Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Cb/264/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu V.. N. Q., T.. XX. XX. XXXX, H. U. XX, XXX XX H. H., podnikajúci pod obchodným menom Ing. Jaroslav Frniak - FINALL, so sídlom Srnková 27, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 10 829 091, právne zastúpený JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom, so sídlom Slnečná 42, 974 04 Banská Bystrica, proti žalovanému PFC, s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 21, 962 21 Lieskovec, IČO: 44 031 939, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148, v konaní o zaplatenie 420,- Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 15.12.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 420,- Eur s príslušenstvom, titulom ceny za zhotovenie diela. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si u žalobcu objednávkou zo dňa 18.12.2012 objednal výrobu 5 ks štítkov na motorové vozidlá a žalobca jeho objednávku v celom rozsahu akceptoval. Dňa 18.12.2012 žalobca objednané štítky na motorové vozidlá vyrobil, pripravil na prevzatie a vystavil žalovanému faktúru č. 2612, znejúcu na sumu 420,- Eur s DPH, splatnú dňa 21.12.2012. Zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a žalovaným vyššie uvedeným spôsobom neobsahovala dohodu o miestne odovzdania predmetu diela, ani dohodu o odoslaní diela zhotoviteľom, preto v zmysle § 554 ods. 3 Obchodného zákonníka miestom odovzdania predmetu diela bolo sídlo žalobcu na adrese Srnková 27, Banská Bystrica. Žalovaný si predmet diela neprevzal a faktúru žalobcu č. 2612 nezaplatil, a to ani po opakovaných výzvach.

2/ Súd v skrátenom konaní rozhodol platobným rozkazom č. k. 62Cb/264/2016-42 zo dňa 11.05.2016, ktorý bol zrušený uznesením súdu č. k. 62Cb/264/2016-50 zo dňa 12.06.2017 z dôvodu, že žalovaný podal voči platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že medzi stranami konania reálne nikdy nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo, nakoľko žalobca aj žalovaný napriek predchádzajúcemu rokovaniu o zhotovení 5-tich ks štítkov na motorové vozidlá sa nikdy nedohodli na cene za vykonané dielo. Cena nebola nikdy dohodnutá a nebol dohodnutý ani iný spôsob jej určenia. Po predložení vzorových štítkov žalobca uviedol žalovanému sumu, s ktorou žalovaný nesúhlasil a z uvedeného dôvodu objednávku odvolal, čím vec považoval za uzavretú. Vzhľadom na absenciu dohody zmluvných strán o cene diela, zmluvu nemožno považovať za platne uzavretú, nakoľko neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o dielo. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že na strane žalobcu nedošlo k zhotoveniu diela, jeho odovzdaniu a prevzatiu diela zo strany žalovaného, v dôsledku čoho nevznikol ani žalobcovi nárok na cenu diela. Žalovaný taktiež uviedol, že ak by aj došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, čo popieral, v tomto prípade sa malo

jednať o fixný záväzok v zmysle § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka, nakoľko predmetom rokovania bola požiadavka žalovaného o zhotovenie diela najneskôr do 31.12.2012, avšak toto dielo žalobca žalovanému nikdy neodovzdal. Žalobca nikdy faktúru žalovanému nedoručil do dispozičnej sféry, preto s prihliadnutím na túto skutočnosť sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s akýmkoľvek plnením, a teda aj nárok uplatňovaný žalobcom pozostávajúci z úrokov z omeškania žalovaný považoval za nedôvodný.

