Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/134/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: H. N., nar. XX.X.XXXX, bytom v L., G. XX, zastúpenému advokátom JUDr. Matúšom Hríbom, so sídlom v Bardejove, Na hradbách 5, IČO: 42 246 237, o zaplatenie 6.686,55 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6.686,55 EUR, úrok vypočítaný k 20.5.2016 vo výške 2.684,70 EUR, úrok vo výške 13,30 % ročne zo sumy 6.686,55 EUR od 21.5.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vypočítané k 20.5.2016 vo výške 137,19 EUR, úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 6.686,55 EUR od 21.5.2016 do zaplatenia a poplatky vo výške 121,12 EUR, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 13.5.2016 v spojení s podaním zo dňa z 25.5.2016 (ust. § 172 ods. 6 OSP) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.686,55 EUR titulom istiny, úroku vo výške 2.684,70 EUR vypočítaného ku dňu 20.5.2016 a úroku vo výške 13,30 % ročne zo sumy 6.686,55 EUR od 21.5.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 137,19 EUR vypočítaných k 20.5.2016 a úrokov z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 6.686,55 EUR od 21.5.2016, poplatkov vo výške 121,12 EUR a trov konania, titulom nesplateného úveru zo Zmluvy o poistenom OTP expres úvere č. XXXX XXXX XX A. z 13.11.2012.

2. Žalovaný návrh v žalobe skutkovo a právne odôvodnil tým, že dňa 13.11.2012 bola medzi stranami sporu uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a v zmysle Všeobecných obchodných podmienok banky uzatvorená Zmluva o poistenom OTP expres úvere č. XXXX XXXX XX A., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 7.000 EUR. V zmysle článku I. bod 1 zmluvy žalobca poskytol v prospech žalovaného bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 7.000 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky podľa tejto zmluvy. V zmysle článku I. bod 2 zmluvy bol úver poskytnutý za pohyblivú úrokovú sadzbu, ktorá pozostáva zo základnej úrokovej sadzby pre spotrebiteľské úvery a hrubej marže, pričom v deň podpisu zmluvy bola výsledná úroková sadzba vo výške 13,30 % ročne. V článku IV. bod 6 zmluvy bolo dohodnuté oprávnenie žalobcu v prípade omeškania so splatením úveru alebo akejkoľvek splátky účtovať zo splatnej, ale nesplatenej sumy úveru okrem bežného úroku aj úrok z omeškania vo výške max. 8 % ročne. V zmysle čl. IV. bod 1 zmluvy bola konečná splatnosť úveru dohodnutá na 13.11.2019. Žalovaný pohľadávku žalobcu zo zmluvy riadne a včas neuhrádzal a nakoľko aj naďalej porušoval podmienky zmluvy, žalobca v zmysle čl. VIII. zmluvy listom z 3.6.2014 žalovanému oznámil, že vyhlásil úverovú pohľadávku za predčasne splatnú a vyzval žalovaného na splatenie predmetnej pohľadávky. Žalovaný ani následne predmetnú

pohľadávku neuhradil. Žalobca eviduje k 20.5.2016 pohľadávku s príslušenstvom vyplývajúcu zo zmluvy a to: istinu vo výške 6.686,55 EUR, bežné úroky vo výške 2.684,70 EUR, úroky z omeškania vo výške 137,19 EUR a poplatky vo výške 121,12 EUR. Okrem toho žalobca má voči žalovanému naďalej, okrem bežného úroku vo výške 13,3 % ročne, tiež právo na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy istiny v súlade s čl. IV. bod 6 zmluvy a to vo výške max. 8 % ročne, pričom rozhodnutím banky bola znížená sadzba úroku z omeškania na výšku 1 % ročne až do zaplatenia.

3. K žalobe pripojil ako listinné doklady: Zmluva o poistenom OTP expres úvere č. XXXX XXXX 12 RSU zo dňa 13.11.2012, VOP, list z 24.4.2014 vo veci „Výzva na zaplatenie Vášho záväzku po lehote splatnosti“ s pripojenou fotokópiou poštovej zásielky, list z 3.6.2014 vo veci „Výzva, vyhlásenie úveru za predčasne splatný“ s pripojenou kópiou doručenky, štatút splatenia účtu z 20.4.2016.

4. Žalovaný v odpore podanom proti vydanému platobnému rozkazu žiadal žalobu zamietnuť majúc za to, že nie je dané právo žalobcu na uspokojenie pohľadávky vzniknutej titulom neplatnej predčasnej splatnosti úveru vykonanej žalobcom výzvou na predčasné splatenie úveru z 3.6.2014 k predmetnej zmluve, z ktorého dôvodu žalovaný konštatuje neopodstatnenosť žaloby. Poukázal na to, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, teda ide o spor s ochranou slabšej strany, pri ktorom žalovaný vystupoval v pozícii spotrebiteľa. Mal za to, že žalovanému nie je zrejmé, z akých skutočností vychádzal žalobca pri vyhlásení predčasnej splatnosti úverovej zmluvy, teda aké podmienky úverovej zmluvy žalovaný nesplnil a tiež, že takéto vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je neurčité aj v tom smere, že nie je zrejmý okamih, t.j. deň, ku ktorému mala preklamovaná mimoriadna splatnosť úveru nastať s tým súvisiacimi účinkami. Žalovaný teda ani nemá možnosť posúdiť, či vôbec k nejakému dôvodu mohlo dôjsť a či je dostatočne relevantný pre tak závažné vyhlásenie žalobcu. Uvedené je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty ako aj ochranou práv spotrebiteľa. K tvrdenej otázke absolútnej neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úverov pre jej neurčitosť poukázal na odôvodnenie rozsudku OS Prešov z 18.5.2015 sp. zn. 9C/169/2013, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 3Cdo/1233/2011 z 31.1.2012, rozsudok NS SR z 30.3.2011 sp. zn. 3Cdo/144/2010. Žalovaný mal za to, že jednostranne predčasné vyhlásenie splatnosti vykonané žalobcom je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jeho neurčitosti, a to absencie zmluvného dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcom, nakoľko nie je možné zistiť, v čom je dané naplnenie podmienok pre takéto vyhlásenie žalobcu, kde súčasne tak nie je objektívne zrejmý okamih, kedy takéto právne následky z predčasnej splatnosti úveru z úverovej zmluvy mali nastať. Žalovaný ďalej považoval všetky celkové čiastky príslušenstva z istiny jednotlivo, ktoré požaduje žalobca od splatnosti úveru za nezákonné, a to jednotlivo titulom úročenia podľa úverovej zmluvy, kde vyvstáva ako absurdné, že žalobca žiada tiež súčasne zmluvný úrok zo zmluvy o úvere 13,3 % ročne z istiny a súčasne tak aj skrytý úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z istiny a nezaplatených úrokov a ďalšie poplatky odo dňa predčasnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti poukázal na to, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie riadneho úroku a tiež úroku z omeškania, je to neprípustné a v rozpore s ustálenou súdnou praxou, čo bolo konštatované tiež príkladmo v rozsudku odôvodnenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 18.9.2013 sp. zn. 11C/97/2013. Podľa najnovšej judikatúry súdov SR je neplatné/nezákonné akékoľvek úročenie istiny po okamžitej splatnosti úveru s poukazom na rozsudok KS Prešov z 30.6.2015 sp. zn. 6Co/190/2014. Ďalej žalovaný považoval za neplatné dojednanie poplatkov za vedenie úverového účtu v sume 2,50 EUR mesačne, všetko titulom neprijateľných zmluvných podmienok, ako aj poplatkov za zabezpečenie poistenia vo výške 5,08 EUR mesačne. K tomu poukázal na rozsudok KS Prešov z 21.11.2012 sp. zn. 18Co/109/2011. V tejto súvislosti žiadal, aby súd vykonal prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok k predmetnej zmluve a súčasne tiež preveril výšku úrokovej sadzby z istiny podľa úverovej zmluvy, ktorá sa javí v rozpore s dobrými mravmi v porovnaní s úrokovými sadzba v rovnakom období poskytovaným na základe rovnakých spotrebiteľských úverov inými bankovými subjektmi.

