Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoPr-1-2021.pdf
PDF · 132.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoPr/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Ingrid Doležajovej , v právnej veci žalobcu: J. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. H., K. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Matej Valjent, advokát, so sídlom Partizánske, Jesenského 232, proti žalovanému: GEODIS TRANS SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Nitra, Bratislavská 15, IČO: 36 263 044, zastúpený: JÁNSKY & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Nitra, Štúrova 13, IČO: 47 249 650, o zaplatenie náhrady mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Cpr/7/2017-152, zo dňa 12. októbra 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany, ako súd prvej inštancie, v záhlaví označeným rozsudkom (v poradí druhým) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 905,74 eura brutto ako náhradu mzdy za mesiace november a december 2016 s 5,00% úrokom z omeškania zo sumy 441,80 eura od 01.01.2017 do zaplatenia a zo sumy 463,92 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 01.02.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 55 ods. 2 písm. a), § 118 ods. 1, § 144a ods. 2 písm. f), § 142 ods. 3, § 134 ods. 1, 2, 4 Zákonníka práce, § 16 ods. 1 písm. a), 2, 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, § 30f zák. č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších zmien a doplnkov.
1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia náhrady mzdy 912 eur brutto s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 456 eur od 01.01.2017 do zaplatenia a s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 456 eur od 01.02.2017 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že pracovnou zmluvou zo dňa 13.02.2015 vznikol medzi ním a žalovaným pracovný pomer, s dohodnutou mzdou 456 eur mesačne. Dňa 14.09.2015 na pracovnej ceste vo Francúzsku utrpel pracovný úraz; práceneschopný bol do 18.09.2016. Dňa 21.09.2016 zaslal žalovanému (e-mailom a poštou) lekársky posudok vypracovaný H.. H. Y., na základe ktorého zamestnávateľa požiadal o preradenie na inú prácu podľa § 55 Zákonníka práce. Žalovaný mu v liste z 11.10.2016 oznámil, že predložená listina nespĺňa náležitosti požadované právnymi predpismi, preto nemá povinnosť preradiť ho na inú prácu. Následne mu dňa 02.11.2016 doručil dodatok z 31.10.2016 k lekárskemu posudku zo dňa 21.09.2016, z ktorého plynie jednoznačný záver, že dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy z dôvodu pracovného úrazu z dňa 14. 09.2015 a je v ňom vyslovene deklarovaná nemožnosť vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia zdravia. Žalovaný mu dňa 16.12.2016 zaslal výplatnú pásku za obdobie 11 a 12/2016 s vykázanou neospravedlnenou absenciou za oba mesiace
s tým, že mu neprináleží žiadna mzda. Má za to, že keď ho žalovaný nepreradil na inú prácu a ani s ním z tohto dôvodu neskončil pracovný pomer, nie je povinný prácu vodiča MKD vykonávať, neporušil pracovnú disciplínu a má nárok na náhradu mzdy do času, kým ho žalovaný nepreradí na inú, pre neho vhodnú prácu.
1.3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015 vznikol dňom nástupu do práce 13.02.2015 medzi žalobcom a žalovaným pracovný pomer. Žalobca je zamestnaný ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy s dohodnutou mzdou 456 eur mesačne, splatnou mesačne pozadu. Žalobca utrpel dňa 14. 09. 2015 na pracovnej ceste pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol do 18. 09. 2016 práceneschopný. Dňa 21. 09.2016 zaslal žalovanému lekársky posudok H.. H. Y., chirurga, na základe ktorého požiadal žalovaného o preradenie na inú prácu. Žalovaný mu v liste zo dňa 11. 10.2016 oznámil, že listina nespĺňa náležitosti, preto nemá povinnosť preradiť žalobcu na inú prácu. Ani lekársku správu zo dňa 28.06.2016 nepovažoval za lekársky posudok pre pracovno-právne účely, pretože predmetom posudzovania bola miera invalidity žalobcu pre účely prípadného rozhodnutia o invalidnom dôchodku. Vyzval preto žalobcu na riadne plnenie povinnosti zamestnanca podľa pracovnej zmluvy. Žalobca listom z 02.11.2016 (doručeným žalovanému dňa 07.11.2016) žalobca žiadal o preradenie l na inú vhodnú prácu a zaslal mu dodatok k lekárskemu posudku . Pre prípad, že ho žalovaný nepreradí na inú, pre neho vhodnú prácu, žiadal, aby s ním rozviazal pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. c) ZP. Žalovaný žiadosti žalobcu nevyhovel a za mesiace november a december 2016 mu vykázal neospravedlnenú absenciu bez nároku na mzdu.
