Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-16-2022.pdf
PDF · 95.61 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/16/2022
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci žalobcu: A.. E. C., X.. XX.XX.XXXX, L. G. F. - Y. L., X. R. XXXX/ XX, zastúpený JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom v Dolnom Kubíne, Aleja Slobody 1890/50, proti žalovaným: 1/ K. C. C., X.. XX.XX.XXXX, L. G. F., Ľ. Š. XXXX/X, 2/ G. C., X.. XX.XX.XXXX, L. G. F., Ľ. Š. XXXX/X, v spore o určenie splatnosti dlhu, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou k 30.03.2022, doručenou tunajšiemu súdu 30.03.2022 elektronicky, autorizovanou podľa osobitného predpisu, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal určenia, že spoločný dlh žalovaných 1/ a 2/ voči žalobcovi vo výške 41.630,36 eura je splatný do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj náhrady trov konania. Odôvodnil ju tým, že: 1.1. Žalovaná 2/ je sestrou žalobcu a obaja žalovaní sú manželmi viac ako 10 rokov. Z dôvodu veľmi dobrých rodinných vzťahov sporové strany uzavreli dohodu o požičiavaní peňazí s tým, že čas plnenia bol ponechaný na vôli oboch žalovaných ako dlžníkov, konkrétne, že požičané peniaze môžu používať žalovaní 1/ a 2/ pre potrebu rodiny a keď ich nebudú potrebovať, môžu mu peniaze vrátiť. Žalobca nemôže sám čas plnenia určiť a má právo jedine navrhnúť, aby splatnosť dlhu určil súd - § 564 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). 1.2. Po takto určenej dohode poskytoval podľa potreby obom žalovaným finančné prostriedky v nasledovných čiastkových sumách:
- hotovosť vo výške 2.500,- eur odovzdanú žalovanému 1/ dňa 31.01.2017 za účelom vybavenia osobných dokladov pre cudzinca na veľvyslanectve v Berlíne. Tieto povinnosti žalovaný 1/ spojil s výletom všetkých členov rodiny, pretože na tejto zahraničnej ceste uskutočnenej od 01. do 02.02.2017 sa zúčastnili obaja žalovaní spoločne s dcérou žalovanej 2/;
- hotovosť 400,- eur poskytnutá 12.07.2017 súvisiaca so zopakovaním výletu žalovanými 14. až 15. júla 2017;
- sumu 300,- eur pre potreby opravy auta Kia Sportage, EČ: G.-XXXBD (oprava brzdových platničiek, pretože sa im zodrali na výlete v Berlíne;
- sumu 400,- eur poskytnutú žalovaným na servisnú prehliadku a STK auta Kia Sportage dňa 16.05.2017 + 50,- eur dňa 27.06.2017 na následný servis v Kia servise;
- finančná výpomoc 2.000,- eur zo 07.08.2017, ďalších 2.000,- eur z 08.08.2017 a ďalších 2.000,- eur zo 14.08.2017, kedy účel ich poskytnutia žalovaní bližšie neuviedli;
- hotovosť 8.000,- eur prevzatá dňa 25.09.2017;
- bezhotovostný prevod sumy 2.561,30 eura žalobcom zo stavebného sporenia dňa 11.05.2018 na účet žalovaného 1/;
- bezhotovostný prevod sumy 16.946,46 eura zo stavebného sporenia žalobcom dňa 15.05.2018 na účet žalovaného 1/;
- bezhotovostný prevod sumy 4.472,60 eura zo stavebného sporenia žalobcom dňa 14.02.2020.
