Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/172/2015

Potvrdené rozhodnutím 1Co/214/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne C.. J. Q., T.. X.X.XXXX, H. R., zastúpenej JUDr. Evou Geleneky-Hencovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Drieňova 22, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21. marca 2018 č.k. 11C/172/2015-240 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobkyne: C.. J. Q., nar. X.X.XXXX, bytom R., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou so sídlom Bajzova 2, Košice, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Drieňova 22, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej štátnym orgánom pri výkone verejnej moci, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 16.360,- Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. tvrdiac, že žalovaný v zmysle § 3 tohto zákona zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci a to za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Uviedla, že podaným žalobným návrhom sa domáha náhrady škody, ktorá jej vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím orgánu štátnej správy a to Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp. zn. SVS-230-210/01375/TMC zo dňa 24.6.2010 ako aj rozhodnutím Obvodného úradu Spišská Nová Ves č. 210/00177/80/GL/LUK zo dňa 16.3.2010, ktorým bola uznaná vinnou so spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch. To, že tieto rozhodnutia boli nezákonné potvrdil Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom zo dňa 17.2.2012 sp. zn. 4S/276/2010-75 zrušil rozhodnutie SVS-230-210/01375/TMC zo dňa 24.6.2010 a vec vrátil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na ďalšie konanie s povinnosťou nahradiť jej trovy konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že z vykonaného dokazovania správnych orgánov oboch stupňov nad akúkoľvek pochybnosť nemožno konštatovať naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch, spočívajúceho v hrubom správaní žalobkyne voči pánovi Handlovičovi. Ministerstvo vnútra ako príslušný odvolací orgán podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 515/2003 Z.z. rozhodol na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu 4S/276/2010-75 zo dňa 17.2.2012 o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Obvodného úradu Spišská Nová Ves odboru všeobecnej vnútornej správy č. 2010/00177/80/GL/LUK zo dňa 16.3.2010 a rozhodnutie Obvodného úradu v Spišskej Novej Vsi zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Z dôvodu že vyššie popísaným konaním orgánu verejnej správy jej bola spôsobená škoda a náhrady tejto sa domáhala podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo vnútra SR. Dňa 20.2.2015 jej bola doručená odpoveď Ministerstva vnútra SR, ktorou bol uplatnený nárok zamietnutý. V tomto konaní si žalobkyňa uplatnila s poukazom na ustanovenie § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. náhradu

škody pozostávajúcu z trov konania vo výške 1125,29 Eur, ktoré jej vznikli v správnom konaní a súčasne sa domáhala aj nemajetkovej ujmy podľa § 17 zákona 514/2003 Z.z. vo výške 20 tis. Eur. Žiadala priznať náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa i na pojednávaniach vytýčených v predmetnej veci na žalobe zotrvala. Konštatovala, že titulom samotnej žaloby je nezákonné rozhodnutie I. a II. stupňového orgánu štátnej správy a čo sa týka v petite uplatnenej sumy, došlo tu iba k pisárskej chybe, skutočná suma, ktorú si uplatňuje spolu činí 20453,69 Eur, a táto pozostáva z náhrady škody - trov súdneho konania, vrátane odvolacieho konania 453,69 Eur s poukazom na ustanovenie § 18 zák. 514/2003 Zb., podľa ktorého trovami nie sú iba trovy vynaložené v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu alebo rozhodnutiu, ale možno tak aj uplatniť trovy konania, ktoré s týmto priamo súviseli a z nemajetkovej ujmy 20.000,- Eur. Ďalej uviedla, že je vlastníčkou rodinného domu v Helcmanovciach, ktorý obýva spolu s rodinou, manželom a dvoma deťmi od roku 2001. V Helcmanovciach sa narodila, predtým bývali s manželom u jej matky. Keby vedela, že sa prisťahuje do okolia alkoholikov a špinavcov, tak to neurobí. Žiadala od susedov, aby netrieskali s dverami, nebúchali, nevadili sa, nerobili odpad, avšak bezvýsledne. Už od príchodu do obce resp. asi po prvých piatich až šiestich rokoch sa snažili odstrániť nezákonne zásahy do ich pozemku. Kým s tým nezačali bolo všetko v poriadku, mali dobré vzťahy so susedmi, tykali si. Problémy nastali až potom, čo si chceli veci vyporiadať, vtedy začalo dochádzať k problémom so susedmi. Obracali sa so svojimi nárokmi na políciu, priestupkový úrad, obecný úrad avšak bezvýsledne, nikto im nepomohol. Následne bola napadnutá poslancom obecného zastupiteľstva v Helcmanovciach, o čom bolo vedené aj súdne konanie. Potom ju priateľ poslanca p. R. chcel prejsť resp. ohrozoval ju autom. Zúčastnila sa priestupkového konania u p. W. na Obvodnom úrade v Gelnici, avšak ona ako oznamovateľka bola vypočúvaná i v pozícii páchateľky. Oni s manželom oznámili, že ju poslanec W. napadol a jeho priateľ R. ju ohrozoval autom, o tomto bolo vedené priestupkové konanie. Na chodbe ju títo ľudia osočovali, verbálne napádali a následne ju R. obvinil, že ho fyzicky napadla. Ona ako oznamovateľka vyvolala ďalšie priestupkové konanie a oznámila, že ju spolu s manželom svedkovia na chodbe napádali a zároveň bola obvinená, z toho, že mala napadnúť p. R.. Predvolanie dostali ako oznamovatelia, nemohli sme sa teda na to pripraviť, ani nemohli pozvať svoju právnu zástupkyňu. Pri výsluchu ako oznamovateľom im bolo oznámené, že ich bude p. W. následne vypočúvať aj ako obvinených. Po výsluchoch žiadala konfrontáciu, ale na úrade už nikoho nebolo, tak podala sťažnosť a priestupkové konanie sa muselo opakovať. Žiadala, aby boli vypočúvaní s manželom sami, nechceli byť opätovne napádaní, pričom JUDr. Papcunová im listom odpísala, že to nie je možné, pretože obvinení majú právo byť s nimi konfrontovaní a na čo ona následne reagovala, že ak majú v tomto konaní právo oni, tak ho má v predchádzajúcom konaní aj ona a preto bolo celé priestupkové konanie zopakované. Na nasledujúce pojednávanie priviedla aj svoju právnu zástupkyňu, ale celé konanie prebehlo rovnako, boli opätovne napádaní. Konajúci úradník vyhodnotil matematicky koľko ľudí bolo za, koľko bolo proti, inač argumentovali iba oni dvaja s manželom, preto bola uznaná vinnou z priestupku. Neboli rešpektované žiadne zásady správneho konania. Ona sa nevedela zmieriť s tým, že bola obvinená z priestupku, že ju v obci ľudia očierňujú, dokonca bola proti nim spísaná petícia, iniciovaná p. W., preto podala proti rozhodnutiu opravný prostriedok. Jej práva boli potlačené a lživé ničím nepredložené, rozchádzajúce sa výpovede boli akceptované. Domnievala sa, že rozhodnuté proti jej osobe bolo z toho dôvodu, že sa na kompetentný orgán sťažovala, ako sú vybavované podania občanov konkrétnou pracovníčkou, ako sú odkladané ad acta. Po tom, ako bola uznaná vinnou, susedom akoby narástli krídla, ironicky sa usmievali s tým, že môže robiť čokoľvek a nebude úspešná, jej veci nebudú vyriešené ani cez políciu, ani inak. Postavili ju do polohy agresívnej, nevraživej, nepríjemnej osoby, pričom s manželom žiadali iba to, aby v obci mohli žiť v pokoji. Chceli, aby pre nich platilo rovnaké právo ako pre všetkých ostatných. Ona podala proti rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo zamietnuté. Následne podala žalobu na správny súd, kde získala ďalší dôkaz o pochybení obvodného úradu a to písomnosť, kde že bola predvolaná ako oznamovateľka a tiež ďalšia písomnosť, kde mala byť pozvaná aj ako obvinená, čo jej však nikdy doručené nebolo. Práve týmto posledným rozhodnutím, kedy bola uznaná za vinnú z priestupku sa dostala úplne na pokraj spoločnosti, toto rozhodnutie bolo vyvrcholením všetkých predchádzajúcich atakov. Susedia už nemali strach zo žiadneho postihnutia, poškodzovali ju i jej rodinu, chodili im do dvora, napadli ich na verejnosti, pred dverami domu. Obvinili ju, že G. D. strelila facku, že ju opľula. Keď fotila odpad čo vyteká zo susedných domov, napadali ju susedia z okolitých domov. Privolaná polícia nezasiahla, robila si posmech. Zápis nežiadala, žiadala mená policajtov, ktorí porušili služobný postup. Susedia I. a I., sused a zať p. D. im rozkopali kanvu, rozbili poštovú schránku, vyhrážali sa slovami, že im dokážu aj to čo neurobili, ale oni im nedokážu nič. Od tohto obdobia s poukazom na to, že syn p. D. bol členom podsvetia a bol aj zastrelený, t.j. z dôvodu vedomosti aká rodina ju napadala,