1.4. Z lekárskeho nálezu zo dňa 21.09.2016 H.. H. Y., chirurga vyplýva, že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD - vykonávať nakládku a vykládku tovaru, servis čistenia a údržbu vozidla z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 14.9.2015, kedy utrpel zranenie zlomeniny stavcov driekových, stav zanechal trvalé následky, pre ktoré nie je schopný vykonávať doterajšiu prácu ako vodič MKD. Z doplnenia uvedeného lekárskeho posudku zo dňa 31.10.2016 vyplýva, že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD - vykonávať nakládku a vykládku tovaru, servis čistenia a údržbu vozidla z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 14.09.2015, keď utrpel zranenia zlomeniny stavcov driekových. Stav zanechal trvalé následky, pre ktoré nie je schopný vykonávať doterajšiu prácu ako vodič MKD. Daný zdravotný stav pacienta neumožňuje vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho poškodenia a ohrozenia zdravia.
1.5. Z lekárskej správy - Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28.6.2016, spísanej posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne MUDr. H. M. vyplýva, že predmetom bolo posúdenie invalidity na žiadosť poistenca - žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 28.06.2016, pričom žalobca bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, vznik invalidity 18.01.2014. Ošetrujúcim lekárom žalobcu bol MUDr. V. F..
1.6. Z Lekárskeho posudku zo dňa 20.09.2017 H.. H. Y., Chirurgická ambulancia - M., s.r.o - H.. H. Y. na žiadosť žalobcu vyplýva, že žalobca utrpel dňa 14.09.2017 pracovný úraz s kompresívnou zlomeninou dvoch driekových stavcov s trvalými následkami. Po ukončení ročnej PN je na invalidnom dôchodku . Boli vyčerpané všetky možnosti liečby, aj napriek tomu pretrvávajú výrazné difúzne a axiálne bolesti, obtiaže pacienta sú rezistentné na liečbu a daný stav je chirurgicky neriešiteľný. Stav pacienta invalidizuje a vzhľadom k tomu sa nevie zaradiť do bežného života. Faktory pracovného prostredia a práca vodiča MKD: Vibrácie celého tela, dlhé sedenie, únavné a bolestivé polohy, neergonomický pohyb pri nastupovaní do kabíny alebo vystupovaní z nej, dvíhanie tovaru, manipulácia s tovarom, celková fyzická námaha a pod. Záver posudku: Menovaný je z dôvodu pracovného úrazu (kompresívnych zlomenín driekových stavcov) a trvalých následkov z týchto zranení dlhodobo nespôsobilý naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD - vykonávať nakládku a vykládku tovaru, servis vozidla, čistenie a údržbu vozidla bez vážneho poškodenia a ohrozenia zdravia.
1.7. Na základe doplneného dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 8CoPr/3/2018-114 zo dňa 05.03.2020 súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný už na základe lekárskych posudkov zo dňa 21.09.2015 bol povinný preradiť žalobcu na inú prácu a posudok bol právne významný z pohľadu uplatneného právneho nároku žalobcu v spore. Odvolací súd zdôraznil, že Zákonník práce formálne ani obsahové náležitosti posudku neupravuje a právnym predpisom upravujúcim lekársky posudok je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ten v ustanovení § 16 písm. a) stanovuje, že lekárskym posudkom na účely tohto zákona je výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený lekársky posudok podľa obsahu nepredstavuje lekársku správu, ani všeobecné odporúčajúce konštatovanie lekára, ale je lekárskym posudkom vydaným v súlade s ustanovením § 16 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z., ktorý je výsledkom posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu žalobcu, keďže deklaruje dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti žalobcu pre výkon dohodnutej práce s poukazom na dojednaný druh práce v čl. I. bod 2 pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015. Z jeho obsahu vyplýva, že lekár už v tomto posudku konštatoval jednoznačný záver, že žalobca vzhľadom na svoj zdravotný stav (popísaný v lekárskej správe - zlomenina stavcov driekových, stav zanechal trvalé následky pre ktoré nemôže vykonávať doterajšiu prácu) dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu (popísanú v lekárskej správe - dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD, vykonávať nakládku a vykládku tovaru, servis, čistenie a údržbu vozidla).
