Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1426-2003.pdf
PDF · 107.27 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1426/2003
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, proti povinnému: BKSL, spol. s r.o., so sídlom Príboj, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 36 028 754, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Kolesárovou, so sídlom Exekútorského úradu Ul. Prof. Sáru č. 5, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. 437/03, o vymoženie 17 088,53 eur (514 809,- Sk) a trov exekúcie, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 22,20 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 16.09.2003. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 17 088,53 eur (514 809,- Sk) a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Platobný výmer Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, č. 503-439-4101/2000-27 zo dňa 29.11.2000, právoplatný a vykonateľný dňa 21.12.2000.
2. Poverením č. 5601 002113* zo dňa 25.09.2003, Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú, so sídlom Exekútorského úradu Ul. Prof. Sáru č. 5, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 437/03.
3. Súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdu dňa 04.01.2017 podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) a h) Exekučného poriadku, pretože počas exekučného konania bolo zistené, že rozhodnutie oprávneného nie je možné vykonať z dôvodu preklúzie v zmysle § 148 ods. 1 zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení. V rámci súčinnosti tretích osôb (súvisiace spisy) bolo taktiež zistené, že povinný nemá vedené účty v peňažných ústavoch, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Súdny exekútor si súčasne uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 39,89 eur, špecifikovanú vo vyúčtovaní exekučného konania EX 437/03, a predložil súdu aj exekučný spis EX 437/03.
4. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
5. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
9. Podľa § 277 ods. 2 zákona o sociálnom poistení o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
10. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, účinného do 31.12.2003 (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni“), pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
11. Podľa § 30 zákona o Sociálnej poisťovni pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom.
12. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 16.09.2003 (s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005.
13. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
14. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Desaťročná lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni je považovaná za lehotu prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Na preklúziu práva súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Súd tak prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu.
15. V danom prípade z pripojeného exekučného titulu - Platobného výmeru Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, č. 503-439-4101/2000-27 zo dňa 29.11.2000, mal súd preukázané, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 21.12.2000, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s § 30 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni, kedy rozhodnutie o
vymáhaní poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokút, možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Desaťročná lehota tak v zmysle ustanovenia § 30 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 21.12.2010. Súd má preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo po márnom uplynutí lehoty desiatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia neúčinným.
16. Súd exekúciu zastaví, ak nepochybne zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Keďže exekučný titul vo veci sa stal v priebehu exekúcie neúčinným, súd podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
17. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie uprednostnil pred nemajetnosťou povinného zistenú preklúziu práva, na ktorú je povinný prihliadať ex offo, pretože neúčinnosť exekučného titulu v dôsledku preklúzie práva nastala o niekoľko rokov skôr (dňa 21.12.2010) ako súdny exekútor zistil nemajetnosť povinného (súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku až dňa 04.01.2017). Po uplynutí desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, v danom prípade dňa 21.12.2010, bolo však už ďalšie vykonávanie exekúcie neprípustné a nezákonné.
18. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
19. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
20. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
21. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
22. Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
23. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.08.2005 poznal dve výnimky z tejto zásady. Obe výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného a druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu pozri napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že ich nahradí povinný.
24. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
25. V zmysle § 27a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
26. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
27. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
28. Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (100 Sk).
29. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
30. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
31. Podľa § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, v odmene exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
32. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 39,89 eur, pričom trovy exekúcie vyčíslil nasledovne:
a) v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. žiadal súdny exekútor priznať časovú odmenu spolu v sume 13,28 eur za 2 začaté hodiny (t.j. spolu 105 min.) účelne vynaložené na exekúciu, a to za nasledovné úkony: kontrola a spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie v trvaní 20 min., predbežné trovy exekúcie v trvaní 15 min., výzva na poskytnutie súčinnosti - predvolanie v trvaní 15 min., výzva na úhradu pohľadávky v trvaní 15 min., podnet na zastavenie exekúcie v trvaní 20 min., vypracovanie vyúčtovania v trvaní 20 min. Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkon, ktorý je odmeňovaný paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkon - kontrola a spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. získanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedený úkon odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Čo sa týka úkonu predbežné trovy exekúcie v trvaní 15 min. a vypracovanie vyúčtovania v trvaní 20 min., tieto úkony nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Pokiaľ si teda súdny exekútor vyúčtoval a uplatnil si trovy exekúcie, tento úkon podľa názoru súdu nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech, inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Navyše, pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu za úkon - výzva na úhradu pohľadávky v trvaní 15 min., nakoľko tento úkon bol súdnym exekútorom vykonaný až dňa 14.11.2016, t.j. po uplynutí desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, kedy už vykonávanie exekúcie nebolo prípustné a zákonné. Súd tiež poznamenáva, že s poukazom na na § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie, bolo povinnosťou súdneho exekútora v exekúcii nepokračovať a bezodkladne oznámiť zákonnú prekážku ďalšieho vykonávania exekúcie exekučnému súdu (súdu doručiť podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie práva), nevynímajúc že iba do tohto času možno prípadné trovy exekúcie považovať za účelne vynaložené v exekúcii. Súd tak uznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume 6,64 eur za jednu začatú hodinu exekučnej činnosti, a to za úkony - výzva na poskytnutie súčinnosti - predvolanie v trvaní 15 min. a podnet na zastavenie exekúcie v trvaní 20 min.
