Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Cpr-14-2016.pdf
PDF · 162.97 KB
Case nature
Area
Subarea
44Cpr/14/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v spore žalobcu: Slovenská lekárska komora so sídlom v Bratislave, Račianska 42/A, IČO: 17 313 317, v zastúpení: Advokátska kancelária ŠKODLER&PARTNERS s. r.o., so sídlom v Bratislave, Dobšinského 12, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, so sídlom Stromová č. 1, Bratislava, IČO: 00 164 381, o zaplatenie 59.154,44- Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.10.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia 59.154,44- Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % zo sumy 59.154,44- Eur od 01.10.2015 do zaplatenia a trov konania z titulu náhrady škody, ktorú jej mal žalovaný spôsobiť porušením prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka.
2. V žalobe tvrdil skutočnosť, že žalobca ako prijímateľ a žalovaný ako poskytovateľ uzatvorili dňa 15.05.2009 zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. zmluvy 01/2009/ OPV. Predmetom zmluvy je úprava zmluvných podmienok, práva a povinností medzi zmluvnými stranami pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo strany žalovaného žalobcovi na realizáciu aktivít projektu: " Tvorba a implementácia e-learningového portálu pre vzdelávane lekárov". Súčasťou zmluvy je zmluvnými stranami schválený rozpočet. Ministerstvo zdravotníctva SR ako osoba splnomocnená žalovaným konať vo veciach zmluvy listom zo dňa 10.11.2014 na základe vykonanej kontroly oznámila žalobcovi nezrovnalosti pri čerpaní príspevku a požiadala žalobcu o vrátenie finančných prostriedkov vo výške 35.463,55 Eur z dôvodu porušenia § 50 Zákonníka práce v prípade zamestnancov G.. H. R., C. K., N. A., C. A.. Porušenie § 50 Zákonníka práce malo spočívať v tom, že uvedení zamestnanci mali so žalobcom uzavreté pracovné zmluvy; pracovnú zmluvu na činnosti súvisiace s projektom a pracovnú zmluvu na činnosti súvisiace s bežnou činnosťou žalobcu, pričom podľa žalovaného druhy prác boli v týchto pracovných pomeroch totožné. Žalovaný ďalej neuznal žalobcovi oprávnenosť výdavkov vo výške 15.639,-Eur. Tieto boli použité na zabezpečenie publicity projektu a to na základe stanoviska Certifikačného orgánu k zisteniam a odporúčaniam z overenia postupov Ministerstva zdravotníctva SR ako sprostredkovateľského orgánu ( ďalej len SORO) z dôvodu, že zabezpečenie publicity v rámci implementovaného projektu bolo vysoko nadhodnotené. Žalovaný tiež neuznal žalobcovi ako oprávnené výdavky v sume 7.933,-Eur použité na vytvorenie pozície organizátori seminárov a to na základe stanoviska certifikačného orgánu k zisteniam a odporúčaniam z overenia postupov SORO z dôvodu, že vytvorenie pozície 5. 1. 6. - organizátori seminárov v projekte vzhľadom na ciele projektu
bolo neefektívne a nehospodárne. Všetky uvedené sumy boli vyporiadané vzájomným započítaním pohľadávok a záväzkov v rámci záverečnej žiadosti o platbu. Podľa § 50 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu; práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne. V pracovnej zmluve dohodnutý druh práce spravidla vyžaduje bližší popis pracovných úloh, ktorý sa nazýva pracovná náplň a je jednostranným príkazom zamestnávateľa, ktorým zamestnancovi bližšie vymedzil úlohy v rámci dohodnutej práce v pracovnej zmluve; pracovnú náplň môže zamestnávateľ kedykoľvek meniť. Nie je teda možné zamieňať dohodnutý druh práce, ktorý môže byť zmenený len dohodou účastníkov pracovného pomeru a pracovnú náplň, ktorú môže zamestnávateľ v rámci dohodnutého druhu práce zamestnancovi určovať. Spôsob vymedzenia druhu práce ZP nezakotvuje. Obvykle je ním pracovná pozícia (funkcia), na ktorú sa zamestnanec prijíma do pracovného pomeru. MUDr. Vladimír Balogh, mal vymedzený druh práce podľa pracovnej zmluvy na projekt - manažér publicity. Stručná charakteristika - vyjadrenie druhu práce - tvorba a navrhovanie marketingových postupov v oblasti propagácie a šírenia informácií o projekte, kontrola súladu aktivít s manuálom pre publicitu, pri plnení úloh úzko spolupracuje s projektovým manažérom, finančným manažérom a koordinátorom odborných aktivít. Druh práce podľa pracovnej zmluvy mimo projektu - poradca prezídia SLK. Stručná charakteristika - vyjadrenie druhu práce: optimalizovanie vnútorných vzťahov orgánov SLK, členov SLK k orgánom SLK a členov navzájom, stabilizovanie a pozitívny rozvoj PR, zabezpečenie zvýraznenia úloh SLK smerom von i dovnútra, úzka spolupráca s orgánmi SLK, úzka spolupráca a zastupovanie SLK smerom navonok pri rokovaniach s orgánmi štátnej správy, miestnej samosprávy, zdravotnými poisťovňami a inými organizáciami pôsobiacimi v zdravotníctve, reprezentovanie SLK na akciách doma a v zahraničí podľa rozhodnutia prezídia a prezidenta SLK. Z druhu práce a pracovnej náplne mimo projektu jednoznačne vyplýva, že tento zamestnanec vykonáva činnosti smerujúce k plneniu základných zákonných úloh žalobcu, t. j. druh práce bol úplne odlišný a druhu práce pre projekt
- manažér publicity.
