Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/154/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: Who is who Verlag f?r Personenenzyklopädien AG, Alpenstrasse 16, Postfach 4703, CH-6304 Zug, Švajčiarsko, zapísaný v obchodnom registri kantónu Zug vo Švajčiarsku pod číslom CH-170.3.004.856-5, daňové číslo 1011-075-52, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., so sídlom Makovického 15, 010 01 Žilina, IČO: 36 799 688, proti žalovanému: UNI - CON KYSUCE spol. s r.o., so sídlom 023 51 Raková 683, IČO: 31 589 073, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Jozef Plačko s.r.o., so sídlom Námestie A. Hlinku 29/34, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 241 411, v konaní o zaplatenie 498 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 7Cb/41/2015-55 zo dňa 3. mája 2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 7Cb/41/2015-83 zo dňa 3. júla 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 7Cb/41/2015-55 zo dňa 3. mája 2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 7Cb/41/2015-83 zo dňa 3. júla 2017 v napadnutom výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a v závislom výroku, podľa ktorého žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 11,80 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 86,80 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Jozefa Plačka s.r.o., vedený v Slovenskej sporiteľni, pobočka Považská Bystrica, IBAN SK84.0900.0000.0050.3292.2934, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 149,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 149,40 Eur od 8.4.2013 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 11,80 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 86,80 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Jozefa Plačka s.r.o., vedený v Slovenskej sporiteľni, pobočka Považská Bystrica, IBAN SK84.0900.0000.0050.3292.2934, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení po vykonanom dokazovaní za aplikácie ust. § 264 ods. 1, 2, § 266 ods. 1 až 3, § 269 ods. 2, § 272 ods. 1, 2, § 273 ods. 1 až 3, § 344 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 488, § 489 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobcov nárok bol dôvodne uplatnený len čo do sumy 149,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 149,40 Eur od 8.4.2013 do zaplatenia, pričom vo zvyšku podanej žaloby bolo nevyhnutné žalobu zamietnuť. Okresný súd poukázal na to, že záväzkový vzťah medzi sporovými stranami vznikol podpísaním objednávky č. 61023 zo dňa

7.2.2013 (č.l. 6 spisu). Z obsahu uvedenej objednávky na predtlačenom formulári žalobcu vyplynulo, že žalovaný si ako podnikateľ za účelom zverejnenia údajov o žalovanom v encyklopédii objednal u žalobcu 1 ks encyklopédie Who is who v Slovenskej republike v plátennej väzbe za predajnú cenu pri predplatení a platbe vopred 399,00 Eur s opakovaným uverejnením portrétnej fotografie v cene 99,00 Eur (č.l. 6 spisu). Súčasťou objednávky boli všeobecné obchodné podmienky podľa bodu 5, ktorých bola objednávka encyklopédie za cenu pri predplatení a platbe vopred, prvé uverejnenie portrétnej fotografie za cenu pri predplatení a platbe vopred vo výške celkom 498,00 Eur splatná v lehote dvoch mesiacov od podpísania objednávky objednávateľom (č.l. 6 spisu). Žalovaný cenu za objednávku neuhradil ani po lehote splatnosti.