3/ Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odporu, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.07.2017, v rámci svojho procesného útoku uviedol, že zmluva o dielo nemusí mať písomnú formu a k dohode o výške ceny diela došlo pri rokovaní s I.. Y., ktorý v tom čase zastupoval spoločnosť žalobcu, ako aj spoločnosť M H R Č, s.r.o., so sídlom Medený Hámor 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 013 188, personálne prepojenú so spoločnosťou žalovaného, v mene ktorej menovaný objednal u žalobcu už v októbri 2012 výrobu 1 ks štítku na motorové vozidlo a cena za toto dielo bola zaplatená prevodom na bankový účet uvedený žalobcom dňa 15.10.2012, na základe faktúry č. 1712 zo dňa 10.10.2012. Z uvedeného je zrejmé, že cena diela vo výške 70,- Eur bez DPH, ktorá bola I.. Y. akceptovaná už v októbri 2012 bola známa a vzhľadom na predchádzajúcu zavedenú obchodnú prax na základe tejto skutočnosti objednal žalovaný objednávkou zo dňa 18.12.2012 výrobu 5-tich ks štítkov na motorové vozidlá aj bez toho, aby v objednávke uvádzal cenu diela, pričom žalobca jeho objednávku v celom rozsahu akceptoval. Objednávka zo strany žalovaného odvolaná nebola. Na základe dohody o cene so žalobcom I.. Y. odovzdal žalobcovi fotokópie jednotlivých technických preukazov od motorových vozidiel, na ktoré žalovaný požadoval vyrobiť štítky.

4/ Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04.09.2017 uviedol, že osoba I.. Y., na ktorú sa žalobca odvoláva, nebola osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti žalovaného. Nebol nikdy štatutárnym orgánom, ani osobou poverenou na základe osobitného plnomocenstva, či prokúry. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mu zhotovené dielo nikdy neodovzdal a ani ho nikdy na prevzatie diela nevyzval. Poukázal na to, že účet na ktorý mu bola uhradená platba zodpovedajúca cene za zhotovený 1 ks štítka pre spoločnosť M H R Č, spol. s.r.o. nepatrí osobe žalobcu a vzhľadom na to, že spoločnosť žalovaného a spoločnosť M H R Č spol. s.r.o. nemajú v tomto konaní nič spoločné, jeho tvrdenia nemajú žiadnu právnu relevanciu, pôsobia zmätočne a zavádzajúco.

5/ Žalobca v konaní predložil písomnú objednávku zo dňa 18.12.2012, faktúru č. 2612 zo dňa 18.12.2012, faktúru č. 1712 zo dňa 10.10.2012, vystavenú žalobcom ako dodávateľom pre obchodnú spoločnosť M H R Č spol. s.r.o. na sumu 84,- Eur splatnú dňa 12.10.2012, výpis z účtu pani Z. K., na ktorý bola pripísaná suma 84,- Eur výpis z e-mailovej komunikácie zo dňa 17.10.2012 a 20.12.2012, fotokópie technických preukazov motorových vozidiel spolu s fotografiami vyrobených štítkov na motorové vozidlá, prehlásenie pani Z. K. zo dňa 10.01.2018, faktúru č. 7/2012 vystavenú Z. K. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa na sumu 240,- Eur, splatnú dňa 31.12.2012, faktúru č. 6/2012 vystavenú Z. K. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa na sumu 198,40 Eur, splatnú dňa 30.10.2012.

6/ Žalobca na pojednávaní predložil zhotovené štítky v počte piatich kusov, po vykonaní obhliadky ktorých súd konštatoval, že tieto sa zhodujúcu s fotografickými snímkami, predloženými spolu s technickými preukazmi k jednotlivým motorovým vozidlám. Zároveň sa súd oboznámil so zhotovenou matricou, slúžiacou na výrobu predmetných štítkov.

7 Z objednávky žalovaného (na č. l. 5 súdneho spisu) súd zistil, že žalovaný dňa 18.12.2012 adresoval žalobcovi objednávku výrobných štítkov s textom: „Objednávame u Vás výrobu 5 ks výrobných štítkov na motorové vozidlá.“ Objednávka je opatrená odtlačkom pečiatok oboch strán sporu, kde ručne je dopísaný text: „Vašu objednávku akceptujem.“ Pri podpise žalobcu sa nachádza ručne dopísaný dátum akceptácie objednávky 18.12.2012. Za stranu žalovaného je podpísaná osoba I.. I. Y..

