Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu Steelcore, s.r.o., so sídlom Prešov, Strojnícka 20B,, IČO: 45 967 661, právne zast. ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Košice, Floriánska 19, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 09.07.2019 č. XXXXXXXXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 12.03.2019 č. XXXXXXXXX/XXXX na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu správcu dane je zrejmé, že Daňový úrad Prešov vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 opätovne, podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku. Daňová kontrola bola začatá dňa 27.04.2015, v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly č. XXXXXXXX/XXXX, z dôvodného podozrenia, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené.

2. Správca dane z dokladov predložených daňovým subjektom zistil, že odpočet dane v zdaňovacom období august 2012 sa realizoval na základe faktúr, ktoré vystavil dodávateľ, spoločnosť FamaStav. spol. s r.o., Stavebná 1/3642, Banská Bystrica.

- faktúra č. XXXX/XXX (int. č. DF XXXXXX), dátum vyhotovenia 08.08.2012, dátum dodania 08.08.2012, základ dane 15 000,- EUR, DPH 20% 3 000,-EUR; predmet fakturácie - na základe Zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov,

- faktúra č. XXXX/XXX (int. č. FD XXXXXX), dátum vyhotovenia 31.08.2012, dátum dodania 31.08.2012, základ dane 65 000,-EUR, DPH 20% 13 000,-EUR; na základe Zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov, za prevedené služby na základe zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov zo dňa 30.05.2011. Súčasťou faktúr je menný zoznam pracovníkov.

3. Za účelom preverenia nároku na uplatnenie odpočítania dane správca dane nahliadol do spisu platiteľa dane z vykonanej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až júl 2012, september až december 2012. ktorého súčasťou boli písomnosti a doklady z vykonaných úkonov. Bolo zistené, že bolo realizované dožiadanie zo dňa 23.09.2015 zaslané na Daňový úrad Banská Bystrica za účelom preverenia faktúr vystavených FamaStav spol. s r.o. pre platiteľa dane za zdaňovacie obdobia júl 2011 až jún 2013; odpoveď zaevidovaná dňa 27.11.2015, kde Daňový úrad Banská Bystrica uviedol, že bolo vykonané ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti FamaStav spol. s r.o., Ing. O. T. za účelom preverenia zdaniteľných obchodov spol. FamaStav spol. s r.o. a spol. Steelcore s.r.o., kde ten uviedol, že živnostníci, s ktorými mala spoločnosť FamaStav spol. s r.o. uzatvorené zmluvy, vykonávali stavebné práce, rekonštrukcie bytových jednotiek v Karvinej a v Ostrave. Spoločnosť FamaStav spol. s r.o. mala so spoločnosťou Steelcore s.r.o. uzatvorenú zmluvu. Odberateľské faktúry pre spoločnosť Steelcore s. r. o. vystavil konateľ spoločnosti Ing. O. T., podpisy na faktúrach sú jeho. Faktúry boli uhradené čiastočne, v akej výške, nevedel presne. Spoločnosť FamaStav spol. s r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia, právnym nástupcom sa stala spoločnosť MASSA s.r.o. Daňové a účtovné doklady boli odovzdané konateľovi nástupníckej spoločnosti W. Z.. Dňa 26.06.2015 sa konateľom spoločnosti stal Iosif B., občan Rumunska. Zásielky adresované spoločnosti MASSA s.r.o. na evidované sídlo sa vrátili nedoručené s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“. Pri miestnom zisťovaní bolo zistené, že sídlo spoločnosti nie je označené, na adrese sa nikto zo spoločnosti nezdržiava. Dňa 20.05.2015 boli správcovi dane postúpené dôkazy od Kriminálneho úradu finančnej správy, Úsek colnej a daňovej kriminality, pobočka Východ Košice, v zmysle ktorých bol zdokumentovaný nesúlad medzi počtom odpracovaných hodín, ktoré boli predmetom fakturácie medzi dodávateľom služieb Younited s.r.o., Urxova 6741/4, Prešov, a odberateľom FamaStav spol. s r.o. a následne prefakturované daňovému subjektu. Na základe výzvy na predloženie dokladov preukazujúcich hospodárske operácie a účtovné prípady k došlým faktúram od spoločnosti FamaStav s.r.o., č. XXXX/XXX zo dňa 22.12.2011 a č. XXXX/XXX zo dňa 30.12.2011, doloženie menného zoznamu pracovníkov vykonávajúcich služby; menný zoznam zamestnancov v roku 2011 k vystaveným faktúram pre odberateľa služieb RPG Služby, s.r.o. Ostrava. Dňa 23.07.2015 daňový subjekt predložil elektronickým podaním č. X/XXXXXXXX/XXXX v prílohe č. la, lb - menný zoznam pracovníkov vykonávajúcich služby (stavebné práce) na základe zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov k došlým faktúram č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX. V prílohe č. 2 - menný zoznam dočasne pridelených zamestnancov - rok 2011. V prílohe č. 3 - menný zoznam pracovníkov k vystaveným faktúram pre odberateľa RPG Služby, s.r.o. Ostrava rok 2011, 2012, 2013.Dňa 25.11.2015 správca dane zaslal žiadosť č. XXXXXXX/XXXX dňa 25.11.2015 o medzinárodnú výmenu daňových informácií, týkajúcu sa dodania služieb do iného členského štátu. Z odpovede na žiadosť zo dňa 18.02.2016 vyplynulo, že spoločnosť RPG Služby s.r.o. v období 07/2011 až 06/2013 spolupracovala s platiteľom dane na základe rámcovej zmluvy. Práce vykonávali partie zamestnancov, ktorí mali svojich predákov. Platiteľ dane k jednotlivým faktúram nedokladoval súpis pracovníkov, ktorí stavebné práce vykonávali. Zástupca daňového subjektu RPG Služby s.r.o. uviedol, že nepozná dodávateľské spoločnosti platiteľa dane. RPG Služby, s.r.o. je servisná organizácia, ktorá vykonáva opravy bytov, bežnú údržbu pre firmu RPG Byty, s.r.o.. Kontakt bol zabezpečený prostredníctvom konateľov s cieľom zlacnieť opravu voľných bytov; išlo o pracovnú silu zo Slovenska, kde je cena práce nižšia. K vykonávaniu predmetných služieb/ opráv bola vyhotovená rámcová zmluva. Platiteľ dane mal podpísanú rámcovú zmluvu s konateľom spoločnosti. Fyzicky zabezpečoval výkon prác skupinami ľudí, ktorí mali spravidla zmluvu na konkrétny typ práce. Partie pracovníkov mali predákov, ktorí dohliadali na kvalitu, rýchlosť a termíny prác. Títo predáci komunikovali pri realizácii zákaziek priamo s technikmi spoločnosti RPG Služby, s.r.o. Platiteľ dane nedokladoval súpis pracovníkov k jednotlivým faktúram, ktorí stavebné práce vykonávali. Zástupca RPG Služby s.r.o. nevedel, kto konkrétne vykonával predmetné práce. Uviedol, že nepozná spoločnosti Younited s.r.o., FamaStav spol s. r.o., ani W. Z.. Ing. V. A. zastupoval platiteľa dane ako človek zodpovedný za opravy bytov, komunikoval s technikmi spoločnosti RPG Služby s.r.o. Zástupca RPG Služby s.r.o. nevedel, či platiteľ dane zamestnával Ing. A. prostredníctvom subdodávateľskej firmy alebo priamo. PCM Group, s.r.o. práce nefakturovala priamo RPG Službám s.r.o. Bol predvolaný svedok Ing. V. A. (konateľ PCM Group, s.r.o.), ktorý pri výsluchu doložil iba faktúry pre platiteľa dane ako odberateľa a pre odberateľa FamaStav spol. s r.o., spolu s menným zoznamom pracovníkov (protokol o výkone prác).

4. Dňa 22.10.2018 správca dane zaslal daň daňovému subjektu oboznámenie s vykonanými úkonmi. V ňom okrem týchto úkonov dožiadaní správca dane informoval daňový subjekt o tom, že:

- zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií /MVI/ č. XXXXXXX/XX zo dňa 25.09.2015, týkajúcu sa daňového subjektu ZEKOV METAL CANARIA S.L, Avenida Roque Del Ešte 20, 351 30 Término Municipal De Mogán, ktorou správca dane požadoval preveriť nadobudnutie tovaru od spoločnosti

ZEKOV METAL CANARIA S.L. Dňa 11.05.2016 bola správcovi dane zaslaná čiastočná odpoveď na žiadosť zaevidovaná pod číslom XXXXXA/XX/Ska zo dňa 11.05.2016. v ktorej český správca dane uviedol, že spolupráca so ZEKOV METAL CANARIA S.L. je komplikovaná, spoločnosť nepredkladá požadované doklady. Obchodná spolupráca medzi ZEKOV METAL CANARIA S.L. a spoločnosťou Steelcore s.r.o. je predmetom ďalšieho daňového konania. Dňa 13.09.2018 bola správcovi dane zaslaná konečná odpoveď č. XXXXXX/XXXX, kde český správca dane o. i. uviedol, že obchodná korporácia ZEKOV METAL CANARIA S.L. nemá sídlo v tuzemsku, jej sídlo a doručovacia adresa je na Kanárskych ostrovoch, je zaregistrovaná na dani z pridanej hodnoty v ČR s účinnosťou od dňa 30.06.2012, má u správcu dane zverejnený český bankový účet. V predmetných obdobiach obchodovala s kovmi (medené katódy), nemala žiadnych zamestnancov, priestory, žiadne materiálne vybavenie. Obchodná korporácia nevykázala dodanie ani nadobudnutie predmetného tovaru vo svojich priznaniach k DPH za predmetné obdobie. Podľa priložených dokladov od litovskej finančnej správy je správca dane toho názoru, že obchodná korporácia ZEKOV prijala predmetný tovar od dodávateľa UAB na území Českej republiky a vznikla jej tak povinnosť priznať daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu v predmetných obdobiach. Obchodná korporácia ZEKOV v priebehu daňovej kontroly so správcom dane dostatočne nespolupracovala, správca dane tak nevie detaily naviazania a priebeh spolupráce medzi predmetnými spoločnosťami. Správcovi dane sa nepodarilo nazhromažďovať také dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali, či bol a za akých podmienok predmetný tovar dodaný odberateľovi Steelcore, s.r.o.

- správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií /MVI/ zo dňa 24.11.2015 týkajúcu sa daňového subjektu SDA SOVEREIGN Distribution AG. Farkastorki útca 2.FS 1.1037 Budapest. V odpovedi na MVI č. XXXXX/XXXX dňa 14.01.2016 maďarský správca dane uviedol, že účtovné dokumenty spoločnosti boli zadržané, nedisponuje nimi. Tovar nakúpený od spoločnosti Steelcore s.r.o. bol prepravený do skladu spoločnosti 1CE SOLUTION Kft. (sklad : 9027 Gyór. Hútóházi út 2; daňové č.: 14351103-2-41). Podľa zmluvy spoločnosť 1CE SOLUTIONS poskytovala služby v spojitosti s HU daňovníkmi: Sovereign Brand Food Distribution Kft. (daňové č.: 23563058-2-41; sídlo 1037 Budapest, Farkastorki u. 23. fszt. 1), - SDA Sovereign Distribution AG Magyarországi Fióktelepe "f.a." (daňové č.: XXXXXXXX-X-XX; sídlo 1037 Budapest, Farkastorki utca 23. fszt. 1), - Túli Trade Kft. (daňové č.: 23774492-2-41; sídlo 1037 Budapest, Farkastorki u 23. fszt. 1).

5. Dňa 25.10.2018 správca dane zaslal daňovému subjektu výzvu na doplnenie predložených faktúr od dodávateľa, FamaStav, spol. sr.o. na základe zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov zo dňa 30.05.2011, t.j. aby doplnil k priloženému mennému zoznamu pracovníkov ich identifikáciu, t. j. adresu bydliska, dátumu narodenia, resp. rodné číslo u: A. C., S. O., M. S., H. S., S. O., O. G.. O. O., M. S., A. H., M. C., M. G., O. B., H. O., M. C., L. G., H. F., W. Z., A. N., V. H., U. W., O. Z., O. Z., U. G., A. B., O. F., O. M., M. M., za účelom verifikácie skutočností deklarovaných v jednotlivých faktúrach s možnosťou overenia ich správnosti na príslušných inštitúciách v rámci Slovenskej republiky. Súčasne daňový subjekt upozornil, že v prípade nesplnenia si povinnosti, správca dane neuzná v zmysle § 51 Zákona o DPH uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH.

6. Správcovi dane bola dňa 06.11.2018 doručená odpoveď na výzvu č. X/XXXXXXXX/XXXX, v ktorej daňový subjekt o. i. uviedol, že nie je v jeho možnostiach doplniť presnú identifikáciu všetkých pracovníkov, pretože nimi nedisponuje, tiež s odkazom na o ochrane osobných údajov, tiež aj preto, že uplynulo viac ako šesť rokov od dotazovaného obdobia. V tejto súvislosti daňový subjekt namietal, že v auguste 2012 nebol, ani v súčasnej dobe neexistuje žiadny právny dôvod na získavanie a zhromažďovanie takýchto údajov z jeho strany, keďže išlo o výhradne obchodný vzťah medzi ním ako objednávateľom a poskytovateľom (FamaStav, spol. s r.o.) a pracovníci, ktorí vykonávali práce a činnosti, nemali s ním žiaden priamy vzťah, ani obchodný, ani pracovnoprávny. Taktiež ani zmluva o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov zo dňa 30.05.2011 mu neukladala povinnosť požadovať, získavať, zhromažďovať a uschovávať údaje o pracovníkoch obchodného partnera. Napriek uvedenému správca dane získal a uviedol správcovi dane údaje o týchto osobách: A. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa: H. A. XXX a S. O., nar. XX.XX.XXXX, adresa: D. Z. XXX. Uviedol, že inak dostatočným spôsobom preukázal naplnenie hmotnoprávnych podmienok na vznik práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012.

7. Správca dane vyzval Sociálnu poisťovňu, ústredie výzvou zo dňa 08.11.2018 na preverenie zamestnávateľa/ SZČO) za obdobie 1.01.2012 - 31.12.2012 u osôb: A. C., a S. O.. Sociálna poisťovňa v odpovedi zo dňa 14.11.2018 (doručená správcovi dane dňa 05.12.2018) uviedla, že A. C. bol v období od 01.01.2012 do 31.12.2012 prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového

sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec - dohodár do 31.12.2012, od 09.01.2012 do 21.12.2012 pre BORDON, s.r.o., IČO:36615315. Brezovička 134. S. O. bol v období od 01.01.2012 do 31.12.2012 prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec - dohodár pre BORDON, s.r.o.,IČ0:36615315. Brezovička 134.

8. Správca dane zaslal daňovému subjektu oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.12.2018. v ktorom správca dane na základe získaných informácií a vykonaným dokazovaním preukázal, že plnenia z faktúr predložených daňovým subjektom od dodávateľa služieb FamaStav spol. s r.o. na základe zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov zo dňa 30.05.2011 nenastali. Daňový subjekt vo vyjadrení zo dňa 14.12.2018 nesúhlasil so stanoviskom správcu dane a navrhol preveriť v evidencii zamestnávateľa BORDON, s.r.o. záznamy týkajúce sa zamestnancov A. C. a S. O. a zároveň aj vykonať ich vypočutie ako svedkov.

9. Správca dane dospel k záveru, že platiteľ dane neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa daňová povinnosť pri dodaní služby, t.j. že obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu v zmysle faktúr. Správca dane sa zaoberal všetkými pripomienkami a návrhmi platiteľa dane, ktoré posúdil ako neúčinné v celom rozsahu, keďže nemajú charakter objektívneho zistenia skutkového stavu a nemajú vplyv na správne určenie výšky daňovej povinnosti. Ďalej skonštatoval, že daňový subjekt nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na uvedené zistenia. Z uvedeného správca dane spísal dňa 20.12.2018 úradný záznam č. XXXXXXXXX/ XXXX.

10. Správca dane daňovou kontrolou DPH za zdaňovacie obdobie august 2012, ktorá bola vykonaná opätovne, zistené skutočnosti vyhodnotil tak, že faktúry vystavené spoločnosťou FamaStav, spol. s r.o., pre daňový subjekt majú vážne formálne nedostatky, na faktúrach nie je žiaden odkaz na prílohu ku faktúre, samotné prílohy nemajú označenie, ku ktorým faktúram sa vzťahujú. Sú to vážne formálne nedostatky, ktoré dôvodne spochybňujú už len z formálnej stránky, nárok kontrolovaného platiteľa dane na nárokovaný odpočet dane. Formálne nedostatky faktúr, na základe ktorých sa uplatňuje odpočet dane na vstupe, nemožno odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Daňový subjekt nepreukázal riadne vystavené daňové doklady v zmysle § 71 ods. 1, 2 zákona o DPH. Správca dane poukázal na rozsudok ESD C- 342/87, v zmysle ktorého nemožno odpočítať daň, ktorú platiteľ uskutočňujúci zdaniteľné obchody musí odviesť len preto, že bola uvedená na faktúre. Z toho vyplýva, že tento nárok nemožno uplatniť pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedá určitému plneniu, buď z titulu, že je vyššia, ako tá právoplatne splatná, alebo z titulu, že predmetné plnenie nepodlieha DPH. Správca dane konštatoval, že zo stranydaňového subjektu absentuje preukázanie základnej podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH a to preukázanie, či dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v rozsahu, ako je to uvedené na predložených faktúrach. Daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH vzniká dňom dodania služby. Ak nevzniklo dodanie v rozsahu, množstve a cene tak, ako je uvedené na faktúre, nevzniká právo na odpočítanie dane (rozsudok ESD sp. zn. C-218/10).

11. Správca dane vyhodnotil podpísanú zmluvu s poskytovateľom na dočasné pridelenie pracovníkov za všeobecnú, bez bližšej špecifikácie počtu osôb, mien, prípadne iných špecifikácií dodávky, pričom ani faktúra za dodanie služby neobsahuje prílohu s uvedením týchto skutočností. Ak správca dane počas kontroly nemá k dispozícií tieto údaje a nevie sa k nim z dostupných iných zdrojov zákonným spôsobom dostať, má právo si tieto v zmysle Daňového poriadku od kontrolovaného subjektu vyžiadať. S odkazom na § 24 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku správca dane konštatoval, že daňový subjekt je povinný preukázať skutočnosti, na preukázanie ktorých bol správcom dane počas daňovej kontroly vyzvaný. Správca dane v tejto súvislosti poukázal aj na , a § .

12. V súvislosti s vykonaným dokazovaním správca dane poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. a sp. zn. , kde súd o.i. vyslovil, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať naviac povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.

13. Na základe vykonaných zistení správca dane vyhodnotil zistený skutkový stav tak, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a správcovi dane nepreukázal riadne vystavené daňové doklady podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o DPH; nepredložil identifikačné údaje pracovníkov deklarovaných v jednotlivých faktúrach, pričom pri absencii týchto údajov nebolo možné úplne zistiť rozsah poskytnutých služieb jednotlivými pracovníkmi, keďže tieto údaje absentovali aj pri zmluve o dočasnom pridelení pracovníkov. Správca dane tak na základe zistených skutočností neuznal právo na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených spoločnosťou FamaStav, spol. s r.o. za prevedené služby na základe zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov zo dňa 30.05.2011.