mala strach, bola nútená opustiť republiku. Po rozhodnutí začali na ňu susedia útočia bez zábran, išlo o častejšie útoky, útoky kameňom, hovorili jej, že má vypadnúť. Nasmerovali pri búrkach vodu na jej dom, zhromažďovali sa pred domom, kričali po nej. Voči rodine bola vypísaná petícia za odsťahovanie z obce, aby si každý mohol s ich domom a pozemkom robiť čo chce. Bola fyzicky napadnutá rodinou D., dokopaná, doštípaná a bola tiež napadnutá susedom H., hodil po nej fľašu. Sused I. ju napadol na vlastnom dvore, po obchode privolanej polície a za účasti ostatných susedov stiahol nohavice a ukázal jej holý zadok. Mesiac po rozhodnutí dal sused I. podnet na stavebný úrad na prešetrenie ich domu, že ho nemajú skolaudovaný, že ich plynová prípojka sa nachádza na jeho pozemku a napriek tomu, že kompetentné úrady vec prešetrili a uznali, že majú pravdu, tento ju osočuje po obci, hovorí o nej, že je hlúpa doktorka s červeným diplomom. Žiadal, aby murované oplotenie zbúrali, pretože nemá kde vypúšťať vodu. V roku 2010 keď boli záplavy a oni boli vytopení, volali starostu, avšak tento nejednal, ani nezdvihol telefón, všetko si museli riešiť sami. Sused ju napadol, pretože chcela odhodiť kamene, aby sa neupchával kanál. V roku 2010 p. C. urobila nejaká podvody preto ona iniciovala správne konanie za účelom oplotenia jej pozemku, vyhotovenia brány. Pani C. sa na konanie nedostavila, nedoložila potrebné dokumenty, preto ona vykonala vlastné šetrenie cez katastrálny portál a zistila, že menovaná urobila viaceré podvody. Správny orgán napriek tomu, že menovaná neprišla ani druhýkrát nič neurobil, na ďalšie konanie neprišiel ani nikto z tohto orgánu. Keď manžel nakoniec zabezpečil účasť zástupkyne správneho orgánu táto pracovníčka neumožnila práv. zástupkyni nahliadnuť do dokladov a ani jej neumožnila urobiť výsluch p. C., z dôvodu, že táto je nevládna, nemôže z vyjsť z domu. Na druhý deň ju videli na dvore skladať drevo. Sťažnosť na konanie stavebného orgánu dodnes nikto nevyriešil. Pani C. o nej vyhlasuje, že je klamárka, alkoholička, vstupujú spolu s dcérou a jej druhom dcéry na jej pozemok, hádžu tam odpadky, odvádzajú fekálie. Sused C. sa im vyhrážal, že preskočí plot, rozbije im pysky. Suseda C. a I. stiahli na svoju stranu aj ostatných susedov, ktorí si radi vypijú a začalo sa lynčovanie ich rodiny. Fyzické útoky na jej osobu pred predmetným rozhodnutím neboli, až na spomínaných W. a R.. Po rozhodnutí od nich všetci bočia, kamaráti sa s nimi prestali rozprávať. Manžel je väzňom vo vlastnom dome, po útokoch sa stal apatický, uzavretý, trpí psychickými problémami, obaja strácajú pamäť. Ona nikdy nevyhľadávala sporové konania, o čom svedčia referencie z domácnosti v Prahe, kde chodila vypomáhať. Po týchto útokoch zo strany susedov upadla do depresie, bála sa vychádzať z domu, bola nútená vyhľadať lekársku pomoc a to isté dcéra. Dcéra odišla ako prvá do Prahy a následne odišla i ona, pretože nebola schopná žiť v takejto atmosfére. Mala dokonca myšlienky, že dobrovoľne odíde zo života, aby aspoň jej deti mali pokoj. Prvé problémy so susedmi začali riešiť niekedy v roku 2007, 2008 a už v tomto období registrovali náznaky nevraživosti, mračili sa na nich, ohovárali ich. Avšak až po tom, ako bolo vydané predmetné rozhodnutie, situácia vyvrcholila. Ona bola účastníčkou asi 20 priestupkových konaní, pričom takmer vo všetkých bola oznamovateľka, 2-krát bola v pozícii páchateľky. Jedno konanie bolo vedené voči p. W. tunajším súdom v trestnej veci a ďalšími sa zaoberala kriminálka, tieto boli zastavované a odkladali sa. Jedno konanie, ktoré vyvolala na polícii, bolo v súvislosti s devastáciou ich pozemku a stekaním vody na ich pozemok. Konštatovala, že na tunajšom súde má resp. mala vedené aj občianskoprávne konania týkajúce sa susedských sporov a konanie s jej zamestnávateľom. Pracovný spor mala z toho dôvodu, že ako učiteľka zistila, že škola urobila rôzne finančné pochybenia pri hospodárení s majetkom. Dostala teda výpoveď, bolo to v období roku 2009, kde bola v škole taktiež napádaná kolegami, rodičmi i žiakmi, bola označená za alkoholičku, žiaci si dovolili vojsť do jej počítača a vložili na facebook rôzne hanlivé obrázky a jej fotografie. Absolvovala lekárske vyšetrenie, a doslova utiekla z tejto republiky do Prahy. Považuje sa za utečenca a bezdomovca s rodinným domom. Absolvovala psychologické vyšetrenie vďaka susedom a vďaka tomu, čo sa odohralo a odohráva aj do dnešných čias. Nie je jediná, aj jej deti majú zničený život a zdravie. Vďaka tomu, ako pristupuje štát k jej právam, je ich rodina rozbitá a zničená. Snažila sa nájsť si prácu, pozbierať sa finančne tak, aby sa mohla vrátiť domov, avšak musela začať od začiatku, robila asistentku ťažko zdravotne postihnutému mužovi. Zo stresov začala mať problémy s krčnou chrbticou a keďže nebola v Českej republike poistená, v Prahe sa liečiť nemohla, bola nútená v roku 2011 vrátiť sa domov z dôvodu zabezpečenia lekárskej starostlivosti. Nemohla žiť vo vlastnom dome, nemohla ísť na záhradu, dostala fóbiu zo susedov. Jej zdravotný stav sa zhoršil a tak sa dostala k ďalším chorobám, zabúda, všetko si musí písať. Na Slovensku si prácu nenašla, napádanie susedov pokračovalo, preto sa vrátila späť do Prahy k dcére. Táto si medzičasom prenajala byt, ale keďže mala iba jednu posteľ, ona spala na zemi, na karimatke. Keďže nemohla zo školy, ktorá ju vyštvala žiadať referencie, začala s doktorátom upratovať, 2-3 týždne pracovala v obchode, potom si našla prácu ako opatrovateľka. Dostala sa tak medzi deti, ktoré ju majú radi a medzi ľudí, ktorí si ju vážia. V tom čase žila odlúčená od manžela a od syna, pretože nemohli ani telefonicky dlhšie komunikovať. Situácia sa nezmenila dodnes, kúpila si neobmedzený paušál, aby sa počuli dlhšie a videli cez internet. Dva krát do roka cestuje domov. Platí

podnájom v Prahe, manžel uhrádza poplatky na Slovensku. Ani v Prahe nemá pokoj, lebo žije s 95 ročnou pani, ktorá trpí stareckou demenciou, pije, vymýšľa si. Vykonáva prácu ďaleko pod úroveň jej vzdelania. Od 1.12.2015 mohla nastúpiť do nového zamestnania, mohla učiť vo svojom odbore, ale bola tam iba jeden deň a nezvládla to, zdravotný stav jej učiť nedovolil. Invalidný dôchodok sa nepokúšala získať, pretože nemá priestor komunikovať s odborníkmi na Slovensku. Konštatovala, že aj žalovaná suma 20 tis. je pre ňu málo, adekvátna by však nebola ani suma 200 tis. Eur, pretože má zničený život, zdravie, je vylúčená zo spoločnosti. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave nebolo pre ňu dostatočným zadosťučinením z toho dôvodu, že chcela preukázať, že je v práve, nič nespáchala, nemá v povahe niekoho napádať, čo jej nebolo umožnené. Chcela dokázať, čo sa deje na priestupkovom úrade, ako sa riešia problémy a za tým si pôjde. Ďalej uviedla, že keď sa vracia domov do Helcmanoviec je po nej pokrikované," vráť sa do Prahy, zmizni". Manžel aj deti pochybovali o tom, že by sa priestupku dopustila, deti plakali, že ich matku niekto špiní, dcéra preto opustila republiku. Išlo o konanie štátu, v ktorom sú jej upierané práva, je špinená. Deti sa utiahli do seba, začali popíjať, dcéra bola náchylná k sektám. Totálne stratila akúkoľvek dôveru vo vzťahu k polícii, k orgánom štátu, do konca života bude napádaná, do smrti bude mať zničený život.

3. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného uviedla, že zo žaloby i výpovede žalobkyne je zrejmé, že v tomto prípade ide o zamieňanie dlhodobo pretrvávajúcich susedských sporov s náhradou nemajetkovej ujmy z dôsledku nesprávneho úradného rozhodnutia a tieto dve skutočnosti nemožno zamieňať, je potrebné izolovať dôsledky, ktoré vznikli pre pretrvávajúce susedské spory, ktoré vznikli rozhodnutím štátneho orgánu. Spory žalobkyne so susedmi pretrvávajú od roku 2007, 2008, t.j. existovali aj pred začatím správneho konania a rozhodnutia v ňom a aj fyzické útoky tu už boli aj predtým. Žalobkyňa sama konštatovala, že bola účastníčkou 20-tich priestupkových konaní, kde v 18 figurovala ako oznamovateľka, sama poukázala na fakt, že zo zamestnania ju vyštvala škola, poukázala na útoky rodičov, žiakov, kolegov i na to, že na jej meno bol založený na facebooku účet. V prípade susedov ide o samostatne jednajúce osoby, odlišné od žalovaného, žalovaný ich správanie nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť a s týmto nemá nič spoločné. Konštatovala, že zákon č. 514/2003 Z.z. spája so zodpovednosťou na náhradu škody 3 podmienky v prípade nezákonného rozhodnutia. Týmito tromi základnými predpokladmi sú existencia nezákonného rozhodnutia, existencia škody resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi uvedenými. Uviedla, že z výpovede žalobkyne, jej manžela, svedkyne Z. Q. ako aj z ďalších predložených dôkazov vyplýva, že sporné rozhodnutia boli len jedným zo série faktorov, ktoré sa vyskytli vo vzájomne narušených vzťahov žalobkyne s jej okolím. Predmetné rozhodnutia rozhodne nemožno označiť za priamu príčinu všetkých žalobkyňou označených krívd. Predmetné priestupkové konanie bolo práve dôsledkom nepriateľstva žalobkyne s inými osobami v obci, nie však jeho príčinou. Žalobkyňa mala konfliktné vzťahy so susedmi z iných dôvodov, napr. sused ju napadol z toho dôvodu, že chcela odhodiť kamene, aby sa neupchával kanál. Zlé vzťahy žalobkyne so susedmi i v predchádzajúcich obdobiach potvrdila i svedkyňa Q. i manžel žalobkyne, ktorý konštatoval, že od samého začiatku ako sa nasťahovali do obce sa tu cítili nechcení. Od počiatku narušené susedské vzťahy žalobkyne s jej okolím a vzájomné konflikty sa postupne vyostrovali. Poukázala na výpoveď samotnej žalobkyne na pojednávaní dňa 18.6.2015, kde táto uviedla, že k fyzickým útokom došlo už pred vydaním predmetných rozhodnutí, teda v tomto prípade nie je možno zamieňať príčinu a jej následky. Žalobkyňa nerozptýlila pochybnosti o tom, že neuvádzané dôsledky, nie sú v príčinnej súvislosti s inými konaniami resp. s dlhodobými susedskými spormi. Fakt, že bola účastníčkou viacerých trestných i civilných súdnych konaní a asi 20 priestupkových konaní, ktoré podľa jej vlastných slov takmer všetky iniciovala sa evidentne negatívnym spôsobom podpísal na jej vzťahoch s okolím. Spochybňovala vierohodnosť výpovede manžela žalobkyne vzhľadom k ich blízkemu príbuzenskému vzťahu, ale i z toho dôvodu, že tento tvrdil, že negatívne dôsledky nastali práve po predmetných rozhodnutiach, napriek tomu, že na viaceré otázky súdu mal zjavný problém konkrétne udalosti časovo zaradiť. Takisto spochybňovala vierohodnosť výpovede dcéry žalobkyne, pretože táto je do veľkej miery ovplyvnená samotnou žalobkyňou a blízkym vzťahom s ňou a tiež skutočnosť, že jej výpoveď nie je podpísaná a nie je teda jednoznačne preukázaný jej pôvodca. Čo sa týka výpovede manžela i dcéry, obaja sa vyjadrujú k nečinnosti obce, polície, úradov a ďalších inštitúcií. V tomto prípade však chýba súvislosť s predmetom tohto sporu, nakoľko nečinnosť môžu klasifikovať jedine pre nesprávny úradný postup a v tomto prípade sa žaloba týka zodpovednosti za škodu z nezákonného rozhodnutia. Predmetom tohto konania nie je nečinnosť orgánov Policajného zboru a už vonkoncom nie nečinnosť orgánov obce, za ktoré žalovaný vonkoncom nezodpovedá. Poukázala na skutočnosť, že náhrada nemajetkovej ujmy v zmysle zákona 514/2003 Z.z má subsidiárny charakter, t.j. použije sa iba vtedy, pokiaľ nie je nápravu nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu možné zjednať inak. V predmetnej veci nie je zrejmé,

prečo nepostačuje náprava vo forme zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave resp. v inej podobe. Zároveň žalobkyňa jednoznačne neodôvodnila, z čoho odvodzuje výšku uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a uplatnená výška jednoznačne presahuje zákonodarcom určený limit. Žalobkyňa teda nepreukázala, že sú splnené predpoklady na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle zákona 514/2003 Z.z., pretože nepreukázala, že jej v priamej príčinnej súvislosti s predmetnými rozhodnutiami vznikla uvádzaná ujma. Čo sa týka nároku na náhradu skutočnej škody, ktorú predstavujú trovy právneho zastúpenia, tieto boli nahradené v rozsahu potvrdenom rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, a preto je i v tejto časti návrh nedôvodný.

4. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie na základe ktorého dňa 4.2.2016 rozsudkom 11C/172/2015-160 rozhodol, tak že konanie o zaplatenie sumy 453,69 Eur zastavil a vo zvyšku nároku žalobu zamietol a na náhradu trov konania zaviazal žalobkyňu. Proti rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, pričom odvolací súd uznesením 1Co/223/2016-200 zo dňa 5.5.2017 rozhodnutie súdu I. stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

5. V zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam chybami nesprávneho právneho posúdenia. Konštatoval, že v žalobkyňa označila ako nezákonné rozhodnutie Obvodného úradu Spišská Nová Ves zo dňa 16.3.2010 č.k 210/00177/80/GL/LUK, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, potvrdené rozhodnutím Ministerstva vnútra SR rozhodnutím zo dňa 24.6.2010 sp.zn. SVS-230-2010-01375/TMC, ktoré bolo zrušené ako nezákonné rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.2.2012 sp.zn. 4S/276/2010-75, potvrdeným uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.4.2012 sp.zn. 4Sžo/12/2012. Preto správne uzavrel, že bola splnená jedna z podmienok zodpovednosti štátu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a to existencia nezákonného rozhodnutia, ktorá skutočnosť napokon nebola medzi stranami sporná a rovnako ustálil aj orgán, ktorý je v tomto spore oprávnený konať za Slovenskú republiku. Za nesprávny však považoval odvolací súd v prvom rade záver súdu prvej inštancie, že v časti nároku žalobkyne na náhradu skutočnej škody vo výške 453,69 Eur bolo už rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4S/276/2010-75 zo dňa 17.2.2012 rozhodnuté tak, že tento nárok žalobkyni priznaný nebol, vec sa preto nemôže prejednávať znovu, a ak z dôvodu prekážky rozhodnutej veci v tejto časti konanie zastavil podľa § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 O.s.p.. Konštatoval, že v posudzovanom spore je z obsahu spisu zrejmé, že totožnosť účastníkov konania i výrokov rozhodnutí v prejednávanom spore a vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 4S/276/2010 nie je daná, čo takisto platí i o totožnosti skutkových tvrdení a okolností, za ktorých bola žalobná požiadavka v týchto veciach uplatnená. V tomto spore sa totiž novo uplatnený nárok žalobkyne (na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia) bezpochyby opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v dobe konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 4S/276/2010. Pretože žaloba v uvedenom spore vedenom a žaloba na náhradu škody žalobkyne z nezákonného rozhodnutia nemajú totožný predmet, rozhodnutie o trovách žalobkyne v spore vedenom Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 4S/276/2010 nezaložilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. (od 1.7.2016 ustanovenie § 230 pre konanie o nároku žalobkyne na náhradu škody v danom spore. Ak preto súd prvej inštancie zastavil konanie o nároku žalobkyne v tejto časti, vec nesprávne právne posúdil a súčasne svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobkyni realizáciu procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Ďalej v zrušujúcom uznesením uviedol, že z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že rozhodnutie Obvodného úradu Spišská Nová Ves zo dňa 16.3.2010, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, potvrdené rozhodnutím Ministerstva vnútra SR rozhodnutím zo dňa 24.6.2010 bolo zrušené ako nezákonné rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.2.2012 sp.zn. 4S/276/2010-75. Pri takomto výsledku priestupkového konania je tak treba vychádzať z toho, že žalobkyňa ako obvinená osoba priestupok nespáchala a že teda nemalo byť proti nej vznesené obvinenie z priestupku a vedené priestupkové konanie. Za takejto situácie teda nesúhlasil s tou časťou argumentácie prvoinštančného súdu, ak uzavrel, že absentuje príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy žalobkyne. Zdôraznil, že pri posudzovaní nárokov uplatňovaných podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nemožno zabúdať na ich ústavné zakotvenie a kompenzovať ujmu so zreteľom na čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého má každý právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný postup. Súdna prax sa totiž ustálila v závere, že i

pri dôslednom rešpektovaní prezumpcie neviny predstavuje (každé) stíhanie (i) za činy kvalifikované ako priestupky (v danom spore priestupok proti občianskemu spolunažívaniu) významný zásah do súkromného a osobného života stíhaného (v tomto prípade žalobkyne) a negatívne sa dotýka i jeho (jej) cti a dobrej povesti, t.j. je spôsobilé porušiť právo jednotlivca na rešpektovanie a ochranu jeho súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti tak, ako to zaručuje čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky a ako je garantované v článku 10 Listiny základných práv a slobôd. Takýto zásah je o to intenzívnejší, ak sa následne preukáže, že skutok, z ktorého bol jednotlivec (žalobkyňa) obvinený, sa nestal. Považoval za potrebné prisvedčiť argumentácii žalovanej v priebehu sporu potiaľ, že v spore je potrebné izolovať dôsledky, ktoré vznikli označeným nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu a následky, ktoré vznikli pre susedské spory pretrvávajúce od roku 2007 až 2008, t.j. existovali ešte pred nezákonným rozhodnutím, čo však bolo úlohou súdu pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy. Poukázal na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z.z., s tým že súd má s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedziť okolnosti významné pre určenie výšky náhrady, pričom pri svojej úvahe je povinný vychádzať z osoby poškodeného, a prihliadnuť na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote ako i závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. V závere teda uviedol, že po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok žalobkyne na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, zaoberať sa pritom so všetkými relevantnými skutočnosťami, na ktoré poukázal odvolací súd v tomto zrušujúcom uznesení, ako i okolnosťami vzniku nemajetkovej ujmy a tieto skutočnosti a okolnosti riadne zohľadniť pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na náhradu škody i nemajetkovej ujmy a jej výšky. Pri zvažovaní toho, či v tomto konkrétnom prípade náhrady ujmy (majetkovej i nemajetkovej) spôsobenej nezákonným rozhodnutím bolo dosiahnuté spravodlivé riešenie, bude podstatné z hľadiska čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd nahliadať na náhradu priznanú poškodenej žalobkyni v jej celku, či už je priznaná z titulu náhrady škody alebo z titulu nemajetkovej ujmy, ktorú je potrebné posúdiť s ohľadom na špecifické okolnosti daného sporu a od ktorých žalobkyňa odvodzovala svoj nárok tak, aby rozhodnutie bolo súladné s požiadavkou priliehavého a rozumného vysporiadania posudzovaného právneho vzťahu ako i so všeobecne zdieľanými zásadami spravodlivosti, neoddeliteľne spätými s demokratickým právnym štátom, vylučujúcimi mechanickú aplikáciu práva. V spore potom opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobkyne vo vzťahu k žalovanej, ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu a obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok sporových strán v priebehu tohto odvolacieho konania, súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

6. Po vrátení veci odvolacím súdom, súd I. stupňa poskytol obom procesným stranám procesné poučenie v zmysle nového procesného kódexu, účinného od 1.7.2016 a to Civilného sporového poriadku a vo veci vytýčil termín pojednávania.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 8.11.2017, ktorý však žiadala zrušiť žalobkyňa zo zdravotných dôvodov. Následne bol termín pojednávania stanovený na 21.3.2018, a tohto sa zúčastnila žalobkyňa i jej právny zástupca, ako aj zástupca žalovaného.

8. Žalobkyňa na žalobe zotrvala. Vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že od roku 2010 teda od obdobia čo bola nespravodlivo obvinená už 10 rokov žije v Prahe, v zahraničí a nemieni sa vrátiť. Nezákonným rozhodnutím bolo hrubo zasiahnuté do jej osobného, rodinného, spoločenského života, tento bol narušený až zničený. Nevidela rozdiel medzi ňou a väzňom v koncetráku, prišla o všetko, je iba číslo. Je obdarená láskou k ľuďom, trpezlivosťou, obetavosťou, vysokú školu skončila s doktorátom, napriek tomu má takýto život. S manželom vytvorili domov v ktorom žili a chceli žiť ďalej. Fungovali normálne až do rozhodnutia žalovanej, keď bola ona nepravdivo obvinená z niečoho čo nikdy neurobila. 12 rokov dom stavali a to s pomocou iných občanov v obci, svojpomocne a ostatní im zadarmo pomáhali a to i pri nasťahovaní, so susedmi mali v minulosti dobré vzťahy, mali od seba navzájom kľúče, vešala na terasa u susedov prádlo, vymieňali si kvety. Až potom čo prišlo uvedené rozhodnutie úplne sa zmenil jej život. Stále žije v Prahe resp. sa presťahovala do Zásmuk, okres Kolín, do miesta bydliska dcéry, aby mohla byť bližšie k vnúčatám. Má odpor vrátiť sa do oblasti kde jej bolo takto ublížené, kde spoluobčania zničili nielen ju, ale aj jej rodinu. Manžel býval stále v ich rodinnom dome, avšak atakovali ho ďalej, začal mať zdravotné problémy, úplne sa zrútil, preto po odchode do dôchodku odišiel bývať k dcére. Tento

