Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-295-2017.pdf
PDF · 141.4 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/295/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne: T. D., bytom J. B. XX, zastúpená advokátom JUDr. Jaroslavom Hujíkom, Hviezdoslavova 3, Prievidza, proti žalovanému: D. D., bytom O. XX, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Námešným, Nábr. sv. Cyrila 47, Prievidza, o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. júna 2017, č. k. 8C/187/2013 - 178, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu doručenú súdu 31.12.2013 a žalobu doručenú súdu 20.11.2014 zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v podiele 100 %.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa prvou žalobou doručenou súdu 31.12.2013 proti žalovanému domáhala nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného, a to uzavretia zmluvy, na základe ktorej bude žalovaný zaviazaný previesť na žalobkyňu spoluvlastnícky podiel 1/3 na pozemkoch v katastrálnom území Prievidza označených ako parcela číslo XXXX/XX, orná pôda, 18.295 m2 a parcela číslo XXXX/ X, orná pôda, 2.264 m2 (ďalej len „sporné pozemky“) za už pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve zaplatenú kúpnu cenu. Žalobu žalobkyňa odôvodnila uzavretou zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, ktorú predložila v osvedčenej kópii. Okrem toho sa žalobkyňa domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty 1.659,70 eur v dôsledku toho, že žalovaný na výzvu kúpnu zmluvu neuzavrel. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a tvrdil, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve predložená žalobkyňou takto uzavretá nebola, lebo v čl. VII tejto zmluvy bol dátum, do ktorého mala byť uzavretá kúpna zmluva uvedený nie do 31.12.2012, ale do 31.12.2008. Na výzvu originál podľa neho takto uzavretej zmluvy nepredložil. Žalobkyňa sa druhou žalobou doručenou súdu 20.11.2014 proti žalovanému domáhala nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného, a to uzavretia zmluvy, na základe ktorej bude žalovaný zaviazaný previesť na žalobkyňu nehnuteľnosti (všetko zastavané plochy a nádvoria) v katastrálnom území Prievidza zapísané na liste vlastníctva číslo 9085, a to: parcela číslo 1403/2 18 m2, 1403/3 18 m2, 1403/5 33 m2, 1403/8 244 m2, 1403/12 638 m2, 1403/13 414 m2, 1436 18 m2, 1437 18 m2, 1438 18 m2, 1439/2 17 m2, 1440/2 15 m2, 1441/2 12 m2, 1442/2 10 m2, 1443/2 8 m2, 1444/2 6 m2, 1445/22 1 m2, 1445/3 3 m2, 1446/2 3 m2, 1446/3 1m2, 1447/2 5 m2, 1448/2 7 m2, 1449/2 9m2, 1450/2 11 m2, 1451/2 13 m2, 1452/2 15 m2, 1453/2 17 m2, parcela číslo 1454 18 m2, 1455 18 m2, 1456/2 17 m2, 1457/4 38 m2, 1481/10 1575 m2, 1481/11 286 m2, 1871/6 514 m2, 1871/8 81 m2, 1871/9 285 m2, 1871/12 2217 m2, 1871/13 2128 m2, 3264/33 3736 m2, 3264/34 41 m2 za už pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve zaplatenú kúpnu cenu, a
to na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorá bola uzavretá v mene žalovaného jeho zástupcom
- manželom žalobkyne. Okrem toho sa žalobkyňa domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty 1.659,70 eur v dôsledku toho, že žalovaný na výzvu kúpnu zmluvu neuzavrel. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a tvrdil, že manžela žalobkyne nesplnomocnil na to, aby v jeho mene uzavrel zmluvu, na základe ktorej by bol oprávnený uzavierať zmluvy týkajúce sa uvedených pozemkov.
3. Vo vzťahu k prvej žalobe z vykonaného dokazovania a medzi stranami to ani nebolo sporné vyplynulo, že spoluvlastnícke podiely na sporných pozemkoch nadobudli pôvodne kúpou z roku 2006 do podielového spoluvlastníctva, a to každý v 1/3 žalovaný, žalobkyňa s manželom a tretia osoba. Medzi stranami nebolo sporné, že z dôvodu začatia podnikania žalovanou a s tým spojeného zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne s jej manželom, žalobkyňa a jej manžel zmluvou z 27.4.2007 previedli na žalovaného, s ktorého otcom v tom čase boli v priateľskom vzťahu, svoj 1/3 spoluvlastnícky podiel, pričom už pri tomto prevode sa dohodli na tom, že tento spoluvlastnícky podiel prevedie na nich žalovaný späť. Okrem toho žalovaný v tomto období nadobudol aj spoluvlastnícky podiel tretej osoby, pričom sa so žalobkyňou dohodol, že i tento spoluvlastnícky podiel prevedie na žalobkyňu. Teda medzi stranami nebolo sporné, že v roku 2007 sa dohodli na tom, že výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností sa z dôvodov na strane žalobkyne stane načas žalovaný, ktorý následne prevedie pôvodný spoluvlastnícky podiel žalobkyne a jej manžela a tretej osoby, teda spoluvlastnícky podiel 2/3 na žalobkyňu. Podstatou skutkového rozporu medzi žalobkyňou a žalovaným bolo to, že podľa žalobkyne malo v roku 2007 medzi ňou a žalovaným dôjsť k dohode aj o tom, že žalobkyňa mala v tomto období od žalovaného kúpou, resp. vyporiadaním starých dlhov, ktoré vznikli žalovanému, resp. jeho otcovi, voči žalobkyni a jej manželovi pri kúpe z roku 2006, nadobudnúť aj zvyšný 1/3 podiel sporných nehnuteľností. Žalovaný, ktorý sa na právnych úkonoch týkajúcich sa nehnuteľností zúčastňoval len formálne, keďže všetky veci za neho vybavoval jeho otec, takéto dojednanie poprel a tvrdil, že na žalobkyňu sa zaviazal previesť len podiel 2/3. Formálnym prejavom tohto skutkového rozporu medzi žalobkyňou a žalovaným bolo to, že medzi nimi bol sporný obsah zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k tejto zmluve nebolo medzi stranami sporné to, či medzi nimi, a to žalovaným ako budúcim predávajúcim a žalobkyňou ako budúcou kupujúcou bola 20.9.2007 uzavretá zmluva, v ktorej bolo okrem iného dojednané, že žalovaný sa zaväzuje na žalobkyňu previesť okrem iného 2/3 spoluvlastnícky podiel na sporných pozemkoch za už zaplatenú kúpnu cenu. Sporné však medzi stranami bolo dokedy bol žalobca povinný takúto kúpnu zmluvu uzavrieť. Zatiaľ čo žalovaný tvrdil, že v zmluve bolo dojednané, že kúpna zmluva sa má uzavrieť do 31.12.2008, žalobkyňa tvrdila, že povinnosť uzavrieť zmluvu bolo stanovená do 31.12.2012. Na túto spornú skutočnosť bola žalobkyňou predložená listina, ktorý súd vykonal ako dôkaz (čl. 3 - 5, čl. 89, príloha B), a to obcou Malá Čausa 6.2.2012 osvedčená fotokópia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorej uzavretie bolo datované dňom 2.4.2017, no podpis žalovaného na zmluve bol osvedčený obcou Veľká Čausa až 20.9.2007, z ktorej vyplývajú medzi stranami nesporné skutočnosti o záväzku žalovaného previesť na žalobkyňu spoluvlastnícky podiel 2/3 na sporných nehnuteľnostiach. Žalovaný však spochybňoval ustanovenie čl. VII tejto listiny, podľa ktorého k uzavretiu kúpnej zmluvy malo dôjsť nie do 31.12.2012, ale do 31.12.2008. K tomu treba uviesť, že žalovaný kúpnou zmluvou už z 4.2.2008 previedol na obchodnú spoločnosť, ktorej spoločníkmi a konateľmi bola žalobkyňa a jej manžel podiel 2/3 na sporných nehnuteľnostiach (čl. 53 - 54). Z toho je zrejmé, že žalobkyňa a žalovaný už v roku 2008 konali v zrejmom rozpore so zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, keď žalovaný so súhlasom žalobkyne podiel 2/3 na sporných pozemkoch, ktoré mal previesť na žalobkyňu, previedol na obchodnú spoločnosť žalobkyne, resp. jej manžela. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že v roku 2007 sa žalovaný stal výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom v tomto roku aj podpísal listinu, ktorou sa zaviazal previesť na žalovanú spoluvlastnícky podiel 2/3 na sporných pozemkoch, pričom v roku 2008 bolo medzi žalobkyňou a žalovaným dohodnuté, že na obchodnú spoločnosť žalobkyne prevedie i spoluvlastnícky podiel 2/3. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v priebehu roka 2007 k svojmu spoluvlastníckemu podielu 1/3 nadobudol aj spoluvlastnícky podiel žalobkyne s manželom a tretej osoby, pričom v súvislosti s týmto nadobudnutím dvoch spoluvlastníckych podielov po 1/3 sa zaviazal na žalobkyňu previesť spoluvlastnícky podiel 2/3 a nie aj svoj podiel, ktorý nadobudol v roku 2006. Uvedený skutkový záver o tom, že žalovaný v roku 2007 nemal, a to ani podmienene v budúcnosti, vôľu previesť na žalovanú sporné nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve, ale len podiel 2/3, o ktorom sa dohodol tak, že ho späť prevedie, svedčí i to, že v roku 2008 podiel 2/3 previedol na obchodnú spoločnosť ovládanú žalobkyňou a jej manželom. Ak by medzi stranami skutočne bolo dohodnuté, že žalovaný na žalobkyňu prevedie aj svoj podiel 1/3, viedlo by to v roku 2008 nielen k prevodu všetkých podielov na žalobkyňu,
resp. jej obchodnú spoločnosť, ale muselo by to i viesť k tomu, aby sa žalovaná už v tomto období domáhala prevodu 1/3 spoluvlastníckeho podielu.
4. Vo vzťahu k druhej žalobe z vykonaného dokazovania a medzi stranami to nebolo sporné vyplynulo, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo 9085 nadobudli do podielového spoluvlastníctva v rovnakých podieloch 1 žalovaný a žalobkyňa s manželom. Medzi stranami nebolo sporné, že z dôvodu začatia podnikania žalovanou a s tým spojeného zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne s jej manželom, žalobkyňa a jej manžel zmluvou z 22.3.2007 previedli na žalovaného svoj spoluvlastnícky podiel, pričom už pri tomto prevode sa dohodli na tom, že tento spoluvlastnícky podiel 1 prevedie na nich žalovaný späť. Teda medzi stranami nebolo sporné, že v roku 2007 sa dohodli na tom, že výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností sa z dôvodov na strane žalobkyne stane žalovaný, a to len na čas a následne prevedie pôvodný spoluvlastnícky podiel žalobkyne a jej manžela, teda spoluvlastnícky podiel 1/2 na žalobkyňu. Podstatou skutkového sporu medzi žalobkyňou a žalovaným bolo to, že podľa žalobkyne malo v roku 2007 medzi ňou a žalovaným dôjsť k dohode o tom, že žalobkyňa mala v tomto období od žalovaného kúpou nadobudnúť aj jeho podiel 1/2 podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX. Žalovaný takéto dojednanie poprel a tvrdil, že na žalobkyňu sa zaviazal previesť len podiel 1, ktorý bol na neho prevedený z dôvodov na strane žalovanej. Formálnym prejavom tohto skutkového rozporu medzi žalobkyňou a žalovaným bolo to, že medzi nimi bol sporný obsah plnomocenstva z 12.2.2008. Z listín predložených žalobkyňou vyplynulo, že 30.1.2008 žalovaný ako budúci predávajúci uzavrel s obchodnou spoločnosťou žalobkyne ako budúcim kupujúcim zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa zaviazal v prospech tejto spoločnosti previesť okrem iného niektoré pozemky zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX (čl. 8 - 10). Žalobkyňa svoj nárok proti žalovanému však opierala o zmluvu z 7.10.2008 (čl. 13 - 15), ktorá bola v mene žalovaného ako budúcim predávajúcim uzavretá jej manželom na základe plnomocenstva vystaveného žalovaným 12.2.2008 na strane jednej a žalobkyňou ako budúcou kupujúcou na strane druhej. Medzi stranami nebolo sporné to, že žalovaný splnomocnil manžela žalobkyne na dispozíciu s nehnuteľnosťami na liste vlastníctva číslo XXXX. Bolo však medzi nimi sporné to, či bol manžel žalobkyne s týmito pozemkami oprávnený disponovať v celosti alebo len v polovici. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila originál splnomocnenia (čl. 89, príloha A), z ktorého vyplývalo, že žalovaný 12.2.2008 splnomocnil manžela žalobkyne na to, aby v jeho mene okrem iného disponoval s nehnuteľnosťami na liste vlastníctva číslo 9085. Žalovaný toto poprel a uviedol, že manžela žalobkyne splnomocnil len na to, aby disponoval polovicou pozemkov na liste vlastníctva číslo XXXX. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil originál plnomocenstva (čl. 91, príloha A), z ktorého vyplýva, že žalovaný 12.2.2008 splnomocnil manžela žalobkyne na to, aby v jeho mene disponoval podielom 1 nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Na oboch obsahovo rozdielnych splnomocneniach bol podpis žalovaného osvedčený obsahovo, vrátane čísla knihy osvedčení, rovnakou osvedčovacou doložkou obce Veľká Čausa. K tomu treba uviesť, že žalovaný kúpnou zmluvou už z 4.2.2008 previedol na obchodnú spoločnosť, ktorej spoločníkmi a konateľmi bola žalobkyňa a jej manžel viaceré nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX (čl. 53 - 54). Pre posúdenie preto bolo podstatné posúdenie toho, či žalovaný mal vôľu v roku 2008 konať tak, aby, hoci aj podmienene, previedol všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX na žalobkyňu. Rovnako ako v prvom prípade z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by súčasťou dohody strán z roku 2007, keď žalobkyňa previedla na žalovaného svoj podiel 1 bolo i to, že od žalovaného, či už kúpou alebo vyporiadaním jeho predchádzajúcich záväzkov voči jej manželovi, nadobudne i jeho podiel na týchto pozemkoch. Predmetom ich dohody bolo len to, že žalovaný sa formálne z dôvodov na strane žalobkyne stane vlastníkom aj jej podielu 1, ktorý na ňu následne prevedie, čo aj vyplýva zo žalovaným predloženého originálu plnomocenstva, z ktorého vyplýva, že jej manžela splnomocnil na dispozíciu len s podielom 1 pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX. Tomu, že z týchto neprehľadných vzťahov sa žalovaný, resp. skôr jeho otec na strane jednej a žalobkyňa, resp. skôr jej manžel vyporiadali už v roku 2008 svedčí i to, že v tomto roku žalovaný previedol na obchodnú spoločnosť žalobkyne a jej manžela viaceré nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX.