5. Žalobca vo svojom písomnom podaní z 12.12.2016 poukázal na to, že žalovaný porušil zmluvu o úvere tým, že nesplácal úver v zmysle podmienok dohodnutých v zmluve - čl. VIII. bod 1 písm. a), i) zmluvy, čl. VIII. bod 2 písm. e) zmluvy, čl. VIII. bod 5 zmluvy. Za účelom preukázania poskytnutia úveru žalovanému a tiež za účelom preukázania splácania, resp. nesplácania úveru zo strany žalovaného súčasne v prílohe predložil Výpis z úverového účtu č. XXXXXXXX/XXXX, na ktorom žalobca vedie úver, za obdobie odo dňa poskytnutia úveru do 20.5.2016. Z predmetného výpisu vyplýva, že úver bol žalovanému poskytnutý dňa 13.11.2012. V ďalšom popísal, čo vyplýva z výpisu z úverového účtu so záverom, že dňa 4.2.2013 bola z bežného účtu žalovaného zúčtovaná suma vo výške 221,79 EUR, pričom z toho na čiastočnú úhradu dlžnej istiny pohľadávky bola použitá suma 101,82 EUR, suma 86,92 EUR bola použitá na

úhradu úrokov, suma 0,47 EUR bola použitá na úhradu úrokov z omeškania a suma 42,58 EUR bola úhradou poplatkov. Rovnakým spôsobom sú na výpise z úverového účtu zaznamenané aj ďalšie úhrady pohľadávky zo strany žalovaného. Keďže žalovaný porušoval podmienky predmetnej zmluvy, nesplácal úver riadne a včas, preto žalobca listom z 3.6.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný a žalovaný bol povinný uhradiť záväzok vyplývajúci zo zmluvy do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia. Úver bol vyhlásený za predčasne splatný s účinnosťou k 24.6.2014. Z pripojeného výpisu z úverového účtu je zrejmé, že žalovaný zrealizoval len 7 úhrad, pričom z toho na istinu bola zaúčtovaná suma spolu vo výške 313,45 EUR (suma poskytnutého úveru 7.000 EUR - úhrady na istinu vo výške 313,45 EUR = 6.686,55 EUR ako zostatok istiny, ktorú si žalobca uplatňuje podanou žalobou). Žalobca má voči žalovanému v zmysle čl. I. bod 2 zmluvy okrem bežného úroku v aktuálnej výške 13,30 % ročne tiež právo na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy istiny v súlade s čl. IV. bod 6 zmluvy, a to vo výške max. 8 % ročne, pričom rozhodnutím banky bola znížená sadzba úroku z omeškania na výšku 1 % až do zaplatenia. V ďalšom popísal, akým spôsobom v priloženej tabuľke špecifikuje kvantifikáciu úrokov z omeškania, kvantifikáciu bežných úrokov z pohľadávky a kvantifikáciu poplatkov vo výške 121,12 EUR: mesačne účtovaný poplatok za poistenie vo výške 5,08 EUR za obdobie 6/2013 - 7/2014, teda 14 x 5,08 EUR = 71,12 EUR; poplatok za 2 upomienky vo výške 25 EUR, teda 2 x 25 EUR = 50 EUR. K tvrdenému nezákonnému úroku uviedol, že je potrebné dôsledne rozlišovať inštitút úroku z úveru a úrokov z omeškania, pričom zatiaľ čo úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovať úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma na dohodnutú dobu, úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku. Poukázal pritom na ust. §§ 261 ods. 6 ObZ, 497 ObZ, 502 ObZ, 369 ods. 1 ObZ. Pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie peňažného záväzku a hneď v dvoch rovinách: vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (úver) v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Ak dlžník v oboch prípadoch nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Je pritom rozhodujúce ako sa strany dohodli v zmluve, pričom dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom prípade. Pokiaľ sa strany dohodli, že v prípade omeškania je povinná strana platiť okrem úroku za úver aj úrok z omeškania, treba to v zmluve výslovne a jednoznačne vyjadriť. Tiež poukázal na § 503 ObZ, § 658 so záverom, že od úrokov dohodnutých podľa § 658 ods. 1 treba odlišovať úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 s tým, že pri omeškaní dlžníka s plnením peňažného dlhu veriteľ má právo nielen na dohodnuté úroky, ale aj na úroky z omeškania. Žalobca pri vymáhaní svojich pohľadávok disponuje rozhodnutiami súdov z celej Slovenskej republiky, ktoré nemajú problém priznať veriteľovi k predčasne splatnej pohľadávke zmluvné úroky do zaplatenia (popri úrokoch z omeškania) tak, ako to vyplýva z gramatického a aj logického výkladu platných zákonných ustanovení. Tie rozhodnutia súdov, ktoré zamietnu nárok na zmluvné úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, idú podľa jeho názoru nad rámec samotného znenia zákona (ustanovenia a násilne gramaticky zákon a úmysel zákonodarcu vykladajú tak, aby bol za každých okolností zvýhodnený dlžník/spotrebiteľ. Tiež upozornil na to, že samotná skutočnosť právneho a faktického zvýhodňovania spotrebiteľa spôsobuje vysoko nerovnovážne postavenie veriteľa, ktorý je aj bez tohto zvýhodňovania spotrebiteľa neistý z návratnosti požičaných finančných prostriedkov. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, v ktorom platí ust. § 502 ods. 2 a to, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Dohodnutý úrok z ekonomického hľadiska predstavuje cenu finančných prostriedkov, ktoré žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi, a ktoré žalovaný žalobcovi nevrátil. Zároveň poukázal na skutočnosť, že povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru žalovanému okrem citovaných ustanovení Obchodného zákonníka vzniká tiež na základe zmluvných dojednaní v čl. I. bod 1 a 2 zmluvy o úvere a čl. IV. bodu 1 zmluvy o úvere. Nakoľko zmluva o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nezanikla (vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa čl. VIII. bodu 2 písm. e) a odstúpenie od zmluvy podľa čl. VIII. bodu 2 písm. f) predstavujú rozličné inštitúty), žalobcov nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvného úroku nezaniklo a trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky, resp. do zániku zmluvy o úvere. Poukázal v tejto súvislosti tiež na ust. § 2 ods. 3 a ust. § 54 ods. 1 OZ. Podľa vedomia žalobcu neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by pri poskytnutí úveru veriteľ nemal voči dlžníkovi spotrebiteľovi v omeškaní právo na zaplatenie úrokov. Naopak, § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyslovene uvádza úrok ako súčasť odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. V súvislosti s rozhodnutiami slovenských súdov, ktoré preferujú opačný názor poukázal na to, že judikatúra nesmie mariť ochranu práva v celom rozsahu práva priznaného všeobecne záväzným právnym predpisom, ani okliešťovať účel takéhoto práva, pričom aj interpretácia všeobecne záväzného

