Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_2T-131-2015.pdf
PDF · 172.4 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/131/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Cvikovej a prísediacich Mgr. Márie Čengelovej a Valérie Brezíkovej, v trestnej veci obžalovaného Z. E.Ň. pre pokus zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 20 Trestného zákona k §221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/231/13/4404 z 20.10.2015, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 21.03.2018 takto
rozhodol:
Obžalovaný Z. E., nar. XX.XX.XXXX M. N. D., trvale bytom N. D., R. Č. XXXX/X,
je v i n n ý , ž e
po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ďalšími osobami, ktoré v mesiaci marec 2013 vopred poškodeného Z. H. uviedli do omylu s tým, že mu oznámili, že polícia realizuje vyšetrovanie spoločnosti, ktorá poškodenému vyrobila zlaté platničky, ktoré preto bude musieť byť podrobené expertíze, pričom v priebehu mesiaca marec 2013 bližšie nestotožnené osoby, vystupujúce ako príslušníci Policajného zboru SR, poškodeného opakovane telefonicky kontaktovali za účelom potreby jeho výsluchu, sa obžalovaný dňa 25.03.2013 v čase okolo 14.10 h dostavil do rodinného domu poškodeného Z. H. v Nových Zámkoch na S. L. Č. XX, predstavil sa ako príslušník Policajného zboru SR V.. B. a pod zámienkou, že súd vydal príkaz na domovú prehliadku v jeho dome pre potreby zaistenia jeho zlata na účely vykonania znaleckého dokazovania jeho pravosti, žiadal poškodeného, aby mu vydal zlato vo forme 20 kusov platničiek, každú o hmotnosti 100 gramov, o rýdzosti 999,9/100 v červenom obale, s certifikátom od spoločnosti P., B.. T.. Y.., Ž. A. X, N. D., ktorého hodnota bola 79 660,00 Eur, pričom obžalovaný vedel presne, v akom množstve, forme a obaloch poškodený uvedené zlato vlastní, pričom k odovzdaniu zlata obžalovanému zo strany poškodeného neprišlo preto, že poškodený obžalovanému oznámil, že žiadané zlato nevie vydať ihneď z dôvodu spôsobu jeho úschovy, z ktorého dôvodu obžalovaný predstieral telefonát so svojim údajným nadriadeným a následne s poškodeným dohodol, že pre zlato príde v nasledujúci deň 26.03.2013 medzi 06.00. hod. až 08.00. hod, v ktorý deň k odovzdaniu zlata nedošlo, nakoľko poškodený vec oznámil polícii, pričom v prípade vylákania zlata by spôsobil poškodenému Z. H., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom N. D., S. L. Č. XX, škodu vo výške 79 660,00 Eur,
t e d a
dopustil sa spoločného konania s dosiaľ nestotožnenými páchateľmi, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku seba a iného
obohatiť tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku značnú škodu, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
č í m s p á c h a l
zločin podvodu spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 20 Trestného zákona k § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona) na trest odňatia slobody 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 20.10.2015 pod sp.zn. 2Pv/231/13/4404 obžalobu na obvineného Z. E. pre pokus zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 20 Trestného zákona k §221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 25.03.2013 v čase okolo 14.10 h v Nových Zámkoch, v rodinnom dome, na S. L. Č. XX, potom, čo dosiaľ nezistení páchatelia, vystupujúci ako príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky, v priebehu mesiaca marec 2013 telefonicky kontaktovali poškodeného Z. H., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom N. D., S. L. Č. XX, na jeho mobilné telefónne číslo za účelom údajného predvolania k výsluchu, obvinený Z. E. s ďalšou osobou, ktorá zostala sedieť v motorovom vozidle značky Škoda Octavia, bližšie nezisteného typu a značky, s nezisteným evidenčným číslom okresu Galanta, osobne navštívil poškodeného Z. H., na adrese jeho trvalého bydliska, predstavil sa mu ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky - V.. B. a pod zámienkou, že súd vydal príkaz na domovú prehliadku v jeho dome, a to na účely vykonania znaleckého dokazovania pravosti zlata, ho požiadal, aby mu toto zlato vydal, pričom vedel, že zlato je vo forme 20 kusov platničiek, každá o hmotnosti 100 gramov s certifikátom v červenom obale od spoločnosti P., B.. T.. Y.., Ž. A. X, N. D., ktoré mal mať poškodeného uschované vo svojom rodinnom dome na adrese trvalého pobytu, ďalej mu oznámil, že na výsluch už nemusí chodiť, avšak potom, ako mu poškodený vysvetlil, že zlato mu nie je schopný okamžite vydať, mu obvinený Z. E. uviedol, že pre zlato prídu nasledujúci deň, teda dňa 26.03.2013, medzi 06.00 h až 08.00 h a v tejto súvislosti predstieral pred poškodeným, telefonovanie so svojím nadriadeným, pričom v prípade dokonania skutku by bol spôsobil poškodenému Z. H.Z., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom N. D., S. L. Č. XX, škodu vylákaním 20 kusov platničiek zo zlata, rýdzosti 999, 9/100, vo výške 79 660,00 €.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo žalovaného skutku a súd preto následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom poškodeného Z. H., svedkov: J. A., M. A., J.. D. H.Z., V.. R. M., P. B., V.. T. E., V.. V.. Š. Š. P. V.. Z. V., znaleckým dokazovaním, oboznámením údajov o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti, obrazových záznamov a listinnými dôkazmi.