5. Čo sa týka právneho posúdenia uvedených skutočností treba uviesť, že zo zhodných tvrdení strán je zrejmé, že už zmluvy uzavreté medzi nimi v roku 2007, ktorými žalobkyňa a jej manžel na žalovaného prevádzali spoluvlastnícky podiel 1/3 na pozemkoch parcela číslo XXXX/XX a XXXX/X a spoluvlastnícky podiel 1 na pozemkoch na liste vlastníctva číslo XXXX sú neplatné, a to z dôvodov podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže pri uzavretí týchto zmlúv strany nechceli vyvolať následok podľa § 588 Občianskeho zákonníka, teda to, že žalovaný sa stane vlastníkom spoluvlastníckych podielov
žalovanej, ale to, že žalovaný bude formálne len pre účely evidencie nehnuteľností vystupovať ako ich vlastník. Tento zastretý účel kúpnych zmlúv následne negovali uzavieraním zmlúv o uzavretí budúcich kúpnych zmlúv a podpisovaním plnomocenstiev, ktorých účelom nebolo vytvorenie záväzku spočívajúceho v uzavretí budúcich zmlúv, ale zabezpečenie spätného nadobudnutia podielov žalobkyne. I tieto úkony strán treba považovať za neplatné, keďže svojich obsahom a účelom spolu s pôvodne uzavretými kúpnymi zmluvami obchádzali ustanovenia § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci kúpnej zmluvy si môžu písomnou zmluvou dohodnúť aj iné vedľajšie dojednania majúce povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou. Je zrejmé, že z dôvodov na strane žalobkyne takto svoj právny vzťah nevyjadrili, zastierali ho nepodmienenou a bezvýhradnou kúpnou zmluvou s následnými plnomocenstvami a zmluvami o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorými zastierali a obchádzali zákonom v § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravený právny úkon. Preto treba i žalovaným manželovi žalobkyne vystavené plnomocenstvá a medzi stranami uzavreté zmluvy o uzavretí budúcich kúpnych zmlúv považovať za neplatné právne úkony, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže ich účelom bolo obchádzanie § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Týmito úkonmi strany zastierali to, že žalovaný sa nestal bezvýhradným a nepodmieneným vlastníkom podielov prevedených na neho žalobkyňou a jej manželom v roku 2007. Z komplexu týchto čo do obsahu neplatných právnych úkonov však nie je zrejmé, že by vôľou strán pri uzavretí týchto právnych úkonov a následných vkladov do katastra nehnuteľností bolo to, čoho sa svojimi žalobami domáhala žalobkyňa, teda že žalovaný sa za ňou už zaplatenú kúpnu cenu zaviazal previesť aj svoj v roku 2006 nadobudnutý spoluvlastnícky podiel 1/3 na pozemkoch parcela číslo 8122/15 a 8120/7 a svoj spoluvlastnícky podiel 1 na pozemkoch na liste vlastníctva číslo XXXX. Preto nemožno dospieť k záveru podľa § 41a ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka o tom, že by žalobkyňou tvrdené právne úkony, a to zmluva o budúcej kúpnej zmluve z 20.9.2007 vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu 1/3 na pozemkoch parcely číslo XXXX/15 a XXXX/7 a zmluva z 7.10.2008 vo vzťahu k pozemkom na liste vlastníctva číslo 9085 spôsobovali následky právneho úkonu, ktorým malo byť to, že žalovaný sa žalobkyni zaviazal tieto nehnuteľnosti previesť za dohodnutú odplatu. Inak povedané z vykonaného dokazovania nič nenasvedčovalo tomu, že by žalovaný tieto svoje podiely v rámci neplatne uzavretých úkonov na žalobkyňu previedol, resp. zaviazal sa previesť. Preto súd obe žaloby zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov konania v podiele 100 % priznal v celom rozsahu procesne úspešnému žalovanému proti žalobkyni, ktorej obe žaloby boli v celom rozsahu zamietnuté. 6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, v ktorom žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobám v celom rozsahu vyhovie. Uviedla, že vo vzťahu k žalobe, ktorou sa domáha nahradenia vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy v súlade so zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 2.4.2007 (žalovaného podpis osvedčený 20.9.2007), t.j. vyššie uvedených dvoch pozemkov v podieloch po 1/3-ine, dospel súd na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam majúcim za následok aj nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný totiž nepreviedol, pokiaľ ide o parc.č. CKN XXXX/XX a parc.č. CKN XXXX/X spoluvlastnícky podiel 2/3- iny. Vyplýva to aj zo súčasného zápisu v LV č. XXXX (parc.č. CKN XXXX/XX) a v LV č. XXXXX (parc.