právneho predpisu súdom musí byť v súlade s princípmi materiálneho právneho štátu a je vylúčené, aby sa prostredníctvom súdnych rozhodnutí vytvárali podmienky obmedzujúce dostupnosť práva priznaného ústavou, zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom.

6. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo 6.2.2017 zopakoval názor o tom, že žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru zjavne neplatným spôsobom, čím tento úkon nemá žiadne účinky a v tejto súvislosti navrhol súdu posúdiť ako predbežnú otázku platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcom, na základe ktorej žalobca vystaval svoj nárok v tomto spore.

7. Žalobca vo svojom prednese na pojednávaní zo dňa 20.10.2017 k obrane žalovaného o údajnej neurčitosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru uviedol, že žalovanému v zmysle doručenky, ktorá bola predložená súdu, bola dňa 29.4.2014 doručená listina - výzva na zaplatenie Vášho záväzku po lehote splatnosti, v ktorej bolo uvedené úplne presne, teda špecifikované porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného. Následne, keďže ani napriek tejto výzve, ktorú si žalovaný prevzal a nijako so žalobcom nekomunikoval, pristúpil žalobca k vyhláseniu úveru za predčasne splatný plne v zmysle zmluvného vzťahu a plne v súlade s právnymi predpismi. Túto listinu si prevzal žalovaný dňa 13.6.2014 a v zmysle jej obsahu ako aj v súlade so zmluvou žalobca musel vyčísliť, aby informoval žalovaného, aký je jeho konkrétny dlh a v čom spočíva to porušenie, čo je hneď v prvej vete. V druhej vete tejto výzvy je uvedené: K 3.6.2014 je Váš záväzok vyplývajúci z vyššie uvedenej zmluvy po lehote splatnosti spolu vo výške 1.659,29 eur, v tom čase, t. z. že žalovanému uviedol, že má po lehote splatnosti nejaké splátky. Nižšie však žalobca uvádza, že vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru, to znamená aj toho zvyšku, čo nebol splatený, t.z. v prvom odseku je jasne definované, v čom spočíva porušenie povinnosti - neplnenie záväzkov v lehote splatnosti a následne je jasne uvedené, že k 3.6.2014 je dlžná čiastka vyčíslená, pretože žalobca nemohol vedieť odhadnúť, kedy žalovaný pristúpi k plneniu svojich povinností, t. z. dlh vyčísľoval k 3.6.2014, vtedy keď bola pripravená táto výzva. Účinnosť je úplne rozdielny pojem; účinky nastali 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy a v zmysle toho bola pohľadávka žalobcu aj žalovaná. Nad rámec uvedeného zdôraznil, že nijaký právny predpis ani zmluva neukladá veriteľovi uvádzať dôvody predčasnej splatnosti. Žalovaný dobre vedel, že má platiť mesačné splátky, je to úplne jasné, zrozumiteľné, dohodnuté medzi stranami a bol si celkom jasne vedomý, že tieto splátky neplní, keďže si prevzal aj mnoho upomienok predtým. Zopakoval argumentáciu v súvislosti s úročením úveru po jeho predčasnom zosplatnení a tiež oprávnenosť nároku na úroky z omeškania. K obrane týkajúcej sa poplatkov poukázal na judikatúru, ktorá sa týkala poplatkov za spracovanie úveru, kde bola taká praktika určitých finančných inštitúcií, že ešte predtým, ako bol poskytnutý úver na účet dlžníka, veritelia si započítali poplatok za spracovanie úveru na základe čoho klientovi na účet došla menšia suma, čo Ale nie je prejednávaný prípad. Vyplýva to aj z dôkazu, ktorý predložili - výpis z účtu, kde dohodnutá cena úveru, teda dohodnutá hodnota úveru bola 7.000 euro a žalovanému došla na účet hodnota 7.000 eur. Vyjadril názor, že nie je pravdou, že v prípade týchto poplatkov nebolo poskytnuté žiadne protiplnenie. Poistenie je plne v záujme žalovaného, nakoľko sa týka poistenia pre prípad smrti a úrazu, teda zhoršenia možnosti splácať ten úver, či už žalovaným alebo jeho právnymi nástupcami, a teda zmierňuje prípadné následky takejto nepriaznivej situácie, takže je to v jeho prospech. Je tu poskytovaná protihodnota a pokiaľ ide o poplatky za vedenie úverového účtu, tu si dovolil poukázať na to, že táto otázka bola rozoberaná pár rokov dozadu pomerne intenzívne aj v Čechách aj na Slovensku, kde JUDr. E. sledoval judikatúru nemeckú, ktorá tieto poplatky zakazovala v mylnom domnení, že táto judikatúra sa odvíja od Smernice EHS 93/13, ktorá bola transformovaná aj do nášho právneho poriadku. To bolo neskôr vyvrátené, nakoľko predmetné judikáty nemecké vychádzali z ich občianskeho zákonníka a tieto ustanovenia tam boli už dávno pred Smernicou EHS 93/13, t. z. nevychádzalo to z komunitárneho práva. Uvedené sa neskôr premietlo aj v stanovisku Najvyššieho súdu České republiky zo dňa 20.4.2014, kde najvyšší súd zaujal stanovisko, že tieto poplatky sú plne v poriadku, vylúčené z prieskumu neprijateľných podmienok, nakoľko ide o súčasť ceny a neskôr, keďže aj vo vzťahu k nim si aj zákonodarca uvedomil, že tieto poplatky nemožno postihovať neplatnosťou z dôvodu ich neprijateľnosti v zmysle predpisov na ochranu spotrebiteľa, tak s účinnosťou od 10.6.2013 v Zákone o bankách v § 37 ods. 17 zakotvil, že takéto poplatky bude zakázané vyžadovať od spotrebiteľa od 10.6.2013, t.z. že toto dokazuje, že predtým sa tieto poplatky vyžadovať mohli, neboli zakázané. Ináč by táto právna úprava nemala ani zmysel. Na základe toho takéto poplatky žalobca nikdy nevyžadoval od žalovaného, ani od iných svojich klientov, po 10.6.2013. Záverom poukázal na to, že žalovaný mal dostatočne dlhé obdobie, aby komunikoval s bankou, aby sa snažil nejako ten úver splatiť, čo však neurobil.

