Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-73-2012.pdf
PDF · 115.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-7C/73/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING, a.s., Košická č. 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825 zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovaným 1. Y. J., rod. L., nar. X.X.XXXX, bytom R. 50XX/X, XXX XX R., občan SR, 2. H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX R., občan SR, 3. E. L., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX R., občan SR, za účasti osobitného subjektu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Vážecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 5 573,73 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Zastavuje konanie v časti istiny vo výške 4 350,05 eura, v časti úroku vo výške 11,60 % ročne z istiny 4 365,90 eura od 22.12.2010 až do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 3 142,22 eura od 22.12.2010 do zaplatenia.
II. Žalobu zamieta.
III. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade a osobitný subjekt majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.02.2012 si žalobca uplatnil najskôr voči žalovaným, a to 1. Y. L. a 2. E. L. nárok na zaplatenie sumy 5 573,73 eura s príslušenstvom.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca nadobudol nižšie uvedenú pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášiková 48, Bratislava na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Postúpenie pohľadávky bolo žalovaným oznámené listom zo dňa 28.12.2010. Právny predchodca žalobcu a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 03.06.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0620853135, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 3 319,39 eura pri úrokovej sadzbe 11,60% ročne. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vo výške 76,48 eura vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín 20.07.2005 a konečná splatnosť úveru na termín 20.05.2010. Na zabezpečenie návratnosti záväzku zo zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným v 2. rade Dohodu o ručení zo dňa 03.06.2005, v ktorej žalovaný v 2. rade vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak tak neurobí dlžník. Žalovaný v 2. rade zároveň vyhlásil, že si je vedomý všetkých právnych dôsledkov súvisiacich s dohodou o ručení a zároveň potvrdil, že obsah a rozsah záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere veriteľa, za ktoré sa zaručuje, je mu známy, vrátane práv a povinností, ktoré z tohto ručenia vyplývajú. Žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere neplnil a poskytnutý úver nesplatil ani do dňa dohodnutej
konečnej splatnosti, t. j. do 20.05.2010. Pohľadávka žalobcu zo Zmluvy o úvere bola ku dňu postúpenia, t. j. 21.12.2010 vo výške celkom 5 573,73 eura, z toho istina po splatnosti vo výške 4 365,90 eura, nezaplatené úroky vo výške 329,83 eura a úroky z omeškania vo výške 878,00 eur. Istinu vo výške 4 365,90 eura žalobca ďalej úročí riadnym úrokom vo výške 11,60% ročne a zákonným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne. Pohľadávka žalobcu nebola ku dňu podania tohto návrhu uhradená v celom rozsahu, preto žalobca pristúpil k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou.
3. Rozsudkom Okresného súdu Svidník, sp. zn. 7C/73/2012-121 zo dňa 11.6.2012 súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 5 573,73 eura spolu s úrokom vo výške 11,6% ročne z istiny 1 709,66 eura od 22.12.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 4 365,90 eura od 22.12.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalovaní v 1. a 2. rade boli povinní nahradiť žalobcovi trovy konania.
4. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 19Co/402/2015-162 zo dňa 23.6.2016 zrušil rozsudok prvého stupňa vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a v súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom, žalovaným v 1. rade a vedľajším účastníkom a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu odňatia možnosti žalovanému v 1. rade konať pred súdom.
5. Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/402/2015-162 zo dňa 23.6.2016 bolo doručené žalobcovi a osobitnému subjektu. Žalovanému v 1. rade uznesenie Krajského súdu Prešov nebolo možné doručiť, pretože zomrel.
6. Podľa § 391 ods.2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
7. Z osvedčenia o dedičstve 35D/142/2016 zo dňa 4.4.2016 notárky JUDr. F. J. súd zistil, že žalovaný zomrel dňa 29.10.2015, a ako dedičia prichádzajú do úvahy jeho súrodenci Viera J., H. L. a E. L. - žalovaní v 1. až 3. rade, s ktorými súd pokračoval v konaní v zmysle uznesenia Okresného súdu Svidník 7C/73/2012-179 zo dňa 21.7.2017.
8. Žalobca podaním zo dňa 16.1.2018 zobral žalobu späť v časti istiny vo výške 4 350,05 eura, v časti úroku vo výške 11,60 % ročne z istiny 4 365,90 eura od 22.12.2010 až do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 3 142,22 eura od 22.12.2010 do zaplatenia.
