Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-42-2016.pdf
PDF · 111.3 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/42/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Júliusom Tóthom v spore žalobcu: L.K.W. - ŠPOLJARIĆ D.O.O., so sídlom: S. Novaki, Odvojak industrijske 4, 104 31 Sveta Nedelja, Chorvátska republika, IČO: 02 313 090, práv. zast.: Dr. Miroslav Králik, advokát, Grösslingová 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: PP Logistics s.r.o., Čermeľská 3, 040 01 Košice, IČO: 46 051 724, práv. zast.: JUDr. Milan Slebodník, advokát, Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 35 546 671, v konaní o zaplatenie 1.600,- EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie v časti zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 1.600,- EUR od 5.2.2016 do 24.2.2016 z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 975,- EUR, úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 975,- EUR od 26.1.2017 do zaplatenia, sumu 40,- EUR z titulu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 19%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.5.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.600,- EUR, úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.600,- EUR od 5.2.2016 do zaplatenia. Zároveň žiadal i náhradu trov konania. V žalobe okrem iného uviedol, že si žalovaný dňa 8.12.2015 u žalobcu objednal prepravu tovaru z mesta Z. vo Veľkej Británii do mesta Y. v Holandsku. Po potvrdení prepravy č. 152711 vydanom žalovaným bolo dohodnuté vyloženie prepravovaného tovaru dňa 10.12.2015 v čase od 9:00 do 16:00. Na základe objednávky došlo dňa 10.12.2015 k preprave tovaru na dohodnuté miesto vykládky, kam žalobca dopravil tovar o 10:00 hod. Na mieste dodania tovaru však bolo žalobcovi oznámené, že v predmetný deň nedôjde k vyloženiu tovaru, o čom žalobca žalovaného bezodkladne mailom informoval. Žalovaný ho mailom požiadala, aby na mieste vykládky počkal. Nakoľko k vyloženiu tovaru nedošlo ani po šiestich hodinách čakania, žalobca z miesta vykládky o 16:00 odišiel, o čom upovedomil žalovaného. Dňa 11.12.2015 žalovaný mailom žalobcovi oznámil, že ak sa mu nepodarí zabezpečiť skorší termín vykládky, k vykládke dôjde 15.12.2015, pričom žalobcu ubezpečil, že mu uhradí všetky náklady vzniknuté zmenou dohodnutého termínu. Z dôvodu vyššie uvedeného vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 1534-1 na sumu 1.600,- EUR pozostávajúcu zo sumy 350,- EUR dohodnutej za prepravu a nákladov žalobcu spojených so zmenou termínu vyloženia tovaru vo výške 1.250,- EUR. Žalovaný uvedenú sumu neuhradil, napriek výzvam žalobcu, resp. jeho
právneho zástupcu. Okrem istiny si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania odo dňa 30.7.2016 do zaplatenia z dlžnej sumy.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Pravdivé je tvrdenie žalobcu týkajúce sa objednávky prepravy a ďalších skutočností vyplývajúcich z prepravy až do skutkových tvrdení žalobcu týkajúcich ďalšieho postupu žalobcu a žalovaného potom, čo bolo auto pristavené dňa 10.12.2015 na miesto vykládky. Do pristavenia vozidla na miesto vykládky si žalobca plnil všetky svoje povinnosti. Na určené miesto v Y. sa však žalobca dostavil s omeškaním, keď prišiel až o 12:24 hod, nie o 10:00 hod. Po príchode sa žalobca dožadoval, aby bol tovar okamžite vyložený i keď na miesto vykládky prišiel s omeškaním a zároveň prijatím objednávky akceptoval, že bude tovar vyložený