Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/192/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, Advokátska kancelária v Bratislave, Nám. Martina Benku 6, proti žalovanej P. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., F. M. XX, zastúpenej Q.. Adriánou Šebestovou, advokátkou, Advokátska kancelária v Žiari nad Hronom, SNP 600/96, o zaplatenie 510 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20C/99/2016-28 zo dňa 15. 11. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 394,- EUR s prísl. v súdom určenej lehote, zostáva nedotknutý.

III. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 394 EUR spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 21. 05. 2015 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol.

2. Okresný súd v konaní vykonaným dokazovaním zistil, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K420142186 zo dňa 27. 06. 2014 žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 400 EUR s 20 % úrokom (80 EUR) a servisným poplatkom 9 % z istiny (36 EUR), ktoré sa žalovaná zaviazala uhradiť v 13 mesačných splátkach, s tým, že prvé tri splátky mala uhradiť v sume po 2 EUR a ďalšie splátky po 51 EUR. V čl. III bod 2 tejto zmluvy bolo uvedené, že „konečná splatnosť úveru je 380. deň po uzavretí zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy od jej uzavretia do termínu konečnej splatnosti úveru t. j. 380 kalendárnych dní“. Takéto znenie nevyjadruje konkrétny deň, mesiac, rok, v ktorý má spotrebiteľ uhradiť poslednú splátku, čo platí v súvislosti so splatnosťou jednotlivých splátok, ktoré boli v čl. II bod 2 zmluvy uvedené tak, že prvá splátka je splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalobca ako veriteľ preniesol svoju povinnosť rešpektovať jasné znenie zákona na spotrebiteľa, aby si spotrebiteľ sám vypočítal, kedy nastane splatnosť poslednej splátky. Termín konečnej splatnosti určený na 380. deň po uzavretí zmluvy sa nezhoduje so splatnosťou predchádzajúcich splátok vymedzených v čl. II bod 2 zmluvy, kde je splatnosť splátok určená vo väzbe na deň poskytnutia úveru. Podľa čl. I zmluvy mohol žalobca poskytnúť úver do 10 dní od uzavretia zmluvy, najneskôr do 07. 07. 2014. Pokiaľ by bol úver poskytnutý v deň uzavretia zmluvy 27. 06. 2014, termín konečnej splatnosti pripadol na 06. 07.

2015 a pokiaľ bol úver poskytnutý 07. 07. 2014, posledná splátka bola splatná 20. 07. 2015. V oboch prípadoch to nie je 380. deň po uzavretí zmluvy, ktorý v zmysle čl. III bod 2 a počítaní času podľa § 122 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka vychádza na deň 13. 07. 2015. Z dôvodu chýbajúcej náležitosti v zmluve, ktorou je termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok na vrátenie poskytnutej sumy 400 EUR. Žalovaná uhradila sumu 6 EUR a preto je povinná žalobcovi zaplatiť sumu 394 EUR spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 21. 05. 2015, odkedy sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením celej istiny po zosplatnení úveru. Vo zvyšku potom žalobu zamietol.

3. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 9 ods. 2 písm. f), § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, § 122 ods. 1, 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v pomere 54 %, keďže žalobca bol úspešný v pomere 77 %, po odpočítaní úspechu žalovanej v pomere 23 %.

4. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal nedostatočné skutkové a právne zistenia týkajúce sa absencie vymedzenia termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vnútroštátna právna úprava neustanovuje, akým spôsobom má byť termín konečnej splatnosti špecifikovaný. Poukázal na odôvodnenie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home Credit c/a Klára Bíróová, sp. zn. C-42/15 v bode 50, kde sa uvádza, ... „že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Špecifikácia termínu konečnej splatnosti 380. dňom po uzavretí zmluvy je presná a nezameniteľná. V odvolaní žalobca predložil tabuľku splátok (splátkový kalendár), kde dátum poslednej splátky pripadá na deň 12. 07. 2015. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že konečná splatnosť úveru bola dňa 13. 07. 2015. V prípade, že by spotrebiteľ neuhradil 13. splátku riadne a včas tak by sa do omeškania dostal už 13. 07. 2015. Záver okresného súdu, že konečná splatnosť nastane až dňa 13. 07. 2015, je neodôvodnený a zakladá sa na nesprávnom posúdení veci. Ďalej žalobca namietal, že okresný súd priznal úrok z omeškania až od 21. 05. 2015, a v tejto časti nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie okresného súdu považuje za správne, lebo zmluva neobsahuje predpísanú náležitosť dátum konečnej splatnosti úveru. Argument žalobcu, že konečný dátum splatnosti sa dá vyvodiť z počtu splátok a ich určenej splatnosti nie je opodstatnený. Ani podľa záverov vyplývajúcich z odôvodnenia Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home Credit c/a Klára A., sp. zn. C-42/15, na ktoré žalobca poukázal, nie je splnená aplikačná podmienka určitosti, keďže práve z dôvodov, na ktoré poukázal okresný súd, nie je možné od spotrebiteľa spravodlivo požadovať, aby bez akýchkoľvek ťažkostí a s právnou istotou vedel identifikovať presný dátum konečnej splatnosti poskytnutého úveru. Okresný súd správne poukázal na rozpornosť stanovenia konečnej splatnosti úveru na 380. deň od uzavretia zmluvy, ktorý však pri určení splatnosti jednotlivých splátok úveru odo dňa poskytnutia úveru nie je možné dodržať. Preto je takto stanovený termín konečnej splatnosti nezrozumiteľný a zmätočný. Navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne.