8/ Z faktúry - daňového dokladu č. 2612, vystavenej dňa 18.12.2012 s dátumom splatnosti dňa 21.12.2012 (na č. l. 6 súdneho spisu), súd zistil, že žalobca ako dodávateľ vyúčtoval žalovanému ako odberateľovi, na základe objednávky zo dňa 18.12.2012 sumu 420,- Eur vrátane DPH. Predmetom fakturácie bolo 5 ks štítkov na motorové vozidlá po 70,- Eur za kus, pričom faktúra je opatrená odtlačkom pečiatky a podpisom žalobcu, bez podpisu žalovaného.

9/ Z faktúry - daňového dokladu č. 1712, vystavenej dňa 10.10.2012 s dátumom splatnosti dňa 12.10.2012, súd zistil, že žalobca ako dodávateľ vyúčtoval spoločnosti M H R Č spol. s .r.o. ako odberateľovi, sumu 84,- Eur vrátane DPH. Predmetom fakturácie bolo 1 ks štítka na motorové vozidlo AVIA podľa technického preukazu v sume 60,- Eur a 1 ks návrh a výroba matrice v sume 10,- Eur plus DPH.

10/ Žalobca v konaní predložil ako listinný dôkaz správu odoslanú dňa 20.12.2012 prostredníctvom elektronickej pošty z adresy e-mail: fanfan@stonline.sk <mailto:fanfan@stonline.sk>, o ktorej tvrdil, že v tom čase bola jeho adresou, ktorú používanú v rámci elektronickej komunikácie s obchodnými partnermi, pričom uvedenú správu s textom: „Vážený pán magister v prílohe Vám posielam faktúru pre MHRČ, s.r.o. a pre PFC, s.r.o. Zajtra by teoreticky boli štítky hotové. Ozvem sa Vám. S úctou Frniak“, zaslal na adresu „mhrc.doprava“. Žalovaný k uvedenému listinnému dôkazu uviedol, že e-mailová adresa, na ktorú mala byť táto správa zaslaná spolu s faktúrou v prílohe, neexistuje. Poukázal tiež na rozpor medzi dňom, kedy mali byť podľa textu správy štítky vyrobené, teda nasledujúci deň po jej odoslaný, t.j. 21.12.2012 a dátumom plnenia uvedeným na spornej faktúre č. 2612 zo dňa 18.12.2012, ktorý sa zhoduje s dňom vystavenia predmetnej faktúry.

