Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-161-2017.pdf
PDF · 144.26 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/161/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: La Manche Trans s.r.o., so sídlom Kostolná 48, 015 01 Rajec, IČO: 46 151 966, právne zastúpeného TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom Y. XX, XXX XX L., v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 8.879,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 38/2016-116 zo dňa 27.3.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 38/2016-116 zo dňa 27.3.2017 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku po vykonanom dokazovaní a aplikácií ustanovení § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, § 788 ods. 1, § 790 písm. a), § 806, § 807, § 810 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami Článku 8, Článku 15 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 154, § 191 ods. 1, 2, § 186 ods. 2 veta prvá CSP, dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť. Okresný súd poukázal na to, že medzi sporovými stranami neboli rozporované skutkové okolnosti, a to skutočnosť uzavretia Poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel EUROKASKO
- SÚBOR medzi žalovaným ako poisťovňou a žalobcom ako poisteným zo dňa 5.11.2013 (ďalej len „Zmluva“ alebo „Poistná zmluva“), tak ako je táto Zmluva súčasťou spisového materiálu na č.l. 25 až 33 spisu vrátane Zoznamu motorových vozidiel vstupujúcich do poistenia - náves EČV: ZA945YH a ťahač EČV: ZA834FR, vrátane Všeobecných poistných podmienok č. 900 a Zmluvných dojednaní č. 901, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť obsahu Poistnej zmluvy a sú súčasťou spisu na č.l. 76 až 80 spisu. Ďalej nebolo sporné uzavretie Poistnej zmluvy č. 1139797 na poistenie zodpovednosti cestného dopravcu medzi UNION poisťovňou, a.s. ako poisťovateľom a žalobcom ako poisteným zo dňa 28.2.2012 s obsahom Poistnej zmluvy, ako vyplynulo z jej písomného vyhotovenia vrátane Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosti cestného dopravcu VPPZCD/0109 (č.l. 96 až 104 spisu), skutočnosť vzniku poistnej udalosti dňa 27.8.2015 na území Francúzska, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla v rozsahu ťahača i návesu, skutočnosť likvidácie tejto poistnej udalosti žalovaným, pokiaľ išlo o náklady podľa faktúry č. 2015080231 k ťahaču s plnením týchto nákladov za vyprostenie v sume 8.879,83 Eur pri konštatovaní parciálnej škody na ťahači v dôsledku poistnej udalosti a k návesu s plnením nákladov na vyprostenie v sume 8.879,83 Eur pri konštatovaní totálnej škody na návese v dôsledku poistnej udalosti, skutočnosť poskytnutia a úhrady plnenia subjektom UNION poisťovňa, a.s. žalobcovi z dôvodu poistnej udalosti z 27.8.2015 v sume 20.436,83 Eur ako škody po zohľadnení spoluúčasti, ako vyplýva z č.l. 6. Z týchto nesporných skutkových okolností, u ktorých nebola dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, okresný súd podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzal.
2. Okresný súd poukázal na to, že žalobca uplatnil peňažnú pohľadávku, ktorá zodpovedala časti nákladov na vyprostenie ťahača a návesu, ktoré mali vzniknúť pri vyprostení ťahača a návesu v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 27.8.2015. K základu tejto pohľadávky z titulu nákladov na vyprostenie žalobca poukazoval na článok IX. bod 1 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO
- SÚBOR 901 a z titulu nákladov na odťah poukazoval na článok IX. bod 6 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO - SÚBOR 901. Ak žalobca tvrdil v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou vznik nákladov z titulu vyprosťovania ťahača a návesu po poistnej udalosti, išlo o právo žalobcu, ktoré vyplývalo z obsahu Poistnej zmluvy, a to konkrétne z článku IX. bod 1 a bod 6 v spojení s článkom III. písm. a/ Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO - SÚBOR č. 901, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Poistnej zmluvy a v zásade boli premietnutím všeobecnej hmotnoprávnej úpravy podľa § 810 veta druhá Občianskeho zákonníka, do obsahu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Vo vzťahu k základu žalovanej pohľadávky okresný súd hodnotil skutkovú okolnosť vyplývajúcu z vykonaného dokazovania, podľa ktorej ťahač a náves boli v dôsledku poistnej udalosti i vyprosťované, odťahované z miesta poistnej udalosti práve v dôsledku poistnej udalosti. Okresný súd preto k základu žalovanej pohľadávky hodnotil ako irelevantnú skutočnosť, či bol náves vezúci náklad vyprosťovaný spolu s nákladom alebo po jeho vyložení. Táto okolnosť mohla mať podľa názoru okresného súdu svoju relevanciu len vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky. Sám žalovaný vo vyjadrení likvidátora žalovaného k osobitostiam likvidácie - v likvidačnej správe z 12.10.2015 (č.l. 17 spisu) ustálil plnenie vo výške 8.879,83 Eur, vychádzajúc práve zo žalobcom označenej faktúry tretieho subjektu za náklady na vyprostenie vozidiel a očistenie vozovky č. 2015080231 vystavenej na sumu 34.889,50 Eur a rovnako bolo postupované i podľa oznámenia o poistnom plnení žalovaného z 27.11.2015 (č.l. 20 a 21 spisu), ktoré sa týkalo návesu. Z tohto postupu žalovaného vyplýva, že náklady žalobcu na vyprostenie ťahača a návesu po poistnej udalosti považoval sám žalovaný za nárok z hľadiska jeho základu pokrytý Poistnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ v likvidačnej správe týkajúcej sa ťahača zo dňa 12.10.2015 a v oznámení o poistnom plnení z 27.11.2015 žalovaný ustálil uznané poistné plnenie vo výškach, ako vyplýva z týchto listinných dôkazov, bol tento postup žalovaného zo strany okresného súdu hodnotený ako skutočnosť, ktorá sa viaže k výške pohľadávky žalobcu. Vzhľadom na obsah likvidačnej správy vypracovanej žalovaným z 12.10.2015, z