Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/132/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom SNP 1936, Považská Bystrica, IČO: 36 016 659, proti žalovaným: 1/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. II. XX/XX-XX, K. nad E., 2/ W.. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. II. XX/XX-XX, K. nad E., o zaplatenie 39,38 eur, takto

rozhodol:

Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 13,- €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaným 1/ a 2/ súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2016 domáhal, aby súd žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 66,10 eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní 1/ a 2/ sú vlastníkmi bytu Q. XX/XX-XX, K. nad E., pričom so žalobcom uzatvorili zmluvu o výkone správy, na základe ktorej žalobca zabezpečuje prevádzku domu, bytu a nebytového priestoru ako i opravy spoločných častí a zariadení a príslušenstva domu v súlade s právami a povinnosťami správcu domu vymedzenými v čl. 3 zmluvy o výkone správy. Za služby poskytované správcom je vlastník bytu povinný poukazovať platby podľa čl. 5 zmluvy o výkone správy vždy mesačne vopred do konca bežného mesiaca. Žalovaní sa dostali do omeškania s platbami faktúr č. XXXXXXXXXX v sume 26,72 eur a č. XXXXXXXXXX v sume 39,38 eur titulom vyúčtovaných úrokov z omeškania, ktoré faktúry boli žalovaným riadne doručené. Žalovaní dlžnú sumu neuhradili i napriek upomienke.

2. Podaním doručeným súdu dňa 06.02.2017 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 26,72 eur a žiadal, aby súd žalovaných zaviazal na zaplatenie sumy 39,38 eur. Urobil tak na základe výzvy súdu podľa § 138 Civilného sporového poriadku (výzva na späťvzatie zjavne bezdôvodnej žaloby). Predmetom konania tak zostalo už len zaplatenie sumy 39,38 eur.

3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 24Csp/132/2016-20 zo dňa 13.02.2017, proti ktorému podala žalovaná 2/ včas odôvodnený odpor. V odpore poukázala na to, že podľa zmluvy o výkone správy je žalobca povinný vypočítať výšku mesačných preddavkov na úhradu za služby vychádzajúc zo skutočných nákladov za predchádzajúce obdobie a z predpokladaných nákladov na budúce obdobie. Túto povinnosť si žalobca nesplnil, ponechal neprimerane vysoký predpis mesačných zálohových platieb. V decembri 2014 pritom žalovaná 2/ nahlásila zníženie počtu osôb bývajúcich v byte z 5 na 2 a žalobca mal znížiť mesačný predpis adekvátne skutočným nákladov a počtu osôb. V roku 2015 však stále požadoval mesačné zálohy na 5 osôb a ž v roku 2017 vystavil nový upravený predpis