v čase do 16:00 hod v dohodnutý deň doručenia tovaru. Žalobca ani nie po hodine mailom oznámil žalovanému, že nepočká na mieste vykládky, ale uskutoční dodávku tovaru do iného skladu. Dňa 11.12.2015 ráno sa žalovaný informoval u žalobcu o tom, či a kedy došlo k vykládke tovaru. Žalobca mu však oznámil, že tovar uskladnil na žalovanému neznámej adrese, v pondelok mu zašle faktúru a po jej uhradení žalovanému oznámi, kde sa tovar nachádza. Žalobca zároveň konkretizoval svoju požiadavku na zaplatenie sumy 350,-EUR o sumu ďalších 1.250,- EUR ako náhradu za čakanie na vykládku tovaru. Až dňa 15.12.2015 došlo k vykládke tovaru. Žalobca následne zaslal žalovanému faktúru č. 1534-1 na sumu 1.600,- EUR s dátumom splatnosti 14.12.2015, pričom táto nespĺňala stranami sporu dohodnuté náležitosti. Preto ju žalovaný neakceptoval, čo oznámil žalobcovi. Žalobca pri vykonávaní medzinárodnej prepravy ako dopravca opakovane porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej preprave, ako aj zmluvné dohodnuté povinnosti. Žalobca žalovanému nedoručil riadne vystavenú faktúru, predčasne si nárokuje nielen zaplatenie sumy 350,- EUR, ale aj neopodstatnené zaplatenie nákladov súvisiacich s údajným porušením zmluvných podmienok.
3.Pred začatím pojednávania vo veci samej žalobca dňa 25.1.2018 vzal čiastočne žalobu späť v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 1.600,- EUR od 5.2.2016 do 24.2.2016 z dôvodu zrejmej chybe v písaní zo strany žalobcu. Zároveň uviedol, že trvá na podanej žalobe tak, že žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.600,- EUR, úroky z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 1.600,- EUR od 25.2.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania a sumu 40,- EUR titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorú si takisto žalobca uplatňuje.
4. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Keďže žalobca má právo v zákonom stanovenom rozsahu disponovať žalobou, súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, v súlade s citovanými ustanoveniami zákona konanie v tejto časti zastavil.
8. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí bolo konanie o zaplatenie istiny vo výške 1.600,- EUR, úrokov z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 1.600,- EUR od 25.2.2016 do zaplatenia a sumy 40,- EUR titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
9. Žalobca v ďalších vyjadreniach okrem iného uviedol vo vzťahu k výške žalovanej sumy, že tým, že kamión nebol vyložený v čase dohodnutom v potvrdení a v podmienkach, ten tovar musel ostať v kamióne a teda nemohol kamión slúžiť na inú prepravu, predpokladám na inú prepravu, pričom jednalo sa o päť dní, 11, 12, 13, 14 a 15-tého, pričom upriamujem pozornosť na e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 11.12.2015, konkrétne ide o e-mail konateľa žalovaného pána T., v čase 12.39 odoslaný, kde pán T. uvádza, že pri najhoršom scenári bude potrebné s vykládkou počkať do 15-teho a uvádza, že zaplatia za čakanie. Ďalej poukazujem na e-mail zo dňa 11.12.2015 zo 16 hodín 12 minút, kde žalobca vyslovene uvádza, že každý ďalší deň stojí 250,- EUR a zároveň by som chcel