C. K., mala druh práce podľa pracovnej zmluvy na projekt - asistent projektového manažéra. Stručná charakteristika - vyjadrenie druhu práce: vypracováva zápisnice, vykonáva fotodokumentáciu, vypracováva návrhy na nákup spotrebného materiálu pre projekt, ďalšie úlohy podľa pokynov projektového manažéra. Druh práce podľa pracovnej zmluvy mimo projektu - odborný pracovník. Stručná charakteristika - vyjadrenie druhu práce: vybavovanie podnetov, sťažností na styk s orgánmi SLK a administratívne práce súvisiace s činnosťou sekretariátu, vedenie registratúrneho denníka, archivácia, vybavovanie telefonátov podľa pokynov riaditeľa sekretariátu SLK. Nemožno tvrdiť hlavný druh práce len na základe toho, že niektoré pracovné činnosti v zmysle pracovnej zmluvy mimo projektu a pracovnej zmluvy na projekt sú obdobné (administratívne práce). Z pracovnej zmluvy mimo projektu je zrejmé, že zamestnanec vykonáva aj odborné činnosti pri vedení agendy sťažností, vybavovaní podnetov, archivácie, kým z pracovnej zmluvy na projekt vyplýva, že vykonáva výlučne administratívne činnosti. N. A., mala druh práce podľa pracovnej zmluvy na projekt - projektový manažér - zadáva úlohy, kontroluje činnosť projektového tímu, kontroluje kvalitu realizácií jednotlivých aktivít, zvoláva stretnutia riadiacich pracovníkov za účelom monitoringu jednotlivých aktivít, v rizikových a problémových situáciách pri realizácii projektu v spolupráci s odbornými garantmi aktivít a koordinátorom odborných aktivít hľadá riešenia a určuje spôsob nápravy. Úzko spolupracuje s finančným manažérom, koordinátorom odborných aktivít a manažérom monitoringu a manažérom publicity pri koordinovaní realizácie projektu. Druh práce podľa pracovnej zmluvy mimo projektu - riaditeľ sekretariátu - vedie a organizuje prácu sekretariátu SLK, vedie personálnu agendu a predkladá prezidentovi návrhy na štrukturálne a personálne zmeny, zabezpečuje hospodársku správu sekretariátu a zodpovedá za zverený majetok, zabezpečuje plnenie úloh orgánov žalobcu a ostatné úlohy podľa pokynov prezidenta, zabezpečuje realizáciu a dodržiavanie vnútrokomorových noriem v rámci sekretariátu, organizuje, zabezpečuje a zúčastňuje sa rokovaní orgánov žalobcu a zabezpečuje zápisníc zo zasadnutí. Zamestnankyňa ako riaditeľka sekretariátu žalobcu vykonávala činnosti smerujúce k plneniu základných zákonných úloh žalobcu, zabezpečovala rokovania orgánov Komory, ktoré neboli aktívnym spôsobom do projektu zapojené. V zmysle pracovnej zmluvy na projekt vykonávala organizačné a riadiace činnosti len vo vzťahu k osobitnej činnosti žalobcu a vo vzťahu k užšej skupine zamestnancov, čo svedčí pre rozdielny druh práce. Rozdielnosti druhu práce nasvedčuje aj to, že riaditeľ sekretariátu bol v zmysle vertikálnej štruktúry zamestnancov sekretariátu nadriadený projektovému manažérovi. C. A. mala druh práce podľa pracovnej zmluvy na projekt - asistent finančného manažéra - kontroluje evidenciu výdavkov a zodpovedá za ich správne zaúčtovanie v rámci rozpočtu projektu, spracováva podklady pre mzdy na vyplatenie pracovníkov pracujúcich na projekte, spracováva podklady, zúčtováva
a zabezpečuje preplatenie cestovných náhrad, zabezpečuje styk s bankou a kompletizáciu podkladov pre finančného manažéra na zúčtovanie platieb, vykonáva ďalšie úlohy podľa pokynov finančného a projektového manažéra. Druh práce podľa pracovnej zmluvy mimo projektu - odborný pracovník - hlavná ekonómka. Stručná charakteristika - spracovanie podkladov pre ročnú inventarizáciu majetku a finančných prostriedkov sekretariátu, vypracovanie návrhu rozpočtu sekretariátu žalobcu, jeho štvrťročné vyhodnocovanie, predkladanie návrhov a úprav jednotlivých kapitol rozpočtu, spracovanie návrhov na zmenu vnútro komorových predpisov v ekonomickej oblasti v súlade so zákonmi a zámerný žalobcu. Z porovnania pracovných náplní tejto zamestnankyne podľa pracovnej zmluvy mimo projektu a pracovnej zmluvy na projekt vyplýva, že vykonáva odlišné činnosti. Žalobca má za to, že podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 376 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. Podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka osoba, ktorej hrozí škoda je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá jej vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil. Žalovaný v súvislosti s realizáciou projektu vykonal u žalobcu v roku 2009 a 2012 kontroly. Prvá kontrola obdobia od 15.05.2009 do 30.06.2009 - k výsledkom kontroly správa z overovania na mieste číslo 1/2009 zo dňa 18.09.2009. Podľa časti C II správy boli prekontrolované aj pracovné zmluvy/dohody o vykonaní práce odborných a riadiacich pracovníkov, výkazy miezd, bankové výpisy aj nesúvisiace podklady, ktoré boli prílohou žiadosti o platbu, objednávky, faktúry. Žiadne problémové oblasti týkajúce sa obsahu pracovných zmlúv neboli zistené. Druhá kontrola obdobia od 13.10.2009 do 10.12.2009 - k výsledkom kontroly je správa z overovania na mieste číslo 1/2010 zo dňa 18.07.2010. Podľa časti C II správy boli prekontrolované aj pracovné zmluvy/dohody o vykonaní práce odborných a riadiacich pracovníkov, výkazy miest, bankové výpisy a iné súvisiace podklady, ktoré boli prílohou žiadosti o platbu, objednávky, faktúry a cestovné príkazy. Žiadne problémové oblasti neboli zistené. Žalobca má za to, že žalovaný tým, že v rozpore so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami neskôr dospel k stanovisku, že pracovné zmluvy vyššie uvedených zamestnancov žalobcu odporujú ustanoveniu § 50 Zákonníka práce, tak porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z § 415 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že ak by žalovaný v roku 2009 a 2010 zistil, že predmetné pracovné zmluvy odporujú zákonníku práce, boli by zo strany žalobcu okamžite vykonané opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a následnému vzniku škody. Nakoľko žalovaný prostredníctvom Ministerstva zdravotníctva SR nekonštatoval porušenie zákonníka práce, žalobca postupoval v dobrej viere v súlade s výsledkami kontrol a nemal dôvod pracovné zmluvy meniť alebo ukončiť. Z toho dôvodu teda za zistenú nezrovnalosť vyčíslenú za obdobie od 19.09.2009 zodpovedá žalovaný. 3. Žalovaný ďalej neuznal žalobcovi oprávnenosť výdavkov vo výške 15.639,-Eur. Tieto boli použité na zabezpečenie publicity projektu a to na základe stanoviska Certifikačného orgánu k zisteniam a odporúčaniam z overenia postupov Ministerstva zdravotníctva SR ako sprostredkovateľského orgánu ( ďalej len SORO) z dôvodu, že zabezpečenie publicity v rámci implementovaného projektu bolo vysoko nadhodnotené. V zmysle prílohy č. 4 zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku boli prostriedky na publicitu a informovanosť projektu rozpočtované v sume 53.651,33- Eur. Žalobca bol preto oprávnený tieto prostriedky za účelom zabezpečenia publicity projektu čerpať v zmysle dohodnutého rozpočtu. Ak žalovaný má za to, že tieto prostriedky sú nadhodnotené, nemal pristúpiť k uzatvoreniu zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo mal iniciovať zmenu predmetnej zmluvy v tejto časti uzatvorením dodatku. Zabezpečenie publicity projektu bolo požiadavkou žalovaného. Podľa žalobcu pasívna legitimácia žalovaného v tomto spore vyplýva z § 2 písm. l zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov európskeho spoločenstva, podľa ktorého v tomto prípade ide o pohľadávku štátu v správe žalovaného ako riadiaceho orgánu.