funguje medzi Slovenskom a Českou republikou, pretože na Slovensku má všetkých lekárov, musí tu absolvovať vyšetrenia, takže peniaze z dôchodku dáva na cestovné, na lekárov a na údržbu ich domu. Ona má takú traumu vrátiť sa do obce, že pred pojednávaním spala radšej v hoteli Preveza. Tvrdí že boli porušené jej ústavné práva, žije sama, bez manžela, bol narušený jej rodinný a osobný život. Ani z príležitostí jubileí, 50-tky, 60-tky, či striebornej svadby nemohli byť spolu, osláviť to ako rodina. Ona si viac ako 9 rokov platila v Prahe podnájom 6.000,- až 7.000,- Kč, ďalšie peniaze dávala na MHD, na mobil, za 9 rokov to bolo viac ako milión korún. Sumu 3,5 milióna investovala do domu, ktorý nemôže obývať. Pred mesiacom manželovi umrel brat, ona sa síce do obce dostavila, ale fóbia jej nedovolila ho ísť odprevadiť, bola doma sama, pri sviečkach. Poukázala na jej veľmi zlý zdravotný stav spôsobený všetkými stresmi, ktoré prežila. Stres jej spôsoboval, že sa jej stiahlo svalstvo, začala mať problémy s chrbticou, gastro problémy, neurologické problémy, začala trpieť závratmi. Mala opakovane predkolabsový stav. Ako učiteľka nevyhnutne potrebuje pri výkone svojej práce pamäť, ktorú má však čiastočne zničenú, niektoré veci si nepamätá, musí si ich zapisovať. Asi rok a pol pociťovala hučanie v hlave, trpela chorobou timitus. Potom ako prestala opatrovať staršieho muža, práve kvôli problémom s chrbticou začala vykonávať prácu opatrovateľky syna riaditeľa banky. Keď sa títo odsťahovali, našla si prácu asistentky učiteľa najprv v Prahe, teraz v Zásmukách. V súčasnosti robí asistentku autistickému dieťaťu, kde je potrebná trpezlivosť. Napriek tomu, že má doktorát, je kvalifikovanejšia ako ostatní učitelia, vykonáva iba túto prácu. Keďže je Slovenka, dávajú jej kolegovia pociťovať i toto. Výrazne sa toto pracovné zaradenie odrazilo i na financiách i zdravotnom stave. Matka chlapca o ktorého sa v rámci svojej činnosti stará jej posiela ďakovné smsky. Možno práve to ju drží nad vodou, že si nesiahla na život. Opakovane uvažovala nad samovraždou, ak sa tak stane, podrobne popíše svoje dôvody. Po roku 2010 sa o samovraždu pokúsila, zachránili ju deti a manžel. Takto sa žiť nedá, už by to malo Ministerstvo vnútra pochopiť a vybaviť veci tak, aby aj ona mala právo na život. Chce vykonávať činnosť, ktorú vyštudovala, strašne rada by znova učila, ale je to znemožnené jej zdravotným stavom. Miluje zvieratá, do garsónky v ktorej býva si zviera zobrať nemôže. Rada sa starala o kvety na záhrade, v garsónke má však len tri kvetináče. Na záver uviedla, že nežije svoj život, žije život niekoho iného, do ktorého ju vtlačili. Zmysel jej života bola rodina, domov, zvieratá, zeleň, priatelia a teraz nemá nič. Žalovaná nie aby situáciu riešila práve naopak, jej pracovníci rozprávajú, že šťastie majú tí, ktorí nemajú za susedku učiteľku Q. a to v čase, keď je ona od roku 2010 v zahraničí.

9. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku. Uviedol, že v konaní neboli produkované žiadne nové dôkazy, ktoré by zmenili jeho postoj. Poukázal na niekoľko rozporov medzi výpoveďou žalobkyne na poslednom pojednávaní a na prechádzajúcich pojednávaniach. Na pojednávaní 18.6.2015 táto uviedla, že mali zlé vzťahy so susedmi od počiatku keď sa prisťahovali do obce, náznaky nevraživosti boli evidované už v roku 2007, 2008 pričom následne demonštruje, že mali dobré vzťahy, spolu stavali jej dom, sušili prádlo a pod. Mali za to, že žalobkyňa nepreukázala, žeby sa konanie susedov zmenilo po vydaní rozhodnutia v roku 2010, nevideli príčinnú súvislosti medzi údajne nezákonným rozhodnutí a spôsobenou ujmou.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov Z. Q. a N. Q., rozhodnutím Obvodného úradu Spišská Nová Ves č. 2010/00177/80/GL/LUK zo dňa 16.3.2010, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp. zn. SVS-230-2010/01375/TMC zo dňa 24.6.2010, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/276/2010-75 zo dňa 17.2.2012, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/12/2012 zo dňa 18.4.2012, rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp. zn. SVS-OP2-2012/2720/TMC zo dňa 28.8.2012, záznamom Obvodného úradu Spišská Nová Ves č.ObU-SN-OVVS-GL-2012/00746/438/LUK 210/00177/80/GL/LUK zo dňa 26.9.2012, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, obsahom fotodokumentácie (na čl.47-50, 85-90 a 118-122), odpoveďou na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, znaleckým posudkom č. 88/2015 zo dňa 19.9.2015, správou od Obce Helcmanovce zo dňa 27.7.2015, písomným vyjadrením I. Q. zo dňa 24.10.2015, jej čestným prehlásením zo dňa 1.2.2016, čestným prehlásením manžela žalobkyne zo dňa 20.11.2015, správou od Národného ústavu duševného zdravia Klecany zo dňa 3.7.2015, sťažnosťou voči postupu prejednávania priestupku zo dňa 4.8.2010, odpoveďou na žiadosť žalobkyne o prerušenie pojednávania dňa 9.8.2010 zo dňa 6.8.2010, žiadosťou žalobkyne o informácie v zmysle zákona č. 211/1990 zo dňa 26.8.2010, rozhodnutím Obvodného úradu Spišská Nová Ves č. 2010/00530/289/GL/LUK zo dňa 27.8.2010, žiadosťou žalobkyne o vydanie spisov a zverejnenie dôvodov odloženia riešenia priestupkov zo dňa 13.12.2010, Súhrnným zoznamom odškodnených občanov postihnutých povodňami v mesiacoch júl - august 2010, rozpočtom Obce Helcmanovce za roky 2011, 2012, 2013, návrhom na prijatie do pracovného pomeru zo dňa 26.11.2015, uznesením tunajšieho súdu 7C/188/2009-792 zo dňa 29.4.2014, lekárskou správou Národného ústavu

duševného zdravia - neurologickej ambulancie Klecany zo dňa 6.12.2017, správou z ambulantného vyšetrenia zo dňa 16.1.2018 od Fakultnej nemocnice Královské Vinohrady - oddelenia psychiatrie i ostatnými listinami, ktoré sú obsahom spisu z zistil nasledovný skutkový stav:

11. Svedkyňa Z. Q. uviedla, že žalobkyňa bývala niekedy na jej ulici a to ešte predtým ako sa presťahovali do nového domu. Ona mala v Helcmanovciach 7 rokov obchod, takže žalobkyňa bola jej zákazníčkou. Konštatovala, že má vedomosť o problémoch žalobkyne v obci z počutia, ale i preto, že táto chodila smutná, stále navštevovala doktorov. Tieto problémy mala v posledných 2, 3 rokoch pred jej odchodom z obce, lebo ona už dva roky v obci obchod nemá. Viacerí obyvatelia obce jej vyčítali, prečo sa so žalobkyňou rozpráva, že táto je problémová, môže ju dať na súd. Ona ju ako takú nepoznala, keď mala nejaký problém, tak jej pomohla. Manžel robil stolára, takže aj keď potrebovala pomoc žalobkyňa, pomohol. Priamo pred obchodom počula od nejakých ľudí, že žalobkyňa už nad ničím nemá moc, že jej môžu hocičo spraviť, a to z toho dôvodu, že aj tak nič nikdy nevyhrá, a takto sa dozvedela, že prehrala nejaký súd. Keď sa žalobkyne na to aký súd prehrala pýtala, táto odpovedala, že susedia jej porozbíjali nejaké kanvy, rozhádzali odpad. Tieto reči šírili D.Č., ktorí mali už v predchádzajúcom období problémy so žalobkyňou, nevedela však uviesť či to bolo už od začiatku bývania v novom dome alebo až následne. V roku 2012, 2013 sa správanie žalobkyne zmenilo, chodila ako bez duše, prestala sa usmievať, stále bola zachmúrená, potom ju v Helcmanovciach nebolo, a následne sa od jej manžela dozvedela, že žalobkyňa kvôli zlému zdravotnému stavu odišla do Prahy, že už v obci nemohla existovať. Mala vedomosť o tom, že žalobkyňa ma dve deti, pričom dcéra musela odísť z obce z toho dôvodu, že sa tam bála susedov, ich útokov, syn žije v Košiciach. Dcéra sa bála susedov, ich napádania. Ona zo žalobkyne nemala pocit, že by bola sťažovateľkou, počula to len od iných ľudí, keď sa jej sťažovali, že si mám dávať pozor.

12. Svedok N. Q., manžel žalobkyne uviedol, že do roku 2010 nemali žiadne problémy so susedmi, boli to len bežné problémy. Zlom nastal na základe rozhodnutia, ktoré uznalo jeho manželku vinnou. Susedia sa ich začali doberať, že načo na úrad išli, keď aj tak nič nedosiahli, že oni im môžu do budúcna urobiť čo chcú, že sú len dvaja, a ostatní sa proti nim spoja, budú vypovedať zhodne, tak im nikto nič nedosvedčí. Neodstalo len pri slovách, došlo aj ku skutkom, vošli do ich dvora, vyhrážali sa im, že ich dobijú. Vyhrážali sa im z toho dôvodu, že upozorňovali starostu obce na to, že vo vodovodnom rigole, vedúci cez ich pozemok, tečú splašky, pričom tento vec neriešil, odpovedal, že majú splašky odfotiť, označiť toho, kto ich vypúšťa. Na jeho podnet teda, keď videli, že splašky tečú, zobrali fotoaparát a fotili odkiaľ splašky tečú. Začali konflikty, susedia im bránili, aby vypúšťanie splaškov fotili. Problémy so splaškami boli už v čase, kedy sa do nového domu nasťahovali, vtedy však vec neriešili, začali ju riešiť až následne. Vyvolali niekoľko stretnutí a jednaní na Obecnom úrade v Helcmanovciach. Susedia sa im nevyhrážali len kvôli splaškám, mali viacero konfliktov. Od samého začiatku nášho nasťahovania sa cítili v obci ako nechcení, pretože v prípade ich pozemku išlo o pozemok, ktorý bol ako posledný nezastavaný, cez tento pozemok mali ostatní obyvatelia prístup k rieke, používali ho na vypúšťanie splaškov, zvádzanie vody, aby oni mali svoje pozemky v poriadku. Chceli si veci dať do poriadku, avšak obecný úrad nemal záujem na vyriešení tohto problému. Všetky splašky z dediny idú do rigolov vedľa obecných ciest a hlavný zvádzač ide cez ich pozemok. Oni na tieto skutočnosti upozorňovali odbor životného prostredia, volali políciu, od nikoho sa však nedočkali vyriešenia problému. V roku 2010 sa začali snažiť viac, začali sa sťažovať po úradoch, do tohto obdobia to bolo iba v rovine dohovorov. Toto konanie iritovalo i ich susedov, vyčítali im čo sa toľko sťažujú, vypisujú. Susedia sa vyhovárali, že nemajú kde púšťať vodu, že v obci nie je kanalizácia. Ich cesty po dedine s fotoaparátom dráždili ľudí, dochádzalo k ich verbálnemu, dokonca aj fyzickému napádaniu. K týmto incidentom volali políciu, táto však ostala pasívna, nespísala na mieste žiaden záznam. Susedia po spornom rozhodnutí vedeli, že sa vec postúpila priestupkovému oddeleniu, kde sa nič nepreukáže a vec sa odloží. Začali chodiť až do ich dvora, dokonca i do domu. Rodina začal trpieť. On mal prácu mimo, ale opakovane sa mu stalo, že manželka mu volala, že zase zasahovala polícia. Po návrate domov ju našiel doma ležať, doslova trpieť, bola vystresovaná. Časť domácich prác manželky sa tak presúvala na neho, a keďže mal psychicky náročnú prácu, kde dochádzal autom, stalo sa, že 15 km pred domom musel auto odstaviť a zdriemnuť si. Trpeli i ich deti, ktoré pred zlomovým rozhodnutím často chodili vonku do dediny s kamarátmi, potom už s tým prestali. Nakoniec to viedlo až k tomu, že keď deti dokončili štúdium, opustili dom. Uviedol príklad, kedy do obce sa prisťahoval mladý manželsky pár, ktorý mal psíka, často sa stalo, že spolu psíkov venčili a po návrate ich iný sused oslovil, "ty s týmto človekom rozprávaš, vieš aký je to človek" i druhý príklad, keď pred ich domom zastavilo auto, známi, ktorým došiel benzín. On má auto na naftu, tak im benzín poskytnúť nemohol, tak ho prosili, aby im vytlačil auto vyššie na odstavnú plochu. Keďže