8. Z výpovede žalovaného realizovanej na pojednávaní z 20.10.2017 vyplýva, že žalovaný nepoprel uzatvorenie predmetnej úverovej zmluvy a uviedol, že dnes by takúto zmluvu neuzatváral, vtedy bol v ťažkej tiesni, kedy potreboval peňažné prostriedky na opravu strechy a napriek tomu, že vedel, že je mimoriadne nevýhodná, tak ju uzatvoril. Vyjadril rozhorčenie nad tým, že žalobca v súvislosti s týmto zmluvným vzťahom operuje obchodným zákonníkom, a to namiesto Občianskeho zákonníka. Mal za to, že zmluva je v celom rozsahu neplatná; úroky stanovené v predmetnej zmluve sú niekoľkonásobne vyššie ako bola úroková miera, ktorú stanovila NBS, pričom úroky v bankách sa vtedy na Slovensku pohybovali na úrovni 9 %. Pýtal sa, ako je možné, že splatnosť úveru bola stanovená v roku 2014 a žaloba bola podaná po 2 rokoch, pričom vyjadril názor, že tak bolo urobené špekulatívnym spôsobom, aby narástli obrovské úroky, aby z neho zodrali kožu a teda ide o šikanózny spôsob vymáhania pohľadávky, pričom on mal presne taký istý spor na Obvodnom súde Bratislava IV, ktorý žalobu zmietol zo stola z dôvodu, že súd dospel k záveru, že ide o šikanózny spôsob vymáhania pohľadávky.

9. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 17.1.2018 upresnil, že v mesačnej splátke poplatku za zabezpečenie poistenia bola zahrnutá aj mesačnú výšku poistného, preto poplatok má periodicitu povinného platenia mesačne. Okrem toho poplatok v sebe zahŕňal aj tú činnosť banky, ktorú realizovala na začiatku v súvislosti s tým, aby k uzatvoreniu takéhoto poistného vzťahu, ktorý je v článku VI. podrobným spôsobom tiež upresnený, realizovala. Súčasne uviedol, že k dojednaniu poistného vzťahu reálne aj došlo. Podotkol, poistný vzťah slúžil a mal byť akousi poistkou pre prípad smrti spotrebiteľa a pre prípad jeho trvalej invalidity, teda nie pre prípad nejakej jeho platobnej neschopnosti. K primeranosti dojednanej výšky úrokovej sadzby poukázal na to, že dojednaná úroková sadzba je primeraná v plnej miere. Podľa verejne dostupnej evidencii Národnej banky Slovenska na jej internetovej stránke vyplýva, že za obdobie novembra 2012, kedy bola uzatvorená aj predmetná zmluva o úvere, je priemerná úroková sadzba poskytovaná finančnými inštitúciami na území Slovenskej republiky uvedená v priemere na úrovni 13,99 % za obdobný druh spotrebiteľského úveru, čo znamená, že so splatnosťou nad 5 rokov, pričom úroková sadzba uvedená v zmluve je na úrovni 13,30 %, t.z. že dojednaná úroková sadzba je nielenže v súlade s priemerom, ale je aj pod priemerom.

10. Z písomného podania žalobcu z 1.2.2018 vyplýva, že žalovaný si neplnil vôbec svoje povinnosti zo zmluvy od júna 2013 a vzhľadom na prehľad uskutočnených platieb, ich započítanie na splátky istiny, úrokov, prípadne poplatkov je zrejmé, že žalovaný z istiny doposiaľ uhradil iba sumu 313,45 EUR, preto pokiaľ k 20.5.2016 došlo k zosplatneniu celého úveru, zostatok na istine predstavuje dlžnú čiastku 6.686,55 EUR. Ďalej zo špecifikácie žalobcu vyplýva, že žalovaný nárok pozostáva tiež z uplatneného dlhu na úroku vo výške 2.684,70 EUR, pričom z jeho špecifikácie je zrejmé, že žalobca si tento nárok uplatnil za obdobie od 13.6.2013 do 20.5.2016 a obdobným spôsobom žalobca vyčíslil tiež nárok uplatnený titulom úroku z omeškania, ktorý je uplatnený v konečnej vyčíslenej sume 137,19 EUR, pričom takto vyčíslené úroky z omeškania boli vypočítané od 13.6.2013 do 20.5.2016. Okrem toho zvyšná časť uplatneného nároku predstavuje nezaplatené poplatky v súhrnnej výške 121,12 EUR, a to pokiaľ ide o zaúčtovaný poplatok za upomienku v sume 25 EUR z 31.7.2013 dva krát a pokiaľ ide o dlh na mesačne účtovanom poplatku za poistenie v sume 5,08 EUR za obdobie od 6/2013 do 7/2014, t.j. spolu vo výške 71,12 EUR.