14. Vo vzťahu k neuznaniu odpočtu dane v súvislosti s deklarovaným obchodom, nadobudnutím tovaru na základe faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 28.08.2012 od dodávateľa ZEKOV METAL CANARIA S.L., kde bol fakturovaný olej PREMIOL 24 300 litrov, fakturovaná cena 23 142,-EUR (DPH 20% 4 628,40 EUR). Správca dane preveroval nadobudnutie tovaru zaslaním žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom v odpovedi bolo uvedené, že spoločnosť ZEKOVMETAL CANAR1A S.L. nevykázala v príslušnom zdaňovacom období žiadne intrakomunitáme dodanie tovaru platiteľom v rámci EU, nepodala žiadne súhrnné výkazy; deklarovala len prijaté a uskutočnené plnenia na území ČR; preprava tovaru z ČR do SR nebola preukázaná. Ďalším preverovaním (dožiadania, výzvy, zápisnice o ústnom pojednávaní) bolo zistené, že tovar bol prevzatý platiteľom dane v sklade v ČR v Hodoníne, kde bol skladovaný až do uskutočnenia prepravy dňa 17.09.2012. Platiteľ dane zdokladoval prepravu tovaru, ktorá sa uskutočnila na trase Hodonín - Holíč v zmysle medzinárodného nákladného listu č. CZ XXXXXXX. Na Slovensku mal daňový subjekt prenajatý sklad v Holíči od prenajímateľa KASSIA International, a.s.. Lúčky 1737/74, v zmysle zmluvy, a to od 17.09.2012. Následne dňa 17.09.2012 platiteľ dane deklaroval prepravu tohto tovaru v zmysle medzinárodného nákladného listu č. XXXXXXX na trase Holíč - Maďarsko. Zároveň bola preprava preverovaná v spoločnosti Almatrans, s.r.o., Mierová 7, Levice, ktorá potvrdila uskutočnenie prepravy prostredníctvom prepravcu D.A.L. Cargo s.r.o., Rišňovce č. 630 dňa 17.09.2012. Správca dane tieto skutočnosti vyhodnotil tak, že platiteľ dane v zdaňovacom období august 2012 priznal daň z nadobudnutia tovaru v sume 4 628,40 EUR, ale v skutočnosti tovar zakúpený v zmysle faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej spoločnosťou ZEKOV METAL CANARIA S.L. nebol v zdaňovacom období august 2012 reálne nadobudnutý, odoslaný, alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu na územie nadobúdateľovi. Preto daňovému subjektu nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 69 ods. 6 Zákona o DPH a nedošlo ani k nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Uvedené zistenia nemajú vplyv na sumu deklarovaného nadmerného odpočtu v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2012.

15. Dňa 07.12.2018 bolo daňovému subjektu zaslané oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, na ktoré daňový subjekt písomne reagoval dňa 14.12.2018, na základe čoho bol dňa 09.01.2019 vypracovaný Protokol z daňovej kontroly vykonávanej opätovne na kontrolu uplatnenia nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie august 2012, kde správca dane uviedol všetky kontrolné zistenia a závery, pričom bolo o.i. konštatované, že daňový subjekt, žalobca, porušil § 71 ods. 2 Zákona o DPH, keďže predložené faktúry neobsahovali všetky zákonné náležitosti, ani z ich príloh nebolo zrejmé množstvo, druh a rozsah dodanej služby; to vo vzťahu k spoločnosti FamaStav spol. s r.o., čím tak zo strany daňového subjektu nebolo unesené dôkazné bremeno v požadovanom rozsahu; nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované faktúrami, ani vo vzťahu k obchodom so spoločnosťou ZEKOV METAL CANARIA S.L., kde nebolo preukázané, aby bol v zdaňovacom období august 2012 tovar odoslaný, prepravený do tuzemska z iného členského štátu, čím tak daňovému subjektu nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 69 ods. 6 Zákona o DPH a nedošlo k vzniku nároku na odpočet DPH. Doručením protokolu došlo k ukončeniu daňovej kontroly.

16. Dňa 30.01.2019 daňový subjekt doručil správcovi dane odpoveď na výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č.XXXXXXXXX/XXXX, v ktorej uviedol nesúhlas s tvrdením správcu dane, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa daňová povinnosť pri dodaní služby viaže. Žalovaný k tomu uviedol, že námietky a vyjadrenia platiteľa dane sú v zásade zhodné s odvolacími námietkami.

17. Dňa 26.02.2019 správca dane vykonal vypočutie svedka, A. C., ktorý pracoval pre spoločnosť FamaStav, spol. s r.o. Svedok sa vyjadril, že v kontrolovanom období pracoval v Českej republike za spoločnosť Bordon s.r.o., v Ostrave, Karvinej. Živnosť zrušil asi v roku 2011, potom pracoval na

dohodu asi s p. N. (N. s.r.o.). Spoločnosť Steelcore s.r.o., FamaStav spol. s r.o., O. Z., ani Ing. T. nepozná. Jeho náplňou práce v roku 2012 boli prerábky bytov (kúrenie, voda). Nepamätal si, s kým dojednával rozsah prác, platobné podmienky dojednával s pánom N.. Dňa 26.02.2019 správca dane vykonal vypočutie svedka S. O., za účelom potvrdenia reálnosti vykonaných stavebných prác v ČR pre spoločnosť FamaStav. spol. s r.o., ktoré následne boli fakturované spoločnosti Steelcore s. r. o. Svedok sa do zápisnice vyjadril, že v roku 2012 pracoval v ČR za spoločnosť Bordon s.r.o., nevedel či pracoval na dohodu, alebo pracovnú zmluvu. Spoločnosť Steelcore s.r.o. nepozná. Uviedol, že je vodoinštalatér, v Karvinej prerábal staré byty pre spoločnosť RPG. Na otázku, s kým dojednával rozsah prác, uviedol, že si spomína na Mariána Z., ktorý práce zadával a kontroloval. Ing. T. ani Ing. W. nepozná.

18. Na základe zistených skutočností daňový úrad dňa 12.03.2019 rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX určil daňovému subjektu Steelcore s.r.o. rozdiel v sume 16 000, - EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012. V odôvodnení rozhodnutia o.i. uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly je oprávnený plniť jej účel, a to v danom prípade zistiť, či platiteľom dane uplatnený nárok na vrátenie dane je oprávnený. V tej súvislosti bol potom oprávnený preverovať všetky rozhodujúce skutočnosti na posúdenie, či boli splnené zákonné podmienky na uplatnenie odpočítania dane. Správca dane teda zákonným spôsobom vyzval platiteľa dane na predloženie ďalších dôkazov, preukazujúcich dodanie služieb od spoločnosti FamaStav, spol. s r.o.. Vzhľadom na spochybnenie rozsahu a existencie dodaných služieb a reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení v jednotlivých faktúrach uvedených v protokole, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce platiteľa dane, spočívajúce len v predložených formálne vyhotovených daňových dokladoch ako nedostatočné. Požiadavka správcu dane na presné menné zoznamy bola potrebná k preukázaniu požadovaného uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Dokazovaním správcu dane však neboli zistené žiadne nové skutočnosti a žiadne nové skutočnosti daňový subjekt nepreukázal, ktoré by menili závery správcu dane uvedené v Protokole z daňovej kontroly. Správca dane nespochybnil dodanie služieb, ale spochybnil to. že tieto služby boli vykonávané uvedeným počtom zamestnancov, resp. živnostníkov, ktorí by boli v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou FamaStav, spol. s r.o. a neboli vykonávané v rozsahu hodín uvedenom vo faktúrach od spoločnosti FamaStav, spol. s r.o., keďže vykonanými úkonmi vo vyrubovacom konaní nebolo možné preveriť, či spoločnosť Steelcore s.r.o. reálne prijala poskytnutie služieb v takom rozsahu, ako je deklarované na faktúrach vystavených spoločnosťou FamaStav, spol. s r.o. Neboli predložené žiadne iné účtovné doklady a dôkazy preukazujúce prevedenie služieb spoločnosťou FamaStav, spol. s r.o. v objeme uvedenom na faktúrach.

19. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný.

II.

Rozhodnutie žalovaného

20. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 09.07.2019 č. XXXXXXXXX/XXXX bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 12.03.2019 č. 100613696/2019 (rozhodnutie správcu dane), ktorým bol podľa , Daňového poriadku daňovému subjektu určený rozdiel v sume 16 000,- EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012.

21. K odvolacej námietke daňového subjektu, že správca dane nespochybnil dodanie služieb, ale skutočnosť, že tieto služby neboli vykonané tak, ako je deklarované faktúrami spoločnosti FamaStav spol. s r.o., pričom žiaden právny predpis daňovému subjektu neukladal povinnosť evidovať osobné údaje pracovníkov, navyše by došlo k porušeniu o ochrane osobných údajov, žalovaný uviedol, že správca dane sa s touto námietkou vysporiadal odkazom na a , , z ktorého vyplývali pre platiteľa dane povinnosti vedenia evidencií. Platiteľ dane mal povinnosť disponovať údajmi, ktoré od neho požadoval správca dane, a ktoré mohli slúžiť na podporu tvrdení platiteľa dane za účelom unesenia dôkazného bremena. Námietky daňového subjektu v tomto rozsahu sú preto nedôvodné.

22. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že bolo na daňovom subjekte, aké doklady a dôkazy zaobstará a predloží správcovi dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Mal možnosť predložiť

internú evidenciu pridelených pracovníkov, keďže z výpovedí sa javilo, že ich bolo značné množstvo; ich počet sa menil, čo predpokladá potrebu vedenia internej evidencie jednotlivých bytov, rozsahu stavebných úprav a pridelených pracovníkov. Daňový subjekt mal možnosť predložiť napr. emailovú komunikáciu s Ing. T. ohľadom riešenia podkladov ku fakturáciám, resp. objednávky pracovníkov. K tvrdeniam daňového subjektu, že podkladom k fakturácii (zabezpečenie pracovníkov FamaStavom), bol menný zoznam ľudí a počet odpracovaných hodín, žalovaný konštatoval, že uvedený doklad na základe výpovede konateľa daňového subjektu a svedkov nemá povahu faktu, keďže neodzrkadľuje skutočnosť. Dôležitou skutočnosťou je to, že nikto z vypočutých svedkov neuviedol, že prišiel do kontaktu s Ing. T., pričom bolo v jeho záujme zaujímať sa, kontrolovať a odsúhlasovať vykonanie prác,počet hodín, počty pracovníkov na rekonštrukciách bytov, potrebných pre fakturáciu služieb.

23. Vo vzťahu k námietke o nedodržiavanie ústavných práv a právom chránených záujmov daňového subjektu počas daňovej kontroly tým, že správca dane len konštatoval neunesenie dôkazného bremena, pričom toto tvrdenie nepreukázal, žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane bol úzko súčinný s kontrolovaným daňovým subjektom, vykonal značné množstvo úkonov, aj na požiadanie platiteľa dane, aj podľa vlastného uváženia. Vyhodnotenie dôkazov správcom dane bolo uskutočnené na základe vykonaných ústnych pojednávaní, výsluchov svedkov, miestnych zisťovaní, medzinárodnej žiadosti MVI, ako aj z podaní daňového subjektu, predložených dokladov, evidencií, materiálov a listín v súlade s § 24 ods. 4 a § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Túto námietku preto posúdil žalovaný ako nedôvodnú.

24. Vo vzťahu k námietke, že nemôže byť na škodu daňového subjektu, že právny nástupca spoločnosti FamaStav spol. s r.o. nie je kontaktný a pri výkone daňovej kontroly nespolupracoval, žalovaný uviedol, že nepriznanie odpočtu dane nebolo založené na tejto skutočnosti, ale až po dôslednom preverení, zisťovaní, dokazovaní skutočností, ktoré preukázal správca dane a ktoré vyhodnocoval, pričom konštatoval, že deklarované prijaté zdaniteľné plnenia od spoločnosti FamaStav spol. s r.o. neboli reálne vykonané tak, ako deklarujú faktúry. K tvrdeniu daňového subjektu, vo vzťahu k vyjadreniu Ing. T., že živnostníci, s ktorými mala spoločnosť FamaStav spol. s r.o. uzatvorené zmluvy, vykonávali stavebné práce, rekonštrukcie bytov v Karvinej a v Ostrave, že odberateľské faktúry vystavil Ing. T. a podpisy na faktúrach patria jemu, čím potvrdil, že k výkonu prác a teda k dodaniu služieb reálne došlo, žalovaný konštatoval, že uvedené potvrdenie uskutočnených zdaniteľných plnení pre platiteľa dane je možné vyhodnotiť ako dôkazný prostriedok, ktorý sám o sebe nemá dôkaznú hodnotu. Ide o svedectvo osoby, ktorá by sa nepotvrdením skutočného vykonania deklarovaných stavebných prác fakticky usvedčila z protiprávnej činnosti.

25. Vo vzťahu k otázke unesenia dôkazného bremena daňovým subjektom, že ten preukázal také dôkazy, z ktorých bolo dostatočne preukázané, že k dodaniu služieb došlo, žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. a rozsudok sp. zn. .

26. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že sa s nimi vysporiadal už aj správca dane počas vyrubovacieho konania, pričom žalovaný sa s postupom a závermi správcu dane plne stotožňuje. Má za to, že správca dane postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, všetky dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti, žiadne dôkazy z hodnotenia nevylúčil, posudzoval dôkazy z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti a vierohodnosti. Počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane dodržiaval všeobecne záväzné právne predpisy, hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne. Rozhodnutie správcu dane bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov a nebolo svojvoľné. Správcom dane vydané rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku, pričom v odôvodnení sú uvedené všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia s uvedením relevantných právnych predpisov.

III.

Správna žaloba a žalobné dôvody

27. Správnou žalobou zo dňa 12.08.2019 žalobca napadol zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.07.2019 č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa

12.03.2019 č. XXXXXXXXX/XXXX; navrhol tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania a zároveň avrhol, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného napadnutého žalobou do právoplatného skončenia konania. Žalobca nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

28. Žalobca namietal neprimeranú dĺžku daňovej kontroly, predovšetkým s odkazom na skutočnosť, že v období od 13.11.2012 až 13.08.2014 prebiehala dňová kontrola za rovnaké zdaňovacie obdobie vo veci zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 2012. Daňová kontrola, začala dňa 27.04.2015 bola opakovanou daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie august 2012. Z Protokolu o daňovej kontrole zo dňa 09.01.2019 vyplýva, že opätovná daňová kontrola mala byť vykonaná z dôvodov podľa § 44 ods. 4 písm. d/ Daňového poriadku.

- daňová kontrola začala dňa 27.04.2015 do 1.12.2015 - 219 dní

- rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 27.11.2015 s účinnosťou od 01.12.2015

- prerušenie daňovej kontroly od 02.12.2015 do 13.09.2018 (na 1 017 dní, t.j. 2 roky a 9 mesiacov)

- oznámenie zo dňa 18.09.2018, že dňom 13.09.2018 pominuli dôvody prerušenia daňového konania

- pokračovanie daňovej kontroly a jej ukončenie od 14.09.2019 do 10.01.2019 (119 dní)

- skončenie daňovej kontroly doručením protokolu o daňovej kontrole. Daňová kontrola (bez doby prerušeného konania) trvala 338 dní, čo zdanlivo zodpovedá lehote v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku. K prerušeniu došlo z dôvodu odoslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Doba prerušenia daňovej kontroly bola neúmerne dlhá oproti dobe skutočného výkonu daňovej kontroly. Žalobca poukázal na dôvody prerušenia, tiež s odkazom na dobu nečinnosti správcu dane od dňa 11.05.2016, kedy bola doručená odpoveď od českého správu dane na dožiadanie ohľadom spoločnosti ZEKOV METAL CANARIA S.L., keďže správca dane začal vo veci konať až doručení ďalšej odpovede dňa 13.09.2019 vo veci spoločnosti ZEKOV METAL CANARIA S.L. Vo veci tak viac ako tri roky nebol vykonaný žiaden úkon, pričom správca dane už od 23.04.2014 disponoval informáciami z ČR ohľadom dožiadania, či spoločnosť ZEKOV METAL CANARIA S.L. vykázala intrakomunitárne dodanie tovaru, oleja PREMIOL, ako je zrejmé z protokolu z roku 2012, v tom rozsahu, že spoločnosť ZEKOV METAL CANARIA S.L. nevykázala v príslušnom zdaňovacom období žiadne intrakomunitárne dodanie tovaru a nepodala žiadne súhrnné výkazy, pričom ďalším preverovaním (dožiadania, výzvy zápisnice) bolo zistené, že tovar bol prevzatý spoločnosťou Steelcore s.r.o. v sklade v ČR v Hodoníne, kde bol skladovaný až do uskutočnenia prepravy dňa 17.09.2012.

29. Z obsahu spisu je zrejmé, že správca dane v priebehu opakovanej daňovej kontroly začatej v roku 2015 žiadal prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácii tie isté informácie ohľadom spoločnosti ZEKOV METAL CANARIA S.L., ako žiadal v roku 2013 pri výkone predchádzajúcej daňovej kontrole. Z Protokolu o daňovej kontrole zo dňa 09.01.2019, ako aj zo samotného rozhodnutia vyplýva, že správca dane vo vzťahu k zdaniteľnému plneniu od spoločnosti ZEKOV METAL CANARIA S.L. dospel k totožným záverom, ako v protokole o daňovej kontrole z roku 2012, t.j. že žalobca prevzal tovar od spoločnosti ZEKOV METAL CANARIAS.L. z jej skladu v Hodoníne, podľa správcu dane k prevzatiu tovaru však nedošlo v auguste 2012, ale až 17.09.2012.

30. Skutočnosť, že správca dane disponoval všetkými potrebnými informáciami na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH už pred začatím opakovanej daňovej kontroly je zrejmá aj z výzvy správcu dane sp. zn. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/FedV zo dňa 04.06.2014, v ktorej bol žalobca vyzvaný na zdokladovanie priebehu obchodu so spoločnosťou ZEKOV METAL CANARIA S.L., na čo žalobca reagoval podaním zo dňa 10.06.2014, kedy zaslal všetky potrebné informácie a podklady. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v rozhodnutí uviedol, že podľa odpovede z dožiadania, spoločnosť ZEKOV METAL CANARIA S.L. nepodala žiadne súhrnné výkazy a preprava tovaru z ČR do SR nebola preukázaná, avšak zároveň konštatoval, že k preprave tovaru skutočne došlo, aj keď až v septembri 2012. Tento záver správca dane neoprel o zistenia českých orgánov, ale o dôkazy získané v priebehu prvej daňovej kontroly. Všetky tieto skutočnosti tak bolo možné preveriť už v priebehu prvej daňovej kontroly. Žalobca uviedol, že predmetom záujmu českých daňových orgánov bol vzťah medzi spoločnosťami ZEKOV METAL CANARIA S.L. a litovskou spoločnosťou UAB, pričom však voči žalobcovi nebolo vznesené žiadne podozrenie, že by obchod mohol byť fiktívny.

