Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15Csp-103-2017.pdf
PDF · 96.96 KB
No categories available
15Csp/103/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Benčovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: X. Z., K.. XX. XX. XXXX, I. O. K. Z. XXXX/XX, XXX XX O. O., V. O. D. D. XXXX/X, XXX XX O. O., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 2 128,25 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 890,46 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1 890,46 Eur od 20. 06. 2014 do zaplatenia, na účet č. ú.: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, B.: XXXXXXX, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 77,66 % od žalovaného.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu cestou právneho zástupcu žalobou došlou dňa 09. 05. 2017 žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2 128,25 Eur s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 18. 11. 2013. Zároveň žiadal priznať aj trovy konania, všetko na účet žalobcu do troch dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril napriek tomu, že žalobu s prílohami prevzal proti podpisu.
3. Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou č. 3 vyplýva, že pôvodný žalobca postúpil dňa 30. 12. 2016 pohľadávku žalovaného zo zmluvy o pôžičke, a preto súd uznesením č. k. 15Csp/103/2017-30 zo dňa 29. 09. 2017 pripustil zmenu subjektu na strane pôvodného žalobcu tak, že namiesto neho vstúpil do konania žalobca - Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154.
4. Predmetom sporu bolo uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2 128,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 20. 06. 2014 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
5. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil, ako aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie riadne a včas vykázané. Tento sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie. Preto súd mal splnené procesné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie danej veci v neprítomnosti sporových strán. Ďalej súd uvádza, že dokazovanie
listinami ich čítaním, čítaním ich časti alebo oznámením ich obsahu podľa § 204 CSP nevykonal, nakoľko odpisy listín, prípadne ich fotokópie (ktoré tvorili prílohu žaloby žalobcu) boli žalovanému doručené spolu so žalobou, ku ktorej sa nevyjadril. Žalobca k podanej žalobe pripojil tieto listinné dôkazy: zmluva o poskytnutí pôžičky evidenčné č. 6163735 zo dňa 18. 11. 2013, všeobecné obchodné podmienky, predžalobná upomienka zo dňa 21. 05. 2014 s neprevzatou zásielkou zo strany žalovaného v odbernej lehote, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľad splátok a úhrad k tejto zmluve. Následne zistil tento skutkový stav:
6. Z právneho hľadiska posúdil súd uzavretú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvárania, lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov pôvodným žalobcom ako veriteľom (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov) žalovanému ako spotrebiteľovi - fyzickej osobe (podľa zmluvy nekonal v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania).
7. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že na základe vopred konkretizovanej zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 18. 11. 2013 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky (pôžičku) vo výške 2 000,- Eur za nasledovných podmienok: celkové náklady spotrebiteľa 1 193,80 Eur, celková suma pôžičky 3 193,80 Eur, výška mesačnej splátky 53,23 Eur, počet mesačných splátok 60, RPMN 22,20 %, priemerná hodnota RPMN 21,09 %, termín konečnej splatnosti 11/2018. Táto pôžička bola poskytnutá žalovanému podľa zmluvy v hotovosti s poistením schopnosti splácať splátky. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný nesplácal pôžičku riadne a včas, a to formou 60 pravidelných mesačných splátok splatných ku 20. dňu v mesiaci podľa čl. 6, bod 6.1., 6.2., 6.3., 6.4. VOP, počnúc prvou splátkou splatnou dňa 20. 12. 2013. Celkovo sa žalovaný zaviazal zaplatiť sumu 3 193,80 Eur, pričom do podania žaloby žalobcom na tunajší súd žalovaný uhradil na úverovej pohľadávke sumu 109,54 Eur, čo žalobca preukazuje predloženým prehľadom splátok a úhrad. Z dôvodu neplnenia platobných povinností právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na jednorazové zaplatenie dlžného zostatku v lehote do 05. 07. 2014 (neprevzal v odbernej lehote), tohto upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade v stanovenej lehote nedošlo, žalobca dňa 19. 06. 2014 úver zosplatnil. Žalobca si neuplatnil v tomto spore zmluvnú pokutu. Okrem uvedeného súd konštatuje, že bola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v spore oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 07. 2017 zaslaným žalovanému poštou toho istého dňa.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
13. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
19. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Preskúmaním okresný súd zistil, že došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí pôžičky, ktorá podľa názoru súdu neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, a to výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Vychádzajúc z čl. 6 VOP (bod 6.1., 6.2., 6.3., 6.4.) okresný súd má za to, že ak sa mal úver splatiť v splátkach podľa splátkového kalendára, tento by musel byť podľa zákona neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy, keďže táto zmluva neobsahovala tento údaj ohľadom splátok. Obsahovala iba údaj o počte splátok a ich výšku, čo je nepostačujúce. Teda splátkový kalendár, resp. dohoda o splátkach sa nestala súčasťou zmluvy o pôžičke, táto skutočnosť má za následok s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (bod 6.1.VOP). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C 42/2015 zo dňa 09. 11. 2016 vo veci Home Credit Slovakia, a. s., v ktorom Súdny dvor Európskej únie k prejudiciálnej otázke vnútroštátneho súdu Slovenskej republiky k výkladu čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice č. 2008/48/ ES zo dňa 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a to na prejudiciálnu otázku, či je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala každú splátku spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, alebo či v tejto súvislosti postačuje všeobecný odkaz v zmluve umožňujúci identifikovať dátum týchto splátok, a či zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami musí spresňovať vo forme amortizačnej tabuľky, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny odpovedal, že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať tak, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, a že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) tejto smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátanie tejto istiny, dokonca tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. I keď právo Európskej únie de iure neustanovuje všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov únie, všeobecná záväznosť súdov únie je daná zásadou zodpovednosti členského štátu za škodu, ktorú spôsobil porušením práva únie, napr. aj tým, že vydal súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora (Köbler C-224/01, 30. 09. 2003). V nadväznosti na uvedené okresný súd poznamenáva, že určenie počtu a termínov splátok nezodpovedá výkladu čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/ Súdnym dvorom Európskej únie. Žalovaný ako spotrebiteľ by musela zložitým spôsobom samotným výkladom ustanovení predmetnej zmluvy a zákona sám si určiť termíny splatnosti splátok úveru. Tieto termíny majú z hľadiska dojednania strán v zmluve o spotrebiteľskom úvere podstatný význam z dôvodu, že veriteľ je podľa zmluvy oprávneným žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy v prípade, že tento si neplní svoj dlh riadne a včas. Podľa názoru súdu podmienky tejto zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splatnosti splátok spotrebiteľovi, a to s prihliadnutím na dĺžku doby od uzavretia zmluvy 18. 11. 2013 a dojednaný termín konečnej splatnosti 11/2018. Pokiaľ by žalobca bol iného názoru, že absencia splátkového kalendára ohľadom splátok nie je dôvodom na vyhlásenie úveru
za bezúročný a bez poplatkov, okresný súd opäť poukazuje na tú skutočnosť, že dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti žalobcom poskytnutého spotrebiteľského úveru nebolo, že jednotlivé splátky úveru neboli rozčlenené na čiastky, ktoré z každej splátky pripadajú na istinu, úroky a iné poplatky, ale zistenie, že splátky v zmluve o úvere vôbec uvedené nie sú, čo je nepostačujúce. Teda splátkový kalendár, resp. dohoda o splátkach sa nestala súčasťou zmluvy o pôžičke.