4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu dôkazy : zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 01/2009/OPV z 15.05.2009 s prílohami: všeobecné zmluvné podmienky k zmluve, predmet podpory NFP, podpisové vzory, rozpočet projektu, podrobný popis aktivít projektu, dodatok č. 1 k zmluve , dodatok č. 2 k zmluve, dodatok č. 3 k zmluve, dodatok č. 4 k zmluve , dodatok č. 5 k zmluve, dodatok č. 6 k zmluve, dodatok č. 7 k zmluve, zaslanie správ o zistených nezrovnalostiach a žiadostí o vrátenie FP z 10.11.2014, správa z overovania na mieste č. 1/2009 z 18.09.2009, stanovisko žalovaného k výzve na zaplatenie z 25.08.2015, pracovná zmluva Júlie Slobodníkovej z 19.11.2007 , dodatok k zmluve č. 1/2009 z 02.06.2009, pracovná zmluva C. E. z 28.05.2009, pracovná zmluva N. A.
z 01.06.2006, dodatok k zmluve č. 1/2009 z 02.06.2009, pracovná zmluva N. A. z 28.05.2009, pracovná zmluva C. Repkovej z XX.XX.XXXX, dodatok k zmluve z 01.08.2003, pracovná náplň C. A. z 01.08.2003, pracovná zmluva C. A. z 28.05.2009, pracovná zmluva G.. H. R. z 01.07.2008, pracovná zmluva G.. H. R. z 28.05.2009, záznam z administratívnej kontroly z 22.07.2013, Zoznam zamestnancov pracujúcich na pozícii asistenti projektového manažéra, koordinátora odborných aktivít, organizátori seminárov s uvedením trvalého pobytu , Zoznam e-centier, kde sa vykonávali semináre, pracovné zmluvy a dohody o vykonaní práce zamestnancov na pozícii asistenti projektového manažéra, koordinátora odborných aktivít.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že ju žiada zamietnuť ako nedôvodnú. Ministerstvo školstva a vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo školstva) bolo v zmysle článku 59 (1 a) nariadenia Rady ( ES) č.1083/2006 z 11. júla 2006 a na základe uznesenia vlády č. 832 zo dňa 8. 10. 2006 schválené ako riadiaci orgán (ďalej len RO) pre operačný program vzdelávanie. V zmysle článku 52 ( 2) nariadenia Rady ( ES) č. 1083/2006 z 11. 7. 2006 a na základe uznesenia vlády SR č. 1010 zo 6. 12. 2006 bolo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ( ďalej len ministerstvo zdravotníctva) schválené ako sprostredkovateľský orgán ( ďalej len SORO) pod riadiacim orgánom pre operačný program vzdelávanie. Na základe uvedeného uzatvorilo ministerstvo školstva dňa 12.12.2007 s ministerstvom zdravotníctva splnomocnenie o delegovaní právomoci, na základe ktorého ministerstvo školstva ako RO delegovalo časť pôsobnosti RO na ministerstvo zdravotníctva ako SORO v rámci operačného programu vzdelávanie ( ďalej len OPV). V rámci realizácie OPV ministerstvo zdravotníctva ako SORO následne uzatvorilo dňa 15.05.2009 zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. zmluvy 01/2009/ OPV so žalobcom ako prijímateľom ako aj dodatky č. 1 až č.7. Dodatkom číslo 6 k splnomocneniu ministerstva zdravotníctva ako SORO boli upravené články 2 a 3 pôsobnosti a zodpovednosti RO a SORO, kde sa doplnila okrem iného stopercentná kontrola výdavkov projektov implementovaných SORO. Prvá žiadosť žalobcu na " 100 % kontrolu štyroch očí " prišla na ministerstvo školstva z ministerstva zdravotníctva až 06.11. 2013. Išlo o žiadosť o platbu číslo 27, žalobca predložil spolu 29 žiadostí. Neoprávnené výdavky boli identifikované v žiadosti č. 29, išlo o neoprávnené výdavky, kde ministerstvo školstva na základe vykonanej kontroly vyčíslilo neoprávnené výdavky vo výške 35.463,55 Eur, ktoré žalobcovi neboli refundované z dôvodu porušenia § 50 Zákonníka práce v platnom znení v prípade 4 zamestnancov. Pokiaľ žalobca uvádza, že ministerstvo školstva na základe vykonaných kontrol porušilo všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka poukazujúc na kontroly vykonané namieste v období od 15. 5. 2009 do 30. 6. 2009 a od 13. 10. 2009 do 10. 12. 2009, žalovaný k domu uvádza, že vyššie z uvedené kontroly vykonalo ministerstvo zdravotníctva ako SORO v rámci delegovanej právomoci a nie ministerstvo školstva ako RO. Ministerstvo školstva vyčíslilo neoprávnené výdavky v zmysle Príručky pre prijímateľa nenávratného finančného príspevku platnej v danom období, kde sa uvádza: " kontrolu projektu je RO/ SORO oprávnený kontrolovať jednotlivé žiadosti o platbu a iné relevantné dokumenty a skutočnosti aj opakovane, pokiaľ je to potrebné pre správne stanovenie oprávnenosti výdavkov, alebo je výkon uvedených činností potrebných z iných relevantných dôvodov ( podozrenie z nezrovnalosti, žiadosť Európskej komisie, žiadosť vnútroštátnych orgánov a podobne). Vykonávanie administratívnej kontroly je možné vykonať v akejkoľvek fáze počas alebo po ukončení realizácie projektu, pričom predmetom kontroly môže byť aj kontrola výkonu predchádzajúcich kontrol, ktoré RO/ SORO vykonal u prijímateľa. RO/ SORO informuje prijímateľa o výsledku administratívnej kontroly. Žalovaný má za to, že neoprávnené výdavky vo výške 35.463,55 Eur z dôvodu porušenia § 50 Zákonníka práce vyplývajú s popisov jednotlivých pracovných činností uvedených v pracovných zmluvách ako aj podľa detailných popisov činností uvedených v pracovných výkazoch dotknutých zamestnancov a z organizačného poriadku sekretariátu žalobcu. Uzatvorením osobitných pracovných zmlúv na pracovné pozície uvedené v žalobnom návrhu došlo k porušeniu § 50 Zákonníka práce v platnom znení. Ministerstvo školstva pri oboch pracovných pomeroch uzatvorených pracovnými zmluvami pri všetkých dotknutých zamestnancoch identifikovalo činnosti spočívajúce v prácach rovnakého druhu, a teda práce súvisiace s riadením, koordináciou, administráciou a publicitou projektu. Pokiaľ ide o neuhradenie sumy 15.639, - Eur žalobcovi v rámci zabezpečenia publicity implementovaného projektu na základe stanovísk Certifikačného orgánu k zisteniam a odporúčania z overenia postupov SORO týkajúcich sa výkonu hodnotiaceho a výberového procesu v rámci OPV z vykonaného dňa 25. 1. až 3. 2. 2012 žalovaný uvádza, že certifikácia je potvrdenie správnosti a oprávnenosti výdavkov a efektívnosti systémov riadenia a kontroly štrukturálnych fondov a kohézneho fondu. Vykonáva ju Ministerstvom financií Slovenskej republiky ako platobný orgán pre štrukturálne fondy a kohézny fond v zmysle článku 9 nariadenia EK č. 2001/438/ ES a v zmysle článku 8
nariadenia Komisie č. 1386/2009 ako nevyhnutný predpoklad predloženia žiadosti o priebežnú a záverečnú platbu na Európsku Komisiu na základe predložených súhrnných žiadostí o platbu. Aby výdavky mohli byť oprávnenými musia spĺňať najmä všeobecné pravidlá oprávnenosti výdavkov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť splnenie podmienky hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti. Výdavky sa stávajú oprávnenými, iba ak sú splnené tieto podmienky. To, že výdavky sú zahrnuté v rozpočte projektu neznamená, že sa automaticky stávajú oprávnenými. Dôvodom krátenia bolo duplicitné zabezpečenie propagácie projektu pre rovnakú cieľovú skupinu projektu, zabezpečenie publicity v rámci implementovaného projektu bolo vysoko nadhodnotené. Žalobca ako prijímateľ svojim konaním porušil článok 14 ods. 1 písm. i) všeobecných zmluvných podmienok zmluvy a v nadväznosti na to § 31 ods. 1 písm. j) zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Certifikačný orgán ďalej vykonal kontrolu postupov SORO, ktoré mal na starosti celý hodnotiaci proces predmetného projektu. Certifikačné overovanie vykonávalo ministerstvo financií ako certifikačný orgán, v správe z certifikačného overovania sú závery ministerstva financií, týchto záverov sa ministerstvo zdravotníctva ako SORO musí držať a v nadväznosti naň postupovať, t. j. v tomto prípade vyžiadať neoprávnené finančné prostriedky. Ministerstvo zdravotníctva v čase uzatvorenia dodatku číslo 6 k zmluve so zníženou sumou rozpočtovej položke č. 5. 1. 6. - organizátori seminárov pristúpilo z dôvodu, že v čase uzatvorenia predmetného dodatku neboli zistenia certifikačného orgánu uzatvorené. K uzatvoreniu zistení certifikačného overovania došlo 10.05.2013, pričom dodatok číslo 6 nadobudol účinnosť dňa 21.04.2012.
6. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil súdu dôkazy: splnomocnenie o delegovaní právomoci z 12.12.2007, dodatok č. 6 k splnomocneniu, organizačný poriadok sekretariátu SLK z 15.12.2008, zistenia a odporúčania z overenia SORO vykonaného 25.01-03.02.2012, Monitorovacia správa projektu č. 10 - monitorovacie obdobie 11/2011 - 04/2012, Monitorovacia správa projektu č. 11 - monitorovacie obdobie 05/2012 - 10/2012, Monitorovacia správa projektu č. 12 - monitorovacie obdobie 11/2012 - 04/2013, Príručka pre prijímateľa NFP
7. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bodoch 4. a 6. predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav:
8. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR ako poskytovateľ a žalobca ako prijímateľ uzavreli dňa 15.05.2009 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 01/2009/ OPV s odkazom na ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 20 ods. 2 Zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a § 15 ods. 1 zákona číslo 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. Predmetom zmluvy bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí nenávratného finančného prostriedku (ďalej len NFP ) zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu, ktorý je predmetom schválenej žiadosti o NFP. Účelom zmluvy je spolufinancovanie schváleného projektu prijímateľa a to poskytnutím NFP pre operačný program vzdelávanie spolu financovaný fondom európsky sociálny fond ďalšie vzdelávanie ako nástroj rozvoja ľudských zdrojov podpora ďalšieho vzdelávania v zdravotníctve. V čl. 2.3. Zmluvy sa Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zaviazalo poskytnúť žalobcovi nenávratný finančný príspevok a to v súlade s ustanoveniami zmluvy, so všetkými dokumentmi, na ktoré zmluva odkazuje a platnými a účinnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a právnymi aktmi Európskych spoločenstiev. V článku 2. 4. Zmluvy sa žalobca ako prijímateľ zaviazal prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v tejto zmluve, a projekt realizovať riadne a včas, avšak najneskôr v termíne ukončenia realizácie aktivít projektu t.j. do 31.05.201. Podľa článku 2. 3. Zmluvy NFP poskytnutý v zmysle tejto zmluvy je tvorený prostriedkami EÚ a štátneho rozpočtu SR. Podľa článku 6. 3. neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú prílohy 1. Všeobecné zmluvné podmienky zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, 2. Predmet podpory NFP, 3. Podpisové vzory, 4. Rozpočet projektu, 5. Podrobný popis aktivít projektu, 6. Plnomocenstvo. Prijímateľ podpisom tejto zmluvy vyhlasuje, že sa s obsahom príloh zmluvy oboznámil a súhlasí, že týmito prílohami v celom rozsahu viazaný.
9. Zo správy z overovania na mieste č. 1/2009 z 28.09.2009 súd zistil, že ministerstvo zdravotníctva ako SORO kontrolovalo okrem iného pracovné zmluvy/dohody o vykonaní práce odborných a riadiacich pracovníkov. SORO nezistilo žiadne zásadné problémové oblasti u prijímateľa.
10. Zo záznamu z administratívnej kontroly z 22.07.2013 Súd zistil, že ju vykonalo ministerstvo zdravotníctva ako SORO. Administratívna kontrola bola predĺžená o dobu potrebnú na uzatvorenie stanoviska certifikačného orgánu k zisteniam a odporučeniam z overenia postupov SORO týkajúcich sa hodnotiaceho a výberového procesu v rámci OPV. Následne certifikačný orgán informoval SORO listom zo dňa 10.05.2013 o svojom stanovisku č. 3, ktorým považuje všetky zistenia týkajúce sa hodnotiaceho a výberového procesu v rámci OPV za uzavreté. Zabezpečenie publicity v rámci implementovaného projektu je vysoko nadhodnotené . SORO pristúpilo k uznaniu oprávnených výdavkov v rámci celej položky rozpočtu 1. 6 publicita informovanie do výšky 34.028,22Eur.
11. Z podania Ministerstva zdravotníctva SR označeného ako " Zaslanie správ o zistených nezrovnalostiach a žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov“ z 10.11.2014 súd zistil, že ako SORO doručil žalobcovi ako prijímateľovi správy o zistených nezrovnalostiach a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov týkajúcich sa nezrovnalostí žiadostiam o platbu č. 26120230006 501, 502, 503, 504, 505, 507, 510, 511, 512, 513, 514, 515, 316, 217, 518, 519, 520, 521, 522, 523, 524, 525, 526, 527, 528 z dôvodu porušení, tak ako sú popísané v bode 2. odôvodnenia tohto rozsudku.
12. Žalobca má za to, že prvá časť žaloby sa týka neuhradenia sumy 35.463,55 Eur, čo bola časť miezd z prostriedkov EÚ, ktoré boli poskytnuté žalobcovi na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, uzavretej so žalovaným. Týkalo sa to 4 zamestnancov, u ktorých nebolo uznané vyplatenie miezd z dôvodu porušenia § 50 ZP, keď žalovaný dospel k záveru, že druh práce, ktorý vykonávali títo pracovníci mimo projektu bol rovnaký ako druh práce na projekte. S týmto nemožno súhlasiť z týchto dôvodov:
- MUDr. R. pracoval mimo projektu ako poradca, pričom podstatou jeho činnosti pre žalobcu bolo vypracovávanie materiálov pre orgány komory, komunikácia v rámci komory vo vzťahu k zdravotným poisťovniam a len jednou z činností bolo PR žalobcu. Ide o diametrálne odlišnú pracovnú náplň, keď v rámci projektu pracoval ako manažér publicity.
- P. K. (Slobodníková) pre žalobcu mala pracovnú zmluvu ako odborný pracovník a v tom čase mala na starosti agendu sťažností a komunikáciu s orgánom komory, ktorý sa zaoberá sťažnosťami - kontrolný výbor a ďalej archiváciu a vedenie registratúrneho denníka. S týmito činnosťami bola spojená aj administratívna činnosť, ale túto nemožno vylúčiť u žiadneho pracovníka ani napr. u manažéra. V rámci projektu mala pracovnú zmluvu ako asistent projektového manažéra s náplňou bežná administratívna činnosť, zápisnice, fotodokumentácie.
- P. A. pre žalobcu pracuje ako riaditeľka sekretariátu a jej náplňou je vedenie celého sekretariátu, zodpovednosť za chod sekretariátu, realizácia vnútrokomorových noriem, zabezpečenie rokovaní orgánov žalobcu. Na projekte mala pracovnú zmluvu ako projektový manažér, ktorý zadáva úlohy, kontroluje projektový tím. Pokiaľ by to robila iná osoba, bola by vo vzťahu podriadenosti k riaditeľke sekretariátu žalobcu.