1.8. Podľa odvolacieho súdu nebol zákonný dôvod posudzovať predmetný lekársky posudok na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce (jeho formálne a obsahové náležitostí) podľa ustanovenia § 30f ods.1 až 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Prílohy 3c citovaného zákona. Tento zákon kategorizuje práce do štyroch skupín podľa ich zdravotného rizika, na základe čoho upravuje rozdielne povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Podľa tohto zákona sú zamestnávatelia povinní zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad a pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu svojich zamestnancov (pred vznikom pracovného pomeru, počas trvania pracovného pomeru v intervaloch určených zákonom o ochrane verejného zdravia, ako aj pri a po skončení pracovného pomeru, ak to vyžaduje zákon o ochrane verejného zdravia) sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u tých kategórií zamestnancov, ktoré sú dané týmto zákonom o ochrane verejného zdravia. Náležitosti lekárskeho posudku upravuje priamo zákon o ochrane verejného zdravia. Lekársky posudok sa týka výkonu konkrétnej činnosti (z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, že posudzovaná osoba je spôsobilá vykonávať konkrétny druh práce). Odvolací súd naviac dodal, že nevylučuje na účely preradenia na inú prácu podľa § 55 ods. 2 Zákonníka práce použitie ako relevantného podkladu aj lekársky posudok vydaný podľa § 30f ods.1 až 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Prílohy 3c citovaného zákona, ktorý je v súlade s ustanovením § 16 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ žalovaný v konaní poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 237/2007 z 10.12.2008, je potrebné uviesť, že toto uznesenie sa zaoberalo posudzovaním zdravotnej spôsobilosti pre účely pracovnoprávnych vzťahov v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce platného a účinného ku dňu 23.11.2002 (§ 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce), podľa ktorého zdravotný stav zamestnanca mohol byť relevantne posúdený len na základe lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia, teda na základe rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ktoré malo obsahovať aj poučenie o odvolaní. Ku zmene Zákonníka práce došlo novelou účinnou od 01.09.2007, zákonom č. 348/2007 Z. z., na ktorú reflektovalo citované rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 150/2005 z 27.10.2005.
1.9. Z vyššie uvedených dôvodov súd uzavrel, že lekársky posudok zo dňa 21.09.2016 na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce mal za následok, že žalovaný bol povinný preradiť žalobcu na inú prácu a bol právne významný z pohľadu uplatneného právneho nároku žalobcu. V súvislosti s požadovanou náhradou mzdy za mesiac november 2016 a za mesiac december 2016 žalobe vyhovel, keď žalobcovi vznikol nárok na náhradu mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Jeho priemerný zárobok podľa mzdových listov za obdobie 11/2016,12/2016, kde priemer na dovolenku je 2,7614 eur / hod., pracovných hodín v novembri 160 a v decembri 168 hodín, pričom žalovaný výšku náhrady mzdy nenamietal, preto súd žalobe vyhovel.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Namietal porušenia práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že žalobca ako zamestnanec sa domáhal náhrady mzdy za mesiac november a december 2016, t. j. za čas, kedy nenastúpil do práce z dôvodu, že podľa vlastných tvrdení vzhľadom na svoj zdravotný stav stratil z dlhodobého hľadiska spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, za účelom ktorej skutočnosti mu predložil lekársky posudok kvalifikovaný na pracovnoprávne účely a tvrdil, že mu vznikla povinnosť v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce preradiť žalobcu na inú pracovnú pozíciu, čo neučinil. On so žalobou nesúhlasil, pretože listiny nepovažoval za také, ktoré možno kvalifikovať za lekárske posudky pre pracovnoprávne účely. Súd prvej inštancie vychádzal z názoru odvolacieho súdu, že už predložením