Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/69/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 24785199, v konaní práv. zast. Advokátska kancelária Gallo s. r. o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, IČO: 36 715 352 proti žalovanému T. R., W.. XX. XX. XXXX, F. F. F., XX. E. XXXX/ XX, v konaní práv. zast. Advokátska kancelária JAKUBIS & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bratislava, Zámocká 36, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 8 787,98 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu, ktorou sa žaloba domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8 483,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8 598,80 Eur od 24. 06. 2015 do 29. 04. 2017, zo sumy 8 446,80 Eur od 30. 04. 2017 do 30. 05. 2017, zo sumy 8 294,80 Eur od 31. 05. 2017 až do zaplatenia z a m i e t a .

V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

Žalovaný m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 93 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28. 09. 2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8 787,98 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 26. 06. 2015 až do zaplatenia.

2. V priebehu konania vzal čiastočne žalobu späť ohľadom istiny 304,-- Eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný uhradil dňa 29. 04. 2017 sumu 152,-- Eur a dňa 30. 05. 2017 sumu 152,-- Eur. Súd v zmysle § 145 ods. 2 v tejto časti konanie zastavil.

3. Súd vykonal dokazovanie žalobným návrhom, vyjadrením strán, ich výsluchom, zmluvou o splátkovom úvere uzatvoreným medzi Slovenskou sporiteľňou a. s. a žalovaným dňa 05. 11. 2012, výpisom z účtu, obchodnými podmienkami, korešpondenciou Slovenskej sporiteľne a. s. a žalovaného, zmluvou o postúpení pohľadávky a jej prílohou a zistil tento skutkový stav:

4. Podľa tvrdenia žalobcu, jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa a. s. uzatvoril so žalovaným dňa 05. 11. 2012 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 6 000,-- Eur. Žalovaný sa ho zaviazal splácať v mesačných splátkach po dobu 120 mesiacov po 119,41 Eur. Keďže porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, po predchádzajúcej výzve jeho právny predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňom 03. 06. 2015. Z týchto dôvodov žiadal žalobe vyhovieť.

Na výzvu súdu špecifikoval žalovanú sumu podaním zo dňa 05. 12. 2016. Pôvodne žalovaná suma 8 787,98 Eur pozostávala z nedoplatku istiny v sume 5 980,-- Eur, úrokov v sume 2 618,80 Eur a úroku z omeškania ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v sume 189,18 Eur. Poukázal na pripojený výpis z účtu, keď z dlžnej istiny poskytnutého úveru 6 000,-- Eur bola zaplatená suma 20,-- Eur, z celkovej výšky úrokov 3 072,03 Eur zaplatená suma 453,23 Eur, v platobnej histórii označená ako predpis úroku resp. riadny úrok, z poplatkov za správu úveru suma 20,93 Eur, za zaslanie upomienky suma 75,-- Eur, za poistenie úveru 36,03 Eur a za spracovateľský poplatok 169,-- Eur. Celkove uhradil žalovaný ku dňu 18. 06. 2015 sumu 774,19 Eur. Po čiastočnom späťvzatí návrhu podaním zo dňa 21. 09. 2017 zostala predmetom sporu suma 8 483,98 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 8 598,80 Eur od 24. 06. 2015 do 29. 04. 2017, zo sumy 8 446,80 Eur od 30. 04. 2017 do 30. 05. 2017 a zo sumy 8 294,80 Eur od 31. 05. 2017 až do zaplatenia.