- P. A. pracovala pre žalobcu ako hlavná ekonómka a pre projekt ako asistent finančného manažéra, keď kontrolovala rozpočet, výdavky, spracovávala podklady pre mzdy pracovníkov pracujúcich na projekte, teda nešlo o totožné činnosti. Pracovné zmluvy týchto pracovníkov boli k dispozícii žalovanému od začiatku projektu, boli zaslané na kontrolu a boli Ministerstvom zdravotníctva ako povereným orgánom žalovaného schválené. Žalobca bol dva krát kontrolovaný, v rámci týchto kontrol boli predložené aj pracovné zmluvy týchto pracovníkov, ktoré mali uzatvorené so žalobcom, ani jedna kontrola nezistila porušenie. Pokiaľ žalovaný následne konštatoval porušenie § 50 ZP, tak jeho postup bol v rozpore s § 415 OZ a zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi. Keby už v roku 2009 bola žalobca upozornený na porušenie ZP, došlo by k náprave, aby nebolo ohrozené čerpanie prostriedkov na projekt. Pracovné zmluvy u týchto 4 pracovníkov uzatvorené na činnosti na projekte boli efektívne, nakoľko išlo o rozsah prác 10-15 hodín mesačne, na čo by bolo neúčelné prijímať iné osoby a keby sa im to platilo ako práca nadčas presahovalo by to prostriedky vynaložené na základe pracovných zmlúv v rámci projektu. Pokiaľ by aj súd dospel k záveru, že bol porušený § 50 ZP, tak žal keďže neupozornil žalobcu na túto skutočnosť, tak zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla. Nezaplatenie sumy 15.569,- Eur na publicitu projektu:
Požiadavkou poskytovateľa príspevku z prostriedkov európskych fondov bolo, aby bola verejnosť oboznámená s týmto projektom a preto nemožno súhlasiť so záverom žalovaného, že tieto prostriedky boli použité neefektívne. Išlo o projekt sústavného vzdelávania lekárov prostredníctvom webového portálu, pričom podmienkou v zmluve bolo, aby tento portál navštívilo aspoň 8000 lekárov, čo je cca 1/3 počtu lekárov. Do času pred publicitou tento portál navštívilo 2500 lekárov, pričom po medializácii stúpla návštevnosť na viac ako 6000 lekárov, čo je 80 % požadovaného počtu. Tieto prostriedky na publicitu boli v zmluve dohodnuté, boli súčasťou prílohy rozpočtu a ak žalovaný mal za to, že sú to neefektívne prostriedky, mal žalobcu osloviť skôr než ich vynaložil. Neuhradenie sumy 8.051,89 Eur: Išlo o prostriedky na organizovanie seminárov kde mali byť lekári informovaní o projekte. Tieto prostriedky neboli uznané žalovaným so záverom, že tieto činnosti mohli zabezpečiť zamestnanci žalobcu a nie 3 osoby. Ak by to tak žalobca realizoval, tak by boli vyššie výdavky z dôvodu cestovných náhrad a nadčasov, takže efektívnejšie bolo zabezpečiť semináre cez osoby v týchto regiónoch čo znížilo cestovné náhrady. Na podnet žalobcu bol uzavretý so žalovaným aj dodatok na zníženie týchto položiek z 30.000,- Eur na 10.000,- Eur. Žalovaný vedel od Ministerstva financií SR, ktoré vykonalo ďalšiu kontrolu so záverom, že náklady na tieto činnosti nie sú efektívne, ale žalobcu o tom neinformoval a uzavrel s ním uvedený dodatok. Tieto prostriedky vznikli až v 12/2012 (dodatok bol uzatvorený v 4/2012) a boli vynaložené na vzdelávanie lekárov, ktorí ten portál využívajú doteraz. Vynaloženie týchto prostriedkov žalobcom bolo preto v súlade so zmluvou. Všetky prostriedky žalobca použil efektívne a ak boli nejaké nedostatky, tak za ne zodpovedá aj ministerstvo zdravotníctva, na základe ktorého pokynov, kontrol a zistení žalobca postupoval.
13. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s tým, že nárok neuznáva. Ministerstvo školstva ako riadiaci orgán projektu operačný program vzdelávanie delegoval svoje právomoci čo sa týka pôsobnosti riadiaceho orgánu na ministerstvo zdravotníctva ako sprostredkovateľský orgán. Zmluva a aj dodatky už boli uzatvorené medzi žalobcom a sprostredkovateľských orgánom. Až v roku 2012-2013 bola vykonaná kontrola projektu z úrovne Európskej komisie ( ďalej len EK) a až výsledky tejto kontroly ukázali, že SORO si neplnil svoje povinnosti ako mal a EK vytkla ministerstvu zdravotníctva nedostatky. Na to žalovaný vykonal kontroly, na základe ktorých dospel k zisteniam, ktoré sú predmetom tohto konania. Na preukázanie tejto skutočnosti žalovaný navrhol vypočuť ako svedka zamestnankyňu žalovaného zo sekcie štrukturálnych fondov, ktorá bola poverená na túto kontrolu.
14. Z výsluchu svedkyne H. G., zamestnankyne žalovaného súd zistil, že pracuje na sekcii štrukturálnych fondov, odbor implementácie projektov, pričom v predchádzajúcom období 2007-2013 boli riadiacim orgánom a ona ako finančný manažér bola poverená 100 % kontrolou štyroch očí na žiadosti o platby žalobcu. 100 % kontrolu štyroch očí vykonávali na základe delegovanej právomoci ako RO, ktorým bolo ministerstvo školstva a SORO bolo ministerstvo zdravotníctva, na ktoré sa presunulo opatrenie 22 z operačného programu vzdelávanie. Ministerstvo zdravotníctva teda vykonávalo kompletnú implementáciu projektov daného opatrenia, t.j. hodnotenie žiadostí o nenávratný finančný príspevok, uzatváranie zmlúv s úspešnými uchádzačmi, finančné riadenie, monitorovanie projektov, ukončovanie projektov, kontroly na mieste. Európska komisia vykonala kontrolu so závažnými zisteniami a po tejto kontrole bola implementácia projektov opatrenia 22 odňatá ministerstvu zdravotníctva a už len dorábali dobiehajúce projekty. Od tohto momentu neukončené projekty začali kontrolovať spolu s ministerstvom zdravotníctva tzn., že žiadosti o platbu skontrolovali najskôr na ministerstve zdravotníctva a následne to išlo na ministerstvo školstva na ďalšiu kontrolu. Od tohto obdobia začali aj vykonávať kontroly na mieste, tzn., že kontroly sa zúčastnil minimálne 1 zamestnanec ministerstva školstva, popri zamestnancovi ministerstva zdravotníctva. Audit EK bol v roku 2013. Pri kontrole, ktorú vykonával žalovaný sa prišlo na pochybenia pri implementácii projektu žalobcom. Pri skúmaní žiadosti o platbu zistili neoprávnený postup žalobcu pri uzatváraní pracovných zmlúv, keď vytkli existenciu dvoch pracovných zmlúv na totožné činnosti u 4 zamestnancov žalobcu. Išlo o projektového manažéra ( p. A.), ktorá robila riaditeľku sekretariátu u žalobcu, takže riadila pracovníkov a z jej pracovnej náplne, organizačného poriadku a pracovných výkazov z projektu zistili, že tak ako riaditeľka sekretariátu a tak aj ako projektová manažérka vykonávala riadiace činnosti zamestnancov spadajúcich pod sekretariát, pričom projekt nemožno považovať za iný druh pracovnej činnosti, ktorý by bol u tejto zamestnankyne navyše. Ďalej to bola asistentka projektového manažéra p. K., u ktorej zistili z jej pracovnej náplne, organizačného poriadku a pracovných výkazov z projektu, že jej náplňou práce u žalobcu ako aj na projekte boli administratívne práce a taktiež na projekte administrovala projekt, preto išlo o totožné pracovné činnosti. P. A. - asistent finančného manažéra na projekte bola zamestnaná u žalobcu ako ekonóm a taktiež
