Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/103/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného H. D., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 24.8.2017, č.k. 6T/8/2017-234, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.3.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného H. D., nar. XX.X.XXXX z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný H. D. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., a zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v mesiacoch február 2014, máj 2015 a apríl 2016 vyhotovil na nezistenom mieste v Slovenskej republike, pravdepodobne pri Opojskom háji pri jazierku Štrkové v okrese Trnava, presne nezistený počet fotografií nahého tela v tom čase maloletej R. M., nar. XX.XX.XXXX a fotografií zachytávajúcich v tom čase maloletú R. M. pri sexuálnom styku a iných sexuálnych praktikách, ktoré následne prechovával v mobilnom telefóne zn. F. P8, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, tablete zn. Lenovo, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX a v prenosnom počítači značky ACER a po vyhotovení týchto fotografií, keď sa maloletá R. M. odmietala s obžalovaným ďalej stretávať, a nedvíhala mu telefón, vyhrážal sa jej, že pošle vyhotovené fotografie jej matke, kamarátom a ostatným ľuďom alebo ich zverejní na internet pričom jednu z fotografií poslal R. M. dňa 06.06.2016 v ranných hodinách na jej mobilný telefón zn. MyPhone IMEI: XXXXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXXX.

Za to súd obžalovanému podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 39 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a), § 48 ods. 4 Tr. zák., súd zaradil obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia vecí: mobilný telefón zn. F. P8, tablet zn. Lenovo, mobilný telefón zn. Huawei P8, notebook zn. ACER.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie okresný prokurátor, a to proti výroku o treste, ktoré písomne odôvodnil tým, že rozsudok v časti výroku o treste považuje za neprimeraný a nezákonný. Obžalovaný bol v minulosti 13 krát súdne trestaný za rozličnú trestnú činnosť, pričom posledné štyri odsúdenia k nepodmienečnému trestu odňatia slobody aj vykonal. Nie je možné dôvodne predpokladať, že vzhľadom na pomery páchateľa pod ktorými sa rozumie osobnostné a osobné hodnotenie osoby, na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Trestný

čin bol spáchaný za okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby a preto uloženie trestu pod dolnú hranicu vyššej trestnej sadzby s poukazom na výnimočné okolnosti prípadu sa navzájom logicky vylučujú. Nezákonné je aj rozhodnutie o zaradení obžalovaného do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia s odôvodnením, že vzhľadom na okolnosti prípadu a mieru narušenia páchateľa možno jeho nápravu dosiahnuť aj v takom ústave. Súd tiež dodal, že v posledných 10tich rokoch obžalovaný nebol vo výkone trestu za spáchanie zločinu. Prokurátor je toho názoru, že miera narušenia u obžalovaného je značná a nápravu nemožno dosiahnuť v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Nemožno sa tiež stotožniť so súdom s uplatnením poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Obžalovaný sa v priebehu prípravného konania k trestnej činnosti nepriznal a ako obvinený odmietol vypovedať. Samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Súd mal potom prihliadať na prevahu priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), m) Trestného zákona, oproti jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a teda podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a to na 6 rokov a obžalovaného zaradiť ho do ústavu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný podal odvolanie písomne na pošte dňa 19.10.2017. Rozsudok bol okresným súdom vyhlásený dňa 24.8.2017, obžalovaný bol pri vyhlásení prítomný. Vo svojom písomnom podaní obžalovaný uviedol, že nemal nárok na dohodu o vine a treste, ku všetkému sa na hlavnom pojednávaní priznal, oľutoval, vedie riadny život, pracuje, má založenú novú rodinu. Prosí odvolací súd o uloženie podmienečného trestu. Na týchto odvolacích dôvodoch zotrvali obžalovaný a prokurátor aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na rozhodnutie o ich odvolaniach. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že u obžalovaného je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, keďže obžalovaný podal odvolanie po lehote, teda po uplynutí 15 dní odo dňa jeho oznámenia.