1.3. Okrem toho žalobca poskytol finančné prostriedky v „drobnejších sumách“ a celkovo na základe ústne dojednanej zmluvy o pôžičke poskytol žalovaným 1/ a 2/ sumu vo výške 41.630,36 eura. 1.4. Citujúc ust. § 657 OZ uviedol, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky a keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Podmienka poskytnutia peňazí žalovaným ako dlžníkom bola splnená tým, že žalobca odovzdal jednotlivé platby v prospech žalovaných hotovostne aj bezhotovostne. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Rc 3Cz 51/1983 (R 11/1988): „Právo veriteľa navrhnúť, aby súd určil čas splnenia záväzku v zmysle ustanovenia § 79 Obč. Zák. (teraz § 564) nepodlieha premlčaniu“. 1.5. Žalovaní 1/ a 2/ sľúbili žalobcovi, že sa rozhodli vrátiť pôžičku. Splatnosť pôžičky však neurčili. Následne žalobca oboch žalovaných pozval na mimosúdne rokovanie k jeho právnemu zástupcovi, aby spísal dohodu o určení splatnosti pôžičky. Na to sa obaja žalovaní urazili, rokovania sa opakovane nezúčastnili a odmietli určiť splatnosť dlhu. Odvtedy neprejavili žiadnu vôľu splácať svoj dlh.
2. Zároveň žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie v tomto znení: I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. G. F., obec G. F. ako byt č. XX na X. poschodí, vo vchode 1, bytového domu súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcela registra KN- C parc. č. XXX/X, vo vlastníctve žalovaného 1/ pod B88 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti 7262/388744, ako aj spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra KN-C parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 625 m2 o veľkosti 7262/388744, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 41.630,36 eura s príslušenstvom, ktorá vznikla titulom ústne dojednanej zmluvy o pôžičke. II. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu k hnuteľnej veci - osobné motorové vozidlo zn. Kia Sportage, EČ: G.-XXXBD, VIN: N., farba čierna metalíza, rok výroby 2013, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 41.630,36 eura s príslušenstvom, ktorá vznikla titulom ústne dojednanej zmluvy o pôžičke. III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení voči žalovanému 1/ v rozsahu 100 %. 2.1. V jeho odôvodnení uviedol, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka (sudcovské záložné právo) na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, t.j. ak existuje obava z ohrozenej exekúcie, predmetom ktorej je uspokojenie peňažnej pohľadávky. Účel sledovaný zabezpečovacím opatrením, ktorým je určená ochrana ohrozeného práva, je možné v tomto prípade dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V takom prípade súd môže nariadiť iba zabezpečovacie opatrenie. 2.2. Žalovaný 1/ nie je občan SR a môže kedykoľvek opustiť Slovensko a vrátiť sa do A.. Pred možným odchodom zo Slovenska je obava, že prevedie vlastníctvo k bytu zapísaného na LV č. XXXX k. ú. G. F., časť kúpnej ceny zaplatí na úvere priamo Y., C.. R.., a zvyšok peňazí si môže zobrať so sebou do zahraničia. 2.3. Žalovaná 2/ informovala matku žalobcu, že žalovaný 1/ sa už počas vianočných sviatkov pripravoval na odcestovanie do Iraku, ale zatiaľ si cestu len odložil. Dňa 14.03.2022 žalovaný 1/ opustil Slovenskú republiku s tým, že žalovanej 2/ oznámil, že odchádza na dobu 3 týždňov. Z jeho správania je obava, že mohol inej osobe dať plnú moc a môže v neprítomnosti previesť s pomocou splnomocnenej osoby svoj byt a tým podstatne sťaží vymožiteľnosť žalobcovej pohľadávky, pretože okrem tohto bytu žalovaný 1/ nemá žiaden nehnuteľný majetok. Vlastní len staršie osobné motorové vozidlo zn. Kia Sportage, EČ: G.- XXXBD, VIN: N., farba čierna metalíza, rok výroby 2013, ktoré nemá väčšiu hodnotu ako 10.000,- eur. 2.4. Sudcovské záložné právo ako vecné právo cudzej veci plní okrem zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu, ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky nebude splnená. Zabezpečovacie opatrenie posilňuje postavenie veriteľa, pretože v hierarchii veriteľov sa jeho pozícia mení na záložného veriteľa a jeho pohľadávka zostáva zabezpečená záložným právom k majetku dlžníka. 