č. CKN XXXX/X), ktorých spoluvlastníkom už od roku 2007, kedy nadobudol podiel aj žalovaný bol v podiele vo veľkosti 1/3-ina aj D. X., ktorý je spoluvlastníkom v tomto podiele aj v súčasnosti. Z uvedených pozemkov jej teda žalovaný nepreviedol žiadny spoluvlastnícky podiel, a preto skutkové zistenie súdu, že jej previedol z týchto pozemkov 2/3-iny nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je zjavne nesprávne, čo potvrdzujú aj aktuálne výpisy z vyššie uvedených LV. Vo vzťahu k uvedeným dvom pozemkom sa teda mala realizovať zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 2.4.2007, ktorú dňa 20.9.2007 (deň osvedčenia podpisu žalovaného) uzavrel sám žalovaný. Žalobe, ktorou sa domáha nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného vo vzťahu k uvedeným dvom pozemkom nebol teda žiadny dôvod nevyhovieť. Vo vzťahu k vyššie uvedenej zmluve o budúcej zmluve nezodpovedá skutočnosti záver súdu prvej inštancie, že žalovaný mal splnomocniť jej manžela len na dispozíciu podielom v 1/2- ici splnomocnením zo dňa 12.2.2008, pretože takéto tvrdenie žalovaného napokon vyvracia aj obsah zmluvy o budúcej zmluve, ktorú žalovaný podpísal osvedčene dňa 20.9.2007. Vo vzťahu k zmluve o budúcej kúpnej zmluve osvedčene podpísanej žalovaným 20.9.2007 je obsiahnutý aj jej záväzok ako budúceho kupujúceho zaplatiť za celý predmet kúpy podľa zmluvy datovanej dňom 4.2.2007, žalovanému sumu 291.000,- Sk (9.659,43 €), ktorú kúpnu cenu žalovanému zaplatila dňa 20.9.2007. G. D. teda v zastúpení žalovaného uzavrel takú zmluvu, ktorá nebola pokiaľ ide o rozsah prevodu u vyššie uvedených pozemkov v rozpore so zmluvou podpísanou žalovaným dňa 20.9.2007. Pokiaľ ide o žalobu týkajúcu sa vyššie uvedených parc. č CKN 8122/15 a parc.č CKN XXXX/X, tieto boli zakúpené od pána B. v roku 2006 v podieloch po 1/3-ine žalovaným a manželom. Bolo dohodnuté, že
žalovaný mal vyhľadať neskôr záujemcov o kúpu nehnuteľností, pričom predmetom predaja mal byť jeho i ich podiel z nehnuteľností. Keďže žalovaný záujemcu nezabezpečil a potreboval v roku 2007 finančné prostriedky, práve preto sa dohodli, že svoje podiely z nehnuteľností prevedie za odplatu na ňu. Teda kauzou prevodov boli vyššie uvedené skutočnosti, čo ušlo pozornosti súdu pri posudzovaní veci a boli zo strany súdu popletené podiely z nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania a z iných nehnuteľností, ktoré predmetom tohto konania nie sú. Práve tie podiely vo veľkosti 1/3-ina z vyššie uvedených dvoch pozemkov mal povinnosť žalovaný previesť do jej vlastníctva podľa zmluvy, ktorú podpísal dňa 20.9.2007. Teda žalovaný nemal povinnosť jej previesť predmetné nehnuteľnosti v celosti, ako sa mylne domnieva súd prvej inštancie. Veď žalovaný ani nikdy nebol vlastníkov týchto pozemkov v celosti. Teda žalobou sa nedomáha nahradenia prejavu vôle žalovaného vo väčšom rozsahu než sa žalovaný skutočne sám zmluvou o budúcej zmluve podpísanou dňa 20.9.2007 zaviazal a za ktorý podiel aj prevzal kúpnu cenu, tak ako vyššie uviedla. Ak by žalovaný nebol mal vôľu tento podiel jej previesť, nebol by predsa zmluvu uzavrel, podpísal. Pokiaľ ide o druhú žalobu, týkajúcu sa nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX pre kat. úz. Prievidza, súd prvej inštancie dospel k záveru, že spoluvlastnícky podiel, z týchto zmluvou zo dňa 22.3.2007 previedli na žalovaného, pričom to malo byť len na čas a následne jej mal žalovaný previesť pôvodný podiel patriaci do BSM jej a manžela, pričom žalovaný tvrdil, že jej mal povinnosť previesť len podiel v 1/2-ici a nie nehnuteľnosti v celosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením plnomocenstva podpísaného žalovaným dňa 12.2.2008, ktorým splnomocnil jej manžela na dispozíciu s nehnuteľnosťami zapísaným v LV č. XXXX bez akéhokoľvek obmedzenia. Podľa zistenia súdu však zostalo sporné, vzhľadom na skutkové tvrdenia žalovaného v tomto konaní, či mal povinnosť previesť jej nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX v celosti alebo len v 1-ici. Poukázal pritom na rozdielny obsah splnomocnení na dispozíciu predmetnými nehnuteľnosťami v podieloch v 1-ici, resp. bez obmedzenia na prevod len podielu 1/2 z nehnuteľností. Z obsahu plnomocenstva na základe ktorého G. D. uzavrel za žalovaného s ňou zmluvu o budúcej zmluve, ktorej realizácia je predmetom tohto konania, nevyplýva, že by bol býval obmedzený disponovať len polovicou predmetných nehnuteľností zapísaných v LV č. 9085. Niet žiadneho dôkazu, ktorý by spochybnil pravdivosť a dôveryhodnosť plnomocenstva podľa ktorého bol oprávnený G. D. za žalovaného uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorej realizácie sa v tomto konaní domáha. Žalovaný v tomto konaní totiž nevypovedal pravdivo v tom, že by jeho vôľou bolo previesť len podiel vo veľkosti 1/2-ica z nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX. Predtým ako bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve osvedčene podpísaná žalovaným osobne, t.j. v septembri 2007, žalovaný nadobudol aj podiel ktorý z týchto nehnuteľností vlastnili oni titulom kúpy od B.. Za kúpu týchto podielov zaplatil. Išlo o zmluvu z 22.3.2007. Až následne sa žalovaný dostal do finančných problémov a potreboval peniaze a preto bola uzavretá zmluva priamo žalovaným v septembri 2007. Tak ako vyplýva z výpovedí jej a G. D., tie nehnuteľnosti, ktorých prevod bol zabezpečený zmluvou o budúcej kúpnej zmluve sa nedali v roku 2007 odkúpiť od žalovaného, napriek tomu, že mal záujem o ich predaj v celosti, pretože na predmetnom LV č. XXXX bolo vyznačené obmedzenie, resp. zákaz dispozície z dôvodu súdnych konaní pred Okresným súdom v Trenčíne č. 36Cbi/4/2007 a č. 36Cbi/5/2007, v ktorých sa riešila neúčinnosť prevodov ich podielov na žalovaného a v ktorých konaniach bolo právoplatne rozhodnuté tak, že žaloby boli zamietnuté. Bolo teda právoplatne rozhodnuté, že predchádzajúce prevody