2. Okresný súd poukázal na to, že listom zo dňa 18.4.2013, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 6.5.2013 (č.l. 26), žalovaný túto objednávku zrušil z dôvodu, že žalobcom poskytnuté služby neboli realizované podľa jeho predstáv (č.l. 22). Podľa výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi sporovými stranami na základe objednávky zo dňa 7.2.2013 došlo k uzavretiu nepomenovaného zmluvného typu, ktorý vykazoval znaky kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo, obsahom ktorého bol záväzok žalobcu zaradiť do encyklopédie Who is who v Slovenskej republike osobné údaje žalovaného a zároveň mu dodať 1 ks predmetnej publikácie. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu za uvedené služby žalobcovi vopred. Z bodu 8 všeobecných obchodných podmienok (č.l. 6) vyplynulo, že ukončenie zmluvného vzťahu medzi predávajúcim a objednávateľom bolo možné len na základe dohody zmluvných strán s tým, že pokiaľ ukončenie zmluvného vzťahu navrhne objednávateľ, ako tomu bolo v tomto prípade, predávajúci je oprávnený s výhradou náhrady škody, ktorá túto čiastku prekračuje, účtovať stornopoplatok vo výške 30 % kúpnej ceny. Žalovaný listom zo dňa 18.4.2013 (č.l. 22), žiadal zrušenie objednávky zo dňa 7.2.2013 (č.l. 6), z čoho vyplynul jeho úmysel jednostranným právnym úkonom odstúpiť od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi riadne doručené dňa 6.5.2013 (č.l. 26). Žalobca doručenie tohto listu potvrdil, keď v liste zo dňa 23.4.2013 (č.l. 23) poukázal na to, že nakoľko uplynul vymedzený čas na odstúpenie od zmluvy, pričom medzičasom už vznikli rôzne náklady, je nútený žalovanému vyúčtovať storno poplatok vo výške 30 % z celkovej sumy jeho objednávky. Okresný súd mal preukázané odstúpenie od zmluvy, ako aj, že toto odstúpenie je účinné, poukazujúc na poučenie v rámci objednávky č. 61023 (č.l. 6), v zmysle ktorého má objednávateľ právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu. Pretože žalovaný nemal v danom prípade status spotrebiteľa, lehota 7 pracovných dní na odstúpenie od zmluvy, ktorá bola v uvedenom poučení touto lehotou determinovaná, sa naňho nevzťahovala. Okresný súd poukázal, že vzhľadom k jednoznačne prejavenej vôle žalovaného odstúpiť od zmluvy, mal žalobca oprávnenie domáhať sa podľa bodu 14 všeobecných obchodných podmienok proti žalovanému úhrady stornopoplatku vo výške 30 % kúpnej ceny. Žalobca podanou žalobou sa domáhal zaplatenia ceny objednaného tovaru, ktorého dodanie sa pred platným odstúpením od zmluvy a zániku záväzku nikdy neuskutočnilo, čo na pojednávaní vo veci deklarovala i substitučne splnomocnená právna zástupkyňa žalobcu. Doručením odstúpenia od zmluvy nastali právne účinky odstúpenia. Po zániku zmluvného vzťahu nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zvláštnej ceny ani na zaplatenie inej ceny bez poskytnutia adekvátnej protihodnoty. Pretože žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny objednávky, nevznikol mu ani nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Okresný súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca v danom sporovom prípade proti žalovanému mal právo len na stornopoplatok dohodnutý pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami v bode 8 všeobecných obchodných podmienok, ktorý v tomto prípade žalobcovi patril vo výške 149,40 Eur, čo je 30 % zo sumy 498,00 Eur = 149,40 Eur a ktorý žalobcovi proti žalovanému bol priznaný, ktorý s touto úhradou vyjadril súhlas podľa č.l. 46 spisu.

3. Žalovaný neuhradil cenu objednávky v lehote dvoch mesiacov od podpísania objednávky objednávateľom. Okresný súd poukázal na dohodu medzi žalobcom a žalovaným podľa bodu 5 všeobecných obchodných podmienok a dátum podpísania objednávky objednávateľom dňa 7.2.2013. Okresný súd na základe týchto okolností zaviazal žalovaného i k povinnosti zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 149,40 Eur, a to od 8.4.2013 do zaplatenia.

4. O náhrade trov konania pred okresným súdom okresný súd rozhodol v tom čase podľa platného ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom k podanej žalobe o zaplatenie sumy 498,00 Eur s príslušenstvom a vyhovenej žalobcovi rozsudkom okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 149,40 Eur spolu s príslušenstvom, bolo zrejmé, že úspech žalobcu v konaní v percentuálnom vyjadrení bol 30 % a úspech žalovaného 70 %. Žalovaného čistý úspech v konaní tak predstavoval 40 %. Žalovanému

vznikli trovy titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 29,50 Eur a trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastupovania, písomné podanie na súd - odpor proti platobnému rozkazu, zastupovanie na pojednávaní celkom vo výške 216,99 Eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s náhradou za stratu času a náhradou za použitie motorového vozidla, preto pri percentuálnej úspešnosti žalovaného bol priznaný v rámci náhrady trov konania súdny poplatok za odpor vo výške 11,80 Eur (40% zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 29,50 Eur) a trovy právneho zastúpenia vo výške 86,80 Eur (40% zo sumy 216,99 Eur).

5. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým vo zvyšku okresný súd žalobu zamietol v spojení so závislým výrokom o náhrade trov prvoinštančného konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca s poukázaním na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca mal za to, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasil so závermi okresného súdu, že žalovaný prejavenou vôľou jednostranným právnym úkonom odstúpil od uzavretej zmluvy. Okresný súd podľa názoru žalobcu nerozlišuje medzi odstúpením od zmluvy ako jednostranným právnym úkonom a zrušením záväzku dohodou - dvojstranným právnym úkonom. Žalobca poukázal na ust. § 344, § 345 ods. 1, § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nemal žiaden dôvod odstúpiť od zmluvy. Žalobca v záväzkovom vzťahu so žalovaným postupoval podľa záväznej objednávky a žalovanému zaslal list so životopisnými údajmi, ktoré mu žalovaný poskytol na revíziu. Táto skutočnosť vyplynula z dokumentu s názvom „Storno objednávky“ zo dňa 13. mája 2015, ktorý predložil sám žalovaný. Žalobca do dnešného dňa nedodal žalovanému objednanú encyklopédiu z dôvodu, že žalovaný si sám vybral platobnú alternatívu zvláštna cena pri predplatení a platbe vopred, v zmysle ktorej bude tovar dodaný až po jeho zaplatení. Žalovaný voľbou tejto alternatívy využil výhodu výrazne nižšej ceny. Na strane žalovaného nebol zákonný ani zmluvný dôvod na odstúpenie od zmluvy. Bolo by nemysliteľné, ak dôvodom pre odstúpenie od zmluvy by bola skutočnosť, že žalovaný bol nespokojný so spracovaním životopisných údajov, ktoré žalobcovi poskytol, keď je zrejmé, že práve prostredníctvom korektúrového listu, ktorý bol žalovanému doručený, mohol žalovaný poskytnuté životopisné údaje korigovať.

6. Žalobca poukázal na bod 8 VOP, z ktorých vyplýva, že ukončiť zmluvný vzťah je možné len na základe dohody zmluvných strán. Žalobca zdôraznil, že zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným nezanikol ani dohodou podľa bodu č. 8 VOP, a to s poukazom k ust. § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný listom zo dňa 18. apríla 2013 navrhol žalobcovi zrušenie zmluvy z dôvodu, že žalobcom poskytnuté služby neboli realizované podľa jeho predstáv. Žalobca na tento list žalovaného reagoval s tým, že ho upozornil na skutočnosť, že ak nedodrží zmluvu, tak potom žalobca je nútený si účtovať storno poplatok vo výške 30% z celkovej ceny objednávky. Žalobca ponúkol žalovanému možnosti riešenia situácie v podobe úhrady splátkami, čiastočné storno, zmena spôsobu platby. Z tejto reakcie žalobcu na návrh žalovaného vyplýva, že nebola jednoznačná a bezpodmienečná, ale obsahovala návrhy iných možných riešení, preto tento list žalobcu bolo nevyhnutné považovať za nový návrh podľa ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na tento nový návrh žalobcu žalovaný nikdy nereagoval. Naviac, žalovaný v návrhu na ukončenie záväzku nespomína, že je ochotný ukončiť zmluvný vzťah zaplatením storno poplatku. Práve naopak, v liste zo dňa 19. februára 2013, ktorý bol prílohou listu zo dňa 18. apríla 2013 uvádza: „Nakoľko celá objednávka je v rozpore s mojimi predstavami, týmto ruším všetky dojednania z uvedenej objednávky. Verím, že ma do budúcna nebudete obťažovať rôznymi vyhrážkami a listami, lebo by som to musel považovať za hrubé narušovanie mojich osobných práv“. Pokiaľ žalobca na tento list reagoval nielen ponúknutím možností riešenia vzniknutej situácie, ale aj skutočnosťou, že je nútený zaúčtovať storno poplatok, vyplýva, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemohol zaniknúť ani dohodou, pretože nikdy nedošlo k bezpodmienečnej akceptácii návrhu žalovaného na zrušenie zmluvy. Uvedené vyplýva aj z konania žalobcu, na čo poukázal aj žalovaný v ním podanom odpore zo dňa 4. februára 2016 po tom, ako mu žalovaný poslal žiadosť o zrušenie zmluvy, mu opakovane zaslal formulár s možnosťami riešenia vzniknutej situácie. Z uvedeného je zrejmé, že ak by žalobca akceptoval skutočnosť, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným zanikol, tak by neposielal znova ten istý list s tými istými možnosťami riešenia situácie.