2.5. Žalovaný 1/ kúpil dňa 14.09.2018 kúpnou zmluvou č. V 1620/2018 nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. G. F., obec G. F. ako byt č. XX na X. poschodí, vo vchode 1, bytového domu súpisné číslo 2044 postavený na pozemku parcela registra KN-C parc. č. XXX/X, zapísaný na jeho meno pod B88 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu o veľkosti 7262/388744, ako spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra KN-C parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 625 m2 o veľkosti 7262/388744. V časti C ťarchy LV č. XXXX k. ú. a obec G. F. je evidovaná ťarcha v nasledovnom znení: por. č. 88 vklad záložného práva č. V-1392/2021 (č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, povolený dňa 19.07.2021 v prospech Y. Ú. L., C..R.., H. X. X, XXX XX L., A.: XXXXXXXX, na byt č. XX, X. p. vchod 1, súpisné číslo stavby XXXX na pozemku registra C KN parc. č. XXX/X a spoluvlastnícky podiel 7262/388744 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra C KN parc. č. XXX/X, zapísaný dňa 19.07.2021 - 950/21. 2.6. Podľa žalobcu podstatnú časť pôžičiek žalovaný 1/ použil na nákup vyššie popísaného bytu a zvyšok použil z úverových prostriedkov Y., C.. R.. Toto preukazuje aj výpis z listu vlastníctva. Hodnota bytu v súčasnosti spolu so záväzkom voči Y., C.. R.., predstavuje ekvivalent týchto dvoch záväzkov. Žalovaná suma a dlh voči Y.Ú., C.. R.., je suma blížiaca k skutočnej reálnej hodnote bytu, ktorý patrí do výlučného vlastníctva žalovaného 1/. Sú dané dôvody na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pretože vzhľadom na dlžníka, ktorý je zahraničnou osobou a má vo výlučnom vlastníctve vyššie popísaný byt, môže sa stať, že pohľadávka, ktorá je predmetom tejto žaloby, bude nedobytná.
3. Žalobca k žalobe a návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pripojil:
- list J. R. R.ľ C.. R.., L. zo 16.05.2018 adresovaný žalobcovi, označený Výplata finančných prostriedkov zo zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX,
- listy J. R. R.ľ C.. R.., L. (neúplné pozn. súdu) a len podľa vyjadrenia zástupcu žalobcu majú byť zo 14.05.2018 a 17.02.2020,
- list J. J. R. R. J. L. z 12.09.2017 adresovaný žalobcovi označený Zmenový výpis z majetkového účtu, spolu s bankovým šekom na sumu 8.000,05 eura,
- potvrdenia uskutočnenia kartovej operácie H. R..C.., J.č.č., L. z 09.08.2017 na sumu 2.000,- eur, 10.08.2017 na sumu 2.000,- eur a 16.08.2017 na sumu 2.000,- eur,
- listy zástupcu žalobcu adresované žalovaným 1/ a 2/ označené VEC: Pozvanie na rokovanie - na deň 13.09.2021 o 15.00 h a na deň 12.10.2021 o 15.00 h, s doručenkami (neúplné). Ním uvádzaný výpis z LV č. XXXX pre k. ú. a obec G. F. k žalobe s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepripojil.
4.1. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 4.2. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 4.3. Podľa § 324 ods. 1, 2 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 4.4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 4.5. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
5. Predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú v podstate rovnaké, ako predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vo vzťahu ku ktorému z hľadiska účelu sledovaného jeho navrhovateľom (nutnosti ním požadovanej regulácie vzťahov) má prioritu práve zabezpečovacie opatrenie, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ďalej nevyhnutnosť bezodkladného nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia pre existenciu dôvodnej obavy z budúceho zmarenia exekúcie vedenej na vymoženie existujúcej peňažnej pohľadávky navrhovateľa
tohto zabezpečovacieho opatrenia, ktorú má voči subjektu, na majetok ktorého, predstavujúci spôsobilý predmet záložného práva, žiada zriadiť sudcovské záložné právo. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí osvedčiť existenciu obavy z možného ohrozenia úspešnosti exekúcie na majetok dlžníka (reálnosť jej existencie) za účelom vymoženia jeho pohľadávky. Za tým účelom by mal poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu jeho nariadenia. Pri posudzovaní splnenia uvedených predpokladov súd vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v podanom návrhu tvrdené a v potrebnej miere osvedčené.
