Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/28/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcu: M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. N. XX, D. R., v konaní zastúpený: JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M.- advokátska kancelária, s.r.o., skrátene IKAK, s.r.o., so sídlom G. Czuczora 4, Nové Zámky, IČO: 51 816 865, proti žalovaným: 1/ Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, A., 2/ O.F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, A., v konaní žalovaní zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Vlasta Suchanová, s.r.o., so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 53 344 294, o zaplatenie sumy 5.042,05 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.08.2020 voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal zaplatenia sumy 3.400 eura s príslušenstvom a voči žalovanému 1/ sumy 1642,05 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 01.10.202016 došlo medzi žalobcom a žalovaným 1/ k uzatvoreniu Nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bolo bezodplatné prenechanie užívania nehnuteľnosti: domu so súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. reg. ,,C" č.: XXX/X, LV č. XXX pre kat. územie: A. (ďalej v texte ako Nájomná zmluva a nehnuteľnosť aj ako Predmet nájmu). Podľa ods. 1. a 2. čl. VI. Nájomnej zmluvy nájom je bezodplatný s tým, že úhrady spojené s užívaním hradí nájomca. K odovzdaniu predmetu nájmu došlo na základe odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 01.10.2016. K uzatvoreniu Nájomnej zmluvy ako aj k užívaniu Predmetu nájmu došlo na základe dohody strán sporu z dôvodu, že žalovaný 1/ ako vlastník nehnuteľnosti túto neužíval, keďže sa zdržiaval u žalovanej 2/, preto z dôvodu, aby nehnuteľnosti boli udržiavané, došlo k dohode o užívaní nehnuteľnosti žalobcom s tým, že nájomné sa neplatí, t.j. nájom je bezodplatný, teda že žalobca je oprávnený užívať nehnuteľnosti bezodplatne, žalobca len hradí úhrady spojené s užívaním nehnuteľnosti. Žalovaní pred uzatvorením Nájomnej zmluvy vedeli, že žalobca rieši bývanie, žalobca mal aj podanú žiadosť o pridelenie obecného bytu v obci A., avšak nakoľko sa rodinní príslušníci strán sporu poznali, došlo k vyššie uvedenej dohode o bezodplatnom užívaní nehnuteľností s tým, že neskôr po splnení podmienok na získanie úveru dôjde aj ku kúpe domu žalobcom. Nájom pre nájomcu nebol rušený až do januára 2020, kedy žalobcovi bola doručená Výpoveď zmluvy o nájme nehnuteľnosti- rodinného domu súp. č. XXX v obci A., zo dňa 14.1.2020 (ďalej ako výpoveď zmluvy). K odovzdaniu rodinného domu so súp. č. XXX v A. došlo dňa 15.03.2020, o čom svedčí aj preberací protokol zo dňa 15.03.2020. Medzi stranami sporu, vzhľadom na rodinné pomery a dlhoročnú známosť, došlo k ústnej dohode ohľadom budúcej kúpy rodinného domu so súp. č. XXX v obci A., vrátane záhrady a priľahlých pozemkov, ktoré tvoria s rodinným domom jeden funkčný celok, pričom výška zmluvnej kúpnej ceny nehnuteľnosti bola stanovená vo výške 33.000,- eur. Z dôvodu, že žalobca v čase uzatvorenia Nájomnej zmluvy nespĺňal podmienky na získanie úveru na kúpu nehnuteľnosti, strany sporu sa dohodli, že žalobca je oprávnený bezodplatne užívať nehnuteľnosť,

za tým účelom bola uzatvorená aj Nájomná zmluva a až do doby získania úveru bude mesačne splácať dohodnutú kúpnu cenu vo výške 200,- eur mesačne. Mesačné zálohy spravidla boli zasielané na bankový účet žalovanej 2/, keďže žalobcovi bolo oznámené, že žalovaný 1/ nemá bankový účet, pričom uvedené potvrdzuje aj sama žalovaná 2/ vo svojej odpovedi zo dňa 28.2.2020 zaslanej žalobcovi. Skutočnosti uvedené vo veci ústnej dohody o kúpe domu vedia dosvedčiť aj svedkovia. Tvrdenie žalovanej 2/ uvedené vo svojej odpovedi zo dňa 28.02.2020 ohľadom nájomného a nevedomosti o ponuke kúpy domu sa nezakladajú na pravde, keďže sama žalovaná 2/ iniciovala bezodplatné užívanie nehnuteľnosti a ponúkla na kúpu nehnuteľnosť žalobcovi. Mesačné zálohy na kúpu domu boli platené včas a riadne od mesiaca októbra roku 2016 poštovým poukazom resp. bankovým prevodom a od októbra 2017 boli mesačné zálohy platené bankovým prevodom na základe trvalého príkazu zadaného žalobcom. Po podaní výpovede zmluvy zo dňa 14.01.2020 žalobca získal vedomosť o skutočnosti, že žalovaný 1/ netrvá na predaji nehnuteľnosti, preto žalobca Výzvou zo dňa 21.01.2020 vyzval žalovanú 2/ na vrátenie zaplatenej zálohy na kúpu domu so súp. č. XXX vo výške 7800,- eur, následne dňa 07.02.2020 zaslal žalovanej 2/ ,,Pokus o zmier" zo dňa 04.02.2020 s tým, že opätovne vyzval žalovanú 2/ na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 7800,- eur, ktoré prostriedky boli poukázané na účet žalovanej 2/ titulom nájomného, k uzavretiu zmluvy o kúpe domu nedošlo, preto prijímaním týchto platieb v celkovej výške 7800,- eur sa žalovaní obohatili. Žalobca ďalej uviedol, že v domnienke, že na základe dohody strán sporu po splnení podmienok na získanie úveru dôjde ku kúpe domu, predovšetkým týmto cieľom splácal aj mesačné zálohy na kúpu domu so súp. č. XXX, okrem bežných úprav vykonal aj iné práce nad rámec bežnej úpravy, napríklad opravil, resp. vymenil oplotenie záhrady spôsobom, že osadil 25 ks betónových stĺpikov a oplotil záhradu novým pletivom, pričom do záhrady osadil nové ovocné stromy-jablone v počte 2 ks, 22 ks koreňov hrozna. Pri preberaní nehnuteľnosti došlo aj k úprave a vyčisteniu záhrady a dvora, žalobca zabezpečil a uhradil poplatok za odvoz odpadu, pričom v interiéri domu došlo k vymaľovaniu izieb. Okrem uvedených úprav bolo potrebné vykonať výmenu kotla a to v decembri 2018, vzhľadom na zimné obdobie promptné konanie o výmene bolo nevyhnutné, pred výmenou bola požiadaná aj osoba, ktorá vykonávala opravu kotlov o stanovisko, či je možné opraviť kotol, avšak vzhľadom na stav a poruchu ktorá vznikla, žalobcovi bola odporúčaná kúpa nového. Nový kotol bol kúpený dňa 14.12.2018, montovaný dňa 15.12.2018, cena kotla bola 1.182,09 eura, cena montáže 1420,- eur. Z dôvodu, že došlo aj k prasknutiu radiátora, došlo dňa 12.09.2019 ku kúpe nového, ktorý bol osadený v kuchyni, cena radiátora vrátane súčiastok bola 70,39 eura. Rodinný dom so súp. č. XXX disponoval aj samostatnou studňou, pričom bolo potrebné vymeniť pumpu v studni, pričom náklady vynaložené na výmenu boli vo výške 389,57 eura. Vyššie uvedené opravy nespadajú pod pojem bežné opravy, preto náklady vynaložené v súvislosti s uvedenými úpravami má hradiť vlastník nehnuteľnosti, v opačnom prípade dôjde k bezdôvodnému obohateniu.

2. Žalovaní v celom rozsahu namietali tvrdenia žalobcu ohľadne tvrdených skutočností, že bola uzatvorená Nájomná zmluva, predmetom ktorej bolo bezodplatné prenechania užívania nehnuteľnosti. Žalobca udáva, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ prišlo k uzatvoreniu „nájomnej zmluvy“ a z tohto dôvodu nemohlo ísť o bezodplatné prenechanie užívania nehnuteľnosti tak, ako ju špecifikuje, príp. o zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Žalovaný 1/ v dôsledku rozvodu manželstva titulom vyporiadania BSM nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú. A. na základe notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade M.. dňa 5.12.2011 pod N 655/2011. Za účelom úplného finančného vyporiadania sa zaviazal bývalej manželke zaplatiť 10 000,- eur v lehote 3 rokov od podpísania notárskej zápisnice o vyporiadaní BSM a preto uzatvoril so SLSP a.s. zmluvu o splátkovom úvere pod č. XXXXXXXXXX, kde mu bol poskytnutý úver a mesačná splátka predstavovala cca. 200,- eur. V dôsledku rozvodu manželstva sa žalovaný 1/ nachádzal v nie priaznivej osobnej a finančnej situácii, nemal som prácu, snažil som sa nájsť prácu aj mimo trvalého bydliska v N., v dôsledku čoho predmetný dom neužíval a nevyužíval a preto uvažoval o tom, že predmetný dom vydá do nájmu tretím osobám, aby zo získaných finančných prostriedkov mohol platiť splátky úveru, keďže vo vzťahu k nehnuteľnosti bolo zriadené peňažným aj záložné právo a žalovaný 1/ mal obavy z osobnej, majetkovej a sociálnej situácie, keďže splátky úveru pravidelne neplatil a bolo mu doručené aj oznámenie Dražobnej spoločnosti a.s. zo dňa 24.8.2016, na úhradu omeškaných splátok vyplývajúcich zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Pri jednej rodinnej príležitosti u matky žalovaného 1/, t. j. žalovanej 2/, sa stretli O. W. a M. X., družka žalobcu, ktorá povedala, že so žalobcom bývajú v D. R. v prenájme, odkiaľ sa však museli v lehote 2 týždňom vysťahovať. Žalovaná 2/ spomenula, že žalovaný 1/ tiež chce riešiť svoju osobnú a majetkovú situáciu, keďže sa rozviedol, musí splácať úver, nemá prácu a pod.. Následne žalovaného 1/ kontaktoval žalobca s družkou, že by mali záujem o nájom tohto domu, pokiaľ si nevyriešia stabilne svoje bývanie, keďže sa museli z podnájmu v D. R. vysťahovať. Žalovaný 1/ sa