Obžalovaný tak v prípravnom konaní ako aj v priebehu hlavného pojednávania najskôr odmietol vypovedať, svoje právo vyjadriť sa k žalovanému skutku využil až po vykonaní všetkého navrhnutého dokazovania. Obžalovaný vypovedal, že v uvedenom čase udržiaval partnerský pomer s dcérou J. A., s ktorou v súčasne dobe žije v spoločnej domácnosti. Dňa 25.03.2013 dostal od svojej priateľky SMS s otázkou, či môže dať svojmu otcovi jeho telefónne číslo, pretože ten s ním potrebuje niečo prebrať, keďže je policajt,
pričom do uvedeného času otca svojej priateľky nepoznal a osobne sa s ním nikdy dovtedy nestretol. Následne mu J. A. telefonoval, žiadal ho o stretnutie, ale nekonkretizoval kvôli akej záležitosti. Keďže súhlasil, ešte raz si zavolali a dohodli sa, že sa stretnú. V ten deň poobede išiel do bytu pána A. na Š. ulici, kde mu oznámil, že jeho rodinný známy má nejaké problémy, vyvolávajú mu policajti s tým, že má byť predvolaný na výsluch, má mu byť zaistené nejaké zlato a žiadal ho, aby tomuto jeho známemu vysvetlil, aké sú postupy. Obžalovaný súhlasil, chcel ísť hneď, ale malá dcéra pána A. spala a tak ho J. A. požiadal, aby išiel sám s tým, že mu zabezpečí odvoz. J. A. potom niekomu volal a asi za 10 minút prišiel muž, ktorý sa mu predstavil ako A. a neskôr sa dozvedel, že to bol A. A.. Ten ho zobral na vozidle Škoda Octavia striebornej farby na to miesto, obžalovaný vystúpil, zazvonil, otvoril mu pán H., ktorému povedal, že ho poslal J. A. a že pracuje na polícii. Poškodený ho pozval dnu, usadil ho do pracovne, kde sa začali baviť o tom, že ho otravujú nejakí policajti, chcú skúmať pôvod jeho zlata, spomínal aj nejakú domovú prehliadku, čo sa obžalovanému zdalo zvláštne. Obžalovaný poškodenému vysvetlil, čo mu vtedy bolo známe o priebehu takýchto úkonov, aké sú možnosti zaistenia zlata ako i to, že ho môže vydať aj dobrovoľne. Keď skončili, zavolal A., aby ho prišiel zobrať a ten ho potom vysadil na ulici Janka K., kde sa ešte rozprával s A., ktorý medzitým volal poškodenému s tým, že tento vyjadril spokojnosť s tým, ako mu veci vysvetlil. Obžalovaný následne na otázky vysvetľoval, že k poškodenému potreboval odvoz preto, že k A. prišiel taxíkom, nakoľko bol predtým v Č. banke a A. mu vybavil odvoz s tým, že dotyčný mu ukáže dom poškodeného. Tvrdil, že poškodenému sa v úvode na 99 % ani nepredstavil, povedal iba, že ho posiela J. A., mal pravdepodobne so sebou služobný preukaz, ale tento poškodenému určite neukázal. Návšteva u poškodeného trvala asi 20 minút a počas nej telefonoval iba jedenkrát, a to A.. Obžalovaný uvádzal, že vedomosť o tom, že poškodený má zlato, sa dozvedel vtedy u A., tento ale zlato žiadnym spôsobom nekonkretizoval, iba hovoril, že poškodený ho má doma. Na návšteve u poškodeného mal so sebou šanón a v ňom doklady z banky, z ktorej išiel, poškodeného o vydanie zlata nežiadal. Obžalovaný vypovedal, že nepozná R. M., P. B., ani osoby s menami R. a B., vtedy nepoznal ani T. E., teraz ho už pozná. Tiež uviedol, že poškodeného vtedy videl prvý krát, spočiatku sa správal v pohode a potom začal byť podozrievavý, poprel, že by sa v roku 2011 v prítomnosti A. stretol s poškodeným, pretože A. vtedy ani nepoznal. Obžalovaný tiež vysvetľoval aj svoju následnú komunikáciu s M. A. v raňajších hodinách dňa 26.03.2013 tak, že hoci ho dňa 25.03.2013 videl prvý krát, tento o ňom vedel, že je policajt a dokonca i to, že má nočnú službu a žiadal ho, aby mu ráno na druhý deň poslal SMS správu, koľko ľudí je pred políciou, pretože nejaký jeho známy si