6. Len podľa skutkových tvrdení žalobcu, inými dôkazmi zatiaľ priamo nepodporenými, vyplýva, že všetky platby, ktoré (rovnako len podľa skutkových tvrdení žalobcu) mal žalobca poukazovať žalovaným postupnými čiastkovými platbami v období od 31.01.2017 až 14.02.2020 súhrnne v celkovo ním uvádzanej výške 41.630,36 eura mali predstavovať pôžičky, u ktorých vo všetkých prípadoch mal byť ponechaný čas plnenia na vôli žalovaných ako dlžníkov. Z uvádzanej sumy však len tú ich časť, ktorá mala byť realizovaná bezhotovostným spôsobom na účet žalovaného 1/ (3 platby spolu v celkovej sume 23.980,36 eura) dokladoval žalobca ako skutočné platby realizované v prospech žalovaného 1/ predloženými dokladmi o platobných operáciách.
7. V tomto štádiu ohľadne účelu poskytnutia uvádzaných a žalobcom len sčasti dokladovaných platieb, ktoré zrejme doposiaľ nemali byť ani sčasti vrátené, t.j. že sa malo jednať vždy o pôžičky a rovnako ohľadne tvrdeného spôsobu dojednania čo do ich splatenia (že čas ich splatenia bol ponechaný vo všetkých prípadoch na vôli dlžníkov) sa, ako už bolo uvedené, jedná „len“ o skutkové tvrdenia, ku ktorým doposiaľ nemala žiadnu možnosť zaujať stanovisko druhá strana (s možnosťou ich účinného popretia alebo nepopretia).
8. Z ďalších a opäť len skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaní mu sľúbili, že sa rozhodli vrátiť pôžičku, ale neurčili splatnosť pôžičky. Ide o dosť neurčité tvrdenie, z ktorého nie je zrejmé, čo konkrétne a akým spôsobom žalovaní mali žalobcovi sľúbiť, resp. ako sa mali rozhodnúť, teda kedy, poprípade aj v akej súvislosti a čo konkrétne mali žalobcovi povedať.
9. Ďalej žalobca uvádza len to, že žalobca oboch žalovaných pozval na mimosúdne rokovanie k jeho zástupcovi, aby spísal dohodu o určení splatnosti pôžičky, na čo sa žalovaní mali uraziť, rokovaní sa opakovane nezúčastnili a odmietli určiť splatnosť dlhu. Žalobca dokladoval tvrdené pozvania na rokovanie pozvánkami na deň 13.09.2021 a 12.10.2021 spolu s doručenkami (pokiaľ ide o doručenky k pozvánke na 12.10.2021 doloženými len neúplnými ich kópiami).
10. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú zrejmé bližšie časové súvislosti medzi žalobcom tvrdeným sľubom, resp. rozhodnutím žalovaných a zasielaním doložených pozvánok na rokovanie, v ktorých oboch (nevedno prečo) je účel stretnutia definovaný len všeobecne „stretnutie za účelom finančného vysporiadania“ medzi žalovanými a žalobcom ako klientom jeho zástupcu, z ktorého priamo nevyplýva žalobcom konkrétne tvrdený účel stretnutia (práve uzatvorenie žalobcom uvádzanej dohody o určení splatnosti pôžičky).
11. Žalobca žalobu vo veci samej, obsahujúcu aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podal na tunajší súd až dňa 30.03.2022, t.j. s odstupom viac ako 5,5 mesiaca od termínu, kedy sa malo uskutočniť v poradí druhé z ním iniciovaných stretnutí so žalovanými v advokátskej kancelárii jeho zástupcu, na čo súd poukazuje v súvislosti s predpokladom potrebnosti okamžitého zásahu zo strany súdu žalobcom navrhovaným spôsobom, ako jednou z podmienok pre vyhovenie takémuto návrhu.
