Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_5Co-300-2017.pdf
PDF · 99.83 KB
Case nature
Subarea
5Co/300/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcov 1/ W. V., štátnej občianky U. republiky, trvale bytom O., M. X. 7, 2/ T. J., štátneho občana U. republiky, trvale bytom O., M. R. P. XX, 3/ G. J., štátnej občianky U. republiky, trvale bytom mesto B. J., adresa pre doručovanie J. U. XXX, všetkých zastúpených JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 15/25 proti žalovaným 1/ Mestu Trenčín, so sídlom mestského úradu Trenčín, Mierové námestie 2, IČO: 00 312 037, zastúpenému GARANT PARTNER LEGAL s.r.o., so sídlom Bratislava, Einsteinova 21, IČO: 36 856 380, 2/COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom Trenčín, Mierové námestie 19, IČO: 00 168 912, zastúpenému JUDr. Jánom Martákom, advokátom, so sídlom Dolné Sŕnie 362, 3/ TERMION, s.r.o., so sídlom Žilina, Andreja Kmeťa 18, IČO: 36 930 003, 4/ Ing. O. P., štátnemu občanovi U. republiky, trvale bytom O., U. 8, 5/ Ing. P. P., štátnej občianke U. republiky, trvale bytom O., U. 8, žalobcovia 2/, 4/ a 5/ zastúpení JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, so sídlom Bratislava, Podjavorinskej 7, 6/ T. W., štátnej občianke U. republiky, trvale bytom O., M. G. XX, 7/ T. D., štátnemu občanovi U. republiky, trvale bytom O., P. 21 o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 26C/354/2010-289 zo dňa 26. júna 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalovaný 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ m a j ú proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania s ú žalobcovia 1/, 2/ a 3/ p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému 1/, spoločne a nerozdielne žalovanému 2/ a spoločne a nerozdielne žalovaným 3/, 4/ a 5/, v sumách aké budú vyčíslené rozhodnutím súdu prvej inštancie. Žalovaným 6/ a 7/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil /výrok I./ a rozhodol, že žalovaní 1/ až 7/ majú právo na náhradu trov konania vo výške 100 % /výrok II./. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia 1/ až 3/ sa podanou žalobou zo dňa 16.11.2010 voči žalovaným domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Trenčín, a to tak, že žiadali, aby súd určil, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi Jánovi Durasovi, nar. 17.04.1903 a zomr. 28.07.1970 v podiele 1/1. Písomným podaním doručeným súdu dňa 11.05.2017 žalobcovia súdu oznámili, že berú žalobu v celom rozsahu späť a žiadajú, aby súd zastavil konanie. Žiadali, aby súd rozhodol o trovách konania podľa § 257 CSP, a to s poukazom na skutočnosť, že v čase podania žaloby nemali k dispozícii originály listinných dôkazov týkajúcich sa vyvlastnenia pozemkov. Žalovaní 1/ až 7/ so späťvzatím žaloby súhlasili. Súd preto s odvolaním sa na ustanovenia § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") konanie pre späťvzatie žaloby zastavil. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 251, § 252, § 255 ods. 2, § 256 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1 a 2 CSP. Uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia podali žalobu dňa 16.11.2010, pričom ešte v roku 2011 sa všetci žalovaní vyjadrili, že s podanou žalobou nesúhlasia a o svojich tvrdeniach predložili listinné doklady. Žalovaný 1/ dokonca predložil listinné dôkazy (aj keď iba vo fotokópii), ale boli opatrené osvedčovacou doložkou. Keďže žalobcovia tieto neustále spochybňovali, žalovaný 1/ ich opakovane informoval, kde si ich môžu v origináloch zabezpečiť. Taktiež ako správne žalovaní namietali, z obsahu celého spisu (ani iným spôsobom) žalobcovia doposiaľ nepreukázali, že sa so žiadosťou o zabezpečenie potrebných listín obrátili priamo na pobočku Štátneho archívu v Trenčíne, a to aj napriek odporúčaniami MV SR, ktoré predložili k podanej žalobe. Žalobcovia tak podali žalobu bez toho, aby mali skutočne zabezpečené a preukázané všetky skutočnosti, a teda nevyčerpali všetky dostupné prostriedky na ich získanie. Naopak získanie týchto dôkazov sa tak v predmetnej veci "prenieslo" na žalovaných, ktorým s týmto vznikli trovy konania. Súd ďalej uviedol, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Aj z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd nemal preukázané, že v danej veci na strane žalobcov by existovali zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré by mal výnimočne prihliadnuť a aplikovať na rozhodnutie ustanovenie § 257 CSP. Naopak bolo preukázané, že žalobcovia podali nedôvodnú žalobu, na ktorej napriek vyjadreniu a predloženiu listinných dokladov, a to najmä žalovaným 1/ ešte v roku 2011, až do roku 2017 na takto podanej žalobe trvali. Nakoľko zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia, súd priznal náhradu trov konania protistrane, t. j. žalovaným 1/ až 7/ v zmysle § 256 odsek 1 CSP, pričom presná výška týchto trov bude vyčíslená samostatným uznesením.