11/ Žalovaný v konaní navrhol vykonať výsluch svedka I.. I. Y., z výpovede ktorého súd zistil, že v období rokov 2011 až začiatku roka 2013 vykonával v spoločnosti žalovaného funkciu dispečera a zástupcu vedúceho dopravy, na základe dohody o spolupráci uzatvorenej medzi žalovaným a jeho spoločnosťou KG Trade.s.r.o. So žalobcom prišiel do kontaktu pri objednávke, keď žalovaný z dôvodu končiacej platnosti technickej kontroly potreboval zhotoviť štítky na svoje motorové vozidlá a tieto si mienil objednať u žalobcu. Svedok sa so žalobcom stretol osobne, pýtal sa ho aká bude cena za zhotovenie štítkov, keďže sa jednalo o väčšie množstvo. Túto sumu následne konzultoval s konateľom firmy, ktorý povedal, že za takú cenu štítky nechcú. Z uvedeného dôvodu objednávku hneď aj zrušili, ústnou formou. Pri rokovaniach o uzavretí zmluvy sa pred žalobcom zmienil, že zhotovenie štítkov by potrebovali v časovom horizonte 2 týždňov od dátumu objednávky, nakoľko s blížiacim sa koncom roka skončila platnosť technickej kontroly na motorových vozidlách. Svedok potvrdil, že bol poverenou osobou zo strany žalovaného konať v takýchto veciach. Keďže vykonával funkciu dispečera, mal na starosti stavebnú techniku, nákladné vozidlá, bola to jeho úloha. Počas jeho pôsobenia pre spoločnosť žalovaného, štítky neboli spoločnosti dodané. Nepamätal si, pre odstup času, či žalobca kontaktoval žalovaného na prevzatie zhotovených štítkov. Rovnako spolupracoval aj so spoločnosťou M H R Č s.r.o., v mene ktorej už v období pred decembrom 2012 uzatvoril so žalobcom zmluvu o zhotovenie jedného štítka, kde v tomto predchádzajúcom obchode došlo k reálnemu dodaniu tohto štítka a k zaplateniu ceny za jeho zhotovenie. Svedok uviedol, že nikdy nekonal na vlastnú päsť a všetky objednávky konzultoval s konateľom spoločnosti. Potvrdil, že konateľ žalovaného mal informácie aj ohľadom tohto iného zmluvného vzťahu so spoločnosťou M H R Č s.r.o. V prípade spoločnosti žalovaného však čakali, či žalobca nepríde s návrhom nižšej ceny, pretože sa jednalo o viac kusov štítkov. Preto bola objednávka otvorená. Zrušili ju len ústne s tým, že kým sa na inej cene nedohodnú, tak tie štítky nechcú. Objednávku zrušili u žalobcu v priestoroch jeho firmy.

12/ Z výsluchu konateľky žalovaného súd zistil, že objednávku v danom prípade podával pán Y., ktorý bol v ich spoločnosti zamestnaný ako vedúci dopravy, pričom tento mal na starosti celú dopravu. Objednávku prvýkrát videla až v rámci tohto súdneho konania. Konateľka žalovaného potvrdila, že I.. Y. mal oprávnenie podpisovať objednávky. Menovaná sa nevedela vyjadriť, či spoločnosť žalovaného mala v úmysle uzavrieť zmluvu aj v prípade, že v objednávke nebola uvedená cena. Nemala informácie o tom, kedy a akým spôsobom spoločnosť objednávku odvolala. Všetky informácie mal C. Y., ktorý ju kontaktoval telefonicky ohľadom ceny za zhotovenie štítkov. Nevedela sa hneď vyjadriť, či cena je primeraná. Následne, potom ako sa poradila s otcom (konateľ spoločnosti M H R Č, s.r.o.), ktorý ju informoval, že cena je privysoká, uviedla Y., že za takú cenu to neberú. Faktúru, ktorá je predmetom tohto konania k dnešnému dňu neevidujú v účtovníctve, nikto ich na zaplatenie faktúry neurgoval a nemala vedomosť o tom, že by ich niekto kontaktoval na prevzatie štítkov. Zhotovené štítky videla prvýkrát až počas súdneho pojednávania.

13/ Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení o neprimerane vysokej cene štítkov v konaní predložil cenovú ponuku pre zhotovenie štítkov na motorového vozidlá uverejnenú na internetovom portály bazos.sk, z ktorej vyplýva, že cena za zhotovenie obdobného štítka sa pohybuje od 10,- do 20,- Eur.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka, návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

Podľa § 43a ods. 3 Občianskeho zákonníka, dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určený, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.

Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

Podľa § 538 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa § 554 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak toto miesto nie je dohodnuté a zmluva zahŕňa povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie predmetu diela jeho odovzdaním prvému dopravcovi, ktorý má uskutočniť prepravu do miesta určenia. Zhotoviteľ umožní objednávateľovi uplatnenie práv z prepravnej zmluvy, pokiaľ tieto práva nemá objednávateľ už na základe tejto zmluvy.

Podľa § 554 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať.

Podľa § 554 ods. 4 Obchodného zákonníka, v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, uskutočňuje sa odovzdanie diela v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi.

