Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/18/2022

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci navrhovateľov v 1. L. X.. J. B., F.., nar. XX. XX. XXXX, v 2. rade B.. R. Č., nar. XX. XX. XXXX, navrhovatelia v 1. a 2. rade bytom B. XX, Z., obidvaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Beňová, s.r.o., so sídlom Blumentálska 8, Bratislava, IČO: 47 232 366, proti odporkyni Z.. G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. X, Y. W., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tohto znenia:

a) Odporkyni sa u k l a d á , aby telefonicky, elektronickou komunikáciou (vrátane sociálnych sietí) nekontaktovala navrhovateľov v 1. a 2. rade.

b) Odporkyni sa u k l a d á , aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližovala k navrhovateľom v 1. a 2. rade.

II. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a . III. Súd p o u č u j e odporkyňu, že môže voči navrhovateľom v 1. a 2. rade podať žalobu, ktorej predmetom bude nárok na návrat do predošlého stavu, alebo náhrada škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

IV. Navrhovateľom v 1. a 2. rade sa voči odporkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

odôvodnenie:

1. Podaním, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) elektronicky dňa 01. 04. 2022, navrhovatelia žiadali neodkladným opatrením uložiť odporkyni, aby ich úplne alebo čiastočne písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou (vrátane sociálnych sietí), alebo inými prostriedkami nekontaktovala a zároveň žiadali jej uložiť, aby sa k nim nepribližovala na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Uplatnili si aj nárok na náhradu trov konania. Návrh odôvodnili tým, že sú manželia a dlhodobo pôsobia ako pedagógovia na katedre klávesových nástrojov a cirkevnej hudby HTF VŠMU. Odporkyňa je bývalou študentkou, ktorá v školskom roku 2014/2015 ukončila bakalárske štúdium na uvedenej fakulte. Navrhovateľ v 1. rade viedol kolektívne prednášky z predmetu didaktika a metodika hry na klavíri, ktoré odporkyňa navštevovala v rokoch 2013 - 2015. Navrhovateľka v 2. rade odporkyňu nikdy neučila. Napriek tomu, že ani jeden z navrhovateľov neudržiaval s odporkyňou žiaden kontakt, táto ich po ukončení bakalárskeho štúdia začala od roku 2016 kontaktovať nevyžiadanou e-mailovou komunikáciou, ktorá mala aj vulgárny a výhražne ladený kontext a bola zasielaná spravidla v neskorých nočných, resp. v skorých ranných hodinách. V rokoch 2016 a 2017 odporkyňa poslala navrhovateľom množstvo správ (ktoré navrhovatelia v návrhu špecifikovali). Nakoľko sa navrhovatelia dozvedeli, že obdobným spôsobom odporkyňa obťažovala aj niektorých ďalších kolegov navrhovateľov, títo sa rozhodli dňa 11. 05. 2017 zaslať výzvu, adresovanú odporkyni a zároveň aj jej matke, k upusteniu od tohto správania. Po tejto výzve odporkyňa dočasne prestala kontaktovať navrhovateľov prostredníctvom nevyžiadaných