týkajúce sa všetkých vyššie uvedených nehnuteľností neboli uskutočnené z dôvodov pre ktoré by sa žalobca úspešne domáhal neúčinnosti týchto prevodov. Keďže počas trvania týchto sporov žalovaný nemohol predmetné nehnuteľnosti previesť a potreboval finančné prostriedky, tak preto sa uzavrela zmluva o budúcej zmluve. Nešlo teda tak ako sa nedôvodne domnieva súd prvej inštancie o nedostatok vážnosti vôle previesť podiel z nehnuteľností do vlastníctva žalovaného z ich strany s absenciou výhrady práva spätnej kúpy, a teda aj o obchádzanie ustanovenia § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale o stav ktorý sa vytvoril náhodne, teda tým, že žalovaný potreboval finančné prostriedky a preto mal záujem previesť jej predmetné nehnuteľnosti v celosti. Veď za tieto prevzal kúpnu cenu podľa zmluvy, ktorú podpísal sám žalovaný dňa 20.9.2007. V tejto súvislosti poukazuje na to, že zrejme ušlo pozornosti súdu jej tvrdenie, ktoré prezentovala pred súdom aj prostredníctvom zástupcu Juraja D., že žalobca v tejto veci účelovo klame, o čom svedčia jeho iné vyjadrenia v iných konaniach pred Okresným súdom v Prievidzi, napr. v konaní č. 10C/38/2014. Žalovaný ani nepopieral, že uzavrel zmluvy o budúcich zmluvách, a to buď sám, alebo prostredníctvom splnomocnenca G. D., ktorého na prevody splnomocnil. Tieto dispozície realizované žalovaným alebo jeho splnomocnencom neboli do odvolania splnomocnenia žiadnym spôsobom spochybňované ani v konaní pred Okresným súdom Prievidza č. 15C/70/2014 (v napadnutom rozsudku nesprávne uvedený rok 2004) a súd v tomto konaní konštatoval, že do odvolania splnomocnenia uzavreli účastníci predmetného konania v roku 2006 a v roku 2007 viacero splnomocnení v rôznych formách, viacero zmlúv o budúcich zmluvách a následných kúpnych zmlúv, a to z vlastnej vôle, bez akýchkoľvek výhrad a pri plnom vedomí, pričom
obe procesné strany sa zhodli na tom, že k narušeniu vzťahov medzi nimi došlo v priebehu roku 2010. Napriek tomu, že aj zmluvy ktoré sú predmetom tohto konania boli uzavreté aj podľa zhodných prednesov jej, G. D. i žalovaného vo vyššie uvedenom súdnom konaní z vlastnej vôle, bez akýchkoľvek výhrad a pri plnom vedomí, teda platné zmluvy, súd naproti tomu v tomto konaní vyslovil nedôvodné úplne odlišný právny názor, že predmetné zmluvy sú neplatné, a to buď z dôvodu, že neobsahujú skutočnú vôľu zmluvných strán, alebo obchádzajú ustanovenie § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento právny názor súdu je nesprávny, nakoľko je v rozpore so skutočnou vôľou zmluvných strán pri posudzovaných právnych úkonoch v tomto konaní, pričom zastáva zhodný názor ako Okresný súd v Prievidzi vo veci č. 15C/70/2014, pretože ani žalovaný v uvedenom konaní, a ani žiadna iná procesná strana vážnosť vôle pri uzatváraní zmlúv alebo dohôd o plnomocenstve v roku 2007 nespochybnila. Nebol dôvod, tak ako vyššie uviedla, zazmluvniť tak ako sa nesprávne domnieva súd prvej inštancie do zmluvy o prevode podielov z nehnuteľností na žalovaného právo spätnej kúpy, pretože v tom čase keď sa prevod na žalovaného realizoval sa neuvažovalo o spätnom prevode. Úvaha o prevode nehnuteľností do jej vlastníctva sa vyvinula až následne po vytvorení nepriaznivej finančnej situácie u žalovaného, a to z dôvodu, že potreboval finančné prostriedky a prejavil záujem nehnuteľnosti previesť. Tak ako už v tomto konaní bolo uvedené, žalovaný v konaní pred Okresným súdom Trenčín č. 36Cbi/5/2007 vypovedal, že aj predmetné podiely z nehnuteľností od nich kúpil, aby s nimi mohol nakladať ako so svojimi. O žiadnom práve spätnej kúpy teda nebolo ani pomyslenie, ani reč, čoho dôkazom je aj výpoveď otca žalovaného v konaní Okresného súdu Prievidza č. 8C/187/2013. Teda nie je správny názor súdu prvej inštancie, že predmetné podiely z nehnuteľností mali byť prevedené z vlastníctva jej a manžela do vlastníctva žalovaného len dočasne, že tieto prevody sú neplatné, pretože takáto argumentácia je poplatná tvrdeniam žalovaného len v tomto konaní a úplne nezodpovedajúca výpovediam žalovaného, ako aj otca žalovaného v iných vyššie uvedených súdnych konaniach. Pretože spisy z týchto konaní boli pripojené k tomuto súdnemu spisu ako listinné dôkazy na oboznámenie, nemožno takýmto účelovým tvrdeniam žalovaného uveriť, pretože sú v rozpore s výpoveďami žalovaného i jeho otca vo vyššie uvedených konaniach, v ktorých nemali dôvod vypovedať účelovo a teda nepravdivo. Preto aj v tomto konaní tvrdí, že jej žaloby sú dôvodné, pretože sa opierajú o právne úkony, ktoré ich účastníci, buď priamo alebo prostredníctvom splnomocnenca uzavreli vážne, chceli vyvolať právne následky, ktoré Občiansky zákonník s takýmito právnymi úkonmi spája. Je teda oprávnený jej nárok, ktorého základom je základná zásada občianskoprávnych vzťahov, že uzavreté zmluvy je treba dodržiavať, plniť. Z obsahu uzavretých zmlúv nie je možné dedukovať, žeby ktorákoľvek zo zmluvných strán pri ich uzavretí nemala dostatok vážnosti vôle, že by ich vôľa nebola určitá alebo zrozumiteľná, alebo že by boli uzavreté v omyle. Nemožno prisvedčiť právnemu názoru súdu prvej inštancie, že zmluvami o budúcich zmluvách