so žalobcom dohodol na podmienkach nájomnej zmluvy a túto uzatvorili v písomnej forme tak, ako to vyplýva z nájomnej zmluvy z 01.10.2016, aj predloženej žalobcom. V nehnuteľnosti v rodinnom dome č. súp. XXX mal žalovaný 1/ svoje osobné veci, dom bol zariadený. Niektoré osobné veci si žalovaný 1/ zobral, určité zariadenie domu tam zostalo. Žalovaný 1/ sa so žalobcom dohodli, že nájomné bude zasielať na účet žalovanej 2/, ktorý bude slúžiť ako platobné miesto. Medzi žalovaným 1/ a žalobcom neboli žiadne problémy, pravidelne bolo platené nájomné a zálohy za dodanie ďalších služieb (elektrina, plyn, internet) boli hradné priamo jednotlivým dodávateľom z ich výlučných fin. prostriedkov. V tomto režime sa fungovalo, pričom neskôr o bývanie v predmete nájmu prejavila záujem dcéra žalovaného 1/, ktorá aj navštívila, v zastúpení žalovaného 1/ žalobcu a uviedla, že by sa chcela do nehnuteľnosti nasťahovať, že ju chce užívať, zveľaďovať ju a teda osobne im bola oznámiť tieto skutočnosti. Žalobca jednoznačne uviedol, že nemá dostatok fin. prostriedkov na kúpu žiadnej nehnuteľnosti a teda bude musieť riešiť svoju osobnú situáciu opätovne hľadaním možnosti uzatvorenia nájomnej zmluvy. Z tohto dôvodu bola žalobcovi aj daná výpoveď zo dňa 14.01.2020 s výpovednou dobou od 01.02.2020 - 30.04.2020, avšak žalobca odovzdal nehnuteľnosť k 15.03.2020 s tým, že už v roku 2020, ku dňu odovzdania nehnuteľnosti, žalobca neplatil žiadne nájomné. Žalovaný namietal, že nie je pravdou, že by prišlo medzi účastníkmi zmluvy k dohode, že nájom bude bezodplatný. Takáto dohoda aj odporuje zákonu a ustanoveniam o nájomnej zmluve s tým, že zmluvné strany presne zadefinovali o aký zmluvný vzťah sa medzi nimi jedná a pokiaľ absentuje v zmluve o nájme údaj o nájomnom, jednalo sa len o zrejmú chybu v písaní, keďže nájomné je upravené v čl. 6 bod. 1, pričom táto veta nie je dokončená a nie je uvedený číselný údaj o výške nájomného, ktorý údaj však medzi zmluvnými stranami sporný nebol, keďže žalobca nájomné po dobu trvania nájomnej zmluvy riadne a včas plnil v dohodnutej výške. Žalovaní namietali, že neprišlo k žiadnej ústnej dohode ohľadom budúcej kúpy rodinného domu č. súp. XXX v obci A., vrátane záhrady a priľahlých pozemkov a k dohode o kúpnej cene vo výške 33.000,- eur. Tvrdenia žalobcu o uzavretí „ústnej dohody ohľadom budúcej kúpy rodinného domu“ nie sú pravdivé a ani nespĺňajú zákonné náležitosti takejto zmluvy. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie, že mesačná splátka nájomného sa má zo strany žalobcu zarátať na budúcu kúpnu cenu vo výške 200,- eur, keďže k žiadnej dohode medzi žalovaným 1/ a žalobcom o podstatných náležitostiach budúcej kúpnej zmluvy nedošlo a platba, ktorú zo strany žalobcu prijímal, bola platba nájomného za predmet nájmu. Namietali, že žalobca mesačne pravidelne platil úhradu nájomného za predmet nájmu a preto v žiadnom prípade nešlo o bezdôvodné obohatenie. Žalovaní ďalej namietali, že predmet nájmu tvoril len dom, nie záhrada, a pokiaľ žalobca na záhrade vykonal nejaké práce, vykonal ich bez súhlasu a vedomosti žalovaného 1/. Žalovaný 1/ ďalej namietal, že žalobca prevzal domovú nehnuteľnosť s plynovým kotlom - funkčným, a pokiaľ bolo potrebné vymeniť plynový kotol, ako aj ponorné čerpadlo, o tejto skutočnosti sa žalovaný 1/ dozvedel pri preberaní nehnuteľnosti v dôsledku skončenia nájmu, pričom žalobcu vyzval, že si môže kotol a čerpadlo zobrať a aby vrátil pôvodný kotol, čo sa však nestalo. Rovnako neuznal ani nárok z titulu prasknutého radiátora, náklady spojené s výmenou pumpy v studni vo výške 389,57 eura, keďže o takýchto úkonoch žalobcu nemal žiadnu vedomosť, ani k tomu nedal súhlas, ako vlastník domovej nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že neuznáva nárok žalobcu na vydanie majetkového prospechu vo výške 3.400,- eura, takýto právny titul zo strany žalobcu nie je daný, zmluvný vzťah uzatvorený medzi žalovaným 1/ a žalobcom bola nájomná zmluva, nikdy nebola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve s podstatnými náležitosťami a preto platby zo strany žalobcu nemôžu byť platbami, ako záloha na kúpu domu, keďže sa nedohodli na podstatných náležitostiach takejto zmluvy. Pokiaľ by žalobca stanovené nájomné neplatil, obohatil by sa on, keďže by prijímal plnenie zo strany žalovaného 1/, t.j. možnosť užívania nehnuteľnosti bez náhrady. Rovnako neuznal nárok v sume 1642,05 eur, ktorý mal pozostávať z výmeny kotla, opravy radiátora a čerpadla, keďže žalobca ho neinformoval o nutnosti opravy, o tomto sa dozvedel až pri preberaní nehnuteľnosti pri skončení nájmu, pričom predmetné hnuteľné veci je ochotný žalobcovi vydať a tieto si môže zobrať tak, ako mu to bolo viac krát navrhnuté.

3. V replike žalobca uviedol, že tvrdenia uvedené vo vyjadrení žalovaných sa nezakladajú na pravde, opis okolností uzavretia zmluvy je pozmenený. Pravdou je, že pani O. W. sa dozvedela od žalovanej 2/ o tom, že dom žalovaného 1/ by bol prenechaný na užívanie, nakoľko žalovaný 1/ v tom čase pracoval v N. o dom sa starali jeho rodičia, t. j. žalovaná 2/ a otec žalovaného 1/, ale vzhľadom už na ich vek, starostlivosť a udržiavanie domu v užívaniaschopnom stave bolo pre nich už namáhavé, preto keď pri rozhovore žalovanej 2/ s pani O. W. na otázku žalovanej 2/ pani W. uviedla, že žalobca s jeho družkou by zmenili svoje bydlisko a išli by na dedinu bývať, hneď žalovaná 2/ ponúkla dom žalovaného 1/ na užívanie, najmä z dôvodu, že už nezvládajú práce okolo domu žalovaného 1/. Nezakladá sa na pravde, že žalobca s jeho družkou by museli súrne hľadať bývanie, nájom v D. R. zrušili práve z toho dôvodu, že žalobca sa dohodol so žalovaným 1/ na užívaní rodinného domu. Žalobca o zmene bydliska už

uvažoval skôr, podal aj žiadosť na obecný úrad A. za účelom zaradenia jeho osoby do zoznamu o uchádzačov o nájomné byty, nájomný byt by aj dostal, avšak pred rozhodnutím o pridelení nájomného bytu žalobca sa dohodol so žalovaným 1/ a preto o nájomný byt nemal už záujem. Dohoda so žalovaným 1/ vznikla za predpokladu, že do budúcna by žalobca aj odkúpil nehnuteľnosť, tým by aj žalovaný 1/ získal financie, avšak na získanie úveru na kúpu nehnuteľnosti žalobca ešte potreboval určitý čas (nakoľko predtým bol ako živnostník a jeho príjmy nedosahovali prijem požadovaný bankou), o tejto skutočnosti žalovaní vedeli, boli informovaní, len aby mali istotu aj oni a aby bola preukázaná aj snaha žalobcu, dohodli sa, že žalobca bude uhrádzať splátky na dom, pričom v dôsledku toho bude potrebovať do budúcna úver v nižšej výške. Výšku splátok stanovili v sume 200,- eur. Keby nebola táto dohoda, tak ani by žalobca neuhrádzal sumu 200,- eur mesačne titulom splátky na dom, z potvrdení o prevodoch a informácii pre príjemcu jednoznačne vyplýva, že išlo o zálohy resp. splátky na dom. Pri uzatváraní zmluvy žalobca so žalovanými nevyhľadali právnu pomoc, preto aj zmluva je nešťastne pomenovaná, avšak z obsahu zmluvy vyplýva dohoda medzi stranami, ktorá spočívala zo strany žalovaného 1/ v povinnosti o prenechaní rodinného domu do užívania žalobcovi a zo strany žalobcu v povinnosti uhrádzať náklady za služby spojené s užívaním, t.j. režijné náklady. To, že užívanie má byť bezodplatné nemôže byť chyba v písaní, žalovaní si prečítali zmluvu, pri podpise nebol vytknutý obsah zmluvy, dokonca bezodplatnosť je v zmluve spomenutá až 2-krát, v čl. II. ods. 1 a v čl. VI. ods. 1 zmluvy. Na základe vyššie uvedených je zrejmé, že finančné prostriedky neboli hradené titulom nájomného, neboli hradené na základe nájomnej zmluvy, ale boli hradené na základe ústnej dohody za účelom splátky na kúpu domu. Keby žalovaný 1/ mal v úmysle prenajať dom, tak by mal dohodnúť v zmluve presnú výšku nájmu, dobu splatnosti nájomného, na druhej strane ak žalovaný 1/ prijal finančné prostriedky ako nájomné, tak žiadal, aby preukázal, že splnil si svoju daňovú povinnosť, že bol registrovaný na daňovom úrade z dôvodu prenajímania nehnuteľnosti a že uhradil príslušnú daň z príjmu pozostávajúceho z finančných prostriedkov získaných od žalobcu. Čo sa týka opráv okolo domu, aj z konania žalobcu je zrejmé, že o užívaní nehnuteľnosti zamýšľal na dlhšiu dobu, nakladal s nehnuteľnosťou ako vlastnou, v prípade, ak by užíval nehnuteľnosť bez domnienky budúcej kúpy, tak by neopravil oplotenie a neosadil by 25 ks betónových stĺpikov a neoplotil by záhradu novým pletivom a nevysadil by ovocné stromy do záhrady, neinvestoval by do nehnuteľnosti. Ohľadom výmeny kotla uviedol, že kotol v nehnuteľnosti žalovaného 1/ už bol viackrát opravený, o týchto opravách vedeli žalovaní, samotný kotol bol vyrobený v roku 1996, životnosť a garancia na plynové kotle je 10 rokov, čo už dávno uplynula pre vymenený kotol, cca rok pred výmenou kotla (na štedrý večer v roku 2017) bol pôvodný kotol opravený, už vtedy opravár uviedol, že kotol nevydrží dlho, viackrát už bol spájkovaný a zváraný, preto keď v decembri 2018 pukol kotol, opravár uviedol, že nedá sa opraviť, preto vzhľadom na zimné obdobie bolo nevyhnutné promptné konanie a kotol sa vymenil. Žalovaní sa viackrát predtým sťažovali, že financie na výmenu kotla nemajú, preto žalobca uhradil náklady na nový kotol z vlastného, pričom o výmene ešte v decembri 2018 informoval žalovaných. Žalovaný 1/ sa nezaujímal o nehnuteľnosť, nemal v úmysle vykonávať tam žiadne opravy a úpravy, prenechal všetko na žalobcu, avšak opravy boli nevyhnutné, bez týchto opráv by nehnuteľnosť nebola v užívaniaschopnom stave, žalovaný 1/ sa nezdržiaval v obci A., keď cez víkend prišiel domov, tak ho bolo vidieť málo, väčšinou bol mimo svojho bydliska a žalovaná 2/ práve poukazujúc na ich finančnú situáciu nevedela vykonať a hradiť opravy nad rámec bežného charakteru. Samotné čerpadlo/pumpa už bolo 43 rokov staré, náklady tiež boli vyložené odôvodnene, bez vody by nemohla zostať rodina žalobcu a nehnuteľnosť užívať. V žalobe uvedené opravy nespadajú pod pojem bežné opravy, preto náklady vynaložené v súvislosti s uvedenými úpravami má hradiť vlastník nehnuteľnosti, v opačnom prípade dôjde k bezdôvodnému obohateniu.

4. V duplike žalovaní uviedli, že aj sám žalobca vo svojej žalobe, ako aj vyjadreniach, neustále opakuje termín užívania, dohody o užívaní domu a nie iné okolnosti, ktoré by preukazovali inú dohodu t.j. dohodu, o ktorej hovorí žalobca, že sa mali dohodnúť na kúpe rodinného domu. Počas obdobia, v ktorom v dome bývali žalovaný 1/ nebol oslovený s tým, aby sa riešila otázka prípadného hypotekárneho úveru, ktorý by si žalobca a jeho družka zabezpečili, či by dal súhlas k uzavretiu záložnej zmluvy, aby im tento úver bol poskytnutý príp. ďalšie skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že majú záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Vo vzťahu k nakladaniu s nehnuteľnosťou žalobcom ako s vlastnou žalovaný 1/ uviedol, že o výrube ovocných stromov nebol informovaný. Záhrada aj pozemok boli oplotené, ak žalobca chcel zmeniť pletivo, mal o tom informovať žalovaného 1/, nové oplotenie aj pletivo nebolo nevyhnutné a bolo vyhovujúce. Žalobca ani raz žalovaného 1/ neinformoval, že kotol je pokazený, že žalobca musel kúpiť nový kotol a o týchto skutočnostiach sa dozvedel vtedy, keď mu jeho dcéra oznámila tieto skutočnosti, ktoré sa dozvedela od žalobcu, keďže s ním prejednávala vysťahovanie sa z nehnuteľnosti. Pôvodný kotol bol plne funkčný a nebol v čase, kedy sa uzatvárala zmluva o nájme, zváraný, pričom žalobca

svojvoľne manipuloval s kotlom ako aj s komínom. Nie je pravdou, že by sa žalovaný 1/ nezaujímal o nehnuteľnosť, iba sa menej zdržiaval v obci, keďže pracoval v N..