2. Proti tomuto rozhodnutiu do výroku II. o náhrade trov konania podali včas odvolanie žalobcovia 1/ až 3/. Uviedli, že žalobcovia 1/ až 3/ pred podaním žaloby vyčerpali všetky im dostupné možnosti na získanie listinných dokladov, z ktorých by bolo možné zistiť, že sporné nehnuteľnosti boli v minulosti platne odňaté ich právnemu predchodcovi a prešli do vlastníctva štátu. Uvedené z pozemkovej knihy nevyplývalo a iný stav ako vyplýval zo zápisu v pozemkovej knihe bolo možné preukázať len právne perfektnou listinou. Za takúto však nebolo možné považovať neoverenú fotokópiu vyvlastňovacieho rozhodnutia ani fotokópiu, ktorej pravosť bola overená len žalovaným 1/ ako protistranou v tomto spore. Až opakované dôkazné návrhy žalobcov viedli súd prvej inštancie k tomu, že zabezpečil po dlhých rokoch trvania sporu originály takýchto listín, na základe čoho mali žalobcovia za preukázané, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam bolo ich právnemu predchodcovi odňaté právne relevantným spôsobom a preto pristúpili k späťvzatiu žaloby. Žalobcovia požiadali o zabezpečenie potrebných listín aj pobočku Štátneho archívu v Trenčíne, ktorú osobne viackrát navštívili a riaditeľku tejto pobočky osobne viackrát dotazovali na existenciu takýchto dokumentov. Vždy im bolo oznámené, že tieto listiny sa v pobočke Štátneho archívu v Trenčíne nenachádzajú. Žalobcovia ďalej poukázali na skutočnosť, že žalovaný 1/ ešte pred podaním žaloby vzbudil v žalobcoch pochybnosť o platnom odňatí vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ich právnemu predchodcovi tým, že k časti týchto nehnuteľností požiadal o vydanie notárskeho osvedčenia o vyhlásení o vydržaní. Na túto skutočnosť však súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neprihliadol. Rovnako neprihliadol ani na skutočnosť, že ak by sa už na začiatku sporu podaný dôkazný návrh žalobcov na zabezpečenie originálov dokladov o vyvlastnení riadne realizoval, nemusel súdny spor trvať takú dlhú dobu. Podľa žalobcov sú v tomto prípade splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP tak, aby žalovaným 1/ až 7/ nebola náhrada trov konania priznaná. Žalobcovia pred podaním žaloby vykonali rozsiahle šetrenie po všetkých dostupných archívoch vrátane archívu žalovaného 1/ na zistenie existencie právne perfektných listín preukazujúcich odňatie sporných nehnuteľností ich právnemu predchodcovi a napriek tomu sa im nepodarilo originály týchto listín získať. Súdu prvej inštancie sa to podarilo až po veľmi dlhom čase od podania žaloby. Žalovaný 1/ podaním žiadosti o vydanie notárskeho osvedčenia o vyhlásení o vydržaní sám u žalobcov vyvolal ďalšie pochybnosti o existencii takýchto relevantných listín a sám takéto ani pri svojom prvom vyjadrení vo veci nepredložil. Nepriznaním náhrady trov konania žalovaným by majetková sféra žalovaných nebola dotknutá veľmi výrazným spôsobom a naopak majetková sféra žalobcov by pri povinnosti nahradiť žalovaným trovy konania bola dotknutá veľmi výrazným spôsobom. Žalobcovia z týchto dôvodov navrhli, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalovaným 1/ až 7/ sa náhrada trov konania nepriznáva. 3. Žalovaný 1/ na odvolanie žalobcov písomne uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali existenciu dôvodov osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Sú to naopak oni, kto zavinil zastavenie konania a preto boli správne zaviazaní na náhradu trov konania. Listinné dôkazy, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú, si mohli zabezpečiť samy. Žalovaný 1/ ich vo fotokópii predložil pri vyjadrení 05.04.2011, pričom tieto kópie boli opatrené osvedčovacou doložkou. Keďže tieto listiny žalobcovia spochybnili, žalovaný 1/ opakovanie na pojednávaniach i písomnou formou žalobcov informoval, kde sú originály listín uložené. Napriek tomu žalobcovia ďalej spochybňovali pravosť predložených listinných dôkazov. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný 1/, aby odvolací súd v napadnutej časti uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 4. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril aj žalovaný 2/. Podľa neho bola žaloba podaná po premlčacej dobe, on mal nemalé náklady na zistenie skutkového stavu a naopak žalobcovia na preukázanie nimi tvrdeného skutkového stavu nespravili nič, len uviedli zavádzajúce a nepravé dôkazy. Boli to žalobcovia a nikto iný, kto mal povinnosť už pri podaní žaloby predložiť dôkazy, ktoré svedčia ich veci. Žalobcovia boli so skutkovým stavom oboznámený už v roku 2011 a ich odkaz na chybný alebo nesprávny údaj vo vzťahu k vlastníctvu v pozemkovej knihe je absurdný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o ich povinnosti nahradiť protistrane trovy konania je vecne správne a dôvod odvolania žalobcov nie je daný. Preto žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. 5. Žalovaní 3/, 4/ a 5/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že podľa nich tu neexistujú dôvody osobitného zreteľa, ktoré by dosahovali takú intenzitu, že by sa mohlo uvažovať o výnimke z procesnej zásady vyplývajúcej z § 256 ods. 1 CSP. Takýmto dôvodom nie je skutočnosť, že originály vyvlastňovacích listín vyžiadal súd prvej inštancie až teraz, následkom čoho vzali žalobcovia svoju žalobu späť. Zo spisu vyplýva, že tieto vyvlastňovacie listiny boli doručované právnemu predchodcovi žalobcov a preto ich mali mať žalobcovia k dispozícii. Ak sa nezachovali alebo stratili, je to ich zodpovednosť. Okrem toho žalobcovia nepreukázali, že by pred podaním žaloby dopytovali pobočku Štátneho archívu v Trenčíne. Ich tvrdenie v odvolaní, že tam boli niekoľkokrát osobne nie je dôveryhodné, nakoľko štátne archívy pracujú na základe písomných žiadaniek. Tiež sa mohli za účelom sprístupnenia relevantných listín obrátiť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám na žalovaného 1/. Žalobcovia teda nevyčerpali všetky dostupné prostriedky na získanie uvedených dokladov. Žalobcovia boli od začiatku sporu kvalifikovane zastúpení a mali si byť vedomí negatívnych dôsledkov predčasnej alebo nedôvodnej žaloby. Aj skutočnosť, že žalobcovia neakceptovali na vyvlastňovacích listinách osvedčovaciu doložku žalovaného 1/, ktorá je verejnou listinou, a trvali na predložení originálov je skutočnosť, ktorá má ísť na ťarchu žalobcov. Tí toto konania v podstate zneužili na to, aby sa dostali k listinám, ktoré sami stratili, začali spor, v ktorom im išlo len o to a mali by tak znášať sankčný následok v podobe povinnosti nahradiť trovy. Žalovaní 3/, 4/ a 5/ preto navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. 6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /CSP/ v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného 2/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. 7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia strana, ktorá procesne zavinila, že konanie muselo byť zastavené, je povinná hradiť jeho trovy. Procesné zavinenie zastavenia konania sa po zmene právnej úpravy /kedy od 01.07.2016 je platný a účinný Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil predchádzajúci Občiansky súdny poriadok/ musí posudzovať už nie len výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku /v tomto zmysle zavinenie zastavenia konania môže spočívať napríklad v tom, že bola podaná žaloba vo veci, v ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, alebo v ktorej prebieha iné konanie, alebo že bol a podaná žaloba proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, alebo došlo zo strany žalobcu späťvzatiu nedôvodne podanej žaloby/ ale aj tak, že procesné zavinenie zastavenia konania predstavuje konanie žalovaného, ktoré viedlo k tomu, že žalobca vzal svoju dôvodne podanú žalobu späť. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba je podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojí, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má byť také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, treba dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania procesne zavinil. 