Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-363-2015.pdf
PDF · 69.68 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-2Er/363/2015
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného F. W., Y..X.., so sídlom T.O. A. X, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Q. O.Á., F.., s.r.o., so sídlom P. XX, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, P., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2960,09 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekučné konanie, ktoré sa začalo na návrh oprávneného zo dňa 25.03.2015, doručený dňa 31.03.2015 na Exekútorsky úrad JUDr. U. O., Exekútorský úrad v Žiline, T. Q. XX, XXX XX Ž., v konaní vedenom u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 2665/2015 a pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 2Er/363/2015, z a s t a v u j e. II. Súdnej exekútorke JUDr. W. W. Á., Exekútorský úrad, so X. U. H. XX, XXX XX W. náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a. III. Oprávnenému súdny poplatok zo žiadosti o udelenie poverenia n e v r a c i a.
odôvodnenie:
1. Dňa 14.04.2015 bola Okresnému súdu Čadca doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. U. O. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučným titulom. 2. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 4. Podľa § 38 ods. 3 EP ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania. 5. Dňa 13.11.2015 bolo súdu doručené podanie spoločnosti F. I. s.r.o. označené ako návrh na zmenu účastníka exekučného konania a súhlas so vstupom do konania na strane navrhovateľa ( č. listu 14 spisu). 6. Dňa 11.11.2016 bolo súdu doručené podanie oprávneného, a to ešte pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Oprávnený vzal svoj návrh na vykonanie exekúcie späť a žiadal o vrátenie súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie ( č. listu 39 spisu). 6. V danej veci sa začalo exekučné konanie dňa 31.03.2015, a to doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Vzhľadom na to, že oprávnený vzal návrh na vykonanie exekúcie späť, a to pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie, súd jeho vôľu rešpektoval a exekučné konanie, ktoré začalo na návrh oprávneného, zastavil v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Exekučného poriadku. 7. Súd poukazuje na to, že o návrhu na zmenu účastníka exekučného konania už nerozhodoval, nakoľko bol návrh na vykonanie exekúcie oprávneným vzatý späť.
9. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Keďže súd exekučné konanie zastavil, v zmysle ustanovenia § 200 ods. 5 EP bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách exekúcie. Exekučný poriadok však neupravuje otázku náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi v prípade, že exekučné konanie je zastavené skôr, ako mu bolo vydané poverenie na jej vykonanie. Súd preto pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie analogicky aplikoval ustanovenie § 47 ods. 3 EP, ktoré upravuje otázku náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi v prípade, že povinný uhradil pohľadávku po začatí exekučného konania a skôr ako mu uplynula lehota na podanie námietok. V tomto prípade má súdny exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. V danom prípade si súdny exekútor žiadne trovy neuplatnil, a preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov exekúcie nepriznal. 12. V späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 03.11.2016 oprávnený žiadal o vrátenie súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Súd poukazuje na prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ustanovenie § 18h, podľa ktorého sa z úkonov navrhnutých do 31. marca 2017 vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, i keď sa stanú splatnými po 1. apríli 2017. V zmysle uvedeného sa podľa položky 13 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. ( účinného do 31.03.2017) platí súdny poplatok zo žiadosti o udelenie poverenia vo výške 16,50 €. Na vrátenie súdneho poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia súd nezistil zákonný dôvod. Ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. ( účinného do 31.03.2017) upravuje vrátenie súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania (odvolania, dovolania). Súdny poplatok zo žiadosti o udelenie poverenia je však splatný podaním tejto žiadosti, nie podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Podmienky na vrátenie súdneho poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. ( účinného do 31.03.2017), ale ani podľa iného zákonného ustanovenia, tak nie sú splnené. O žiadosti o udelenie poverenia rozhoduje exekučný súd, a to tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa názoru súdu poverenie na vykonanie exekúcie nie je návrhom na začatie konania, a preto na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že súd nekoná o návrhu na začatie konania, ale o žiadosti súdneho exekútora, a teda nie je daný postup podľa § 11 ods. 3 Zákona č. 71/1992 Zb. Taktiež skutočnosť, že súdnemu exekútorovi nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie, nie je dôvodom na vrátenie súdneho poplatku, pretože súdny poplatok podľa položky 13 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov sa platí zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, nie za udelenie poverenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie ( § 355 ods. 2 CSP, § 38 EP, § 243b EP v spojení s ustanovením § 9a ods. 1 EP). Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. (§ 239 CSP). Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (§ 240, § 242 CSP). V sťažnosti sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Sťažnosť musí byť podpísaná. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania (§ 249 CSP). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; s prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu (§ 250 CSP). Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.