7. Žalobca namietal, že rozhodnutie okresného súdu neobsahuje náležitosti v zmysle v tom čase platného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Vo vzťahu k rozsahu odôvodnenia žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, sp. zn. II. ÚS 209/04, sp. zn. II. ÚS 410/06. Podľa názoru žalobcu okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí nijako nezaoberal argumentmi

žalobcu na posúdenie zániku, resp. trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pričom išlo o argument vo veci rozhodujúci, s dôrazom na to, že žalobca návrh žalovaného na zrušenie zmluvy nikdy neakceptoval. Súčasne žalobca uviedol, že v prípade úspešnosti v odvolacom konaní si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania, s návrhom, aby krajský súd v napadnutých výrokoch rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 348,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne od 8.4.2013 až do zaplatenia, vrátane náhrady trov súdneho konania.

8. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný (č.l. 72 - 74 spisu). Žalovaný poukázal na to, že okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré aj vecne správne po právnej stránke posúdil. Žalovaný vo svojich podaniach nepoukazuje na žiadne zákonné právo umožňujúce mu jednostranne od zmluvy odstúpiť, ale zo skutkových okolností preukázaných v konaní bolo zrejmé, že ku odstúpeniu od zmluvy došlo žalovaným, čo akceptoval žalobca. Žalovaný poukázal na bod 8 všeobecných obchodných podmienok. Žalovaný podaním zo dňa 18.04.2013, v súlade s bodom 8 všeobecných obchodných podmienok navrhol žalobcovi ukončenie zmluvného vzťahu a žalobca svojim ďalším konaním tento návrh dvakrát akceptoval. Vyplýva to z písomnosti žalobcu zo dňa 23.04.2013 „ak žalobca žalovanému oznamuje, že berie na vedomie, že sa žalovaný rozhodol nedodržať záväznú ob- jednávku a poučuje ho o zmluvnom ustanovení, podľa ktorého bezplatne môže odstúpiť do 7 pracovných dní od podpísania zmluvy“, avšak žalobca zároveň žalovanému pripomína výhody spojené „s úžitkom diela“, poukazujúc na to, že ukončenie zmluvného vzťahu pre žalovaného nie je výhodné a ďalej mu oznamuje špecifikáciu nákladov, ktoré mu vznikli, ako aj výšku platby, ktorú žalovanému „musí zaúčtovať“ ako storno poplatok, ktorý predstavoval 30 % z celkovej sumy objednávky. Alternatíva, že žalobca neakceptoval ukončenie zmluvného vzťahu dohodou, nemá oporu v žiadnej z vykonaných listín. Žalovaný zotrval na svojom návrhu na ukončenie zmluvného vzťahu dohodou tým, že je ochotný znášať aj nárok žalobcu na storno poplatok vo výške 30 % z dohodnutej kúpnej ceny. Žalovaný odmietol právnu konštrukciu, ktorú uvádzal žalobca v odvolaní o neakceptovaní návrhu a predložení nového návrhu žalobcom. Žalovaný mal za to, že zmluvný vzťah so žalobcom bol skončený akceptovaním odstúpenia žalovaným s tým, že žalovaný je neustále ochotný zaplatiť žalobcovi 30 % kúpnej ceny po oznámení platobných údajov. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu, žalovaný poukázal na výrok o náhrade trov prvoinštančného konania. Podľa žalovaného žalobca nemal žiaden úspech v konaní, hoci bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 149,40 Eur, keďže podľa názoru žalovaného, vzhľadom k skutkovým okolnostiam uvedeným v žalobe a právnym dôvodom je zrejmé, že táto suma bola priznaná žalobcovi z iného titulu, a tým nemala byť priznaná v žiadnom percente úspešnosť žalobcovi, hoci žalovaný si bol vedomý, že voči výroku o náhrade trov prvoinštančného konania nepodal odvolanie. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie s priznaním trov odvolacieho konania.