10. V danom prípade sa žalobcovia podanou žalobou zo dňa 16.11.2010 domáhali voči žalovaným určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi, čo odôvodňovali tým, že ich právny predchodca bol podľa zápisu v pozemkovej knihe výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Hoci bolo v pozemkovej knihe ohľadne týchto nehnuteľností poznamenané začatie vyvlastňovacieho konania pre mesto Trenčín, tak podľa žalobcov k vyvlastneniu nedošlo, resp. vyvlastnená bola len nepatrná časť sporných nehnuteľností, keď po poznamenaní začatia vyvlastňovacieho konania už žiadny ďalší zápis do pozemkovej knihy zaznamenaný nebol a ich právny predchodca zostal v pozemkovej knihe naďalej zapísaný ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností. Žalobcovia sa dopytovali na Štátnom archíve v Bratislave ako aj u Slovenského národného archívu ako skončilo vyvlastňovacie konanie, ktorého existencia bola poznamenaná v pozemkovej knihe a zo strany týchto inštitúcií im bolo oznámené, že k tomuto vyvlastňovaciemu konaniu sa žiadne dokumenty v ich archívnych materiáloch nenachádzajú. Svoje tvrdenie o uvedených dopytoch na menované inštitúcie žalobcovia pri podaní žaloby doložili listami zo strany Slovenského národného archívu zo dňa 10.08.2010 a Štátneho archívu v Bratislave zo dňa 19.08.2010. Z obsahu druhého z uvedených listov potom vyplynulo, že Štátny archív v Bratislave odporučil žalobcom obrátiť sa na svoju pobočku v Trenčíne, kde je uložený fond Okresného národného výboru v Trenčíne, keďže celé vyvlastňovacie konanie prebehlo na úrovni okresu. Prípadný dopyt ohľadne vyvlastňovacieho konania na Štátny archív v Bratislave, pobočka v Trenčíne žalobcovia v žalobe netvrdili ani nepreukázali žiadnym spôsobom. 11. Dňa 13.04.2011 žalovaní 1/ na výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe žalobcov vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, že sporné nehnuteľnosti boli vyvlastnené a to vyvlastňovacím výmerom Okresného národného výboru Trenčín zo dňa 20.12.1949 zn. 716-27/9-1949-I/4, právoplatným a vykonateľným dňa 27.03.1950 v spojení s Rozhodnutím Odboru výstavby a vodného hospodárstva Mestského národného výboru v Trenčíne zo dňa 20.08.1962 zn. 5012/1962-Ba/54, právoplatným a vykonateľným dňa 10.09.1962 a Rozhodnutím Odboru výstavby a vodného hospodárstva Mestského národného výboru v Trenčíne zo dňa 03.02.1965 zn. 8291/1964-Ba/54, právoplatným dňa 01.06.1965. Všetky tri uvedené rozhodnutia žalovaný 1/ k vyjadreniu predložil vo fotokópii, pričom prvé z uvedených rozhodnutí bolo opatrené osvedčovacou doložkou žalovaného 1/, podľa ktorej predložená fotokópia listiny doslovne súhlasí s predloženou osvedčenou fotokópiou a druhé dve rozhodnutia boli opatrené osvedčovacou doložkou žalovaného 1/, podľa ktorej fotokópia listiny doslovne súhlasí s predloženým originálom. 12. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že navrhuje, aby bol zadovážený celý spisový materiál týkajúci sa daného vyvlastňovacieho konania s tým, že žalovaný 1/ predložil rozhodnutia len vo fotokópiách, ktoré sám osvedčil. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k veci samej dňa 04.08.2014 uviedol, že originály ním predložených rozhodnutí sa nachádzajú vo verejnom archíve Mestského úradu Trenčín, kam prešla dokumentácia z okresných národných výborov a opätovne predložil sebou overené fotokópie prvých dvoch uvedených predmetných rozhodnutí, tentokrát obe overené z predloženého originálu. Dňa 19.09.2014 žalovaný 1/ predložil fotokópie a overené fotokópie zo spisovej dokumentácie týkajúcej sa predmetných vyvlastňovacích rozhodnutí. Žalobcovia na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 27.04.2016 spochybnili listinné dôkazy predložené žalovaným 1/ aj s poukazom na to, že im sa tieto dôkazy nepodarilo zabezpečiť. Na výzvu súdu žalovaný 1/ predložil dňa 27.09.2016 originály vyššie uvedených prvých dvoch vyvlastňovacích rozhodnutí. Po výzve súdu, kedy žalobcovia cestou svojho právneho zástupcu, nahliadli do spisu a oboznámili sa s predloženými originálmi vyvlastňovacích rozhodnutí, žalobcovia