chce vybaviť doklady. Obžalovaný tak dňa 26.03.2013 cez prestávku poslal A. správu o počte ľudí, tento sa textovou správou následne opýtal, či je to málo alebo veľa a obžalovaný mu odpovedal. Obžalovaný uviedol, že v tom čase pôsobil ako policajt s objektovou a územnou pôsobnosťou, služobne zaradený na OO PZ Nové Zámky, osobne žiadnu domovú prehliadku nevykonával, ale asi na piatich bol prítomný. Tiež vysvetľoval, že s touto obranou neprišiel skôr preto, že od začiatku s ním bolo jednané ako so psom, spočiatku mal záujem aj inšpekciu naviesť na určité veci, ale potom využil svoje právo a má advokáta, s ktorým sa radí o spôsobe obhajoby. Podľa vyjadrenia obžalovaného toho času nemá s J. A. žiadny vzťah, nestretávajú sa, toleruje ho, pretože je s jeho dcérou, ktorá s ním má dobrý vzťah a J. A. mu dosiaľ nevysvetlil, prečo o obžalovaným tvrdenej verzii ani dosiaľ v celom priebehu trestného konania nehovoril.
Poškodený Z. H. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedal, že všetko sa začalo dňa 11.03.2013, kedy mu J. A., prostredníctvom ktorého v minulosti od firmy P. kúpil zlato, povedal, že prebieha vyšetrovanie tejto firmy, že sú nejaké pochybnosti o pravosti zlata a má byť pripravený, že bude musieť zlato vydať na účely skúmania jeho pravosti. Nemal dôvod pochybovať o jeho slovách a následne mu aj asi trikrát volal nejaký muž z telefónneho čísla s predvoľbou 0961, čo je telefónne číslo ministerstva vnútra, predstavil sa mu ako nadporučík M. a ten mu hovoril, že prebieha vyšetrovanie ohľadne pravosti zlata, že bude predvolaný na výsluch, na ktorý má prísť vtedy, keď mu ráno zavolá, avšak ani raz poškodenému ráno nezavolal. Následne dňa 22.03.2013 k nemu prišiel J. A., ktorý mu opätovne tvrdil, že prebieha vyšetrovanie a má byť pripravený vydať zlato. Dňa 25.03.2013 k nemu prišiel obžalovaný, ktorý presne vedel, aké množstvo zlata, v akej forme a v akých obaloch má, v ruke držal obal s dokumentami, jeden dokument o povolení domovej prehliadky mu ukázal asi zo vzdialenosti 2 metrov a položil ho na okraj stola, pri ktorý ho usadil a keď sa poškodený za tým dokumentom načiahol, tak ho znovu rýchlo skryl späť do obalu. Poškodený si ale stihol všimnúť, že na tom dokumente sú asi tri pečiatky a bol pod hlavičkou nejakého okresného súdu. Obžalovaný od neho žiadal vydať zlato s tým, že má byť podrobené expertíze, ktorá bude trvať asi 90 dní. Poškodený tvrdil, že vzhľadom na predchádzajúce udalosti bol pripravený zlato vydať a mohol ho obžalovanému vydať i v ten deň, ale zastavil ho fakt, že tento bol veľmi nervózny a preto mu povedal, že ho má zabetónované a potrebuje
čas, aby ho mohol pripraviť. Obžalovaný potom niekomu telefonoval, dotyčného oslovoval „šéfe“ a hovoril mu, či nebude prekážať, že zlato bude až nasledujúci deň. Obžalovaný to následne uzavrel s tým, že pre zlato príde nasledujúci deň medzi 06.00 až 08.00. hod a ešte sa ho pýtal, či s vydaním nebude robiť problémy, keďže príkaz na domovú prehliadku bol vydaný na deň 25.03.2013. Po odchode obžalovaného poškodený išiel za svojim známym, ktorý pracuje na Prezídiu PZ a tomuto oznámil, čo sa stalo, načo tento ihneď reagoval tak, že nemôže ísť o policajnú akciu, pretože domová prehliadka sa realizuje v úplne inom režime a za účasti aj iných osôb. Následne poškodenému telefonoval pán Š.