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Jeho právny zástupca vzniesol námietku premlčania nároku s poukazom na znenie § 101 a § 103 OZ. Ďalej uviedol, že je potrebné sa zaoberať otázkou, či postúpenie pohľadávky voči žalobcovi je platné a účinné v súvislosti so znením § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Zb. a § 39 OZ. Z predložených listinných dôkazov žalobcu nemožno vyvodiť, že by si zmluvné strany osobitne dojednali oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Pokiaľ žalobca poukazoval na predložené všeobecné obchodné podmienky, tieto boli účinné až od 01. 01. 2015, keď k uzavretiu zmluvy došlo 05. 11. 2012. Poprel, že by právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť. Zmluva o postúpení pohľadávky je potom neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ, keďže na žalobcu nemohlo byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorej splatnosť ešte nenastala. Ku postúpeniu pohľadávky môže dôjsť iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo nebolo preukázané. Žalovaný ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že mu dlhuje žalovanú sumu. Pripojená tabuľka pre jej netransparentnosť a nedôveryhodnosť nemôže byť považovaná za dôkaz preukazujúci výšku nároku žalobcu. Nie je v nej kompletný prehľad o úhradách, ktoré uhradil od samého počiatku. Vzhľadom k ním vznesenej námietke premlčania z týchto dôvodov nie je ani možné zistiť, či a akú výšku úveru žalovaný splatil v lehote troch rokov pred podaním žaloby vo veci samej. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 9Co/385/2016 zo dňa 25. 05. 2017. Toto vyjadrenie bolo doručené žalobcovi dňa 12. 01. 2018. Jeho právny zástupca v podaní doručenom súdu dňa 24. 01. 2018 uviedol, že z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný spočiatku svoj dlh riadne splácal, pričom následne obnovil čiastočnú platobnú disciplínu, avšak v čiastkových úhradách, ktoré nepokrývali omeškané splátky. Čo sa týka predčasného vyhlásenia splatnosti poukázal na článok I., bod 10 úverovej zmluvy, opatrenej podpisom žalovaného. Proces postúpenia pohľadávky považoval za platný, neodporujúci zákonu. K určitosti uplatňovaného nároku poukázal na svoje písomné podanie zo dňa 05. 12. 2016, kde prehľadne špecifikoval výšky žalovanej pohľadávky. K námietke premlčania uviedol, že k zosplatneniu úveru nedochádza automaticky po tom, ako sa dlžník dostane do omeškania s platením viac ako troch splátok úveru. Splatnosť pohľadávky nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či si toto právo uplatní. Premlčacia doba sa počíta odo dňa splatnosti splátky, ktorá bezprostredne predchádzala momentu zosplatnenia dlhu. Poukázal v tomto smere na právny názor JUDr. F. Sedlačka PhD., ako aj uznesenie KS v BB spisová značka 12Co/214/2017 zo dňa 31. 08. 2017. Na pojednávaní dňa 21. 02. 2018 zástupkyňa žalovaného uviedla, že nespochybňuje, že zo strany žalovaného došlo k úhrade sumy uvedenej v písomnom podaní žalobcu zo dňa 05. 12. 2016 t. j. celkove 774,19 Eur. Uviedla, že dohoda o predčasnej splatnosti v článku 10 zmluvy nie je individuálne dojednanie, pričom tento článok odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli formulárové a tiež neboli individuálne dojednané. V samotnom oznámení o mimoriadnej splatnosti právny predchodca žalobcu odkazuje na neskôr vydané všeobecné obchodné podmienky. Keďže nedošlo k platnej predčasnej splatnosti dlhu, nárok žalobcu by bol premlčaný u jednotlivých splátok, pokiaľ ich žalobca určí. Nemohlo však dôjsť platne ku postúpeniu živého nezosplatneného úveru. Zástupca žalobcu uviedol, žepokiaľ vo výzve jeho právneho predchodcu zo dňa 14. 05. 2015 nebolo uvedené, pre ktorú konkrétnu splátku došlo k výzve na zaplatenie a následne k predčasnej splatnosti, mohlo k tomu dôjsť najskôr pre nezaplatenie splátky splatnej vo februári 2015. Poslednú splátku žalovaný uhradil v máji 2013.

6. Predmetom sporu bolo plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 05. 11. 2012.

7. Na daný vzťah bolo potrebné aplikovať § 52 a nasledujúcich ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy.

8. Z pripojenej zmluvy súd zistil, že táto obsahovala všetky náležitosti vyžadované v § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

9. V konaní nebolo sporné, že žalovaný uhradil z titulu poskytnutého úveru sumu 774,19 Eur, pričom posledná splátka mala byť pred zosplatnením uhradená v máji 2013.

10. Žalobca k žalobe pripojil na č. l. 26 výpis z účtu za obdobie od 11. 05. 2012 do 25. 06. 2015. V samotnej žalobe neuviedol ako dospel k výpočtu žalovanej sumy. Tento nedostatok neodstránil ani po výzve súdu špecifikáciou zo dňa 05. 12. 2016 v ktorej odkazuje na listinný dôkaz pripojený na čl.26 spisu. Z tohto listinného dôkazu nie je zrejmé, kedy žalovaný akú sumu uhradil, ako bola započítaná a na aké položky a z akého titulu (napr. splátka úveru - poplat., debetné transakcie - ú, prevod z úveru

- čerp.). V tomto smere potom súd odkazuje na znenie ust. § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorých opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

11. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom kedy a v akých výškach uhrádzal splátky, na ktorých plnenie sa zaviazal v zmluve. Nespochybnil však, že uhradil celkove len sumu 774,19 Eur do podania žaloby.