11. Z listinného dokladu- Zmluva o poistenom OTP expres úvere č. XXXX XXXX XX A. zo dňa 13.11.2012 vyplýva, že predmetnú zmluvu v jej písomnej podobe uzatvorili strany sporu s dojednaným predmetom poskytnutia bezúčelového spotrebiteľského úveru v sume 7000 EUR na úverovom účte vedenom v banke (veriteľ), ktorý sa žalovaný ako dlžník zaviazal vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky podľa zmluvy za dojednaných podmienok. Podľa čl. I. bola dojednaná úroková sadzba úveru vo výške 13,30 % ročne, RPMN: 16,36 % ročne, priemerná hodnota RPMN: 11,40 %, celková čiastka na zaplatenie: 11.429,49 EUR. Podľa čl. IV. sa žalovaný zaviazal úver splácať s termínom splatnosti prvej splátky vo výške 136,07 EUR k 13.12.2012 a s termínom splatnosti poslednej splátky vo výške 136,07 EUR (v poradí 84. splátky) k 13.11.2019, ktorý dátum súčasne predstavoval konečnú splatnosť úveru. V v zmysle článku VIII. bodu 2 písm. e) pri podstatnom porušení zmluvných povinností je banka oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti s tým, že ako ďalej z článku VIII. bodu 1 písm. a) vyplýva „za podstatné porušenie zmluvných povinnosti dlžníka sa považuje, ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti.“ . Z čl. IV. bod 6. vyplýva, že ak je dlžník v omeškaní so splatením úveru alebo akejkoľvek splátky úveru podľa tejto zmluvy, Banka je oprávnená od nasledujúceho dňa po dni splatnosti až do dňa skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať zo splatnej, ale nesplatenej sumy úveru okrem úroku podľa čl.

I. bod 2 tejto zmluvy aj úrok z omeškania vo výške maximálne 8.00% p.a. Z čl. V. bod 1. vyplýva, že dlžník sa zaväzuje Banke zaplatiť b) poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,50 EUR, ktorý bude zúčtovaný mesačne v deň anuitnej splátky, c) poplatok za zabezpečenie poistenia vo výške 5,08 EUR, ktorý bude zúčtovaný mesačne v deň anuitnej splátky. Z čl. V. bod 2. vyplýva, že dlžník je ďalej povinný zaplatiť Banke poplatok za a) I. upomienku vo výške 25 EUR a za každú ďalšiu upomienku 25 EUR v prípade nedodržania podmienok zmluvy, ktoré sú splatné v deň odoslania upomienky.

12. Z listinného dokladu - Výzva na zaplatenie Vášho záväzku po lehote splatnosti z 24.4.2014 vyplýva, že žalobca v súvislosti s predmetným úverovým zmluvným vzťahom oznámil žalovanému, že je v omeškaní so splácaním úveru vyplývajúceho zo zmluvy o úvere viac ako 3 splátky, na základe čoho ho žiada o uhradenie dlžnej čiastky, ktorá k 24.4.2014 je vo výške 1.524,92 EUR, najneskôr do 9.5.2014; súčasne ho upozornil, že v prípade nevyrovnania svojho záväzku po lehote v stanovenom termíne, vyhlási úver za predčasne splatný, t.j. stratí možnosť splácať úver mesačnými splátkami a veriteľ bude požadovať splatenie celého úveru do 10 dní od doručenia vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Výzva bola žalovanému doručená uložením zásielky neprevzatej v odbernej lehote

13. Z listinného dokladu - Výzva, vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 3.6.2014 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru a že je povinný zaplatiť záväzok zo zmluvy, ktorý k 3.6.2014 predstavuje sumu vo výške 7.743,48 EUR s odôvodnením, že k 3.6.2014 jeho záväzok po lehote splatnosti bol spolu vo výške 1.659,29 EUR. Súčasne oznámil, že účinnosť vyhlásenia nastáva 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy. Predmetný výzva bola žalovanému doručená dňa 13.6.2014.

14. Z listinného dokladu založeného na č. l. 126 vyplýva, že za obdobie november 2012 (t.j. obdobie totožné s dátumom uzavretia zmluvy) priemerná úroková sadzba poskytovaná finančnými inštitúciami na území SR bola pre daný druh spotrebiteľského úveru 13,99 % ročne.

15. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa ust. § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len cit. zákona), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

19. Podľa ust. § 1 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

23. Podľa ust. § 503 Obchodného zákonníka, (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

24. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

26. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa ust. § 369 ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka, (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

29. Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

30. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Predmetom sporu je nárok uplatnený titulom nevrátených peňažných prostriedkov, ktoré žalovanému poskytol žalobca na základe písomnej Zmluvy o poistenom OTP expres úvere č. XXXX XXXX XX A. zo dňa 13.11.2012 titulom bezúčelového spotrebiteľského úveru za podmienok zo zmluvy bližšie vyplývajúcich. Žalovaný sa v konaní bránil viacerými dôvodmi, preto sa súd vyjadruje k obrane žalovaného jednotlivo nasledujúcim spôsobom:

