Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/124/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, F., zastúpený Bc. Petrom Szabóom, bytom Pražská 1, Košice, o zaplatenie 126,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 17. októbra 2016, č. k. 24C/500/2015-60, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Michalovce z 21. decembra 2016, č. k. 24C/500/2015-72

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 126,58 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 3.6.2014 do zaplatenia (I) a priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania (II).

2. V celom rozsahu tak vyhovel žalobe, ktorou si žalobca uplatnil túto pohľadávku s príslušenstvom zo záväzkového vzťahu strán, založeného Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A7371510 zo dňa 5.12.2013 (ďalej tiež len „zmluva“), tvrdiac, že na základe zmluvy poskytoval žalovanému telekomunikačné služby, za ktoré žalovaný v určenej lehote splatnosti a ani neskôr nezaplatil vyúčtovanú cenu v žalovanej výške istiny.

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistení bezo zvyšku zodpovedajúcich týmto tvrdeniam žalobcu, pritom obranu žalovaného spočívajúcu na tvrdení, že zmluvu nemohol podpísať preto, že v čase jej uzavretia mu bol odcudzený občiansky preukaz, považoval len za účelovú na podklade správy Okresného riaditeľstva policajného zboru Michalovce, oddelenia dokladov zo dňa 28.5.2016, z ktorej vyplynulo, že občiansky preukaz č. M. XXX XXX, ktorým sa mal žalovaný preukázať pri uzatváraní zmluvy, bol evidovaný ako odcudzený až odo dňa 22.1.2016.

4. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 43 ods. 1 písm. a) a ods. 12 a § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa ust. § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, z ktorého vyvodil právnu povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi za poskytnuté telekomunikačné služby riadne vyúčtovanú cenu. Za omeškanie žalovaného s plnením tejto peňažnej povinnosti zároveň priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania s použitím ust. § 517 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov, vo výške vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plným procesným úspechom žalobcu v spore.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd vo vyhovujúcom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne, eventuálne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaný vytkol súdu prvej inštancie len skutkové vady. Prvoinštančný súd pochybil podľa jeho námietok tým, že ho v konaní nevypočul, hoc jeho výsluch bol podstatný. Za nesprávny považoval skutkový záver, že zmluvu uzavrel žalobca so žalovaným za situácie, keď už v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný tvrdil, že mu bol odcudzený občiansky preukaz a správou Okresného riaditeľstva policajného zboru Michalovce, Oddelenia dokladov, bola táto skutočnosť v konaní i potvrdená. Žalovaný akcentoval, že to bol žalobca, kto na odôvodnenie žalobného návrhu tvrdil, že so žalovaným uzavrel zmluvu, a preto ohľadne tejto, v konaní rozhodujúcej skutočnosti, viazlo dôkazné bremeno na ňom. Žalobca podľa názoru žalovaného dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto skutočnosti v konaní neuniesol. Žalovaný týmito výhradami k skutkovým zisteniam napadnutého rozsudku uplatnil podľa posúdenia odvolacieho súdu odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. e), poťažne písm. g) a písm. f) C.s.p. V odvolaní žalovaným formálne označené a citované odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) až d) a h) C.s.p. neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami k postupu alebo k rozhodnutiu prvoinštančného súdu, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody žalovaným účinne uplatnené.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), g) a f) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vo svojich skutkových zisteniach nedopustil pochybenia, a preto odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.3.2018 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

8. Žalovaný vymedzením odvolacích dôvodov proti napadnutému rozsudku učinil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť hodnotenia dôkazov a z neho vyvodený skutkový záver súdu prvej inštancie o uzavretí zmluvy práve žalovaným z pohľadu troch ním namietaných skutočností. Tou prvou je nevypočutie žalovaného v konaní, druhou je kolízia tohto záveru so správou polície o evidovaní odcudzenia alebo straty občianskeho preukazu žalovaného a tou poslednou je absencia výpovednej hodnoty žalobcom predložených listinných dôkazov k spornej skutočnosti podpísania zmluvy žalovaným.

9. Podľa ust. § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

10. Podľa ust. § 151 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11. Žalobný dôvod uplatneného nároku podľa žaloby vyplýval z existencie záväzkového vzťahu strán, čo nevyhnutne predpokladalo skutkové tvrdenie žalobcu, že so žalovaným uzavrel zmluvu. Na preukázanie tohto tvrdenia žalovaný predložil písomnú zmluvu, ktorú podľa údajov v jej záhlaví a podľa údajov pod zmluvným textom mal podpísať práve žalovaný. K žalobe žalobca pripojil tiež vyúčtovacie faktúry a dodatočnú výzvu na plnenie, z ktorých podľa zistenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že to bol žalovaný, komu žalobca tiež vyúčtoval cenu poskytovaných telekomunikačných služieb a dodatočne ho i vyzval na splnenie omeškaných peňažných povinností. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu k tomuto

tvrdeniu žalobcu uviedol, že sa domnieva, že zmluvu so žalobcom uzavrel niekto iný a vysvetlil, že pokiaľ si dobre spomína, v čase keď došlo k uzavretiu zmluvy túto nemohol podpísať preto, že v tom období stratil občiansky preukaz. Tvrdil tiež, že podpis na zmluve sa nepodobá na jeho podpis.