listiny z 21.09.2016 označenej ako „lekárska správa“ vyhotovenej obchodnou spoločnosťou M., v mene ktorej koná MUDr. H. Y. mu vznikla sporná povinnosť. Žalobca však predložil viacero listinných dôkazov, aj listinu z 28.06.2016 označenú ako „lekárska správa,“ vyhotovenú Sociálnou poisťovňou, ktorú mu pred podaním žaloby predložil ešte pred zhotovením listiny z 21.09.2016 za účelom preukázania tvrdených skutočností. Z uvedenej listiny okrem iného vyplýva, že ošetrujúcim lekárom je H.. F., ktorý ako predpokladá, vedie zdravotnú dokumentáciu žalobcu obsahujúcu okrem iného aj údaje o chorobách, priebehu a výsledku jednotlivých vyšetrení liečby a pod. Naproti tomu žalobcom predložené listiny, ktoré mali preukazovať ním tvrdenú stratu spôsobilosti na vykonanie doterajšej práce boli vyhotovené iným lekárom, pričom v zmysle judikatúry lekársky posudok kvalifikovaný na pracovné účely vydáva ošetrujúci lekár zamestnanca (porovnaj NS SR sp. zn. 3Cdo/150/2005 alebo sp. zn. 5Cdo/237/2007). Preto tvrdí, že listina z 21.09.2016 nebola vyhotovená ošetrujúcim lekárom. Žalobca nezdôvodnil, prečo nepredložil dokument o posúdení jeho zdravotného stavu vyhotovený ošetrujúcim lekárom MUDr. F.. Podľa neho súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že listiny z 21.09.2016 boli vyhotovené ošetrujúcim lekárom žalobcu, a preto mal povinnosť ho preradiť na inú prácu. Z relevantných otázok bola aj otázka, či subjekt vyhotovujúci listinu bol oprávnený ju vyhotoviť a či spĺňala obsahové a formálne náležitosti posudku kvalifikovaného pracovnoprávne účely. V tejto súvislosti poukázal na potrebu riadne a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutí súdu, keď v tejto súvislosti absentuje odôvodnenie v rámci ktorej sa súd vysporiadava s jeho námietkou, či subjekt vyhotovujúci žalobcom predkladané listiny, posudzované ako lekársky posudok pre pracovné účely, bol oprávnený ich vyhotoviť. Súd vyhodnotil, že listina z 21.09.2016 nepripúšťa iný odborný záver ako v nej vyslovený , že žalobca ako zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu z dôvodu pracovného úrazu, ktorý mal zanechať trvalé následky, čím je podľa jeho názoru splnená ďalšia podmienka stanovená rozhodovacou činnosťou preto, aby táto listina mohla byť posudzovaná ako lekársky posudok kvalifikovaný pre pracovnoprávne účely. Taktiež poukazoval na rozdielnosť záverov vyplývajúcich z listín z 21.09.2016 a 28.06.2016 ohľadom skutočnosti, následkom akého ochorenia či úrazu žalobcu jeho súčasný, resp. vtedajší zdravotný stav. Spoločnosť M. s.r.o. pri posudzovaní zdravotného stavu dospela k záveru, že ten je najmä následkom pracovného úrazu. Oproti tomu lekár Sociálnej poisťovne konštatoval, že sa uznáva za invalidného, pričom rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly VIII. - choroby dýchacej sústavy, oddielu B - choroby dolných dýchacích ciest, pod položkou 1 - chronická choroba pľúc, písm. b) štádium II. resp. zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly IX. - choroby močovej sústavy oddielu A - postihnutie obličiek pod položkou 8 - zhubný nádor obličky, písm. b) po dosiahnutí stabilizácie. Tieto zdravotné postihnutia odôvodňovaných mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50%. Ostatné tvorili 10%. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo aj vyšetrenie chrbtice dňa 03.11.2015 z ktorého vyplýva, že mu bolo umožnené vzniesť námietky k deklarovaným zisteniam posudkového lekára, ktoré nevzniesol. Preto namietal a naďalej namieta prijatie záveru, že listinou z 21.09.2016 bol zistený zdravotný stav žalobcu. Konštantná judikatúra požaduje, aby bol lekárskym posudkom zistený zdravotný stav objektívny, bez pochybností, aby nebol prípustný iný odborný záver (napr. NS SR sp. zn. 5Cdo/237/2007). Vytkol súdu, že sa v odôvodnení nevyporiadal s existenciou dvoch odlišných záverov lekárov, ktorí majú skúmať zdravotný stav žalovaného. Z uvedeného dôvodu došlo k nesprávnemu ustáleniu skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci. S ohľadom na absenciu právnej úpravy požiadaviek na lekársky posudok sa mali aplikovať aj ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktoré upravujú náležitosti lekárskeho posudku, predmetom ktorého je posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon práce.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalobca (správne žalovaný) odvolanie odôvodnil tým, že zo strany súdu zostala nepovšimnutá námietka, že listina z 21.09.2016 mala byť vyhotovená subjektom