Predčasné zosplatnenie úveru

32. Z teórie práva vyplýva, že dlžník môže splniť dlh spôsobom, ktorý závisí od povahy pohľadávky. Okrem jednorazového plnenia môže jediný dlh plniť po častiach (§ 566 , alebo v splátkach podľa § 565 OZ. To, či povinnosť dlžníka plniť spočíva v jednorazovom plnení alebo v plnení, ktoré je rozdelené na splátky, závisí od povahy zmluvy alebo od obsahu dohody účastníkov. Plnenie dlhu v splátkach je formou plnenia v čiastkach s tým rozdielom, že výška i čas plnenia (splatnosť) jednotlivých splátok sú vopred dohodnuté a jednotlivé splátky dospievajú dodatočne podľa zvoleného splátkového kalendára. Zaplatením jednotlivej splátky zaniká konkrétna povinnosť dlžníka, ale dlh a právny pomer, ktorý ho zakladá, trvá dovtedy, kým nebude zaplatená posledná dohodnutá splátka. Pri plnení dlhu v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu splatnosti. Jednak je stanovená doba plnenia jednotlivých splátok a zároveň doba splatnosti celej pohľadávky je určená poslednou splátkou. Záväzok za základe toho zaniká postupne tak, ako sú splátky plnené a omeškanie dlžníka sa posudzuje pri každej splátke osobitne. V prejednávanom prípade nebolo sporným, že v súvislosti so založeným zmluvným vzťahom medzi stranami sporu žalovaný sa zaviazal splácať predmetný úver v jednotlivých mesačných splátkach s termínom splatnosti prvej splátky vo výške 136,07 EUR k 13.12.2012 a s termínom splatnosti poslednej splátky vo výške 136,07 EUR (v poradí 84. splátky) k 13.11.2019, ktorý dátum súčasne predstavoval konečnú splatnosť úveru. Uvedené vyplýva z čl. IV. bod 1 predmetnej zmluvy, pričom z tohto článku súčasne vyplýva, že výška mesačných splátok bola vo vzťahu ku každej mesačnej splátke stanovená na sumu 236,07 EUR so splatnosťou vždy k 13. dňu v mesiaci. V danom prípade teda išlo o dojednané plnenie v splátkach, pre ktoré podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka platí, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Z takto naformulovanej právnej úpravy ust. § 565 vety prvej Občianskeho zákonníka vyplýva, že súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok v rámci založeného zmluvného vzťahu môže byť i určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz. Ide o podmienenú výhodu splácať dlh v splátkach, pričom podmienka spočíva v tom, že dlžník dodrží splátky. Ak dlžník nedodrží dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok (alebo súdne rozhodnutie o povolení splátok), stráca výhodu splátok za predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky (resp. nezaplateného zvyšku) naraz. Ide teda o tzv. stratu výhody splátok, ktorá je viazaná na splnenie určitých podmienok: 1) možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, 2) dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti, 3) veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. V prejednávanom prípade zmluvné strany dohodli možnosť straty výhody splátok, a to v zmysle článku VIII. bodu 2 písm. e) predmetnej zmluvy, podľa ktorého pri podstatnom porušení zmluvných povinností je banka oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti s tým, že ako ďalej z článku VIII. bodu 1 písm. a) vyplýva „za podstatné porušenie zmluvných povinnosti dlžníka sa považuje, ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti.“ Predmetné zmluvné dojednania teda v prejednávanom prípade naplnili dikciu zákona predpokladajú v ust. § 565 veta prvá Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že z doteraz uvedeného vyplýva, že v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka bola splnená jednak podmienka, že zmluvné strany si dohodli plnenie dlhu v splátkach a súčasne si dohodli, že veriteľ má právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ani naplnením týchto dvoch zákonných predpokladov ešte nenastáva priamo zo zákona splatnosť celej pohľadávky, t.j. tzv. strata výhody splátok, pretože vždy záleží na veriteľovi, či uplatní svoje právo zosplatniť celý úver, alebo toto svoje právo zosplatniť celý úver nevyužije. Na to, aby došlo k účinnému zavŕšeniu tzv. zosplatnenia celej pohľadávky, alebo inak povedané k tzv. strate výhody splátok, je potrebné, aby veriteľ buď priamo vyzval dlžníka na zaplatenie celého zvyšku, alebo priamo podal na súd žalobu za plnenie. Hoci v každom prípade ide o právo veriteľa (nie povinnosť) požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok, jeho právo je určitým spôsobom časovo obmedzené a to tak, že veriteľ môže svoje právo použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky (ust. § 565 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ veriteľ nevyužije v dôsledku nesplnenia niektorej splátky svoje právo a neoznámi dlžníkovi alebo neuplatní na súde najneskoršie do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky a dlžník medzitým zaplatí ďalšiu splátku riadne a včas, veriteľ už po zaplatení ďalšej splátky nemôže svoje právo využiť. V takom prípade sa môže domáhať len zaplatenia konkrétnej, už splatnej splátky. Svoje právo môže veriteľ využiť kedykoľvek v prípade nezaplatenia niektorej z ďalších splátok a vyvolať tak splatnosť celého dlhu. Ak by dlžník v takom prípade ďalšiu splátku včas nezaplatil, môže sa opäť dostať do omeškania s celým dlhom. V prejednávanom prípade medzi stranami sporu nebola spornou skutková okolnosť, podľa ktorej žalobca listom z 24.4.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie svojho záväzku po lehote splatnosti, ktorá výzva bola žalovanému doručená uložením zásielky neprevzatej v odbernej

lehote, a tiež že žalobca listom z 3.6.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný, ktorý list žalovaný prevzal dňa 13.6.2014. Z výzvy na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti z 24.4.2014 pritom vyplýva, že žalobca v súvislosti s predmetným úverovým zmluvným vzťahom oznámil žalovanému, že je v omeškaní so splácaním úveru vyplývajúceho zo zmluvy o úvere viac ako 3 splátky, na základe čoho ho žiada o uhradenie dlžnej čiastky, ktorá k 24.4.2014 je vo výške 1.524,92 EUR, najneskôr do 9.5.2014, t.j. v lehote nie kratšej ako 15 dní; súčasne s upozornením, že v prípade nevyrovnania svojho záväzku po lehote v stanovenom termíne, vyhlási úver za predčasne splatný, t.j. stratí možnosť splácať úver mesačnými splátkami a veriteľ bude požadovať splatenie celého úveru do 10 dní od doručenia vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Z listu zo dňa 3.6.2014, ktorým žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný, vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru a je povinný zaplatiť záväzok zo zmluvy, ktorý k 3.6.2014 predstavuje sumu vo výške 7.743,48 EUR s odôvodnením, že k 3.6.2014 jeho záväzok po lehote splatnosti bol spolu vo výške 1.659,29 EUR. Vzhľadom na to, že v prejednávanom prípade ide o spotrebiteľský záväzkový vzťah, ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka o strate výhody splátok je modifikované vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z uvedeného ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tzv. strata výhody splátok, popri zákonných predpokladoch vyžadujúcich ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, si vyžaduje naplnenie ďalších zákonných predpokladov, a to 4) veriteľ má právo na tzv. stratu výhody splátok najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, 5) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z doteraz uvedeného, pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, vyplýva, že žalobca dodržal zákonnú dikciu upravujúcu jeho oprávnenie vyhlásiť predčasné zosplatnenie celej pohľadávky, preto nie je možné jeho postup považovať za neplatný (v rozpore so zákonom). Pokiaľ žalovaný poukazuje na neurčitosť úkonu žalobcu v súvislosti s predčasným zosplatnením úveru, súd podotýka, že z textu výzvy z 24.4.2014 z 3.56.2014 presne vyplýva, z akého dôvodu a s akými možnými následkami žalobca realizoval obe výzvy žalovanému, pričom súd iba pripomína, že dôvodom vyhlásenia predčasného zosplatnenia pohľadávky je výlučne neplatenie pohľadávky v jej dojednaných splátkach riadne a včas (nie akékoľvek iné porušenie zmluvy), takže hovoriť o neurčitosti takéhoto úkonu nie je namieste. Súd upresňuje, že v prejednávanom prípade žalovaný prestal úplne splácať poskytnutý úver už od júna 2013.