Podľa čl. 8 zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

14/ Predmetom konania prejednávanej veci bol nárok žalobcu uplatnený titulom ceny diela vo výške 420,- Eur s príslušenstvom, a to na základe žalobcom tvrdenej a žalovaným popieranej skutočnosti, že medzi ním a žalovaným došlo dňa 18.12.2012 k uzavretiu zmluvy o dielo, predmetom ktorej malo byť zhotovenie 5-tich ks štítkov na motorové vozidlá. V konaní súd vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že žalobca predmet diela zhotovil, keď zhotovené štítky predložil súdu na pojednávaní a zároveň nebolo sporné, že žalovaný dielo neprevzal, nakoľko štítky sa nachádzali v dispozícii žalobcu. Taktiež súd vyhodnotil ako nesporné, že žalovaný cenu diela za zhotovené štítky, vyúčtovanú faktúrou č. 2612 zo dňa 18.12.2012, žalobcovi nezaplatil.

15/ Medzi stranami konania bola sporná existencia obchodno-záväzkového vzťahu, nakoľko žalovaný uzavretie zmluvy o dielo popieral, keď tvrdil, že zhotovenie diela v podobe 5-tich ks štítkov na motorové vozidlá si u žalobcu neobjednal. Žalovaný potvrdil, že medzi stranami prebiehali rokovania ohľadom uzavretia zmluvy, strany sa však nedohodli na cene, s ponúknutou cenou nesúhlasil a objednávku odvolal. Súd v danom prípade na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, týkajúce sa zmluvy o dielo, pričom konštatoval, že na platné uzatvorenie zmluvy o dielo nevyžaduje písomnú formu. Zmluvu je možné uzatvoriť jednak písomne, ústne (výslovným prejavom), ale aj konkludentným spôsobom. Na platné uzavretie zmluvy o dielo sa vyžaduje, aby sa zmluvné strany vzájomne dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy, kde jednou z nich je aj dohoda o cene diela. V zmysle ustanovenia § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena diela musí byť dohodnutá výslovne, teda uvedením jej konkrétnej výšky, alebo musí byť v zmluve určený aspoň spôsob jej určenia. Toto ustanovenie však zároveň umožňuje zmluvným stranám platne uzavrieť zmluvu aj bez takéhoto určenia ceny diela, kde táto možnosť prichádza do úvahy len v prípade, ak strany s uzavretím zmluvy bez určenia ceny diela prejavili svoju vôľu. Inak povedané na platné uzavretie zmluvy o dielo postačuje,

ak sa strany dohodnú na určení zmluvných strán a predmetu zmluvy, ak zároveň existuje vôľa strán uzavrieť zmluvu bez dohody o cene.

16/ Žalobca predložil v konaní písomnú objednávku podpísanú osobou, konajúcou v mene žalovaného a opatrenú odtlačkom pečiatky žalovaného, pričom súd konštatoval, že táto neobsahovala určenie ceny diela. Pri výklade vôle žalovaného byť objednávkou viazaný súd preto vychádzal z ustanovenia § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že prejav jeho vôle obsiahnutý v písomnej objednávke zo dňa 18.12.2012, vystavenej v mene žalovaného je potrebné vykladať podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav určený. V danom prípade objednávka zo dňa 18.12.2012 bola návrhom na uzavretie zmluvy a vôľa žalovaného byť týmto návrhom viazaný, bola v nej vyjadrená slovami „Objednávame u Vás výrobu 5 ks výrobných štítkov na motorové vozidlá“. Uvedené slovné spojenie jasne a zrozumiteľne vyjadruje vôľu žalovaného. Zároveň súd konštatoval, že predloženie fotokópií technických preukazov k motorovým vozidlám, ktoré sa nesporne dostali do dispozície žalobcu, keď tieto boli ako listinné dôkazy v konaní predložené práve žalobcom, možno považovať za konkludentný prejav žalovaného, zjavne smerujúci k uzavretiu zmluvy. Súdu sa javí ako nelogické, že by žalovaný vyhotovil nielen objednávku, ale odovzdal žalobcovi aj fotokópie technických preukazov motorových vozidiel, čím de facto vytvoril podmienky na realizáciu diela, bez úmyslu uzavrieť zmluvu. I v súvislosti s týmto konaním žalovaného je s poukazom na § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka potrebné zároveň chrániť dobromyseľnosť toho, komu bol tento návrh určený, teda dobromyseľnosť žalobcu.