9. Postupom okresného súdu bolo vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu doručené žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu podaním okresného súdu zo dňa 11.1.2017 (č.l. 77 spisu), doručeným dňa 16.01.2017 podľa doručenky za č.l. 77 rub spisu, pričom do momentu konania a rozhodovania krajským súdom žalobca už k vyjadreniu žalovaného nezaslal stanovisko.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/154/2017-89 zo dňa 21.11.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.03.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

12. V súlade s ust. § 379, § 380 ods. 1 bol napadnutý rozsudok okresného súdu posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 28. júla 2016, keď odvolanie žalobcu smerovalo proti výroku, ktorým žaloba vo zvyšku bola zamietnutá v spojení aj so závislým výrokom o trovách prvoinštančného konania. Základným odvolacím dôvodom

žalobcu bola námietka nesprávneho skutkového zistenia a následne aj námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasil so závermi okresného súdu, podľa ktorých k zániku zmluvy došlo jednostranným právnym úkonom žalovaného, a to úkonom odstúpenia od zmluvy, ktoré odstúpenie mal žalobca akceptovať.

13. Krajský súd poukazuje na to, že vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu bolo potrebné zobrať do úvahy dohodnutý zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, všeobecné obchodné podmienky, konkrétne bod 8., vo väzbe k správaniu sa žalobcu a žalovaného, prejavenej vôli žalobcu a žalovaného.

14. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený na základe objednávky č. 61023 zo dňa 7.2.2013 (č.l. 6 spisu), súčasťou ktorej boli aj všeobecné obchodné podmienky. Podľa bodu 8. všeobecných obchodných podmienok ukončenie zmluvného vzťahu medzi predávajúcim a objednávateľom bolo možné len na základe dohody zmluvných strán. Súčasne v tomto bode bolo vyjadrené, že pokiaľ objednávateľ, a to žalovaný navrhne ukončenie zmluvného vzťahu, predávajúci je oprávnený, s výhradou náhrady škody, ktorá túto čiastku prekračuje, účtovať storno poplatok vo výške 30% kúpnej ceny. Žalovaný podaním zo dňa 18.04.2013 (č.l. 22 spisu) vrátil faktúru č. SK2013-141718, znejúcu na sumu 498 Eur zo dňa 19.02.2013 a súčasne zrušil objednávku zo dňa 07.02.2013 z dôvodu, že služby, ktoré mali byť žalovanému poskytnuté, neboli podľa jeho predstáv a súčasne žalovaný vyjadril svoj nesúhlas so spracovaním osobných údajov, ako aj k zverejneniu zadaného textu v zmysle listu zo dňa 19.02.2013. Žalobca na podanie žalovaného zo dňa 18.04.2013, ktoré bolo označené ako „Vrátenie faktúry číslo SK2013-141718, zrušenie objednávky“ reagoval podaním zo dňa 23.04.2013, ktoré sa nachádza na č.l. 23 spisu, v ktorom v hornom pravom rohu nad označením žalovaného bolo uvedené „Uznanie a komunikácia“, v ktorom žalobca žalovaného upozornil, že už vznikli náklady na spracovanie objednávky, redakcia, predaj, ktoré treba pokryť, a preto je žalobca nútený účtovať stornopoplatok vo výške 30% z celkovej sumy objednávky. Práve z tejto reakcie žalobcu, obsiahnutej v podaní zo dňa 23.04.2013 nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že zmluvný záväzkový vzťah naďalej trvá. Žalovaný úkonom zo dňa 18.04.2013 prejavil vôľu ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom, a tento prejav vôle žalovaného na zrušenie objednávky (zmluvy) bol žalobcovi zrejmý vzhľadom k jeho následnému správaniu, podľa ktorého žalobca zobral na vedomie podanie žalovaného zo dňa 18.04.2013, upozornil ho na vznik nákladov, ktoré mu budú vyúčtované ako stornopoplatok vo výške 30% z celkovej sumy objednávky žalovaného. Prejav vôle žalovaného na zrušenie objednávky (zmluvy) bol žalobcovi známy z podania žalovaného zo dňa 18.04.2013, na čo reagoval žalobca v podaní zo dňa 23.04.2013 s tým, že bude účtovaný žalovanému aj stornopoplatok vo výške 30% z celkovej sumy objednávky. Podľa názoru krajského súdu prejav vôle žalobcu potvrdiť zrušenie zmluvy žalovaným, dotvrdzuje samotné správanie sa žalobcu a nevylučuje ho ani to, že žalobca v liste zo dňa 23.04.2013 súčasne prejavil záujem, aby trval zmluvný vzťah so žalovaným. Krajský súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že základom právneho úkonu je správanie sa subjektov tohto úkonu. Základnými prvkami právneho úkonu je vôľa a jej prejav. Z hľadiska funkcie je prejav podriadený funkcii vôle, pretože vôľa je základom právneho úkonu, je nástrojom, ktorým sa vôľa z vnútorného, a preto nepoznateľného sveta prevádza do sveta zmyslovo poznateľného. Ak žalovaný vrátil faktúru č. SK2013-141718 a zrušil objednávku podaním zo dňa 18.04.2013, nepochybne išlo o spôsob prejavu, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chcel prejaviť voči žalobcovi, a to, že nemal záujem zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom ani na základe žalobcom ponúknutých alternatív. Súčasne žalobca v podaní zo dňa 23.04.2013 prejavil vôľu, v ktorej určitým spôsobom vyjadril prijatie odstúpenia s tým, že ak žalovaný zotrvá na odstúpení, bude musieť žalobcovi zaplatiť stornopoplatok vo výške 30% z celkovej sumy objednávky za vzniknuté náklady.