súdu písomne oznámili, že opakovane navrhujú zabezpečenie celého spisového materiálu, z ktorého pochádza vyvlastňovací výmer, nakoľko je predložený originál tejto listiny bez vyznačenej doložky právoplatnosti. Dňa 12.01.2017 bol zo strany žalovaného 1/ súdu predložený celý spisový materiál, z ktorého pochádza vyvlastňovací výmer. Žalobcovia cestou svojho právneho zástupcu následne dňa 23.02.2017 nahliadli do spisu a dňa 19.04.2017 súdu oznámili, že na podanej žalobe trvajú. Dňa 11.05.2017 žalobcovia vzali svoju žaloby späť s poukazom na skutočnosti, ktoré zistili z originálov listinných dôkazov, ktoré súd na ich opakované návrhy v spore zabezpečil. 13. Z uvedených zistených skutočností je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ vzali späť svoju žalobcu o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi, čím procesne zavinili následné zastavenie konania a preto sú tak povinní podľa § 256 ods. 1 CSP nahradiť protistrane trovy konania. 14. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, po preskúmané veci nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by podľa § 257 CSP predstavovali dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci výnimočne žalovaným proti žalobcom náhradu trov konania nepriznať. 15. S ohľadom na skutočnosti uvádzané žalobcami ako dôvod aplikácie ustanovenia § 257 CSP možno konštatovať, že ani odvolací súd nezistil, že by žalobcovia pred podaním svojej žaloby vykonali o skutočnostiach, ktoré boli podstatné pre ich úspech v spore a ktoré nakoniec viedli k späťvzatiu ich žaloby /vyvlastnenie sporných nehnuteľností ich právnemu predchodcovi/ také šetrenie, ktoré je možné od nich spravodlivo požadovať. Nebolo preukázané, že by sa žalobcovia so žiadosťou o získanie relevantných listín obrátili na pobočku Štátneho archívu v Trenčíne, hoci im to bolo odporúčané zo strany Štátneho archívu v Bratislave, podľa ktorého je na uvedenej pobočke uložený fond Okresného národného výboru v Trenčíne, ktorý vydal vyvlastňovací výmer ohľadne sporných nehnuteľností. Žalobcovia síce v spore /aj keď nie už v samotnej žalobe/ tvrdili, že sa obrátili aj na túto inštitúciu, čo ale nepreukázali žiadnym spôsobom. Odvolaciemu súdu sa tvrdenie žalobcov, že sa na pobočku Štátneho archívu v Trenčíne obracali ústne javí ako účelové, keďže podľa k žalobe pripojených listín sa žalobcovia na iné archívne inštitúcie obracali písomne. 16. Okrem toho je nutné, ako správne poukázal súd prvej inštancie, prihliadnuť aj na správanie sa žalobcov počas konania. Žalovaný 1/ v priebehu konania, 5 mesiacov po podaní žaloby žalobcov, predložil súdu vyvlastňovacie rozhodnutia ohľadne sporných nehnuteľností vo fotokópiách, ktoré ním boli, v rámci jeho pôsobnosti, overené. Žalobcovia však tieto listiny spochybnili a žiadali zadovážiť celý spisový materiál, z ktorého predložené vyvlastňovacie rozhodnutia pochádzali. Na svojej žalobe zotrvali aj po tom, čo boli predložené originály týchto listín a dokonca aj po tom, čo sa oboznámili s požadovaným spisovým materiálom, ktorý žalovaný 1/ predložil. 17. Na základe uvedených skutočností potom odvolací súd považuje za správne, že súd prvej inštancie pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby priznal žalovaným proti žalobcom podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania, pretože žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania a nebol preukázaný žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by podľa § 257 CSP výnimočne nemusela byť náhrada trov konania žalovaným priznaná. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ s tým, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť túto náhradu spoločne a nerozdielne žalovanému 1/, spoločne a nerozdielne žalovanému 2/ a spoločne a nerozdielne žalovaným 3/, 4/ a 5/, v sumách aké budú vyčíslené rozhodnutím súdu prvej inštancie. Odvolací súd v odvolacom konaní úspešným žalovaným 6/ a 7/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože týmto žalovaným žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).