bol obídený zákon s následkom neplatnosti takýchto právnych úkonov podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu nedojednania vedľajších dojednaní podľa § 610 Občianskeho zákonníka. Ide o nesprávny výklad dotknutých ustanovení Občianskeho zákonníka vo vzťahu k posudzovaným právnym úkonom, pretože ustanovenie § 610 Občianskeho zákonníka, resp. ustanovenie o práve spätnej kúpy, nie sú takými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktorých dispozitívnu úpravu nemožno nahradiť iným zmluvným dojednaním. Ide súhrnne o vedľajšie dojednania nespôsobujúce neplatnosť právneho úkonu ku ktorému sú prípadne ako vedľajšie dojednania Občianskym zákonníkom demonštratívne upravené. Nejde teda o kogentné ustanovenia, ktorých obídenie by spôsobovalo ich možnú neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní Občianskeho zákonníka ako ucelenej komplexnej normy nemožno pri jeho aplikácii opomenúť predovšetkým jeho všeobecné ustanovenia upravené v prvej hlave prvej časti, najmä v ustanovení § 2 ods. 3. Jednoznačne teda nemožno odchylne upraviť, resp. obísť len kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo však neplatí pri vedľajších ustanoveniach, resp. dispozitívnych ustanoveniach umožňujúcich rôznu zmluvnú úpravu, ktorá nemusí zodpovedať dispozitívnym ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Preto aj zmluvná voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov je obmedzená len kogentnými ustanoveniami OZ, v rozpore s ktorými nie je ani uzavretie zmluvy o budúcej zmluve - upravenej v § 50a Občianskeho zákonníka, prípadne v inej zmluve uzavretej podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Napriek ich právnej argumentácii - odlišnej od právneho posúdenia súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že jej vyššie uvedené dôvody spochybňujúce skutkové zistenia súdu vychádzajú z posúdenia vykonaného dokazovania ako celku, teda z posúdenia všetkých súvislostí ktoré vyšli najavo vo všetkých vyššie uvedených súdnych konaniach a nielen z účelových tvrdení žalovaného a jeho otca v tomto konaní. Vyššie uvedenú argumentáciu potvrdzuje aj to, že jej manžel mal od žalovaného splnomocnenie zo dňa 12.2.2007 na základe ktorého uzavrel za žalovaného zmluvu o budúcej kúpnej zmluve z januára 2008 s jej obchodnou spoločnosťou, voči čomu nemal žalovaný nikdy žiadne výhrady a napokon sám aj riadne uzavrel zmluvy s obchodnou spoločnosťou na nehnuteľnosti ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z mesiaca
január 2008. Poukazuje na to, že sa nejednalo len o podiel 1/2-ica z nehnuteľností. Následne dňa 7.10.2008 uzavrela so žalovaným zastúpeným Jurajom D. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve aj na zvyšok nehnuteľností obsiahnutých v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ktoré ešte boli vo vlastníctve žalovaného a neboli prevedené v súlade so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve uzavretej priamo so žalovaným dňa 20.9.2007, pretože pred Okresným súdom v Trenčíne prebiehali konania o neúčinnosť právnych úkonov na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby v tejto veci. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.
8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v konečnom dôsledku ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď žalobu doručenú súdu 31.12.2013 a žalobu doručenú súdu 20.11.2014 zamietol.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa prvou žalobou doručenou súdu prvej inštancie 31.12.2013 proti žalovanému domáhala nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného, a to uzavretia zmluvy, na základe ktorej bude žalovaný zaviazaný previesť na žalobkyňu spoluvlastnícky podiel 1/3 na pozemkoch v katastrálnom území Prievidza označených ako parcela číslo XXXX/XX, orná pôda, 18.295 m2 a parcela číslo XXXX/X, orná pôda, 2.264 m2 (ďalej len „sporné pozemky“) za už pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve zaplatenú kúpnu cenu a druhou žalobou doručenou súdu 20.11.2014 sa proti žalovanému domáhala nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného, a to uzavretia zmluvy, na základe ktorej bude žalovaný zaviazaný previesť na žalobkyňu nehnuteľnosti (všetko zastavané plochy a nádvoria) v katastrálnom území Prievidza zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, a to: parcela číslo XXXX/X 18 m2, 1403/3 18 m2, 1403/5 33 m2, 1403/8 244 m2, 1403/12 638 m2, 1403/13 414 m2, 1436 18 m2, 1437 18 m2, 1438 18 m2, 1439/2 17 m2, 1440/2 15 m2, 1441/2 12 m2, 1442/2 10 m2, 1443/2 8 m2, 1444/2 6 m2, 1445/22 1 m2, 1445/3 3 m2, 1446/2 3 m2, 1446/3 1m2, 1447/2 5 m2, 1448/2 7 m2, 1449/2 9m2, 1450/2 11 m2, 1451/2 13 m2, 1452/2 15 m2, 1453/2 17 m2, parcela číslo 1454 18 m2, 1455 18 m2, 1456/2 17 m2, 1457/4 38 m2, 1481/10 1575 m2, 1481/11 286 m2, 1871/6 514 m2, 1871/8 81 m2, 1871/9 285 m2, 1871/12 2217 m2, 1871/13 2128 m2, 3264/33 3736 m2, 3264/34 41 m2 za už pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve zaplatenú kúpnu cenu, a to na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorá bola uzavretá v mene žalovaného jeho zástupcom - manželom žalobkyne.
