Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/198/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: Q. M., G.. XX. XX. XXXX, K. Z. C. Č.. XXX, zastúpenej Mgr. Jurajom Seitzom, advokátom so sídlom v Košiciach, Moyzesova 36, proti žalovaným: 1. B. O., G.. XX. XX. XXXX, 2. M.G. O., G.. XX. XX. XXXX, U. K. Z. C. Č.. XXX, obaja zastúpení JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žižkova č. 6, o určenie povinnosti zdržať sa odvádzania splaškovej vody na susedný pozemok, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 27. 10. 2016 č.k. 15C/299/2013-84 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaní majú právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaných vykonať opatrenie na zabránenie prenikania vody z parcely registra „C“ č. XXX/X U. Z. XX M. - J. O. Q. G. Q. O. P. Č.. XXX/X, U. Z. XXX M. - J., nachádzajúcich sa v k.ú. C., J. G. L. Č.. XX, Z. A.Z. C. C. G. O. „. Č.. XXX/X U. Z. XXX M. - J. O. Q. G. Q. G. O. P. „. Č.. XXX/X - U. Z. XXX M., J., C. A. G. Z. C.. Ú.. C. J. G. L. Č.. XX, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaných nahradiť jej vzniknutú škodu na stavbe so súpisným č. XXX - rodinný dom, postavenom na parcele registra „C“ parcela č.XXX/X U. Z. XXX M., J. G. L. Č.. XX, a to spoločne a nerozdielne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré susedia s nehnuteľnosťami vlastnícky patriacim žalovaným. Žalovaní na svojich parcelách č. XXX/X Q. Č.. XXX/X uskutočnili v priebehu užívania terénne úpravy, čím došlo k zmene odtoku vody z týchto parciel na parcely vo vlastníctve žalobkyne. V dôsledku množstva vody, ktorá preniká priamo z týchto parciel žalovaných na parcely žalobkyne, dochádza pravidelne k podmývaniu a vlhnutiu stavby so súpisným č. XXX, ktorá jej vlastnícky patrí a následne aj k jej znehodnocovaniu, čím žalobkyni vzniká škoda. Žalobkyňa má za to, že žalovaní ju nad mieru primeranú pomerom obťažujú vo výkone vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré patria do jej výlučného vlastníctva.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 126 ods. 1, § 127 ods. 1, § 420 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že k zásahu do vlastníckych práv žalobkyne konaním žalovaných nedochádza. Tento právny názor oprel o skutkové zistenia, vychádzajúce z predloženého odborno technického stanoviska Ing. Dušana Starka, PhD., z ktorého jednoznačne vyplynulo, že k vlhnutiu rodinného domu žalobkyne dochádza z dôvodu priesaku podzemnej vody, ktorá

križuje pozemok žalobkyne, resp. jej rodinný dom v hĺbke 4,5 m. Žalobkyňa nevykonala v dome žiadne úpravy, aby zabránila prenikaniu tejto podzemnej vody do jej domu, i keď má vybudovanú pivnicu. Tá je totiž nepoužiteľná, pretože v nej stojí voda. V tomto prípade nie sú dané predpoklady aplikácie ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka na daný prípad.

4. Pokiaľ žalobkyňa v konaní žiadala, aby súd doplnil dokazovanie ustanovením znalca, súd prvej inštancie upustil od tohto ďalšieho dokazovania jednak z dôvodu, že pri rozhodnutí vo veci vychádzal z písomného dôkazu - odborno technického stanoviska Ing. Dušana Starka, PhD., ale aj z dôvodu, že doplnenie znaleckého dokazovania by bolo mimoriadne finančne náročné.

5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a e/ C.s.p. a odvolacieho súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvej inštancie, že opomenul žalobkyni zaslať vyjadrenie žalovaných zo dňa 05. 04. 2016, o ktorom nebol právny zástupca žalobkyne upovedomený ani na pojednávaní dňa 27. 10. 2016. Tým došlo k porušeniu práva žalobkyne na procesnú obranu, a teda aj práva na spravodlivý súdny proces. Znalec Ing. Dušan Sarka, PhD. vypracoval dokument odborno-technické posúdenie, vplyv životného prostredia na dotknutú nehnuteľnosť zo dňa 10. 01. 2013, ktorý nie je dostatočne odborne spôsobilý určiť, či k podmývaniu, vlhnutiu alebo inému znehodnoteniu stavby vo výlučnom vlastníctve žalobkyne dochádza v dôsledku prieniku vody zo susedných parciel vo vlastníctve žalovaných, resp. z iného dôvodu. Odborné posúdenie nespĺňa parametre a náležitosti znaleckého posudku, nemusí zahŕňať zistenia a vyhodnotenie všetkých relevantných okolností, ktoré môžu mať vplyv na určenie príčiny podmývania, vlhnutia alebo iného znehodnocovania stavby vo vlastníctve žalobkyne.

7. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že nedoručením vyjadrenia žalovaným zo dňa 05. 04. 2016 žalobkyni nedošlo k odopretiu jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tomto písomnom vyjadrení totiž žalovaní nevzniesli žiadne nové argumenty, pričom obsah tohto podania sa zhodoval s argumentáciou, ktorá odznela v predchádzajúcich úkonoch žalovaných. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne, že odborné vyjadrenie Ing. Dušana Sarku, PhD. zo dňa 10. 01. 2013 nie je ako dôkaz postačujúce, s poukazom na § 185 ods. 1 a § 187 ods. 1 a 2 C.s.p. ide o jeden z dôkazov, ktorý súd správne v danom prípade hodnotil. Navyše súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

9. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. 03. 2018 o 09.40 hod. v poj. miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 15. 03. 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

11. Žalovaná v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a e/ C.s.p., teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú opodstatnené.

13. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

14. V súlade s ust. § 132 C.s.p. strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci, a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka (§ 187 ods. 2 C.s.p.). Neoznačenie dôkazov nie je vadou žaloby. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, sú dôvodom pre zamietnutie žaloby po vecnom prejedaní veci.

15. Tak ako ostatné dôkazy, aj odborné vyjadrenie, ktoré je v zmysle ust. § 187 ods. 2 C.s.p., jedným zo zákonom stanoveným dôkazných prostriedkov, musí súd podrobiť hodnoteniu v súlade so zásadami uvedenými v § 191 C.s.p.

16. Odborné vyjadrenie, ktoré je listinným dôkazom podobne ako znalecký posudok súd hodnotí z hľadiska jeho presvedčivosti, v súlade s princípmi logiky a súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi. Hodnoteniu však nepodliehajú odborné závery v zmysle ich odbornej správnosti. Podobne ako pri znaleckom posudku, aj proti odbornému vyjadreniu môžu strany sporu vzniesť relevantné výhrady.

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže namiesto znaleckého posudku použiť ako dôkazný prostriedok aj odborné vyjadrenie, o ktorého správnosti nemá pochybnosti. V takomto prípade posúdi takýto listinný dôkaz z hľadísk vyššie uvedených a zváži, či za danej dôkaznej situácie môže upustiť od ustanovenia znalca, hoci by inak bolo nutné vykonať dôkaz znaleckým posudkom za účelom získania odborných záverov.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade správny bol postup súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil listinný dôkaz získaný v priebehu konania - odborné vyjadrenie Ing. Dušana Sarka, PhD. zo dňa 10. 01. 2013 ako listinný dôkaz, voči ktorému ani jedna zo strán sporu nemala námietky. Žalobkyňa síce na pojednávaní dňa 27. 10. 2016 spochybnila odborné závery vyplývajúce z tohto listinného dôkazu, išlo však (len) o spochybnenie odborných záverov bez toho, aby vzniesla prípustné výhrady voči tomuto listinnému dôkazu.

19. Za takejto situácie nemožno súdu prvej inštancie vytknúť, že nedoplnil dokazovanie, tak ako navrhla žalobkyňa - znaleckým skúmaním. Nakoniec zo záverov odborného vyjadrenia vyplýva, že ním boli zodpovedané všetky otázky, na ktoré žalobkyňa navrhla, aby zodpovedal znalec. Žalobkyni tiež nič nebránilo, aby sama zabezpečila dôkazný prostriedok (znalecký posudok).

20. Súdu prvej inštancie preto nemožno vytknúť, že nevykonal dôkaz navrhnutý žalobkyňou, a to znalecké dokazovanie. Súd totiž nie je povinný vykonať každý dôkaz navrhnutý stranou sporu. Nevykonanie navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou odňatie možnosti konať pred súdom stranám sporu, nakoľko je len vecou súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Žalobkyňa neuviedla žiaden dôvod, prečo navrhuje doplniť dokazovanie v naznačenom smere, týkajúce sa posúdenie odborných otázok vo veci napriek tomu, že súdom bol vykonaný dôkaz (odborné posúdenie), z ktorého vyplynuli odborné závery týkajúce sa otázok, na ktoré žalobkyňa žiadala podať znalecký posudok. Doplnenie dokazovania v naznačenom smere sa tak stalo nadbytočným.

21. Odvolací súd po preskúmaní veci nezistil žiadne procesné pochybenie súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov a správne sú aj jeho závery, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by ju žalovaní nad mieru primeranú pomerom obťažovali alebo vážne ohrozovali výkon jej práv, tak ako má na mysli § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. že by zo strany žalovaných došlo k porušeniu povinností, v dôsledku čoho by žalobkyni vznikla škoda. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ žalobu zamietol.

22. Za opodstatnenú nemožno považovať ani odvolaciu námietku žalobkyne, ktorá vytýka súdu prvej inštancie, že jej nedoručil písomné vyjadrenie žalovaných zo dňa 05. 04. 2016. Týmto postupom súdu prvej inštancie totiž nedošlo k znemožneniu žalobkyne uplatňovať procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že spomínané vyjadrenie nebolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené, v čom možno vidieť pochybenie súdu prvej inštancie, avšak následne vo veci bolo vytýčené pojednávanie dňa 27. 10. 2016, na ktorom obe strany sporu dostali priestor na podanie svojich vyjadrení, pričom vyjadrenia žalovaných boli totožné so stanoviskom obsiahnutom v spomínanom písomnom vyjadrení. Z tohto pohľadu preto nedošlo k porušeniu procesných práv na strane žalobkyne takým spôsobom, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, aj keď k formálnemu pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie tým, že spomínané vyjadrenie nedoručil žalobkyni cestou jej právneho zástupcu, došlo.

24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, preto ju súd zaviazal na náhradu trov konania úspešných žalovaných v celom rozsahu.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).