ho sami vytlačiť nevládali, pani zavolala na jedného mladého muža, ktorý išiel okolo. Tento bol ochotný pomôcť, ale keď prišiel k autu povedal, že im nepomôže, lebo s ním tlačiť to auto nebude, lebo je zlým človekom, to o ňom rozprávajú ostatní ľudia po dedine. Najhoršie na tom je, že trpí celá ich rodina, ich manželstvo, manželka si nemohla nájsť prácu, pretože zle chýry sa rýchlo rozšírili, pracovníci školy sú aj v obecnom zastupiteľstve obce, takže si v regióne nemohla prácu nájsť, bola nútená odísť do zahraničia. Od tohto obdobia majú manželstvo na telefón, vidia sa do roka iba 3, 4 razy. On je doma sám, syn prichádza k nemu iba cez víkendy, aj to len zo solidarity. Vonku je stále som pod drobnohľadom, nemá chuť do dediny chodiť. Situácia je veľmi ťažká na psychiku, predtým nemal zdravotné problémy, teraz sa tieto množia v každom ohľade. Po roku 2010 sa situácia zmenila v tom, že susedia prestali mať zábrany, lebo si boli vedomí toho, že úrady, polícia, obec, konajú liknavo, povrchne, iba v úmysle odložiť vec. Pred rozhodnutím bola naša rodina harmonická, manželka silná, usmievavá, po rozhodnutí sa začala uťahovať do seba, trpela, uzatvárala sa, často bola spavá. Bolo to z toho dôvodu, že manželka bola uznaná vinná nezákonne, čo spustilo lavínu výsmechu a narážok. Čo sa týka riešenia ďalších problémov ak bola privolaná hliadka, alebo sa mali veci riešiť na úrade mal pocit, že orgány sa k tomu stavajú tak, že ty si už bola odsúdená, tak ty sa už ničoho nedomáhaj. Darmo potom bola aj manželka oslobodená, nálepka odsúdenej je na nej stále. Popísal skutok, ktorý sa stal 20.8.2011, kedy s manželkou pracovali na záhade a prišli susedia začali nás verbálne napádať. Keď ich upozorňovali, títo uviedli, že sú na verejnom priestranstve a môžu si robiť čo chcú. Následne im vysypali kanvu, strhli schránku. Privolaná hliadka polície nikoho z prítomných nelegitimovala, počul, že sa jeden so susedov oslovuje s príslušníka krstným menom. Záznam priamo na mieste spísaný nebol s odkazom, že majú prísť na Obvodné oddelenie Policajného zboru do Gelnice. Pred rokom 2010 manželka zdravotné problémy nemala, bola to zdravá silná žena. Manželka bola deprimovaná v dôsledku rozhodnutia, lebo boli svedčiť svedkovia, ktorí boli dohodnutí a svedčili proti nej.

13. Z rozhodnutia Obvodného úradu Spišská Nová Ves č. 2010/00177/80/GL/LUK zo dňa 16.3.2010 súd zistil, že žalobkyňa bola uznaná vinnou so spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch a bolo jej uložené pokarhanie.

14. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp. zn. SVS-230-2010/01375/TMC zo dňa 24.6.2010 súd zistil, že rozhodnutie Obvodného úradu Sp. Nová Ves č. 210/00177/80/GL/LUK zo dňa 16.3.2010 bolo potvrdené.

15. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/276/2010-75 zo dňa 17.2.2012 súd zistil, že tento zrušil rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky SVS-230-2010/01375/TMC zo dňa 24.6.2010 a vec vrátil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na ďalšie konanie s povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 336,30 Eur.

16. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/12/2012 zo dňa 18.4.2012 súd zistil, že došlo k potvrdeniu rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/276/2010-75 vo výroku o náhrade trov konania vo výške 336,30 Eur a trovy odvolacieho konania žalobkyni priznané neboli.

17. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp. zn. SVS-OP2-2012/2720/TMC zo dňa 28.8.2012 súd zistil, že rozhodnutie Obvodného úradu Sp. Nová Ves č. 210/00177/80/GL/LUK zo dňa 16.3.2010 bolo zrušené a vrátené prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie.

18. Zo záznamu Obvodného úradu Spišská Nová Ves č.ObU-SN-OVVS-GL-2012/00746/438/LUK 210/00177/80/GL/LUK zo dňa 26.9.2012 súd zistil, že na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp. zn. SVS-OP2-2012/2720/TMC zo dňa 28.8.2012 ktorým bolo rozhodnutie Obvodného úradu Sp. Nová Ves č. 210/00177/80/GL/LUK zo dňa 16.3.2010 bolo zrušené a vrátené prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie bola vec žalobkyne odložená nakoľko zodpovednosť za priestupok zanikla, pretože od spáchania skutku uplynuli 2 roky. Zároveň bol zo strany Obvodného úradu Spišská Nová Ves odboru všeobecnej vnútornej správy dňa 27.9.2012 daný pokyn ekonomickému odboru toho istého úradu na vrátenie trov konania.

19. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím Obvodného úradu Spišská Nová Ves č. 210/00177/80/GL/LUK zo dňa 16.3.2010 a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp. zn. SVS-230-2010/01375/TMC zo dňa 24.6.2010 súd zistil,

že žalobkyňa podala túto žiadosť žalovanému dňa 23.12.2014 a uplatnila nemajetkovú ujmu 20.000,- Eur a náhradu skutočnej škody 453,69 Eur.

20. Z odpovede Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, zo dňa 17.23.2015 súd zistil, že žalovaný predmetnú žiadosť neakceptoval, pretože zo strany žiadateľky (žalobkyne) nebolo preukázané splnenie zákonom ustanovených podmienok na jej priznanie. Zároveň uviedol, že jej uhradil súdnym rozhodnutím priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania vo výške 336,30 Eur, pričom zvyšok neakceptoval pretože čo do výšky 453,69 Eur (súdom nepriznané trovy konania) jej škoda nevznikla.

21. Z obsahu fotodokumentácie nachádzajúcej sa na čl. 118-122 spisu, súd zistil, že na fotografii na čl. 118 zo dňa 13.7.2010 je zachytená žena v spodnom prádle pri neidentifikovanom dome a motorovom vozidle, na záberoch na čl. 119 zo dňa 27.8.2011 je zachytený rozhádzaný obsah kanvy, fotografiách na čl. 120 zo dňa 18.10.2011 je zachytená žalobkyňa s modrinou na ruke a 2 fotografie spodných končatín neidentifikovaných osôb s modrinami jedna z nich s dátumom 12.10.2011, na fotografii zo dňa 4.5.2011 z čl. 121 je zdokumentovaný vytekajúci odpad na bližšie neidentifikovanom pozemku a zo dňa 26.8.2011 neidentifikovaná záhrada, na čl. 122 zo dňa 20.8.2011 fotografia hliadky polície za prítomnosti ďalších osôb. Fotodokumentácia sa nachádza i na čl. 47 až 50 a 85-90 avšak bez dátumového označenia.

22. Zo znaleckého posudku č. 88/2015 zo dňa 19.9.2015 znalkyne v odbore psychológia, klinická psychológia detí, poradenská psychológia, psychológia sexuality PhDr. Evy Kitkovej súd zistil, že znalecký posudok bol objednaný žalobkyňou dňa 16.9.2015. Znalkyňa v závere uvádza, že žalovaná v intelektových skúškach zaznamenala pásmo vysokého nadpriemeru. Jej pamäť je neporušená v zložke recepcie, retencie i reprodukcie. Mnemické schopnosti sú vysoko nadpriemerné. Napriek žalobkyňou uvádzaným pocitom "strácania pamäti" tieto vyšetrením zistené neboli, jedná sa o situačnú elimináciu pamäťových obsahov spôsobenú aktualizáciou nadprahovej traumy u žalobkyne súvisiacej s predmetnou právnou vecou. Jej osobnosť je široko štrukturovaná. Z psychologického hľadiska ju definovala ako obeť, pretože osobnosť sa stáva obeťou, ak je objektívne narušené jej právo a subjektívne to prežíva negatívne, s bolesťou. Na úrovni primárnej viktimalizácie je táto prežívaná ako jej priame poškodenie, vystavenie masívnemu stresu a nadprahovej záťaži, kriminalizácia jej osoby. V čase znaleckého vyšetrenia bola aktuálna i sekundárna viktimalizácia spôsobená reakciou okolia, pracovného, súkromného, tiež u príbuzných a rovnako i terciálna viktimalizácia - následky na úrovni širokého sociálneho kontextu, keďže žalobkyňa je cielene vyčleňovaná zo spoločnosti násilným a drastickým spôsobom, potencovaným inštitucionálnymi rozhodnutiami. Táto má na ňu dlhodobý, doživotný charakter, ktorý výhradne súvisí s predmetnou právnou vecou. Žalobkyňa sa násilným správaním osôb dostala do tzv. špirály násilia, ktorej súčasťou je jej vulgárne urážanie, zosmiešňovania, ponižovanie, celkové spochybňovanie ako človeka, dehonestácia, prioritne na verejnosti.

23. Zo správy od Obce Helcmanovce zo dňa 27.7.2015 súd zistil, že v obci bola podaná dňa 16.11.2009 petícia, čo je potvrdené zápisom v registratúrnom denníku, avšak táto bola odoslaná na prešetrenie OO PZ v Gelnici a to dňa 1.12.2009.

24. Z písomného vyjadrenia I. Q. - dcéry žalobkyne zo dňa 24.10.2015 súd zistil, táto uviedla, že po vyhlásení jej matky za vinnú bola priamym svedkom viacerých útokov voči obom rodičom, svedkom odchodu matky z domova, jej dlhodobého pobytu v Čechách, snahy nájsť si prácu i jej obľúbenosti u ľudí v zahraničí. Útoky voči matke, nečinnosť, nespravodlivosť sa stupňovali, matka z toho ochorela, v ich dome zavládol stres, nervozita, hovorilo sa len o tom čo sa zase stane. Ona z tohto dôvodu nenastúpila na štúdium na vysokej škole, odišla do Českej republiky. Chýba jej domov, rodičia i brat. I keď žije ďaleko od domova, nezabúda na to, že matka žije po stresoch, s podlomeným zdravím, sama v Prahe, otec žije tiež sám vo veľkom dome, výrazne sa mu zhoršil zdravotný stav, upadol do depresie. Ona sama takto sledovala rozpor medzi tým, čo sa učili v škole, o spravodlivosti a ochrane občanov a čo sa dialo okolo nej. Je mimoriadne sklamaná, nevie pochopiť nespravodlivosť a krutosť, ktorá zasiahla nielen do života jej rodičov ale i do života detí. Videla útoky voči matke i nečinnosť tých, ktorí sú povinní v takýchto prípadoch konať. Ani jeden útok voči matke úrady dodnes nevyriešili, navyše ju vyhlásili za vinnú z útoku, hoci nikomu nič neurobila. Agresivita susedov sa znásobila, začali ju slovne i fyzicky na verejnosti dokonca priamo pred dverami ich domu napádať s vedomím, že sa im nič nestane a rovnako sa rozrástla i nečinnosť všetkých orgánov vrátane polície. Ona sama bola svedkom niekoľkých udalostí,

keď privolaní policajti namiesto toho, aby riešili vyhrážanie sa matke susedmi, jej zosmiešňovanie, obvinenie z alkoholizmu, drog a šialenstva sa s útočníkmi veselo zvítali ako dobrí známi, zabávali sa na matke, odmietli vykonať zápis. Útočníci nepracovali, každý deň sa stretávali na dvore C., pred domom D., I. či I.. Kričali cez plot na matku a otca hanlivé urážky. Matka chradla zo dňa na deň, upadala do depresie, nemohla spať, jesť, schudla, ochorela jej štítna žľaza i pankreas, nemohla sa na nič sústrediť. Celá domácnosť ostala na mne a na otcovi. V deň krátko pred jej odchodom do Čiech, suseda matka C. s dcérou N. R. uvoľnili odpadovú rúru, fekálie vypustili na ich pozemok. Keď matka žiadala, aby z dvora odišli a prestali ich poškodzovať C. sa mame vyhrážala, že ju zabije, že jej šibe, je alkoholičkou. Matka nikdy v živote nepila, nebrala drogy, takže tieto údaje sú nepravdivé. Naklonení alkoholu sú práve susedia, ktorí rodičov napádajú, napr. F. H.. Privolaná hliadka polície situáciu neriešila, ona sama však od incidentu odišla, nechcela sa zdržiavať v blízkosti policajtov, rozbesneného davu, ktorý si mama odfotila a tiež pri susedovi I., ktorý jej ukázal holý zadok. Všetci susedia majú veľkú radosť z toho, že sa im nič nestane, že rodičov zničia, vyštvú z ich domova. Sú si istí, že akékoľvek klamstvo z ich strany bude štát akceptovať a uverí ich krivým svedectvám. Ona niekoľkokrát videla i to, že deti N. R. schované za garáž na matku urážlivo pokrikovali, hádzali na ňu kamene, boli ovplyvnené dospelými osobami. Ďalší prípad, ktorého bola ona svedkom sa stal s druhom N. R., keď matka uvoľnila kamene, ktoré k nim susedia nahádzali, vybehol tento z domu, kopol matku do ruky. Fyzicky útok od suseda H. obvodný úrad nepotrestal, tento bol odložený ako nepreukázaný. Prípad riešila tá istá pracovníčka, ktorá matku vyhlásila za vinnú. Pred odchodom do Prahy bola nútená vyčistiť suterén ich domu od bahna, ktoré spôsobila záplava a napriek tomu, že rodičia telefonovali starostovi obce, tento na ich žiadosť nereagoval. Všetci starostovia po záplavách veci riešili, iba on nie. Sused I. k domu vykopal jarček, tak aby voda stekala do základov ich domu, ďalšiu vodu nasmeroval do oplotenia pred domom, aby ho poškodil. Stále vykrikoval, že rodičia majú oplotenie zbúrať, aby voda z hlavnej cesty stiekla do nášho dvora, nie k jeho domu. Keď sa matka a po jej odchode za hranice Slovenska i otec sťažovali a žiadali, aby obvodný úrad tieto schválnosti vyriešil, sused I. na úrade klamal a vec bola odložená. Konštatovala, že je presvedčená o tom, že pracovníci obvodného úradu urobili rodičom naschvál. I útoky F. H., ktorý bol často pod vplyvom alkoholu, obvodný úrad zakladal ako nepreukázané. Útoky voči rodičom, nečinnosť a nespravodlivosť sa stupňovali, v dome narastala nervozita, z čoho ona ochorela, utiekla zo Slovenska a matka tiež. Po jej odchode do Prahy sa za ňou odsťahovala i chorá, zničená matka. Pre jej výbornú prácu, empatiu a dobrosrdečnosť si ju ľudia v zahraničí obľúbili. Rozhodla sa venovať deťom, pretože tieto cítia nefalšovanú lásku, dokážu ju oceniť viac ako dospelí. Uviedla, že má vedomosť o tom, že útoky voči jej rodičom sa opakovali i po jej odchode, zo strany suseda H., F. a G. D., suseda I., I., Z. K. i M. R., ktorí útočili na ich rodinu, zdemolovali poštovú schránku, kanvu na odpad, čo ona videla na fotografii. Privolaná hliadka sa vôbec nezaujímala, čo sa stalo, s útočníkmi sa zvítali, jeden z nich policajta oslovoval menom. Od otca vie, že mama na postup polície podala sťažnosť. Vyhlásením jej mamy za vinnú, hoci nikomu nič neurobila, skončil ich pokojný život v ich dome. Manželský vzťah rodičov sa oddelením narušil, veselý otec osmutnel, v samote je obklopený nepríjemnými susedmi, ktorí ho obťažujú, upadol do depresie.

25. Z Čestného prehlásenia dcéry žalobkyne zo dňa 1.2.2016 súd zistil, že táto sa rozhodla doplniť svoje svedectvo a vyjadriť sa k zdravotným problémom matky. Uviedla, že matka videla zmysel svojho života v rodine, avšak potom ako začala byť osočovaná zo všetkých strán, žalovanú vôbec nezaujímalo, že vlastne linčujú bezbrannú ženu. Svojím konaním sa žalovaná postarala o to, že vzťah rodičov sa navždy zničil. Matka, aby prežila bola nútená domov opustiť, odišla mimo SR, pretože sa zároveň bála i o ňu, keďže jej zdravotný stav sa veľmi zhoršil. Taktiež bola nútená SR opustiť, začali obe pracovať v Čechách. Matka však psychicky náročnú prácu nezvládla, trpela nespavosťou, nechutenstvom, nemohla sa na nič sústrediť. Bývala v izbe s ďalšími troma ženami, ktoré chodili na zmeny, hotel bol špinavý, rozmnožili sa tam ploštice. Následne sa rozhodla prácu opustiť, nemala žiadne poistenie, tak sa musela vrátiť na Slovensko. Doma našla kontakt na nevládneho pána N., takže sa zasa vrátila k nemu do Prahy. Cez deň ako slúžka upratovala domácnosti, žehlila, starala sa o deti, v noci sa staralo o nevládneho muža. Zakrátko však ochorela na chrbticu a keďže nebola v Českej republike poistená, zase sa vrátila domov. Napriek výrazným zdravotným problémom sa však opätovne vrátila za hranice, kde pomáhala v domácnostiach. Peniaze jej však zďaleka nestačili a tak buď hladovala, alebo jej peniaze na byt a jedlo posielal otec. Napriek tomu si dokázala získať ľudí, ktorí si ju obľúbili.

26. Z Čestného prehlásenia manžela žalobkyne zo dňa 20.11.2015 súd zistil, že tento vydal prehlásenie týkajúce sa riešenia konaní, na ktorých bol účastný spoločne s manželkou. Z mnohých konaní, ktoré skončili nepreukázaním a ktoré prebiehali na Obvodnom úrade, obecnom úrade i stavebnom úrade pri

Obci Helcmanovce, uviedol, že Obvodný úrad Spišská Nová Ves, viedol proti J. I. niekoľko priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, poškodzovaniu ich majetku, odvádzaním vody na ich pozemok do základom ich domu i oplotenia, vyhrážky a vulgárnosti voči manželke i jemu. Priestupky riešil V.. I. C., ktorý má vzťah k obci Helcmanovce - z obce pochádzajú jeho rodičia i manželka a od roku 2010 riešil priestupky dotyčného ako nepreukázané. Ďalšie konania viedol proti I. C. a niektoré riešila i zástupkyňa starostu Z. K., ktorá je veľmi dobrá známa a priateľka s rodinou C., D. i K.. Všetky priestupky skončili ako nepreukázané, pričom v niektorých ich orgán vôbec nepozval, nedal možnosť vyjadriť sa. Zúčastnil sa i konaní voči G. a F. D., ktoré jeho i manželku napadli pri dome. Konanie viedla pracovníčka Obvodného úradu I.. R. W. a priestupok bol odložený ako nepreukázaný. Uvedená pracovníčka riešila i konanie voči F. H., toto bolo tiež odložené ako nepreukázané.

27. Zo správy od Národného ústavu duševného zdravia Klecany zo dňa 3.7.2015 súd zistil, žalobkyňa navštívila oddelenie kognitívnych porúch tohto ústavu pre problémy s pamäťou. Tieto sa podľa jej vyjadrenia objavili v roku 2010, kedy začali problémy v jej rodnej obci, nezhody so susedmi, ohováranie, problémy s úradníkmi, fyzické napadnutia. Na Slovensku začala s liečbou depresie, terapiu ukončila lebo sa cítila dobre. Lieky neberie rok. Z domu odišla jej dcéra do Prahy, ona dostala výpoveď v práci, celú situáciu riešila súdne, žalovaná strana jej ponúkla mimosúdne vyrovnanie. Situácia ovplyvňuje jej každodennú činnosť, všetkého sa vzdala, keď je na Slovensku, vždy rieši vzniknutú situáciu, do Prahy uniká pred problémami. Jej mozog si nechce pamätať, píše si termíny schôdzok, má problém vybaviť si veci, mená.

28. Z oznámenia žalobkyne zo dňa 28.7.2010 adresovanej Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, Sp. Nová Ves, pracovisko Gelnica súd zistil, že žalovaná oznámila tomuto správnemu orgánu na predvolanie na výsluch dňa 3.8.2010, že jej oznámenie sa netýkalo vulgárnych nadávok zo strany susediek F. D. a G. D., ale ich nezákonného vstupu na jej pozemok, napadnutie jej osoby i jej manžela, krivého obvinenia z útoku na F. D.. Zároveň sa týkalo útoku F. D. na jej osobu dňa 9.6.2010 v súvislosti s nezákonným vypúšťaním odpadových vôd z jej rodinného domu do miestneho rigola a následne na pozemok žalobkyne.

29. Zo sťažnosti voči postupu prejednávania priestupku zo dňa 4.8.2010 adresovanej Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, Sp. Nová Ves, súd zistil, že žalovaná podala tomuto správnemu orgánu sťažnosť voči postupu pri prejednávaní priestupkov dňa 3.8.2010 s tým, že na výsluch na deň 3.8.2010 boli s manželom predvolaní oznamovateľov i svedkov, vo veci uvedenej ako vulgárne napadnutie ich osôb, pričom v išlo o neoprávnený vstup na jej pozemok a ich napadnutie zo strany F. D. a jej dcéry. Upozornila na to, že úrad tak opakovane porušil zákon.

30. Z odpovede na žiadosť žalobkyne o prerušenie pojednávania dňa 9.8.2010, zo dňa 6.8.2010, Obvodný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy, Sp. Nová Ves, súd zistil, že dňa 5.8.2010 bola predmetná žiadosť prijatá, avšak nebolo možné jej vyhovieť, pretože navrhnúť prerušenie môže iba správny orgán a účastník konania, ktorým žalobkyňa nebola.

31. Zo žiadosti žalobkyne o informácie v zmysle zákona č. 211/1990 zo dňa 26.8.2010 adresovanej Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, Sp. Nová Ves, súd zistil, že žalobkyňa žiadala o uvedenie dôvodov, 1/ prečo bolo zastavené konanie voči F. H., 2/ zverejnenie čísiel všetkých správnych konaní, ktoré boli vedené na základe ich oznámení na OO PZ v Gelnici voči p. C., F. H., V. W., I. R., F. D.Č., G. D. a J. I., 3/ uvedenie dôvodov, prečo im správny orgán nezaslal písomné predvolanie na pojednávanie, 4/ uviesť číslo zákona a paragrafu, ktorý umožňuje pracovníkom správneho orgánu viesť konanie za prítomnosti mal. detí.