12. Z pohľadu citovaného ust. § 151 ods. 2 C.s.p. nemožno podľa názoru odvolacieho súdu nazerať na vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého sa len domnieva, že zmluvu uzavrel niekto iný, pretože pokiaľ sa dobre pamätá nemohol ju podpísať sám z dôvodu odcudzenia občianskeho preukazu a na jeho vyjadrenie, že podpis na zmluve sa jeho podpisu nepodobá, ako na kvalifikované popretie skutkového tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy so žalovaným. Výhrady žalovaného k tvrdeniu žalobcu boli totiž založené len na neistom predpoklade odlišného vývoja skutkového deja, podstata ktorého spočívala na možnom zneužití občianskeho preukazu žalovaného inou osobou po tom, čo mu bol tento odcudzený, prípadne ho stratil. Žalovaný týmto tvrdením prirodzene vniesol do konania istú pochybnosť o totožnosti osoby, ktorá so žalobcom uzavrela zmluvu. Túto však súd prvej inštancie dostatočne rozptýlil vyžiadaním informácie od Obvodného oddelenia PZ v Michalovciach, zo správy ktorého z 28.5.2016 vyplynulo, že občiansky preukaz č. M. XXX XXX, z ktorého boli podľa obsahu zmluvy v zmysle povinnosti vyplývajúcej z ust. § 43 ods. 2 písm. b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získané a overené údaje účastníka, bol žalovanému vydaný dňa 25.3.2013 a až od 22.1.2016, teda s odstupom takmer troch rokov od uzavretia zmluvy a už v priebehu tohto konania, zaevidovaný ako odcudzený. Žalovaný týmito hypotetickými a ako sa ukázalo sčasti i nepravdivými tvrdeniami vyvolal dôkaznú situáciu, v ktorej súd prvej inštancie celkom dôvodne považoval tvrdenia žalobcu za vierohodné a správne z nich či už ako z nesporných alebo z preukázaných skutkovo i vyšiel. Jeho rozhodnutie preto spočíva na správnom posúdení rozloženia dôkazného bremena strán v spore i na správnom vyhodnotení vykonaných dôkazov a jeho záveru, že zmluvu so žalobcom uzavrel práve žalovaný, niet čo vytknúť.

13. Celkom nedôvodne žalovaný v odvolaní vytýkal tiež nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie pre nevykonanie dôkazu výsluchom žalovaného. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že procesnú možnosť prezentovať svoje tvrdenia a argumenty a uplatňovať tiež ďalšie prostriedky procesnej obrany, prípadne aj procesného útoku v spore, mal žalovaný v celom priebehu konania, pričom až na odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom, ako už bolo zmienené na inom mieste, vyjadril len svoje domnienky, bol v konaní úplne pasívny a bez ospravedlnenia sa nezúčastnil ani pojednávania nariadeného súdom prvej inštancie na prejednanie veci. V konaní tak predovšetkým absentovali určité a právne relevantné vyjadrenia žalovaného, ktorými by došlo ku kvalifikovanému popretiu skutkových tvrdení žalobcu. Treba si zároveň uvedomiť, že procesná strana hoc jej formálny výsluch je jedným z dôkazných prostriedkov, má za podmienok a obmedzení vyplývajúcich z Civilného sporového poriadku priestor uvádzať tie isté skutočnosti v priebehu konania a tak výsluch strany má význam skôr pre posúdenie vierohodnosti jeho tvrdení ako význam dôkazný, keďže pri tomto dôkaznom prostriedku by pri dodržaní procesných pravidiel koncentrácie konania, malo vlastne ísť už len o zopakovanie už urobených tvrdení. Ďalšie tvrdenia (oproti odporu proti platobnému rozkazu) žalovaný nakoniec neuviedol ani v odvolaní.

14. Odvolacia námietka žalovaného poukazujúca na rozpor skutkového záveru prvoinštančného súdu, že zmluvu uzavrel žalobca so žalovaným so správou Obvodného oddelenia PZ v Michalovciach zo dňa 28.5.2016, je podľa odvolacieho súdu mylná a vyvolaná len zrejmou pisateľskou chybou, ktorej sa súd prvej inštancie dopustil pri písomnom vyhotovovaní rozsudku. V bode 5 jeho odôvodnenia totiž súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že podľa správy Obvodného oddelenia PZ v Michalovciach zo dňa 28.5.2016 bol občiansky preukaz žalovaného evidovaný ako odcudzený od 5.12.2013, pritom z tejto správy vyplýva, že k tomu došlo až od 22.1.2016. Právoplatným opravným uznesením súd prvej inštancie medzičasom toto pochybenie v odôvodnení napadnutého rozsudku napravil.

15. Odvolací súd z týchto dôvodov ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok ako vo vyhovujúcom výroku, tak aj v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalobcu v spore.

16. Podľa ust. § 396 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. (3)Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

17. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. V odvolacom konaní mal žalobca plný procesný úspech, a preto v súlade s citovaným ust. § 255 ods. 1 C.s.p. mu vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. Nakoľko však podľa obsahu súdneho spisu žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).