15. Krajský súd nesúhlasí s odvolacím argumentom žalobcu v tom, že okresný súd nerozlišoval pri svojom rozhodovaní jednostranný právny úkon odstúpenia od zmluvy a dvojstranný právny úkon, akým je dohoda o ukončení zmluvného vzťahu. Krajský súd k tomuto odvolaciemu dôvodu, ktorý nevyhodnotil ako relevantný, zvýrazňuje hlavne to, že súkromno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený na základe objednávky č. 61023, t.j. na základe prejavenej vôle žalobcu a žalovaného vstúpiť do tohto zmluvného vzťahu, preto rovnakým prístupom musí byť akceptovaná aj prejavená vôľa zmluvných strán, resp. zmluvnej strany nebyť viazaná zmluvou, ak takúto vôľu nepochybným a určitým spôsobom prejaví. Zo všeobecných obchodných podmienok, založeného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe objednávky č. 61023 vyplýva spôsob ukončenia zmluvného vzťahu medzi predávajúcim - žalobcom a žalovaným ako objednávateľom. K ukončeniu mohlo dôjsť spôsobom, že ak objednávateľ navrhne ukončenie zmluvného vzťahu je predávajúci v takom prípade oprávnený s výhradou náhrady škody, ktorá túto čiastku prekračuje, účtovať stornopoplatok vo výške 30% kúpnej

ceny. K spôsobu zániku zmluvy ako vyplýva z bodu 8. všeobecných obchodných podmienok podľa dôkazného stavu zisteného v tejto sporovej právnej veci medzi žalobcom a žalovaným došlo. Ako už bolo krajským súdom vyššie zhodnotené, vyplýva to z prejavenej vôle žalovaného v podaní zo dňa 18.04.2013, ktorým vrátil faktúru č. SK2013-141718 ako zrušenie objednávky a z listu žalobcu zo dňa 23.04.2013 (č.l. 23 spisu), ktorý je reakciou na podanie žalovaného zo dňa 18.04.2013. V liste žalobcu zo dňa 23.4.2013 k prejavenej vôli ukončenia zmluvného vzťahu žalovaným sa v tomto liste žalobcu potvrdzuje dôsledok takéhoto zrušenia zmluvného vzťahu, vyplývajúci z bodu 8 všeobecných obchodných podmienok, a to účtovanie stornopoplatku vo výške 30% kúpnej ceny, t.j. celkovej sumy objednávky žalovaného.