odlišným od ošetrujúceho lekára žalobcu, pričom citované rozhodnutie NS SR, podľa ktorého posudok vyhotovil ošetrujúci lekár zamestnanca. Súd sa podľa žalovaného v odôvodnení nezaoberal otázkou, či jednotlivé predkladané listiny vyhotovil oprávnený subjekt. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že túto námietku prvý krát vzniesol až na pojednávaní 14.9.2020 po vrátení veci krajským súdom, nevzniesol ju skôr, teda pred vydaním prvého rozsudku, preto ide o novotou v odvolacom konaní, na ktoré súd nemá prihliadať. S ohľadom na tieto skutočnosti považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade posudok mu vydal jeho ošetrujúci lekár MUDr. Y., špecialista v odbore chirurgia, MUDr. F. jeho obvodným lekárom. Ošetrujúci lekár MUDr. Y. mu poskytol špecializovanú ambulantnú starostlivosť v súlade s § 8 ods. 4, ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. Podľa názoru krajského súdu vyjadreného v zrušujúcom uznesení pokiaľ žalovanému predložil lekársky posudok z 21.9.2016 a zaslal dňa 21.9.2016 pre pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu, už tento lekársky posudok mal mať za následok, že bol povinný ho preradiť na inú prácu. Zdôraznil, že právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 2 a 3 viazaný.
4. Žalovaný v replike zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Súhlasí s tvrdeniami žalobcu ohľadne jeho procesnej pasivity. Naopak riadne a včas od skončenia dokazovania uplatnil prostriedok procesného útoku, okrem iného poukázal na skutočnosti, že žalobca pôvodne požadoval preradenie na inú prácu podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce na základe správy vyhotovenej Sociálnou poisťovňou, z ktorej vyplynulo, že jeho ošetrujúcim lekárom je MUDr. F. aby vzápätí po poučení zo strany žalovaného ako zamestnávateľa predložil správu od odlišného lekára. Bez ohľadu na svoju procesnú aktivitu si dovolil uviesť, že pokiaľ rozhodujúcim pre posúdenie sporu je vyhodnotenie či listiny predkladané žalobcom vyvolali hmotnoprávne účinky, súdy sú povinné skúmať ex offo náležitosti listín a bolo na ťarchu žalobcu preukázať, že ním predkladané listiny spĺňajú náležitosti lekárskeho posudku pre pracovnoprávne účely.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal vec v súlade s § 378 a § 219 CSP bez nariadenia odvolacieho a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pretože odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady mzdy vo výške 912 eur brutto s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 456 eur od 01.01.2017 do zaplatenia a s 5,00 % úrokom z meškania zo sumy 456 eur od 01.02.2017 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že ako zamestnanec žalovaného (na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015, keď dňom nástupu žalobcu do práce 13.02.2015 vznikom medzi nimi pracovný pomer) utrpel ako vodič kamiónu dňa 14.09.2015 na pracovnej ceste vo O. pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol dlhodobo (do 18.09.2016) práceneschopný. žalobca dňa 21.09.2016 zaslal žalovanému e-mailom aj poštou lekársky posudok vypracovaný H.. H. Y., na základe, ktorého požiadal žalovaného o preradenie na inú prácu podľa § 55 Zákonníka práce. žalovaný listom zo dňa 11.10.2016 uviedol, že podľa jeho názoru predložená listina nespĺňa náležitosti, a teda mu nevzniká povinnosť preradiť žalobcu na inú prácu. Žalobca listom zo dňa 02.11.2016, doručeným žalovanému dňa 07.11.2016 žalovanému doručil dodatok zo dňa 31.10.2016 k lekárskemu posudku vypracovanému dňa 21.09.2016. Žalovaný dňa 16.12.2016 zaslal žalovanému výplatnú pásku za obdobie 11/2016, 12/2016 s tým, že za uvedenému mesiace žalobcovi neprináleží žiadna mzda. Žalobca mal za to, že do času kým ho žalovaný nepreradí na inú, pre neho vhodnú prácu, mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, pretože ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom (v poradí prvým) č. k. 5Cpr/7/2017-64 zo dňa 12.02.2018 tak, že žalobu žalobcu zamietol s tým, že uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo na základe odvolania žalobcu uznesením