upriamiť pozornosť na e-mail zo dňa 15.12.2015 v čase 9,54 poslaný pánom T., kde pán T. T. uvádza: „Potvrdzujem platbu všetkých nákladov po vykládke o ktorej sme sa bavili. Dajte mi prosím vedieť, či bol kamión vyložený.“ Ja z tejto e-mailovej komunikácie považujem za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k dohode o tom, že za každý deň zaplatí žalovaný žalobcovi stojné v sume 250,- Eur za každý deň až do vykládky. Ďalej upriamil pozornosť na obsah tejto upomienky, kde samotný žalovaný uviedol, že kamión prišiel na miesto vykládky v súlade s objednávkou a dohodnutého časového okna s odberateľom, teda nemohol prísť presne na tú deviatu hodinu, keďže časové okno je od 9.00 hod. do 16.00 hod. Cenu 250,- EUR ako stojné za deň si strany sporu dohodli v e-maily zo dňa 11.12.2015 o 12.39, kde samotný žalovaný potvrdil, že prinajhoršom, keď vykládka prebehne toho 15.12. všetky náklady s tým spojené uhradí. Ďalej 11.12.2015 o 13.05 hod., kde žalobca presne rozpísal danú cenu, že za 5 dní stojného bude platiť 1.250,- EUR stojného. V e-maily zo dňa 11.12.2015 o 16.12 druhýkrát mu túto cenu žalobca ešte raz potvrdil. Poukázal na e-mail zo dňa 14.12.2015 o 11.05, kde samotný žalovaný uviedol, že opätovne potvrdzuje náklady spojené s čakaním a e-mailom zo dňa 15.12. o 9.54, kde opätovne potvrdil, že uhradí všetky náklady spojené s čakaním. Teda nie iba prepravné 350,- EUR, ale aj všetky sprievodné náklady. Taktiež poukázal na e-mail žalovaného zo dňa 11.12.2015, kde je uvádzané, že sa ešte stále žalovaný snaží, aby bol kamión vyložený čo možno najskôr, teda ešte skôr ako v utorok o 15.00. Teda najmenej 11.12. žalovaný dobre vedel, že 15.12. prebehne vykládka. Napriek tomu celý čas zavádzal žalobcu, že vykládka mala prebehnúť 10-teho, hoci uviedol, že má byť 10.12. večer, hoci neuviedol presný čas kedy večer. A následne 11.12. kedy uviedol, že má prebehnúť vykládka ráno, ale neuviedol žalovaný kedy ráno. Takže týmto e-mailom samotný žalovaný potvrdzuje, že vôbec nezabezpečil vykládku v dohodnutom určitom čase. A tvrdeniami, že mal vyložiť večer, alebo ráno sa len snažil odstrániť túto patovú situáciu.
10. Žalovaný vo svojich ďalších vyjadreniach okrem iného uviedol, že práve k takejto dohode o výške 250,-EUR medzi stranami sporu nedošlo. Čo sa týka prvého uvádzaného e-mailu zo dňa 11.12.2015 žalovaný iba upovedomil, že prinajhoršom môže dôjsť k vykládke tovaru 15.12., pričom vyplatí náklady spojené s čakaním. Žiadne náklady dosiaľ zo strany žalobcu dosiaľ preukázané neboli. Čo sa týka poukazovania na druhý e-mail zo dňa 11.12.2015, žalobca v ňom iba uviedol koľko, akú sumu žalobca požaduje, táto suma nebola výslovne žalovaným potvrdená. Čo sa týka posledného e-mailu zo dňa 15.12.2015 žalovaný potvrdil iba platbu všetkých nákladov po vykládke, nie tých nákladov ktoré si žalobca vymenil v e-maily, ale iba tých ktoré mu reálne vznikli. Doteraz takéto náklady žalobca nepreukázal, preto je jeho žaloba nedôvodná. Čo sa týka nesúhlasu s upomienkou, ktorú uvádzala právna zástupkyňa žalobcu, že najdôležitejšie z tohto všetkého je aj tak to, že žalobca sa napriek výslovnému pokynu žalovaného vzdialil z miesta vykládky, aj keď ten naďalej trval na tom, aby tam zostal, čo bol hlavný dôvod vzniku prestojov, ktorých náhradu si žalobca nárokuje. Čo sa týka e-mailovej komunikácie, k nej sme sa podrobne vyjadrovali v písomných podaniach. Jediné čo chcem dodať je to, že žalovaný nikdy priamo neodsúhlasil sumu 250,- EUR, ale len úhradu nákladov spojených s čakaním. Tento súhlas bol navyše vynútený správaním žalobcu, ktorý sa vzdialil z miesta vykládky a odmietol prezradiť svoju polohu, alebo miesto kde uskladnil tovar, ktorý mal naložený. A to až do času, kým nedostane zaplatené peniaze, ktoré požadoval.
11. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci.
12. V priebehu konania bolo stranami sporu ustálené, že nespornými skutočnosťami sú: existencia a obsah objednávky prepravy zo strany žalovaného žalobcovi s tým, že následne bolo vydané potvrdenie o preprave č. 152711, išlo o objednávku v elektronickej podobe e-mailom, obsah potvrdenia o preprave číslo 152711, obsah medzinárodného prepravného listu CMR č. 2629989, reálna vykládka 15.12.2015. Rovnako nespornou skutočnosťou je tá skutočnosť, že žalovaný neuhradil ani sumu 350,- EUR.
13. Z Potvrdenia o preprave č. 152711 okrem iného vyplýva aj dátum dopravy 10.12.2015, čas :9:00 - 16:00, dohodnuté prepravné vo výške 350,- EUR, ako aj skutočnosť, že cena za prepravu zahŕňa čas nakládky a vykládky, čakacia doba počas nakládky a vykládky je bez nároku na poplatok za státie. Zo všeobecných a účtovných informácií k Potvrdeniu o preprave č. 152711 okrem iného vyplýva spôsob a platobné podmienky s tým, že faktúra má obsahovať dokumenty špecifikované v tejto listine. Zároveň je v nej uvedené, že je prísne zakázané kontaktovať klienta priamo.
14. Z Medzinárodného nákladného listu č. P 2629989 CHR nepochybne vyplýva aj miesto, dátum a čas príchodu na miesto vykládky 10.12.2015 o 12:24 a uskutočnenej vykládky 15.12.2015 o 10:40 - 12:30.
15. Z faktúry č. 1534-1 vystavenej žalobcom pre žalovaného vyplýva, že žalobca vyfakturoval žalovanému sumu vo výške 1.600,- EUR, s termínom splatnosti 14.12.2015, bez bližšej špecifikácie danej sumy a zároveň bez akýchkoľvek príloh.
16. Z Upomienky pred podaním žaloby zo dňa 14.4.2016 okrem iného vyplýva výzva žalobcu žalovanému uhradiť sumu 1.600,- EUR najneskôr do 22.4.2016.
17. Z listiny žalovaného označenej ako Nesúhlas s Upomienkou zo dňa 21.4.2016 vyplýva nesúhlas s úhradou danej sumy žalovaným z dôvodov tam uvedených.
18. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným nepochybne vyplýva, že kamión dorazil do miesta vykládky 10.12.2015 a bol vyložený 15.12.2015. Z danej mailovej komunikácie rovnako nepochybne vyplýva špecifikácia nákladov žalobcom 250,- EUR za každý deň čakania na vykládku zo strany žalobcu (e-mail žalobcu 11.12.2015 o 16:12), ako aj potvrdenie žalovaného týkajúce sa platby všetkých nákladov po vykládke, o ktorej sa bavili (mail žalovaného 15.12.2015, 9:54). Rovnako z tejto e-mailovej komunikácie nepochybne vyplýva porušenie povinností žalobcu ako dopravcu týkajúce sa informovania žalovaného o odsune motorového vozidla na neznáme miesto a tým neposkytnutie riadnej a dostatočnej súčinnosti pri realizovaní vykládky a kontaktovanie zákazníka žalovaného. Z danej e- mailovej komunikácie taktiež nepochybne vyplýva, že k vykládke tovaru nedošlo 10.12.2015 zavinením nie žalobcu ale žalovaného.
19. Podľa článku 31 ods. 1 písm. a) Dohovoru 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej nákladnej preprave (CMR), (ďalej len Dohovor) spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúce tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola zmluva uzavretá.
20. Podľa článku 16 bod 1 Dohovoru dopravca má právo na náhradu výdavkov vzniknuvších mu vyžiadaním alebo uskutočnením pokynov, pokiaľ tieto výdavky nevzniknú jeho zavinením.