mesačných preddavkov. Keďže nedošlo k zníženiu mesačného predpisu už v roku 2015, považuje žalovaná 2/ výpočet úrokov z omeškania z konta nájomného za nesprávny a tento by mal byť len v sume 9,90 eur podľa ňou priloženého prepočtu podľa predpisu vystaveného v roku 2017, ktorý mal byť vystavený už v roku 2015. S výpočtom úrokov z omeškania z konta fondu prevádzky, údržby a opráv v sume 13,- eur však súhlasila. Vzhľadom na podanie odporu súd uznesením č.k. 24Csp/132/2016-30 zo dňa 04.04.2017 platobný rozkaz zrušil. K podanému odporu žalobca písomne uviedol, že si uplatňuje penalizačnú faktúru za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015. Podľa žalobcu vlastník bytu je povinný osobne odhlásiť osoby žijúce v byte, čo žalovaní neurobili, počty osôb si zohľadnili len pri vyúčtovaní. Mesačné predpisy v roku 2015 a 2016 žalobca neupravoval, pretože v tomto období boli len mierne zimy. Náklady a ceny za spotrebované energie správca vypočíta za daný rok na základe vyúčtovacích faktúr od dodávateľov, ktoré správca obdrží v marci nasledujúceho roka. Vlastník si mohol osobne požiadať o prepočet mesačného predpisu podľa spotrieb. Žaloba je preto opodstatnená. Žalovaný 1/ sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.03.2018, na ktoré sa dostavila poverená zástupkyňa žalobcu. Nedostavili sa žalovaní 1/ a 2/. Žalovaný 1/ sa podaním doručeným dňa 21.03.2018 ospravedlnil, požiadal o konanie v jeho neprítomnosti, žalovaná 2/ sa elektronickým podaním doručeným súdu 20.03.2018 tiež ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní a požiadala, aby súd konal v jej neprítomnosti.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to najmä: faktúrou č. XXXXXXXXXX na čl. 5, zmluvou o výkone správy zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. 7, vyúčtovaním zálohových úhrad za užívanie bytu za r. 2015 na č.l. 26, predpisom mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu platným od 01.01.2015 na č.l. 27, predpisom mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu platný od 01.01.2017 na č.l. 28, prepočtom úrokov z omeškania na č.l.9, ktorý predložila žalovaná 2/, oznámením zo dňa 25.01.2017 na č.l. 49, rozpisom platieb za rok 2015 na č.l. 51, rozpisom platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv za rok 2015 na č.l. 52. Poverená zástupkyňa žalobcu uviedla, že povinnosť žalovaných 1/ a 2/ platiť mesačne mesačné zálohové platby vyplýva z čl. 5 ods. 2 zmluvy o výkone správy a povinnosť platiť úroky z omeškania z omeškaných platieb vyplýva z čl. 5 ods. 4 zmluvy. Žalovaní 1/ a 2/ si nesplnili svoju povinnosť oznámiť zmenu počtu členov bývajúcich v byte tak, ako im to vyplýva z čl. 5 bod 8 písm. c) zmluvy o výkone správy. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

6. Zo zmluvy o výkone správy zo dňa 07.10.2010 bolo zistené, že žalobca ako správca uzavrel uvedenú zmluvu s vlastníkmi bytov v bytovom dome na adrese Q. II. - XX v K. nad E.. Žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 24 vo vchode č. 19 tohto bytového domu, čo v konaní nebolo sporné. Predmetom zmluvy bol záväzok správcu zabezpečovať prevádzku, údržbu a opravu spoločných častí a zariadení uvedeného bytového domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, zabezpečovať služby spojené s užívaním bytu. Podľa čl. V bodu 2 zmluvy vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní mesačne vopred vždy do konca bežného mesiaca poukazovať na účet domu poplatky spojené s užívaním bytového domu, bytu, resp. nebytového priestoru, platby do fondu opráv na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, zariadení a pozemku, poplatok za havarijnú službu, poplatok za overovanie vodomerov a služby s tým spojené, poplatok za výkon správy vo výške stanovenej orgánom správcu, odmenu za činnosť zástupcu vlastníkov. Uvedené platby sú podľa bodu 3 v čl. V špecifikované v mesačnom zálohovom predpise platieb jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vystaveného správcom. Podľa čl. V bodu 4 zmluvy v prípade omeškania s platbami je vlastník bytu a nebytového priestoru v dome povinný zaplatiť správcovi úroky z omeškania z príslušnej dlžnej sumy až do zaplatenia. 7. Podľa predpisu mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu platného od 01.01.2015 výška mesačného preddavku na služby spojené s užívaním bytu predstavovala sumu 159,70 eur a platba do fondu prevádzky, údržby a opráv predstavovala sumu 37,61 eur. Podľa rozpisu platieb za rok 2015 ( č.l. 51) žalovaní 1/ a 2/ platili mesačné zálohové platby nepravidelne, pričom predpis bol v súčte za mesiace 01/2015-12/2015 v sume 1.916,40 eur a podľa rozpisu platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv za rok 2015 žalovaní 1/ a 2/ platili mesačné platby do fondu tiež nepravidelne , pričom predpis bol v súčte za mesiace 01/2015-12/2015 v sume 451,32 eur. 8. Podľa predpisu mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu platného od 01.01.2017, kde došlo k úprave výšky mesačných platieb, výška mesačného preddavku na služby spojené s užívaním bytu