9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd prvým výrokom rozsudku zastavil konanie v uvedenej časti.
11. Na pojednávaní konanom dňa 22.3.2014 súd postupom podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti riadne predvolaných strán sporu, ktorí sa ospravedlnili.
12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
13. Právny predchodca žalobcu a nebohý žalovaný Y. L. (pôvodne žalovaný v 1. rade) uzatvorili dňa 03.06.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0620853135, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebný úver vo výške 3 319,39 eura ( 100 000,- Sk ) s dohodnutým úrokom vo výške 11,6% ročne, RPMN 6,64 % a mesačnou splátkou 76,48 eura ( 2 304,- Sk ). Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.7.2005 a konečná splatnosť úveru na deň 20.5.2010. Žalobca nadobudol uvedenú pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášiková 48, Bratislava na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Žalobca špecifikoval uplatnenú pohľadávku ku dňu postúpenia, t. j. 21.12.2010 vo výške celkom 5 573,73 eura, z toho istina po splatnosti vo výške 4 365,90 eura, nezaplatené úroky vo výške 329,83 eura a úroky z omeškania vo výške 878,00 eur. Žalobca na pojednávaní dňa 11.6.2012 opravil príslušenstvo pohľadávky tak, že žiadal úrok z úveru vo výške 11,6%
ročne z istiny 1 709,66 eura od 22.12.2010 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 4 365,90 eura od 22.12.2010 do zaplatenia.
14. Listom zo dňa 28.12.2010 právny predchodca žalobcu oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky.
15. Z písomného podania žalobcu zo dňa 16.1.2018 je zrejmé, že pôvodne žalovaný v 2. rade E. L. zaplatil sumu 4 350,05 eura.
16. Žalobca zotrval na podanej žalobe vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade tak, že sa domáhal zaplatenia sumy 1 223,68 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 22.12.2010 do zaplatenia v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 7C/73/2012-121 zo dňa 11.6.2012, ktorým bola žalovanému E. L. uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 5 573,73 eura, úrok vo výške 11,60 % ročne z istiny 1 709,66 eura od 22.12.2010 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 4 365,90 eura od 22.12.2010 do zaplatenia s tým, že nad rámec plnenia 4 350,05 eura (Jánom Barvirčákom), v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť žalovaného Y. J., žalovaného H. L. a žalovaného E. L..
17. Osobitný subjekt navrhol žalobu zamietnuť, pretože Ján L. zaplatil 4 350,05 eura, čiže viac ako bol poskytnutý úver vo výške 3 319,39 eura. Predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, vzhľadom na to, že v zmluve je výška úrokovej sadzby 11,6 % a RPMN 6,64 %, čo je nelogické, aby RPMN bola nižšia ako úroková sadzba, teda akoby v zmluve nebola uvedená.
18. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
19. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /účinného ku dňu 3.6.2005/, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701?ucinnost=3.6.2005>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
25. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Podľa § 2 ods. 1 písm. ) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.
27. Podľa § 2a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v dobrej kvalite, na vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov, ako aj na náhradu škody.
28. Podľa § 8 ods.1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok.
29. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
30. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru bola ku dňu 3.6.2005 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z.. Tento právny predpis v § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
31. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
32. Podľa § 4 ods.1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
33. Podľa § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=3.6.2005>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
34. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
35. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.
36. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.
37. Podľa § 27 ods.1 zákona o bankách banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné riadiť svoje riziká a vykonávať obchody a) spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká, b) spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov a ktorý neohrozuje bezpečnosť a zdravie banky a pobočky zahraničnej banky alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, c) za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku a pobočku zahraničnej banky a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení odbornej starostlivosti, d) tak, aby pri každom obchode za ne konali najmenej dve osoby; ak to z prevádzkových dôvodov nie je možné, sú povinné bezodkladne zabezpečiť kontrolu vykonaného obchodu osobami, ktoré sa na jeho vykonaní nezúčastnili.