ktorého jednoznačne vyplýva vymedzenie nesúvisiacich položiek v rozsahu čistenia vozovky v sume 8.250 Eur a najmä dvoch tretín nákladov na vyprostenie (náves a náklad) v sume 17.759,67 Eur, nebolo možné v pomeroch prejednávanej veci z týchto listinných dôkazov vyvodzovať právne dôsledky uznania zvyšku tvrdenej pohľadávky žalobcu z titulu nákladov na vyprostenie ťahača a návesu podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný však tieto náklady z hľadiska ich povahy, a teda v rovine základu žalovanej pohľadávky považoval za náklady spadajúce do predmetu poistenia podľa Poistnej zmluvy uzavretej so žalobcom. Okresný súd dodal, že podľa vymedzenia Poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným čo do predmetu poistenia a jednotlivých výluk z poistenia na jednej strane a Zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a UNION poisťovňou, a.s. na druhej strane jednoznačne vyplynulo, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a UNION poisťovňou, a.s. sa vzťahovala výlučne na poistenie nákladu - prepravovanej zásielky a účelne a preukázateľne vynaložených nákladov na odvrátenie hroziacej škody alebo na zmenšenie škody na samotnej zásielke alebo na nevyhnutné náklady na zistenie rozsahu a príčin škody na samotnej zásielke. Tieto poistné zmluvy preto mali rozdielny predmet poistenia, z ktorého dôvodu aplikácia úpravy § 807 Občianskeho zákonníka, ktorý predpokladá poistenie tej istej veci pre rovnaký prípad ako u žalovaného tak u UNION poisťovňa, a.s., v predmetnej veci neprichádzala do úvahy.
3. V druhom rade okresný súd sa zaoberal samotným vznikom a existenciou práva žalobcu na zaplatenie nákladov na vyprostenie ťahača a návesu vo výške žalovanej istiny. Toto právo žalobcu bolo založené označeným obsahom Poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, a to v článku IX. bod 1, 6 v spojení s článkom III. písm. a/ Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO - SÚBOR č. 901. Ak žalobca v konaní tvrdil vznik a existenciu práva žalobcu na zaplatenie nákladov na vyprostenie ťahača a návesu vo výške žalovanej istiny, tak obsahom jeho dôkaznej povinnosti podľa Článku 8 CSP bolo preukázať vznik takýchto nákladov prostredníctvom ich vynaloženia v uplatnenej výške, teda vyplatenie týchto nákladov tretiemu subjektu, ktorý samotné výkony vyprostenia ťahača a návesu zrealizoval a následne fakturoval predmetnou faktúrou č. 2015080231. Až po preukázaní skutočnosti, že k vyplateniu týchto nákladov žalobcom tomuto tretiemu subjektu skutočne došlo, by bolo možné uzavrieť, že samotnému žalobcovi takéto náklady vôbec vznikli, a teda má právo na zaplatenie týchto nákladov na základe Poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným voči žalovanému a následne sa relevantne zaoberať otázkou výšky týchto nákladov. Záver o preukázaní vzniku práva žalobcu na náhradu nákladov na vyprostenie ťahača a návesu voči žalovanému nebolo možné vyvodzovať výlučne len zo skutočnosti spôsobu likvidácie poistnej udalosti, tak ako tento vyplýva z likvidačnej správy vo vzťahu k ťahaču na č.l. 17 spisu a z oznámenia o poistnom plnení vo vzťahu k návesu, ako je v spise na č.l. 20 až 21 spisu, pretože tieto listinné dôkazy nebolo možné vzhľadom na ich obsah hodnotiť ako dôkazy o samotnom vzniku práva žalobcu voči žalovanému na zaplatenie nákladov na vyprostenie ťahača a návesu na základe Poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Dôkazné bremeno v tejto veci ťažilo žalobcu, a to preukázať vznik práva na zaplatenie nákladov na vyprostenie ťahača a návesu v rozsahu žalovanej istiny, a ak žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal skutočnosť vzniku týchto nákladov ich vyplatením tretiemu subjektu, primárne z tohto dôvodu okresný súd zamietol žalobu v celom rozsahu. Naviac, tak ako už zhodnotil okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, časť procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, ktoré konkrétne náklady vznikli v súvislosti alebo v spojení s vyprosťovaním ťahača a návesu, že tieto náklady nepochybne sú závislé aj od skutočnosti, či dochádzalo k vyprosťovaniu vozidla s nákladom alebo bol náklad pred vyprostením vozidla vyložený, že z predloženej fakturácie nebolo zrejmé, ktoré sumy alebo čo sa konkrétne vzťahuje na ťahač a čo na náves, že z fakturovaných položiek, ako sadzba technikov, nočná práca, prepravné plošiny nebolo možné vydedukovať, čo konkrétne bolo použité na vyťahovanie a čo napríklad na čistenie vozidla od tovaru, bolo okresným súdom vo väzbe na úpravu ustanovenia § 151 ods. 1, 2 CSP v otázke výšky žalovanej pohľadávky hodnotená ako relevantná, nezávisle na obsahu listinného dôkazu - likvidačnej správy podľa č.l. 17 a oznámenia o poistnom plnení z č.l. 20. Z týchto listinných dôkazov podľa názoru okresného súdu vyplynulo, že žalovaný postupoval pri ustálení výšky plnenia v prospech žalobcu postupom, ktorý bol v týchto listinných dôkazoch uvedený výlučne v súvislosti s rozdelením predmetnej faktúry č. 2015080231 na tri tretiny, pokiaľ ide o náklady na vyprostenie ťahača a návesu a vecné stanovisko k neuznaným položkám zaujal s obsahom ich neuznania, bez osobitného vyhodnotenia ich dôvodnosti predovšetkým z hľadiska ich rozsahu, ale i druhu. V nadväznosti na to ani likvidačnú správu zo dňa 12.10.2015 týkajúcu sa ťahača, ani oznámenie o poistnom plnení zo dňa 25.11.2015 týkajúce sa návesu a ani ostatné listinné dôkazy vykonané v tomto konaní, a to predovšetkým samotnú faktúru č. 2015080231 vrátane jej prekladu do slovenčiny, a to či už v jej pôvodnom obsahu znejúcom na sumu 41.943 Eur (č.l. 88 spisu) alebo finálnom obsahu znejúcom na 34.889,50 Eur (č.l. 89 spisu), podľa tvrdení žalobcu, nebolo možné hodnotiť ani ako spoľahlivý a jednoznačný dôkaz preukazujúci tvrdenie žalobcu o dôvodnosti uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky.
4. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP. Z titulu zamietnutia žaloby úspešnou sporovou stranou bol žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom toto uznesenie vydá vyšší súdny úradník.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že peňažná pohľadávka vo výške 8.879,83 Eur predstavovala poistné plnenie, ktoré žalobca žiadal od poisťovne - žalovaného vyplatiť z titulu krátenia nákladov, v súvislosti s odťahom návesu a ťahača a vyprostenia návesu a ťahača následne po škodovej udalosti, ktorá nastala dňa 27.8.2015 vo Francúzsku. Výšku nákladov podľa názoru žalobcu v súdnom konaní preukázal faktúrou č. 2015080231 vo výške 34.889,50 Eur. Žalovaný túto faktúru pri vyplatení poistného plnenia žalobcovi zohľadnil len vo výške 17.759,67 Eur, pričom odpočítal sumu vo výške 8.250 Eur za čistenie vozovky, s čím sa aj žalobca stotožnil a zvyšná časť, o ktorú žalovaný poistné plnenie krátil, predstavovala žalovanú pohľadávku 8.879,83 Eur. K základu nároku žalobcu okresný súd podľa jeho názoru vyvodil správne závery, avšak z hľadiska nároku už na samotné vyplatenie poistného plnenia, okresný súd dospel k nesprávnym záverom, a tým, aj k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Okresný súd svoje zamietavé rozhodnutie zdôvodnil absenciou preukázania vynaložených nákladov, t.j. dokladu o úhrade faktúry, ktorá bola základom sporu. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj odsek 2 tohto zákonného ustanovenia, pretože právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, t.j. poistná udalosť. Žalobca poukázal aj na jednotlivé články Poistnej zmluvy a aj Zmluvné dojednania č. 901 článok IX, z ktorého vyplýva, že poisťovňa poskytne poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v spojení s článkom IX bod 6 Zmluvných dojednaní č. 901, z ktorých vyplýva, že ak došlo k poškodeniu motorového vozidla, za ktoré je poisťovňa povinná plniť, odchylne od všeobecných poistných podmienok sa poistenie vzťahuje aj na náklady spojené s prepravou poškodeného motorového vozidla do najbližšej autorizovanej opravovne na území SR, schopnej opravu vykonať. Na základe uvedeného v spojení s ustanovením § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva moment vzniku nároku na poistné plnenie, ktorým je moment vzniku škodovej udalosti, a teda povinnosťou žalobcu bolo preukázať vznik škodovej udalosti, o ktorej nebolo v konaní pochýb, že nastala, keďže samotný žalovaný čiastočne plnil poistné plnenie, ale najmä vznik škodovej udalosti žalovaný nijakým spôsobom nenamietal. Pri uplatnení pohľadávky žalobcu nebola rozhodná skutočnosť, či dané finančné prostriedky žalobca vynaložil. Okresný súd v konaní postupoval nad rámec svojich zákonných oprávnení, keď tvrdil, že žalobca mal v konaní preukazovať, či dané náklady sám vynaložil. Jediné dôkazné bremeno, ktoré žalobca mal uniesť, bolo preukázať vznik náhodnej škodovej udalosti, ktorá skutočnosť nebola sporná. Rovnako v danom prípade bolo potrebné rozlišovať medzi pojmami náklady a vynaložené náklady. Absentuje v rámci Poistnej zmluvy, ako aj Zmluvných dojednaní č. 901 prívlastok vynaložených. Vynaloženie nákladov, na ktoré sa vzťahuje Poistná zmluva nebolo medzi sporovými stranami dokonca ani zmluvne dohodnuté ako podmienka vyplatenia poistného plnenia. Poistné plnenie sa vzťahuje na náklady a nie na preukázanie vynaložených nákladov, preto okresný súd nesprávne právne posúdil nárok na zaplatenie poistného plnenia. Žalobca má za to, že v konaní preukázal žalovanú pohľadávku predloženou faktúrou, označením miesta vzniku škody s dátumom na faktúre, ako aj splnenie si svojej zmluvnej aj zákonnej povinnosti ohlásiť vznik poistnej udalosti. Okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď nad rámec zákonných a zmluvných povinností vyvodil pre žalobcu povinnosť preukázať úhradu predmetnej faktúry. Žalobca zdôraznil, že výška poistného plnenia nebola predpokladom vzniku nároku na vyplatenie poistného plnenia a ku zisťovaniu výšky tohto nároku by mal okresný súd pristúpiť následne, pokiaľ je daný základ nároku. Okresný súd sa so základom nároku vysporiadal, avšak následne nesprávne žalobu zamietol namiesto toho, aby ďalej zisťoval výšku samotného poistného plnenia. Z konania žalovaného ďalej nevyplýva, že by výšku žalovaného nároku rozporoval, keďže poskytol plnenie na predmetnú faktúru a krátenie plnenia založil len na skutočnosti, že tretina nákladov by mala byť znášaná poisťovňou, ktorá poskytla poistenie tovaru, t.j. UNION poisťovňa, a.s. Vyplatenie poistného plnenia do výšky dvoch tretín uplatnených nákladov z predmetnej faktúry zo strany žalovaného nebolo spojené s právnym úkonom, ktorým by žalovaný rozporoval výšku nákladov podľa tejto faktúry, preto žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s priznaním náhrady trov konania žalobcovi.
6. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 09.05.2017 (č.l. 153 - 154 spisu). Mal za to, že okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Tvrdenia žalobcu v odvolaní žalovaný považoval za tvrdenia contra legem. Bolo nesporné, že dňa 27.08.2015 došlo k dopravnej nehode vo Francúzsku. Celkovú vzniknutú škodu žalobca vyčíslil na základe faktúry č. 2015080231 na sumu 34.889,50 Eur, ktorú hradil žalovaný vo výške 17.759,67 Eur a odpočítal sumu 8.250 Eur za čistenie vozovky, čo žalobca akceptoval a predmetom sporu zostala suma 8.879,83 Eur. Žalovaný poukázal na faktúru predloženú žalobcom, keďže sporné je to, ktorá časť tejto faktúry predstavuje plnenie za vyprostenie ťahača a návesu a ktorá za manipuláciu s nákladom, keďže bolo zrejmé, že súčasťou nákladov je aj manipulácia s tovarom, ktorý ostal v návese. Z faktúry predloženej žalobcom nevyplýva, ktoré náklady sa týkajú manipulácie s návesom a ťahačom a ktoré so samotným nákladom. Náklad bol poistený samostatne tretím subjektom, a to poisťovňou UNION poisťovňa, a.s. Žalobca podľa záveru okresného súdu, ktorý je správny, nedokázal preukázať a presne špecifikovať náklady, ktoré súvisia s vyprosťovaním ťahača a návesu a ktoré s odprataním nákladu nachádzajúceho sa v ťahači. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku. Poistná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným mala riešiť poistnú udalosť vo vzťahu k nákladom vynaloženým na ťahač a náves, nie nákladov vynaložených na tovar, resp. s tovarom súvisiacich, keďže tovar bol poistený spoločnosťou UNION poisťovňa, a.s. Nárok na náhradu škody, t.j. poistné plnenie vznikne len vtedy, ak je splnená základná schéma tohto právneho inštitútu, a to škodová udalosť - príčinná súvislosť - vznik škody. Skutočná škoda je úbytok v majetkovej sfére poškodeného, a preto nestačí iba vystavenie faktúry, ale povinnosťou je aj vznik škody preukázať. K zaplateniu faktúry predloženej žalobcom vôbec nemuselo dôjsť a v takomto prípade by na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie. Bolo vecou žalobcu preukázať skutočnosť úbytku na jeho majetku, a to zaplatením faktúry. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax súdov, a to Rc/14/2005, NS ČR z 27.06.2006, sp. zn. 25Cdo 2225/2004. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu s odkazom na ustanovenie § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy podľa jeho názoru je moment vzniku nároku na poistné plnenie, moment vzniku škodovej udalosti s tým, že povinnosťou žalobcu bolo len preukázanie vzniku škodovej udalosti. Na základe základných princípov logiky je nesporné, že aby mohlo byť poskytnuté plnenie za náhodnú škodovú udalosť, tak je nevyhnutné preukázať to, aká škoda vznikla, a teda u koho a v akom rozsahu došlo k úbytku na majetku. Samotná existencia škodovej udalosti neumožňuje poskytnutie poistného plnenia, keďže nie je určiteľné, v akom rozsahu sa má poistné plnenie vyplatiť. Žalobca nepreukázal vznik škody, k čomu mal v konaní pred okresným súdom priestor, preto okresný súd správne rozhodol, ak žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
7. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 09.05.2017 zaslal vyjadrenie žalobca v podaní zo dňa 16.06.2017. Zdôraznil, že i napriek tomu, že žalobca faktúru reálne uhradil, a teda došlo k úbytku na jeho majetku, naďalej zastáva názor, že túto skutočnosť nebolo potrebné v predmetnom konaní dokazovať, pretože žalobca sa v konaní okrem iného riadil ustálenou súdnou praxou, ktorá vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 552/2003, podľa ktorého hodnota pozemku sa znižuje a dochádza k zmenšeniu majetkového stavu vlastníka pozemku bez ohľadu na to, či vynaložil prostriedky na uvedenie veci do stavu pred škodovou udalosťou alebo na odstránenie zdroja znečistenia. Žalobca zotrval na tom, že bol nesprávny postup okresného súdu, ak tento žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal vynaloženie nákladov na uvedenie vozidla do pôvodného stavu, pretože škoda žalobcovi vznikla už momentom škodovej udalosti, a na preukazovanie, či tieto náklady vynaložil, i napriek tomu, že ich vynaložil, nebol s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky povinný. Žalobca nebol povinný preukazovať vynaloženie nákladov, a preto aj v rámci právnej istoty s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR nebolo možné od žalobcu takéto vynaloženie nákladov spravodlivo požadovať. Žalovaný v rámci riešenia poistnej udalosti nespochybňoval existenciu a vznik škody, len jej výšku, o čom svedčili oznámenia o krátení poistného plnenia. Žalobca zotrval na tom, že nebol povinný preukazovať vynaloženie nákladov na úhradu faktúry, a ak z tohto záveru okresný súd žalobu zamietol, tak jeho rozhodnutie je nevyhnutné v rámci odvolacieho konania zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
8. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 16.06.2017 (č.l. 159 - 160 spisu) sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 12.07.2017, ktoré sa nachádza na č.l. 164 - 165 spisu. Žalovaný zotrval na názore vecne správnych zhodnotení vykonaných okresným súdom v napadnutom rozsudku, ak bola žaloba žalobcu zamietnutá. Žalovaný uviedol, že na danú sporovú vec nie je aplikovateľné rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 552/2003. Skutočnosti, ktoré vyplývajú z tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sú rozdielne skúmané vzhľadom k predmetnému sporu. Najvyšší súd Českej republiky riešil skutkovo a právne iný prípad, preto nemožno tvrdiť, že na základe tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky žalobcovi nevznikla povinnosť preukázať vynaloženie nákladov na uvedenie vozidla do pôvodného stavu. Ak predsa žalobca preukáže vznik škody, ale nepreukáže jej výšku, nemôže mu byť poskytnutá žiadna náhrada. Žalobca opomína to, že v konaní ide o poistné plnenie, kedy musí existovať škodová udalosť, škoda a jej výška a samozrejme príčinná súvislosť medzi škodou a škodovou udalosťou. Výška škody, resp. jej rozsah je základnou súčasťou škody a samotné preukázanie existencie škody nepostačuje na jej náhradu. Okrem uvedeného žalobca nedokázal presne špecifikovať náklady, ktoré súvisia s vyprosťovaním ťahača a návesu a náklady, ktoré súvisia s odprataním nákladu nachádzajúceho sa v ťahači. Žalobca nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení, keďže inštitút náhrady škody sám osobe vyžaduje preukázanie škody a jej výšku, ktorú bol povinný žalobca dokázať. Ak k tomuto zo strany žalobcu nedošlo, t.j. neuniesol svoje dôkazné bremeno, tak okresný súd správne postupoval, ak žalobu žalobcu zamietol. Podľa ustálenej judikatúry na vznik skutočnej škody, t.j. úbytku v majetkovej sfére poškodeného nestačí iba vystavenie faktúry, ktorú má uhradiť poškodený, ale povinnosťou je vznik škody aj reálne preukázať. K zaplateniu vystavenej faktúry vôbec nemuselo dôjsť a v takomto prípade by na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. marca 2010, sp. zn. 5Cdo 89/2008.
9. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 31.7.2017 vyjadrenie žalovaného zo dňa 12.07.2017 bolo doručené podľa č.l. 167 a doručenky na tomto liste sa nachádzajúcom zástupcovi žalobcu dňa 04.08.2017.
10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/161/2017-171 zo dňa 28.11.2017, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.03.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
12. Primárne krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu, závery v ňom obsiahnuté, tak po skutkovej ako aj právnej stránke posudzoval v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 11.04.2017 (č.l. 143 - 145 spisu) za viazanosti dôkazným stavom zisteným okresným súdom podľa § 383 CSP.
13. Podstatou podaného odvolania žalobcu bolo tvrdenie, že v súvislosti s ním uplatnenou pohľadávkou na poistné plnenie z titulu vzniku poistnej udalosti ako škodovej udalosti bolo preukázanie vzniku škodovej udalosti a nie skutočnosť, či boli vynaložené finančné prostriedky zo strany žalobcu na úhradu faktúry č. 2015080231 vo výške 34.889,50 Eur s poukazom k ustanoveniu § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Žalobca v odvolaní zdôraznil, že pokiaľ okresný súd žalobu žalobcu zamietol primárne z dôvodu, že žalobca nepreukázal vynaloženie nákladov v súvislosti s poistnou udalosťou na základe faktúry č. 2015080231, tak podľa názoru žalobcu okresný súd nesprávne aplikoval rozhodné ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď nad rámec zákonných a zmluvných povinností vyvodil pre žalobcu povinnosť preukázať úhradu predmetnej faktúry.