21. Podľa článku V bodu 3 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) 3. Ak je zo všetkých okolností prípadu zrejmé, že zmluva má v prípade absencie voľby práva zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odsekoch 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.
22. Podľa ust. § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodných zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
23. Podľa ust. § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
24. Podľa ust. § 617 ods. 1,2 Obchodného zákonníka (1) Dopravca je povinný prepravu vykonať do miesta určenia s odbornou starostlivosťou v dohodnutej lehote, inak bez zbytočného odkladu. Pri pochybnostiach začína lehota plynúť dňom nasledujúcim po prevzatí zásielky dopravcom. (2) Ak je dopravcovi známy príjemca zásielky, je povinný doručiť mu zásielku, alebo ak má podľa zmluvy príjemca v mieste určenia zásielku vyzdvihnúť, oznámiť mu ukončenie prepravy.
25. Podľa ust. § 375 Obchodného zákonníka, ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany.
26. Podľa ust. § 376 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.
27. Podľa ust. § 377 ods. 1,2 Obchodného zákonníka (1) Strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť. (2) Ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.
28. Podľa ust. § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
29. Podľa ust. § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
30. Podľa ust. § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
31.Podľa ust. § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
32. Podľa § 1 ods. 1,2,3 Nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z. (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania. 33. Civilné sporové konanie je konaním dôkazným, to znamená, že stranu sporu v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť dôkazy osvedčujúce ich pravdivosť. Dokazovanie je časťou súdneho konania, v ktorej si súd nahromadením dostatočných podkladov vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak strana nesplní svoju povinnosť predloženia dôkazov spôsobilých preukázať pravdivosť svojich tvrdení, dostáva sa do procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena, a súdu neostáva nič iné len na okolnosti a skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané, neprihliadať. Dôkazom v súdnom konaní je v zmysle § 187 CSP všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, ktorými sú najmä výsluch strany, svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovania, resp. to, čo za dôkazný prostriedok určí súd. To ale znamená, že ako dôkazný prostriedok nemôže súd použiť dohady, predpoklady, indície a podobne.
34.Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané a zároveň stranami sporu ustálené, že nespornými skutočnosťami sú: existencia a obsah objednávky prepravy zo strany žalovaného žalobcovi s tým, že následne bolo vydané potvrdenie o preprave č. 152711, išlo o objednávku v elektronickej podobe e-mailom, obsah potvrdenia o preprave číslo 152711, obsah medzinárodného prepravného listu CMR č. 2629989, reálna vykládka 15.12.2015. Rovnako nespornou skutočnosťou je tá skutočnosť, že žalovaný neuhradil ani sumu 350,- EUR.
35. Z Potvrdenia o preprave č. 152711 má súd nepochybne za preukázané, že si strany sporu dohodli spôsob a účel prepravy, dátum dopravy 10.12.2015, čas :9:00 - 16:00. Zároveň bolo dohodnuté aj prepravné vo výške 350,- EUR, ako aj skutočnosť, že cena za prepravu zahŕňa čas nakládky a vykládky, čakacia doba počas nakládky a vykládky je bez nároku na poplatok za státie. Zo všeobecných a účtovných informácií k Potvrdeniu o preprave č. 152711 nepochybne vyplýva spôsob a platobné podmienky s tým, že faktúra má obsahovať dokumenty špecifikované v tejto listine. Zároveň je v nej uvedené, že je prísne zakázané kontaktovať klienta priamo. Z uvedených listín má súd nepochybne za preukázané, že žalobca bol povinný dostaviť sa na miesto vykládky v časovom rozmedzí od 9:00 do 16:00 hod., teda nie o 9:00 hod., ako to tvrdil žalobca. Z uvedených listín zároveň vôbec nevyplýva, žeby čakacia doba na samotnú vykládku bola zahrnutá do sumy 350,- EUR.