predstavovala sumu 99,87 eur a platba do fondu prevádzky, údržby a opráv predstavovala sumu 50,- eur. Uvedená zmena bola žalovaným 1/ a 2/ oznámená listom zo dňa 25.01.2017. 9. Z vyúčtovania zálohových úhrad nákladov za užívanie bytu za kal. rok 2015 vystaveného správcom vyplýva, že skutočné náklady v roku 2015 spojené s užívaním bytu predstavovali sumu 1.094,24 eur a celkové úhrady žalovaných vykonané titulom mesačných zálohových platieb boli vykonané v sume 839,10 eur. Ďalej z tohto listinného dôkazu vyplýva, že počiatočný stav v roku 2015 predstavoval debetný zostatok - 706,85 eur, preplatok z ročného vyúčtovania za rok 2014 však činil 983,03 eur, a teda po započítaní nedoplatku na mesačných úhradách za rok 2014 a preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2014 na účte ostal preplatok v sume 276,18 eur. Tento preplatok vo výške 276,18 eur v súčte s platbami vykonanými v roku 2015 v sume 839,10 eur predstavoval sumu 1.115,28 eur (kreditná položka). Skutočné náklady činili za rok 2015 sumu 1.094,24 eur. Preto podľa ročného vyúčtovania nákladov za užívanie bytu za rok 2015 bol z ročného vyúčtovania za rok 2015 vykázaný preplatok vo výške 21,04 eur (položka „preplatok za rok 2015“ - výpočet : uhradené 1.115,28 eur - spotrebované 1.094,24 eur). 10. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX splatnou dňa 17.03.2016 si žalobca vyúčtoval úroky z omeškania za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 (na mesačnej báze) vždy z jednotlivých dlžných súm mesačných zálohových platieb. Celkovo bola vyúčtovaná suma 39,38 eur, ktorá je i predmetom žaloby. Úrok z omeškania „z konta nájomného“ (z mesačných preddavkov na služby spojené s užívaním bytu) bol vyčíslený celkom na sumu 26,38 eur a úrok z omeškania z „konta fondu prevádzky údržby a opráv“ (z mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv) bol vyčíslený celkom na sumu 13,- eur.

11. Zákonné ustanovenia: Podľa § 52 ods. 1,3 a 4 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. 12e) Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov , Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade 10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.

Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ je založený občianskoprávny vzťah na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 07.10.2010. Ďalej mal súd zistené, že celkovo počas roku 2015 žalovaní 1/ a 2/ uhradili na mesačných platbách sumu 839,10 eur, ktoré platby spolu s preplatkom z minulého obdobia vo výške 276,18 eur, ktorý žalobca použil tiež na úhradu mesačných platieb splatných v roku 2015, predstavovali sumu 1.115,28 eur (kreditná položka). Skutočné náklady za rok 2015 predstavovali sumu 1.094,24 eur (debetná položka). Na základe vyúčtovania zálohových (preddavkových) platieb za rok 2015 tak vyplynul žalovaným za rok 2015 preplatok v sume 21,04 eur. Po vyúčtovaní za rok 2015 tak žalovaní nemali nedoplatok.