Krajského súdu v Nitre č. k. 8CoPr/3/2018-114 zo dňa 05.03.2020, zrušené a vrátene súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie vyslovil právny názor, že pokiaľ žalobca žalovanému predložil lekársky posudok zo dňa 21.09.2016 (č. l. 8), ktorý zaslal žalovanému na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, tak tento lekársky posudok mal za následok, že žalovaný bol povinný preradiť žalobcu na inú prácu a bol právne významný v danej právnej veci z pohľadu uplatneného právneho nároku žalobcu v spore. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uviedol, že lekársky posudok žalobcu (č. l. 8) podľa svojho obsahu predstavuje lekársky posudok vydaný v súlade s ustanovením § 16 písm. a) zákona 576/2004 Z. z., ktorý je výsledkom posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu žalobcu, keďže deklaruje dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti žalobcu pre výkon dohodnutej práce s poukazom na dojednaný druh práce v čl. I. bod 2 pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015 (č. l. 5 až 8). Z jeho obsahu vyplýva, že lekár už v tomto lekárskom posudku konštatoval jednoznačný záver, že žalobca ako zamestnanec žalovaného vzhľadom na svoj zdravotný stav (popísaný v lekárskej správe - zlomenina stavcov driekových, stav zanechal trvalé následky pre ktoré nemôže vykonávať doterajšiu prácu) dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu (popísanú v lekárskej správe - dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD, vykonávať nakládku a vykládku tovaru, servis, čistenie a údržbu vozidla). S poukazom na vyššie uvedené mal za to, že je nutné prijať záver, že zdravotný stav žalobcu bol objektívne zistený a bol v uvedenom lekárskom posudku konkrétne vyjadrený. Na uvedených záveroch nič nemení tá skutočnosť, že žalobca predložil žalovanému doplnenie zo dňa 31.10.2016 lekárskeho posudku zo dňa 21.09.2016 (č. l. 9 spisu), v ktorom lekár doplnil záver lekárskeho posudku v tom, že zdravotný stav žalobcu neumožňuje vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho poškodenia zdravia, keďže takýto záver lekárskeho posudku má právny význam na účely okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom (§ 69 ods.1 písm. a) Zákonníka práce, o ktorý prípad sa však v danej právnej veci nejedná, ani tá skutočnosť, že žalobca predložil žalovanému ostatný lekársky posudok zo dňa 20.09.2017. Na základe uvedených skutočností (v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu v rozhodnutí č. k. 8CoPr/3/2018-114 zo dňa 05.03.2020) súd prvej inštancie dospel záveru o dôvodnosti nároku žalobcu a v tomto konaní odvolaním napadnutým rozsudkom žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 905,74 eura brutto ako náhradu mzdy za mesiac november a december 2016 s 5,00 % úrokom z omeškania zo sumy 441,80 eura odo dňa 01.01.2017 do zaplatenia a zo sumy 463,92 eura s 5,00 % ročným úrokom z omeškania od 01.02.2017 do zaplatenia.
10. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver. Nakoľko sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v preskúmavanom rozhodnutí, vrátane citácii právnych predpisov vzťahujúcich sa na posudzovaný prípad. Využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd obmedzil na skonštatovanie jeho správnosti a v ďalšom sa vyjadril iba k námietkam žalovaného.
11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a reagujúc na odvolacie dôvody (porušenie práva na spravodlivý súdny proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie) žalovaného, odvolací súd dodáva, že pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).