12. Žalobca síce poukazuje na to, že žalovaný ako nie občan SR môže Slovenskú republiku kedykoľvek opustiť a vrátiť sa do A., v súvislosti s čím vyslovil obavu, že pred možným odchodom by mohol previesť vlastníctvo k bytu a časť kúpnej ceny nad rámec nesplateného úveru by si zobral so sebou do zahraničia a že žalovaný skutočne dňa 14.03.2022 opustil SR a žalovanej 2/ mal oznámiť, že na dobu 3 týždňov. Tiež uvádza, že zo správania žalovaného (nevedno však akého konkrétne - pozn. súdu) je obava, že by mohol dať plnú moc inej osobe a jej prostredníctvom vo svojej neprítomnosti previesť predmetný byt, čím by podstatne sťažil vymožiteľnosť žalobcovej pohľadávky. Reálnosť žalobcom vyslovenej obavy nemožno vyvodiť len z toho, že žalobca je cudzím štátnym príslušníkom, keď súčasne tento dlhodobo býva na území SR so svojou manželkou - žalobcovou sestrou, ktorá je občiankou SR, ktorých manželstvo má trvať už viac ako 10 rokov a ani v spojení s tým, že môže kedykoľvek
vycestovať do svojej domovskej krajiny a že tak mal aj skutočne urobiť dňa 14.03.2022, keď zatiaľ z ničoho nevyplýva, že by to malo byť natrvalo alebo na čas podstatne dlhší ako 3 týždne, ako o tom mal informovať svoju manželku. Rovnaké okolnosti (včítane možnosti žalovaného 1/, prípadne oboch žalovaných disponovať svojim majetkom) pritom existovali už v čase, kedy žalobca mal, podľa jeho tvrdení, v rozmedzí od 31.01.2017 prinajmenšom do februára 2020 postupne poskytovať žalovaným finančné prostriedky z ním tvrdeného titulu, existovali rovnaké skutkové okolnosti (žalovaný 1/ bol cudzincom žijúcim na území SR so žalovanou 2/ ako svojou manželkou a tiež mal možnosť kedykoľvek vycestovať do zahraničia, pričom nie je z návrhu zrejmé, či už v minulosti v rámci obdobia postupného poskytovania financií zo strany žalobcu túto možnosť tiež nevyužil, poprípade aj opakovane) a tieto okolnosti (napriek ich existencii) žalobcovi nebránili v postupnom poskytovaní financií žalovaným. Až nateraz z nich žalobca vyslovuje obavu z možného ohrozenia exekúcie, a to bez toho, že by k tomu mali (podľa doposiaľ žalobcom produkovaných skutkových okolností a doložených dôkazov v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) existovať nejaké ďalšie (nové) skutkové okolnosti, ktoré by svojou významnosťou indikovali reálnosť vyslovovanej obavy z hypoteticky možného konania žalovaného 1/.
13. Súd z výpisu z LV č. XXXX pre obec a k. ú. G. F. zo dňa 19.04.2022 (vyhotoveného cez katastrálny portál UGKaK SR) zistil, že k uvedenému dátumu neexistuje ohľadne predmetného bytu žiadny zápis (poznámka, plomba), ktorá by mohla evokovať možný prevod bytu.
14. S poukazom na vyššie uvedené potom súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, nakoľko nemal preukázané splnenie jedného zo zákonných predpokladov pre takýto postup, konkrétne, že by zo žalobcom tvrdených skutkových okolností a ním doložených dôkazov vyplývala reálnosť obavy z možného ohrozenia vymoženia žalobcom tvrdenej jeho peňažnej pohľadávky voči žalovaným, a teda vhodnosť (aj z hľadiska proporcionality) a potrebnosť nariadenia takéhoto zabezpečovacieho prostriedku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 357 písm. d) a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).