16. V zhrňujúcom závere krajský súd poukazuje na to, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania, listín bolo zrejmé, že žalovaný prejavil vôľu zrušiť zmluvu, pričom konanie žalobcu, jeho reakciu, nebolo možné vysvetliť inak, ako akceptovanie zrušenia zmluvy, ktoré zrušenie predložil žalovaný žalobcovi listom zo dňa 18.04.2013. Pokiaľ aj žalovaný uskutočnil ďalšie podanie zo dňa 13.05.2013 (č.l. 25 spisu) označené ako „Storno objednávky“, tak krajský súd zvýrazňuje, že išlo len o zdôraznenie nezáujmu žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom, t.j. duplicitné zrušenie objednávky. Na to reakcia žalobcu v podaní zo dňa 16.05.2013 (č.l. 27 spisu) je obsahovo potvrdením vôle žalovaného o zrušení zmluvného vzťahu, keď v súlade s bodom 8. všeobecných obchodných podmienok žalobca upozorňuje žalovaného na vznik rôznych nákladov, z ktorého stavu je nútený účtovať stornopoplatok vo výške 30% z celkovej sumy objednávky, čo vyplýva práve z bodu 8. všeobecných obchodných podmienok, že ak žalovaný ako objednávateľ navrhne ukončenie zmluvného vzťahu, predávajúci, t.j. žalobca je oprávnený s výhradou náhrady škody, ktorá túto čiastku prekračuje, účtovať stornopoplatok vo výške 30% z kúpnej ceny. Na potvrdení vôle žalovaného ohľadom zrušenia objednávky (zmluvy) nemajú vplyv alternatívne možnosti poskytnuté žalobcom z dôvodu, že žalobca primárne prejavil vôľu dovŕšenia zmluvného vzťahu, t.j. aby zmluva „dobehla“ do svojho záveru, naplnenia, čo bola predstava žalobcu predostretá žalovanému, čo však žalovaný neakceptoval. Krajský súd zdôrazňuje, že v danej sporovej právnej veci podstatou bola prejavená vôľa tak žalobcu, ako aj žalovaného. Žalovaný prejavil vôľu na zrušenie objednávky (zmluvy), keď žalovaný nemal záujem zotrvať v zmluvnom vzťahu a žalobca svojim správaním, konaním potvrdil vôľu žalovaného v spojení s bodom 8. všeobecných obchodných podmienok, keď reagoval podľa bodu 8. všeobecných obchodných podmienok tak, ak sám žalobca na prejavenú vôľu žalovaného o zrušení objednávky (zmluvy) poukázal na účtovanie stornopoplatku vo výške 30% kúpnej ceny. V zhode s takto prejavenou vôľou žalobcu a žalovaného v spojení s bodom 8. všeobecných obchodných podmienok ani jedna zo zmluvných strán podľa uvedeného nemala vôľu ďalej zotrvať v zmluvnom vzťahu, preto nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu o tom, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá, resp. že zmluvný vzťah nezanikol spôsobom, ktorý umožňovala zmluva medzi žalobcom a žalovaným.

17. Krajským súdom nebol akceptovaný ani argument žalobcu v tom, že k dohode o ukončení zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nedošlo s poukazom aj na ust. § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď podľa tvrdení žalobcu jeho reakcie obsahovali návrhy iných možných riešení. Krajský súd opätovne zvýrazňuje, že podstatou obsahu listov žalobcu a žalovaného bola vôľa v nich vyjadrená, prejavená v spojení s bodom 8. všeobecných obchodných podmienok. Žalovaný predložil žalobcovi zrušenie objednávky, toto zrušenie oznámil listom zo dňa 18.04.2013, na ktoré podanie žalovaného listom zo dňa 23.04.2013 reagoval žalobca s poukazom na bod 8. všeobecných obchodných podmienok tak, že pri zrušení zmluvného vzťahu bude sa účtovať stornopoplatok vo výške 30% z celkovej ceny objednávky (zmluvy). V liste zo dňa 23.4.2013 žalobca zobral na vedomie zrušenie objednávky žalovaným, dôsledkom ktorého zrušenia žalobca žalovanému oznámil účtovanie stornopoplatku podľa bodu 8 všeobecných obchodných podmienok. Žalobca prejavil vôľu k zániku zmluvného vzťahu, ak vyjadril postup podľa bodu 8. všeobecných obchodných podmienok. Práve na takto prejavenú vôľu krajský súd kladie dôraz, ktorá tak zo strany žalovaného, ako aj zo strany žalobcu viedla k zániku zmluvného vzťahu. Na základe takto prejavenej vôle žalobcu a žalovaného potom nastali účinky podania žalovaného zo dňa 18.04.2013, v ktorom podaní žalovaný prejavil vôľu zrušenia objednávky - zmluvy. Na základe uvedených zhodnotení potom tu neexistoval relevantný odvolací dôvod, pre ktorý by bolo nevyhnutné rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá, zmeniť a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovieť, prípadne zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ak bolo skonštatované zrušenie objednávky (zmluvy) medzi žalobcom a žalovaným, tak potom nemohlo byť vyhovené žalobe žalobcu v celom rozsahu. Pokiaľ okresný súd vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa ust. § 387 ods. 1