31. Postupom správcu dane takto došlo k porušenie zásady proporcionality a efektivity daňovej kontroly, keďže cieľ daňovej kontroly nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov (napr. Nález ÚS SR č.k III. ÚS 24/2010- 57 z 29.06.2010). Je nesporné, že správca dane disponoval všetkými relevantnými informáciami, bol v konaní nečinný, dožiadanie bolo nadbytočné a nebolo spôsobilé zvrátiť preukázané zistenia správcu dane. S odkazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. tak žalobca namietal zákonom stanovenú dĺžku trvania daňovej kontroly.

32. Žalobca tiež namietal, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia tým, že správne orgány v rozhodnutiach nezdôvodnili primerane dĺžku daňovej kontroly a dôvody pre jej prerušenie; dôsledne nezdôvodnili, aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci, keďže z rozhodnutia nevyplýva žiadna väzba medzi zisteniami správcu dane a informáciami, ktoré boli získané dožiadaním vo vzťahu k spoločnosti ZEKOV METAL CANARIA S.L. a informáciami, ktorými správca dane disponoval už skôr, ktoré boli získané počas prechádzajúcej daňovej kontroly v roku 2012.

33. Žalobca tiež namietal porušenie zásad hodnotenia dôkazov, kedy žalovaný a správca dane nevyhodnocovali získané dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, neprihliadali na všetko, čo pri kontrole vyšlo najavo. Skutkové závery správnych orgánov nemali oporu vo vykonanom dokazovaní, alebo sú s ním v priamom rozpore. Správca dane v priebehu kontroly nezistil presný rozsah vykonaných prác napriek využitiu MVI, t.j. prijaté skutkové závery sú predčasné, bez opory vo vykonanom dokazovaní.

34. Vo vzťahu k samotnému skutkovému stavu, vzťahu žalobcu so spoločnosťou FamaStav, spol. s r.o. žalovaný uviedol, že so spoločnosťou FamaStav, spol. s r.o. bola dňa 30.05.2011 uzavretá „Zmluva o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov“, v zmysle ktorej sa táto spoločnosť zaviazala pre žalobcu dočasne poskytnúť pracovníkov, zamestnancov tejto spoločnosti, resp. zabezpečiť živnostníkov, ktorí následne mali vykonávať stavebné práce pre žalobcu. Rovnako ako žalobca, aj spoločnosť FamaStav bola platiteľom DPH, pričom žalobca si uplatnil nadmerný odpočet DPH. Žalobca je toho názoru, že v konaní bolo nesporne preukázané, že k dodaniu služby došlo; žalovaný rozporoval len rozsah fakturovaných služieb. Z rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný uzavretú zmluvu posudzoval výlučne v zmysle a , , z čoho vyvodil záver, že Zmluva predstavovala dohodu o dočasnom pridelení zamestnancov, t.j. žalobca mal zákonnú povinnosť viesť evidenciu dočasne pridelených zamestnancov. Žalobca namietal, s odkazom na zásadu, že právne úkony sa posudzujú podľa ich obsahu, že podstatou zmluvy bolo, aby spoločnosť FamaStav zabezpečila pre žalobcu pracovníkov. Bolo na rozhodnutí spoločnosti FamaStav, ako tento záväzok splní, t.j. aké konkrétne povinnosti vyplynuli pre obe zmluvné strany z tejto zmluvy.

35. Žalobca poukázal na to, že správca dane po ukončení daňovej kontroly vypočul svedkov (A. C. a S. O.). Správca dane výpovede týchto svedkov vyhodnotil tak, že tie nemožno považovať za relevantný dôkaz o uskutočňovaní stavebných prác za spoločnosť FamaStav. Pritom obaja svedkovia uviedli, že pracovali v ČR v Karvinej pri rekonštrukcii bytov. Za relevantné žalovaný považoval to, že títo svedkovia nepoznali Ing. T. (konateľ FamaStav) a ani Ing. W. (konateľ žalobcu). No prácu v Karvinej obaja vykonávali. Žalobca poukázal na rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15. apríla 2019 z ktorého vyplýva, že správca dane vypočul W. Z. a O. Z., pričom z ich výpovedí vyplynulo, že v rokoch 2011 až 2013 W. Z. zabezpečovala pre spoločnosť FamaStav pracovné sily. O. Z. uviedol, že on riadil robotníkov pri rekonštrukciách bytov, pričom poznal Ing. W. aj Ing. T.. Na skutočnosť, že svedok O. uviedol, že pozná O. Z., ktorý mu prideľoval a riadil jeho prácu, správny orgán nereagoval aj napriek tomu, že správca dane už z vlastnej činnosti vedel, kto je pán Z., keďže sa svedka na O. Z. priamo pýtal. Správca dane už v čase výsluchu p. O. a p. C. poznal všetky súvislosti ako aj obsah výpovedí manželov Z.. Potvrdzuje to protokol o daňovej kontrole z roku 2012, v ktorom sa uvádza, že Ing. T. ako konateľ spoločnosti FamaStav doručil správcovi dane zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov medzi spoločnosťou FamaStav a p. C., G., S. a W. Z.. Ak správca dane konštatoval, že výpovede svedkov nemožno považovať za relevantný dôkaz, urobil tak bez toho, aby vzal do úvahy výpovede manželov Z. spolu so svojimi predchádzajúcimi zisteniami. Poukázal tiež na výpoveď Y. C. zo dňa 11.09.2018, ktorý potvrdil, že vykonával stavebné práce, ktoré fakturoval a ktoré mu boli aj uhradené, pričom opísal spôsob zadávania práce, ako bola práca preberaná a uhrádzaná. O vzťahu k žalobcovi alebo spoločnosti FamaStav, uviedol, že so žalobcom nemal žiaden vzťah, ale mal právny vzťah s W. Z. a spoločnosťou FamaStav spol. s r.o.. Žalovaný napriek tomu uzavrel, že výpoveď svedka

nie je možné vyhodnotiť ako dôkaz o zabezpečení pracovníkov spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. pre platiteľa dane. Správca dane vyzval žalobcu na doplnenie identifikačných údajov pracovníkov, ktorí mali pre neho vykonávať práce, pričom však povinnosť žalobcu disponovať týmito informáciami nevyplýva zo žiadnej zmluvy či právneho predpisu. Ak spoločnosť FamaStav mala v zmysle Zmluvy možnosť zabezpečiť pracovníkov aj cez subdodávku cez iné subjekty, nebol dôvod, aby žalobca poznal konkrétne osoby a ich identifikačné údaje. Tie mohla poznať spoločnosť FamaStav, prípadne pani Z. alebo iný subjekt, ktorý bol v priamom vzťahu s osobou vykonávajúcou stavebnú činnosť. Nesprávne právne posúdenie Zmluvy, kedy sa správca dane nezaoberal obsahom Zmluvy, ale len jej názvom, v spojení s izolovaným vnímaním obchodného vzťahu bez zohľadnenia výsledkov a dôkazov získaných z iných daňových kontrol, malo za následok, že správca dane pri posudzovaní obchodného vzťahu dospel k nesprávnym a neúplným záverom a následne k nesprávnemu skutkovému a právnemu posúdeniu vzťahu žalobcu so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o..

IV.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

36. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.11.2019 navrhol podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, skutkový aj právny stav bol dostatočne zistený, pričom žalobca nepreukázal dôkazmi skutočnosti deklarované na predložených dokladoch.

37. Žalovaný poukázal, že daňovou kontrolou boli u žalobcu zistené viaceré porušenia zákona o DPH v súvislosti s deklarovaným nadobudnutím tovaru (olej PREMIOL 24 300 l) v sume 23 142,- EUR od dodávateľa ZEKOV METAL CANARIA S.L.. Bolo zistené, že žalobca predmetný tovar v zdaňovacom období august 2012 nenadobudol, teda mu nevznikla daňová povinnosť a zároveň mu tak nevznikol nárok na odpočítanie dane. Počas daňovej kontroly boli tiež preverované deklarované prijaté zdaniteľné plnenia na základe faktúry č. XXXX/XXX od dodávateľa FamaStav, spol. s r.o., ktoré správca dane v tom čase vyhodnotil ako oprávnený nárok na odpočítanie dane. Vyššie uvedené zistenia nemali vplyv na výslednú sumu deklarovaného nadmerného odpočtu za kontrolované zdaňovacie obdobie. Prvá daňová kontrola bola ukončená dňa 15.08.2014 doručením protokolu o daňovej kontrole č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/FedV zo dňa 13.08.2014. Žalovaný poznamenal, že nie je zrejmé, aby mal v tom období žalobca námietky voči lehote výkonu daňovej kontroly. Daňový úrad Prešov neskôr vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 opätovne, s odkazom na § 46 ods. 3 Daňového poriadku, pričom daňová kontrola začala dňa 27.04.2015. Bola vykonaná na základe požiadavky Kriminálneho úradu finančnej správy (KFÚS) č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX zo dňa 25.02.2015, prostredníctvom podnetu na vykonanie daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXX-XXXXX/ XXXX zo dňa 03.03.2015 Finančného riaditeľstva SR, sekcie daňovej a colnej, požiadavky na vykonanie daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 10.03.2015. Žalovaný má za to, že pri jej výkone postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, námietka o nedôvodnosti opakovanej daňovej kontroly je preto nedôvodná.