správ, avšak v roku 2018 ich začala opäť kontaktovať prostredníctvom nevyžiadaných SMS správ a taktiež nevyžiadaných telefonátov v nočných a večerných hodinách tak zo svojho telefónneho čísla, alebo telefónneho čísla matky odporkyne, resp. z úplne iných telefónnych čísiel. Uvedené prinútilo navrhovateľov najskôr zmeniť a utajiť telefónne číslo pevnej linky na adrese B. XX a keď to nepomohlo a odporkyni sa podarilo zistiť aj toto utajené číslo, pristúpili k úplnému zrušeniu pevnej linky. V roku 2019 odporkyňa prišla na pracovisko navrhovateľov v budove VŠMU, odkiaľ bola vyvedená vrátnikom. Dňa 17. 02. 2020 navrhovateľka v 2. rade obdržala na svoju školskú e-mailovú adresu ďalšiu nevyžiadanú poštu, obsahujúcu obťažujúce zvukové odkazy. Z toho dôvodu navrhovateľka v 2. rade svoju školskú e-mailovú schránku zrušila. Obťažovanie zo strany odporkyne eskalovalo v septembri 2020, kedy vyhľadala navrhovateľov v mieste ich bydliska, kde sa pred vchodom do bytového domu opakovane pokúšala vstúpiť do ich obydlia, vyzváňala na bytový telefón a dožadovala sa vpustenia do bytového domu. Uvedené konanie odporkyne bolo následne aj podnetom na podanie trestného oznámenia zo strany navrhovateľov. Pri výsluchu odporkyňa potvrdila zasielanie správ navrhovateľom (vrátane výhražných správ). V rozpore s racionálnou stránkou veci, vo výpovedi obvinila navrhovateľov z ich údajného „telepatického“ vplývania na ňu najmä v noci a uviedla ďalšie tvrdenia z ktorých navrhovatelia usúdili, že odporkyňa dlhodobo trpí bludmi a schizoidnými predstavami. V rámci výsluchu potvrdila aj osobné vyhľadávanie navrhovateľov v mieste ich pracoviska a následne aj v mieste ich bydliska. Napriek uvedeným skutočnostiam konajúci príslušník policajného zboru trestné oznámenie odmietol a navrhovateľov odkázal s poukazom na zásadu „ultima ratio“ na uplatňovanie súkromnoprávnych nárokov na civilnom súde. Z textu uznesenia vyplýva, že poverený príslušník policajného zboru sa v danom prípade zaoberal iba otázkou nebezpečného vyhrážania, ale bez riadneho zdôvodnenia sa nezaoberal otázkou nebezpečného prenasledovania, ktoré bolo zrejmé z opísaného skutkového stavu. Po uvedenom trestnom oznámení a jeho prejednaní na ORPZ Bratislava I sa odporkyňa odmlčala až do dňa 11. 03. 2022, kedy v noci o 01:30 hod. intenzívne zvonila na domový zvonček na adrese navrhovateľov. Keďže zvonenie neprestávalo, navrhovateľ v 1. rade vyšiel z domu a žiadal odporkyňu o vysvetlenie, čo tam robí. Odporkyňa bola však zjavne pod vplyvom alkoholu a nezrozumiteľne hovorila niečo o tom, že ju oni sami volali. Keďže odporkyňa odmietla odísť a obťažovať tak ďalej navrhovateľov, navrhovateľ zašiel na pracovisko polície, vzdialené asi 50 metrov od miesta bydliska. Na odporúčanie polície zavolal záchranku, avšak po jej príchode odporkyňa utiekla. Toto isté sa zopakovalo v ten istý deň o 03:15 hod., kedy odporkyňa znova začala vyzváňať na zvonček navrhovateľov. Navrhovateľ v 1. rade zavolal políciu, ktorá odporkyňu zadržala a spísala o tomto incidente záznam. Navrhovateľ v 1. rade si na svojom J. profile našiel opakované žiadosti odporkyne o priateľstvo. Vzhľadom na uvedené navrhovatelia tvrdili, že od roku 2016 doteraz sú vystavovaní nevyžiadaným správam a kontaktovaniu osobnému a telefonickému zo strany odporkyne, pričom odporkyňa sa vo viacerých správach vyjadrila, že má záujem, okrem iného, na navrhovateľov aj fyzicky zaútočiť.

2. Z listinných dôkazov, pripojených k návrhu, súd zistil, že odporkyňa v rokoch 2016 a 2017 atakovala navrhovateľku v 2. rade množstvom e-mailových správ, z ktorých niektoré sú nezrozumiteľné, ale niektoré sú vyslovene výhražného charakteru, napr. zaslaná správa dňa 29. 05. 2016 „prajem Vám, aby ste čo najskoršie zomreli!!!“, dňa 26. 03. 2017 „zdochnite Vy hlavná kurvaaaaaaaaaaa“, dňa 05. 04. 2017 „zomrite už vy satan, zomrite, zomrite...“. Množstvo správ obsahuje veľmi vulgárne výrazy a dňa 17. 04. 2017 odporkyňa zaslala navrhovateľke v 2. rade jej fotografiu s dokreslených krížom, číslicami 666 a dokonca oznámenie o jej úmrtí dňa 17. 04. 2017. Zabitím sa odporkyňa vyhrážala navrhovateľke v 2. rade aj zvukovou nahrávkou zo dňa 17. 04. 2017. Nevyžiadané správy s vulgárnym obsahom odporkyňa zasielala aj navrhovateľovi v 1. rade v roku 2017. Okrem vulgárnych výrazov niektoré správy obsahujú aj vyhrážky, napr. v správach zo dňa 22. 03. 2017 uviedla „...zabojem Vás...“, „...zdochnite už!...“, Ak tak Vás jedine prúdem zavraždiť za to, ze svine nemajú žiť na zemeguly...“. Navrhovatelia k návrhu pripojili aj prehľad niektorých obťažujúcich volaní z roku 2018 na súkromnú pevnú linku navrhovateľky v 2. rade. Z kópie správ z J. vyplýva, že odporkyňa zrejme týždeň pred podaním návrhu kontaktovala navrhovateľa v 2. rade s opakovanou žiadosťou o priateľstvo na facebooku. Z uznesenia OO PZ Bratislava Staré Mesto - východ ČVS: ORP-795/SMV-B1-2020 zo dňa 25. 09. 2020 vyplýva, že vec oznamovateľov (navrhovateľov v 1. a 2. rade) bola odmietnutá, nakoľko nebol zistený dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . Odôvodnenie tohto uznesenia obsahuje výpoveď Z.. G. B. (odporkyňa) zo dňa 10. 09. 2020, v ktorej táto potvrdila kontaktovanie navrhovateľov. Svoje správanie odôvodnila tým, že zaslané e-mailové správy považovala za opodstatnené, pretože navrhovatelia vedeli o príčine jej hnevu, vedeli o jej psychickom stave, nakoľko ho oni spôsobili. Tvrdila, že navrhovatelia sa s ňou telepaticky spojili, väčšinou v noci, keď spala, alebo keď cvičila na klavíri. Odporkyňa mala deptanie zo strany navrhovateľov na diaľku, a to tak, že ju podceňovali. Uviedla, že v