38. Podľa § 27 ods.3 zákona o bankách vynaloženie odbornej starostlivosti je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná hodnoverne preukázať. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä, že banka alebo pobočka zahraničnej banky a) pri jednotlivých predajoch, nákupoch a ostatných obchodoch porovnáva ponuky cien, prípadne doloží nevhodnosť či nemožnosť posúdenia viacerých ponúk, b) dokumentuje spôsob uskutočnenia obchodu, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov a predchádza riziku vlastných finančných strát, c) uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti obchodov z dostupných informácií, d) vypracuje obchodné a investičné zámery, ktoré sú podkladom na uskutočňovanie jednotlivých operácií.
39. Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
40. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
41. Podľa § 525 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
42. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
43. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
44. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa.
45. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.
46. Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka.
47. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 3.6.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 0620853135, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Z oznámenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 28.12.2010 (č.l. 6 spisu) súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, ako veriteľ pohľadávky vzniknutej z vyššie uvedenej zmluvy oznámila dlžníkovi postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010.
48. Citované ustanovenie § 92 ods. 7 zákona o bankách však umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. V zmysle citovaného ustanovenia predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods.1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná / postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané/, potom jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi. Žalobca nepreukázal doručenie písomnej výzvy žalovanému v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto je postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu neplatné a to bez ohľadu na to, či sa jedná o splatné alebo nesplatné pohľadávky. Žalobca túto skutočnosť do skončenia dokazovania nepreukázal, nepredložil výzvu adresovanú žalovanému a dôkaz o jej doručení, ba ani o jej odoslaní. Žalobca nepreukázal, že sa takáto listina do dispozičnej sféry dlžníka dostala, preto súd vychádzal z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia pohľadávky bankou. Je teda zrejmé, že žalobca nie je v danej veci aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z uvedených dôvodov súd vo výroku II. rozsudku žalobu zamietol.
49. Pre úplnosť súd dodáva, že z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov 6,64 %, výšku úrokovej sadzby 11,60 %, poplatok za správu úveru 50,- Sk mesačne a poplatok za poskytnutie úveru 2 000,- Sk. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že výška RPMN nikdy nemôže byť nižšia ako výška úrokovej sadzby. Ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnávaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysel uvedeného zákona, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Súdu sú známe argumenty banky v obdobných veciach, kedy poukazujú na to, že pri výpočte RPMN postupovali podľa prílohy zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá v danom čase obsahovala chybný vzorec, čo bolo zákonodarcom napravené novelou zákona účinnou od 1.7.2006. K uvedenej argumentácii súd
uvádza následovne. Predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý bankou a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že banka bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako jej to ukladá zákon o bankách. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu v banke s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré banka pripraví v písomnej podobe a predloží klientovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa naplnené neboli. Banka, ako odborník, musela vedieť, že údaj o výške RPMN uvedený v zmluve / aj keď vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch / je nesprávny a v neprospech klienta skresľuje cenu úveru. V čl. IV. bod 5 úverovej zmluvy banka uviedla, že dlžník a veriteľ sa dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov je 6,64 %, pričom je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov dlžníka spojených z úverom a výšky poskytnutého úveru. Banka neposkytla klientovi objektívny údaj o výške RPMN a voči klientovi postupovala neodborne. Banka / na rozdiel od štátnych orgánov/ môže podľa čl. 2 ods.3 Ústavy SR konať, čo nie je zákonom zakázané, a teda mohla v zmluve uviesť pravdivý údaj o cene úveru. Takýmto postupom by banka naplnila zákonnú povinnosť postupovať pri vykonávaní bankovej činnosti s odbornou starostlivosťou.
50. Uvedenie nepravdivej RPMN v zmluve o úvere, ktorá skresľuje cenu úveru v neprospech spotrebiteľa má rovnaké právne dôsledky ako neuvedenie RPMN v zmluve, a teda bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Nebolo sporné medzi stranami, že na základe zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 3319,39 eura a na predmetný úver bola doposiaľ zaplatená suma 4 350,05 eura, teda viac ako bol poskytnutý úver. Pretože úver je bez úrokov a poplatkov, žaloba by bola za uvedenej situácie nedôvodná aj prípade, ak by žalobca bol v konaní aktívne vecne legitimovaný.
51. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení. Žalovaným v 1. až 3. rade a osobitnému subjektu, ktorí mali vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % vo výroku III. rozsudku, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva lehote 15dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).