17/ Nakoľko na predloženej objednávke sa nachádzal dátum jej prijatia uvedený žalobcom, súd konštatoval, že objednávka, ktorá bola návrhom na uzavretie zmluvy bola zároveň dňa 18.12.2012 žalobcom akceptovaná. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že objednávku následne zrušil, resp. odvolal, v tomto kontexte súd poukazuje na § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého návrh na uzavretie zmluvy, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení strane, ktorej bol určený skôr alebo spolu s návrhom a taktiež na § 43a ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého dokiaľ nebola zmluva uzavretá, návrh možno odvolať, ak dôjde druhej strane skôr ako táto prijatie návrhu odoslala. V konaní však výsluchom konateľky žalovaného ani výsluchom svedka nebolo preukázané, kedy malo dôjsť k zrušeniu, či odvolaniu objednávky zo strany žalovaného. Svedok si pre odstup času na uvedené okolnosti nepamätal a jednoznačne sa k tejto otázke nevyjadril. Rovnako ani samotná konateľka žalovaného sa k uvedeným skutočnostiam nevedela vyjadriť. Na základe uvedeného súd potom dospel k záveru, že zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie 5 ks štítkov na motorové vozidlá bola uzavretá platne aj bez určenia ceny diela.

18/ Pokiaľ žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal, že objednávka nebola vystavená a podpísaná osobou, oprávnenou konať za žalovaného, toto tvrdenie bolo výsluchom svedka I.. I. Y. vyvrátené, keď menovaný pri výsluchu uviedol, že z titulu svojej funkcie vedúceho dopravy, obvykle vystavoval objednávky súvisiace so stavebnou technikou a nákladnými vozidla, skutočnosť ktorú v konečnom dôsledku nevylúčila ani samotná konateľka žalovaného. Súd potom s poukazom na § 13 ods. 1 a § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka konštatoval, že ak je podnikateľom právnická osoba, táto koná štatutárnym orgánom, alebo za ňu koná zástupca, pričom podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby, poverenej pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou a táto je splnomocnená na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

19/ Ďalšou spornou skutočnosťou medzi stranami konania bola otázka vzniku nároku žalobcu na cenu diela, keď žalovaný tvrdil, že žalobca mu nikdy dielo neodovzdal a faktúru nedoručil. Vychádzajúc z ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka súd v tomto kontexte konštatoval, že nárok na zaplatenie ceny diela, v prípade, že si strany navzájom nedohodli iný čas, vzniká vykonaním diela. Záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo, ktorý spočíva vo vykonaní diela, je riadne splnený až ukončením a odovzdaním diela. V tomto prípade ide o dvojstranný vzťah synalagmatickej povahy, kde oproti povinnosti zhotoviteľa odovzdať dielo, je povinnosť objednávateľa dielo prevziať. Žalovaný ako objednávateľ bol v zmysle § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka povinný vykonané dielo prevziať. Podľa názoru súdu na to, aby žalovaný mohol dielo prevziať, musel by mať o zhotovení diela vedomosť, preto bolo v zmysle § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka povinnosťou žalobcu žalovaného na prevzatie diela vyzvať, kde povinnosť vyzývať objednávateľa diela na jeho prevzatie je viazaná na miesto odovzdania diela a vyplýva zhotoviteľovi z ustanovenia § 554 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka vtedy, ak je miestom odovzdania diela iné miesto, než je uvedené v ods. 2 a 4 citovaného ustanovenia. Pokiaľ

žalobca tvrdil, že miestom odovzdania diela bolo jeho sídlo, v dôsledku čoho je potrebné aplikovať ustanovenie § 554 ods. 4 Obchodného zákonníka, súd sa s týmto názorom žalobcu nestotožnil. Súd bol toho názoru, že toto ustanovenie možno aplikovať len v prípade, ak miesto odovzdania diela nemožno určiť v zmysle predchádzajúcich odsekov 1 až 3 citovaného § 544.