7. Podľa § 290 spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom do 31. 08. 2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. S účinnosťou od 01. 04. 2015 bol uvedený text právnej normy doplnený treťou vetou, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 122 ods. 1, veta prvá, Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

8. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Okresný súd správne zistil, že podľa čl. III bod 2 spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorú strany sporu uzavreli 27. 06. 2014, bola síce stanovená konečná splatnosť úveru na 380. deň po uzavretí zmluvy a bolo v nej uvedené, že doba trvania zmluvy od jej uzavretia do termínu konečnej splatnosti úveru je 380 kalendárnych dní, ale uvedené vyjadrenie konečnej splatnosti v texte formulárovej zmluvy je nejednoznačné a nejasné, vzhľadom na vyjadrenie splatnosti jednotlivých splátok v čl. II bod 2 zmluvy, podľa ktorého bola prvá splátka splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Termín konečnej splatnosti je podstatná náležitosť zmluvy, tento údaj nie je v posudzovanej zmluve určený naisto, lebo sa podľa uvedených zistení okresného súdu nemusí zhodovať so splatnosťou poslednej splátky, keďže v čl. II bod 2 zmluvy je splatnosť splátok určená vo väzbe na deň poskytnutia úveru a nie na deň uzavretia zmluvy.

9. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že pri počítaní času podľa § 122 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka vychádza konečná splatnosť úveru uvedená v čl. III bod 2 posudzovanej zmluvy na pondelok, 13. 07. 2015, keďže posledný 380. deň od uzavretia zmluvy pripadol na nedeľu. Podľa tvrdenia žalobcu posledná 13. splátka úveru pripadala na deň 12. 07. 2015 a do omeškania by sa žalovaná dostala už 13. 07. 2015. Tým žalobca potvrdil, že termín konečnej splatnosti je v zmluve stanovený v rozpore s § 52 ods. 2, § 54 ods. 1 a § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca nastavil zmluvné podmienky, ktoré upravujú konečnú splatnosť úveru resp. poslednú splátku v posudzovanej zmluve tak, že žalovaná spotrebiteľka by sa dostala do omeškania s plnením od 13. 07. 2015, hoci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o počítaní času podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka by malo ísť o včasné plnenie, potom zhoršil jej zmluvné postavenie. Konečná splatnosť úveru bola v zmluve uvedená nesprávne, čo je neprípustné s tým, že na takéto zmluvné dojednanie nie je možné prihliadať. Súčasne platí zistenie okresného súdu, že konečná splatnosť úveru je upravená nejednoznačne, lebo žalobca preniesol na spotrebiteľa povinnosť, aby si sám vypočítal, kedy nastane splatnosť poslednej splátky a konečná splatnosť úveru a spotrebiteľ nemal možnosť bez ťažkostí identifikovať presný termín. Z uvedených dôvodov je správny záver okresného súdu, že úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov a žalobca má nárok len na doplatenie zostatku poskytnutej istiny úveru vo výške 394 EUR, bez zmluvných úrokov a poplatkov, spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania ročne od 21. 05. 2015, odkedy sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy. Vo zvyšku, pokiaľ žalobca žiadal priznať vyčíslený zmluvný úrok a poplatok ako aj úrok z omeškania od 18. 01. 2015 do 20. 05. 2015, bola žaloba zamietnutá dôvodne a správne.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 . Z obsahu spisu vyplýva, že v odvolacom konaní bola úspešná žalovaná a z toho dôvodu má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiaci výrok vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej a odvolací súd ho potvrdil ako vecne správny.

11. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 394,- EUR s prísl. v súdom určenej lehote, zostáva nedotknutý

12. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .