Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-3C/9/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: TONE 1 s.r.o., so sídlom Čučmianska dlhá 26, Rožňava, IČO: 44 391 544, právne zastúpený: JUDr. Ján Halko, advokát, so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, Rožňava, proti žalovanému: V-REAL, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 2069/10, Piešťany, IČO: 36 251 810, právne zastúpený: JUDr. Dušan Slanina, advokát, so sídlom Horné bašty 8943/25, Trnava, o vydanie veci, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi registratúrne záznamy úpadcu Poľnohospodárske družstvo X. „v likvidácii“, so sídlom XXX XX X., IČO: XX XXX XXX, ktorých zoznam je uvedený v prílohe tohto rozsudku, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 25.01.2010 domáhal proti žalovanému vydania registratúrnych záznamov úpadcu Poľnohospodárske družstvo X. „. S. so sídlom X. XXX XX, IČO: XX XXX XXX v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň sa domáhal náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX a následne XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom a H.. J. S. správcom konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho družstva X. „ T. S.“ so sídlom X. uzatvorená Zmluva o skladovaní písomností a výkone archívnej činnosti. Žalobca sa uzavretím zmlúv zaviazal k poradenskej činnosti spojenej s prípravou spisovej agendy na archiváciu, úschove písomností nearchívnej povahy a dokumentov podľa zákonom stanovených uschovávacích lehôt a zabezpečovanie archívnej správy písomností, uloženiu (dlhodobej úschove a starostlivosti) zverených písomností zložiteľom a k prevzatiu registratúrnych záznamov (písomností zložiteľa na úschovu). V článku II. bod 4/ uzatvorených zmlúv o skladovaní písomností a výkone archívnej činnosti H.. J. S., správca konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho družstva X. „T. S.“ ako zložiteľ žalobcu splnomocnil k prevzatiu registratúrnych záznamov, ktoré sú predmetom zmluvy. Podľa získaných informácií predmetné registratúrne záznamy sa nachádzajú v priestoroch žalovaného, ktorý na základe Zmluvy o vytriedení uzatvorenej H.. J. S., tento registratúrny fond prevzal. Predžalobnou výzvou z 05.01.2010 bol žalovaný vyzvaný na vydanie registratúrnych záznamov, avšak žalovaný výzve nevyhovel a registratúrne záznamy úpadcu nevydal. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Žalobca ako vlastník veci i ako osoba oprávnená mať vec u seba, je aktívne vecne legitimovaný a pasívne legitimovanou je osoba, ktorá neoprávnene zadržiava vec, t.j. vec, ktorá sa nachádza v jej faktickej moci bez právneho dôvodu, teda žalovaný.

2. Žalobca ako dôkazy označil zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a H.. J. S. správcom konkurznej podstaty R. D. X. „. S. zo dňa XX.XX.XXXX G. XX.XX.XXXX, predžalobnú výzvu z 05.01.2010.

3. Okresný súd Piešťany rozsudkom vydaným 17. januára 2011 žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi registratúrne záznamy úpadcu Poľnohospodárskeho družstva X. „. S.“, ktorých zoznam je uvedený v prílohe tohto rozsudku, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením z 30. novembra 2011 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Okresný súd Piešťany po vykonanom dokazovaní rozsudkom vydaným 15. júla 2013 uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi registratúrne záznamy úpadcu Poľnohospodárskeho družstva X. „. S.“, ktorých zoznam je uvedený v prílohe tohto rozsudku, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením vydaným 31. októbra 2014 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie poukazujúc na to, že súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil skutočnosť vyplývajúcu zo „Zoznamu vecných skupín registratúrnych záznamov Poľnohospodárskeho družstva X. „. S. X.“, ktorý je prílohou k rozsudku, podľa ktorého má tam uvedené dokumenty žalovaný žalobcovi vydať. V uvedenom zozname je vyznačená aj lehota uloženia, z ktorej vyplýva, že táto pri mnohých z nich už uplynula, preto mohli byť skartované, čo má za následok, že je takého rozhodnutie prvostupňového súdu nevykonateľné. Odvolací súd ďalej vo svojom odôvodnení uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu bolo vydané predčasne s nedostatočne zisteným skutkovým stavom a nesprávnym právnym posúdením. Súd prvého stupňa musí dostatočne zistiť skutkový stav veci, vyhodnotiť z konania vzídené skutočnosti a po ich právnom posúdení o veci opäť rozhodnúť s dôrazom na okolnosti spojené so zmluvou o uložení a výkone správy registratúrnych záznamov, ktorý podľa žalovaného s ním v ústnej forme uzatvoril správca H.. X., keď pre platnosť zmluvy o skladovaní písomnú formou nevyžaduje.

5. Riadiac sa názorom nadriadeného súdu, ktorým je súd nižšieho stupňa viazaný, bolo vykonané dokazovanie vo vzťahu k potrebe posúdenia okolností spojených s uzatvorením zmluvy o uložení a výkone správy registratúrnych záznamov, ktorá mala byť podľa vyjadrenia žalovaného uzatvorená v ústnej forme s bývalým správcom konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárskeho družstva X. „. S.“ H.. J. X.. H.. J. X. v písomnej odpovedi zo dňa 10.12.2014 (č.l. 258) súdu oznámil, že so spoločnosťou V-REAL, a.s., Piešťany uzavrel dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o triedení a dočasnej správe registratúrnych záznamov, ktorej predmetom bolo triedenie záznamov, dočasné uloženie a správa prevzatých dokumentov ako aj doprava na miesto triedenia. Na základe tejto činnosti bol vypracovaný zoznam predbežne pretriedených dokumentov spolu s návrhom na vyradenie archívnych dokumentov a dokumentov ktorým uplynie povinná lehota uloženia a teda spoločnosť V-REAL, a.s. disponovala s odovzdanými dokumentami. Následne vykonal výberové konanie oslovením viacerých spoločností zaoberajúcich sa správou registratúry na predloženie ponuky na uloženie registratúrnych záznamov a ako najlepšiu ponuku vyhodnotil ponuku spoločnosti V-REAL, a.s., Piešťany a požiadal o udelenie opatrenia súdu na udelenie súhlasu s uzavretím zmluvy o uložení a správe registratúrnych záznamov listom zo dňa 03.06.2008. Následne uznesením konkurzného súdu zo dňa 10.06.2008 bol odvolaný z funkcie správcu. Nakoľko do tohto termínu neobdržal opatrenie súdu v ktorom by mu súd udelil súhlas s uzavretím zmluvy o uložení a správe registratúrnych záznamov, túto neuzavrel ani v ústnej forme.

6. K otázke skartácie niektorých písomností zo strany žalovaného žalobca v písomnom vyjadrení z 20.10.2014 (č.l. 250) poukázal na o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov, ako aj na Vyhlášku č. 628/2002 ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach. V zmysle uvedených právnych predpisov je pôvodca registratúry povinný odovzdať bezodkladne registratúru právnemu nástupcovi, ale ak zanikne bez právneho nástupcu odovzdať registratúrne záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotu ministerstvu prostredníctvom príslušného štátneho archívu usporiadané podľa jeho pokynov a uložiť registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej hodnoty do uplynutia lehôt uloženia a oznámiť ministerstvu miesto ich uloženia. Z pracovných zoznamov žalovaného vyplýva, že registratúrne záznamy sú rôzneho charakteru napriek skutočnosti, že ako znak hodnoty je uvedené „S“ alebo „A“, ktoré boli zaužívané v archívnej praxi pred vydaním zákona o archívnictve ako znak skartácie a znak archívu. Dnes sú už nepoužívané. O tom, či registratúrny záznam je trvalej dokumentárnej hodnoty alebo bez trvalej dokumentárnej hodnoty rozhoduje výlučne ministerstvo prostredníctvom príslušného štátneho archívu ( Vyhlášky). V prípade, ak úpadca počas svojho fungovania priebežne vyraďoval registratúrne záznamy

v súčinnosti s príslušným štátnym archívom, jeho právny nástupca alebo uschovávateľ je povinný nadviazať na posledné vyraďovacie konanie. V prípade, ak úpadca žiadne vyradenie počas svojej existencie nevykonal uschovávateľ je povinný v súčinnosti s archívom vykonať vyraďovacie konanie. Teda uschovávateľ môže vyradiť registratúrne záznamy len so súhlasom ministerstva. Ako dôkaz zákonného postupu uschovávateľa by malo byť vydanie rozhodnutia príslušného štátneho archívu o vyradení registratúrnych záznamov po uplynutí ich lehoty uloženia, trvalej dokumentárnej hodnoty registratúrnych záznamov a termíne ich odovzdania do archívu a o tom, že uschovávateľ môže zničiť registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej hodnoty. Nakoľko z pracovných zoznamov žalovaného je jednoznačne jasné, že registratúra úpadcu obsahuje aj písomnosti s trvalou dokumentárnou hodnotou, neprichádza do úvahy, aby uschovávateľ registratúrnych záznamov úpadcu a už vôbec nie žalovaný, vyradil registratúrne záznamy bez súhlasu ministerstva. Tvrdenia žalovaného požaduje žalobca za účelové.

7. Na pojednávaní konanom dňa 26.03.2015 zákonná sudkyňa postupom podľa uviedla, ktoré právne významné skutkové tvrdenia medzi účastníkmi možno považovať za zhodné, ktoré zostali sporné a ktoré dôkazy budú vykonané. Skonštatovala, že v konaní je preukázaná aktívne legitimácia navrhovateľa a pasívna legitimácia odporcu. Spornou zostala otázka skartácie niektorých položiek z predmetného zoznamu a otázka, či bola ústne uzavretá zmluva medzi odporcom a H.. X., ako správcom konkurznej podstaty. Žalovaný v zastúpení svojim právnym zástupcom uviedol, že zmluva o vytriedení mu stanovovala určité povinností a na základe tejto zmluvy rozhodol o tom, že z 256 dokumentov zostalo 56. Nemal doklady a dôkazy o tom, o ktoré konkrétne dokumenty sa jedná. Poukázal na písomné vyjadrenie H.. J. X. z 22.05.2008, v ktorom uviedol: „ berte toto oznámenie ako ústnu dohodu o skladovaní písomností “. Ďalej poukázal na to, že H.. X. nepotreboval na uzavretie zmluvy opatrenie súdu a teda ústna zmluva o archivácii medzi žalovaným a H.. X., ako vtedajším správcom konkurznej podstaty vznikla, pričom táto zmluva nemusí mať písomnú formu a tento právny úkon platí, keďže ho neodvolal ani samotný H.. X. ani nikto iný po ňom. Trval na osobnom výsluchu H.. X..

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.01.2019 (č.l. 464 a nasl.) poukázal na zoznam jednotlivých položiek so znakom hodnoty „A“ uvedených v žalobe pod položkami číslo 185 až 190, 194, 197, 205 až 218, 240 až 260, spolu 42 položiek a návrh na vyradenie týchto položiek na Štátnom archíve Banská Bystrica - pobočka Rimavská Sobota zo dňa 08.03.2008 a rozhodnutie o vyradení registratúrnych záznamov zo Štátneho archívu v Banskej Bystrici - pobočka Rimavská Sobota zo dňa 17.03.2015. Ďalej poukázal na zoznam položiek bez znaku hodnoty „A“ označených v žalobe pod položkami číslo 6, 8 až 10, 63, 67, 81, 82, 105, 106, 117 až 126 - 21 položiek, ktoré boli odovzdané v súlade s rozhodnutím do štátneho archívu 17.03.2015. Ostatné položky číslo 1 až 5, 16 až 20, 22 až 31, 33 až 37, 9 až 41, 43 až 49, 51 až 74, 76 až 91, 93 až 114, 116 až 122, 124 až 133, 135 až 150, 150 až 156, 158 až 161 boli odovzdané na skartáciu v súlade s rozhodnutím štátneho archívu. Vypadnutím vyššie uvedených položiek (archív a skartácia) zo žaloby predmetom žaloby by ostávali iba položky číslo 40, 127 až 151, 154 až 156, 159 až 172, 180 až 184, 193, 195, 201 až 203, 230, 233 a 238, spolu teda 58 položiek. Toto vyjadrenie bol žalobcovi doručené 03.06.2019.

9. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Štátny archív v Banskej Bystrici - pobočka Rimavská Sobota zo dňa 17.03.2015 (č.l. 467) vyplýva, že registratúrne záznamy uvedené v zozname registratúrnych záznamov so znakom hodnoty „A“ pod poradovými číslami 1 až 37 spĺňajú kritériá hodnotenia záznamov podľa § 2 a 3 Vyhlášky, podľa ktorých ide o archívne dokumenty, preto Ministerstvo navrhlo tieto odovzdať do Štátneho archívu - pobočka Rimavská Sobota v termíne do 15.07.2015. Položky pod poradovými číslami 38 až 42 boli navrhnuté na zničenie. Registratúrne záznamy uvedeného v zozname registratúrnych záznamov bez znaku hodnoty „A“ pod poradovými číslami 6 až 15, 21, 32, 38, 42, 50, 75, 92, 115, 123, 134, 151, 157 Ministerstvo navrhlo odovzdať do Štátneho archívu - pobočka Rimavská Sobota v termíne do 15.07.2015. Ostatné položky pod poradovými číslami 1 až 5, 16 až 20, 22 až 31, 33 až 37, 39 až 41, 43 až 49, 51 až 74, 76 až 91, 91 až 114, 116 až 122, 124 až 133, 135 až 150, 152 až 156, 158 až 161 nespĺňajú kritériá hodnotenia záznamov podľa § 2 a 3 Vyhlášky, nie sú archívnymi dokumentmi preto boli navrhnuté na zničenie. Registratúrne záznamy uvedené v zozname bez znaku hodnoty „A“ pod poradovými číslami 1 až 57, ktorým neuplynula lehota uloženia boli navrhnuté na ponechanie na úschovu v registratúrnom stredisku žalovaného do uplynutia lehoty uloženia. Po uplynutí lehoty treba podať nový Návrh na vyradenie registratúrnych záznamov.

10. Na pojednávaní konanom dňa 11.02.2020 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že žalovanému sa nepodarilo preukázať, že bola ústne uzatvorená zmluva o skladovaní a rovnako sa mu nepodarilo preukázať vyraďovací proces jednotlivých záznamov ani to, že tieto boli odovzdané štátnemu archívu. Žalovaný nepredložil doposiaľ protokol spísaný archívom. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na plnomocenstvo z 18.12.2007 zo strany H.. X., v ktorom splnomocnil žalovaného vo veci vyraďovania registratúrnych záznamov, preberania so znakom hodnota „A“ do archívu. Toto splnomocnenie preukazuje opodstatnenosť ústnej zmluvy o skladovaní. Uviedol, že momentálne žalovaný disponuje asi 58 položkami a preto by malo byť rozhodované o týchto položkách, pokiaľ by bola žalobca opodstatnená. Vzhľadom na prebiehajúce konanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici navrhol prerušiť predmetné konanie do skončenia konania na Krajskom súde v Banskej Bystrici.

11. Uznesením vydaným 11. februára 2020 súd prvého stupňa konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. . Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením vydaným 14. septembra 2020 odvolacie konanie zastavil, vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorý vzal odvolanie v celom rozsahu späť. Okresný súd Piešťany vydal dňa 26. októbra 2020 uznesenie ktorým pokračoval v prerušenom konaní.

12. Na pojednávaní konanom 22.03.2022 súd návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedka H.. X. zamietol s odôvodnením, že vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné, neefektívne a nehospodárne s poukazom na priebeh konania na Krajskom súde v Banskej Bystrici, na ktorom U. H.. X. ako svedok vyslúchnutý, pričom sporná otázka súvisiaca s uzatvorením ústnej zmluvy o skladovaní registratúrnych záznamov bola rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyriešená.

13. Žalobca v záverečnom vyjadrení poukázal na neexistenciu právneho titulu oprávňujúceho žalovaného mať veci ktorých vydanie sa toto konanie týka u seba. Otázka eventuálne ústne uzatvorenej zmluvy s predchádzajúcim správcom úpadcu bola právoplatne vyriešená v inom a konaní vo vzťahu k námietke žalovaného o údajnom skartovaní častí dokumentov, ktorých vydania sa žalobca domáha touto žalobou, je žalobca toho názoru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že tieto dokumenty boli zničené a rovnako nemôže byť pochýb, že ak správca úpadcu v decembri 2009 žiadal žalovaného o odovzdanie veci ako vlastník, bolo by v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ak by žalovaný v roku 2015 pristúpil k ich likvidácii. Skutočnosť, že registratúrnym záznamom uplynula úložná lehota, znamená len, že tieto už úpadca resp. ním poverené archívne stredisko nie je povinné ďalej uskladňovať. Ako s nimi naloží je výlučne v kompetencii úpadcu v mene ktorého koná správca. O vydanie veci správca žiadal pred začatím tohto konania, je neprípustné, aby v priebehu konania žalovaný dokumenty skartoval, preto žiadal, aby súd žalobe vyhovel v zmysle žalobného petitu v plnom rozsahu.

14. V záverečnom vyjadrení žalovaný trval na svojom tvrdení, že sa stal oprávneným subjektom zo zmluvy o skladovaní registratúrnych záznamov a žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že na základe prejavov a vôle pôvodného správcu konkurznej podstaty a žalovaného došlo k uzatvoreniu zmluvy o archivácii v ústnej forme, keďže žiadny právny predpis nevyžaduje súhlas konajúceho sudcu, pričom poukázal aj na vyjadrenie dozorujúceho sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý na návrh nového správcu na uzatvorenie zmluvy so žalovaným uviedol, že nie je potrebné vydávať opatrenie na udelenie súhlasu ale správca môže uzatvoriť zmluvu o skladovaní aj bez tohto opatrenia. Zmluvy uzatvorené novoustanoveným správcom so žalobcom na skladovanie registratúry úpadcu zo dňa XX.XX.XXXX G. XX.XX.XXXX sú podľa žalovaného neplatné a neúčinné z dôvodu ich duálnosti na jeden a ten istý predmet zmluvy. Vtedajší správca konkurznej podstaty R. X. „. S.“ so sídlom v X. oznámil žalovanému písomne dňa 22.05.2008, že jeho ponuka na archiváciu je najvýhodnejšia a uviedol: „berte toto vyhodnotenie ako ústnu dohodu o skladovaní písomností úpadcu“ s pokračovaním o podpísaní písomnej zmluvy po formálnom schválení súdom. Po výmene správcu konkurznej podstaty úpadcu H.. X. za novoustanoveného správcu konkurznej podstaty H.. S., podaním nového správcu zo dňa XX.XX.XXXX s označením späťvzatie návrhu na udelenie opatrenia na uzatvorenie zmluvy o uložení registratúrnych záznamov úpadcu je z tohto podania zrejmá plná vedomosť novoustanoveného správcu o dovtedajších úkonoch dovtedajšieho správcu vo vzťahu k činnosti žalovaného nielen v rámci zmluvy o triedení a dočasnej správe registratúrnych záznamov, ale aj žiadosti novoustanoveného správcu na udelenie súhlasu s uzatváraním zmluvy o archivácii so žalovaným. Okrem iného upozornil, že aktuálne sa jedná o 58 položiek.

15. Predmetom prejednávaného sporu je nárok žalobcu voči žalovanému na vydanie registratúrnych záznamov úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kraskovo „v likvidácii“ so sídlom Kraskovo podľa .

16. Podľa , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné

- záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanovenia tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

17. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

18. Podľa neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné na údržbu a prevádzku veci.

19. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

20. Podľa účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

21. Podľa zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a opatroval, a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (skladné).

22. Podľa ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné zmluva zaniká ak ukladateľ neodovzdá skladovateľovi vec na uskladnenie do doby určenej v zmluve, inak do šiestich mesiacov po uzavretí zmluvy.

23. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení mal súd v konaní preukázané platné uzatvorenie Zmlúv o skladovaní písomností a výkone archívnej činnosti z XX.XX.XXXX G. M. XX.XX.XXXX medzi žalobcom a H.. J. S. správcom konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho družstva X. „. S.“, so sídlom X., predmetom ktorých je okrem iného aj prevzatie registratúrnych záznamov (písomností zložiteľa na úschovu), ich úschova a uloženie. V zmysle uvedených zmlúv (Článok II. bod 4/) je žalobca ako uschovávateľ oprávnený registratúrne záznamy prevziať priamo od žalovaného. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobca vyzval žalovaného na vydanie registratúrnych záznamov úpadcu, avšak žalovaný tieto registratúrne záznamy žalobcovi nevydal a teda je možné skonštatovať, že ich neoprávnene zadržiava. V dôsledku uvedeného potom žalobcovi neostalo iné, ako sa domáhať ich vydania prostredníctvom podanej žaloby.

24. V priebehu predmetného konania sa žalovanému nepodarilo preukázať jeho tvrdenie o neplatnosti zmlúv uzatvorených dňa XX.XX.XXXX G. XX.XX.XXXX medzi žalobcom a správcom konkurznej podstaty úpadcu H.. J. S. a rovnako sa mu nepodarilo preukázať jeho tvrdenie v súvislosti s platným uzatvorením zmluvy o skladovaní a výkone archívnej činnosti v ústnej forme medzi ním a predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty úpadcu H.. J. X.. H.. J. X. vo svojom písomnom podaní zo dňa 10.12.2014 (č.l. 258) potvrdil, že zmluvu o skladovaní a výkone archívnej činnosti so žalovaným neuzavrel ani v ústnej forme. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.

- 318 z 23. novembra 2018, právoplatného 21.05.2019 bolo zistené, že v predmetnom konaní po vykonanom dokazovaní súd po zhodnotení skutkového stavu dospel k záveru, že spoločnosť V-REAL, a.s. (žalovaný) po obdržaní výzvy správcu konkurznej podstaty úpadcu H.. J. S. zo dňa 01.12.2009, ktorá mu bola doručená 09.12.2009 a ktorou bol žalovaný vyzvaný na vydanie vytriedených registratúrnych záznamov žalobcovi, s ktorým uzavrel zmluvu o skladovaní písomností a výkone archívnej činnosti už nemal dôvod skladovať u seba písomnosti úpadcu. Krajský súd konštatoval, že nemal v konaní

preukázané, že by predchádzajúci správca H.. J. X. uzavrel so žalovaným akúkoľvek ďalšiu zmluvu týkajúcu sa skladovania resp. archivácie dokumentácie úpadcu, a to ani ústnou formou. Predchádzajúci správca H.. X. bol v konaní súdom vypočutý ako svedok, pričom uzavretie zmluvy o skladovaní a výkone archívnej činnosti so žalovaným poprel a potvrdil len to, že s ním rokoval o uzavretí takejto zmluvy v prípade, že s tým bude konkurzný súd súhlasiť. Napokon bol z funkcie konkurzného správcu odvolaný dňa 10.06.2008 a už túto otázku neriešil. Súd skonštatoval, že mal preukázané, že okrem zmluvy o triedení a dočasnej správe registratúrnych záznamov zo dňa 09.10.2007 nebola zo strany súčasného ani bývalého správcu konkurznej podstaty so žalovaným uzavretá žiadna zmluva, ktorá by oprávňovala na ďalšie držanie dokumentácie úpadcu v dispozícii žalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd rozsudkom č. z 24. júna 2020 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. novembra 2018 č. k. - 318 zmenil tak, že žalobu žalobcu V-REAL, a.s. zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací zopakoval dokazovanie a dospel k záveru, že žalovanému vznikol záväzok skladovať veci úpadcu (registratúrne záznamy) za odplatu oddelene od iných vecí s označením, že ide o veci úpadcu do 26.02.2008. Listom z 01.12.2009 vyzval správca konkurznej podstaty žalovaného na oznámenie kde sa nachádzajú záznamy úpadcu s uvedením kontaktnej osoby, ktorá umožní jej vydanie žalobcovi (TONE 1 s.r.o.), s ktorou správca konkurznej podstaty uzavrel zmluvu o skladovaní písomností. Z obsahu zmluvy o triedení a dočasnej správe registratúrnych záznamov z 09.10.2007 uzatvorenej medzi žalovaným a predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty úpadcu H.. J. X. mal odvolací súd preukázané, že ide o zmiešanú zmluvu, ktorá má okrem iného aj prvky zmluvy o skladovaní. Obsahom tejto zmluvy bol okrem iného aj na dobu určitú (do pretriedenia záznamov) záväzok skladovať určité veci (registratúrne záznamy úpadcu) v priestoroch žalovaného oddelenie za odplatu. Kvalifikácia predmetnej zmluvy ako zmluvy o skladovaní podľa a nasl. je kľúčová pre rozhodnutie vo veci a to jednak z dôvodu, že zmluva o skladovaní zaniká až vyzdvihnutím vecí a najmä preto, že po ukončení zmluvy má skladovateľ právo na skladné za dobu po ktorú bola skladovaná vec u neho uložená z dôvodu, že ju ukladateľ včas nevyzdvihol. Podľa názoru odvolacieho súdu aj po splnení záväzku žalovaného zo zmluvy o triedení a dočasnej správe registratúrnych záznamov mal žalovaný voči H.. S. (resp. jeho predchodcovi) zmluvný nárok v podobe skladného za obdobie od 01.03.2008 po okamih, kedy bol vyzvaný H.. S. na vydanie záznamov úpadcu. Odvolací súd ďalej uviedol, že žalovaný nebol oprávnený prenechať skladované záznamy v priestoroch iného subjektu, keďže zo zmluvy ktorú uzatvoril s predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty úpadcu H.. J. X. bol povinný skladovať registratúrne záznamy úpadcu vo svojich vlastných priestoroch. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal existenciu akejkoľvek dohody, či už so súčasným alebo s predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty, ktorá by ho oprávňovala nakladať so záznamami úpadcu. Takéto oprávnenie nie je možné vyvodiť ani z ponuky žalovaného na dlhodobé skladovanie registratúry úpadcu adresovanej ešte predchádzajúcemu správcovi, keďže k uzatvoreniu takejto zmluvy nedošlo. Takáto ponuka, ako jednostranný právny úkon žalovaného nezaväzovala predchádzajúceho správcu a rovnako ani súčasného správcu. Napriek tomu žalovaný svojvoľne a v rozpore so zmluvou uschovával záznamy úpadcu v priestoroch tretieho subjektu. Odvolací súd poukázal, že zo strany žalovaného okrem toho, že postupoval v rozpore so zmluvou sa jednalo o účelové konanie, ktorého jediným cieľom bola snaha obohatiť sa na úkor konkurznej podstaty. Žalovaný na opakované výzvy správcu konkurznej podstaty záznamy úpadcu nevydal a zadržiava ich bez právneho dôvodu.

25. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca sa voči žalovanému opodstatnene domáha vydania registratúrnych záznamov prostredníctvom podanej žaloby, keďže preukázal v konaní svoj opodstatnený nárok, ako aj skutočnosť, že žalovaný zadržiava predmet sporu neprávom.

26. V prípade žaloby o vydanie veci (reivindikácia), žaloba musí znieť na vydanie veci tak, aby rozhodnutie súdu bolo možné vykonať podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Žalovaný namietal opodstatnenosť žaloby aj z hľadiska nevykonateľnosti žalobného petitu tvrdiac, že niektoré položky vďaka archivácii a skartácie už nemôžu byť predmetom žaloby. Tvrdil, že predmetom konania by malo byť 58 položiek (č.40, 127 -151, 154 -156, 159-172, 180-184, 193, 195, 201-203, 230, 233 a 238). Na podporu svojho tvrdenia predložil rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Štátny archív v Banskej Bystrici - pobočka Rimavská Sobota zo dňa 17.03.2015 (č.l. 467). Žalobca namietal vyraďovací proces jednotlivých záznamov a spochybnil tvrdenie žalovaného v súvislosti s archiváciou a skartáciou jednotlivých registratúrnych záznamov poukazujúc na to, že žalovaný nepreukázal, že jednotlivé registratúrne záznamy boli odovzdané štátnemu archívu, pričom žalovaný ani nepredložil protokol podpísaný štátnym archívom.

27. Vo vzťahu k námietke žalovaného v súvislosti s počtom položiek ktorých vydania sa žalobca domáha a teda s tým súvisiacej nevykonateľnosti súdneho rozhodnutia v prípade vyhovenia žalobe, je potrebné uviesť, že súd nemal preukázané, ktoré dokumenty a v akom počte žalovaný odovzdal do Štátneho archívu a ktoré dokumenty a v akom počte boli zničené. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Banskej Bystrici, Pobočka Rimavská Sobota zo dňa 17.03.2015 o vyradení registratúrnych záznamov síce vyplýva, ktoré registratúrne záznamy spĺňajú kritériá odovzdania do Štátneho archívu a ktoré majú byť zničené, avšak toto rozhodnutie nie je hodnoverným dôkazom preukazujúcim, že žalovaný skutočne niektorými položkami uvedenými v zozname nedisponuje. Je teda potrebné prikloniť sa k názoru žalobcu a skonštatovať, že žalovaný nepredložil taký dôkaz, z ktorého by jednoznačne a nepochybne vyplývalo, že ním uvedené položky skutočne odovzdal Štátnemu archívu a teda ich reálne nemá k dispozícii. Okrem toho súd poukazuje aj na vyslovený právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici a následne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu, že žalovaný nebol oprávnený registratúrne záznamy úpadcu uskladňovať a teda nebol oprávnený tieto ani skartovať, navyše keď bol zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcu H.. S. vyzvaný na ich vydanie ešte pred začatím tohto konania.

28. Poukazujúc na uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi registratúrne záznamy, ktorých zoznam tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok konania (zásada úspechu) a vzhľadom na zhora uvedené výsledky konania ustálil, že v konaní bol úspešnou stranou žalobca, ktorému s použitím ust. priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

33. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.