Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (25)Rozsudok_5Co-49-2018.pdf
PDF · 95.51 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/49/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., S. XXXX/ X, zastúpeného JUDr. Jozefom Bičanom, advokátom, so sídlom Trenčín, Gen. M. R. Štefánika 120 proti žalovanej B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., S. XXXX/X, o zaplatenie 5.005,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 6C/162/2016-62 zo dňa 05. septembra 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania j e žalobca p o v i n n ý žalovanej zaplatiť v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 5.005,67 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 5.005,67 eur od 01.07.2016 do zaplatenia s odôvodnením, že jeho manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2011. Žalobca a žalovaná uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM dňa 13.03.2012. V uvedenej dohode sa dojednali, že za súhlasu peňažného ústavu a po podpise dohody sa výlučným dlžníkom z hypotekárneho úveru stane žalobca. K vyporiadaniu pasív, a to dlhu, ktorý vznikol za trvania manželstva malo teda dôjsť až za súhlasu peňažného ústavu a po podpise dohody o vyporiadaní BSM, kde sa mala upraviť pôvodná úverová zmluva. K tejto zmene a úprave úverovej zmluvy, a teda k vyporiadaniu pasív za súhlasu peňažného ústavu nikdy nedošlo, a teda z úverovej zmluvy sú dlžníkmi žalobca a žalovaná v rovnakom pomere. Na hypotekárny úver žalobca sám platil od 20.10.2009 do 16.04.2015 a preto polovicu zo zaplatených splátok, sumu 5.055,67 eur, požaduje od žalovanej. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 22.09.2011. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0264019178 zo dňa 27.03.2009 vyplýva, že túto uzatvorili ako veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. a ako dlžníci žalobca a žalovaná, predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 39.200,- eur. Dňa 13.03.2012 žalobca a žalovaná uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM, kde okrem iného uviedli, že: Predmetom vyporiadania BSM sú ďalej pasíva tvoriace BSM, ktoré sa vyporiadavajú nasledovne: 1/ Záložné právo v časti C: LV pod V XXX/XX zriadené zmluvou o zriadení záložného práva, kde je veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava za poskytnutie hypotekárneho úveru. Toto záložné právo ostáva dohodou o vyporiadaní BSM nedotknuté a predmetný byt s príslušenstvom mu podlieha i naďalej. Za súhlasu peňažného ústavu a po podpise tejto dohody sa pôvodná úverová zmluva upraví tak, že výlučným dlžníkom úverovej zmluvy bude už len V. A. a B. A. prestane byť dlžníčkou i spoludlžníčkou
či ručiteľkou na tento úver. Uvedený hypotekárny úver sa zaväzuje zaplatiť účastník v 2. rade /V. A./ v celosti. Z výziev na úhradu zo dňa 26.08.2015 a zo dňa 23.10.2015 vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú, aby mu uhradila 1 z uhradených splátok, ktoré spláca Slovenskej sporiteľni, a.s. na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0264019178. Z prehľadu o transakciách a výpisu z úveru vyplýva, že žalobca pravidelne platí splátky na úver č. 264019178. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 143 a § 149 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka a uviedol, že dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. Podľa súdu Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Tieto pohľadávky a dlhy nepatria totiž podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka do BSM, iba vznikli v súvislosti s hospodárskym a spotrebným spoločenstvom manželov a je možné ich vyporiadať pri vyporiadavaní BSM v rámci tzv. širšieho vyporiadania. V posudzovanej veci strany sporu uzavreli dňa 13.03.2012, teda po zániku BSM, dohodu o vyporiadaní BSM v písomnej forme, keďže predmetom vyporiadania bola aj nehnuteľnosť. Z dohody bolo zrejmé, ktorých vecí patriacich do tohto spoluvlastníctva sa vyporiadanie týka a akým spôsobom boli vyporiadané. Strany urobili predmetom vyporiadania spoločné aktíva aj pasíva. Predmetnú dohodu o vyporiadaní BSM uzavreli na právne úkony spôsobilé a nie v duševnej chorobe