14. Vo vzťahu k uvedenému odvolaciemu dôvodu žalobcu krajský súd v zhode so záverom okresného súdu obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na nesporné skutočnosti medzi žalobcom a žalovaným, keď na základe vzniku poistnej udalosti zo dňa 27.8.2015, ktorá nastala na území Francúzska, uplatnil žalobca voči žalovanému nárok na plnenie z tejto poistnej udalosti v zmysle uzavretej Poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným pre havarijné poistenie motorových vozidiel EUROKASKO - SÚBOR zo dňa 5.11.2013 vrátane Všeobecných poistných podmienok č. 900 a Zmluvných dojednaní č. 901, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť uzavretej Poistnej zmluvy, zoznamu motorových vozidiel vstupujúcich do poistenia - náves EČV: ZA945YYH a ťahač EČV: ZA834FR. Ďalšou nespornou skutočnosťou bolo poškodenie ťahača a návesu pri poistnej udalosti vzniknutej dňa 27.8.2015 na území Francúzska, pričom v súvislosti s poistnou udalosťou, ktorá sa týkala ťahača a návesu pre odstraňovanie rozsiahlych následkov tejto poistnej udalosti, bola tretím subjektom vystavená faktúra č. 2015080231 na žalobcu v sume 34.889,50 Eur. Z tejto faktúry č. 2015080231 žalovaný na základe uzavretej Poistnej zmluvy plnil celkovo sumu 17.759,67 Eur, súčasne z faktúry č. 2015080231 odpočítal nespornú sumu vo výške 8.250 Eur za čistenie vozovky, čo akceptoval aj žalobca a spornou zostala len suma, ktorá tvorila predmet súdneho konania 8.879,83 Eur (34.889,50 Eur mínus žalovaným zohľadnené plnenie vo výške 17.759,67 Eur mínus 8.250 Eur neakceptovaná suma za čistenie vozovky = žalovaná pohľadávka 8.879,83 Eur). Ďalej ako nesporná bola preukázaná skutočnosť, že žalobca mal uzavretú samostatnú poistnú zmluvu s UNION poisťovňa, a.s. č. 11 3 9797 zo dňa 28.02.2012, ktorá sa vzťahovala na poistenie nákladu - prepravovanej zásielky.
15. Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd nemal klásť dôraz na vynaložené náklady v súvislosti s poistnou udalosťou vo vzťahu k požiadavke preukázania úhrady faktúry č. 2015080231 žalobcom, pretože uvedené nevyplýva ani zo zákona a ani z Poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, keďže táto uvádza pojem náklady, pričom vynaloženie nákladov nebolo dohodnuté ako podmienka vyplatenia poistného plnenia, preto žalobca nebol povinný preukázať úhradu predmetnej faktúry. K uzavretej Poistnej zmluve medzi žalobcom a žalovaným v spojení k Všeobecným poistným podmienkam č. 900 a Zmluvných dojednaní č. 901, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a odvolacieho dôvodu žalobcu, krajský súd zvýrazňuje samotné tvrdenia, ktoré poskytol žalobca v žalobe zo dňa 11.02.2016 a v konaní pred súdom prvej inštancie, keď konkrétne v žalobe v článku III. poukazuje na to, že dňa 27.08.2015 došlo vo Francúzsku ku škodovej udalosti, pri ktorej bol poškodený ťahač a náves nákladného motorového vozidla. Nepochybne poistná udalosť je škodovou udalosťou, a ak z nej je uplatnený vo vyvolanom súdnom konaní nárok, tak okrem preukázania zákonných (zmluvných) predpokladov takejto poistnej, škodovej udalosti je aj dokázanie jej výšky. Krajský súd poukazuje na vyjadrenia žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 31.1.2017 (č.l. 71 spisu), keď bolo zdôraznené zo strany žalobcu, že predmetom sporu je doplatenie nárokov, ktoré vznikli v súvislosti so škodou, teda vyprostenie a odťah vozidla. V ďalšom krajský súd poukazuje na podanie žalobcu zo dňa 07.02.2017 (č.l. 75 spisu), v ktorom opätovne žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poukazuje na skutočnosť škody, ktorá vznikla žalobcovi ako poistenému v dôsledku poistnej udalosti - dopravnej nehody, spočívajúcej v nákladoch na odtiahnutie nepojazdnej kamiónovej súpravy z verejnej komunikácie. Podľa Zmluvných dojednaní č. 901, ktoré tvorili súčasť Poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v článku IX bodu 1 pod označením tohto článku ako Plnenie poisťovne (žalovaného) je uvedené, že za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B, poisťovňa poskytne poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV bezprostredne pred poistnou udalosťou. V konaní pred okresným súdom v zmysle obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.2.2017, žalovaný namietal, že škoda z titulu poistnej udalosti u žalobcu nenastala, pokiaľ žalobca nepreukázal úhradu faktúry č. 2015080231, t.j. žalobca nepreukázal, že z jeho majetku ušla daná suma úhradou na túto faktúru.
16. Okresný súd primárne žalobu žalobcu zamietol, pretože žalobca nepreukázal vynaloženie týchto nákladov, ich zaplatenie tretiemu subjektu na základe vystavenej faktúry č. 2015080231 na sumu 34.889,50 Eur. Pokiaľ sám žalobca tak v žalobe, ako aj v podaniach uskutočnených pred súdom prvej inštancie uvádza, že poistná udalosť je škodovou udalosťou a z tejto škodovej udalosti uplatňuje nárok, tak potom škodu vo vynaložení nákladov žalobca musel preukázať. Uvedený záver okresného súdu a na základe vyvolaného odvolacieho konania aj krajského súdu, je v súlade aj so Zmluvným dojednaním č. 901, ktoré tvorilo súčasť Poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, na ktoré poukázal aj samotný žalobca, a to v súlade s článkom IX bodu 1, bodu 6, keď plnenie žalovaného ako poisťovne sa vzťahuje za škodu vzniknutú poistnou udalosťou v rozsahu nákladov v danom mieste na uvedenie poškodeného alebo zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného motorového vozidla. Nemožno preto akceptovať odvolací argument žalobcu, že pri takomto závere sa išlo nad rámec zmluvných povinností dohodnutých medzi žalobcom a žalovaným. Podľa uzavretej Poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, Zmluvných dojednaní č. 901 žalobca v rozsahu svojej dôkaznej povinnosti na základe poskytnutých tvrdení nepreukázal uplatnený nárok na poistné plnenie z titulu vzniku škodovej udalosti, ak v danej sporovej veci nedošlo k preukázaniu skutočnosti vzniku uvádzaných nákladov podľa uzavretej Poistnej zmluvy vrátane Všeobecných poistných podmienok č. 900 a Zmluvných dojednaní č. 901, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.