v spojení aj so závislým výrokom o trovách prvoinštančného konania, ktorý ak odvolaním žalobcu a ani žalovaného nebol namietaný s vyjadrením konkrétnych odvolacích dôvodov, tak potom bol rovnako potvrdený ako vecne správny. Krajský súd k výrokovej časti o náhrade trov prvoinštančného konania uvádza, že ak žalovaný nepodal proti tomuto výroku odvolanie, potom krajský súd sa ani nemohol zaoberať argumentáciou žalovaného, ktorú uviedol v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu.

18. Nemožno súhlasiť ani s odvolaním žalobcu v tej časti, že by rozhodnutie okresného súdu nebolo dostatočne odôvodnené. Okresný súd na základe toho, čo uviedli sporové strany, čo získal na základe výsledkov dokazovania s uvedením rozhodných zákonných ustanovení, vyjadril, ktoré skutočnosti mal za preukázané, tieto právne vyhodnotil a ktoré v rámci sporového konania neboli preukázané. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol závery tak po skutkovej, ako aj právnej stránke v rozsahu potrebnom na to, aby toto súdne rozhodnutie spĺňalo náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, preto ani v tomto smere nebol odvolací dôvod žalobcu vyhodnotený ako relevantný. Krajský súd dodáva, že pri zistenom zániku zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nebolo možné, aby sa žalobca domáhal zmluvného nároku z titulu tvrdenej existencie zmluvného vzťahu. Pri zániku zmluvného vzťahu založeného objednávkou č. 61023 na základe prejavenej vôle žalobcu a žalovaného, v spojení s bodom 8. všeobecných obchodných podmienok bolo zrejmé, že pri takomto právnom stave bolo možné účtovať len stornopoplatok vo výške 30% kúpnej ceny, preto vo zvyšku uplatnenej žalovanej pohľadávky táto nemohla byť dôvodná a ak bola v tejto zvyšnej časti žaloba žalobcu rozsudkom okresného súdu zamietnutá, tak takéto rozhodnutie vo vyvolanom odvolacom konaní bolo nevyhnutné potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.

19. Vo vzťahu k rozhodovacej činnosti krajského súdu k iným sporovým konaniam, v ktorých vystupuje žalobca, so vzatím do úvahy princípu právnej istoty je potrebné poukázať na to, že každá sporová právna vec je posudzovaná vo väzbe k skutkovému a právnemu stavu, ktorý je v tej - ktorej sporovej veci zistený. Následne v rámci vyvolaného odvolacieho konania je krajským súdom hodnotené a posudzované len to, čo sa stalo predmetom odvolacieho konania na základe odvolacích dôvodov, v úzkej súvislosti s hodnoteniami, ktoré sú vyjadrené v napadnutom rozhodnutí súdom prvej inštancie. Rozhodnutia preto nie je možné paušalizovať, keďže každá súdená vec má svoje konkrétnosti a osobitosti v zistenom skutkovom stave a jeho následnom právnom posúdení. Táto konkrétnosť, osobitosť musí byť rešpektovaná s tým, že nezasahuje do princípu právnej istoty.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolanom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému proti žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.