Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7C/9/2018

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobcu: AQA Restaurant & Pub, s.r.o., IČO 35 837 098, so sídlom Budatínska 57/A, Bratislava, zast. spoločnosťou HKP Legal, s.r.o., IČO 36 727 334, so sídlom Križkova 9, Bratislava, proti žalovanej: Y. E., nar. XX.XX. XXXX, bytom H. XXX/X, D., v konaní o odporovateľnosť právnych úkonov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia t a k t o

rozhodol:

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanej zakázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D., obec D., okres D., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a kat. úz. D., vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Piešťany ako

- pozemok - parcela reg. "C" č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 237 m2 (spoluvlastnícky podiel 1/1),

- pozemok - parcela reg. "C" č. XXXX, záhrady o výmere 71 m2 (spoluvlastnícky podiel 1/1) a

- stavba (rodinný dom) so súp. č. XXXX, postavená na parcele č. XXXX 7 m2 (spoluvlastnícky podiel 1/1), predať, darovať, previesť na tretiu osobu, resp. inak scudziť, prenajať alebo poskytnúť do bezodplatného užívania, založiť alebo zaťažiť vecným bremenom alebo inak zaťažiť v prospech tretích osôb sa z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou (doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.02.2018) domáhal určenia, že právny úkon - darovacia zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností opísaných vo výroku (ďalej len dotknuté nehnuteľnosti), uzavretá medzi K. E. ako darkyňou a žalovanou ako obdarovanou, a právny úkon - zmluva o zriadení vecného bremena k dotknutým nehnuteľnostiam uzavretá medzi K. E. ako darkyňou a oprávnenou z vecného bremena a žalovanou ako obdarovanou a povinnou z vecného bremena (spočívajúceho v práve doživotného bývania darkyne v dome s. č. XXXX a užívania pozemkov - parciel reg. "C" č. XXXX a XXXX), ktorých vklad bol povolený dňa 19.12.2017 pod č. H.-XXXX/XXXX, sú voči žalobcovi právne neúčinné. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 12C/313/2003 si žalobca uplatňuje voči K. E. (ďalej aj "dlžníčka") ako aj voči ďalším osobám, peňažné nároky v celkovej výške 1 017 750,45 eura s príslušenstvom. V uvedenom konaní bolo dňa 05.10.2017 vydané súdom prvej inštancie rozhodnutie, ktorým bola dlžníčka a ďalšie dve žalované osoby zaviazané zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 466 313,50 eura s príslušenstvom. Žalobca z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (pre obec a kat. úz. D.) zistil, že dlžníčka darovacou zmluvou previedla svoj majetok - dotknuté nehnuteľnosti na manželku jej syna (teda na osobu jej blízku podľa § 116 Občianskeho zákonníka), teda na žalovanú. Žalobca poukázal i na ďalšie ukracujúce úkony dlžníčky, avšak tým odporuje v samostatných konaniach.

3. V súvislosti s dôvodmi odporovania úkonov žalobca poukázal na:

- existenciu jeho pohľadávky voči dlžníčke, ktorú preukazoval najmä rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 12C/313/2003-1019 zo dňa 05.10.2017 (doposiaľ neprávoplatným z dôvodu podaného

odvolania), ale aj právoplatným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 15Co/223/2010-516 zo dňa 31.10.2012, vydaným v predchádzajúcom procesnom štádiu danej veci, ktorý existenciu nároku žalobcu voči dlžníčke potvrdil a uložil súdu prvého stupňa, že sa má v tomto konaní "dôsledne zaoberať výškou nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia; prípadne za účelom jeho objektívneho zistenia nariadi aj znalecké dokazovanie". Súd prvého stupňa ďalej postupoval v súlade s týmto usmernením, vo veci rozhodol a priznal žalobcovi peňažný nárok voči dlžníčke (aj voči ďalším osobám);