konajúce strany, uzavreli ju slobodne, vážne a zrozumiteľne. Predmetom dohody o vyporiadaní BSM je možné plnenie a z jej obsahu je zrejmé, ako sa jej strany vyporiadali. Tieto skutočnosti neboli spochybňované žiadnou zo sporových strán. Z dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 13.03.2012 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou vyplýva, že v tejto sa strany sporu dohodli, že hypotekárny úver, ktorého veriteľom je Slovenská sporiteľňa, a.s. sa zaväzuje zaplatiť žalobca v celosti. Súd má za to, že strany sporu v dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 13.03.2012 prejavili svoju vôľu, aby hypotekárny úver veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. zaplatil žalobca. Poznámka o tom, že za súhlasu peňažného ústavu sa zmení pôvodná úverová zmluva tak, že výlučným dlžníkom úverovej zmluvy bude už len žalobca, nemá vplyv na takto prejavenú vôľu. Určenie osoby preberajúcej záväzok je úpravou vnútorných vzťahov spoludlžníkov, ktorí v prípade manželov majú spravidla solidárne postavenie. Súd má za to, že vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka len vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi dohody o vyporiadaní BSM. Všetky práva tretích osôb pochádzajúce zo záväzkového vzťahu uzavretého s manželmi za trvania BSM, zostávajú teda nedotknuté. Uvedené podporuje aj názor Najvyššieho súdu obsiahnutý v rozsudku sp. zn. 2Cdo 113/2007 zo dňa 27.05.2008, podľa ktorého „Dohoda o vyporiadaní BSM má totiž vo vzťahu k tretím osobám, charakter akéhosi postúpenia záväzku na jedného z manželov, ktoré však vo vzťahu k nim nemá žiadnu právnu relevanciu.“ Na základe týchto skutočností by tak veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. mal právo dožadovať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči žalobcovi aj žalovanej tak, ako keby k žiadnej dohode o vyporiadaní BSM nedošlo. Súd má však za to, že žalobca a žalovaná v dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 13.03.2012 prejavili svoju vôľu a upravili svoj vzťah ako spoločných dlžníkov vyplývajúci zo zmluvy o úvere tak, že tento hypotekárny úver sa zaväzuje zaplatiť žalobca. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol, nakoľko vychádzal z vôle strán sporu vyjadrenej v dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 13.03.2012, na základe ktorej sa žalobca a žalovaná dohodli, že úver veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. zaplatí v celosti žalobca. Na to nemá vplyv, že nedošlo k zmene úverovej zmluvy a aj napriek tomu, že podľa úverovej zmluvy sú dlžníkmi naďalej žalobca a žalovaná, strany sporu v dohode vyporiadaní BSM strany sporu vyporiadali toto pasívum zaniknutého BSM tak, že úver sa zaväzuje zaplatiť v celosti žalobca. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP s tým, že žalovaná bola v konaní úspešná, preto by jej patril nárok na náhradu trov konania. Keďže si však trovy konania neuplatnila a podľa obsahu spisu jej žiadne trovy ani nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 4., kde je uvedené vyjadrenie žalovanej k jeho replike. Podľa neho sa žalovaná tak ako je tam uvedené v žiadnom svojom vyjadrení ani na pojednávaní do zápisnice nikdy nevyjadrila. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil celú vec a tiež nesprávane vyhodnotil dôkazy a z uvedeného dôvodu vydal aj nesprávne rozhodnutie. Žalobca a žalovaná uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM dňa 13.03.2012 v nej sa dohodli v článku 11. na vyporiadaní spoločného dlhu z hypotekárneho úveru. Zo znenia tejto dohody je zrejmé, že k vyporiadaniu pasív malo dôjsť až za súhlasu peňažného ústavu a po podpise dohody o vyporiadaní BSM kde sa mala upravit' pôvodná úverová zmluva. K takejto zmene a úprave úverovej zmluvy, a teda k vyporiadaniu pasív za súhlasu peňažného ústavu nikdy nedošlo, a teda z úverovej zmluvy sú dlžníkmi žalobca a žalovaná v rovnakom pomere. Vyplýva to z ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku
vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Z bodu 1. článku II. dohody o vyporiadaní BSM vyplýva, že za súhlasu peňažného ústavu a po podpise tejto dohody sa pôvodná úverová zmluva upraví tak, že výlučným dlžníkom úverovej zmluvy bude už len V. A. a B. A. prestane byť dlžníčkou i spoludlžníčkou, či ručiteľkou za tento úver. Uvedený hypotekárny úver sa zaväzuje zaplatiť účastník 2. V. A. v celosti. Vzhľadom na to, že z logického, gramatického a systematického výkladu dohody o vyporiadaní BSM vyplýva, že až po podpise dohody o vyporiadaní BSM bude uzatvorený a vyporiadaný vzťah z úverovej zmluvy, je zrejmé. že v rámci dohody o vyporiadaní BSM k takémuto vyporiadaniu v tejto časti nedošlo. Súd môže argumentovať, že došlo k vyporiadaniu majetku len v tej časti, kde sa k tomu zaviazali účastníci dohody, nie však v časti, kde sa mal majetok resp. pasíva vyporiadať až po podpise dohody a kde sa reálne k takémuto záväzku nikto nezaviazal, ale sa len chcel v budúcnosti zaviazať. Z uvedeného dôvodu nemôže súd argumentovať ani rozsudkom Najvyššieho súdu spis. zn. 2Cdo 113/2007 zo dňa 27.05.2008, pretože z hľadiska vyššie uvedeného je na daný vzťah nepoužiteľný. Pasíva z úverového vzťahu neboli predmetom dohody o vyporiadaní BSM. Len prejavením vôle žalobcu, že v budúcnosti po uzatvorení dohody BSM, vyporiada pasíva z úveru, nestačí na to, aby súd mohol posudzovať, že sa k takémuto záväzku zaviazal. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná. K tvrdeniam žalobcu, že jej vyjadrenie k jeho replike uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 4. nikdy neuviedla je nepravdivé. Tvrdenia. ktoré súd citoval v bode 4. odôvodnenia, boli obsahom jej vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu zo dňa 06.03.2017, ktoré v zmysle § 167 ods. 3 CSP podala na súd prvej inštancie osobne do podateľne dňa 30.03.2017 a je súčasťou súdneho spisu. Čo sa týka ostatných odvolacích tvrdení žalobcu, tieto sú podľa nej v celom rozsahu nedôvodné. Žalobca len opakuje tvrdenia zo žaloby, s ktorými sa už súd prvej inštancie podrobne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Je zrejmé, že tu vedľa seba existujú dva zmluvné vzťahy, a to vzťah medzi veriteľom - SLSP a solidárnymi dlžníkmi - účastníkmi a vzťah medzi dlžníkmi - účastníkmi navzájom, pričom žalobca ich zjavne nerozlišuje. Súd rozsudok odôvodnil tak, že z dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 13.03.2012 vyplýva, že sa strany dohodli, že hypotekárny úver, ktorého veriteľom je Slovenská sporiteľňa. a.s. sa zaväzuje zaplatiť žalobca v celosti. Súd mal za to, že strany sporu v dohode o vyporiadaní BSM prejavili svoju vôľu, aby hypotekárny úver veriteľa SLSP, a.s. zaplatil žalobca. Poznámka o tom. že za súhlasu peňažného ústavu sa zmení pôvodná úverová zmluva tak, že výlučným dlžníkom úverovej zmluvy bude už len žalobca, nemá vplyv na takto prejavenú vôľu. Určenie osoby preberajúcej záväzok je úpravou vnútorných vzťahov spoludlžníkov, ktorí v prípade manželov majú spravidla solidárne postavenie. Súd pri rozhodovaní teda vychádzal z vôle strán sporu vyjadrenej v dohode o vyporiadaní BSM. Na to nemá vplyv, že nedošlo k zmene úverovej zmluvy a aj napriek tomu, že podľa úverovej zmluvy sú dlžníkmi naďalej žalobca a žalovaná, strany sporu v dohode o vyporiadaní BSM toto pasívum zaniknutého BSM vyporiadali tak, že úver sa zaväzuje zaplatiť' v celosti žalobca. Súčasný právny stav, pokiaľ ide o predmetný úver, je teda taký, že účastníci sme vo vzťahu k veriteľovi SLSP naďalej solidárnymi dlžníkmi (a teda v prípade neplatenia úveru žalobcom je veriteľ oprávnený vymáhať nedoplatok od žalovanej) avšak v prípade. ak by žalovaná na tomto základe veriteľovi čokoľvek plnila, uzatvorená dohoda o vyporiadaní BSM jej poskytuje právny titul, aby si mohla náhradu tohto plnenia uplatniť v celosti u žalobcu. Logický a gramatický výklad príslušných ustanovení dohody ani žiaden iný záver nepripúšťa. Žalovaná nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že tu existuje nevyporiadaný majetku manželov v určitej časti, a to pokiaľ ide o predmetný úver č. 0264019178 poskytnutý účastníkom zo strany SLSP, a.s. a teda že sa má jednať o nevyporiadané pasívum. Z dohody o vyporiadaní BSM jednoznačne vyplýva prejav vôle oboch manželov - účastníkov. ktorý platne upravuje ich vzájomné vzťahy týkajúce sa tohto úveru tak, že tento úver v celosti zaplatí žalobca. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvej inštancie potvrdil, keďže je vo výroku vecne správny. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /CSP/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné: 6. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 13.03.2012 žalobca a žalovaná uzatvorili dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov /BSM/, kde okrem iného uviedli, že: Predmetom vyporiadania BSM sú ďalej pasíva tvoriace BSM, ktoré sa vyporiadavajú nasledovne: 1/ Záložné právo v časti C: LV pod V XXX/XX zriadené zmluvou o zriadení záložného práva, kde je veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava za poskytnutie hypotekárneho úveru. Toto záložné právo ostáva dohodou o vyporiadaní BSM nedotknuté a predmetný byt s príslušenstvom mu podlieha i naďalej. Za súhlasu peňažného ústavu a po podpise tejto dohody sa pôvodná úverová zmluva upraví tak, že výlučným dlžníkom úverovej zmluvy bude už len V. A. a B. A. prestane byť dlžníčkou i spoludlžníčkou či ručiteľkou na tento úver. Uvedený hypotekárny úver sa zaväzuje zaplatiť účastník v 2. rade /V. A./ v celosti. Tieto skutkové závery súdu prvej inštancie presne zodpovedajú obsahu dohody o vyporiadaní BSM, ktorú strany sporu dňa 13.03.2012 uzatvorili a ktorú súd prvej inštancie v spore vykonal ako dôkaz. 7. Súd prvej inštancie potom zistené skutočnosti správne posúdil po právnej stránke podľa ustanovení § 143 a § 149 Občianskeho zákonníka a jeho záverom nie je možné nič vytknúť. Z dohody o vyporiadaní BSM, ktorú strany uzatvorili, je zrejmé, že sa strany sporu dohodli, že hypotekárny úver, ktorého veriteľom je Slovenská sporiteľňa, a.s. sa zaväzuje zaplatiť žalobca v celosti /presné znenie ustanovenia dohody znie: „Uvedený hypotekárny úver sa zaväzuje zaplatiť účastník v 2. Rade /V. Bohuš/ v celosti.“/. Možno teda uzavrieť, že strany sporu prejavili svoju vôľu, aby hypotekárny úver veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. zaplatil sám žalobca. Na tomto záver nič nemení ani skutočnosť, že podľa iného ustanovenia dohody o vyporiadaní BSM mala byť úverová zmluva za súhlasu peňažného ústavu po uzatvorení dohody o vyporiadaní BSM upravená tak, že výlučným dlžníkom z úverovej zmluvy bude už len žalobca. Dohoda o vyporiadaní spoločného záväzku v rámci tzv. širšieho vyporiadania BSM je vždy len dohodou upravujúcou pomery medzi spoločne solidárne zaviazanými dlžníkmi, teda ktorý z nich sa v akej miere bude podieľať na splnení záväzku, a v nijakom prípade sa netýka postavenie veriteľa, ako tretej osoby, ktorá sa dohody o vyporiadaní BSM nezúčastnila a od ktorej sa ani súhlas s dohodou o vyporiadaní BSM nevyžaduje. Veriteľ spoločného záväzku je aj ďalej oprávnený požadovať splnenie svojej pohľadávky, a to aj v plnej výške, od ktoréhokoľvek z manželov, resp. bývalých manželov. Dohoda o vyporiadaní BSM tak upravuje len vnútorný vzťah medzi spoludlžníkmi a z toho dôvodu nie je potrebné, aby k nej pristupovala nejaká zmena právneho titulu spoločného záväzku, ktorý je vzťahom medzi veriteľom a spoludlžníkmi /ako v tomto prípade žalobcom požadovaná zmena zmluvy o hypotekárnom úvere/. 8. Keď súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že dohodou o vyporiadaní BSM sa strany sporu dojednali, že spoločný záväzok - hypotekárny úver veriteľa SLSP, a.s. zaplatí výlučne žalobca, je správny aj jeho ďalší, z toho vyplývajúci záver, že titulom úhrady tohto spoločného záväzku nemá žalobca voči spoludlžníčke - žalovanej žiadne nároky, pretože na spoločný dlh zaplatil len to, čo podľa vnútorného pomeru spoludlžníkov platiť mal a za žalovanú tak nič neplnil. Žaloba žalobcu je tak bezdôvodná a súd prvej inštancie ju preto správne zamietol. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 257 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná a preto jej súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný žalovanej zaplatiť v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie / § 262 ods. 2 CSP/. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).