17. Krajský súd preto poukazuje na to, že v zmysle odvolacieho dôvodu žalobcu okresný súd a následne vo vyvolanom odvolacom konaní ani krajský súd nešiel nad rozsah, resp. rámec zmluvných povinností a ani nad rozsah zákonných povinností, a to so zreteľom k tomu, že predmetom sporu bolo uplatnenie náhrady nákladov spojených so škodovou udalosťou, ktorou bola poistná udalosť, pri ktorom uplatnenom nároku je dôkaznou povinnosťou žalobcu vznik týchto nákladov preukázať, k čomu nedošlo, pokiaľ žalobca len predložil faktúru č. 2015080231 na sumu 34.889,50 Eur bez vykonania jej úhrady a preukázania tejto skutočnosti. Poistná udalosť ako škodová udalosť, na ktorú podľa článku IX Zmluvných dojednaní č. 901 je viazané plnenie žalovaného ako poisťovne, preto musí byť preukázaním toho, že ku škode ako majetkovej ujmy z titulu poistnej udalosti na strane žalobcu došlo, k čomu sa vyžaduje preukázanie výdavkov - nákladov, resp. ujmy v majetkovej sfére žalobcu, ktorá nastane práve vynaložením týchto nákladov, čo bolo povinnosťou žalobcu preukázať, k čomu do momentu rozhodnutia okresným súdom zo strany žalobcu nedošlo. Krajský súd dodáva, že závery okresného súdu v spojení so závermi krajského súdu o preukázaní vzniku nákladov žalobcom z titulu poistnej udalosti ako škodovej udalosti, nie sú ani nad rámec zákonných povinností v zmysle ustanovenia § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože toto zákonné ustanovenie je všeobecné, ak poistná udalosť je vymedzená iba ako právo na plnenie poistiteľa, avšak podmienky plnenia pre ten, ktorý druh poistenia už upravujú priamo zmluvy v spojení s poistnými podmienkami. Toto právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť. Vznik práva, na ktorý nadväzujú podmienky jeho uplatnenia podrobne Občiansky zákonník priamo neupravuje a ani nemôže upraviť pre všetky druhy poistenia spoločne. Táto skutočnosť, podmienky môžu byť konkretizované jedine v poistnej zmluve, prípadne v poistných podmienkach, k čomu aj medzi žalobcom a žalovaným došlo, a to vo Všeobecných poistných podmienkach č. 900 a v Zmluvných dojednaniach č. 901.
18. Krajský súd dodáva, že pokiaľ žalobca uplatňoval nárok z titulu poistnej udalosti ako škodovej udalosti a tento sa stal predmetom súdneho konania, tak je nepochybné, že pre preukázanie výšky tohto nároku, vzniku nákladov nemohlo byť postačujúce len predloženie vystavenej faktúry č. 2015080231 tretím subjektom, ale to, že v rozsahu tejto uplatnenej výšky nákladov na poistnú udalosť, ktoré náklady žalobca uplatňoval, sa stali aj predmetom úhrady, ich vynaloženia žalobcom v rovine ich zaplatenia tomuto tretiemu subjektu na sumu 34.889,50 Eur v zmysle faktúry č. 2015080231. Ak uvedené žalobca v rozsahu svojej dôkaznej povinnosti nepreukázal, tak potom nemohol byť vo výške tohto uplatneného nároku v súdnom spore úspešný, naviac, keď zo žiadneho listinného dôkazu vystaveného žalovaným, a to ani z listu z 12.10.2015 č.l. 17 spisu, ani z listu z 27.11.2015 č.l. 20 - 21 spisu, nemožno dovodiť, že by žalovaný takéto náklady v súvislosti s poistnou udalosťou žalobcovi uznal. Krajský súd dodáva, že vznik nákladov z titulu poistnej udalosti, nenastáva len ich deklarovaním vo vystavenej faktúre, ale až ich zaplatením. Vo väzbe k uvedenému krajský súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného v tom, že pokiaľ by postačovalo zo strany žalobcu len predloženie takejto faktúry vystavenej tretím subjektom, ktorú by žalobca nezaplatil a žalovaný by bol zaviazaný na vyplatenie týchto nákladov žalobcovi, tak za tohto stavu by mohlo dôjsť na strane žalobcu k vzniku obohatenia.