38. Žalovaný poukázal na to, že v rámci opätovnej daňovej kontroly zaslal správca dane žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií na preverenie dodania služieb do iného členského štátu, pre spoločnosť RPG Služby s.r.o. v období 07/2011 až 06/2013.Odpoveď na žiadosť o MVI bola doručená dňa 18.02.2016.Odpoveď na žiadosť týkajúcu sa ZEKOV METAL CANARIA S.L., bola zaevidovaná dňa 11.05.2016, pričom boli preverované skutočnosti ohľadom deklarovaného nadobudnutia tovaru od tejto spoločnosti žalobcom. V čiastočnej odpovedi český správca dane informoval, že spolupráca so ZEKOV METAL CANARIA S.L. je komplikovaná, nepredkladá požadované doklady. Obchodná spolupráca medzi ZEKOV METAL CANARIA S.L. a žalobcom je predmetom ďalšieho daňového konania a konečná odpoveď „plné vyjádření“ bude poskytnutá až po ukončení prebiehajúcej daňovej kontroly. Konečná odpoveď na žiadosť o MVI bola zaevidovaná dňa 13.09.2018. Na žiadosť týkajúcu sa spoločnosti SDA SOVEREIGN Distribution AG, bolo v odpovedi zo dňa 14.01.2016 zo strany maďarského správcu dane o. i. uvedené, že účtovné dokumenty spoločnosti boli zadržané, a preto nimi nedisponuje. Tovar nakúpený od žalobcu bol prepravený do skladu spoločnosti ICE SOLUTION Kft.

39. K námietke ohľadom neprimeranej dĺžky daňovej kontroly žalovaný upresnil dátumy prerušenia (od 01.12.2015 do 13.09.2018), pričom postup správcu dane, kedy ten opätovne preveroval skutočnosti o deklarovaných obchodných transakciách za dotknuté obdobie, posúdil ako správny a zákonný. V období prerušenej daňovej kontroly správca dane nesmie robiť priamo výkon daňovej kontroly, resp. preverovať skutočnosti, ktoré vedú k určeniu dane. Námietka o nečinnosti správcu dane a tiež o nezákonnosti dĺžky trvania daňovej kontroly je tak bezpredmetná. Dôvod začatia opätovnej daňovej kontroly, jej trvanie, dobu prerušenia nemožno posúdiť ako nezákonný postup, porušujúci princípy efektívnosti či účelnosti daňovej kontroly. Ak aj žalobca ani počas tejto daňovej kontroly nepreukázal správcovi dane riadne a hodnoverné doklady a dôkazy, týkajúce sa deklarovaných prijatých zdaniteľných plnení od spoločnosti FamaStav, spol. s r.o., na ktoré poukazoval KÚFS vo svojej žiadosti o vykonanie daňovej kontroly, nemožno vykonanú opätovnú daňovú kontrolu vyhodnotiť ako neopodstatnenú.

40. Vo vzťahu k námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaný trvá na tom, že odôvodnenie rozhodnutia správcu dane bolo zrozumiteľné, dostatočné a preskúmateľné. Správca dane uviedol všetky zistené skutočnosti, vysporiadal sa s návrhmi aj námietkami žalobcu, uviedol úvahy, ktoré ho ovplyvnili pri hodnotení dôkazov a právne predpisy, podľa ktorých rozhodol. Žalovaný sa s vyhodnotením správcu dane v rozhodnutí stotožnil.

41. Správca dane v rozhodnutí o. i. uviedol, že faktúry vystavené spoločnosťou FamaStav, spol. s r.o., pre žalobcu, majú vážne formálne nedostatky, na faktúrach nie je žiaden odkaz na konkrétne prílohy, prílohy nemajú označenie, ku ktorým faktúram sa vzťahujú. Tieto nedostatky dôvodne spochybňujú už len z formálnej stránky nárok žalobcu na nárokovaný odpočet dane, pričom nedostatky faktúr, na základe ktorých sa uplatňuje odpočet dane na vstupe, nemožno odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Žalobca v priebehu kontroly nepredložil riadne vystavené daňové doklady v zmysle § 71 ods. 1 a 2 Zákona o DPH. Zo strany žalobcu absentuje preukázanie základnej podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane, ktorá je upravená v § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH, t.j. skutočnosť, či jeho dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v rozsahu ako je to uvedené na predložených faktúrach. Daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH vzniká dňom dodania služby. Ak nevzniklo dodanie v deklarovanom rozsahu, množstve, cene, atď. v zmysle faktúr, právo na odpočítanie dane nevzniká (viď. rozsudok ESD C-218/10). S poukazom na § 24 ods. 1 písm. b/Daňového poriadku správca dane skonštatoval, že žalobca bol povinný preukázať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol správcom dane počas daňovej kontroly vyzvaný.

42. K námietke žalobcu vo vzťahu k otázke preverovania zdaniteľného plnenia od dodávateľa ZEKOV METAL CANARIA S.L. uviedol, že správny orgán dospel k totožným záverom, ako vyplýva z protokolu o daňovej kontrole, námietka k účelnosti bola vyhodnotená ako bezpredmetná, keďže správca dane pred podaním žiadosti o MVI nemôže vedieť vopred, aké budú budúce zistenia a následná odpoveď. Taktiež nie je možné odpovede MVI, ktoré boli doručené z českej finančnej správy nášmu správcovi dane, počas daňovej kontroly a opätovnej daňovej kontroly považovať za identické, nakoľko český správca dane v konečnej odpovedi zo dňa 13.09.2018 uvádza ďalšie informácie.

43. Žalovaný poukázal na to, že žalobca námietky k dĺžke daňovej kontroly neuvádzal v podanom odvolaní, kde namietal len skutočnosti týkajúce sa neunesenia dôkazného bremena, vytknuté správcom dane. Žalobca v odvolaní namietal porušenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku, čo bolo vyhodnotené ako neopodstatnené.

44. Žalovaný uviedol, že daňový subjekt bol vyzývaný na predloženie relevantných dôkazov na podporu deklarovaných prijatých zdaniteľných plnení od spoločnosti FamaStav spol. s r.o. Tieto dôkazy žalobca nepredložil, t.j. neuniesol dôkazné bremeno, čo malo za následok neuznanie nároku na odpočítanie dane. Žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa daňová povinnosť pri dodaní služby, keďže nepreukázal, že obchody boli reálne uskutočnené v rozsahu deklarovanom predloženými faktúrami. Žalovaný zdôraznil, že už KÚFS v žiadosti o vykonanie opätovnej daňovej kontroly upozornil správcu dane na zásadný nesúlad v deklarovanom počte požičaných pracovníkov a počte odpracovaných hodín spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. pre žalobcu.

45. Už správca dane v rozhodnutí poukázal na nedodržanie a , zo strany žalobcu a spoločnosti FamaStav spol. s r.o., čo má za následok, že žalobca vo vzťahu k deklarovaným poskytnutým službám neuniesol dôkazné bremeno

a námietky žalobcu v tomto rozsahu považuje za neopodstatnené. Vo vzťahu k námietke, že správca dane nesprávne vyložil obsah a zmysel uzavretej zmluvy, žalovaný s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.03.2015 uviedol, že nebol v postavení posudzovať vplyv právnej stránky zmluvy na daňovú povinnosť, ale má za to, že bolo na žalobcovi, aké doklady a dôkazy zaobstará a predloží správcovi dane na preukázanie, že reálne došlo k zdaniteľnému plneniu a v deklarovanom rozsahu. Žalobca nepredložil interné záznamy o pridelených pracovníkoch, evidenciu vykonaných prác, počet ľudí vykonávajúcich prácu či počet odpracovaných hodín, nepredložil žiadne podklady pre fakturáciu od spoločnosti FamaStav, spol. s r.o. Žalobca tak nesplnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane, ktoré v zmysle Zákona o DPH je povinný preukazovať, preukazuje platiteľ dane. Nikto z vypočutých svedkov neuviedol, že by prišiel do kontaktu s Ing. T., v ktorého záujme by bolo za deklarovaných okolností mať vedomosť, kontrolovať a odsúhlasovať, koľko hodín odpracovali jednotliví pracovníci na predmetnej stavbe.

46. S odkazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. a sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. -17 žalovaný trvá na tom, že žalobca preukazuje splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH, on musí preukázať dôvodnosť uplatňovaného nároku a ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.

V.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

47. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.04.2021 zotrval na podanej žalobe. Zdôraznil, že svedkovia S. a C. preukázali, že vykonávali prácu pre spoločnosť FamaStav, s.r.o., že boli v kontakte s W. Z., a že boli v zmluvnom vzťahu s touto spoločnosťou. Otázka platnosti či neplatnosti zmlúv, čo namietal žalovaný v rozhodnutí z dôvodu, že tieto zmluvy boli nepodpísané, je bezpredmetná, keďže žalobca tieto zmluvy hodnotí ako zmluvy o dielo, ktoré písomnú formu nevyžadujú. Ak došlo reálne k vykonaniu prác, tieto stavebné práce boli pracovníkmi reálne zaplatené, čo svedkovia potvrdili; zmluvné vzťahy nemožno hodnotiť ako formálne. Žalobca poukázal na nesprávne hodnotenie výpovedí a nesprávne závery prijaté správcom dane napr. vo vzťahu k svedkovi Vybíralovi, keďže z jeho výpovede je jednoznačné, že mal zmluvný vzťah len so spoločnosťou FamaStav s.r.o., so žalobcom nemal žiaden zmluvný vzťah. Skutočnosť, že svedok mal dohodnutý odlišný spôsob odmeňovania oproti zmluve nemení nič na tom, že takáto modifikácia zmluvných podmienok nie je, a nebola protizákonná. Z výpovedí manželov Z. jednoznačne vyplynulo, že mali uzavreté zmluvy, že spolupracovali s pánom T. a pánom W., že z ich strany boli vydávané pokyny na stavebné práce. Svedkovia vyslúchnutí v priebehu daňovej kontroly tak jednoznačne potvrdili reálnosť zmluvných vzťahov a skutočný výkon stavebných prác, keďže po vykonaní prác boli ich odmeny riadne uhradené. Žiaden zo svedkov neuviedol, žeby práce boli vykonávané fiktívne. Poukázal tiež na to, že výpovede sa uskutočnili v značnom časovom odstupe od reálneho času, kedy došlo k výkonu prác, t.j. nie je prekvapivé, ak si svedok niektoré fakty nepamätá.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne závery správneho súdu

48. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle (ďalej len „“), pričom sa zároveň oboznámil s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správcu dane.

49. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

50. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

51. Podľa , žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správny ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

52. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

53. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

54. Uznesením sp.zn.6S/39/2019-155 správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, lebo neboli splnené podmienky uvedené v písma/ .

55. V predmetnom správnom konaní žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, Daňového úradu Prešov zo dňa 12.036.2019 č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým bol daňovému subjektu určený rozdiel v sume 16 000,- EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012.

56. Podľa vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli odo dňa 13.12.2021 do 22.04.2022. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní ( ) dňa 22.04.2022.

57. Podľa (ďalej len „Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

58. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

59. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

60. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

61. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

62. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

63. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

64. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ,ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

65. Podľa § 36 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane je oprávnený pri vyhľadávacej činnosti zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo neregistrované daňové subjekty, overovať úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane, zabezpečenie jej úhrady a vymáhanie daňového nedoplatku, pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez priamej súčinnosti daňového subjektu.

66. Podľa § 37 ods. 1, 2 Daňového poriadku, správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.

67. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

68. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.

69. Podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

70. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

71. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

72. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

73. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

74. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

75. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

76. Podľa o dani z pridanej hodnoty (Zákon o DPH), poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

77. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

78. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

79. Podľa § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

80. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

81. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o DPH, na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

82. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o DPH, za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje.

83. Podľa § 71 ods. 3 Zákona o DPH, zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť

a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

84. Podľa § 74 ods. 1 písm. f/ Zákona o DPH, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať o.i. množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,

85. Základnou otázkou v tomto konaní je otázka unesenia dôkazného bremena daňovým subjektom vo vzťahu k hodnovernému preukázaniu deklarovaného obchodu. Vo vzťahu k obchodom so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. je to preukázanie, kto reálne dodal predmetnú službu v postavení dodávateľa a predovšetkým v akom rozsahu; vo vzťahu k obchodu s ZEKOV METAL CANARIA S.L. bolo sporné reálne nadobudnutie tovaru v mesiaci august 2012, kedy si žalobca nárokoval odpočet dane plynúci z tohto obchodu. Spornou je teda otázka, či vo veci došlo k oprávnenému nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v mesiaci august 2012 v rozsahu, ako si žalobca nárok uplatnil.

86. Správa daní, vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu, je príslušnými právnymi predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň tvrdené skutočnosti hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania daňový subjekt nesie dôkazné bremeno. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane, predchádzajúcej rozhodnutiu o uplatnenom nároku na vrátenie DPH, autoritatívnym spôsobom uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale podlieha zákonom stanovenému postupu, kedy je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 Daňového poriadku), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

87. Úlohou daňových orgánov je stanoviť pevné hranice a pravidlá dokazovania, musí byť zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti sa žiadanými dôkazmi majú preukázať, dbať na to, aby bolo dokazovanie vedené v súlade s platnou právnou úpravou a následne zo získaných dôkazov vyvodiť logické a presvedčivé závery, ktoré budú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

88. Správny súd poukazuje na to, že podmienky v zmysle § 49 a § 51 Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a nárok na odpočet sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie, pričom nesplnenie týchto podmienok nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon obligatórne stanovuje pre nárok na odpočet. Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty je výsostne viazaný na obchodnoprávny vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, t.j. daňový subjekt, ktorý si uplatní odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí predložiť dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre, a to tak, ako je to predmetným daňovým dokladom deklarované. Zároveň musí byť splnená podmienka, že platiteľ použije túto službu na účely svojho podnikania a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane zo služieb v tuzemsku. Iba formálna existencia faktúry, prípadne aj preukázanie zaplatenia týchto súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa Zákona o DPH. Formálne vystavená faktúra, nie je sama osebe dôkazom, že právo na odpočet dane z nej je oprávnené. Takým dôkazom je až vtedy, ak

bola vystavená na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom a údaje na nej uvedené, vychádzajú z reálneho plnenia.

89. Správny súd konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena. Zo strany daňových orgánov nešlo o nezákonné zaťažovanie žalobcu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku žalobcom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil, a ktorý pri primeranej obozretnosti a odbornej starostlivosti predpokladanej pri výkone podnikateľskej činnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných plnení. Je povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, služba bola reálne dodaná, a to práve subjektom uvedeným na faktúre, v deklarovanom rozsahu a objeme.

90. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. -17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

91. Obdobne aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. , kde súd o.i. vyslovil, že „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Vzhľadom na to, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov žalobcu), pričom nemal ani žiadnych zamestnancov, a jeho účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie služieb žalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu. “

92. Správny súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.05.2018, v ktorom tento súd uviedol, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva často krát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti“.

93. Správny súd zdôrazňuje, s odkazom na uvedenú argumentáciu a citovanú judikatúru, že pre možnosť uplatnenia si odpočtu DPH zo zdaniteľných plnení je podstatné preukázanie, že k obchodu reálne došlo tak, ako to preukazujú faktúry resp. iné relevantné doklady, t.j. že je zrejmý obsah a rozsah poskytnutých služieb, že tieto služby boli poskytnuté dodávateľom na dokladoch uvedených a deklarovanom rozsahu, že je zrejmé, kedy došlo k zdaniteľnému plneniu a aká je cena plnenia, prípadne jednotlivých plnení.

94. Bolo v záujme žalobcu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré sú spôsobilé preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet dane. Správca dane od začiatku daňovej kontroly žiadal od žalobcu menný zoznam zamestnancov,

ktorí mu boli poskytnutí na základe Zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia zamestnancov za mesiac august 2012 s uvedením ich identifikačných údajov, počtom odpracovaných hodín v príslušnom mesiaci a so špecifikáciou, či sa jednalo o zamestnanca alebo o živnostníka. Uvedený zoznam žalobca počas celej daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania správcovi dane neposkytol, pričom sa odvolával na skutočnosť, že týmito údajmi disponuje iba spoločnosť FamaStav spol. s r.o. a poskytol mu iba menný zoznam pracovníkov, bez ďalších informácií. Menný zoznam pracovníkov, bez ďalšieho, však nie je dostatočným dôkazom, že došlo k výkonu prác tak, ako bolo deklarované, v takom rozsahu odpracovaných hodín, ako bolo fakturované, a že služba bola bez akýchkoľvek pochybností poskytnuté dodávateľom uvedeným na faktúre, alebo osobami bez zmluvného vzťahu s FamaStav spol. s r.o.

95. Spornou v predmetnom konaní je tak skutočnosť, či žalobcovi boli reálne poskytnutí pracovníci, t.j. dohodnutá služba uvedená na faktúre, a to predovšetkým, či táto služba bola dodaná spoločnosťou FamaStav, spol. s r.o. a v akom rozsahu. Vzhľadom na okolnosti veci nebolo relevantné, či došlo k rekonštrukcii bytov a či tieto byty boli reálne odovzdané po rekonštrukcii odberateľovi, keďže to by preukazovalo iba dodanie služieb v prospech spoločnosti RPG Služby s.r.o., ale nie je to spôsobilé preukázať, či táto služba bola reálne poskytnutá spoločnosťou FamaStav spol. s r.o., či reálne táto spoločnosť zabezpečovala pracovníkov a poskytovala ich na základe uzavretej zmluvy v posudzovanom zdaňovacom období august 2012. Obsahom tejto zmluvy je, že spoločnosť FamaStav spol. s r.o. mala poskytovať služby spočívajúce v zabezpečení pracovníkov poskytovateľa (zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu alebo osôb s iným zmluvným vzťahom s poskytovateľom), pričom žalobca sa zaviazal uhradiť dohodnutú odplatu. Cena za poskytnuté služby bola dohodnutá vo výške 20,- EUR s DPH za odpracovanú hodinu. Podkladom pre úhradu mali byť faktúry spoločnosti FamaStav spol. s r.o. na konci dohodnutého obdobia, na základe údajov uvedených v protokole o výkone prác potvrdených žalobcom.

96. Z realizovaných výsluchov, ako aj zo zápisníc z výsluchov z prvšej vykonanej daňovej kontroly bolo preukázané, že spoločnosť FamaStav spol. s r.o. neevidovala dochádzku jednotlivých poskytnutých pracovníkov žalobcovi, neviedla presné počty a zoznamy pracovníkov na jednotlivých zákazkách. Nie je preto zrejmé, na základe akých skutočností dospela k záveru o odpracovaní fakturovaného počtu hodín žalobcovi. Žalobca taktiež v tomto rozsahu neuniesol dôkazné bremeno, keďže správcovi dane ani na základe výziev, nepredložil zoznamy osôb, pracovníkov poskytnutých spoločnosťou FamaStav spol. s r.o., ktorí mali v rozhodnom období vykonávať prácu, spolu s výpočtom odpracovaných hodín. Správny súd sa stotožňuje so záverom správcu dane, že nie je možné konštatovať, že zo strany žalobcu došlo k preukázaniu reálneho poskytnutia služieb deklarovanými subjektmi a v rozsahu, ako boli tieto služby fakturované.