na základe z jej pracovnej náplne organizačného poriadku a pracovných výkazov z projektu zistili, že vykonávala totožný druh práce aj ako ekonóm žalobcu, tak aj ako asistent finančného manažéra. P. R. mal pracovnú zmluvu ako poradca prezídia SLK a v projekte bol manažérom publicity, pričom z jeho pracovnej náplne, organizačného poriadku a pracovných výkazov z projektu zistili, že prezentoval projekt a taktiež robil PR pre žalobcu ako poradca prezídia a preto išlo o totožnú činnosť. Nie je pravdou, že by v roku 2009 a 2010 robili kontrolu na mieste u žalobcu, predmetom ktorej boli pracovné zmluvy a pracovné náplne a že vtedy nevytkli žalobcovi pochybenia. Túto kontrolu nerobilo ministerstvo školstva, ale zamestnanci ministerstva zdravotníctva ako SORO ktorý tým, že podpísal zmluvu o NFP tak zobral na seba riziko, ktoré vyplýva z činnosti projektu vo forme neoprávnených výdavkov, pričom skutočnosť, že na projekt sú vyčlenené určité financie neznamená, že sa má vyčerpať do 100 % a že všetky výdavky sú oprávnené. Oprávnenosť výdavkov upravuje článok 14 Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú prílohou č. 1 zmluvy o poskytnutí NFP. Z príručky pre prijímateľa príspevku z kapitoly 10 vyplýva oprávnenie RO spätne kontrolovať v akomkoľvek štádiu projektu, vykonať kontrolu už prebehnutej kontroly. Ďalším bodom žaloby sú finančné prostriedky, ktoré boli na základe zistenia certifikačného orgánu Ministerstva financií SR ( ďalej len ministerstvo financií) považované za neoprávnené. Ministerstvo financií má právo vykonávať kontrolu na projektoch pred úhradou súhrnnej žiadosti o platbu, ktorá sa zasiela na EK. SORO zašle zosumarizované žiadosti o platbu na ministerstvo financií, ktoré potom vytvorí balík žiadostí o platbu, ktoré zasiela na EK. Ministerstvo financií nevykonáva 100 % kontrolu ale len námatkovú u niektorých žiadostí o platbu. V rámci takejto certifikačnej kontroly ministerstvo financií vytklo ministerstvu zdravotníctva, že v prípade tohto projektu nevykonávalo dostatočné hodnotenie projektu pred zazmluvnením. Išlo o položky publicita projektu a organizátorov seminárov. Tieto položky boli považované za nadhodnotené teda, že neboli v súlade s pravidlami účelnosti, hospodárnosti, efektívnosti a súladu s právnymi predpismi SR a EÚ. Konkrétne pri publicite išlo o duplicitu, keď boli vydané skladačky a letáky v počte 16.400 s informáciami o projekte a v tom istom počte boli vydané aj brožúry a s tými istými informáciami a teda boli zbytočné, nakoľko boli adresované tým istým lekárom. Čo sa týka organizovania seminárov, tam vytklo ministerstvo financií, že mohli byť zastrešené pracovníkmi koordinátormi odborných aktivít, ktorí už pracovali v projekte a nemuseli sa vytárať ďalšie miesta organizátorov seminárov. Ide o zistenie certifikačného orgánu, ktoré sú pre nich záväzné a ktorý zobral do úvahy všetky výdavky a posúdil ich na základe kritérií časti 14 Všeobecných zmluvných podmienok (oprávnené výdavky). V súlade so Zákonníkom práce by bol postup žalobcu vyplatiť práce na projekte formou odmeny za prácu nadčas ak títo štyria zamestnanci robili práce naviac.
15. Podľa žalobcu z výsluchu svedkyne vyplynulo, že nedošlo k pochybeniu na strane žalobcu ale na strane ministerstva zdravotníctva, ktoré konalo v mene ministerstva školstva, keď implementovali tento projekt a nesprávne zhodnotilo projekt na začiatku, nesprávne vykonávalo kontroly, nesprávne zhodnotilo predložené pracovné zmluvy. Žalobca postupoval v súlade s usmerneniami od ministerstva zdravotníctva, ktoré vykonalo dve kontroly bez negatívnych zistení a ktoré vždy uznalo a uhradilo výdavky v žiadostiach o platbu na 4 zamestnancov. Taktiež platby za publicitu a organizovanie seminárov neboli vytknuté ako neefektívne. Všetkým 4 zamestnancom, ktorí pracovali na projekte v tej súvislosti pribudla nejaká pracovná činnosť nad rámec, pričom bola iného druhu a ich pracovné zmluvy v súvislosti s projektom boli zákonné a aj finančne efektívne. P. A. ako riaditeľka sekretariátu podliehala prezidentovi SLK, pričom v rámci projektu mu bola nadriadená, nakoľko aj on vykonával nejaké činnosti pre projekt. Pokiaľ ide o publicitu a organizovanie seminárov nešlo o totožné činnosti, keď na seminároch aj prakticky ukazovali lekárom webovú stránku a postupy ako sa dostať k informáciám a testom, teda mali aj školiacu funkciu.
16. Na záver žalobca zhrnul, že pokiaľ ide o neuhradené mzdové prostriedky 4 zamestnancov za prácu na projekte, nebol porušený Zákonník práce, keď druh práce na projekte nebol totožný s ich prácou v pracovnom pomere. Spôsob, akým boli zabezpečené práce na projekte bol najefektívnejší, keď nebolo výhodnejšie zamestnávať iného pracovníka ako zamestnanca žalobcu. Taktiež by to nebolo výhodnejšie formou práce nadčas, pretože to by museli zaplatiť rovnakú odmenu ako bola vyplatená na základe dohôd a ešte by tam malo byť finančné zvýhodnenie za prácu nadčas. Poukazujeme na to, že pracovné zmluvy boli opakovane kontrolované zo strany žalovaného a jeho splnomocnenca. Aj svedkyňa vo výpovedi potvrdila, že ministerstvo zdravotníctva vykonávalo kontroly nedostatočne. Ak by teda aj došlo k pochybeniu, zodpovednosť nesie žalovaný, resp. ministerstvo zdravotníctva lebo keby na začiatku uviedlo, že pracovné zmluvy sú totožné, čo do výkonu práce s prácami na projekte, tak by zo strany žalobcu došlo k náprave. Žalobca poukázal na to, že 28 predchádzajúcich žiadostí o platbu, ktoré
žalobca predložil žalovanému, resp. jeho splnomocnencovi boli zaplatené a až posledná 29 žiadosť bola zamietnutá. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy, ktorá bola v rozpočte určená na publicitu vo výške 15.639,- Eur, tak tieto boli vyčerpané a riadne zdokladované a žalobca preukázal, že pokiaľ publicita formou seminárov nebola realizovaná, tak nebola splnená požiadavka na potrebný počet používateľov portálu. V časti o neuhradenia sumy 7.933,- Eur z dôvodu neefektivity organizovania seminárov žalobca preukázal, že prostriedky boli dokonca na základe podnetu žalobcu dodatkom k zmluve znížené a v tejto zníženej výške boli vyčerpané a zdokladované. Neefektivita neexistuje, pretože zamestnanci žalobcu boli zabezpečení z lokalít, kde sa semináre konali, kde poznali mieste nemocnice a výdavky na ich mzdu boli nižšie ako by boli u koordinátorov z Bratislavy, ktorí by museli dochádzať, boli by tam výdavky na cestovné a stravné vo vyššej miere. Žalovaný taktiež včas neinformoval žalobcu o výhradách o používaní týchto prostriedkov, dodatok podpísal a nechal žalobcu, aby prostriedky použil.