19. Krajský súd poukazuje na rozsah odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorého vyplýva, že okresný súd žalobu žalobcu zamietol z dvoch dôvodov, a to: 1/ pre nepreukázanie vynaloženia nákladov, keď nebol predložený zo strany žalobcu dôkaz o úhrade faktúry č. 2015080231 žalobcom tretiemu subjektu, 2/ keď okresný súd akceptoval obranu žalovaného, ak žalobca nepreukázal, ktoré náklady podľa faktúry č. 2015080231 sú spojené s vyprosťovaním návesu a ťahača, a ktoré súvisia s nákladom, čo hodnotil okresný súd ako podstatné k výške nároku, keď táto obrana žalovaného zasahovala do výšky uplatneného nároku žalobcom, ktorú skutočnosť ak žalobca nepreukázal, tiež viedlo k zamietnutiu žaloby žalobcom. Okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania podľa dôkaznej povinnosti sporových strán dospel k správnemu záveru v tejto veci, že dôkazné bremeno preukázania vzniku práva na zaplatenie nákladov na vyprostenie ťahača a návesu v rozsahu žalovanej istiny ťažilo žalobcu a toto svoje dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal skutočnosť vzniku týchto nákladov ich vyplatením tretiemu subjektu podľa faktúry č. 2015080231. V podstate náklady sa môžu stať nákladmi až vtedy, ak vznikli ich vynaložením, preto nebola namieste obrana žalobcu v odvolaní, že bolo potrebné rozlišovať medzi pojmami náklady a vynaložené náklady. Okresný súd správne vyhodnotil aj obranu žalovaného ako relevantnú, keď namietal, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, ktoré účtovné položky podľa faktúry č. 2015080231 súviseli s vyprosťovaním ťahača a návesu, keď v rámci jednotlivých položiek vyjadrených v predmetnej faktúre je zahrnutá aj nákladka a výkladka tovaru na verejnej komunikácii pri vzatí do úvahy, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Poistná zmluva viažuca sa na ťahač a náves a samostatná poistná zmluva na tovar - zásielku, ktorú mal žalobca uzavretú s poisťovňou UNION, a.s. Žalobcom nebolo preukázané podľa predloženej fakturácie, ktoré sumy alebo čo konkrétne sa vzťahovalo na ťahač a čo na náves. Okresný súd v odseku 18 odôvodnenia svojho rozhodnutia správne uviedol, že okolnosť, či bol náves vezúci náklad vyprosťovaný spolu s nákladom alebo po jeho vyložení, mala svoju relevanciu k výške žalovanej pohľadávky, ktorá okolnosť rovnako nebola žalobcom preukázaná. K výške žalovanej pohľadávky okresný súd rovnako vecne správne uviedol aj v odseku 19 odôvodnenia rozsudku, keď nepreukázanie konkrétnych nákladov, ktoré podľa faktúry mali súvislosť len s vyprosťovaním ťahača a návesu a ktoré náklady mali väzbu k tovaru - prepravovanej zásielky viedlo k nepreukázaniu samotnej výšky žalovanej pohľadávky uplatnenej žalobcom, a tým aj druhým dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobcom.
20. V zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP za stavu sudcovskej ako aj zákonnej koncentrácie podľa § 153, § 154 CSP, krajský súd ako súd odvolací bol povinný posudzovať napadnutý rozsudok okresného súdu len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 11.04.2017, k čomu v zmysle záverov vyjadrených krajským súdom v odôvodnení tohto rozsudku aj došlo za rešpektovania ustanovenia § 387 ods. 3 CSP. Žalobca však až v následnom podaní k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu, a to v podaní zo dňa 16.6.2017, ktoré podanie bolo uskutočnené v zmysle § 374 ods. 2 CSP odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 552/2013, aplikácie ktorého sa domáhal v predmetnej sporovej veci k tomu, že v zmysle tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR žalobca nebol povinný preukázať vynaloženie nákladov z titulu vzniku poistnej udalosti, ktoré následne uplatňoval voči žalovanému podanou žalobou. I napriek uvedenému štádiu argumentácie žalobcom ako odvolateľom, t.j. argumentácie, ktorá nebola uskutočnená žalobcom v rámci podaného odvolania uskutočneného v zákonom stanovenej odvolacej lehote, krajský súd naviac považuje za potrebné uviesť, že toto rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky nie je použiteľné na daný skutkový a právny stav. V tejto samostatnej veci riešenej Najvyšším súdom Českej republiky sa zdôrazňuje, že žalobca netvrdil, že mu škoda vznikla vykonaním sanačných prác, preto ani výšku škody nebol povinný preukazovať, ale žalobca tvrdil, že mu škoda vznikla znehodnotením pozemku jeho kontaminovaním. Najvyšší súd Českej republiky v predmetnom rozhodnutí tvrdí, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť a nie výška škody. V predmetnej sporovej právnej veci však žalobcom bola uplatnená z titulu poistnej udalosti ako škodovej udalosti náhrada nákladov vo výške 8.879,83 Eur, a preto, ak v danej skutkovej a právnej sporovej veci bola uplatňovaná takáto výška nákladov, bolo rozsahom dôkaznej povinnosti žalobcu aj túto výšku preukázať, ktorá podľa tvrdení žalobcu spôsobila škodovú udalosť na strane žalobcu. Práve z dôvodu odlišnej skutkovej a právnej situácie v danej sporovej veci a skutkovej a právnej situácie, ktorá vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 552/2003 zo dňa 17.12.2003 nebolo možné bez ďalšieho použiť závery vyplývajúce z tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, a preto takýmto postupom nemohlo dôjsť ani k zásahu do právnej istoty, na ktorú poukazoval žalobca v podaní zo dňa 16.6.2017.
21. Krajský súd nezistil ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu ako relevantný, a tým ani dôvod na zmenu rozsudku okresného súdu, ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie. Žalobca ako poistený na základe uzavretej poistnej zmluvy so žalovaným v súvislosti s uplatnenou žalovanou pohľadávkou ako poistným plnením z titulu vzniku poistnej udalosti ako škodovej udalosti nepreukázal skutočnosť vzniku uvádzaných nákladov, ich výšku vo väzbe k predmetu a rozsahu poistenia, a to ťahača a návesu v zmysle uzavretej Poistnej zmluvy so žalovaným, preto okresný súd za tohto skutkového a právneho stavu rozhodol správne, ak žalobu žalobcu zamietol.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bol voči žalobcovi priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.