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Zástupca žalobcu nad rámec písomných podaní uviedol, že žalobca určitú dobu pracoval v zahraničí, neskôr začal pracovať na Slovensku na živnosť a pre banky v takomto prípade pre získanie úveru je potrebné doložiť daňové priznanie za predchádzajúce roky. Z dôvodu, že v čase uzatvorenia Nájomnej zmluvy žalobca nedisponoval daňovým priznaním, na základe ktorého by banka vedela mu poskytnúť potrebný úver, dohodli sa strany, že žalobca začne postupne splácať kúpnu cenu a neskôr po splnení podmienok a po získaní úveru sa predmetná nehnuteľnosť predá a prepíše sa do vlastníctva žalobcu. Žalobca v užívaní nehnuteľnosti nebol rušený až do januára roku 2020, taktiež dovtedy bol v tej domnienke, že ich predchádzajúca dohoda so žalovanými o kúpe nehnuteľnosti stále je aktuálna, reálna. Tvrdenia žalovanej 2/ ohľadom nájomného a nevedomosti o ponuke kúpy domu sa nezakladajú na pravde, nakoľko sama žalovaná 2/ iniciovala bezodplatné užívanie nehnuteľnosti. Finančné prostriedky neboli poukázané na účet žalovanej 2/ titulom nájomného, ale titulom kúpy domu. Avšak k uzavretiu zmluvy o kúpe domu nedošlo, a preto sa prijímaním týchto platieb žalovaní obohatili. Žalobca v domnienke, že na základe dohody strán sporu po splnení podmienok na získanie úveru dôjde ku kúpe domu, splácal aj mesačné zálohy, ďalej okrem bežných úprav vykonal i iné práce nad rámec bežnej úpravy, napr. opravil a vymenil oplotenie záhrady, osadil betónové stĺpiky, oplotil záhradu novým pletivom. Ak by žalobca vedel o tom, že nedôjde ku kúpe domu, tak by neinvestoval do nehnuteľnosti, potrebné opravy by riešil iným spôsobom, viac by tlačil na žalovaných, aby tieto opravy zabezpečili. Avšak žalobca nemal dôvod, prečo nejsť do investícií, jednak z dôvodu potreby zabezpečenia základného komfortu pre bývanie pre svoju rodinu a na druhej strane z dôvodu, že bol v domnienke, že investuje do svojho, resp. do nehnuteľnosti, ktorá bude jeho vlastníctvom po úplnom splatení dohodnutej kúpnej ceny. Uviedol, že žalobca si žiada náhradu iba za materiál a nie za práce spojené s vykonanými opravami. Zástupca žalovaných zotrval na písomných vyjadreniach s tým, že žalovaní v celom rozsahu popierajú aj skutkové tvrdenia žalobcu o uzatvorení zmluvy pod názvom nájomná zmluva, že má ísť o zmluvu bez finančného protiplnenia, ďalej tvrdenia o tom, že by sa žalobca a žalovaný 1/ dohodli na kúpe predmetu nájmu, že by určili cenu, splatnosť ceny a teda že by sa dohodli na podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom navrhnutých svedkov, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a to Nájomnou zmluvou zo dňa 01.10.2016, Výpoveďou zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 14.01.2020, Odovzdávacím a preberacím protokolom zo dňa 01.10.2016, Preberacím protokolom zo dňa 15.03.2020, Výzvou zo dňa 21.01.2020, Pokusom o zmier zo dňa 04.02.2020, Oznámením zo dňa 28.02.2020, Potvrdeniami z banky, Pokladničnými dokladmi

- účtenkami, Potvrdením obce Pribeta zo dňa 14.12.2020, Fotografiami kotla Modratherm, Výpismi z účtu žalobcu, Výpisom zo živnostenského registra žalobcu, Kópiou znaleckého posudku č. 56/2011 zo dňa 25.08.2011, Fotografiami z nehnuteľnosti, Zmluvou o dielo zo dňa 19.09.2018, Potvrdeniami o hotovostných vkladoch, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Z kópie LV č. XXX pre okres G., obec A., katastrálne územie A. zo dňa 06.11.2020 vyplynulo, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - parcely reg. „C“, parč. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie a č. XXX/XX - záhrady a stavby - rodinného domu so súp. č. XXX postavenej na parcele č. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti nadobudol jednak na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.01.2007, ako aj dohody o vyporiadaní BSM z 11.01.2012. K nehnuteľnostiam sa viazalo záložné právo z 02.11.2011 v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s. na úver č. XXXXXXXXXX. Kópia Notárskej zápisnice č. N655/2011 zo dňa 05.12.2011 o vyporiadaní BSM je súčasťou spisu a vyplýva z nej, že žalovaný 1/ nadobudol do svojho výlučného vlastníctva vyššie uvedené nehnuteľnosti a zaviazal sa za ne vyplatiť svojej bývalej manželke sumu 10.000,- eur.

7. Žalovaný 1/ ako prenajímateľ a žaloba ako nájomca dňa 01.10.2016 podpísali listinu označenú ako „Nájomná zmluva“, na základe ktorej prenajímateľ vyhlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území: A., obec: A., okres: G. a to: dom na pozemku parcely registra „C“ č. XXX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX (ďalej dom ako Predmet nájmu). Podľa čl. II. Nájomnej zmluvy, prenajímateľ prenecháva bezodplatne nájomcovi do užívania Predmet nájmu za podmienok ustanovených touto zmluvou. Predmet nájmu sa prenajíma nájomcovi za účelom bývania. Podľa čl. III bod 1 veta druhá Nájomnej zmluvy, nájomca sa zaväzuje užívať Predmet nájmu v súlade s podmienkami uvedenými v tejto zmluve a platiť prenajímateľovi za užívanie Predmetu nájmu odplatu (nájomné a

úhrady spojené s užívaním bytu). Podľa čl. III bod 4 Nájomnej zmluvy, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Podľa čl. V bod 3 Nájomnej zmluvy, nájomca je oprávnený užívať celý Predmet nájmu, vrátane príslušenstva. Podľa čl. VI bod 1 a 2 Nájomnej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že nájom je bezodplatný. Úhrady spojené s užívaním Predmetu nájmu sú najmä: elektrina, voda, plyn, teplo, internet, odpad, bude platiť nájomca. Podľa čl. VIII bod 1 až 3 Nájomnej zmluvy, nájom sa dojednáva na dobu neurčitú. Začiatok nájmu bol dohodnutý na deň 01.10.2016, Ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, zmluvu je možné ukončiť len písomnou výpoveďou. Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom domu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.

8. Dňa 01.10.2016 bol medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom spísaný Odovzdávací a preberací protokol, na základe ktorého prenajímateľ odovzdal Predmet nájmu podľa nájomnej zmluvy. Zároveň bol poznačený stav meračov energií.

9. Dňa 14.01.2020 bola žalovaným 1/ daná žalobcovi výpoveď zmluvy o nájme nehnuteľnosti - rodinného domu so súp. č. XXX v obci A., vo výpovednej dobe od 01.02.2020 do 30.04.2020, pričom dôvod výpovede žalovaný 1/ uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť potrebuje pre rodinného príslušníka.

10. Výzvou zo dňa 21.01.2020 žalobca vyzval žalovanú 2/,aby mu v lehote 7 dní od doručenia výzvy vrátila finančné prostriedky vo výške 7.800,- eura, ktoré poukazoval na jej účet od 10.10.2016 do 31.12.2019 ako zálohu na kúpu domu, keďže žalovaná 2/ ho mala uviesť do omylu, že dom žalovaného 1/ je na predaj. Výzva bola žalovanej doručená dňa 22.01.2020.

11. Dňa 04.02.2020 žalobca vyzval žalovanú 2/ listinou označenou ako Pokus o zmier o vrátenie finančných prostriedkov vo výške 7.800,- eura, ktoré žalobca poukazoval na jej účet od 10.10.2016 do 31.12.2019 ako zálohu na kúpu domu, keďže žalovaná 2/ ho mala uviesť do omylu, že dom žalovaného 1/ je na predaj. Uviedol, že v opačnom prípade si bude svoju pohľadávku vymáhať súdnou cestou. Pokus o zmier bol žalovanej 2/ doručený dňa 07.02.2020.

12. Z Oznámenie žalovanej 2/ zo dňa 28.02.2020 vyplynulo, že žalovaná 2/ žalobcovi oznámila, že ho do žiadneho omylu neuviedla, finančné prostriedky boli zasielané ako nájomné v prospech žalovaného 1/ a jej účet bol platobným miestom.

13. Dňa 15.03.2020 bol spísaný Preberací protokol medzi žalobcom ako odovzdávajúcim subjektom a žalovaným 1/ ako preberajúcim subjektom, v ktorom boli špecifikované predmety prebratia (kuchynská linka, sporák plynový, plynový kotol - menený v roku 2018, ponorné čerpadlo - menené v roku 2019, pletivo s betónovými stĺpmi) a stav elektromeru a plynomeru.

14. Z kópie Zrušenia trvalého príkazu Raiffeisen BANK zo dňa 13.01.2020 vyplynulo, že žalobca zrušil trvalý príkaz na úhradu sumy 200,- eur na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s informáciou pre príjemcu „Zaloha do kupa domu B.“ s dátumom prvej platby 18.10.2017. Zároveň tu bol uvedený údaj o počte opakovaní - 10.

15. Z prehľadu platieb Moja ČSOB na č. l. 158 spisu vyplynulo, že dňa 10.03.2017, 10.04.2017, 10.05.2017 a 10.07.2017 bola na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX odoslaná suma 200,- eur s účelom platby „M. B.“.

16. Z výpisu z účtu Raiffeisen BANK na č. l. 161 spisu vyplynulo, že od 16.08.2017 do 18.12.2019 bola na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pravidelne odosielaná suma 200,- eur (t. j. bola odoslaná 30 x), pričom dňa 18.09.2017 bola odoslaná suma 200,- eur s informáciou pre príjemcu „Zaloha na kupu domu“ a od 18.10.2017 bola pri platbách uvedená informácia pre príjemcu „Zaloha do kupa domu B.“

17. Z výpisov z účtu Raiffeisen BANK vyplynulo, že a) dňa 17.06.2017 bola na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX odoslaná suma 200,- eur s informáciou pre príjemcu „B. splatka na dom“, b) dňa 16.08.2017 bola na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX odoslaná suma 200,- eur,

c) dňa 18.09.2017 bola na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX odoslaná suma 200,- eur s informáciou pre príjemcu „Zaloha na kupu domu“.

18. Z výpisov z účtu VÚB BANKA vyplynulo, že a) dňa 10.10.2016 bola na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX odoslaná suma 250,- eur s informáciou pre príjemcu „B. 1.splatka“, b) dňa 12.12.2016 bola na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX odoslaná suma 250,- eur s informáciou pre príjemcu „Záloha na kupu domu M.. B.“, c) dňa 13.01.2017 bola na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX odoslaná suma 250,- eur s informáciou pre príjemcu „B. M. - splatka na dom“.

19. Z kópie Potvrdenia pre klienta Poštovej banky zo dňa 09.11.2016 vyplynulo, že dňa 09.11.2016 bola na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vložená suma 250,- eur.

20. Z pokladničných blokov z Merkury Shop s. r. o. vyplynulo, že dňa 12.09.2019 bol vykonaný nákup radiátora s príslušenstvom spolu vo výške 70,39 eura.

21. Z pokladničných blokov BELUMI PUMPY s. r. o. zo dňa 12.07.2019 vyplynul nákup spolu vo výške 348,08 eura.

22. Z pokladničného bloku Kitti Klementova - K&K zo dňa 12.07.2019 vyplynul nákup spolu vo výške 41,49 eura.

23. Z pokladničného bloku DAMI - TZB, spol. s. r. o. zo dňa 14.12.2018 vyplynul nákup spolu vo výške 1182,09 eura.

24. Z kópie Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.09.2011 vyplynulo, že žalovanému 1/ bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 23.500,- eura, ktorý sa žalovaný 1/ zaviazal splácať od 15.11.2011 do 15.07.2031 mesačne vo výške 175,66 eura.

25. Z výzvy Dražobnej spoločnosti, a. s. zo dňa 24.08.2016 vyplynulo, že žalovaný 1/ bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vo výške 1690,67 eura zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 09.09.2011 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou a. s., a žalovaným.

26. Z potvrdenia obce A. zo dňa 14.12.2020 vyplynulo, že žalobca dňa 02.02.2015 poslal žiadosť o pridelenie nájomného bytu.

27. Z fotografií a snímok z obrazovky na č. l. 149-152 vyplynulo, že používaný plynový kotol Modratherm sa predáva za cenu 25 - 50 eur.

28. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval v Českej republike, zoznámil sa s priateľkou a bývali spolu v D. R. v podnájme. Priateľka bola na pohrebe so svojou tetou, tam sa stretli so žalovanou 2/, s ktorou sa rozprávali o tom, že žalobca s priateľkou podali žiadosť na nájomný byt v A.. Žalovaná 2/ navrhla, že by chceli predať dom v Pribete. Žalovaná 2/ sa so žalobcovou partnerkou dohodla, že načo bude so žalobcom platiť prenájom, keď si zoberú úver, dom kúpia. Žalobca pracoval v ČR na živnosť a preto na Slovensku v žiadnej banke nespĺňal podmienky pre poskytnutie úveru. Žalobcova partnerka žalobcu telefonicky informovala o ponuke žalovanej 2/ a keď sa žalobca vrátil z ČR, tak sa telefonicky so žalovanou 2/ dohodli na obhliadke nehnuteľnosti, pri ktorej bol prítomný svedok - bývalá švagriná žalovanej 2/ (O. W.). Žalovaná 2/ uviedla, že by sa tejto nehnuteľnosti chcela zbaviť a to z dôvodu, že o žalovaného 1/ sa po rozvode nezaujímali deti, vôbec ho nenavštevovali. Žalovaná 2/ mala uviesť, že aj ona má v tom dome financie a to konkrétne 10.000 (bez uvedenia meny) a žalovaná 2/ sa bála, že o tieto peniaze príde, keby bola napríklad exekúcia. Žalovaná 2/ mala uviesť, že vlastnú vnučku do tejto nehnuteľnosti nepustí. Žalobca uviedol, že sa dohodli, že to berú. Zmluva sa uzatvorila u pani O. W. - v W. O., pričom sa dohodli, že do doby, kým nebude poskytnutý úver, budú túto nehnuteľnosť splácať v mesačných splátkach po 200,- eur. Dohodli sa, že suma 200,- eur sa nebude platiť poštovou zloženkou, aby sa nemusela platiť daň a preto žalobca posielal peniaze na účet, pričom do poznámky vždy uviedol, že to ide na zálohu. Platobné miesto zadali účet žalovanej 2/ z dôvodu, že uviedla, že bude splácať úver, ktorý mali asi zobratý na tú nehnuteľnosť z dôvodu, že sa bála, aby žalovaný 1/ tieto

peniaze neminul. Na sume za dom sa dohodli na 30.000,- eur, čo bolo ručne aj napísané na zmluve. Nájomná zmluva sa urobila bezodplatne s tým že žalobca hradil úhrady spojené s bývaním. Pri podpise zmluvy boli pani O. W., D. G., M. X., F. O. a žalovaná 2/ a na miesto majiteľa rodinného domu zmluvu podpisovala F. O.. Zmluva sa potom overovala na obecnom úrade, pritom bol už prítomný aj žalovaný 1/. Na obhliadku nehnuteľnosti po nasťahovaní žalovaní neprišli ani raz. Prvé dve splátky žalobca platil v hotovosti, ostatné splátky boli hradené prevodom. Žalobca ďalej uviedol, že k výmene kotla došlo 24.decembra z dôvodu, že kotol sa už predtým niekoľkokrát opravil a odborník žalobcovi povedal, že nemá zmysel ho opravovať a že ho treba vymeniť z dôvodu, že praskol na mieste, kde sú horiace plamene. Nový kotol vybral a nainštaloval odborník. Kotol zostal v nehnuteľnosti, je k nemu aj záručný list. Žalovaných o výmene kotla neinformoval z dôvodu, že žalovaní mali samy uviesť, že nemajú príjem v takej výške, aby si výmenu kotla mohli dovoliť. Žalobca ďalej uviedol, že neskôr bolo potrebné vymeniť aj čerpadlo, pričom staré čerpadlo sa vyhodilo. Tieto veci boli vymenené z dôvodu, že žalobca s partnerkou si myslel, že dom je ich a žalovaných s potrebou výmeny neoboznamovali. Postupne sa vymenil aj radiátor, pretože bol deravý na takom mieste, na ktorom sa nedal opraviť. Vyhodil sa radiátor zo spálne, nainštaloval sa tam radiátor z kuchyne a do kuchyne sa kúpil nový radiátor. Menilo sa oplotenie na záhrade, pretože staré bolo drevené a rozpadávalo sa. Upravil a vysadil sa vinohrad, ktorý žalovaný 1/ už stihol zlikvidovať. Vyrúbal sa starý orech, pretože bol poškodený a zasahoval susedovi na strechu. Vyrúbala sa aj višňa vpredu pred domom, pretože bola plná hmyzu. O vysťahovaní sa dozvedeli od pani W., ktorej volala žalovaná 2/. Žalobca následne kontaktoval žalovanú 2/, ktorá mala uviesť, že „sa síce predtým dohodli tak, ale teraz je to inak“, keďže jej vnučka sa chce do nehnuteľnosti nasťahovať. Žalobca ešte nemal vybavený úver, keďže prvý rok úver z dôvodu nedostatku príjmu nedostal, druhý rok mu nevyšlo minimum 460,- eur a tretí rok sa už museli z nehnuteľnosti vysťahovať. Žalobca uviedol, že matka vnučky, ktorá sa chcela do nehnuteľnosti nasťahovať, mala priateľa, s ktorým žalobca pracoval na stavbe v G.. Žalobca nevedel, že je to priateľ vnučkinej matky a tomuto rozpovedal o svojej situácii, o tom ako býva a ako je dohodnutý a tento to potom povedal doma vnučkinej matke a na to prišlo vysťahovanie. Žalovaná 2/ mala žalobcovi oznámiť, že to nemal nikomu hovoriť. Po tomto rozhovore sa pri nehnuteľnosti objavila vnučka žalovanej 2/ so svojím priateľom a domáhala sa, aby ju na základe splnomocnenia vpustil do nehnuteľnosti na obhliadku nehnuteľnosti. Bola privolaná aj policajná hliadka, po dlhom rozhovore žalobca umožnil vnučke v sprievode jedného policajta obhliadku nehnuteľnosti. Následne bolo na žalobcu tlačené, aby sa čo najskôr z nehnuteľnosti vysťahoval. Na otázky žalobca uviedol, že žalovaní nekontrolovali nehnuteľnosť, ani sa o nej neinformovali. V nehnuteľnosti nebola iná alternatíva kúrenia, pričom podľa opravára by sa kotol, ktorý bol v nehnuteľnosti, nedal opraviť. Bol to používaný kotol, ktorý si žalovaný 1/ montoval sám, pretože ho mal od jeho rodičov. Čerpadlo by sa dalo opraviť, ale oprava by bola drahšia ako nové čerpadlo. Žalobca ďalej uviedol, že zmluvu pod názvom Nájomnú zmluvu pripravovala pani W., sťahovala ju z internetu ale nebola dobrá a potom to aj aj oľutovali, lebo sa mohli obrátiť na nejakého advokáta. Keby nebolo toto konanie, tak by sa ani nedozvedeli, že tá zmluva nie je platná a že tam treba iný formulár. Keď prišla ponuka na kúpu nehnuteľnosti, tak zvážili, že v prípade, ak by aj 30 rokov splácali nájom, tak najímaná nehnuteľnosť nebola ich. Potvrdenie o tom, že hľadajú nájomný byt v Pribete bolo vydané ešte skôr, ako sa dohodli so žalovanými. Žalobca uviedol, že predmetom zmluvy, ktorá bola uzatvorená, bol rodinný dom a záhrada, pričom o tom, že záhradu nesmie používať, sa dozvedeli až vtedy, keď sa mali z nehnuteľnosti vysťahovať. Žalobca uviedol, že keď sa zistilo, že nájomná zmluva nie je dobrá, už sa nedalo so žalovanými dohodnúť na uzatvorení inej zmluvy a trvali na vysťahovaní. Žalobca uviedol, že žalovaní vedeli, že žalobca má problém s úverom, pretože aj vtedy keď im osobne odovzdával druhú splátku, tak mu bolo zo strany žalovanej 2/ ponúknuté, že si jej manžel zoberie úver a žalobca ho bude splácať. Žalovaná 2/ to chcela z dôvodu, aby sa tam jej vnučka nedostala, pretože žalovaná uviedla, že vnučka je feťáčka a že má v nehnuteľnosti investovaných 10 000, o ktoré nechce prísť. Zmluva, ktorú podpisovala F. O. za žalovaného 1/ je doma, v spise sa nachádza len jej kópia. Žalobca uviedol, že kachle sa vyhodili na šrotovisko, peniaze za ne nedostal. Žalobca uviedol, že za žalovaného 1/ vybavovala všetko jeho matka žalovaná 2/ z dôvodu, že bol alkoholik, nebol zbavený svojprávnosti, pri každom úkone bol prítomný, to znamená, že pri obhliadke, pri sťahovaní, pričom aj susedovi on povedal, že nehnuteľnosť bude žalobca kupovať. Prvýkrát, keď sa rozprávalo o kúpe nehnuteľnosti, sa žalobca s priateľkou dohodol, že nepôjdu do obecného bytu, ale pôjdu do tej nehnuteľnosti. So žalovanou 2/ sa dohodli, že dom kúpia a že do obdobia, kým žalobca nedostane úver, bude tento dom splácať v splátkach po 200,- eur. Po podpise zmluvy žalobca začal nehnuteľnosť maľovať, špárovať, pričom to bolo prvý týždeň po kúpe nehnuteľnosti a už v tom čase za žalobcom prišla sestra žalovaného 1/ a žiadala od nich zálohu 2.000,- eur, ktorú jej ale neposkytli. Neskôr sa žalobca dozvedel, že na dom je ťarcha vo výške 1.800 eur. Žalobca Nájomnú zmluvu pri podpise čítal a so všetkým súhlasil, pretože mal za to, že zmluva je platná. Až potom sa dozvedel, že je neplatná. Žalobca

uviedol, že pri podpise zmluvy chcel, aby bola nehnuteľnosť jeho. Na splátkach sa dohodli u pani W., kde aj spisovali zmluvu. Dohodli to ústne. Žalovaní túto sumu nechceli uviesť do zmluvy, lebo nechceli platiť dane a žalobcovi to bolo v podstate jedno. Režijné náklady hradili poštovou poukážkou, plyn a elektrika bola prepísaná na žalobcu a on to aj platil. Žalovaný 1/ navštívil predmetnú nehnuteľnosť 1x keď išiel do roboty, ale už aj vtedy mal vypité. Čo sa týka vysťahovania, dcéra žalovaného 1/ prišla s plnomocenstvom spolu so svojím bývalým priateľom a domáhala sa vstupu do nehnuteľnosti a žiadala, aby sa žalobca vysťahoval okamžite s odôvodnením, že zmluva nie je platná. Vnučka vykonala obhliadku v sprievode policajta a následne na žalobcu robila nátlaky, aby sa vysťahoval. Vravel jej, že nie je jednoduché zohnať podnájom, v marci sa to napokon podarilo a žalobca s priateľkou odišiel bývať do D. R.. Bytovú otázku ešte nevyriešil, pretože nespĺňa podmienky na pridelenie úveru. Na zmluve v rohu bola uvedená suma 30.000,- eur. Vyhotovovali a podpisovali sa 2 zmluvy u pani W. a v A. na obci sa podpísala jedna. Na obecnom úrade v A. sa podpisovala zmluva a podpisovali sa aj do matričnej knihy. Podpisovala sa iba jedna zmluva a to takým spôsobom, že dva alebo tri mesiace potom, ako sa uzatvorila zmluva u pani W., sa žalobca rozhodol riešiť prehlásenie na trvalý pobyt a rovnako tak aj plyn, elektrika a všetko s tým súvisiace a keď prišiel na obecný úrad, tak zavolal žalovaným aby prišli, aby sa to dalo do poriadku. Mal pri sebe zmluvu, ktorú podpisovali, pričom podpisy sa overili v matričnej knihe a zmluvu žalovaný 1/ podpísal na matrike priamo. Po výsluchu žalobcu jeho zástupkyňa predložila súdu k nahliadnutiu kópiu z originálu zmluvy, kde na zadnej strane posledného listu je časť textu so sumou 33 000 eur v hornom rohu.

29. Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje v N. a jeden alebo dvakrát za mesiac chodí domov, pričom raz ho žalobca vyzval, či by mu žalovaný 1/ neprenajal dom. S týmto žalovaný 1/ súhlasil. Dohodli si podmienky, že bude trojmesačná výpovedná lehota, lebo žalovaný 1/ má dve deti. Doniesla sa zmluva, podpísala sa a bolo dohodnuté, že v nehnuteľnosti sa nebudú vykonávať zásahy ale žalobca vypílil všetky stromy. Po vysťahovaní bol žalovaný 1/ pozrieť nehnuteľnosť a v dvoch miestnostiach sú úplne zničené podlahy, v kúpeľni zmizol sprchovací kút a boli zničené kachličky. Žalovaný uviedol, že nevie ako mohol byť kotol vadný, keď sa používal iba 4 sezóny, bol uskladnený a preto sa nemohol pokaziť. S kotlom zmizol aj komín, trojvrstvový, ktorý sa vraj vyderavil. Kotol bol v poriadku, rovnako aj komín, aj sprchovací kút, aj kachličky. Dvere do kotolne boli v poriadku a teraz ich treba vymeniť. Uviedol, že oprava ho vyjde na 10.000,-eur. Na otázky žalovaný 1/ uviedol, že presne nevie, kedy a za akých okolností došlo k dohode o užívaní nehnuteľnosti, vedel, že žalobca mu zavolal, či by mu žalovaný 1/ neprenajal dom, s čím žalovaný 1/ súhlasil s tým, že má dve deti, ktoré tam možno po škole budú chcieť ísť. Uviedol, že sa dohodli na trojmesačnej výpovednej dobe, pričom doba, na ktorú bola zmluva uzatvorená, dohodnutá nebola. Ďalej sa dohodli, že v prípade, ak bude chcieť žalobca v nehnuteľnosti niečo spraviť, bude o tom žalovaného 1/ informovať. Žalovaný 1/ nehnuteľnosť nekontroloval, dôveroval žalobcovi. V čase, keď sa žalovaný 1/ vrátil z N., býval u rodičov, mal tam jednu izbu. Žalovaný 1/ uviedol, že pôvodný kotol bol kúpený na podnikateľské účely, nebol ani rozbalený, pričom v čase, keď sa žalobca nasťahoval, kotol bol namontovaný. Uviedol, že nemal vedomosť o tom, že by žalobca vymenil oplotenie v záhrade, keďže ho o tom neinformoval. Žalovaný 1/ uviedol, že nebol pri odovzdávaní nehnuteľnosti a nevidel odovzdávací / preberací protokol. Žalobcu predtým, ako ho vyzval na vysťahovanie, žiadal, aby zohnal všetky veci späť a aby vysadil naspäť stromy. Žalovaný 1/ s všimol, že kachličky sú poškodené potom, ako sa dcéra nasťahovala, pričom bolo do každej kachličky vŕtané. Kachličky boli menené 5 rokov dozadu a boli menené jedným majstrom. Ďalej uviedol, že disponuje bankovým účtom, má dve karty, jednu má pre seba a jednu majú jeho rodičia, aby za žalovaného 1/ platili napr. telefón. Žalobca platil nájom 200,-eur. Uviedol, že so žalobcom sa poznal, sú z jednej dediny, pričom o tom, že dom je k dispozícii sa žalobca nedozvedel od žalovaného 1/. Sumu 200,- eur určil z dôvodu, že nechcel žalobcu finančne vyčerpať. Žalovaný 1/ vedel, že žalobca sa postará o dom a peniaze išli na účet rodičov žalovaného 1/, ktorí mu platili pôžičku vo výške 200,-eur. Na podmienkach nájomnej zmluvy sa dohodli akurát v čase, keď bol žalovaný 1/ doma, zavolal mu žalobca s tým, že počul, že žalovaný 1/ ide dať nehnuteľnosť do podnájmu a uviedol, že zavolá zajtra. Na druhý deň sa dohodli, že sa stretnú v dome. Splnomocnenie dal žalovaný 1/ sestre aj dcére, lebo odišiel do N.. Žalovaný 1/ uviedol, že sa nedohodli na tom, že by žalovaný 1/ dom predal, a to z dôvodu, že má dve deti, ktoré v tom čase chodili do školy a ktoré by možno v budúcnosti mohli chcieť do nehnuteľnosti prísť bývať. Žalovaný 1/ uviedol, že zhruba pozná obsah nájomnej zmluvy a je tam uvedená výška nájmu 200,- eur. Na otázky súdu žalovaný 1/ uviedol, že je rozvedený, má dve deti. V súčasnosti pracuje v Z. B. a v čase uzatvorenia zmluvy pracoval v spoločnosti Z. V.. Predmetnú nehnuteľnosť kupoval s bývalou manželkou a po rozvode vyplatil svoju bývalú manželku a nehnuteľnosť bola prepísaná na neho a na nehnuteľnosti neviazne záložné právo. Nehnuteľnosť sa rozhodol prenajať potom, ako mu žalobca zavolal. Čo sa týka priebehu uzatvorenia zmluvy, žalovaný 1/ uviedol, že mu zavolali, dohodli sa na určitých podmienkach, okrem

iného aj na tom, že v nehnuteľnosti nebude žalobca vykonávať žiadne zásahy, že bude žalovaného 1/ o všetkom informovať a dohodli sa aj na tom, že nehnuteľnosť mu nepredá, keďže má dve deti, ktoré tam možno budú chcieť bývať. Žalovaný 1/ chcel, aby sa o dom niekto staral, pretože iba chátral, pretože nebol používaný a chcel, aby sa vetral, aby sa v ňom kúrilo. Financovanie sa dohodlo tak, že podnájom bude platený rodičom, energie si bude žalobca hradiť sám a toto bolo dohodnuté aj v zmluve. Túto zmluvu žalovaný 1/ aj podpísal. Platby za užívanie nehnuteľnosti preberali jeho rodičia. Peniaze boli hradené na účet rodičov. Uviedol, že z prenájmu nehnuteľnosti platili dane. Nehnuteľnosť navštevoval raz do roka. Prišiel na návštevu, ktorá trvala tak 5 až 10 minút, popozeral sa a odišiel preč. Nič nezvyčajné si nevšimol počas týchto návštev. Na návštevy väčšinou chodil v lete, ale bolo to dané napr. tým, kedy mali celozávodnú dovolenku. Pre úplnosť uviedol, že z N. chodil domov jeden až dvakrát do mesiaca. Z miesta trvalého pobytu rodičov do prenajímanej nehnuteľnosti je to približne 1,5 km. O potrebe opráv nehnuteľnosti nevedel, lebo tam bola komplet nová vodoinštalácia, nové kúrenie aj elektroinštalácia. Žalovaný 1/ žiadne opravy nevykonal, pretože žalobca mu nevolal a žalovaný 1/ bol v tom, že je tam všetko nové. Pri odovzdávaní nehnuteľnosti po ukončení nájmu nebol, pretože 90% času trávil v Bratislave. Pri odovzdaní nehnuteľnosti bola prítomná dcéra, dcérin priateľ a sestra. Nájom sa rozhodol ukončiť z dôvodu, že dcéra s priateľom sa chceli do nehnuteľnosti nasťahovať, následne žalobcovi písomne oznámil ukončenie nájmu. Podpis na preberacom protokole zo dňa 15.3.2020 je jeho podpisom, na vysvetlenie uviedol, že podpis je jeho, ale prítomný nebol. Podpis na preberacom protokole bol podpísaný buď predtým, alebo potom ako bol preberací protokol vyhotovený. Podpis na výpovedi zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 14.1.2020 je jeho podpisom. Podpis na originály nájomnej zmluvy (kópia na čl. 14-17 spisu) nie je jeho podpisom. Podpis na odovzdávacom a preberacom protokole na čl. 19 spisu nie je jeho podpisom, jeho podpisom je len podpis na zadnej strane originálu nájomnej zmluvy a to konkrétne na pečatidle , ktorým bola zmluva spojená s odovzdacím protokolom.

30. Žalovaná 2/ vo svojej výpovedi sama uviedla, že pri káve sa dozvedeli, že žalobca s priateľkou sa musí z D. R. odsťahovať. Keďže žalovaná 2/ sa s manželom nestíhali starať o dom, povedali, aby išli bývať do predmetnej nehnuteľnosti, aby žalovanej 2/ odpadli starosti. Ešte sa ani z predmetnej nehnuteľnosti nevysťahovali, keď sa tam žalobca sťahoval. Nájomná zmluva bola podpísaná u švagrinej, pričom bola len na dom a nie na záhradu. Bola dohodnutá suma 200,-eur, lebo žalovaný mal hypotéku vo výške 200,-eur a táto suma sa zo sumy 200,-eur splácala. Do nehnuteľnosti žalovaná 2/ nechodila, pretože si myslela, že sú to známi. Chceli vymeniť okná, dvere, ale žalovaná 2/ im hovorila, že nie, lebo 4 roky dozadu sa všetko menilo. Nestretávali sa, bývali inde. Deti v tom čase študovali a až následne prišla vnučka s tým, že by sa chcela osamostatniť. Vnučka následne napísala výpoveď z nájmu, nechceli ju do nehnuteľnosti ani pustiť, boli tam aj policajti. Dcéra F. mala splnomocnenie na úkony týkajúce sa domu. Vnučka chcela ostať v dome. Čo sa týka kotla, tento bol nový, bol používaný asi dva roky, chceli ho namontovať do ich domu, pričom ho montovali kúrenári, syn robil elektrinu, keďže je vyučený elektrikár. Dom nebol ich a keď kotol nefungoval, mali ho doniesť k žalovaným 2/. Žalovaná 2/ uviedla, že má toľko peňazí, aby kotol vedela kúpiť. Žalovaná 2/ má doma dve rezervné pumpy a žalobca mohol prísť povedať, že tá nefunguje, dali by mu ich. Zmluva sa uzatvorila u Dudášovej a bola prítomná dcéra žalovanej 2/, žalovaná 2/ a nikto iný. Jedna podmienka zmluvy bola suma 200,-eur, ktorá išla na splácanie úveru a bolo dohodnuté aj to, že všetko zostane v pôvodnom stave. Veľké podmienky si nedávali. Pre žalovanú 2/ bola nehnuteľnosť záťažou, preto jej dobre padlo, keď tam niekto býval. Uviedla, že zo sumy 200,- eur sa neplatila daň, pretože všetko išlo priamo na hypotéku, nezískali na tom ani cent. Žalobca posielal sumu 200,- eur na účet, prvé platby posielal s poznámkou „nájom“, potom začal posielať peniaze s poznámkou „nájom na kúpnu zmluvu“, tento stav mu žalovaná 2/ nikdy nevytýkala. Nehnuteľnosť bola tri roky po rekonštrukcii, všetko bolo nové. Žalobca mohol užívať len dom, ale vedeli, že užíva všetko, nerobili z toho vedu. Žalovaný 1/ kontroloval nehnuteľnosť, nikdy sa na nič nesťažoval. O tom, či nehnuteľnosť mala nejakú vadu, žalovaná 1/ nevedela, ale jeden až dva týždne potom, ako žalobca odišiel jej vnučka povedala, že v obkladačkách sú diery, že v strope sú diery, že klince sú nabité vo dverách a že aj elektrika, ktorú žalobca začal prerábať je zle spravená a že by to zle dopadlo. K uzatvoreniu zmluvy prišlo vtedy, keď sa rozprávali o tom, že tam pôjdu bývať a následne sa napísala zmluva, ktorá bola iba tak pro forma, pretože nechceli, aby mal žalobca problémy, že tam býva. Malo sa tak stať niekedy v októbri 2016. Jedno stretnutie bolo u žalovanej 2/, potom jedno u W., ktorá chcela, aby sa aspoň nejaká zmluva napísala. S prvým návrhom zmluvy nesúhlasila, následne sa vyhotovila druhá zmluva, ktorú W. stiahla z internetu. F. O. mala splnomocnenie od žalovaného 1/ na podpisovanie zmluvy. Prítomní pri podpisovaní zmluvy boli W., žalobca, dcéra p. W., F. O., žalovaná 2/ a nevedela, či tam bola prítomná aj M. X.. Žalovaná 2/ nemala vedomosť o tom, či sa podpisovala druhá zmluva a nevedela, či sa pri návšteve obecného úradu podpísala aj iná zmluva.

31. Svedkyňa O. W., ktorej neter je priateľkou žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovanou 2/ mali dobrý vzťah. Raz jej žalovaná 2/ navrhla, či by neter nechcela prísť bývať do A., keďže svedkyňa mala vedomosť o tom, že žalobca a jej neter majú podanú žiadosť o byt na obecnom úrade A.. Následne až v auguste na pohrebe bolo neteri povedané, či by nechceli prísť bývať do A., na čo ona uviedla, že sa musí o tom porozprávať so žalobcom. Neter následne aj dostala návrh od žalovanej 2/, že si neskôr môžu dom aj kúpiť. Túto nehnuteľnosť boli pozrieť, kde to na dvore vyzeralo ako na Luníku 9. Následne sa išlo k svedkyni, kde sa vyhotovovala zmluva a bolo nej uvedené minimálne nájomné s čím žalovaná 2/ nesúhlasila z dôvodu, že by sa musela prihlásiť na daňový úrad a uviesť, že prenajíma nehnuteľnosť. Preto sa vyhotovila zmluva , kde nájomná cena uvedená nebola, avšak strany sa dohodli na cene 33.000,-eur, za ktorú sa nehnuteľnosť predá, pričom sa dohodli, že si žalobca vybaví úver, pričom sa však nedohodli, že dokedy. Za žalovaného 1/ rade zmluvu podpísala F. O.. Žalobca sa nasťahoval , všetko prerobili, lebo boli vo viere, že kúpia dom. Žalovaní sa o nehnuteľnosti informovali iba sporadicky a svedkyňa im uviedla, aby si išli nehnuteľnosť prezrieť, aby videli, ako si to žalobca prerobil. Následne sa do toho zamiešala vnučka žalovanej 2/, ktorá sa dozvedela, že nehnuteľnosť je v prenájme, že nájom neplatia a že to, čo platia je záloha na kúpnu cenu. Žalovaná 2/ tvrdila, že chcela získať späť 10.000,- eur, ktoré investovala do nehnuteľnosti, pričom žalovaná 2/ v januári 2020 volala svedkyni, že vnučka chce dom a že žalobca sa musí z nehnuteľnosti vysťahovať. Napriek upozorneniu zo strany svedkyne, že takto sa nedohodli, žalovaná 2/ uviedla, že je to teraz tak. Svedkyňa ich upozornila, aby vrátili zálohu, čo žalovaní odmietli. Svedkyňa uviedla, že o nájomnom nikdy nebola reč, nedohodli sa ani na cente. Na otázky svedkyňa uviedla, že strany chceli pro forma papier, ktorý by slúžil na to, aby mohol žalobca riešiť prípadné veci týkajúce sa napr. elektriky, plynu. Žalovaní vždy hovorili, že nechcú nájom, ale chcú len to, aby sa niekto staral o nehnuteľnosť, aby sa táto neznehodnocovala. Na podmienkach kúpy sa dohodli tak, že sa dohodla len cena a kým si žalobca nevybaví úver, malo sa platiť 200,-eur, ktorú sumu uviedla žalovaná v 2/ rade. Na otázku, v koľkých vyhotoveniach sa vyhotovila zmluva, svedkyňa uviedla, že v dvoch. Jedno vyhotovenie bolo pre žalobcu, jedno pre žalovaných. Zmluva bola podpísaná bez overenia, ale keď si žalobca išiel vybaviť trvalý pobyt, overila sa aj nájomná zmluva, kedy sa overil podpis žalobcu aj žalovaného v 1/ rade. Nájomnú zmluvu vyhotovila svedkyňa, informácie získala z internetu, pretože 50 rokov pracovala ako ekonómka a uviedla, že vie, aký je rozdiel medzi kúpou a nájmom. Nemohla byť uzatvorená kúpna zmluva, iba tak predkupná zmluva. Všetko bolo v poriadku, kým do toho celého nevstúpila V. O.. Na stretnutí u svedkyne sa rozprávali o tom, že žalobca s partnerkou môžu nehnuteľnosť kúpiť za cenu 30.000,-eur až 33.000,-eur, a že zatiaľ sa bude táto cena splácať postupne na účet žalovanej 2/.