13. Žalobca si uplatnil žalobou nárok na zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015, a to jednak osobitne z mesačných preddavkových platieb za služby spojené s užívaním bytu za rok 2015 (26,38 eur) a jednak z mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv za rok 2015 (13,- eur). Úroky z omeškania boli počítané na mesačnej báze vo výške 0,0138 % denne, čo je 5,04% ročne s tým, že pri výpočte žalobca zohľadňoval jednotlivé úhrady vykonané žalovanými počas tohto obdobia. Na takto vyčíslený úrok z omeškania vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

14. Vo vzťahu k nároku žalobcu na úroky z omeškania z neuhradených preddavkov za služby spojené s užívaním bytu za rok 2015 (vo faktúre označené ako „úroky z omeškania z konta nájomného“) v sume 26,38 eur, súd poukazuje na to, že preddavky za služby majú charakter zálohových platieb na odmenu za správu, odmenu domovníka a zástupcu vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre spoločné časti a zariadenia domu, odplata za ohrev vody, kúrenie, odvod zrážkových vôd a ich účelom

je vytvoriť fond na úhradu plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná povinnosť vlastníka bytu platiť preddavky na poskytované služby na mesačnej báze, ktorú povinnosť súd nespochybňuje, konečná výška úhrad za služby môže byť rozdielna od výšky určených preddavkov, čoho výsledkom je aj predložené vyúčtovanie, kde v konečnom dôsledku žalovaní mali za rok 2015 po zohľadnení skutočnej spotreby preplatok na úhradách v sume 21,04 eur.

15. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. SR 4 Cdo 140/2002 <http:// merit.slv.cz/4Cdo140/2002> (R 78/2004), v zmysle ktorého nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> Toto rozhodnutie je analogicky možné použiť aj na prejednávaný prípad vo vzťahu medzi správcom a vlastníkom bytu, keďže charakter zálohových platieb platených či už nájomcom alebo vlastníkom bytu a potreba ich ročného konečného zúčtovania v závislosti na skutočnej spotrebe sú totožné. Preto hoci je určená povinnosť vlastníka bytu platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu, pretože tento môže vzniknúť až po vyúčtovaní nárokov. Ide len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je možné spájať napríklad vznik škody (nevyhnutnosť financovať dlh, ktorý mal byť hradený preddavkami pôžičkou, úverom, poprípade škoda vzniknutím uplatnením sankcií zo strany dodávateľa tepla, elektriny, vody a pod). Záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie) pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím preddavku, pretože nie je ešte známa výška celkovo poskytnutého protiplnenia. Dlh v prípade správy bytov a nebytových priestorov tak podľa súdu vzniká až vyúčtovaním plnení a správy (opäť súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 140/02 <http:// merit.slv.cz/4Cdo140/02>). Neuhradením preddavku tak nevzniká nedoplatok, ale je „len“ porušená povinnosť prispievať do fondu (tu nazvaný ako prevádzkový účet). Nedoplatok teda podľa názoru súdu môže vzniknúť až vyúčtovaním a nie neuhradením mesačného preddavku za služby, keďže skutočná výška cien a záloh za jednotlivé služby sa zúčtuje vždy za kalendárny rok. Preddavky sú plneniami predbežnými, ktoré podliehajú vyúčtovaniu. Pokiaľ zo strany správcu nie je riadne vykonané zúčtovanie týchto nákladov vynaložených dodávateľom jednotlivých produktov za sporné obdobie, nie je splnený zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie - úrokov z omeškania, a to ich splatnosť. Vlastník bytu totiž nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním zúčtovania týchto platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž ešte nie je splatná a preto ani nemôže vzniknúť za dobu predchádzajúcu vyúčtovaniu (tu za rok 2015) nárok na úroky z omeškania. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania z mesačných preddavkov na služby za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015, teda za obdobie skoršie, než došlo ku konečnému vyúčtovaniu za rok 2015, a teda s poukazom na to, čo už bolo vyššie uvedené a aj s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NSSR pod R 78/2004, nemohli byť po túto dobu žalovaní 1/ a 2/ v omeškaní s úhradou mesačných zálohových platieb za služby. Nakoniec, výsledkom ročného zúčtovania za rok 2015 bol preplatok vo výške 21,04 eur. Teda sa potvrdilo to, čo už bolo vyššie uvedené, že po zohľadnení skutočnej spotreby v roku 2015 výška v roku 2015 zložených preddavkov (hoci nepravidelne platených žalovanými 1/ a 2/, ako to vyplýva z predložených listín) spolu s ďalšími peňažnými prostriedkami, ktoré mali žalovaní 1/ a 2/ zložené v prospech účtu ako preplatky z minulých období, ktoré sa preniesli do roku 2015 a boli správcom použité tiež na úhradu záväzkov žalovaných 1/ a 2/ splatných v roku 2015 (vyplýva z vyúčtovania za rok 2015), bola vyššia než nakoniec bola cena služieb skutočne dodávateľmi dodaných a odobratých (jednoducho povedané, žalovaní 1/ a 2/ po konečnom vyúčtovaní nespotrebovali toľko, koľko mali mesačnými preddavkami zaplatené). Teoreticky by teda žalobcovi mohol vzniknúť iba nárok na úroky z omeškania z nedoplatku z ročného vyúčtovania za rok 2015, ale nakoľko po tomto ročnom vyúčtovaní žiaden nedoplatok nebol vykázaný, nárok na úroky z omeškania tak nemohol vzniknúť.