Námietka premlčania

33. Napriek tomu, že predmetný úver je absolútnym obchodom, a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy súčasne platí, že pokiaľ predmetná vec je spotrebiteľskou vecou (predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou), je regulovaná osobitnou právnou úpravou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide teda o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, ide o typický občiansko-právny vzťah, je preto náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (Výňatok z textu odôvodnenia Uznesenia ÚS SR zo dňa 19.6.2013, sp. zn. I. ÚS 402/2013 s tým, že podaná sťažnosť bola ÚS SR posudzovaná vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6 Co 81/2012-279 zo 14. februára 2013, pozn. súdu). V tejto súvislosti súd navyše poukazuje na aktuálne znenie ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka (zavedeného zákonom č. 102/2014 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 1.4.2015), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou, tak ako to vyjadril vo svojom rozsudku zo dňa 21.4.2015 Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 3MCdo 14/2014.

34. Z uvedeného vyplýva, že v prípade nároku na vrátenie nesplateného spotrebiteľského úveru je potrebné uvažovať o 3 - ročnej všeobecnej premlčacej lehote podľa ustanovení OZ.

35. Žalovaný vzniesol námietku premlčania bez bližšej špecifikácie, čiže bez konkrétneho uvedenia, vo vzťahu ku ktorej časti nároku alebo za aké obdobie považuje predmetný uplatnený nárok za premlčaný. Preto súd v tejto súvislosti vychádzal zo špecifikácie žalovanej čiastky, tak ako bola vyjadrená žalobcom.

Z písomného podania žalobcu z 1.2.2018 vyplýva, že žalovaný si neplnil vôbec svoje povinnosti zo zmluvy od júna 2013 a vzhľadom na prehľad uskutočnených platieb, ich započítanie na splátky istiny, úrokov, prípadne poplatkov je zrejmé, že žalovaný z istiny doposiaľ uhradil iba sumu 313,45 EUR, preto pokiaľ k 20.5.2016 došlo k zosplatneniu celého úveru, zostatok na istine predstavuje dlžnú čiastku 6.686,55 EUR. Ďalej zo špecifikácie žalobcu vyplýva, že žalovaný nárok pozostáva tiež z uplatneného dlhu na úroku vo výške 2.684,70 EUR, pričom z jeho špecifikácie, tak ako vyplýva z písomného podania z 1.2.2018 je zrejmé, že žalobca si tento nárok uplatnil za obdobie od 13.6.2013 do 20.5.2016 a obdobným spôsobom žalobca vyčíslil tiež nárok uplatnený titulom úroku z omeškania, ktorý je uplatnený v konečnej vyčíslenej sume 137,19 EUR, pričom opäť aj v tomto prípade z jeho špecifikácie z písomného podania z 1.2.2018 vyplýva, že takto vyčíslené úroky z omeškania boli vypočítané žalobcom od 13.6.2013 do 20.5.2016. Okrem toho zvyšná časť uplatneného nároku predstavuje nezaplatené poplatky v súhrnnej výške 121,12 EUR, a to pokiaľ ide o zaúčtovaný poplatok za upomienku v sume 25 EUR z 31.7.2013 dva krát a pokiaľ ide o dlh na mesačne účtovanom poplatku za poistenie v sume 5,08 EUR za obdobie od 6/2013 do 7/2014, t.j. spolu vo výške 71,12 EUR. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ jednotlivé nároky sú žalovaným účtované vo vzťahu k nezaplateným splátkam, či už istiny alebo úroku najskôr od 13.6.2013, prípadne si časť tohto nároku žalobca uplatňuje titulom vyčísleného úroku z omeškania z obdobia až od 13.6.2013, tiež poplatky od 6/2013, príp. až za 7/2013 a súčasne nie je sporným, že žaloba došla súdu dňa 13.5.2016, v danom prípade žalobca si uplatnil celý nárok v trojročnej premlčacej lehote, a preto ním uplatnený nárok nie je premlčaný, a to ani len v časti.

Poplatky - ich prijateľnosť

36. Žalovaný namietal, že v zmluve dojednané poplatky za vedenie úverového účtu vo výške 2,50 EUR a za zabezpečenie poistenia vo výške 5,08 EUR sú neprijateľnými zmluvnými dojednaniami, pričom sám nešpecifikoval dôvody, pre ktoré obe v zmluve dojednané poplatky považuje za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. K tejto obrane odcitoval časť Rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2012, sp. zn. 18Co/109/2011 bez toho, aby bolo zrejmé, o aký konkrétny druh a dojednanie poplatkov v prejednávanom prípade išlo a pod. Odhliadnuc od uvedeného, súd v súlade s ust. § 298 podrobil súdnemu prieskumu prijateľnosť/neprijateľnosť zmluvných podmienok upravujúcich poplatky a zistil nasledovné. Súčasťou Zmluvy o úvere sú podľa čl. V o.i. tiež dojednané mesačné poplatky za vedenie úverového účtu vo výške 2,50 EUR a dojednané mesačné poplatky za zabezpečenie poistenia vo výške 5,08 EUR, ďalej tiež jednorazový poplatok 25 EUR na I. upomienku a jednorazový poplatok 25 EUR za každú ďalšiu upomienku. Ako vyplýva zo špecifikácie žalovanej čiastky vyjadrenej v písomných podaniach žalobcu, jej predmetom sú výlučne poplatky za poistenie a poplatky za 2 upomienky, preto súd zúžil súdny prieskum výlučne na tieto dva typy poplatkov.

37. Žalobca v spore argumentoval, že v zmluve dojednané mesačné poplatky za zabezpečenie poistenia v sebe zahŕňali jednak realizáciu dojednania poistenia a jednak mesačnú výšku poistného, z ktorého dôvodu poplatok mal mesačnú periodicitu s tým, že reálne k založeniu poistného vzťahu došlo, pričom uvedený poplatok sa vzťahoval na prípad smrti spotrebiteľa a na prípad jeho trvalej invalidity (po úraze), na základe čoho zdôraznil pri tomto poplatku poskytnuté protiplnenie zo strany žalobcu. Súčasne predložil ako dôkaz o založení poistného vzťahu Zmluvu o spolupoistení a poistnú zmluvu č. 21/2010/ NP a č. 12/2010/ŽP z 13.10.2010 a Osobitné poistné podmienky pre poistenie rizika smrti a trvalých následkov úrazu pre klientov, ktorý čerpajú spotrebný úver v OTP Banka Slovensko, a.s. Na základe uvedeného mal za to, že v danom prípade nemožno uvažovať o neprijateľnosti zmluvného dojednania upravujúceho tieto poplatky. Súd sa s predmetnou argumentáciou žalobcu stotožňuje; vzhľadom na účel dojednaného poplatku, jeho obsah (čo zahŕňa), jeho výšku a v neposlednom rade jeho protiplnenie zo strany žalobcu je potrebné považovať zmluvné dojednanie zmluvných strán v čl. V. bod 1. písm. c. zmluvy za prijateľnú zmluvnú podmienku.