Obžalovaný podal odvolanie písomne, pričom odvolanie bolo doručené Okresnému súdu Trnava dňom 20.10.2017, na poštovú prepravu bolo podané dňa 19.10.2017.

Podľa § 63 ods. 1 Trestného poriadku sa lehoty podľa tohto zákona počítajú na hodiny, dni týždne, mesiace a roky. Podľa § 63 ods. 3 Trestného poriadku sa do lehoty určenej podľa dní nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Podľa § 63 ods. 5 Trestného poriadku ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň; to neplatí pre lehotu väzby. Podľa § 63 ods. 6 Trestného poriadku je lehota zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote podané na pošte a adresované súdu, prokurátorovi alebo policajtovi, u ktorého sa má podať alebo, ktorý má vo veci rozhodnúť. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Trestného poriadku o počítaní lehôt uplynula lehota na podanie odvolania obžalovanému dňa 8.9.2017, ktorý dátum pripadol na pracovný deň, na piatok. Obžalovaný bol prítomný pri oznámení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 24.8.2017, lehota 15 dní na podanie odvolania mu začala plynúť 25. 8. 2017 a uplynula dňa 8.9. 2017. Odvolanie obžalovaného bolo podané na poštovú prepravu dňa 19. 10. 2017, teda po uplynutí zákonnej lehoty. Z tohto dôvodu súd odvolanie obžalovaného zamietol ako podané oneskorene.

Ďalej odvolací súd zistil, že nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal aj prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku. Treba v prvom rade uviesť, že okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Výrok o vine u obžalovaného teda odvolací súd neskúmal z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti, obžalovaný totiž zákonne konformným spôsobom učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré vyhlásenie súd prvého stupňa prijal uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku. Čo sa týka výroku o treste, odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o tom, že uloženie trestu obžalovanému v trestnej sadzbe 4 až 12 rokov by bolo neprimerane prísne. Na rozdiel od okresného súdu odvolací súd pri svojich úvahách poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016. Podľa tohto stanoviska, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. A to napriek skutočnosti, že nemožno považovať samotné priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona (páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). Podľa citovaného stanoviska, je namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia (preto sa tretia právna veta zmieňuje o medzere v zákone). Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu. Odvolací súd dospel v prípade obžalovaného k záveru, že práve v nadväznosti na okolnosti konkrétneho prípadu, je namieste mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby určenej zákonom a to bez ohľadu na to, že v tomto prípade bol trestný čin bol spáchaný za okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby. Vyššie uvedené stanovisko Najvyššieho súdu SR umožňuje podľa názoru odvolacieho súdu pristúpiť k zníženiu trestu bez podmienenosti mimoriadnymi pomermi páchateľa alebo okolnosťami prípadu a teda následne aj bez ohľadu na to, či je vylúčené mimoriadne zníženie trestu

odôvodnené okolnosťami prípadu v prípade trestného činu spáchaného za okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby. Trest uložený obžalovanému okresným súdom zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. V tomto smere je možné dodať k námietke prokurátora, že svoj účel z hľadiska generálnej prevencie, represívnej úlohy trestu aj individuálnej prevencie, dostatočne splní aj mimoriadne znížený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, najmä s ohľadom na špecifické skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom odôvodnení aj okresný súd. Predmetné fotografie boli vyhotovené počas existencie vzťahu obžalovaného s poškodenou, a prechovávané boli za účelom uspokojenia obžalovaného, nie ich šírenia. Správny je z tohto hľadiska podľa odvolacieho súdu aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keď zákon umožňuje (aj napriek tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody), zaradiť tohto do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia. Odvolací súd má zato, že úvaha okresného súdu v tomto smere o lepšom zaručení nápravy páchateľa v uvedenom ústave je správna. Je pravdou, že obžalovaný bol doposiaľ 13 krát súdne trestaný, avšak za násilnú trestnú činnosť pred viac ako desiatimi rokmi (prečin nebezpečného vyhrážania) a nebol vo výkone trestu za zločin, teda za závažnejšiu trestnú činnosť. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolania okresného prokurátora v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.