21. Okresný súd následne pristúpil k skúmaniu Zmluvy z hľadiska obsahu zmluvnej náležitosti - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. majú byť v spotrebiteľskej zmluve vyjadrené jasne a zrozumiteľne tak, aby mohol spotrebiteľ pri podpise zmluvy takéto náležitosti bez ťažkostí a bez nutnosti ich odvodzovania od iných údajov a príloh identifikovať. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť určený jednoznačným spôsobom umožňujúcim spotrebiteľovi s istotou identifikovať dátum, dokedy zmluva trvá. Zákonodarca tým kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa, ktorému musí byť zo znenia v zmluve zrejmé, kedy presne nastane posledný deň splatnosti úveru. Ďalej súd konštatuje, že je výslovne v nesúlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak žalobca predložil žalovanej ako spotrebiteľovi zmluvu, ktorej náležitosti nie sú na prvý pohľad zrejmé a konkrétne. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase poskytnutia zmluvy. Zo znenia Zmluvy zo dňa 18. 11. 2013 nie je zrejmý presný dátum určujúci konečnú splatnosť úveru. Podľa názoru tunajšieho súdu spotrebiteľ - žalovaný nemohol ľahko odvodiť presný dátum konečnej splatnosti zo znenia Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj „VOP“). Ani z obsahu VOP nie je možné s určitosťou označiť konkrétny dátum konečnej splatnosti. Konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru by sa dal ľahko odvodiť zo Zmluvy s kombináciou s VOP (20. 11.2018) za predpokladu, pokiaľ by tento údaj žalobca uviedol priamo v Zmluve tak, aby bol zrejmý žalovanému už pred jej podpisom. Zároveň okresný súd dáva do pozornosti veľkosť písma použitého právnym predchodcom žalobcu tak v Zmluve (odsek, v ktorom žalovaný vyhlasuje, že sa oboznámil s VOP), ako aj vo VOP. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Súdna prax ustálila, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať aj spôsob formálneho vyjadrenia konkrétneho zmluvného dojednania; t.z., že neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je aj uvedenie textu zmluvy alebo jej časti, vrátane všeobecných obchodných podmienok drobným nečitateľným písmom. Odkaz na VOP je takou zásadnou a dôležitou informáciou, že mal byť uvedený zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozornil na nevyhnutnosť preštudovania Zmluvy v celom jej rozsahu (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 320/2013). Preto súd považoval úver medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom aj z dôvodu absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. s poukazom na § 11 ods. 1 písm b) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň poznamenáva s poukazom na prílohu vyhlášky Ministerstva financií č. 620/2007 Z.z. - časť 2C formulára, že tento právny predpis bol zrušený zákonom č. 129/2010 Z.z. účinným v čase uzavretia Zmluvy so žalovaným, preto bolo povinnosťou žalobcu vyhotoviť Zmluvu o úvere v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z.
22. S poukazom na predchádzajúce body 20. a 21. odôvodnenia tohto rozsudku potom okresný súd dospel k záveru, že ak zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť - neúplný údaj uvedený v § 9 ods. 2 písm. k), ako aj náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného osobitného zákona. Potom v konkrétnom prípade má žalobca nárok len na vrátenie poskytnutej istiny úveru (2 000,- Eur) zníženej o doterajšiu úhradu zo strany žalovaného (ktorá podľa prehľadu splátok a úhrad i tvrdenia žalobcu predstavuje sumu 109,54 Eur), teda sumu 1 890,46 Eur. Preto v tejto časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšku túto zamietol (čo do sumy 237,79 Eur vychádzajúc z tohto výpočtu: žalovaná suma bola 2 128,25 Eur, suma priznaná súdom 1 890,46 Eur, avšak istina pôžičky bola 2 000,- Eur mínus žalovaný uhradil 109,54 Eur je 1 890,46 Eur, ako suma súdom priznaná prvým výrokom tohto rozsudku). Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnený príslušný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa 20. 06. 2014 až do zaplatenia (po uplynutí dodatočnej lehoty na zaplatenie celkového dlhu).
23. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol prvým výrokom rozsudku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 890,46 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1 890,46 Eur od 20. 06. 2014 do zaplatenia, na bankový účet. a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Druhým výrokom rozsudku rozhodol tak, že v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta, a to z dôvodov vopred uvedených (body 20., 21., 22 odôvodnenia tohto rozsudku).
24. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V spore bol úspešnejší žalobca v rozsahu 88,83 % (čo do priznania žalovanej sumy do výšky 1 890,46 Eur), menej úspešný žalovaný v rozsahu 11,17 % (čo do súdom nepriznanej sumy 237,79 Eur). Preto okresný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu jeho čistého úspechu v spore, t. j. 77,66 % od žalovaného (88,83 % - 11,17 %).
25. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške náhrady trov žalobcu vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.