32. Svedkyňa D. R., ktorej sesternica je priateľkou žalobcu, žalovaná 2/ je jej tetou, vo svojej výpovedi uviedla, že náhodou bola svedkom udalostí v prítomnosti žalobcu, žalovanej 2/, pani W. (matka svedkyne), partnerky žalobcu, kde v dome jej mamy sa žalobca a žalovaná 2/ dohadovali ohľadom nehnuteľnosti. Z rozprávania sa dozvedela, že žalovaná v 2/ rade žalobcovi a jej partnerke niekedy v minulosti na pohrebe ponúkla dom na nasťahovanie, pretože žalobca už mal v obci A. podanú žiadosť na obecný byt. U maminy sa strany dohodli, že by žalobca chcel dom odkúpiť, ale nevedel si vybaviť úver, pretože pracoval mimo Slovenskej republiky a tak sa strany dohodli, že žalobca sa do nehnuteľnosti nasťahuje (aj s partnerkou) a že budú platiť zálohu, ktorá sa následne započíta na kúpnu cenu. Žalovaná 2/ mala uviesť, že nehnuteľnosť radšej predá, ako by ju mali zdediť jej vnuci. Zmluvu podpísala sestra žalovaného 1/ a žalobca. Čo sa dialo potom už nevedela. Uviedla, že skutočnosti vnímala tak, že žalobca chcel nehnuteľnosť odkúpiť a že žalovaná 2/ súhlasila s tým, že sa tam žalobca aj s partnerkou môže nasťahovať a že do času kým si nevybaví úver, bude splácať zálohu. Na otázky svedkyňa uviedla, že žalobca posielal žalovanej 2/ financie ako zálohu na kúpnu cenu. Žalovaní nájomné nežiadali. Uviedla, že mala dojem, že sa hovorilo o kúpnej cene 30.000,- eur. Na otázku zástupkyne žalovaných, že odkiaľ má svedkyňa vedomosť o prejednávaných skutočnostiach, svedkyňa uviedla, že od žalovaných a pani W.. Na otázku, s kým sa rozprávala pred svedeckou výpoveďou o prejednávaných skutočnostiach, uviedla, že s nikým, a následne uviedla, že so žalobcom a vie o čo sa jedná. Na otázku, s kým konkrétne boli dohodnuté podmienky zmluvy uviedla, že so žalovanou 2/.

33. Svedkyňa M. X., partnerka žalobcu, vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že v roku 2016 sa cestou z pohrebu spolu so svojou známou zastavili u žalovanej 2/, ktorá sa svedkyne pýtala, či nechcú prísť bývať do domu jej syna. Svedkyňa o tom sama rozhodnúť nemohla, pretože žalobca robil v Čechách. Rozprávali sa so žalovanou 2/ o tom, či by to neskúsili s tým bývaním a potom by mohli tento dom aj odkúpiť. Keď sa žalobca vrátil z Čiech, išli pozrieť tento dom. Dohodli si obhliadku, na ktorej bola

prítomná W., žalovaná 2/ s dcérou, žalobca a svedkyňa. Jeden večer u W., kde bola prítomná aj F. O. a žalovaná 2/ bola spísaná táto nešťastná zmluva, o ktorej sa neskôr dozvedeli, že je pravdepodobne neplatná. F. O. a žalovaná 2/ uviedli, že budú vybavovať všetky veci za žalovaného 2/ a zároveň sa aj dohadovali na cene, pričom žalovaná 2/ uviedla, že je tam úver na nehnuteľnosť, ktorý budú splácať. Cena bola dohodnutá na sumu 33.000,-eur, čo si pamätala úplne presne, lebo túto sumu na zmluvu napísala, pričom cena bola určená ako zostatok úveru vo výške 24.000,-eur a 9.000,-eur malo byť zaplatené v hotovosti. Úver sa mal splácať vo výške 200,-eur. Nasťahovali sa po podpise zmluvy. Nikto ich nebol pozrieť, nikto sa o nich nezaujímal, so žalovaným 1/ sa videli iba jedenkrát, aj to vtedy, keď nevedeli naštartovať kotol, avšak žalovaný 1/ bol v takom stave, že ho ku kotlu nechceli pustiť. Bolo im oznámené, že keďže dom bude možno v budúcnosti ich, môžu na ňom vykonávať pomaly opravy, nič veľké ale nemenili. Čo sa týka kotla, 2x prišli plynári, ktorí na tretíkrát povedali, že si tento kotol neberú na zodpovednosť a preto je potrebné ho vymeniť. Kotol bol deravý a zaliala ich voda. Všetko bolo v poriadku, dom postupne splácali až do okamihu, kým sa neohlásila vnučka žalovanej 2/. Inak by v nehnuteľnosti boli až doteraz. Vnučka prišla po prvýkrát s výpoveďou, ktorá ani nebola podpísaná a až na druhý krát prišla s podpísanou výpoveďou, avšak svedkyňa ani nevedela, či to bol podpis žalovaného 1/, keďže aj zmluvy podpisovala F. O.. Svedkyňa na otázky uviedla, že platby poukazovali na účet žalovanej 2/, ktorá zároveň spravovala účet a financie žalovaného 1/ a uvedené platby poukazovali titulom zálohy na kúpu domu. Žalovaná 2/ nechcela nájom, pretože tento by sa musel následne zdaňovať. Na cene 33.000,- eur sa dohodli žalovaní, cenu si svedkyňa poznačila na zadnú stranu nájomnej zmluvy. Na zaplatenie kúpnej ceny v priebehu užívania nehnuteľnosti neboli vyzvaní. Pri nasťahovaní bola nehnuteľnosť v dezolátnom stave, jednak vonkajší aj vnútorný priestor. Steny sa museli opraviť, sanitárne veci sa museli opraviť. Na vykonanie opráv si súhlas nepýtali, že pretože to bolo dohodnuté tak, že môžu vykonávať opravy, pretože aj tak dom bude možno ich. Pri odovzdaní nehnuteľnosti po vypovedaní nájomnej zmluvy boli prítomné viaceré osoby a to žalobca, svedkyňa, žalovaný 1/, vnučka p. O. s partnerom, p. R., pričom vnučka p. O. s partnerom všetko popozerali, podpísal sa preberací protokol. Protokol podpísali len žalobca a žalovaný 1/, pričom nežiadali, aby niekto ďalší tento protokol podpísal. Po odovzdaní nehnuteľnosti nebo vyzvaní na odstránenie vád, pretože vnučka p. O. a jej partner uviedli, že to môžu nechať tak, aj tak si to oni budú prerábať. Žalovaný 1/ nič nehovoril. Svedkyňa ďalej uviedla, že stretnutie u W. navrhla žalovaná 2/, W. dôverovali a rovnako tak dôverovali aj žalovanej 2/ do poslednej chvíle. Riadna kúpna zmluva mala byť uzatvorená až vtedy , keď si vybavia úver. Na otázku súdu, ako vnímala okolnosti uzatvorenia zmluvy, svedkyňa uviedla, že po pohrebe im žalovaná 2/ uviedla, aby si prišli predmetnú nehnuteľnosť pozrieť, že načo budú bývať v nájomnom byte. Vnímala to tak, že medzi nimi nebol žiadny problém, pretože túto nehnuteľnosť splácali a svedkyňa si myslela, že keď ju splatia, tak bude ich.

34. Svedkyňa F. O., dcéra žalovanej 2/ a sestra žalovaného 1/ vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že rodičia boli akurát v kúpeľoch, keď za svedkyňou prišiel žalovaný 1/ a oznámil jej, že mu volal žalobca, že by sa chcel pozrieť do nehnuteľnosti a či by svedkyňa nemohla ísť s ním na obhliadku. Chceli totiž túto nehnuteľnosť do prenájmu. S bratom sa dohodli na určitých podmienkach a následne sa nasťahovali. Ešte ani nestihli vynosiť veci, keď sa tam žalobca už sťahoval, pretože sa súrne potreboval nasťahovať, keďže v D. R. im končilo bývanie a hľadali si podnájom. Týždeň na to bola podpísaná zmluva o prenájme s tým, že v tejto zmluve bolo dohodnuté, koľko bude žalobca platiť. Od žalobcu si svedkyňa pýtala kauciu, pretože žalovaný 2/ mal dlh na hypotéke približne 840,- eur, ale žalobca nemal toľko peňazí, pretože im nechceli vrátiť kauciu z predchádzajúceho ubytovania. O. W. zaplatila prvú splátku. Svedkyňa uviedla, že má vedomosť o o tom, že W. za žalobcu zaplatila dve alebo tri splátky. Po nasťahovaní žalobca svojvoľne dal preč sprchový kút. V prvej zmluve, ktorá bola podpísaná boli uvedené úplne iné skutočnosti ako je uvedené v druhej zmluve. V prvej zmluve bolo stanovené, že opravy si bude vykonávať žalobca sám bez toho aby upovedomil žalovanú stranu a predloží žalovanej strane faktúry spojené s vykonanými opravami. Toto bolo následne zmenené na znenie, že opravy bude vykonávať žalovaný 2/. Napriek tejto skutočnosti ich žalobca o výmenách neinformoval, neinformoval ani o výmene vodného čerpadla, pumpy, pretože táto nebola tak stará, ako tvrdí žalobca, keďže bola menená v čase, keď sa tam žalovaný 2/ s rodinou sťahoval. V. O. mala priateľa, chcela sa osamostatniť a napriek skutočnosti, že nemala so žalovaným 2/ dobré vzťahy, ktoré sa v súčasnosti zlepšujú, ho požiadala o to, aby mohla v predmetnej nehnuteľnosti bývať, s čím on súhlasil. V. O. preto išla za žalobcom, že chce dom, on ju nevpustil dovnútra, zavolali na nich policajtov. Žalobcovi bola následne doručená výpoveď a od doručenia výpovede žalobca nájom neplatil. Dom bol na začiatku v poriadku, ale keď sa žalobca odsťahoval, všetko bolo zdevastované. V prípade, ak bolo potrebné vymeniť plynový kotol, tak žalovaná 2/ má doma plynový kotol, ktorý by žalobcovi poskytla, ale žalobca ich potrebe o výmeny kotla neinformoval. Žalovaná 2/ pri nejakej príležitosti pred pani X. a W. spomenula, že nehnuteľnosť