12. Súd sa predovšetkým zaoberal námietkou nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, na ktorého mala prejsť pohľadávka pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. - banky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky ako na nebankový subjekt.

13. Podľa § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Zb. účinného v čase postúpenia pohľadávky t. j. ku dňu 29. 09. 2015, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok, ktoré podmienky musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, inak je takéto postúpenie absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ. K absolútnej neplatnosti súd prihliada z úradnej povinnosti.

14. Na poslednom pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného namietala platnosť predčasnej splatnosti dlhu.

15. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Zo zmluvy o úvere, jej bodu 10 vyplýva, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu došlo k dojednaniu možnosi vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky v prípade jej nesplácania riadne a včas. Takéto dojednanie bolo súčasťou zmluvy a bolo podpísané žalovaným dňa 05. 11. 2012. Súd takéto dojednanie považoval za platné, aj keď zjavne sa nejednalo o individuálne dojednanie /bolo na predtlačenom formulári zmluvy/. Nepredstavovalo však neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže ust.§ 565 takéto dojednanie umožňovalo

17. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvy bolo potrebné aplikovať na daný vzťah aj znenie § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

18. Z pripojených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na omeškanie s platbami dojednaných splátok s upozornením na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 t. j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Jedná sa o výzvu zo dňa 14. 05. 2015 z č. l. 20 spisu doručovanú na adresu trvalého bydliska žalovaného, na ktorej sa aj v súčasnej dobe zdržiava. Na túto adresu zaslal aj oznámenie o vyhlásení mimoriadne splatnosti zo dňa 04. 06. 2015 (č. l. 22 spisu). Súd nepovažoval za relevantnú skutočnosť, že v čase oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti odkazoval právny predchodca na nové Všeobecné obchodné podmienky. Podstatným bol obsah tohto vyhlásenia - mimoriadna splatnosť pohľadávky identifikovaná číslom zmluvy, keď predtým bol žalovaný oboznámený s touto možnosťou vo výzve zo dňa 14. 05. 2015. Aj keď vo výzve absentuje určenie, s ktorou splátkou bol žalovaný v omeškaní, nebolo v konaní sporné, že v omeškaní so splátkami bol minimálne od mája 2013 t. j. po dobu dvoch rokov. Z uvedených dôvodov súd mal za to, že došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu.

19. Súd mal za to, že výzva zo dňa 14. 05. 2015 nemôže v sebe subsumovať výzvu, ktorú zákonodarca vyžadoval doručiť dlžníkovi pôvodným veriteľom pred postúpením pohľadávky na iný subjekt v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že výzva sa má týkať pohľadávky, ktorá má byť predmetom postúpenia,t.j. v danom prípade celej zosplatnenej pohľadávky. Doručenie takejto výzvy po predčasnom zosplatnení žalobca netvrdil ani o to nepredložil dôkaz a to napriek tomu, že zástupca žalovaného vo svojom písomnom podaní zo dňa 10. 10. 2017 túto skutočnosť namietal.

20. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že žalobca nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu v spore a z týchto dôvodov žalobu zamietol.

21. Čo sa týka námietky premlčania vo vzťahu ku zneniu § 103 OZ, pokiaľ aj z pripojených listinných dôkazov nie je možné zistiť, pre ktorú konkrétnu splátku nastal zročný celý dlh, nie je možné si vykladať toto zákonné ustanovenie tak, že počiatok behu všeobecnej trojročnej premlčacej doby má začať plynúť vtedy, keď toto právo mohlo byť vykonané prvý raz. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom smere, že je na veriteľovi, kedy si toto právo vyplývajúce z dohody uplatní. Zo znenia citovaného ust.§103 vyplýva počiatok behu premlčacej lehoty - zročnosť splátky pre ktorej neuhradenie nastala predčasná zročnosť dlhu.

23. Z uvedených dôvodov nebolo možné konštatovať, či došlo k premlčaniu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.

24. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore s tým, že súd zohľadnil tú skutočnosť, že procesne zavinil čiastočné zastavenie konania žalovaný v súlade s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 (úspech 96,5 %, neúspech 3,5 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).