Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-744-2008.pdf
PDF · 84.54 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/744/2008
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému: B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. Z. (predtým M. XX, XXX XX Z. Z.), vedenej súdnym exekútorom JUDr. Margitou Rojčekovou, so sídlom Exekútorského úradu A. Kmeťa 11, 010 01 Žilina, nástupcom súdneho exekútora JUDr. Veroniky Kučavíkovej, pod sp. zn. EX 390/2008, o vymoženie 256,19 eur (7 718,- Sk) s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 49,19 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 28.05.2008. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 256,19 eur (7 718,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.06.2007, č. k. 7C/90/2007-52, právoplatný dňa 16.08.2007, a vykonateľný dňa 21.08.2007.
2. Poverením č. 5601 033115* zo dňa 03.06.2008 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Veroniku Kučavíkovú, so sídlom Exekútorského úradu Ulica Republiky č. 30, 010 01 Žilina, ktorý ju viedol pod spisovou značkou EX 390/2008. Dňom 01.01.2013 však bol súdny exekútor JUDr. Veronika Kučavíková z funkcie súdneho exekútora odvolaný a ako jeho náhradník bol ustanovený súdny exekútor JUDr. Margita Rojčeková, so sídlom Exekútorského úradu A. Kmeťa 11, 010 01 Žilina.
3. Súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdu dňa 13.02.2017 návrh na zastavenie exekúcie proti povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a to z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor si súčasne uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej sume 53,87 eur, a súdu predložil aj exekučný spis EX 390/2008.
4. Súd z exekučného spisu EX 390/2008 zistil, že oprávnený v podaní zo dňa 13.01.2017, doručenom súdnemu exekútorovi dňa 20.01.2017, uviedol, že súhlasí s tým, aby súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie voči povinnému pre nemajetnosť podľa 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
5. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.05.2008 (s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013.
11. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
12. Šetrením majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, motorové vozidlá, ani nemá v žiadnom peňažnom ústave bankové účty. Podľa Centrálnej evidencie obyvateľov SR má povinný hlásený pobyt len mesto Banská Bystrica. Lustráciou Sociálnej poisťovne bolo zistené, že povinný bol v ich evidencii naposledy ako zamestnanec evidovaný od 27.08.2008 do 21.09.2008 a odvádzateľom poistného bol v ÚVTOS Dubnica nad Váhom.
13. Na základe zisteného stavu súd dospel k záveru, že pre okolnosti uvedené vyššie nemožno exekúciu v danej veci vykonať ani v nej pokračovať. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Majetok povinného nestačí ani úhradu trov exekúcie, čím sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Preto súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil.
14. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
15. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
17. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
18. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
19. Ustanovenia § 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. že náklady
súdneho exekútora uhrádza povinný, a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Preto z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd s poukazom na citované ustanovenia zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
20. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
21. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, účinnej do 31.03.2017 (ďalej len „Vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
22. V zmysle § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
23. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
24. Súdny exekútor žiadal priznať odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v paušálnej sume 33,19 eur, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., špecifikovaných ako poštovné v sume 11,70 eur (žiadosť o vydanie poverenia v sume 0,83 eur, zaslanie upovedomenia povinnému v sume 1,47 eur, súčinnosť - dopravný inšpektorát v sume 0,83 eur, žiadosť o doručenie zo dňa 18.07.2008 v sume 0,33 eur, žiadosť o doručenie - súdny exekútor v sume 0,33 eur, žiadosť o doručenie - ÚVTOS v sume 0,33 eur, exekučný príkaz (účet) - povinný v sume 1,20 eur, exekučný príkaz (mzda) - platiteľ v sume 1,20 eur, povinný v sume 1,20 eur, výzva zo dňa 26.09.2008 v sume 0,33 eur, návrh na zastavenie exekúcie + spis v sume 2,40 eur, vrátenie poverenia v sume 1,25 eur), a 20% DPH v sume 8,98 eur, t.j. trovy exekúcie spolu v sume 58,51 eur.
25. Nakoľko ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura, priznal súd súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu v minimálnej stanovenej výške 33,19 eur.
26. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne a hospodárne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekučnom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov exekúcie súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou, týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. V časti vyúčtovaných hotových výdavkov sa súd s predloženou špecifikáciou súdneho exekútora nestotožnil a nepriznal mu hotové výdavky v ním špecifikovanej sume. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. náhradu za poštovné iba za doručovanie tých listín, ktorých doručenie poštou mal súd z predloženého spisu súdneho exekútora riadne preukázané. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného spolu v sume 7,80 eur, a to za doručovanie upovedomenia povinnému v sume 1,47 eur, žiadosti o doručenie - súdny exekútor v sume 0,33 eur, exekučného príkazu (účet) - povinný v sume 1,20 eur, exekučného príkazu (mzda) - platiteľ v sume 1,20 eur, povinný v sume 1,20 eur, návrhu na zastavenie exekúcie + spis v sume 2,40 eur, nakoľko vynaloženie takéhoto výdavku je v spise súdneho exekútora preukázané. Súd poštovné vo zvyšku nepriznal, nakoľko nebolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami, resp. vrátenými zásielkami s podacou pečiatkou pošty, a preto súd vznik a výšku poštovného vo zvyšku považoval za nepreskúmateľnú a zo strany súdneho
exekútora za nepreukázanú. Navyše niektoré súdnym exekútorom uplatnené výdavky na poštovné (napr. vrátenie poverenia) z časového hľadiska ešte ani nevznikli. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už skutočne a zároveň aj účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Poštovné teda musí byť exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať jeho náhradu.
27. Nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 %, ktorá zo sumy 40,99 eur predstavuje 8,20 eur.
28. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej sume 49,19 eur.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu exekučný titul ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení Exekučného poriadku.