roku 2016 bola mesiac hospitalizovaná na psychiatrii v Liptovskom Mikuláši a po prepustení poctivo brala lieky. Tieto stavy však mala aj keď lieky nebrala, a preto ich svojvoľne vysadila. Maily písala na svoju obranu, nechcela nimi nikomu ublížiť, chcela len aby vedeli, že jej ubližujú. Odporkyňa priznala požívanie alkoholických nápojov. potvrdila, že keď mala svoje stavy, tak navrhovateľke v 2. rade v nepravidelných intervaloch volala na pevnú linku, pretože nevedela ovládať tie šoky. Do budovy VŠMÚ si išla len nabiť mobil pričom predpokladala, že v tom čase už navrhovatelia tam nebudú. Začiatkom roka 2020 poslala navrhovateľke diktafónové - hlasové nahrávky, kde bolo zhrnutie celého problému, ako ju navrhovateľka v 2. rade osočuje, a preto si nemôže nájsť prácu, pričom jej služobný mail našla na internetovej stránke asociácie učiteľov hudby. V týchto nahrávkach neboli žiadne vyhrážky ani nadávky. Potvrdila, že zvonila na domový zvonček v byte navrhovateľov.

3. Zo správy OO PZ Bratislava Staré Mesto-východ zo dňa 14. 04. 2020, číslo ORPZ-BA1- OPP2-11-054/2022, ktorú na návrh navrhovateľov zabezpečil súd vyplýva, že OO PZ Staré Mesto- východ eviduje pod číslom 70.22/96 zo dňa 11. 03. 2022 udalosť „Rušenie nočného kľudu - Bratislava - Staré Mesto, Poľná 2614/23“, kedy polícia v čase o 03:35 hod. prijala telefonický oznam J. B. o tom, že G. B. neustále zvoní na zvonček, ktorý je na meno N.. Hliadka sa na mieste spojila s oznamovateľom a zistila, že osoba B. bola v čase preverenia značne pod vplyvom alkoholických nápojov. Po zákonnom poučení zo strany hliadky PZ táto z miesta odišla. Úradný záznam hliadka k udalosti nespisovala.

4. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. V zmysle citovanej právnej úpravy súd nariadi neodkladné opatrenie za predpokladu, že má aspoň osvedčenú potrebu neodkladne upraviť pomery medzi stranami. Nakoľko o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje v krátkej dobe, bez povinnosti vypočuť strany, súd skúmal, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľmi tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana sporu domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením sa nedosiahne nenávratný stav, či povinná osoba nebude právnymi účinkami neodkladného opatrenia obmedzená neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (komentár k ust. ).

9. Z tvrdení navrhovateľov, podporených listinnými dôkazmi, mal súd osvedčené, že odporkyňa má dlhodobo tendenciu kontaktovať navrhovateľov nevyžiadanými telefonátmi a hlavne e-mailovou komunikáciou. Značná časť predložených e-mailových správ, ktoré odporkyňa zaslala navrhovateľom, obsahuje veľmi vulgárne výrazy, hrubo urážlivé tvrdenia a dokonca v niektorých sa odporkyňa vyhrážala navrhovateľom aj smrťou. Tvrdenie navrhovateľov o tom, že neiniciujú žiadnu formu kontaktu s odporkyňou, potvrdzuje samotná výpoveď odporkyne na OO PZ v Bratislave dňa 10. 09. 2020, kde uviedla, že navrhovatelia sa s ňou majú kontaktovať „telepaticky“. Skutočnosť, že odporkyňa priznala určité psychické problémy aj to, že bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, neospravedlňuje správanie odporkyne vo vzťahu s navrhovateľom. Uvedená e-mailová komunikácia síce na určitú dobu ustala (po prejednaní oznámenia navrhovateľov v roku 2020), avšak aktuálne odporkyňa obnovila snahu o túto komunikáciu. Uvedené vyplýva zo žiadosti odporkyne o priateľstvo s navrhovateľom na jeho J. profile, ako aj snaha odporkyne navštíviť navrhovateľov v mieste ich bydliska, navyše v nočných