- zníženie majetku na strane dlžníčky, keďže hodnota darovaného majetku bola značná, pričom majetok bol prevedený na blízke osoby bezodplatne. Súčasne bolo zriadené na predmete darovania aj vecné bremeno (bezodplatné užívanie v prospech dlžníčky), čím došlo k ďalšiemu zníženiu/znehodnoteniu predmetného majetku;

- ukrátenie uspokojenia nárokov veriteľa, keďže výška pohľadávok žalobcu v rozsahu súdom priznaných nárokov po započítaní príslušenstva presahuje sumu 1 milión eur, a preto možno predpokladať, že dlžníčka po realizácii napadnutých úkonov nedisponuje dostatkom aktív na úhradu tak vysokého záväzku a nebude schopná v plnom rozsahu uspokojiť pohľadávku žalobcu (žalobca predložil kópiu zápisnice z pojednávania konaného dňa 19.09.2017 v rámci konania sp. zn. 12C/313/2003, kedy právny zástupca dlžníčky uviedol, že žalovaní nemajú finančné prostriedky ani na úhradu znalečného);

- úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľa je tu nepochybný (viacero vopred pripravených právnych úkonov smerujúcich k zníženiu/zbaveniu sa majetku, účasť v spore trvajúcom viac ako 14 rokov vrátene vedomosti o právoplatnom rozhodnutí odvolacieho súdu a jeho právnom usmernení). Participácia na ukracujúcich úkonoch, osobný blízky vzťah k dlžníčke a spolunažívanie v spoločnej domácnosti dôvodne nasvedčujú tiež aj vedomosti o takomto úmysle zo strany žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci sú naplnené zákonné predpoklady odporovateľnosti napadnutých právnych úkonov.

4. Žalobca sa spolu so žalobou vo veci samej domáhal na rovnakom skutkovom základe aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej dotknuté nehnuteľnosti predať, darovať, previesť na tretiu osobu, resp. inak scudziť, prenajať alebo poskytnúť do bezodplatného užívania, založiť alebo zaťažiť vecným bremenom alebo inak zaťažiť v prospech tretích osôb. Zároveň žalobca žiadal priznať náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že preukazuje existenciu dôvodov a splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia nasledovne:

- existencia vzťahu medzi stranami a osvedčenie danosti práva na strane žalobcu: nároky žalobcu voči dlžníčke boli konštatované v záväznom právnom usmernení Krajského súdu v Bratislave v skorších štádiách sporu, nadväzne boli tieto priznané (neprávoplatne) súdom prvého stupňa;

- preukázanie potreby upraviť pomery a obavy, že exekúcia bude ohrozená: účelom žaloby o odporovateľnosť je možnosť veriteľa uspokojiť sa z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Napriek tomu, že podľa ustálenej judikatúry a tiež právnej teórie nemožno žalobcu v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie, z doterajšieho konania dlžníčky a žalovanej dokumentovaného nie iba napadnutými úkonmi, ktorých predmetom bolo darovanie nehnuteľností a ich zaťaženie vecným bremenom, ale aj ďalšími úkonmi znižujúcimi a zaťažujúcimi majetok dlžníčky a ukracujúcimi uspokojenie veriteľa, je podľa názoru žalobcu nepochybné, že pravdepodobne jediným zámerom, ale najmä nevyhnutným a objektívnym dôsledkom spoločného konania dlžníčky a žalovanej bolo sťaženie, resp. zmarenie možnosti exekučného uspokojenia pohľadávky veriteľa (žalobcu) po skončení konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 12C/313/2003. Uvedené potvrdzuje dôvodnú obavu, že bez nariadenia neodkladného opatrenia budú v priebehu konania o odporovateľnosť zo strany žalovanej (na podnet dlžníčky a/alebo v súčinnosti s ňou alebo z vlastnej iniciatívy) realizované také ďalšie úkony, ktoré zmaria alebo značne a neopodstatnene sťažia dosiahnutie účelu žaloby. Aktuálna judikatúra sa priklonila k záveru, že v prípade odporovacej žaloby existuje motivácia žalovaného previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 8Co/23/2015);

- požiadavka subsidiarity: v danom prípade nie je možné požadovanú oprávnenú ochranu dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (nejde o uplatnenie peňažnej sumy) ani inštitútom katastrálnej poznámky (len konanie o určení vecného práva a konanie o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby).