Ó., potom k poškodenému prišla do domu zásahová jednotka polície, ktorá bola u neho až do rána, keďže však pán Š. medzitým išiel na kávičku s pánom A., pre zlato na druhý deň nikto neprišiel a polícia urobila poškodenému akurát sprievod so zlatom do baky. Poškodený tiež uvádzal, že J. A. bol manželom jeho netere, rodinne sa stretávali, pričom každé stretnutie sprevádzali otázky smerujúce k zisteniu, aké množstvo peňazí poškodený má. Poškodený si u J. A. objednal zlato, ktoré je predmetom tohto konania, dal A. 84.000,- Eur, tento za to vykúpil zlato v záložniach, ktoré mu aj ukazoval a následne ho zaniesol do firmy P. a po mesiaci mu priniesol 20 kusov zlatých tehličiek s certifikátom. O uvedenom zlate vedela iba manželka poškodeného, tiež jeho sestra, ktorá ho na A. nasmerovala s tým, že so zlatom robí a už iba A.. Poškodený tiež uvádzal, že A. mu hovoril, že firmu P. vyšetruje polícia, pretože ju udala konkurenčná firma z Trenčína, konkrétne mená mu nehovoril, ale A. sa stále chválil, že má kontakty na polícii a na vyšších miestach a všetko vie zariadiť. Poškodený pritom v minulosti A. požičal opakovane rôzne sumy peňazí, spolu vo výške asi 12.000,- Eur, ktorému mu dosiaľ nevrátil. Poškodený na otázku tiež doplnil, že obžalovaný sa dňa 25.03.2013 k nemu dostavil na Škode Octavia pieskovej farby, motor vozidla stále bežal, malo ŠPZ Galanty, čo si všimol, keď otváral dvere, pričom auto aj jeho šoféra si všimla aj jeho manželka, ktorá počas návštevy obžalovaného u neho doma prichádzala domov. Poškodený uviedol, že príchod obžalovaného k jeho domu je zachytený na zázname z bezpečnostnej kamery, ale vozidlo videl prichádzať aj cez okno už predtým. Manželka poškodeného po vstupe do pracovne ponúkla kávu, ale v tom čase bol rozhovor s obžalovaným už na konci. Tvrdil tiež, že obžalovaný sa mu už pred dverami predstavil ako V.. B. s tým, že je od polície a ukázal mu čierny obal so štátnym znakom, ktorý bol zavretý. Po odchode obžalovaného mu asi do pol hodiny zavolal A. a vyčítal mu, že dal polícii na neho kontakt a že oni boli za ním, keďže obžalovanému vtedy v rámci poskytnutia informácii o tom, odkiaľ má zlato, spomínal aj A. a dal mu na neho kontakt. Poškodený tiež doplnil, že počas doby, kedy u neho boli členovia zásahovej jednotky polície, mu volala z utajeného čísla osoba, ktorá sa predstavila ako R., povedala aj nejakú hodnosť s tým, že pre zlato neprídu, pretože mali haváriu, poškodený si následne vyžiadal výpis tzv. zlomyseľných hovorov a vysvitlo, že mu telefonoval pán A.. Tiež uviedol, že sa stretol aj s osobou, ktorá ho predtým kontaktovala a predstavila sa mu menom M., ktorý mu volal dňa 22.03.2013 a pozval ho na výsluch na deň 26.03.2013, čo vtedy počas návštevy obžalovaného spomínal aj jemu. Po celej akcii mu následne M. volal znovu a dohodli sa, že príde na výsluch dňa 28.03.2013 o 12.00. hod.na políciu do B., avšak na toto stretnutie už išiel aj s nahrávacím zariadením polície. M. sa ho pri stretnutí pýtal na nejaké zlato, pochádzajúce z krádeží z okolia B. a ukazoval mu ho, avšak keď sa dozvedel, že poškodený má zlato od septembra 2011, tak záležitosť označil za pasú. Poškodený ďalej uvádzal, že už v minulosti J. A. od neho žiadal sumu 40.000,- Eur a následne sumu 84.000,- Eur za to, že vybaví, že sa osoba poškodeného nebude vyšetrovať, pričom v tejto súvislosti poškodený prišiel do kontaktu aj s obžalovaným, čo bolo v roku 2011 a kedy obžalovaný na vozidle T. priniesol jemu a A. papiere z polície týkajúce sa zastavenia trestného stíhnaia. Svedok M. A. na hlavnom pojednávaní ku skutku, kladenému za vinu obžalovanému, sám spontánne uviedol iba toľko, že bola nedeľa, boli krstiny syna jeho sestry a že potom musel ísť riešiť defekt na aute svojej