hodinách a pod vplyvom alkoholu. Súd mal preto osvedčené, že odporkyňa má tendenciu kontaktovať navrhovateľov proti ich vôli, pričom jej snahy o stretnutie, príp. komunikáciu, navrhovatelia pociťujú ako obťažovanie. Vzhľadom na predchádzajúce obťažovanie nemožno od navrhovateľov požadovať tolerovanie takéhoto správania odporkyne a naopak odporkyňa si nemôže takýmto spôsobom vynucovať záujem zo strany navrhovateľov. Preto súd v súlade s ustanovením uložil odporkyni, aby sa s navrhovateľmi nekontaktovala telefonicky a elektronickou komunikáciou, vrátane sociálnych sietí. Tvrdením navrhovateľov a predloženými listinnými dôkazmi mal súd osvedčené, že navrhovateľka mala a stále má tendenciu o elektronickú komunikáciu s navrhovateľmi a v minulosti mala tendenciu komunikovať s navrhovateľovi aj telefonicky. V tejto časti mal súd osvedčenú potrebu poskytnúť navrhovateľom okamžitú súdnu ochranu nariadením neodkladného opatrenia.

10. Pokiaľ však navrhovatelia žiadali zakázať odporkyni aj písomný kontakt, súd nemal osvedčenú dôvodnosť takéhoto nároku. Navrhovatelia netvrdili a z predložených dôkazov to ani nevyplýva, že by odporkyňa mala niekedy v minulosti, príp. v súčasnom období, tendenciu s nimi komunikovať písomne. V časti, pokiaľ navrhovatelia žiadali uložiť odporkyni povinnosť nekontaktovať ich „inými prostriedkami“, tieto žalobcovia nešpecifikovali, a ani z doterajšieho správania odporkyne nemožno vyvodiť o aké prostriedky komunikácie sa má jednať. Ako neurčitý súd vyhodnotil aj nárok navrhovateľov uložiť povinnosť nekontaktovať ich „úplne alebo čiastočne“. V ustanovení § 325 ods. 2 písm. g) zákon upravuje povinnosť uložiť zákaz nekontaktovať určitú osobu úplne alebo čiastočne, pričom je vecou navrhovateľov, či sa domáhajú zákazu úplného alebo čiastočného, a v taktom prípade v akom rozsahu. Preto v tejto časti návrh zamietol.

11. Súd mal takisto osvedčené, že odporkyňa má snahu osobne sa kontaktovať s navrhovateľmi napriek ich jednoznačnému nesúhlasu. Odporkyňa sa naposledy domáhala vstupu do obydlia navrhovateľov dňa 11. 03. 2022 v nočných hodinách. V minulosti sa odporkyňa vyhrážala navrhovateľom smrťou, pričom takéto vyhrážky priamo narúšajú slobodnú vôľu navrhovateľov a zo strany odporkyne je takéto správanie možné posudzovať ako psychické násilie. Tým mal súd osvedčenú potrebu okamžitej úpravy, spočívajúcej v zákaz odporkyne priblížiť sa k navrhovateľom. Súd však 50 metrovú vzdialenosť, požadovanú navrhovateľmi, vyhodnotil ako neprimeranú veľkú a ničím neopodstatnenú. Preto súd zákaz priblíženia skrátil na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, ktorá je primeraná a dostačujúca na ochranu navrhovateľov.

12. V časti, pokiaľ navrhovatelia žiadali zakázať odporkyni priblížiť sa k nim na vzdialenosť dlhšiu ako 10 metrov, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, ako neopodstatnený.

13. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

14. Podľa ,

(1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

15. Súd neuložil navrhovateľom povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle , pretože je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Preto v súlade s ustanovením osobitným výrokom poučil odporkyňu o tom, že môže podať voči navrhovateľom samostatnú žalobu vo veci samej. Následkom prípadnej úspešnej žaloby by bolo zrušenie neodkladného opatrenia podľa .

16. Podľa ,

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Podľa , (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Nariadením neodkladného opatrenia sa konanie vo veci skončilo, preto súd rozhodol aj o trovách konania. Výsledok konania, keď návrhu bolo vyhovené v časti o základe nároku, ale v časti rozsahu nároku boli žalobcovia úspešní iba čiastočne, súd premietol do trov konania tak, že navrhovateľom priznal voči odporkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.