žalovaného 1/ je pre ňu záťažou, nakoľko majú vyšší vek, žalovaný 2/ v predmetnej nehnuteľnosti niekedy nie je aj mesiac, a preto by chceli túto nehnuteľnosť dať do prenájmu. Na otázky svedkyňa uviedla, že žalobca a žalovaný 1/ sa pri prvom rozhovore rozprávali, že žalovaný 2/ nehnuteľnosť chce dať do prenájmu z dôvodu, že ho to zaťažovalo. Bola dohodnutá suma 170 alebo 180 eur, čo predstavovalo výšku splátky hypotéky. Zároveň sa rozprávali o podmienkach opráv v nehnuteľnosti. Zmluvu spisovala W. preto, lebo robí účtovníctvo okrem iného je aj bývalou švagrinou žalovanej 2/. Bolo to u nej doma a keď sa jej niečo nepáčilo, tak to vymazala. Svedkyňa uviedla, že úver, ktorý mal žalovaný 1/ mal splácať on, keď ale nemal peniaze, platili to rodičia. Nedoplatok vo výške 800 eur zaplatila svedkyňa. Technicky to prebiehalo nasledovne: Žalovaný 1/ mal zablokovaný účet, preto žalobca peniaze posielal na účet žalovanej 2/, ktoré otec vybral a osobne ich zaniesol do banky a platil ten hypotekárny úver. Svedkyňa uviedla, že bola prítomná pri podpise zmluvy, aj so žalovanou 2/, s ktorou prišli k W., pričom zmluva bola pripravená, túto si prečítali. Vyškrtlo sa to, s čím nesúhlasili a potom sa dohodol prenájom. V zmluve žiaľ nie je uvedená suma prenájmu, žalobca to zneužíval. Žalobca sám uviedol, že tŕpne každý mesiac, keď zaplatí nájomné, aby brat nezomrel. Svedkyňa uviedla, že ona kontrolovala nehnuteľnosť 2 alebo 3 krát, vtedy sa odpisovala ešte elektrika a žalovaný1/ tam bol 1 alebo 2 krát. Žalobca mal užívať len dom, ale záhradu neriešili jednak preto, že na ňu nemali čas a brali sme to tak samozrejme, že keď tam bude žalobca bývať, tak ju bude aj užívať. Na otázku súdu, ako vnímala priebeh uzatvorenia Nájomnej zmluvy, svedkyňa uviedla, že tým, že žalobcu poznala, dôverovali mu a sama verila, že je dobré, ak túto nehnuteľnosť prenajmeme niekomu, koho poznajú a nie niekomu cudziemu. Pri uzatvorení nájomnej zmluvy bola prítomná svedkyňa, žalovaná 2/, žalobca s partnerkou, pani W. s jej dcérou. Na konkrétne podmienky pri uzatvorení predmetnej zmluvy si nespomínala, rodičia len chceli, aby sa to tam udržiavalo, aby sa záhrada kosila, aby sa to tam udržiavalo a aby to nechátralo. Na otázku súdu, že vo svojej výpovedi uviedla, že neuvedenie sumy prenájmu je jej vina, uviedla, že si to neuvedomili pri podpise zmluvy, uvedomili si to až potom, keď sa im žalobca začal vyhrážať, že to dá na súd. Pri podpise zmluvy sa dohodlo, že nájom sa bude platiť len do výšky hypotéky. Svedkyňa uviedla, že za žalovaného 1/ podpísala Nájomnú zmluvu. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by sa do zmluvy čokoľvek dopisovalo ručne.

35. Svedkyňa V. O., vnučka žalovanej 2/ a dcéra žalovaného 1/ vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že z rozhovoru z rodiny vedela, že žalobca má dom v prenájme. Po troch rokoch sa s otcom - žalovaným 1/ rozprávala, že by chcela ísť bývať sama, na čo jej povedal, že má dom a že nech sa svedkyňa ide so žalobcom dohodnúť sama. Od prvého momentu na ňu žalobca kričal a všetky termíny stretnutia zrušil. Keď sa svedkyni so žalovaným 1/ nepodarilo so žalobcom stretnúť, spísali splnomocnenie, že svedkyňa môže žalovaného 1/ zastupovať v jeho mene pri obhliadke domu. Toto splnomocnenie neoverovali. Od prvého momentu bol žalobca agresívny, zavolal policajtov, hodinu kričal a až následne po nátlaku polície svedkyňu vpustil dovnútra. Stihla si pozrieť maximálne tri miestnosti, dvor ani nevidela. Upozornila ho na to, že chýba sprchový kút, a komín za 2.000 eur, na čo jej žalobca oznámil, že všetko, čo sa pokazilo, vyhodil. Už vtedy svedkyňa povedala, že nájomná zmluva je neplatná a že sa budú musieť aj tak vysťahovať. Od prvého momentu žalobcovi oznámila, že netrvá na okamžitom vysťahovaní a má čas na vysťahovanie, kým si nenájde nejakú inú formu bývania, keby to malo trvať aj pol roka. Keď už bol žalobca na tri štvrtiny vysťahovaný, bola sa svedkyňa pozrieť v nehnuteľnosti a videla diery v stene, ktoré žalobca sľúbil opraviť, čo sa nestalo a po vysťahovaní zostal v dome po nich bordel.

36. Podľa (ďalej len ), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

37. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

38. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

40. Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

41. Podľa , prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je na uzavretie zmluvy (ďalej len „“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

42. Podľa , včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím .

43. Podľa , zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie .

44. Podľa , písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

45. Podľa , právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

46. Podľa , účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

47. Podľa a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

48. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

49. Podľa , nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

50. Podľa , nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedá nájomca za škodu tým spôsobenú a nemá nároky, ktoré by mu inak prislúchali pre nemožnosť alebo obmedzenú možnosť užívať vec pre vady veci, ktoré sa včas prenajímateľovi neoznámili.

51. Podľa , ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.

52. Podľa , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

53. Podľa , zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

54. Podľa , ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

55. V predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 3.400,- eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.400,- eur od 18.08.2020 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa 01.10.2016 došlo medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bolo bezodplatné prenechanie užívania nehnuteľnosti v katastrálnom území A.. K odovzdaniu predmetu nájmu došlo na základe odovzdávacieho a preberacieho protokolu dňa 01.10.2016. Nájom nebol rušený až do januára 2020 kedy bola žalobcovi doručená výpoveď zmluvy o nájme nehnuteľnosti a k odovzdaniu rodinného domu došlo 15.03.2020.

56. Nájomná zmluva je konsenzuálnou zmluvou, t. j. vzniká v okamihu, kedy sa zmluvné strany dohodnú na jej obsahu. Podstatou nájomnej zmluvy podľa je prenechanie cudzej veci za odplatu nájomcovi, aby ju nájomca dočasne užíval, alebo aby z nej bral aj úžitky. Pojmovými znakmi nájomnej zmluvy teda sú: a) prenechanie veci na užívanie, alebo aj na branie úžitkov, b) individuálne určená vec, c) dočasnosť, d) odplatnosť Nájom vzniká predovšetkým na základe nájomnej zmluvy. Z obsahového hľadiska stačí, ak je v nájomnej zmluve určený predmet nájmu, keďže naplnenie ostatných pojmových znakov vyplýva buď zo samotnej podstaty nájmu, prípadne z konkrétnych ustanovení zákona (ak sa zmluva označí ako nájomná zmluva, je zrejmé, že smeruje k prenechaniu veci do užívania nájomcovi, ak sa v nájomnej zmluve nedohodne výška nájomného, podľa platí, že nájomca je povinný platiť nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy, s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania, ak nájomná zmluva neobsahuje ustanovenie o dobe nájmu, predpokladá sa, že nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú). Zákon pre nájomnú zmluvu vo všeobecnosti nevyžaduje osobitnú formu. Písomnú formu musí mať nájomná zmluva len v prípadoch, v ktorých to výslovne vyžaduje zákon (napr. pri nájme a podnájme nebytových priestorov podľa ,1503 ďalej pri zmluve o nájme pôdy, poľnohospodárskeho podniku a lesného pozemku podľa ). Nedodržanie písomnej formy nájomnej zmluvy ustanovenej zákonom spôsobí absolútnu neplatnosť právneho úkonu ( ). Pojmový znak odplatnosti odlišuje nájomnú zmluvu od iných vzťahov, ktoré majú s nájmom niektoré spoločné znaky, najmä od výpožičky ( a nasl. ), prípadne od užívacieho práva vecno-právnej povahy (najmä vecného bremena). Odplata za užívanie cudzej veci sa nazýva „nájomné“ ( a nasl. ), nie je však vylúčené, aby ju zmluvné strany nazvali inak - napríklad cena za nájom a pod. Nájomné určuje buď nájomná zmluva alebo zákon. Ak nie je nájomné dohodnuté v zmluve, platí, že nájomca je povinný platiť prenajímateľovi nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania ( ). Nájomné sa vyjadruje najmä v peniazoch, zákon však nevylučuje ani iné formy odplaty, najmä plnenie v naturáliách (napr. podielom na dosiahnutom úžitku z prenajatej veci) či v službách. Osobitné predpisy môžu ustanoviť, že nájomné je možné platiť výlučne v peniazoch (napr. o správe majetku štátu v znení noviel). Od nájomného je potrebné odlišovať ďalšie platby, ktoré sa uhrádzajú popri nájomnom, ide najmä o úhrady za energie a služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom (KTV, internet, upratovanie, prípadne ďalšie).

57. V predmetnom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná 2/ pri určitej príležitosti ponúkla žalobcovej partnerke nehnuteľnosť žalovaného 1/ na bývanie, túto skutočnosť potvrdil aj sám žalobca, žalovaná 2/, svedkyňa O. W. ako aj svedkyňa M. X.. Následne žalobca kontaktoval žalovaného 1/ s tým že počul, že žalovaný 1/ ide dať nehnuteľnosť do podnájmu. Uvedené potvrdzoval aj sám žalovaný 1/, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že sa nehnuteľnosť rozhodol prenajať potom, ako mu žalobca zavolal. Ako bolo uvedené vyššie, nájomná zmluva je konsenzuálnou zmluvou, t. j. vzniká v okamihu, kedy sa zmluvné strany dohodnú na jej obsahu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný 1/ sa ešte pred vyhotovením písomnej nájomnej zmluvy zo dňa 01.10.2016 dohodli na podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy, keďže medzi žalobcom a žalovaným 1/ bol určený predmet nájmu, a to nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného, pričom vôľa žalovaného 1/ smerovala k prenechaniu predmetnej nehnuteľnosti do užívania žalobcom.

58. Súd mal preto na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ došlo k dohode o nájme nehnuteľnosti. Následne mal žalovaný 1/ splnomocniť svedkyňu F. O. na ďalšie úkony v súvislosti s nehnuteľnosťou, keďže žalovaný 1/ mal pracovné povinnosti. Ako súd ustálil, vôľa žalovaného 1/ smerovala k nájmu predmetnej nehnuteľnosti, a preto aj úkony, ktoré mohla v mene žalovaného 1/ vykonávať svedkyňa F. O., mohli smerovať len k nájmu predmetnej nehnuteľnosti. Ako vyplynulo z dokazovania, na stretnutí dňa 01.10.2016 u pani W. bola najprv vyhotovená prvá písomná verzia nájomnej zmluvy, kde malo byť okrem iného stanovené, že opravy si bude vykonávať žalobca sám bez toho, aby o vykonaných opravách upovedomil žalovanú stranu a o vykonaných opravách by následne predložil žalovanej strane faktúry spojené s vykonanými opravami. Táto verzia nájomnej zmluvy však nebola stranami podpísaná, pretože nastala zmena v tom, že opravy na predmetnej nehnuteľnosti bude vykonávať žalovaný 2/ a nájomná zmluva v tomto znení bola následne podpísaná v dvoch vyhotoveniach. Ako bolo ďalej preukázané, práve táto druhá verzia nájomnej zmluvy bola zmluvou, na ktorej bol neskôr overený podpis žalovaného 1/ na príslušnom matričnom úrade. Z uvedeného teda vyplynulo, že dňa 01.10.2016 bola vyhotovená písomná Nájomná zmluva, ktorú namiesto žalovaného 1/ podpísala F. O.. Splnomocnenie tejto svedkyne na úkony v mene žalovaného 1/ však v tomto konaní medzi stranami sporu neboli sporné. Predmetom tejto písomnej nájomnej zmluvy bolo prenechanie predmetnej nehnuteľnosti na bezodplatné užívanie žalobcovi ako nájomcovi do užívania za účelom bývania. Podľa čl. III bod 1 veta druhá Nájomnej zmluvy, nájomca sa zaviazal užívať predmet nájmu v súlade s podmienkami uvedenými v tejto zmluve a platiť prenajímateľovi, t. j. žalovanému 1/ za užívanie predmetu nájmu odplatu (nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu). To, že v predmetnej písomnej nájomnej zmluve absentuje uvedenie výšky nájmu, resp. že v nájomnej zmluve bolo uvedené, že ide o bezodplatné užívanie, nespôsobuje podľa názoru súdu neplatnosť nájomnej zmluvy, keďže žalobca a žalovaný 1/ sa pred vyhotovením písomnej nájomnej zmluvy ústne dohodli na podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy. Z obsahového hľadiska stačilo, že v nájomnej zmluve bol určený predmet nájmu, keďže naplnenie ostatných pojmových znakov vyplýva buď zo samotnej podstaty nájmu, prípadne z konkrétnych ustanovení zákona. Ak teda nájomné nebolo určené v písomnej nájomnej zmluve, platilo, že žalobca ako nájomca bol povinný žalovanému 1/ ako prenajímateľovi platiť nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania ( ). Žalobca posielal na základe tejto zmluvy žalovanému 1/ sumy od 200,- do 250,- eur. Keďže strany sporu výšku týchto platieb nenamietali, súd mal za to, že išlo o nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. V tomto smere súd poukazuje na to, že v prípade, ak by žalobca užíval predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného 1/ bez toho, aby hradil nájomné, dochádzalo by na strane žalobcu k bezdôvodnému obohacovaniu sa.