b) v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu za 4 úkony exekučnej činnosti spolu v sume 13,28 eur, a to za nasledovné úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie účtu - elektronicky, každé zisťovanie bydliska - Slovenská pošta, a.s. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 3 paušálnou sumou odmeňované úkony exekučnej činnosti v celkovej sume 9,96 eur (3 x 3,32 eur), a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a každé zisťovanie bydliska - Slovenská pošta, a.s., nakoľko ich vykonanie ako aj účelnosť bola v spise súdneho exekútora preukázaná. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon - každé zisťovanie účtu - elektronicky, nakoľko vykonanie takého úkonu nebolo v spise súdneho exekútora preukázané.
c) v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov špecifikovaných ako poštovné v sume 2,70 eur, poplatok (zisťovanie účtov - elektronicky) v sume 0,70 eur, a telekomunikačné náklady v sume 3,28 eur (internet - súčinnosti, kópie 25 x 0,10 eur, obálky 4 x 0,07 eur a spisový obal 0,50 eur). Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne a hospodárne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekučnom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov exekúcie súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou, týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. V časti vyúčtovaných hotových výdavkov sa súd s predloženou špecifikáciou trov exekúcie nestotožnil a nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky v ním špecifikovanej sume. Z titulu hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. náhradu za poštovné iba za doručovanie tých listín, ktorých doručenie poštou mal súd z predloženého spisu súdneho exekútora riadne preukázané. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného spolu v sume 1,90 eur, a to za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 03.11.2003 v sume 1,00 euro a výzvy na poskytnutie súčinnosti zo dňa 25.11.2003 v sume 0,90 eur, pretože z exekučného spisu bola táto suma
preukázaná jednou doručenkou a jednou vrátenou zásielkou s podacou pečiatkou pošty. Súd súdnemu exekútorovi poštovné vo zvyšku nepriznal, nakoľko bolo vynaložené v čase po uplynutí desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, kedy už vykonávanie exekúcie nebolo prípustné ani zákonné a preto tieto výdavky nepovažuje súd ani za účelné ani za hospodárne. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu za poplatok v sume 0,70 eur za zisťovanie účtov - elektronicky, nakoľko súdny exekútor vykonanie tohto úkonu ani vynaloženie uvedeného výdavku a jeho výšky v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu telekomunikačných nákladov v sume 3,28 eur, špecifikovaných ako internet - súčinnosti, kópie 25 x 0,10 eur, obálky 4 x 0,07 eur a spisový obal 0,50 eur, nakoľko súdny exekútor nepreukázal súdu jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku takýchto výdavkov. Súdny exekútor síce predložil faktúru na nákup obálok, avšak táto je z roku 2014, pričom väčšina listín bola vydaných a zaslaných skôr (keďže konanie sa začalo v roku 2003), z toho dôvodu je bezpredmetné, za aké sumy súdny exekútor nakupoval obálky v roku 2014. Súd navyše konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie (kancelársky papier, obálky, toner, písacie potreby, spony, lepidlá, „šanóny“, etikety atď). Súd je však toho názoru, že pokiaľ súdnemu exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 v spojení s § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Otázka náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál je riešená aj v uznesení Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, keď bol zo strany súdneho exekútora spochybňovaný právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení sp. zn. 3 CoE 4/2007 z 25. júna 2007, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Ústavný súd tento právny názor vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru Ústavného súdu SR nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
d) nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 %, ktorá zo sumy 18,50 eur predstavuje 3,70 eur. .
33. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 22,20 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
34. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu exekučný titul ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení Exekučného poriadku.