ženy a tiež do Nitry, čo bolo v utorok. Obžalovaného vtedy videl prvý krát a to je všetko, čo k tomu vedel uviesť. Následne boli obžalovanému kladené otázky, na ktoré odpovedal, že obžalovaného mal len niekde zobrať, aj ho tam zobral, požiadal ho o to J. A., ktorý mu volal, potom bol u neho v byte, pričom sa s obžalovaným rozprával len na chodbe tohto bytu. Mal pocit, že v ďalšej miestnosti boli viaceré osoby. Obžalovaného potom zobral na to miesto a on išiel do areálu bývalého Č. vybaviť si svoje záležitosti. J. A. od neho žiadal, aby zobral obžalovaného na jednu adresu za troma mostami, konkrétnu mu nepovedal s tým, že mu to ukáže obžalovaný. A. mu hovoril niečo o nejakej novostavbe s tým, že sa to tam ide vybavovať. Obžalovaný mal v rukách nejaké papiere. A. možno aj hovoril o nejakom zlate, ale on si to už nepamätá, keďže to bolo pred troma rokmi a naviac sa obával celý čas o svoju rodinu a svoju telesnú integritu. Vypovedal, že z A. bytu odišli s obžalovaným iba dvaja na jeho vozidle Škoda Octavia striebornej farby s ŠPZ Galanty a išli na jednu ulicu za troma mostami, pričom obžalovaný držal v rukách šanóny, až následne sa dozvedel od svojho bývalého kolegu Ivana V., že v tom šanóne boli nejaké dokumenty. Svedok následne na otázky odpovedal, že obžalovaný chcel stavať dom, čo vedel z tých dokumentov, pretože obžalovaný mu hovoril, že sú to projekty od
domu. Svedok tiež tvrdil, že J. V. mu následne hovoril, že obžalovaný v skutočnosti mal na to miesto ísť na druhý deň ráno pre nejaké veci a to pre zlato, nejaké kocky. Potom zase hovoril, že V. mu zistil, že po zlato mal ísť na druhý deň niekto iný a nie obžalovaný. Svedok ďalej uviedol, že v ten deň obžalovaného priviezol na ulicu za tromi mostami pred dom niekde v strede ulice, kde ho vyložil a odišiel preč, pretože išiel do pneuservisu ku svojmu kamarátovi a následne mu obžalovaný telefonoval, aby ho prišiel zobrať. Svedok uvádzal, že obžalovaného si pamätá pod menom T., A. mu síce hovoril, že je to Z., ale on si zapamätal meno T.. Svedok tiež uviedol telefónne čísla, ktoré vtedy používal. Podľa vyjadrenia svedka, následne obžalovaného išiel zobrať na uvedené miesto a zaniesol ho na parkovisko pri E. Q.. Podľa odhadu svedka medzi tým, ako obžalovaného vyložil a znovu zobral na uvedenom mieste, ubehlo možno 10 minút. Svedok podľa vlastného vyjadrenia následne vozidlo zaparkoval až večer na parkovisku na ulici C.. M., pričom kľúče od auta poskytol A., keďže tento mu tvrdil, že ho ešte bude potrebovať. A. však vozidlo nemohol vedieť použiť, pretože ho má takým spôsobom zabezpečené. Svedok dal A. kľúče v ten večer, ako ho odparkoval a na druhý deň mu ich vrátil T. E.. Vozidlo sa však na druhý deň nenachádzalo presne na tom istom mieste, kde ho zaparkoval, ale bolo o 200 metrov ďalej a poškodené. Dňa 26.03.2013 dostal SMS správu z neznámeho čísla s textom „nie“, ktorej do dnešného dňa nerozumie. Svedok potvrdil, že pozná V.. Š., keďže to bol v minulosti jeho kolega, dňa 25.03.2013 mu neposlal ani SMS správu, ani mu netelefonoval, stretol sa s ním až na druhý deň poobede v F. B., pričom kontaktoval V.. Š. jeho a pýtal sa ho na J. A.. Tvrdil ďalej, že dňa 26.03.2013 usúdil, že sa niečo udialo v tej lokalite, v ktorej vysadil obžalovaného deň pred tým, a to vtedy, keď mu na okno jeho domu zaklopal neznámy muž celý v čiernom, mal zhrnutú čiernu čiapku a podal mu manželkin telefón, ktorý sa pred tým nachádzal v jeho vozidle. Vypovedal ďalej, Ž. J. A. v minulosti požičal peniaze na kúpu bytu jeho dcéry, pričom