59. Dňa 14.01.2020 bola žalobcovi žalovaným 1/ daná výpoveď zmluvy o nájme nehnuteľnosti - rodinného domu so súp. č. XXX v obci A., vo výpovednej dobe od 01.02.2020 do 30.04.2020, pričom dôvod výpovede žalovaný 1/ uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť potrebuje pre rodinného príslušníka. Dňa 15.03.2020 bol spísaný Preberací protokol medzi žalobcom ako odovzdávajúcim subjektom a žalovaným 1/ ako preberajúcim subjektom, z čoho mal súd za preukázané, že dňom 15.03.2020 bolo ukončené užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobcom a nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ bol ukončený dňom 30.04.2020.

60. Žalobca ďalej tvrdil, že medzi stranami sporu došlo k ústnej dohode ohľadom budúcej kúpy rodinného domu pričom výška zmluvnej kúpnej ceny nehnuteľnosti bola stanovená vo výške 33.000 tisíc eur. Žalobca tvrdil, že nespĺňal podmienky na získanie úveru na kúpu nehnuteľnosti a preto sa strany dohodli, že žalobca je oprávnený bezodplatne užívať nehnuteľnosť až do doby získania úveru a bude splácať dohodnutú kúpnu cenu vo výške 200,- eur na mesiac, ktoré zálohy boli zasielané na bankový účet žalovanej 2/. Žalovaný 1/ sám uviedol, že sa nedohodli na tom, že by žalovaný 1/ dom predal, a to z dôvodu, že má dve deti, ktoré v tom čase chodili do školy a ktoré by možno v budúcnosti mohli chcieť do nehnuteľnosti prísť bývať. Túto skutočnosť potvrdzuje aj svedkyňa F. O., ktorá vypovedala, že rodičia (t.j. žalovaná 2/ a jej manžel) boli akurát v kúpeľoch, keď za svedkyňou prišiel žalovaný 1/ a oznámil jej, že mu volal žalobca, že by sa chcel pozrieť do nehnuteľnosti. Táto svedkyňa potvrdila aj to, že žalobca a žalovaný 1/ sa pri prvom rozhovore rozprávali, že žalovaný 2/ nehnuteľnosť chce dať do prenájmu z dôvodu, že ho to zaťažovalo. Svedkyňa V. O., dcéra žalovaného 1/, v tejto súvislosti potvrdila, že sa so žalovaným 1/ o tom, že pôjde bývať do nehnuteľnosti bavila už aj pred 3-4 rokmi. Sám žalovaný 1/ uviedol, že žalovaný 1/ chcel, aby sa o dom niekto staral, pretože iba chátral, pretože nebol používaný a chcel, aby sa vetral, aby sa v ňom kúrilo. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by žalobca žalovanému

1/ uviedol, že chce nehnuteľnosť kúpiť. Voľa žalovaného 1/ teda smerovala k prenechaniu predmetnej nehnuteľnosti žalobcovi na užívanie, keďže ako vyplynulo z dokazovania, žalobca žalovaného 1/ oslovil práve z dôvodu nájmu nehnuteľnosti, iná vôľa prezentovaná žalobcom priamo žalovanému 1/ v konaní preukázaná nebola. Zo žiadneho ustanovenia písomnej nájomnej zmluvy zo dňa 01.10.2016 nevyplýva, že by sa žalovaný 1/ žalobcovi pri splnení žalobcom tvrdených skutočností zaviazal predať predmetnú nehnuteľnosť, resp. predmet nájmu. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že nájomnú zmluvu zo dňa 01.10.2016 pri podpise čítal a so všetkým súhlasil, pretože mal za to, že zmluva je platná. Zároveň však žalobca tvrdil, že pri podpise zmluvy chcel, aby bola nehnuteľnosť jeho. Toto tvrdenie však zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, keďže celý obsah predmetnej zmluvy hovorí o nájme nehnuteľnosti a zo žiadneho ustanovenia tejto zmluvy nevyplýva, že vôľou zmluvných strán bolo uzatvorenie inej ako nájomnej zmluvy. Sám žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že o tom, že predmetnú nehnuteľnosť kúpi a že do obdobia, kým žalobca nedostane úver, bude predmetnú nehnuteľnosť splácať v splátkach po 200,- eur, sa dohodol so žalovanou 2/, nie však so žalovaným 1/. Aj svedkyňa O. W. potvrdila, že partnerka žalobcu dostala od žalovanej 2/, že si žalobca neskôr môže dom aj kúpiť. V danom prípade mal preto súd za to, že strany sporu, t. j. žalobca a žalovaný 1/ spolu uzatvorili nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobca od 01.10.2016 užíval nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného 1/, pričom v konaní nebolo preukázané, že by bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej by sa žalobca a žalovaný 1/ dohodli na podmienkach kúpy predmetnej nehnuteľnosti. Ak sa žalobca domnieval, že žalovaný 1/ sa zaviazal uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť, mal sa svojho nároku na uzatvorenie kúpnej zmluvy domáhať inou žalobou. Pre úplnosť je teda potrebné uzavrieť, že v konaní nebola preukázaná vôľa žalovaného 1/ uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, z vykonaného dokazovania vyplynula len vôľa žalovaného 1/ prenajať predmetnú nehnuteľnosť žalobcovi. Keďže žalovaná 2/ nie je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, jej vyhlásenia o prípadnom budúcom predaji predmetnej nehnuteľnosti sú vo vzťahu k právnemu vzťahu žalobcu a žalovaného 1/ bez právneho významu, keďže nebolo preukázané, že aj žalovaný 1/ mal vôľu predať predmetnú nehnuteľnosť.

61. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola uzatvorená nájomná zmluva na dobu neurčitú, na základe ktorej žalobca užíval nehnuteľnosť žalovaného 1/ a za užívanie hradil nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

62. Žalobca tvrdil, že strany sporu sa dohodli na podmienke, že v prípade, ak žalobca splní podmienky na získanie úveru, bude mu nehnuteľnosť predaná za sumu 33.000,- eur, pričom suma, ktorú mesačne hradil žalovaným, bude odpočítaná od predajnej hodnoty nehnuteľnosti. V tomto smere súd dodáva, že aj v prípade, ak by sa v konaní na základe vykonaného dokazovania preukázalo, že žalobca a žalovaný 1/ sa na začiatku ich zmluvného vzťahu ústne dohodli, že žalobca môže užívať predmetnú nehnuteľnosť do času, kým splní podmienky na získanie úveru na kúpu predmetnej nehnuteľnosti a potom si môže nehnuteľnosť odkúpiť, pričom za užívanie predmetnej nehnuteľnosti do získania úveru bude žalobca žalovanému 1/ platiť sumu vo výške 200,- eur, ktorú mal žalobca zasielať žalovanej 2/ ako platobnému miestu, nemala by takáto ústna dohoda medzi žalobcom a žalovaným 1/ vplyv na vznik nájomnej zmluvy. Je potrebné zdôrazniť, že táto dohoda o možnosti budúcej kúpy nehnuteľnosti bola na základe vykonaného dokazovania žalobcovi prezentovaná iba žalovanou 2/, ktorej na základe vykonaného dokazovania nesvedčí vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Aj pri úvahe, že by takúto ústnu dohodu uzatvoril žalobca so žalovaným 1/, takúto ústnu dohodu žalobcu a žalovaného 1/ by bolo možné vnímať ako podmienku k nájomnej zmluve, na základe ktorej by žalobcovi vzniklo v budúcnosti právo domáhať sa v prípade získania úveru a uzatvorenia kúpnej zmluvy zníženia kúpnej ceny o výšku ním zaplateného nájomného za užívanie nehnuteľnosti. Keďže však žalobca v priebehu celého trvania vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ úver na kúpu nehnuteľnosti nezískal, nenaplnila by sa ani podmienka započítania zaplatených plnení na cenu nehnuteľnosti, keďže došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy na základe výpovede z nájmu nehnuteľnosti skôr, ako žalobca získal úver, ktorým úkonom žalovaného 1/ bola nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným 1/ ukončená. V tomto smere súd dodáva, že v prípade preukázania dohody žalobcu a žalovaného 1/ o budúcom predaji nehnuteľnosti by označovanie platieb zasielaných žalobcom žalovanému 1/ s informáciou pre príjemcu o zálohe na kúpu nehnuteľnosti malo zmysel pri výpočte kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti. Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania, medzi žalobcom a žalovaným 1/ v priebehu celého trvania nájomného vzťahu nedošlo podľa a k uzatvoreniu písomnej kúpnej zmluvy, resp. budúcej kúpnej zmluvy, a preto na žalobcom hradené platby titulom užívania nehnuteľnosti nie je

možné nazerať inak, ako na platby hradené titulom nájomnej zmluvy. Keďže iná ako dohoda o nájme nehnuteľnosti medzi žalobcom a žalovaným 1/ v konaní preukázaná nebola, nemohla sa uplatniť ani podmienka započítania platieb žalobcom titulom kúpnej ceny na nehnuteľnosť.

63. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd nemal žalobcov nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom prijímania platieb žalovanými ako splátok kúpnej ceny nehnuteľnosti za preukázaný, a preto žalobu žalobcu v tejto časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.

64. Žalobca sa ďalej podanou žalobou voči žalovanému 1/ domáhal zaplatenia sumy 1.642,05 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.642,05 eura od 18.08.2020 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia z toho dôvodu, že žalobca v predmetnej nehnuteľnosti žalovaného 1/ vymenil kotol v hodnote 1182,09 eura, radiátor v hodnote 70,39 eura a pumpu v studni v hodnote 389,57 eura. Žalobca uviedol, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia titulom, že za žalovaného 1/ plnil to, čo mal žalovaný 1/ podľa práva plniť sám. V konaní nebolo sporné, že žalobca v nehnuteľnosti vymenil kotol v hodnote 1182,09 eura, radiátor v hodnote 70,39 eura a pumpu v studni v hodnote 389,57 eura, pričom o cene predmetných hnuteľných vecí boli predložené žalobcom účtenky. Ako súd konštatoval vyššie, žalobca užíval predmetnú nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy a preto ak ako nájomca vynaložil na predmetnú nehnuteľnosti žalovaného náklady pri oprave, na ktoré bol povinný prenajímateľ, mal by nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca vo svojej výpovedi sám uviedol, že k výmene kotla došlo 24.decembra z dôvodu, že kotol sa už predtým niekoľkokrát opravil a odborník žalobcovi povedal, že nemá zmysel ho opravovať a že ho treba vymeniť z dôvodu, že praskol na mieste, kde sú horiace plamene. Žalovaných o výmene kotla neinformoval z dôvodu, že žalovaní mali samy uviesť, že nemajú príjem v takej výške, aby si výmenu kotla mohli dovoliť. Toto tvrdenie žalobcu v konaní preukázané nebolo. Žalobca ďalej uviedol, že neskôr bolo potrebné vymeniť aj čerpadlo, pričom staré čerpadlo sa vyhodilo. Tieto veci boli vymenené z dôvodu, že si žalobca s partnerkou myslel, že dom je ich a žalovaných s potrebou výmeny neoboznamovali. Postupne sa vymenil aj radiátor, pretože bol deravý na takom mieste, na ktorom sa nedal opraviť. Vyhodil sa radiátor zo spálne, nainštaloval sa tam radiátor z kuchyne a do kuchyne sa kúpil nový radiátor. Z uvedeného vyjadrenia žalobcu mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobca žalovanému 1/ potrebu opravy vyššie uvedených vecí neoznamoval a z tohto dôvodu teda ani nemohol mať súhlas na výmenu, resp. opravu týchto vecí. Neobstojí v tomto smere ani tvrdenie žalobcu, že si myslel, že dom je jeho a preto potrebu opráv žalovanému 1/ neoznamoval, keďže zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by predmetná nehnuteľnosť bola vo vlastníctve žalobcu, resp. že by žalobca mohol s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať ako s vlastnou. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalobca ako nájomca, ktorý vynaložil na predmetnú nehnuteľnosť náklady pri oprave, vykonal túto opravu so súhlasom žalovaného 1/ ako prenajímateľa alebo že by žalovaný 1/ ako prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, mal podľa názoru súdu žalobca nárok požadovať od žalovaného 1/ len to, o čo sa žalovaný 1/ obohatil. V danom prípade žalobca žiadal žalovaného 1/ o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1642,05 eura, pričom nebolo v konaní žiadnym dôkazom preukázané, že ide o sumu, o ktorú sa žalovaný 1/ obohatil, t.j. o koľko sa vykonanými opravami zhodnotila predmetná nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného 1/, pretože žalobca pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal iba z nákupnej hodnoty predmetných vecí, pričom v konaní nepreukázal skutočnú hodnotu obohatenia žalovaného 1/.

65. Na základe uvedeného preto súd žalobu žalobcu aj v časti o zaplatenie sumy 1.642,05 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.642,05 eura od 18.08.2020 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia zamietol.

66. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

67. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa postupom podľa . Keďže súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní plne úspešnou stranou sporu, a preto im súd proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

69. Podľa , o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom Štúrova 9, 950 48 Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.