17. Záverom žalovaný zhrnul, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť, pričom náhradu trov konania si neuplatňuje. Vychádzali z nezrovnalostí zistených z vykonaných kontrol. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že žalovaný porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 OZ. Vykonané kontroly boli oprávnené a žalobca podpisom zmluvy súhlasil so zmluvnými podmienkami a bol si vedomý, že projekt bude kontrolovaný zo strany sprostredkovateľského orgánu, riadiaceho orgánu, centrálnym koordinačným orgánom (ministerstvo financií) ako aj Európskou komisiou a to nie len počas projektu, ale aj po jeho skončení až do 5 rokov. Žalobca si musel byť vedomý, že pokiaľ kontrolný orgán zistí porušenie, bude jeho povinnosťou vrátiť neoprávnené výdavky. To, že SORO nevytkol žalobcovi pochybenie neznamená, že nie je povinný vrátiť neoprávnené výdavky. Podpisom zmluvy sa žalobca stal koordinátorom projektu a bolo v jeho zodpovednosti postupovať v zmysle zákona a zmluvy. RO nie je povinný preventívne kontrolovať a upozorňovať na nedostatky a taktiež SORO nemôže byť zodpovedný za dané pochybenie.
18. Prostriedky krajín Európskej únie sú finančné prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom platobného orgánu (§ 2 písm. e/ zák. č. 523/2004 Z.z.).
19. Podľa § 20 ods. 2 veta prvá zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov z výdavkov podľa § 8 ods. 3 sa konečnému prijímateľovi poskytujú prostriedky prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy na základe podmienok určených v zmluve s konečným prijímateľom.
20. Nenávratný finančný príspevok prijímateľovi, t.j. žalobcovi v zmysle vyššie uvedenej zmluvy poskytlo ministerstvo školstva ako ústredný orgán štátnej správy pre úsek činností špecifikovaných v § 17 zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (novelou č. 37/2010 Z.z. účinnou od 1.7.2010 premenované na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) ako príspevok z Európskeho sociálneho fondu, ktorý bol poskytnutý Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie. Pasívne legitimovaným v konaní je preto štát, t.j. Slovenská republika, ktorá ako účastník konania je spôsobilá samostatne konať pred súdom len v spojitosti so štátnym orgánom, ktorého sa prejednávaná vec týka, v danom prípade Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
21. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskych spoločenstiev pomoc a podpora sa poskytuje prijímateľovi na základe zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523269'&ucin-k-dni='%205. %203.2018'>.
22. Podľa ods.4 citovaného ustanovenia zmluva upravuje práva a povinnosti prijímateľa a riadiaceho orgánu pri realizácii pomoci a podpory.
23. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona - Certifikačný orgán je ministerstvo podľa osobitného predpisu.
24. Podľa odseku 2 písm. a) citovaného ustanovenia certifikačný orgán okrem úloh podľa osobitného predpisu vykonáva certifikáciu a certifikačné overovanie.
25. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia certifikačný orgán je oprávnený pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre operačný program, projekt alebo ich časti, ak zistí nedostatky v postupe riadiaceho orgánu a platobnej jednotky pri realizácii pomoci a podpory.
26. Podľa § 24b citovaného zákona ( Kontrola projektu) kontrolu projektu vykonáva riadiaci orgán. Riadiaci orgán môže poveriť výkonom kontroly projektu právnickú osobu, ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady na výkon tejto kontroly; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 3 <aspi:// module='ASPI'&link='528/2008%20Z.z.%25237'&ucin-k-dni='%205.%203.2018'>. (1) Kontrolou projektu riadiaci orgán overuje : a) plnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory, b) súlad platby a súvisiacej dokumentácie s osobitnými predpismi, 62d) medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia a uzatvorenými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, c) hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory (2).
27. Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona certifikáciou sa potvrdzuje správnosť, zákonnosť a oprávnenosť výdavkov a efektívnosť systému riadenia a kontroly pri realizácii pomoci a podpory. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia certifikačným overovaním sa overuje oprávnenosť výdavkov a správnosť a zákonnosť postupu riadiaceho orgánu a platobnej jednotky pri realizácií pomoci a podpory.
28. Podľa § 26 ods. 4 citovaného zákona ak certifikačný orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti riadiacemu orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.
29. Podľa príručky pre prijímateľa NFP, operačný program vzdelávanie, časť 10, kontrolou projektu je RO/ SORO oprávnený kontrolovať jednotlivé žiadosti o platbu a iné relevantné dokumenty a skutočnosti aj opakovane, pokiaľ je to potrebné pre správne stanovenie oprávnenosti výdavkov, alebo je výkon uvedených činností potrebných z iných relevantných dôvodov ( podozrenie z nezrovnalosti, žiadosť Európskej komisie, žiadosť vnútroštátnych orgánov a podobne). Kontrola projektový vykonávaná ako administratívna kontrola a kontrola na mieste. Vykonávanie administratívnej kontroly je možné vykonať akejkoľvek fáze počas alebo po ukončení realizácie projektu, pričom predmetom kontroly môže byť aj kontrola výkonu predchádzajúcich kontrol, ktoré RO/ SORO vykonal u prijímateľa. RO/SORO informuje prijímateľa o výsledku administratívnej kontroly. Výstupom kontroly namieste je správa z kontroly na mieste, s ktorou bude prijímateľ oboznámený. Prijímateľ sa v lehote 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia k/odovzdania správy môže písomne vyjadriť, formou podanie písomných námietok zisteným nedostatkom uvedených v správe z kontroly, ak to považuje za potrebné. V prípade, ak prijímateľ nepodal písomné námietky zistení nedostatkov, ktoré sú uvedené v správe z kontroly v lehote a forme (písomne), na jeho námietky sa nebude prihliadať a prijímateľ berie výsledky kontroly na vedomie a rešpektuje ich.
30. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka ( ďalej len O.z ), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
31. Podľa § 50 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu; práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.