tento mu stále dlží 5.000,- Eur. Vysvetľoval, že informácie ohľadom skutku, ktoré na hlavnom pojednávaní uvádzal, mal iba sprostredkovane od J. V., nie je si vedomý žiadnej trestnej činnosti zo strany obžalovaného. Súd na návrh prokurátora prečítal zápisnicu o výpovedi svedka M. A. z prípravného konania, kedy tento rozdielne vypovedal, že v marci roku 2013 ho J. A. oslovil s tým, aby zaniesol Z., ktorý mu vtedy bol predstavený ako T., na jedno miesto v Nových Zámkoch v časti Za troma mostami, mohlo to byť 24. až 26.03.2013, pričom to bol určite pondelok. A. mu potom viackrát telefonoval, naháňal ho s tým, aby mu pomohol späť získať zlato, pretože s pôvodom zlata mali byť nejaké problémy a mal ísť na nejaké stretnutie. Z. mal odznak kriminálnej alebo finančnej polície, stretli sa u A. na Š. ulici, bolo to v poobedňajších hodinách, prišiel tam aj Z., v kuchyni bola v šanóne pripravená dokumentácia, vypísané zápisnice na domovú prehliadku a na zaistenie vecí aj s pečiatkami. A. povedal, čo treba robiť s tým, že Z. zazvoní, pôjde do domu a vybaví majiteľa domu, aby vydal zlato. Svedkom požičaným autom išli do tej časti Za troma mostami, kde býval, ako svedok neskôr zistil, brat svokry J. A. Z.. Po príchode na miesto zastavili pred jeho domom, Z. z auta vystúpil a išiel dovnútra. Po nejakom čase mu zvonil telefón, neznáme číslo, takže najskôr nevedel, kto volá, nepredstavil sa menom a pýtal sa ho niečo v tom zmysle, že je jeho nadriadený a mal ho utvrdiť v tom, že pre tie veci do toho domu sa môže ísť na druhý deň ráno. Až následne sa svedok dozvedel, že ten pán mal to zlato niekde zabetónované alebo v trezore a teda zlato nemohlo byť zaistené hneď. Svedok počas uvedeného telefonického hovoru povedal len „áno, áno“, nekládol tomu žiadny dôraz, pretože na druhý deň ráno mal ísť s manželkou preč. Potom ako Z. vyšiel von z domu, sadol do auta, povedal, že dotyčný to má teraz zabetónované, ale že na druhý deň to bude pripravené. Z. zobral späť k A. a povedal im len toľko, aby na druhý deň s ním nepočítali. Neskôr poobede auto zaparkoval na parkovisku na ulici C.. M., kľúče dal A., večer okolo 22.00, auto otvoril náhradným kľúčom, rozmýšľal, či ho zoberie domov. Ráno pred 6.30 ešte komunikoval cez SMS s Z., ten mu písal iba jedno slovo, ktoré pochopil tak, že preto zlato na to miesto netreba ísť, vtedy tomu ale nerozumel a preto sa cez SMS pýtal, čo to malo znamenať, na čo mu prišla odpoveď, že je tam pohyb a netreba tam ísť. Svedok vtedy vypovedal, že jeho manželka používa telefónne číslo 0XXX XXX XXX, evidované na jeho meno, z ktorého bol vykonaný hovor v ten deň ráno krátko pred 6.30 tomu Z., ktorý telefón mu asi vypadol večer, keď kontroloval svoje auto. Ráno mu potom niekto klopal na okno, vyzeral ako človek zo zásahovej jednotky polície a ten mu podal bez slova uvedený telefón. Tvrdil, že od uvedenej doby je stále sledovaný, opakovane videl A. kamaráta T. E., ktorý ho sledoval a aj mu to potvrdil. Po uvedom pondelku bol A. v nemocnici, kde za účasti notára podpísal dlžobu vo výške 268.000,- Eur. Zistil, že A. bol asi vo finančnej núdzi, pretože oklamal nejakú skupinu o 260.000,- Eur a zobrali mu auto. Tiež vtedy uvádzal, že v nasledujúci deň Z. nemal ísť pre zlato, pretože mal nočnú a A. to mal zabezpečiť vlastnými silami. Dôvodil, že sa tejto akcie zúčastnil, pretože A. mu povedal, že keď to urobí, vráti mu 5.000,- Eur, ktoré mu dlží. Vysvetľoval, že ešte v minulosti vypovedal, že dňa 26.03.2013 volal H. on a to preto, aby ochránil svoju rodinu.