36. Z Medzinárodného nákladného listu č. P 2629989 CHR má súd nepochybne za preukázané miesto, dátum a čas príchodu na miesto vykládky 10.12.2015 o 12:24 a uskutočnenej vykládky 15.12.2015 o 10:40 - 12:30. Žalobca sa teda na miesto vykládky dostavil včas.
37. V konaní bolo zároveň preukázané tvrdenie strán sporu, že ich vzájomné vzťahy boli riešené elektronicky. Z mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným nepochybne vyplýva, že kamión dorazil do miesta vykládky 10.12.2015 a bol vyložený 15.12.2015. Z danej mailovej komunikácie rovnako nepochybne vyplýva špecifikácia nákladov žalobcom 250,- EUR za každý deň čakania na vykládku zo strany žalobcu (e-mail žalobcu 11.12.2015 o 16:12), ako aj potvrdenie žalovaného týkajúce sa platby všetkých nákladov po vykládke, o ktorej sa bavili (e-mail žalovaného 15.12.2015, 9:54). Rovnako z tejto e-mailovej komunikácie nepochybne vyplýva porušenie povinností žalobcu ako dopravcu týkajúce sa informovania žalovaného o odsune motorového vozidla na neznáme miesto a tým neposkytnutie riadnej a dostatočnej súčinnosti pri realizovaní vykládky, ako aj kontaktovanie zákazníka žalovaného. Z danej e-mailovej komunikácie taktiež nepochybne vyplýva, že k vykládke tovaru nedošlo 10.12.2015 zavinením nie žalobcu, ale žalovaného. Za nevyloženie tovaru v daný deň tak nenesie zodpovednosť žalobca, ale žalovaný. Z tejto e-mailovej komunikácie má teda súd nepochybne za preukázané tak pochybenie žalovaného týkajúce sa riadneho nezabezpečenia vykládky 10.12.2015, ako aj vyjadrenie žalovaného, že k vykládke dôjde najneskôr 15.12.2015, ako aj zavinenie žalobcu týkajúce sa porušenia vyššie uvedených povinností žalobcu ako dopravcu. S poukazom na mieru zavinenia oboch strán sporu má preto súd nepochybne za to, že žalobcovi prináleží jednak dohodnuté prepravné vo výške 350,- EUR, ako aj polovica nákladov žalobcu v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany, teda žalovaného vo výške 625,- EUR a to najmä s poukazom na ust. § 380 Obchodného zákonníka.
38. Z faktúry č. 1534-1 vystavenej žalobcom pre žalovaného vyplýva, že žalobca vyfakturoval žalovanému sumu vo výške 1.600,- EUR, s termínom splatnosti 14.12.2015, bez bližšej špecifikácie danej sumy a zároveň bez akýchkoľvek príloh. Z upomienky pred podaním žaloby zo dňa 14.4.2016 okrem iného vyplýva výzva žalobcu žalovanému uhradiť sumu 1.600,-EUR najneskôr do 22.4.2016. Z listiny žalovaného označenej ako Nesúhlas s Upomienkou zo dňa 21.4.2016 vyplýva nesúhlas s úhradou danej sumy žalovaným z dôvodov tam uvedených. Z uvedených listín má súd nepochybne za to, že faktúra nebola vystavená žalobcom v súlade s dohodnutými podmienkami, čo žalovaný aj riadne namietol. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi okrem istiny vo výške 975,- EUR iba zákonné úroky z omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovanému, ako aj sumu 40,- EUR titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.
39. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Vzhľadom na to, že žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie istiny 975,- EUR z pôvodne žalovanej istiny 1.600,- EUR a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania iba zo sumy 975,- EUR a iba od 26.1.2017 a v prevyšujúcej časti bol v konaní úspešný žalovaný, súd má za to, že miera úspechu žalobcu je vo výške 19%. Preto žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 19%.
42. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Na základe tohto právoplatného rozsudku bude môcť žalobca ako oprávnený viesť exekúciu na majetok žalovaného ako povinného.