12. K námietke nesprávnych skutkových zistení je potrebné uviesť, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.
13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
14. V súvislosti námietkou žalovaného, ktorý opätovne vyjadril nesúhlas s podanou žalobou, pretože nepovažoval žalobcom predložené listiny (lekárske posudky predložené žalobcom) za také listiny, ktoré by bolo možné považovať za lekárske posudky kvalifikované pre pracovnoprávne účely (na postup podľa § 55 ods. 2 písm. a/) s tým, že následné nenastúpenie žalobcu do práce považoval za neospravedlnené absencie v práci, za obdobie ktorých neposkytoval žalobcovi mzdu, odvolací súd uvádza, že k relevantnosti lekárskeho posudku zo dňa 21.09.2016 predloženého žalobcom sa už odvolací súd vyjadril v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu č. k. 8CoPr/3/2018-114 zo dňa 05.03.2020, ktorého sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí plne pridržiaval. Odvolací súd opätovne pre zdôraznenie správnosti uvádza, že z výkladu ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce nevyplývajú obsahove a formálne náležitosti lekárskeho posudku s tým, že všeobecnú právnu úpravu lekárskeho posudku upravuje § 16 zákona č. 576/2004 Z. z., § 30f, príloha č. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. Lekársky posudok predložený žalobcom dňa 21.09.2016 (č. l. 8) podľa svojho obsahu nepredstavuje lekársku správu a ani všeobecné odporúčajúce konštatovanie lekára, (napr. ak lekár konštatuje nevhodnosť práce pre zamestnanca a odporúča zvážiť preradenie zamestnanca na inú prácu), ktoré na účely preradenia na inú prácu podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce nepostačuje. Naopak, predmetný znalecký posudok predložený žalobcom (č. l. 8) z hľadiska svojho obsahu obsahoval konštatáciu lekára, resp. jednoznačný záver, že zamestnanec „vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu“, čo bolo nevyhnutným predpokladom pre povinnosť zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú prácu. S poukazom na uvedené odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie uvádza, že je nevyhnutné prijať záver, že zdravotný stav žalobcu ako zamestnanca žalovaného bol objektívne zistený a konkrétne vyjadrený v predmetnom lekárskom posudku zo dňa 21.09.2016 (č. l. 8).
15. Odvolací súd sa v ďalšom zaoberal otázkou osoby oprávnenej na vydanie lekárskeho posudku, resp. otázkou, či MUDr. H. Y., ktorý vydal lekársky posudok zo dňa 21.09.2016 bol ošetrujúcim lekárom žalobcu, a to vzhľadom na námietku žalovaného, že lekársky posudok žalobcu zo dňa 21.09.2016 vydaný MUDr. H. Y. nebol vydaný oprávnenou osobou, resp. jeho ošetrujúcim lekárom, pretože z lekárskej správy (listiny vyhotovenej Sociálnou poisťovňou dňa 28.06.2016) zo dňa 28.06.2016 vyplýva, že ošetrujúcim lekárom žalobcu je MUDr. V. F..
16. Ako už bolo uvedené, formálne a obsahové náležitosti lekárskeho posudku upravuje zákon č. 576/2004 Z. z. v § 16. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, lekársky posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie podľa ods. 1 vykonáva poskytovateľom určený lekár. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 576/2004
Z. z. ošetrujúci zdravotnícky pracovník je zdravotnícky pracovník určený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na poskytnutie zdravotnej starostlivosti osobe; ak je takýmto ošetrujúcim zdravotnícky pracovníkom lekár alebo zubný lekár, ide o ošetrujúceho lekára, ak je ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom sestra alebo pôrodná asistentka, ide o ošetrujúcu sestru alebo o ošetrujúcu pôrodnú asistentku. Zdravotná starostlivosť sa podľa § 7 cit. zákona poskytuje ako ambulantná starostlivosť (ktorá môže byť všeobecná pre dospelých a pre deti a dorast; špecializovaná - gynekologická a zubno-lekárska; špecializovaná iná alebo záchranná zdravotná služba), ústavná starostlivosť, lekárenská starostlivosť alebo ošetrovateľská starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
17. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/150/2005, na ktoré sa odvolával aj žalovaný uzavrel, že posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu na účely pracovnoprávnych vzťahov posudzuje a posudok o zdravotnej spôsobilosti vydáva ošetrujúci lekár zamestnanca (t. j. môže byť všeobecný lekár, lekár- špecialista, napr. kardiológ a pod). Nakoľko uvedené rozhodnutie Najvyššie súdu SR, ani zákon č. 576/2004 Z. z. výslovne uvádza, že ošetrujúcim lekárom môže byť tak všeobecný lekár, ako aj špecializovaný lekár, odvolací súd námietku žalovaného, že lekársky posudok zo dňa 21. 09. 2016 vydaný MUDr. H. Y. chirurgom (lekárom- špecialistom z odboru chirurgie) nebol vyhotovený oprávneným subjektom - ošetrujúcim lekárom - všeobecným lekárom žalobcu, považoval za nedôvodnú, pretože nemožno vylúčiť skutočnosť, že žalobca môže mať viac ošetrujúcich lekárov z viacerých odborov. Teda ošetrujúcim lekárom žalobcu nemusí byť len jeho všeobecný lekár, keďže pojem ošetrujúci lekár nie je pojmom synonymickým k pojmu všeobecný lekár (preto ním môže byť jednak všeobecný lekár ako aj iný lekár- špecialista). S poukazom na uvedené odvolací súd, preto zastáva názor, že lekársky posudok zo dňa 21. 09. 2016 bol vyhotovený oprávneným subjektom.
18. K námietke žalovaného, že zdravotný stav zamestnanca nebol vyjadrený objektívne bez pochybnosti tak, aby nebol prípustný iný odborný záver s poukazom na rozdielnosť záverov vyplývajúcich z listiny (lekárskeho posudku) zo dňa 21. 09. 2016 a listiny (lekárskeho posudku) vypracovanou Sociálnou poisťovňou zo dňa 28. 06. 2016, odvolací súd uvádza, že lekárska posudková činnosť upravená zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa týka výlučne sociálneho poistenia (nemocenské, dôchodkového a úrazového), pričom v zmysle tejto zákonnej úpravy posudkový lekár sociálneho poistenia vykonáva kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom z hľadiska účelného vynakladania prostriedkov na nemocenské a pri kontrolných lekárskych prehliadkach posudzuje pracovnú schopnosť poistenca len na účely sociálneho poistenia. Posudkový lekár na účely pracovnoprávnych vzťahov nevydáva lekárske posudky o spôsobilosti zamestnanca na prácu a potrebe preradenia zamestnanca na inú prácu, a preto akékoľvek závery vyplývajúceho listiny vyhotovenej Sociálnou poisťovňou dňa 28. 06. 2016 nie sú pre rozhodnutie vo veci právne významné, ani nie je možné na ne v tomto konaní prihliadať, a preto jediným právne relevantným dôkazom preukazujúcim spôsobilosť zamestnanca na prácu bol lekársky posudok vystavený MUDr. H. Y. zo dňa 21.09.2016, z ktorého vyplýva jednoznačný záver, že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 14.09.2016, ktorý zároveň aj odôvodňoval postup podľa § 55 ods. 2 Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa.
19. V súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 4Cz/13/82 zo dňa 15.07.1982, na ktoré žalovaný poukázal vo svojom odvolaní, odvolací súd uvádza, že vyššie citované rozhodnutie pojednáva o situácií, kedy mal súd k dispozícií dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi (v tomto prípade o zdravotnom stave zamestnanca), čomu tak v konkrétnom prejednávanom prípade nebolo. Je tomu tak, pretože listinou vypracovanou Sociálnou poisťovňou zo dňa 28.06.2016 bol preukázaný pokles pracovnej schopnosti žalobcu len na účely sociálneho poistenia, teda táto listina ani nemá slúžiť ako lekársky posudok pre postup zamestnávateľa podľa § 55 ods. 2 Zákonníka práce (resp. nie je lekárskym posudkom (znaleckým posudkom), ktorý by bol opozitom pre lekársky posudok predložený žalobcom dňa 21.09.2016, ohľadne jeho zdravotného stavu. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že vyššie citované rozhodnutie najvyššieho súdu, na ktoré poukazoval žalovaný v podanom odvolaní nemožno aplikovať na daný skutkový stav.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a odvolaciu argumentáciu žalovaného za nespôsobilú privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP predmetné rozhodnutie súd prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (100 %).
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).