97. Správny súd zdôrazňuje, že pre uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení nie je podstatné len ich reálne uskutočnenie a existencia daňového dokladu od dodávateľa, resp. dodávateľov, ale predovšetkým skutočnosť, aby bolo preukázané, že k uskutočneniu dodávky tovaru a služieb aj skutočne došlo od týchto dodávateľov, ktorí sú ako dodávatelia deklarovaní na daňových dokladoch a v deklarovanom rozsahu. Uvedené pochybnosti sa v priebehu konania nepodarilo odstrániť ani na základe vykonaného dokazovania. Svedecké výpovede pracovníkov a predložené dokumenty nepreukázali skutočnosti relevantné na odpočítanie DPH z predmetných faktúr.

98. Podľa , účinného v čase uzatvorenia vyššie uvedenej zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia zamestnancov, užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania počas dočasného pridelenia pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom. Vedúci zamestnanci užívateľského zamestnávateľa nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania.

99. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že počas dočasného pridelenia zamestnanca má užívateľský zamestnávateľ, v tomto prípade žalobca, právo ukladať zamestnancovi jeho pracovné úlohy, resp. ich organizovať, riadiť a kontrolovať, teda je nevyhnutné, aby mal informácie o zamestnancoch, ktorí pre neho budú pracovať na základe uvedenej zmluvy. Poukazujúc na uvedené skutočnosti je nevyhnutné, aby mal k dispozícii identifikačné údaje týchto osôb, minimálne v rozsahu

mena, priezviska, dátumu narodenia a adresy trvalého bydliska. Bez týchto údajov by nemohol ani len identifikovať, či osoba vykonávajúca ním zadané práce je skutočne osobou, ktorá mu bola dočasne pridelená na výkon pracovnej činnosti na základe zmluvy. Poukazujúc na tieto skutočnosti sú námietky žalobcu spočívajúce v ochrane osobných údajov nedôvodné. Správca dane žiadal od žalobcu preukázanie menného zoznamu osôb pridelených na základe zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia s uvedením identifikačných údajov, za účelom preverenia žalobcom tvrdených skutočností, a to či práve tieto osoby vykonávali v kontrolovanom období stavebné práce pre žalobcu a v akom rozsahu, nakoľko zo žiadnych iných dôkazov tieto skutočnosti nevyplývali.

100. Na základe uvedených skutočností správny súd konštatuje, že správca dane vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým záverom, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, v akom rozsahu boli vykonané práce poskytnutými pracovníkmi spoločnosti FamaStav, spol. s r.o. (ani to, ktorými konkrétne osobami boli v auguste 2012 stavebné práce vykonávané) a či skutočne došlo k vykonaniu prác v tvrdenom rozsahu v zmysle faktúr č. XXXX/XXX z 08.08.2012 so základom dane 15 000,- EUR, DPH 3 000,- EUR a č. XXXX/XXX zo dňa 31.08.2012 so základom dane 65 000,- EUR a DPH 13 000,- EUR. Len tá skutočnosť, že boli vykonané stavebné a rekonštrukčné práce na bytoch v Českej republike nepreukazuje, že tieto práce vykonali zamestnanci, resp. pracovníci deklarovaného dodávateľa alebo sa malo jednať o práce vykonané osobami, ktoré však neboli poskytnuté priamo dodávateľom FamaStav spol. s r.o., ale iným dodávateľom, ani to, či práce boli dodané v deklarovanom počte hodín. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil nárok na vrátenie DPH z vyššie uvedenej faktúry za dodanie služieb deklarovaným dodávateľom spoločnosťou FamaStav spol. s r.o., aby preukázal existenciu zdaniteľného plnenia v deklarovanom rozsahu a jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa. Keďže žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenie, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane, mu dodal ním deklarovaný dodávateľ v deklarovanom rozsahu, správny orgán mu správne a dôvodne nepriznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty z vyššie uvedených faktúr.

101. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na povinnosť každej zmluvnej strany, aby pri uzatváraní obchodnoprávnych vzťahov odstránila všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom táto povinnosť zahŕňa aj povinnosť overiť si a zachovávať doklady o tom, že skutočne došlo k dodaniu služby tak, ako je deklarovaná vo faktúrach, z ktorých si zmluvná strana uplatňuje nárok na odpočítanie DPH. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si rozsahu dodaných služieb a nezaobstarania si dôkazov o tejto skutočnosti, sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. S poukazom na uvedené bolo potom podľa správneho súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma deklarovanými platiteľmi dane v takom rozsahu, ako si žalobca v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil.

102. Správny súd záverom argumentuje, že dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, keďže skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a/, v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Vzhľadom na fakt, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (poskytnutie pracovníkov spoločnosti FamaStav spol. s r.o fakturované podľa počtu odpracovaných hodín) ako odberateľ má takýto subjekt možnosť preukázať rozsah dodaných prác podľa počtu hodín poskytnutými zamestnancami v konkrétnom zdaňovacom období a to predložením zoznamu osôb, ktoré boli dodávateľom poskytnuté spolu s predložením počtu hodín, ktoré tieto osoby mali odpracovať. Dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, keďže tá je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade s Daňovým poriadkom umožnené, keď bol opakovane preukázateľne vyzývaný, aby tieto doklady a dôkazy predložil, a tým preukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúre v kontrolovanom zdaňovacom období tam uvedeným dodávateľom.

103. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 17.02.2015 vyslovil, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto

vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

104. Správny súd dáva do pozornosti, že základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky podnikania ( ), ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíval v zmysle právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú opodstatnené. V rámci daňovej kontroly, a ani v rámci následného vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že by si žalobca overoval skutočnosť, že pracovníci, ktorí mu boli poskytnutí v zmysle zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia zamestnancov vykonali práce v rozsahu, ktorý bol deklarovaný vo faktúre, keďže o týchto skutočnostiach nemal žiadne dôkazy a ani nemal vedomosť, ktorý zamestnanec vykonával aké práce a v akom časovom intervale. Žalobca tak správcovi dane nepredložil dôkazy svedčiace o tom, že deklarovaný obchodný vzťah medzi ním a spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. prebehol, ako je uvedené na faktúrach, čím nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane a svojím konaním porušil a v spojení s Zákona o DPH .

105. Čo sa týka námietok žalobcu ohľadom platnosti zmlúv o dočasnom pridelení zamestnancov, predložených jednotlivými svedkami, správny súd otázku platnosti týchto zmlúv nepovažuje za relevantnú, nakoľko bez ohľadu na platnosť, resp. ich neplatnosť, uvedené zmluvy by neboli spôsobilé preukázať dodanie fakturovaných služieb v rozsahu uvedenom na faktúre, nakoľko zo zmlúv nevyplýva, kedy uvedené osoby stavebné práce vykonali a v akom rozsahu.

106. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného správny súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná. Správny orgán v rozhodnutí dostatočne vysvetlil dôvody neuznania odpočtu DPH vo vzťahu k obchodom so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. Vo vzťahu k otázke trvania daňovej kontroly, dôvodnosti jej prerušenia správny súd poukazuje na to, že prerušenie daňovej kontroly bolo z objektívneho dôvodu, z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny daňových informácií. O tomto bol daňový subjekt riadne informovaný. Samotná daňová kontrola bola vykonaná na základe podnetu, z dôvodu potreby opätovného preverenia obchodov žalobcu, a z toho dôvodu bola realizovaná MVI. Takéto prerušenie je zákonným postupom správcu dane, t.j. je to dostatočným odôvodnením trvania daňovej kontroly, bez ďalšieho. Otázka relevantnosti získaných informácií, či toho, či tieto informácie sú použiteľné pre rozhodnutie, sa v čase podávania žiadosti nedá určiť, rovnako ako doba prerušenia daňovej kontroly z dôvodu, že zo strany dožiadaného orgánu neboli informácie predložené bezodkladne. Prerušenie daňovej kontroly je objektívnou skutočnosťou a nejde o predlžovanie výkonu daňovej kontroly z dôvodu subjektívnej nečinnosti správcu dane.

107. Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie MVI, lehoty neplynú. Prerušením daňovej kontroly správca dane v tomto období nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Správca dane využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľoch daňových subjektov, o reálnosti dodania služieb a tovaru, či ďalších subdodávateľoch, a o prepravcoch tovaru.

108. Správny súd v tomto kontexte poukazuje tiež na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 30.09.2021 vo veci sp. zn. C-186/20, kde vyslovil, že čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť

zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.

109. Správny súd tiež poznamenáva, že ak žalovaný, ako odvolací orgán po vyhodnotení prvostupňového rozhodnutia, po posúdení odvolacích námietok dospeje k záveru, že rozhodnutie je vecne správne, že konanie prebehlo v súlade s príslušnými procesnými predpismi, nevykazuje procesné vady, a že odvolacie námietky nie sú dôvodné, vlastné hodnotenie skutkového stavu či právnej kvalifikácie je totožné s hodnotením prvostupňového správneho orgánu, je možné na neho v odôvodnení rozhodnutia odkázať.

110. S odkazom na správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi podanej správnej žaloby po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu danom žalobnými bodmi, konštatuje, že podaná žaloba nie je dôvodná, žalobca v podanej žalobe nepredložil žiadne také dôkazy ani nevzniesol argumenty, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie vychádza z náležite zisteného skutkového stavu a tento skutkový stav bol správne právne posúdený, rozhodnutie bolo vydané v medziach logickej úvahy s oporou v zistenom skutkovom stave. Žalobné dôvody uplatnené žalobcom tak správny súd vyhodnotil ako nedôvodné.

111. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonanej daňovej kontroly, žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

112. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a . Neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a nebol naplnený ani zákonný dôvod pre priznanie trov žalovanému v zmysle , preto náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

113. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).