16. S poukazom na vyššie uvedené, nakoľko suma vo výške 26,38 eur titulom kapitalizovaných úrokov z omeškania z mesačných preddavkov za služby spojené s užívaním bytu (mesačne mali byť hradené podľa predpisu mesačných zálohových platieb pre rok 2015 v sume 159,70 eur), bola uplatnená za obdobie, za ktoré žalovaní 1/ a 2/ nemohli byť v omeškaní s ich úhradou, súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná 2/ čo do tohto nároku spochybnila v podanom odpore jeho výšku, ale len v rozsahu 16,48 eur, keďže tvrdila, že tento mal byť správne vypočítaný na sumu 9,90 eur, avšak súd ex offo bez ohľadu na to, že žalovaná 2/ spochybnila tento nárok len čiastočne, prihliadol

i tak v celom rozsahu na okolnosti oslabujúce nárok spotrebiteľa, v súlade s (ku dňu rozhodnutia súdu stále platným a účinným) ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa názoru súdu, zmluva o výkone správy je svojou povahovou zmluvou spotrebiteľskou. Žalobca je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, pričom podniká v rôznych predmetoch činnosti, okrem iného i v oblasti správy a údržby bytového a nebytového fondu. Funkciu správcu bytového fondu vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto má postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 1 zákona Občianskeho zákonníka. Žalovaní 1/ a 2/ nekonali pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto sú v postavení spotrebiteľa. Nakoľko súd v tejto časti zamietol žalobu z vyššie uvedených dôvodov, nezaoberal sa ďalej už procesnou obranou žalovaných týkajúcou sa počtu osôb bývajúcich v byte a správnosti nastavenia výšky mesačných zálohových platieb v závislosti na počte osôb bývajúcich v byte.