- požiadavka proporcionality: neodkladné opatrenie nezasahuje do užívacieho práva žalovanej ako takého a nad nevyhnutnú mieru neobmedzuje ani hospodárenie s dotknutými nehnuteľnosťami. Rozsah požadovanej ochrany bol stanovený tak, aby v prípade úspechu žaloby o odporovateľnosť právneho

úkonu bolo možné dosiahnuť účel sledovaný týmto žalobným návrhom. Požadovaná ochrana z povahy veci a skutkových okolností do určitej miery koreluje s ochranou žalobcu pri žalobe o peňažné plnenie, nakoľko v oboch prípadoch má veriteľovi umožniť exekučne uspokojiť svoju pohľadávku z majetku, na ktorý sa požadované obmedzenia vyplývajúce z neodkladného opatrenia majú vzťahovať;

- nariadenie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia: vzhľadom na charakter opatrenia a ním chránený proces prípadnej exekúcie by časové obmedzenie neodkladného opatrenia mohlo ohroziť zámer sledovaný jeho prípadným nariadením, nakoľko aj po právoplatnom skončení konania môžu trvať/ s najväčšou pravdepodobnosťou budú trvať, dôvody pre jeho nariadenie. Navyše aktuálna procesná úprava časové obmedzenie neodkladného opatrenia predpokladá iba v prípadoch, kedy to vyžadujú osobitné okolnosti, pričom povinná strana je dostatočne chránená právom kedykoľvek navrhnúť zrušenie neodkladného opatrenia (ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené).

6. V závere žalobca poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 18C/18/2017-99 zo dňa 20.12.2017, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 8C/37/2017-128 zo dňa 21.12.2017 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 25C/51/2017-95 zo dňa 22.12.2017, ktorými boli v totožných veciach navrhované neodkladné opatrenia nariadené.

7. K žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol pripojený rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 12C/313/2003-1019 zo dňa 05.10.2017, výpisy z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX (ku dňu v období pred uskutočnením a po uskutočnení predmetných právnych úkonov), znalecký posudok B.. E. č. X/XXXX (z 15.01.2014) a jeho doplnenie č. XX/XXXX (vybrané časti), dedičské rozhodnutie (osvedčenie o dedičstve) notára G. L. zo dňa 07.09.2004, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 15Co/223/2010-516 zo dňa 31.10.2012, zápisnica z pojednávania na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 12C/313/2003 zo dňa 19.09.2017, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 18C/18/2017-99 zo dňa 20.12.2017, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 8C/37/2017-128 zo dňa 21.12.2017, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 25C/51/2017-95 zo dňa 22.12.2017.

8. Súd sa oboznámil so žalobou, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s ďalším obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

9. Na Okresnom súde Bratislava V si žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/313/2003 uplatnil voči dlžníčke (a ďalším dvom osobám) peňažné nároky vo výške 1 017 750,45 eura s príslušenstvom. V uvedenom konaní Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 15Co/223/2010-516 zo dňa 31.10.2012 existenciu nároku žalobcu voči dlžníkovi potvrdil a uložil súdu prvého stupňa zaoberať sa výškou tohto nároku. Následne bol dňa 05.10. 2017 súdom prvej inštancie vydaný rozsudok, ktorým boli dlžníčka a ďalšie dve osoby zaviazaní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 466 313,50 eura s príslušenstvom (tu bolo podané odvolanie). Dlžníčka dňa 19.12.2017 darovacou zmluvou (čiže bezodplatne) previedla svoj majetok -dotknuté nehnuteľnosti- na manželku svojho syna, teda na žalovanú, pričom týmto úkonom došlo k podstatnému zníženiu majetku na strane dlžníčky, čo sa javí ako snaha ukrátiť uspokojenie nárokov žalobcu, keďže tým došlo k výraznému oslabeniu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu.