32. Žalobca odôvodňuje svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu z citovaného ustanovenia § 415 O. z., keď má za to, že žalovaný tým, že v rozpore so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami z už vykonaných kontrol neskôr dospel k stanovisku, že pracovné zmluvy uvedených štyroch zamestnancov žalobcu odporujú ustanoveniu § 50 ZP, porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z uvedeného ustanovenia.. Najmä má za to, že pokiaľ by žalovaný v roku 2009 a 2010 zistil, že predmetné pracovné zmluvy odporujú zákonníku práce, boli by zo strany žalobcu okamžite vykonané opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a následnému vzniku škody. Keďže žalovaný prostredníctvom ministerstva zdravotníctva nekonštatoval porušenie zákonníka práce, žalobca postupoval v dobrej viere v súlade s výsledkami kontrol a nemal dôvod pracovné zmluvy meniť alebo ukončiť. V tomto smere súd má za to, že z vykonaných dôkazov (zmluva, Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve, príručka pre prijímateľa NFP, výsluch svedkyne), ako aj zo zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na
poskytovanie nenávratných finančných prostriedkov z fondov EÚ jednoznačne vyplýva, že RO, SORO ako aj certifikačný orgán (v tomto prípade ministerstvo financií ) a následne aj Európska komisia sú oprávnené vykonávať kontroly, kontroly už vykonaných kontrol a to počas projektu, po ukončení projektu a preto skutočnosť, že porušenie zákonníka práce bolo zistené a konštatované až v čase poslednej žiadosti o platbu, nie je možné považovať za porušenie prevenčnej povinnosti žalovaným. Podpisom zmluvy o poskytnutí NFP sa žalobca zaviazal a zobral na vedomie ( článok 3 bol 3. 7. Zmluvy), že NFP a to aj každá jeho časť je finančným prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu SR.
33. Žalobca ďalej argumentoval, že v prípade namietaných štyroch zamestnancov boli uzatvorené zmluvy na projekt spočívajúce v prácach iného druhu ako bol druh práce určený v pracovných zmluvách týchto zamestnancov. O súbežný pracovný pomer ide v prípade, že zamestnanec vykonáva práce iného druhu vo vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi bez zákonnej požiadavky, aby tieto práce boli vykonávané mimo pracovného času určeného pre pracovný pomer. Je na zamestnávateľovi, aby si zmluvné vzťahy so zamestnancom usporiadal tak, aby zamestnanec v čase určenom pre pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas nevykonával prácu, ktorá je predmetom iného pracovného pomeru. Zo samotného pojmu " druh práce " vyplýva, že musí označovať druhové určenie práce, spravidla pri bližšej identifikácii druhu práce je vhodné uviesť niektoré charakteristické pracovnej činnosti, ktoré bude zamestnanec vykonávať. Druhové určenie práce je základným diferenciačným kritériom medzi pracovnou zmluvou a dohodou o vykonaní práce, ktorej predmet je určený výsledkom práce. V tomto smere súd má za to, že u všetkých štyroch zamestnancov žalobcu sa prekrýval druh práce na projekte s druhom práce v pracovnom pomere so žalobcom, tak ako to uviedol žalovaný. U MUDr. R. ( manažér publicity projektu, v pracovnom pomere - poradca prezídia SLK) to bolo v reprezentovaní organizácie ( PR), ktorá realizuje projekt a preto PR v rámci projektu možno považovať za reprezentovanie činnosti organizácie. C. K. ( asistentka projektového manažéra, v pracovnom pomere - odborný pracovník) vykonávala na základe oboch pracovných zmlúv rovnaký druh práce - administratívne práce. N. A. ( projektový manažér, v pracovnom pomere - riaditeľka sekretariátu SLK) vykonávala na základe oboch pracovných zmluvu riadiacu činnosť. Jarmila A. ( asistent finančného manažéra pre projekt, v pracovnom pomere - odborný referent - hlavný ekonóm ) vykonávala na základe oboch pracovných zmlúv účtovnícku činnosť a spracovanie podkladov pre mzdy, preplácanie cestovných náhrad, styk s bankou. Na základe uvedeného možno konštatovať, že došlo k porušeniu § 50 zákonníka práce, keď s tým istým zamestnancom nemožno dohodnúť viac pracovných pomerov na pracovné činnosti rovnakého druhu.
34. Ďalej podľa žalobcu pochybil žalovaný tým, že neuhradil žalobcovi sumu 15.639 Eur použitú na zabezpečenie publicity projektu keď mal za to, že podľa prílohy číslo 4 zmluvy o poskytnutí NFP boli prostriedky na publicitu a informovanosť projektu rozpočtované v sume 53.651,33 Eur, ak preto žalobca bol oprávnený tieto prostriedky čerpať v zmysle dohodnutého rozpočtu. V tomto smere žalovaný uviedol že pre zabezpečenie informovania o projekte bola postačujúca propagácia prostredníctvom letákov a skladačiek ( 16.400 ks) a plagátov ( 500 ks) a nebol dôvod na informáciu rovnakej cieľovej skupiny ( tých istých lekárov) aj prostredníctvom brožúr ( 16.400 ks) resp. piatich tlačových konferencií a workshopov alebo inzerciou v tlačových alebo internetových médiách. K tomuto záveru dospel žalovaný na základe zhodnotenia výdavkov z hľadiska ich hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti. V tomto smere sa súd taktiež stotožnil s argumentom žalovaného, že pokiaľ bola rovnaká cieľová skupina projektu, na zabezpečenie publicity postačila propagácia prostredníctvom letákov a skladačiek a plagátov s tým, že bola nadbytočná rovnaká informácia prostredníctvom brožúr.
35. Žalobca mal ďalej za to, že žalovaný neoprávnene neuhradil žalobcovi sumu 8.051,89 Eur na vytvorenie pozície organizátori seminárov, pričom neuhradená suma predstavuje celú sumu, ktorá bola vynaložená na organizovanie seminárov zo strany žalobcu. Výdavky s vytvorením pozície organizátorov seminárov vznikli žalobcovi v decembri 2012, pričom nebol o stanovisku certifikačného orgánu v roku 2012 a 2013 a teda pred realizáciou seminárov informovaný. Z predložených dôkazov vyplynulo, že k uzatvoreniu zistení z certifikačného overovania došlo až 10.05.2013, preto táto námietka žalobcu voči žalovanému nie je opodstatnená. Napriek tomu, že žalobca považoval realizáciu seminárov za ekonomicky výhodnejšiu, niekoľkostupňová kontrola ( i keď následná) predmetné výdavky nepovažovala za efektívne vynaložené z hľadiska ich hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti ako zákonného kritéria ich posudzovania.
36. Pokiaľ aj žalobca má za to, že ich postup pri uzatváraní pracovných zmlúv na projekt ako aj pri výdavkoch na publicitu projektu a organizovanie seminárov bol efektívny, je to len jeho subjektívny názor. Na kontrolu a vládny audit použitia týchto finančných prostriedkov, ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej disciplíny sa vzťahuje režim upravený v právnych predpisoch ES a SR (najmä zák. č. 523/2004 Z.z., zák. č. 440/2000 Z.z. a zák. č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite ), na základe ktorých podrobujú každý výdavok kontrole z hľadiska splnenia podmienky hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti. Keďže pri poskytovaní nenávratného finančného príspevku sa nakladá s prostriedkami zo štátneho rozpočtu a s prostriedkami európskych spoločenstiev, tak výdavky podliehajú niekoľko stupňovej kontrole a to z rôznych úrovní s tým, že pokiaľ sa zistí porušenie v akomkoľvek štádiu projektu (teda aj pri žiadosti o poslednú platbu), žalobca ako prijímateľ je povinný nenávratný finančný prostriedok alebo jeho časť vrátiť. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval žalobný nárok žalobcu za nedôvodný a žalobu zamietol v celom rozsahu .
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu zamietol, úspech v konaní má žalovaný, avšak tento výslovne uviedol, že si náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatňuje, súd preto rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.