17. Čo sa týka uplatnených úrokov z omeškania „z konta fondu prevádzky, údržby a opráv“ napočítaných vo faktúre č. XXXXXXXXXX v sume 13,- eur, v tejto časti súd žalobe vyhovel. Mesačná platba vlastníka bytu do fondu prevádzky, údržby a opráv má iný charakter ako mesačná zálohová platba za služby, keďže ide o pevnú platbu, ktorej výška je pevne určená (podľa predpisu pre rok 2015 v sume 37,61 eur), pričom táto nepodlieha ročnému vyúčtovaniu tak, ako platba za služby a nemá charakter preddavku. Táto platba totiž nie je závislá na tom, v akom rozsahu sa služby poskytnuté počas roka skutočne vlastníkmi bytov odoberú, nie je závislá na tom, aká bude v konečnom dôsledku po ročnom zúčtovaní výška dodávateľmi médií dodaného protiplnenia (nie je závislá na spotrebe energií), a teda táto platba nie je ani predbežnou preddavkovou platbou, ktorú by bolo možné zúčtovať až po ukončení kalendárneho roka. Táto platba totiž nie je odplatou za služby, skutočný rozsah odobratia ktorých je možné zistiť až po ukončení roka. Ide o platbu určenú a použiteľnú na úhradu prípadných náhlych či plánovaných opráv či udržiavacích prác v bytovom dome. Pre tieto platby z týchto dôvodov nie je možné použiť argumentáciu uvedenú súdom vyššie v odsekoch 14 - 16 tohto odôvodnenia. V konaní pritom nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ boli s týmito mesačnými platbami v omeškaní v žalobcom tvrdenom rozsahu, keďže žalovaná 2/ výslovne uviedla, že v tejto časti súhlasí s podanou žalobou a žalovaný 1/ nerozporoval nárok vôbec. Skutočnosť, že boli žalovaní 1/ a 2/ v omeškaní po dobu uvedenú vo faktúre č. XXXXXXXXX s platbami do fondu prevádzky, údržby a opráv sporná nebola, nebola sporná ani výška dlžných súm a ani celková výška v súčte uplatnených úrokov z omeškania. Súčasne boli úroky z omeškania za dané obdobie uplatnené v sume 5,04% ročne, ktorá výška neprevyšovala najvyššiu prípustnú sadzbu úrokov z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinnú v rozhodnej dobe ( od 10.09.2014 do 16.03.2016 najvyššie úroky z omeškania predstavovali 5,05% ročne). Súd preto v tejto časti žalobe ako dôvodnej vyhovel, keďže tieto platby nemajú charakter preddavkových platieb, ale ide o samostatný záväzok, ktorý boli žalovaní 1/ a 2/ povinní planiť mesačne vopred vždy do konca kalendárneho mesiaca ( čl. V bod 2 zmluvy o výkone správy) a tým, že tak žalovaní nesporne nečinili, boli s ich úhradou v omeškaní. Keďže nebolo v konaní preukázané, že by žalovaní sumu vo výške 13,- eur čo i len čiastočne žalobcovi uhradili, súd žalobe v tejto časti vyhovel.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súčasne použil ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Žalobca sa domáhal celkovo priznania istiny 66,10 eur. Žalobca následne vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 26,72 eur, a hoci v súlade s § 145 ods. 3 v tejto časti konanie súd nezastavoval, pre účely náhrady trov konania a určenia pomeru úspechu strán sporu, je potrebné toto čiastočné späťvzatie žaloby vziať do úvahy tak, akoby v tejto časti došlo k zastaveniu konania. Procesné zavinenie na čiastočnom späťvzatí žaloby nesie žalobca, nakoľko ten vzal žalobu v tejto časti späť po upozornení súdu, že v tejto časti je žaloba zjavne bezdôvodná (§ 138 . Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania (v tomto prípade žalobca), mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. Preto v späťvzatej časti o zaplatenie sumy 26,72 eur bol neúspešný žalobca a úspešní boli žalovaní 1/ a 2/. Vo zvyšku, ktorý zostal

predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, bol žalobca neúspešný v časti o zaplatenie 26,38 eur (žaloba v tejto časti zamietnutá), a teda v tejto časti boli tiež úspešní žalovaní 1/ a 2/. Celkový úspech žalovaných 1/ a 2/ tak je v časti o zaplatenie 53,10 eur, v percentuálnom vyjadrení je to 80,33%. Úspech žalobcu predstavuje časť o zaplatenie sumy 13,- eur, v ktorej súd žalobe vyhovel, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 19,67%. Z uvedeného je zrejmé, že úspešnejšími v konaní boli žalovaní 1/ a 2/, ktorých čistý úspech (úspech - neúspech) je 60,66%. Žalovaní 1/ a 2/ by tak mali voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,66%. Nakoľko však žalovaným 1/ a 2/ žiadne trovy z obsahu spisu nevyplynuli, súd im ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.