20/ Zo skutočností tvrdených žalobcom, ani z výsluchu konateľky žalovaného a vypočutého svedka nevyplynulo, akým spôsobom sa strany dohodli na odovzdaní diela. Bolo povinnosťou strán konania v rámci svojho procesného útoku, či procesnej obrany, uviesť všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia a tieto podložiť dôkazmi. Nie je úlohou súdu, aby si sám z dôkazných prostriedkov zisťoval skutočnosti podstatné pre rozhodnutie veci. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že medzi stranami bolo dohodnuté konkrétne miesto odovzdania diela (§ 554 ods. 1 , ani skutočnosť, že dielo malo byť žalobcom odoslané (§ 554 ods. 2 . Strany konania tieto skutočnosti na pojednávaní neuvádzali. V danom prípade pri určení miesta odovzdania diela, súd preto vychádzal z § 554 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak zmluva neurčuje miesto odovzdania diela ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo vykonávať. Pokiaľ v zmluve nebolo toto miesto určené, odovzdanie sa uskutočňuje v mieste, o ktorom objednávateľ vedel, alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať. Z výsluchu svedka I.. I. Y., ako aj skutkových tvrdení opísaných vo vyjadreniach žalobcu, súd dospel k záveru, že žalovaný musel v čase uzavretia zmluvy vedieť, kde žalobca bude dielo vykonávať. Preto pri určovaní miesta odovzdania diela vychádzal z ustanovenia§ 554 ods. 3 Obchodného zákonníka, na ktoré nadväzuje povinnosť žalobcu ako zhotoviteľa vyzvať žalovaného na prevzatie diela.

21/ Na základe dôkazných prostriedkov predložených žalobcom súd konštatoval, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal že by žalovaného na prevzatie diela účinným spôsobom vyzýval. Žalobca v konaní predložil výpis z e-mailovej komunikácie zo dňa 20.12.2012, dôkaz ktorý súd vyhodnotil ako nepostačujúci na preukázanie jeho tvrdení, nakoľko žalovaný popieral existenciu tam uvedenej e-mailovej adresy, prostredníctvom ktorej mal žalovaného kontaktovať, pričom zároveň ide o adresu netýkajúcu sa spoločnosti žalovaného. Vypočutý svedok, si už vzhľadom na odstup času nepamätal, aké adresy v tom čase za spoločnosť žalovaného používal. Navyše aj z textu uvádzaného v predmetnej správe vyplýva, že v čase jej odoslania dielo ešte zhotovené nebolo, keď žalobca v texte uvádzal len orientačný čas jeho zhotovenia s tým, že sa mieni žalovanému ešte ozvať. Taktiež vypočutá konateľka žalovaného uviedla, že faktúru, ktorá mal apodľa tvrdenia žalobcu tvoriť prílohy e-mailovej správy, vo svojom účtovníctve neevidujú a nik ich k jej zaplateniu neurgoval.

22/ Súd potom na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že dielo nebolo vykonané riadne, keďže žalovanému nebolo odovzdané a v konaní nebolo žalobcom preukázané, že žalovaný bol na jeho prevzatie vyzvaný. V dôsledku uvedeného súd s poukazom na § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka vyhodnotil, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela a žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23/ Vzhľadom na úspech žalovaného v tomto konaní súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a za použitia zásady úspechu úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%. O samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.