10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. [§ 324 ods. 3 CSP]

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. [§ 325 ods. 1 CSP]

13. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami a niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. [§ 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP]

14. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. [§ 326 ods. 1 CSP]

15. Ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. [§ 328 ods. 1 CSP]

16. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. [§ 329 ods. 1 veta prvá CSP]

17. Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. [§ 333 CSP]

18. Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. [§ 334 CSP]

19. Aby mohlo byť dôvodne vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musia byť splnené určité zákonom ustanovené predpoklady. S poukazom na citované ustanovenia zákona (CSP) musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať okrem náležitostí žaloby podľa § 132 aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. K návrhu žalobca musí pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Žalobca je tiež povinný v návrhu osvedčiť (v prípade návrhu podľa § 325 ods. 2 písm. c/ , že osoba, ktorá nemá nakladať s určitou vecou, má vec fakticky u seba a taktiež je nevyhnutné špecifikovať a presne individualizovať veci a práva, ktoré sú predmetom neodkladného opatrenia, bez možnosti vzniku zámeny.

20. Neodkladné opatrenie môže slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje rýchly a pružný zásah súdu. Neodkladné opatrenie môže mať aj trvalý charakter, môžu sa ním vyriešiť vzťahy medzi stranami na trvalo v prípade, ak existujú pre takéto rozhodnutie zákonné predpoklady. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 . Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti (dôvodnosti a trvaniu) nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

21. Nariadenie neodkladného opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí aspoň osvedčiť, že jeho nárok je ohrozený, pričom ohrozenie nároku musí byť konkrétne, spočívajúce v určitom konaní druhej strany (či niekoho iného).

22. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedených žalobcom a k ním priloženými listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný.

23. K uvedenému je potrebné uviesť, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov strán v navrhovanej podobe neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal

žalovanej akokoľvek nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami. Žalobca síce preukázal, že dlžníčka po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 12C/313/2003-1019 zo dňa 05.10.2017 bezodplatne previedla (darovala) dotknuté nehnuteľnosti na žalovanú, avšak úmysel žalovanej citované nehnuteľnosti ďalej scudziť nepreukázal (subjektívna obava žalobcu z ďalšieho prevádzania nepostačuje). Otázka právnej istoty pri neodkladnej ochrane zásahom súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia nie vždy vyvolá trvalo stabilizujúci stav občiansko-právnych vzťahov a táto ochrana nie je automatická, ale môže iba napomôcť k ich stabilizácií, a to iba za predpokladu, že existujú konkrétne dôvody, ktoré sú v tomto štádiu konania aspoň osvedčené. V danom prípade však žalobca tieto dôvody neosvedčil; argumenty žalobcu o potrebe dočasnej úpravy pomerov strán uvedené v jeho návrhu zostali iba v rovine tvrdení a žalobca ich nijako nepreukázal. Navyše zriadenie vecného bremena na predmetných nehnuteľnostiach v prospech dlžníčky nasvedčuje tomu, že dlžníčka má záujem aj naďalej tieto nehnuteľnosti užívať, a nie ich ďalej scudziť. Taktiež všeobecne vecné bremeno podstatne znižuje hodnotu dotknutej nehnuteľnosti, preto sa súdu javí ako nepravdepodobné, že by žalovaná chcela tieto „znehodnotené“ nehnuteľnosti ďalej prevádzať. Z uvedených dôvodov súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

24. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 1 a 2 v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é o d v o l a n i e. (§ 357 písm. d/

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. [§ 362 ods. 1 veta prvá CSP]

O odvolaní rozhoduje krajský súd. [§ 34 (časť vety po čiarku) CSP]

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [§ 358 CSP]

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]

Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä [...], odvolanie, [...]. [§ 123 CSP]

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. [§ 125 CSP]

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. [§ 127 CSP]

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP]

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 364 CSP]

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP]

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [§ 365 ods. 2 CSP]

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 365 ods. 3 CSP]

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. [§ 366 CSP]

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. [§ 367 ods. 1 CSP]

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (4) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. [§ 369 CSP]