38. Pokiaľ ide o časť nároku uplatneného titulom poplatkov 2x 25 EUR za prvú a ďalšiu upomienku, na tomto poplatku sa zmluvné strany dohodli v čl. V. bod 2. písm. a) zmluvy, a to pre prípad nedodržania podmienok zmluvy. Žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu o zaslaní týchto upomienok nerozporoval, preto ide o nesporné skutkové tvrdenie. Uvedený poplatok za upomienku už podľa svojho samotného názvu napovedá, že dlžník je povinný platiť jednorazový paušálne stanovený poplatok za to, že v prípade nedodržania podmienok zmluvy (v praxi najčastejšie pôjde o nedodržanie lehoty splácania úveru) ho na uvedené porušenie upozorní veriteľ práve upomienkou (upomienkami), aby tak predišiel prípadnému nechcenému nárastu dlhu a prípadných sankcií s tým spojenými, keďže dlžník si nemusí byť vždy

vedomý nedodržania podmienok zmluvy (napr. zabudne zaplatiť v daný mesiac príslušnú splátku). Vzhľadom na takto vymedzenú podstatu tohto poplatku, tiež jeho výšku, je potrebné považovať zmluvné dojednanie zmluvných strán v čl. V. bod 2. písm. a. zmluvy za prijateľnú zmluvnú podmienku.

Úročenie úveru aj po zosplatnení, uplatnenie úrokov z omeškania

39. Na úročenie zmluvných úrokov po predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru rozhodovacia prax slovenských súdov nie je jednotná, pretože v rozhodovacej činnosti jednotlivých súdov sú rozdielne názory na to, po akú dobu patrí veriteľovi zmluvný úrok z úveru. Pokiaľ vychádzame z podstaty úveru ako ceny za používanie peňažných prostriedkov, možno vyvodiť záver, že povinnosť dlžníka platiť úrok patrí až do doby vrátenia úveru, inak by sa porušil princíp úverovej zmluvy. V tejto spornej otázke možno poukázať tiež na závery občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.2.2017, z ktorých vyplýva, že pokiaľ v spotrebiteľskej zmluve je dohodnuté platenie zmluvných úrokov až do doby vrátenia úveru, nemožno bez ďalšieho, teda bez ohľadu na existujúcu dohodu nepriznať úrok po zosplatnení, okrem prípadov, že takéto zmluvné dojednania sú neplatné, čo však je vždy vecou posúdenia konkrétnych skutkových okolností.

40. V prejednávanej veci nebolo sporným, že súčasťou Zmluvy o úvere je tiež zmluvné dojednanie upravené v čl. IV 6., podľa ktorého žalovaný je povinný platiť banke úrok a tiež úroky z omeškania, a to až do skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky. Súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by sa mal odkloniť od predmetného zmluvného dojednania, preto pri posúdení tejto spornej otázky vychádzal práve z dohody medzi stranami sporu v tejto otázke. Z uvedeného vyplýva oprávnenie banky účtovať úrok z úveru aj v prípade omeškania dlžníka so splatením úveru (alebo ktorejkoľvek splátky) až do dňa skutočného zaplatenia splatnej nezaplatenej pohľadávky (popri tom tiež úroky z omeškania). Doba trvania povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru sa teda viaže na skutočné vrátenie úveru. Pretože povinnosť platiť tzv. zmluvný úrok z úveru je odlišným úrokom ako úrok z omeškania, teda sankčný úrok, žalobca má aj po predčasnom zosplatnení úveru popri nároku na zaplatenie zmluvného úroku tiež nárok na úroky z omeškania.

41. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd obranu žalovaného v tejto časti posúdil ako nedôvodnú.

Výška úroku z úveru

42. V prejednávanej veci nebolo sporným skutkové tvrdenie, že zmluvné strany dojednali úročenie úveru vo výške 13,30% ročne, čo vyplýva tiež zo znenia predmetnej úverovej zmluvy (čl. I. 2. zmluvy). Hoci maximálna výška úrokov ako odplaty za užívanie dočasne poskytnutých finančných prostriedkov pri úveroch (resp. pôžičkách) nie je žiadnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je obmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ust. § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný právny úkon. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy, pre ktorý prípad by išlo o neprimerane vysoké úroky (pozri napr. uznesenie NS SR 1M Cdo 1/2009 z 31.7.2009). V súvislosti s namietanou neprimeranou výškou úroku žalobca na unesenie svojho dôkazného bremena tvrdil a súčasne preukázal, že za obdobie november 2012 (t.j. obdobie totožné s dátumom uzavretia zmluvy) priemerná úroková sadzba poskytovaná finančnými inštitúciami na území SR bola pre daný druh spotrebiteľského úveru 13,99 % ročne, tak ako vyplýva z prehľadu úrokových mier poskytovaných bankami pre dané obdobie, ktorý pravidelne zverejňuje NBS na svojej webovej stránke. Naopak, žalovaný, ktorý sa bránil neprimeranosťou dojednania výšky úroku svoje tvrdenie o tom, že v rozhodnom období bola primeranou výška úrokov za porovnateľné poskytnutie spotrebiteľského úroku vo výške 9 % ročne, nepreukázal žiadnym spôsobom. Na základe uvedeného súd medzi stranami sporu považuje dojednanú výšku úroku z úveru za primeranú a platnú (súladnú s dobrými mravmi) a súčasne predmetnú obranu žalovaného považuje za neopodstatnenú.

43. Na základe vyššie uvedeného súd posúdil žalobou uplatnený nárok žalobcu za odôvodnený v celom rozsahu a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 6.686,55 EUR, úroku vypočítaného k 20.5.2016 vo výške 2.684,70 EUR, úroku vo výške 13,30 % ročne zo sumy 6.686,55 EUR od 21.5.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vypočítaných k 20.5.2016 vo výške 137,19 EUR, úrokov z omeškania

vo výške 1 % ročne zo sumy 6.686,55 EUR od 21.5.2016 do zaplatenia a poplatkov vo výške 121,12 EUR, čím vyhovel žalobe v celom rozsahu.

45. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 s tým, že nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.