Obdobne svedok vypovedal aj pri konfrontácii so svedkom J. A. v prípravnom konaní, zápisnicu z ktorej súd na návrh prokurátora rovnako na hlavnom pojednávaní prečítal. Svedok k zisteným rozporom uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal to, čo zistil, čo mu bolo poskytnuté z policajného prostredia s tým, že na druhý deň tam mal ísť on, bolo to narafičené a mali tam chytiť jeho. Na tomto stanovisku svedok zotrval aj napriek tomu, že z formulácie jeho výpovedí v prípravnom konaní nevyplýva, že by vypovedal len o tom, čo mu povedal niekto iný.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedka J. A., ktorý v úvode uviedol, že obžalovaný je vo vzťahu s jeho dcérou 3 alebo 4 roky, čo sa dozvedel ešte v čase, keď bol obžalovaný ženatý, čo bolo aj v roku 2013 a z ktorého dôvodu mu aj telefonoval, aby dal tieto veci do poriadku. Osobne sa s obžalovaným v roku 2013 nestretol, tento v uvedenom období nebol v jeho byte. Poškodený Z. H. je strýko alebo krstný otec svedkovej bývalej manželky. Svedok potvrdil, že v roku 2012 alebo 2013 ho poškodený oslovil, či nevie zabezpečiť investičné zlato, poskytol mu peniaze, a to 84.000,- alebo 85.000,- Eur, za ktorú sumu mu vykúpil po záložniach zlato, ktoré odovzdal na spracovanie firme P., ktoré z neho spracovala 2 kg investičného zlata, ktoré aj s certifikátom a dokladmi odovzdal poškodenému. Ten mu povedal, že zlato dá do trezoru, alebo ho zabetónuje. Okrem uvedeného prípadu poškodenému iné zlato nezabezpečoval. Svedok poprel, že by disponoval informáciami o tom, že by s pôvodom alebo kvalitou uvedeného zlata poškodeného mali byť nejaké problémy, ani osobne takúto pochybnosť nemá, keďže ho osobne prevzal vo firme P. a tiež poškodeného neupozorňoval na možné pochybnosti o tomto zlate alebo o potrebe ho na takýto účel vydať, keďže na to nemal dôvod. Podľa vyjadrenia svedka, nikomu informácie ohľadne uvedeného zlata poškodeného neposkytol, a to ani obžalovanému, keďže s ním v tej dobe ani nebol v kontakte. Svedok potvrdil, že pozná M. A. asi od roku 1995, v minulosti si od neho požičal sumu 10.000 Eur, ale na druhý deň mu vrátil 8.000,- Eur, keďže nekúpil zamýšľané auto. Tiež si požičal peniaze aj od Z. H., a to sumu 30 alebo 50.000,- Sk, ktoré mu aj vrátil. A. v roku 2013 nepožiadal, aby niekoho niekam odvezol, nikdy obžalovaného ani inú osobu nepožiadal, aby poškodeného H. v nejakej súvislosti navštívil. Tvrdenia poškodeného, prezentované v tomto konaní, nevedel vysvetliť, pretože zlato mu zabezpečil práve on. Tiež M. A. dňa 25.03.2013 nepožiadal o požičanie motorového vozidla. Svedok tiež nevedel vysvetliť tvrdenie svedka A., že ho žiadal, aby obžalovaného odviezol dňa 25.03.2013 na konkrétnu adresu.