32. Z rozhodnutia Obvodného úradu Spišská Nová Ves č. 2010/00530/289/GL/LUK zo dňa 27.8.2010 súd zistil, že konanie v priestupkovej veci C.. J. Q. pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť tým, že sa dňa 13.7.2010 v obci Helcmanovce na zastávke SAD a počas cestovania do mesta Gelnica mala vyhrážať ujmou na zdraví G. D., tým že jej obije hlavu o múr bolo zastavené, pretože spáchanie skutku nebolo obvinenej preukázané. Tiež bolo voči nej zastavené konanie pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť tým, že sa dňa 13.7.2010 v obci R. na dvore rodinného domu č. XXX sa hrubo správala voči G. D., dala jej facku po ľavom líci, povedala jej, že je kurva. Zároveň bolo zastavené z toho istého

dôvodu i konanie v priestupkovej veci N. Q. pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že sa dňa 13.7.2010 v obci R. na dvore rodinného domu č. XXX sa hrubo správal voči G. D., sácal do nej opačnou stranou metly. 33. Zo žiadosti žalobkyne o vydanie spisov a zverejnenie dôvodov odloženia riešenia priestupkov zo dňa 13.12.2010 adresovanej prednostovi Obvodnému úradu Sp. Nová Ves, súd zistil, že žalobkyňa požiadala o vydanie všetkých spisov, ktoré riešil tento úrad, pracovisko Gelnica, zverejnenie konkrétnych záverov, zdôvodnenie jednotlivých správnych konaní vo veci priestupkov, ako aj dôvody odloženia spisov od acta.

34. Zo Súhrnného zoznamu odškodnených občanov postihnutých povodňami v mesiacoch júl - august 2010 súd zistil, že v Košickom kraji, Obvodný úrad Gelnica nahlásil iba obce Smolnícka huta, Smolník, Henclová, Kluknava a Švedlár.

35. Z rozpočtu Obce Helcmanovce za roky 2011, 2012, 2013 súd zistil, že v roku 2011 obec vyčlenila z rozpočtu sumu 16.500,- Eur na rekonštrukciu po povodni v roku 2010 a na údržbu a opravu potokov, verejných priestranstiev sumu 1.000,- Eur, a v roku 2012 a 2013 na údržbu a opravu potokov, verejných priestranstiev sumu po 1.000,- Eur.

36. Z návrhu na prijatie do pracovného pomeru zo dňa 26.11.2015 súd zistil, že žalobkyňa počnúc od 1.12.2015 do 30.6.2016 nastúpila do pracovného pomeru s Základnou školou, Nad Vodovodem 460, Malešice, ako učiteľka.

37. Z uznesenia tunajšieho súdu 7C/188/2009-792 zo dňa 29.4.2014 súd zistil, že bývalý zamestnávateľ žalobkyne s ňou uzavrel súdny zmier o tom, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 11.5.2009 je neplatné. Zároveň bolo dohodnuté, že pracovný pomer skončil dňa 18.10.2009 a žalobkyni bude vyplatená náhrada mzdy.

38. Zo záverov lekárskej správy od Národného ústavu duševného zdravia - neurologickej ambulancie Klecany zo dňa 6.12.2017 súd zistil, že u žalobkyne boli registrované anxiozne depresivné symptómy, evidovaná je možná post traumatická stresová porucha, nemožno vylúčiť i miernu kognitívnu poruchu doprevádzajúcu primárne psychiatrickú diagnózu. Doporučené sú ďalšie psychiatrické vyšetrenia, zváženie psychoterapeutickej intervencie.

39. Zo správy z ambulantného vyšetrenia zo dňa 16.1.2018 od Fakultnej nemocnice Královské Vinohrady

- oddelenia psychiatrie súd zistil, že žalobkyňa je v starostlivosti psychiatrickej ambulancie FNKV od januára 2018. Jej psychický stav je napriek nasadenej medikacii neuspokojivý. Ako diagnóza je uvedená post traumatická stresová porucha.

40. Podľa článku 19 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu dobrého mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

41. Podľa článku 46 ods. 1 - 4 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. 42. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

43. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

44. Podľa § 17 ods. 1-4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

45. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

46. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozhodnutím Obvodného úradu Spišská Nová Ves č. 2010/00177/80/GL/LUK zo dňa 16.3.2010 bola žalobkyňa bola uznaná vinnou so spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch a bolo jej uložené pokarhanie. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp. zn. SVS-230-2010/01375/TMC zo dňa 24.6.2010. Proti rozhodnutiam podala žalobkyňa žalobu na Krajský súd v Bratislave, pričom tento rozsudkom sp. zn. 4S/276/2010-75 zo dňa 17.2.2012 zrušil rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky SVS-230-2010/01375/TMC zo dňa 24.6.2010 a vec vrátil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na ďalšie konanie s povinnosťou nahradiť žalobkyni účelne vynaložené trovy konania vo výške 336,30 Eur. Výrok o náhrade trov konania vo výške 336,30 Eur bol potvrdený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/12/2012 zo dňa 18.4.2012, pričom trovy odvolacieho konania žalobkyni priznané neboli.

47. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie troch podmienok a to 1/ existencia nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu, (v tomto prípade žalobkyňa ustálila, že náhradu požaduje titulom nezákonného rozhodnutia), 2/ existencia škody resp. nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Zodpovednosť štátu v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť a za splnenia uvedených podmienok za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom požadované podmienky. Zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu resp. nemajetkovú ujmu je, aby každá ujma spôsobená nezákonným zásahom štátu voči občanovi bola odčinená, za predpokladu, že k nej došlo.

48. Pri posudzovaní prvej z uvedených podmienok t.j. nezákonnosti rozhodnutia súd vychádzal z toho, že u vyššie uvedeného rozhodnutia obvodného úradu žalobkyňa využila možnosť opravného prostriedku, pričom rozhodnutie bolo odvolacím orgánom potvrdené. U rozhodnutia odvolacieho orgánu využila svoje právo podania žaloby proti nemu, pričom Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 4S/276/2010-75 zo dňa 17.2.2012 rozhodnutie Ministerstva vnútra SR ako nezákonné zrušil a tak

bola splnená prvá z podmienok zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a to existencia nezákonného rozhodnutia.

49. Žalobkyňa v tomto konaní uplatnila náhradu trov - skutočnej škody, ktorá jej vznikla v príčinnej súvislosti s rozhodnutím správnych orgánov a ktorú vo výške 453,69 Eur žiadala i vo svojej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.12.2014 adresovanej Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. V konaní však žiadnym spôsobom nepreukázala vznik tejto škody, t.j. skutočnosť, že by došlo ku vzniku majetkovej škody úhradou uplatnených trov konania, neprodukovala dôkaz o ich zaplatení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že vznik skutočnej škody vo forme vzniknutých trov konania žalobkyňa nepreukázala, neuniesla teda v tejto časti dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažovalo, preto bolo nutné v tejto časti žalobu zamietnuť.

50. Zároveň súd poukazuje na fakt, že o náhrade trov konania bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/276/2010-75 zo dňa 17.2.2012, potvrdeným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžo/12/2012 zo dňa 18.4.2012, pričom v týchto rozhodnutiach bolo rozhodované i o nároku na náhradu trov konania v rozsahu uplatnenom v tomto konaní vo výške 453,69 Eur, pričom tento žalobkyni priznaný nebol, pretože oba súdy konštatovali ich neúčelnosť.

51. Pokiaľ ide o vznik nemajetkovej ujmy žalobkyni za nezákonné rozhodnutia, žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že po uznaní jej viny v priestupkovom konaní susedom akoby "narástli krídla", ironicky sa usmievali s tým, že môže robiť čokoľvek a nebude úspešná, jej veci nebudú vyriešené ani cez políciu, ani inak. Postavili ju do polohy agresívnej, nevraživej, nepríjemnej osoby. Týmto rozhodnutím sa mala dostať úplne na pokraj spoločnosti, toto malo byť vyvrcholením všetkých predchádzajúcich atakov zo strany susedov i obyvateľov obce. Susedia a spoluobčania už nemali strach zo žiadneho postihnutia, chodili jej do dvora, napadli ju na verejnosti, pred dverami domu. Pomoc hľadala i polície, orgánov obce i štátnych orgánov avšak bezvýsledne. V dôsledku tejto situácie sa rapídne zhoršil jej zdravotný stav, upadla do depresie, dostala fóbiu zo susedov i prostredia, kde bývala, absolvovala psychologické vyšetrenie. Za takejto situácie bola doslova nútená utiecť z tejto republiky do Prahy, považuje sa za utečenca a bezdomovca s rodinným domom, jej manžel i deti majú zničený život a zdravie. V súčasnosti sa presťahovala do Zásmuk, okres Kolín, do miesta bydliska dcéry, aby tak mohla byť aspoň bližšie k vnúčatám. Má odpor vrátiť sa do oblasti kde jej bolo takto ublížené, kde spoluobčania zničili nielen ju, ale aj jej rodinu. Manžel býval stále v ich rodinnom dome, avšak atakovali ho ďalej, začal mať zdravotné problémy, úplne sa zrútil, preto po odchode do dôchodku odišiel bývať k dcére. Tento cestuje medzi Slovenskom a Českou republikou, pretože na Slovensku má všetkých lekárov, musí tu absolvovať vyšetrenia, takže peniaze z dôchodku dáva na cestovné, na lekárov a na údržbu ich domu. Ona má obrovskú traumu vrátiť sa do obce, kde boli porušované jej ústavné práva, bol narušený jej rodinný a osobný život. Poukázala na jej veľmi zlý zdravotný stav spôsobený všetkými stresmi, ktoré prežila. Stres jej spôsoboval, že sa jej stiahlo svalstvo, začala mať problémy s chrbticou, gastro problémy, neurologické problémy, začala trpieť závratmi. Mala opakovane predkolabsový stav. Zmysel jej života bola rodina, domov, zvieratá, zeleň, priatelia a teraz nemá nič. Pracovníci okresného úradu i naďalej situáciu neriešia práve naopak, vedú reči o tom, aké šťastie majú tí, ktorí nemajú za susedku učiteľku Q.. Vďaka tomu, ako pristupuje štát k jej právam, je ich rodina rozbitá a zničená. Ani následné rozhodnutie Krajského súd v Bratislave, ktorým boli predmetné rozhodnutia zrušené jej neposkytlo adekvátnu satisfakciu.

52. Zákon č. 514/2003 Z.z. vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím a nemajetkovou ujmou bližšie nevysvetľuje . V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide ak je medzi nezákonným rozhodnutím a nemajetkovou ujmou vzťah príčiny a následku. Ak je príčinou vzniku nemajetkovej ujmy iná skutočnosť, zodpovednosť za nemajetkovú ujmu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver v konkrétnom prípade, či je alebo nie je daná príčinná súvislosť je súčasne otázkou právnou, pretože tak súd robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý na skutkových zisteniach a táto skutková otázka môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. V postupnom slede javov je tak každá príčina vyvolaná niečím a každý ňou spôsobený následok sa tak stáva príčinou ďalšieho javu. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný,

neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Ak by príčinou vzniku nemajetkovej ujmy bola iná skutočnosť, ako v žalobe označené nezákonné rozhodnutie, zodpovednosť za ujmu tak nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, musí však ísť o príčinu podstatnú.