11. Vo vzťahu k prvej žalobe súd prvej inštancie správne konštatoval, že z vykonaného dokazovania a medzi stranami to ani nebolo sporné vyplynulo, že spoluvlastnícke podiely na sporných pozemkoch nadobudli pôvodne kúpou z roku 2006 do podielového spoluvlastníctva, a to každý v 1/3 žalovaný, žalobkyňa s manželom a tretia osoba. Rovnako správne konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že z dôvodu začatia podnikania žalovanou a s tým spojeného zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne s jej manželom, žalobkyňa a jej manžel zmluvou z 27.4.2007 previedli na žalovaného, s ktorého otcom v tom čase boli v priateľskom vzťahu, svoj 1/3 spoluvlastnícky podiel, pričom už pri tomto prevode sa dohodli na tom, že tento spoluvlastnícky podiel prevedie na nich žalovaný späť. Nesprávne však súd prvej inštancie dospel k záveru, že okrem toho žalovaný v tomto období nadobudol aj spoluvlastnícky podiel tretej osoby, a že sa so žalobkyňou dohodol, že i tento spoluvlastnícky podiel prevedie na žalobkyňu, nakoľko toto v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, pričom spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/3-ina bol D. X., ktorý je spoluvlastníkom v tomto podiele aj v súčasnosti. Teda odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami nebolo sporné, že v roku 2007 sa dohodli na tom, že spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v podiele 2/3 sa z dôvodov na strane žalobkyne stane načas žalovaný, ktorý následne prevedie pôvodný spoluvlastnícky podiel žalobkyne a jej manžela na žalobkyňu. Podstatou skutkového rozporu medzi žalobkyňou a žalovaným bolo teda to, že podľa žalobkyne malo v roku 2007 medzi ňou a žalovaným dôjsť k dohode aj o tom, že žalobkyňa mala v tomto období od žalovaného kúpou, resp. vyporiadaním starých dlhov, ktoré vznikli žalovanému, resp. jeho otcovi, voči žalobkyni a jej manželovi pri kúpe z roku 2006, nadobudnúť aj podiel žalovaného v 1/3. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie ďalej vyplýva, že žalovaný, ktorý sa na právnych úkonoch týkajúcich sa nehnuteľností zúčastňoval len formálne, keďže všetky veci za neho vybavoval jeho otec, takéto dojednanie poprel a tvrdil, že na žalobkyňu sa zaviazal previesť len podiel 1/3. Formálnym prejavom tohto skutkového rozporu medzi žalobkyňou a žalovaným bolo to, že medzi
nimi bol sporný obsah zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k tejto zmluve bolo teda medzi stranami sporné to, či medzi nimi, a to žalovaným ako budúcim predávajúcim a žalobkyňou ako budúcou kupujúcou bola 20.9.2007 uzavretá zmluva, v ktorej malo byť okrem iného dojednané, že žalovaný sa zaväzuje na žalobkyňu previesť okrem iného 2/3 spoluvlastnícky podiel na sporných pozemkoch za už zaplatenú kúpnu cenu. Sporné medzi stranami bolo aj to dokedy bol žalobca povinný takúto kúpnu zmluvu uzavrieť. Zatiaľ čo žalovaný tvrdil, že v zmluve bolo dojednané, že kúpna zmluva sa má uzavrieť do 31.12.2008, žalobkyňa tvrdila, že povinnosť uzavrieť zmluvu bolo stanovená do 31.12.2012. Na túto spornú skutočnosť bola žalobkyňou predložená listina, ktorý súd vykonal ako dôkaz (čl. 3 - 5, čl. 89, príloha B), a to obcou Malá Čausa 6.2.2012 osvedčená fotokópia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorej uzavretie bolo datované dňom 2.4.2017, no podpis žalovaného na zmluve bol osvedčený obcou Veľká Čausa až 20.9.2007. Žalovaný spochybňoval ustanovenie čl. VII tejto listiny, podľa ktorého k uzavretiu kúpnej zmluvy malo dôjsť nie do 31.12.2012, ale do 31.12.2008. Žalovaný kúpnou zmluvou už z 4.2.2008 previedol na obchodnú spoločnosť, ktorej spoločníkmi a konateľmi bola žalobkyňa a jej manžel podiel 1/3 na sporných nehnuteľnostiach (čl. 53 - 54). Z toho je teda aj podľa odvolacieho súdu zrejmé, že žalobkyňa a žalovaný už v roku 2008 konali v zrejmom rozpore so zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, keď žalovaný so súhlasom žalobkyne podiel 1/3 na sporných pozemkoch, ktoré mal previesť na žalobkyňu, previedol na obchodnú spoločnosť žalobkyne, resp. jej manžela. Skutkový záver o tom, že žalovaný v roku 2007 nemal, a to ani podmienene v budúcnosti, vôľu previesť na žalovanú aj svoj podiel 1/3 sporných nehnuteľností, ale len podiel 1/3, o ktorom sa dohodol tak, že ho späť prevedie, svedčí i to, že v roku 2008 podiel 1/3 previedol na obchodnú spoločnosť ovládanú žalobkyňou a jej manželom. Ak by medzi stranami skutočne bolo dohodnuté, že žalovaný na žalobkyňu prevedie aj svoj podiel 1/3, viedlo by to v roku 2008 nielen k prevodu tohto podielu na žalobkyňu, resp. jej obchodnú spoločnosť, ale muselo by to i viesť k tomu, aby sa žalovaná už v tomto období domáhala prevodu 1/3 spoluvlastníckeho podielu. Vo vzťahu k druhej žalobe súd prvej inštancie správne konštatoval, že z vykonaného dokazovania a medzi stranami to nebolo sporné vyplynulo, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo 9085 nadobudli do podielového spoluvlastníctva v rovnakých podieloch 1 žalovaný a žalobkyňa s manželom. Rovnako správne konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že z dôvodu začatia podnikania žalovanou a s tým spojeného zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne s jej manželom, žalobkyňa a jej manžel zmluvou z 22.3.2007 previedli na žalovaného svoj spoluvlastnícky podiel, pričom už pri tomto prevode sa dohodli na tom, že tento spoluvlastnícky podiel 1 prevedie na nich žalovaný späť. Teda ani podľa odvolacieho súdu medzi stranami nebolo sporné, že v roku 2007 sa dohodli na tom, že výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností sa z dôvodov na strane žalobkyne stane žalovaný, a to len na čas a následne prevedie pôvodný spoluvlastnícky podiel žalobkyne a jej manžela, teda spoluvlastnícky podiel 1/2 na žalobkyňu. Podstatou skutkového sporu medzi žalobkyňou a žalovaným bolo to, že podľa žalobkyne malo v roku 2007 medzi ňou a žalovaným dôjsť k dohode o tom, že žalobkyňa mala v tomto období od žalovaného kúpou nadobudnúť aj jeho podiel 1/2 podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva číslo 9085. Žalovaný takéto dojednanie poprel a tvrdil, že na žalobkyňu sa zaviazal previesť len podiel 1, ktorý bol na neho prevedený z dôvodov na strane žalovanej. Teda formálnym prejavom tohto skutkového rozporu medzi žalobkyňou a žalovaným bolo to, že medzi nimi bol sporný obsah plnomocenstva z 12.2.2008. Z listín predložených žalobkyňou pred súdom prvej inštancie vyplýva, že 30.1.2008 žalovaný ako budúci predávajúci uzavrel s obchodnou spoločnosťou žalobkyne ako budúcim kupujúcim zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa zaviazal v prospech tejto spoločnosti previesť okrem iného niektoré pozemky zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX (čl. 8 - 10). Žalobkyňa svoj nárok proti žalovanému však opierala o zmluvu z 7.10.2008 (čl. 13 - 15), ktorá bola v mene žalovaného ako budúcim predávajúcim uzavretá jej manželom na základe plnomocenstva vystaveného žalovaným 12.2.2008 na strane jednej a žalobkyňou ako budúcou kupujúcou na strane druhej. Medzi stranami nebolo sporné to, že žalovaný splnomocnil manžela žalobkyne na dispozíciu s nehnuteľnosťami na liste vlastníctva číslo XXXX. Bolo však medzi nimi sporné to, či bol manžel žalobkyne s týmito pozemkami oprávnený disponovať v celosti alebo len v polovici. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie predložila originál splnomocnenia (čl. 89, príloha A), z ktorého vyplývalo, že žalovaný 12.2.2008 splnomocnil manžela žalobkyne na to, aby v jeho mene okrem iného disponoval s nehnuteľnosťami na liste vlastníctva číslo XXXX. Žalovaný toto poprel a uviedol, že manžela žalobkyne splnomocnil len na to, aby disponoval polovicou pozemkov na liste vlastníctva číslo XXXX. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie originál plnomocenstva (čl. 91, príloha A), z ktorého vyplýva, že žalovaný 12.2.2008 splnomocnil manžela žalobkyne na to, aby v jeho mene disponoval podielom 1 nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie ďalej vyplýva, že
na oboch obsahovo rozdielnych splnomocneniach bol podpis žalovaného osvedčený obsahovo, vrátane čísla knihy osvedčení, rovnakou osvedčovacou doložkou obce Veľká Čausa. K tomu súd prvej inštancie správne uviedol, že žalovaný kúpnou zmluvou už z 4.2.2008 previedol na obchodnú spoločnosť, ktorej spoločníkmi a konateľmi bola žalobkyňa a jej manžel viaceré nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX (čl. 53 - 54). Pre posúdenie preto bolo podstatné posúdenie toho, či žalovaný mal vôľu v roku 2008 konať tak, aby, hoci aj podmienene, previedol všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX na žalobkyňu. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie pritom ani podľa odvolacieho súdu nevyplynulo, že by súčasťou dohody strán z roku 2007, keď žalobkyňa previedla na žalovaného svoj podiel 1 bolo i to, že od žalovaného, či už kúpou alebo vyporiadaním jeho predchádzajúcich záväzkov voči jej manželovi, nadobudne i jeho podiel na týchto pozemkoch. Predmetom ich dohody bolo aj podľa odvolacieho súdu len to, že žalovaný sa formálne z dôvodov na strane žalobkyne stane vlastníkom aj jej podielu 1, ktorý na ňu následne prevedie, čo aj vyplýva zo žalovaným predloženého originálu plnomocenstva, z ktorého vyplýva, že jej manžela splnomocnil na dispozíciu len s podielom 1 pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX. Tomu, že z týchto neprehľadných vzťahov sa žalovaný, resp. skôr jeho otec na strane jednej a žalobkyňa, resp. skôr jej manžel vyporiadali už v roku 2008 svedčí aj podľa odvolacieho súdu i to, že v tomto roku žalovaný previedol na obchodnú spoločnosť žalobkyne a jej manžela viaceré nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX.
12. Čo sa týka právneho posúdenia uvedených skutočností ( i keď v prípade prvej žaloby súd prvej inštancie z časti nesprávne zistil skutkový stav), v konečnom dôsledku súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zo zhodných tvrdení strán je zrejmé, že už zmluvy uzavreté medzi nimi v roku 2007, ktorými žalobkyňa a jej manžel na žalovaného prevádzali spoluvlastnícky podiel 1/3 na pozemkoch parcela číslo XXXX/XX a XXXX/X a spoluvlastnícky podiel 1 na pozemkoch na liste vlastníctva číslo XXXX sú neplatné, a to z dôvodov podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže pri uzavretí týchto zmlúv strany nechceli vyvolať následok podľa § 588 Občianskeho zákonníka, teda to, že žalovaný sa stane vlastníkom spoluvlastníckych podielov žalovanej, ale to, že žalovaný bude formálne len pre účely evidencie nehnuteľností vystupovať ako ich vlastník. Tento zastretý účel kúpnych zmlúv následne aj podľa odvolacieho súdu negovali uzavieraním zmlúv o uzavretí budúcich kúpnych zmlúv a podpisovaním plnomocenstiev, ktorých účelom nebolo vytvorenie záväzku spočívajúceho v uzavretí budúcich zmlúv, ale zabezpečenie spätného nadobudnutia podielov žalobkyne. I tieto úkony strán treba aj podľa odvolacieho súdu považovať za neplatné, keďže svojich obsahom a účelom spolu s pôvodne uzavretými kúpnymi zmluvami obchádzali ustanovenia § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci kúpnej zmluvy si môžu písomnou zmluvou dohodnúť aj iné vedľajšie dojednania majúce povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou. Aj podľa odvolacieho súdu je zrejmé, že z dôvodov na strane žalobkyne takto svoj právny vzťah nevyjadrili, zastierali ho nepodmienenou a bezvýhradnou kúpnou zmluvou s následnými plnomocenstvami a zmluvami o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorými zastierali a obchádzali zákonom v § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravený právny úkon. Preto aj podľa odvolacieho súdu treba i žalovaným manželovi žalobkyne vystavené plnomocenstvá a medzi stranami uzavreté zmluvy o uzavretí budúcich kúpnych zmlúv považovať za neplatné právne úkony, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže ich účelom bolo obchádzanie § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie teda správne dospel k záveru, že týmito úkonmi strany zastierali to, že žalovaný sa nestal bezvýhradným a nepodmieneným vlastníkom podielov prevedených na neho žalobkyňou a jej manželom v roku 2007. Z komplexu týchto čo do obsahu neplatných právnych úkonov však nie je ani podľa odvolacieho súdu zrejmé, že by vôľou strán pri uzavretí týchto právnych úkonov a následných vkladov do katastra nehnuteľností bolo to, čoho sa svojimi žalobami domáhala žalobkyňa, teda že žalovaný sa za ňou už zaplatenú kúpnu cenu zaviazal previesť aj svoj v roku 2006 nadobudnutý spoluvlastnícky podiel 1/3 na pozemkoch parcela číslo XXXX/XX a XXXX/X a svoj spoluvlastnícky podiel 1 na pozemkoch na liste vlastníctva číslo XXXX. Preto nemožno dospieť k záveru podľa § 41a ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka o tom, že by žalobkyňou tvrdené právne úkony, a to zmluva o budúcej kúpnej zmluve z 20.9.2007 vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu 1/3 na pozemkoch parcely číslo XXXX/XX a XXXX/ X a zmluva z 7.10.2008 vo vzťahu k pozemkom na liste vlastníctva číslo XXXX spôsobovali následky právneho úkonu, ktorým malo byť to, že žalovaný sa žalobkyni zaviazal tieto nehnuteľnosti previesť za dohodnutú odplatu. Z vykonaného dokazovania ani podľa odvolacieho súdu nič nenasvedčovalo tomu, že by žalovaný tieto svoje podiely v rámci neplatne uzavretých úkonov na žalobkyňu previedol, resp. zaviazal sa previesť. Preto súd prvej inštancie v konečnom dôsledku správne obe žaloby zamietol.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania v konečnom dôsledku vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd nepovažoval námietky žalobkyne za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v konečnom dôsledku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).