53. Súd prvého stupňa sa opätovne vyhodnotil výsledky doplneného dokazovania po rozhodnutí odvolacieho súdu, oboznámil s argumentáciou žalobkyne i žalovaného i všetkými predloženými dôkazmi a riadiac sa pokynom nadriadeného súdu, ktorým je pri rozhodovaní viazaný dospel k záveru, že nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu došlo k významnému zásahu do súkromného i osobného života žalobkyne, jej ľudskej dôstojnosti, osobnej integrity, cti i dobrej povesti. Protiprávny zásah z ktorého bola žalobkyňa obvinená, teda priestupok proti občianskemu spolunažívaniu sa ako bolo následne preukázané nestal, takže konanie s tým súvisiace bolo realizované v rozpore so zákonom resp. ústavným poriadkom a teda ako také bolo spôsobilé na vznik nemajetkovej ujmy vo sfére osobnostných práv žalobkyne. Žalobkyňa poukázala na to, že bezpochyby išlo o citeľný neoprávnený zásah do jej práva na osobnú česť, ľudskú dôstojnosť, ktorý bol značnej intenzity a mal nepriaznivé dôsledky nielen pre ňu, čo do jeho postavenia v rodine a v spoločnosti, ale negatívne zasiahlo i ostatných členov jej rodiny. Úlohou súdu v tomto konaní bolo podľa pokynu odvolacieho súdu vyhodnotiť resp. izolovať následky, ktoré vznikli vdôsledku susedských sporov pretrvávajúcich od roku 2007 až 2008 a tie ktoré vznikli vydaním nezákonného rozhodnutia štátneho orgánu a závery hodnotenia následne vyjadriť vo výške priznanej nemajetkovej ujmy.

54. V konaní bolo preukázané že žalobkyňa, ktorá sa v obci Helcmanovce narodila sa do nej natrvalo presťahovala spolu s rodinou (manželom a dvoma deťmi) v roku 2001, kedy v obci dostavali rodinný dom. So susedmi i spoluobčanmi mali spočiatku korektné vzťahy, vzájomne si pomáhali. Prvé problémy sa začali objavovať niekedy v roku 2007 až 2008, kedy sa žalobkyňa snažila odstrániť nezákonné zásahy susedov do jej pozemku. Tieto jej úkony vyvolali nevraživosť u susedov, ktorá následne vyústila do vzájomných obviňovaní riešených v priestupkových konaniach. Práve pri riešení jedného z oznámení žalobkyne malo dôjsť k údajnému fyzickému útoku na I. R., pričom útok bol riešený v priestupkovom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia, následne zrušeného pre nezákonnosť. Po vydaní rozhodnutia Obvodného úradu Spišská Nová Ves č. 2010/00177/80/GL/LUK zo dňa 16.3.2010 v ktorom bola žalobkyňa bola uznaná vinnou so spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch a bolo jej uložené pokarhanie, súd skutočne registruje zvýšenú mieru útokov na jej osobu i ostatných rodinných príslušníkov zo strany spoluobčanov, predovšetkým však susedov. Toto mal súd preukázané priloženou datovanou fotodokumentáciou, svedeckou výpoveďou manžela žalobkyne i čestným vyhlásením I. Q.. Nevraživosť voči osobe žalobkyne zo strany ostatných obyvateľov obce a susedské problémy v rokoch 2012,2013 potvrdila vo svoje výpovedi i svedkyňa Z. Q.. Napriek snahám o riešenie susedských problémov oficiálnou cestou prostredníctvom polície, štátnych orgánov či obce snahy ostali bez zásadnej odozvy a situácia sa vystupňovala až do takej miery, že žalobkyni sa rapídne zhoršil zdravotný stav, upadla do depresie, dostala fóbiu zo susedov i prostredia, kde bývala. Drobné zákernosti zo strany susedov neprispievali ku konfortnému, pokojnému bývaniu rodiny žalobkyne v rodinnom dome, ktorý bol avšak iba na krátku chvíľu ich domovom. Žalobkyňa situáciu psychicky neuniesla, obec následne v roku 2010 opustila, odišla žiť a pracovať do Českej republiky, rovnako už to už predtým urobila jej dcéra. V Prahe žila sama, izolovaná od manžela a rodiny, kontaktovala sa s nimi iba prostr. sociálnych sieti či telefonicky. Prijala nekvalifikovanú prácu a to napriek vysokoškolskému vzdelaniu. Zle znášala i fakt, že opustila manžela, ktorý ostal v rodinnom dome bývať sám, sám tak čelil útokov susedov, pričom syn za ním zo spolupatričnosti dochádzal aspoň počas víkendov. Táto neistota a výčitky svedomia rovnako neprispievali k jej psychickej pohode. Žalobkyňa ako bolo v konaní preukázané začala trpieť psychickými problémami, ako následkom spôsobeným po vystavení masívnemu stresu v dôsledku kriminalizácie jej osoby. Boli i v súčasnosti stále sú je u nej prítomné markery posttraumatickej stresovej poruchy, generálneho adaptačného syndrómu i akútnej reakcie na stres, ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 88/2015 zo dňa 19.9.2015 vypracovaného znalkyňou v odbore psychológia PhDr. Evou Kitovou i pripojených lekárskych správ od Národného ústavu duševného zdravia Klecany zo dňa 3.7.2015 i zo dňa 6.12.2017 a z ambulantného vyšetrenia zo dňa 16.1.2018 od Fakultnej nemocnice Královské Vinohrady

- oddelenia psychiatrie. Žalovaný síce namietal časový nesúlad medzi nezákonným rozhodnutím a vyhotovením znaleckého posudku s čím sa však súd nestotožnil, pretože je všeobecne známe, že liečba duševných chorôb nie je krátkodobou záležitosťou, zvyčajne ide o dlhodobú často i doživotnú liečbu. 55. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že sa v konaní dostatočne preukázala reakcia okolia svedčiaca o znížení dôstojnosti a vážnosti žalobkyne v spoločnosti v značnej miere. Táto sa

prejavila ako zásadná ujma v osobnom, rodinnom i pracovnom živote. Žalobkyňa žije dlhé obdobie odlúčená od rodiny, manžela i detí, v dôsledku pretrvávajúcej posttraumatickej stresovej poruchy je i sociálne izolovaná. Dôsledky nezákonného rozhodnutia sa veľmi rýchlo vďaka pracovníkom štátnej inštitúcie i účastníkom správneho konania rozšírili a zásadným spôsobom ovplyvnili verejnú mienku v obci v neprospech žalobkyne. I pracovný a finančný život žalobkyne výrazne utrpel, táto bola nútená prijať nekvalifikovanú, slabo platenú prácu len preto, aby si dokázala zabezpečiť uspokojenie aspoň základných potrieb.

56. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy súd posudzoval aj so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania. Učinil tak s cieľom, aby pri určovaní konečnej výšky peňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci sudcovskej úvahy a v súlade s princípom spravodlivosti prihliadnuť k rozmanitým momentom, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, a tak bola v jednote naplnená požiadavka zabezpečujúca účinné primerané zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Ako už bolo vyššie uvedené, sociálne odlúčenie žalobkyne trvalo resp. trvá od roku 2010 kedy opustila Slovenskú republiku, manžela i syna a predstavovalo svojím rozsahom a intenzitou zásadný zásah do jej osobnostných práv, ktorého negatívne následky pociťovala žalobkyňa veľmi intenzívne počas celého obdobia a ktoré síce v menšej miere, ale predsa pretrvávajú až dodnes. Zníženie dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere nie je jediným prípadom, keď postihnutej fyzickej osobe možno priznať právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podmienky pre vznik tohto práva sú splnené vo všetkých prípadoch neoprávnených zásahov do osobnostných práv (z dôvodu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho postupu orgánov štátu), kedy sa nejaví postačujúcim zadosťučinenie v inej forme (napr. ospravedlnenie sa a pod.). V danom prípade z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyni, napriek tomu, že nezákonné rozhodnutie bolo následne zrušené, sa doposiaľ nikto (žiadny z predstaviteľov žalovaného) za zásah do jej osobnostných práv neoprávneným stíhaním v rámci priestupkového konania neospravedlnil, ani inak neodstránil následky tohto zásahu v takej miere, že by bolo možné zvažovať, že sa jej dostalo aspoň v minimálnom rozsahu primeraného zadosťučinenia. Za danej situácie jedinou možnosťou ako zmierniť následky neoprávneného zásahu žalovaného do jej osobnostnej sféry súd považoval priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. V tomto štádiu je už nepostačujúcim zadosťučinením len forma napr. písomného ospravedlnenia sa resp. prípadne samotná konštatácia porušenia práva, keď zásah v čase jeho uskutočnenia bol takej intenzity a rozsahu, že výrazne negatívne ovplyvňoval česť a dôstojnosť žalobkyne v obci, medzi spoluobčanmi i v pracovnej oblasti. Preto má súd za to, že (aj vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie veci) sú splnené predpoklady pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch aj z dôvodu, že vzhľadom na doterajšiu absenciu akejkoľvek formy reparácie zo strany žalovaného, sa vzhľadom na odstup času už nejaví za postačujúce poskytnutie iného zadosťučinenia.

57. Na základe takto vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci súd dospel k záveru, že žalobkyni prináleží náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú súd určil s prihliadnutím na intenzitu, rozsah, ohlas, ako aj na dĺžku trvania neoprávneného zásahu a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vo zvyšku uplatnenej nemajetkovej ujmy súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko mal za to, že výška nemajetkovej ujmy požadovaná na v žalobnom návrhu je neprimeraná následkom, ktoré jej boli nezákonným rozhodnutím spôsobené a zároveň bol toho názoru že žalobkyňou uplatnená výška nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- Eur prekračuje maximálnu výšku odškodnenia podľa § 6 zákona 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi na ktorú § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 odkazuje. Súd teda konštatuje, že žalobkyňu možno odškodniť maximálne do výšky päťdesiatnásobku minimálnej mzdy v čase, kedy bola rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/276/2010-75 zo dňa 17.2.2012, konštatovaná nezákonnosť rozhodnutí štátnych orgánov. Minimálna mzda za rok 2012 v zmysle nariadenia vlády SR činila 327,20 Eur, teda 50 násobok predstavuje sumu 16.360,- Eur. Na základe uvedeného teda súd konštatuje dôvodnosť žaloby do uvedenej výšky a preto jej v tomto rozsahu vyhovel tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

58. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. Žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia sumy vo výške 20.453,69 Eur. Súd jeho návrhu vyhovel čo do sumy 16.360,- Eur, ktorá predstavuje 80 % zo žalovanej istiny. Žalobca nemal úspech čo do zaplatenia sumy 4.093,69 Eur (20.453,69 Eur mínus 4.093,69 Eur), v časti ktorej bol návrh zamietnutý, ktorá predstavuje 20 % zo žalovanej sumy. Žalobca bol tak úspešný v konaní v 60 % (80 % mínus 20 %).

62. V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p. vzhľadom na prevažný úspech žalobcu v spore súd rozhodol, žalobca má nárok na ich náhradu vo výške 60 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.