Svedkyňa J.. D. H. (manželka poškodeného) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 25.03.2013 v čase asi o 14.10 hod. sa vracala z mesta domov, pred domom videla stáť naštartované osobné motorové vozidlo, v ktorom sedel jeden muž, po vojdení do domu počula v pracovni rozhovor svojho manžela s nejakou ďalšou osobou. Preto vošla do pracovne, kde bol ešte jeden muž s manželom a ponúkla im kávu, ktorú odmietli s tým, že už skončili. Po odchode uvedeného muža jej manžel povedal, že ten muž prišiel preto, že budú musieť vydať ich zlato na expertízu, pretože firma, ktorá ho vyrobila, nerobí zlaté odliatky. Svedkyňa opísala pred ich domom stojace vozidlo ako strieborné a muža v ňom sediaceho ako tmavší typ s hrubším krkom. Podľa vyjadrenia svedkyne, muž ktorý bol u nich v dome, mal na hlave šiltovku, bol chudší a mal úzku tvár. Manžel jej spomínal, že ten muž žiadal vydať zlato na expertízu a že mal aj nejaký príkaz na prehliadku. Potom manžel svedkyne kontaktoval známeho na polícii a až do druhého dňa rána boli u nich kukláči. K vydaniu zlata ale nedošlo, pretože manželovi neskôr volali, že prídu až v neskoršom čase a potom vôbec neprišli. Svedkyňa tiež vypovedala, že už nejaký čas pred tým im J. A. pri návšteve u nich hovoril, že firma P., ktorá ich zlato vyrobila, má nejaké problémy a nemajú sa zľaknúť, pretože ho budú musieť poskytnúť na skúmanie. Svedkyňa vypovedala i o tom, že v uvedený deň alebo v nasledujúci A. volal jej manželovi kvôli tomu, že mužovi v pracovni povedal, že zlato im zabezpečil práve A.. Svedkyňa označila obžalovaného za osobu, ktorá bola v uvedený deň v ich dome s tým, že vtedy bol chudší. Svedkyňa potvrdila, že jej manžel už v minulosti poskytol A. sumu 40.000,- Eur a potom 78.000,- Eur v súvislosti s činnosťou, ktorú by nenazvala službou.
Svedkyňa P. B. na hlavom pojednávaní vypovedala, že je sestrou Z. H. P. J. A. bol v minulosti jej zaťom. Má vedomosť o tom, že A. pomohol poškodenému zabezpečiť tehličky zo zlata a nejaký čas na to, ako mu tieto zlaté tehličky zabezpečil, k nim prišiel A. a spomínal, že firma, ktorá zlaté tehličky vyrobila, má nejaké problémy s konkurenciou a že polícia bude zrejme žiadať ich vydanie. Túto istú informáciu potom A. hovoril aj poškodenému a tiež sa dozvedela, že k poškodenému prišli z polície, žiadali ho o vydanie zlata, ale poškodený ho nevydal a potom sa začala vyšetrovať táto vec. Podľa názoru svedkyne, A. chcel, aby poškodenému tieto informácie povedala, ale neskôr to poškodenému musel povedať aj sám. A. spomínal, že je v kontakte s firmou P. a že sa mu sťažovali na problémy s konkurenčnou trenčianskou firmou a že zrejme bude potrebné tehličky podrobiť skúmaniu. O tom, že od poškodeného niekto žiadal
vydať zlato, sa svedkyňa dozvedela od J. A., ktorý prišiel za ňou do práce s tým, že poškodený ho udal, svedkyňa A. radila, aby poškodenému zatelefonoval, čo A. pred ňou i urobil. Svedkyňa potvrdila, že poškodený A. v minulosti požičal peniaze, ktoré mu i vrátil a tiež prišiel za poškodeným s tým, že mu vie za peniaze pomôcť v súvislosti s tým, že na poškodeného sa chystala polícia a mala mu preveriť celé účtovníctvo. Svedkyňa vypovedala i o tom, že sám A. prišiel dňa 06.05.2013 za ňou s tým, že mu bolo ukradnutých 270.000,- Eur z auta, A. mal v nemocnici podpísať pred notárom úverovú listinu a T. E. mal byť tým pomocníkom A., ktorému z auta mali ukradnúť peniaze.
Súd na hlavom pojednávaní vypočul svedka T. E., ktorý tvrdil, že o prejednávanom skutku mu nie je nič známe, obžalovaného pozná ako obyvateľa mesta z videnia a tiež je to priateľ dcéry J. A., s ktorým je v priateľskom vzťahu a súčasne je to vzdialená rodina jeho bývalej manželky, stretávali sa a aj sa stretávajú priebežne raz za mesiac. Svedok poprel, že by niekedy v byte J. A. videl obžalovaného a vypovedal, že poškodeného Z. H. nepozná. Pozná M. A., pretože je to jeho bývalý kolega z polície, pričom tento ho v roku 2013 požiadal, aby mu presunul striebornú Octaviu, čo aj urobil a nepýtal sa ho, z akého dôvodu. Vozidlo tak presunul z parkoviska na ulici T. M. na ulicu M. v blízkosti E. pubu. A. mu ráno priniesol kľúče, požiadal ho, aby vozidlo takto preparkoval, čo i urobil, asi o 2 hodiny neskôr mu zavolal a stretli sa pred domom a odovzdal A. kľúče. Mal informácie, že A. pracuje pre spravodajskú službu a keďže mu dôveroval, túto jeho požiadavku splnil. J. A. ho nikdy nepožiadal, aby si požičal vozidlo od A.. Svedok poprel, že by mal vedomosť o tom, že by J. A. v minulosti pre niekoho zabezpečoval zlato alebo zlaté platničky (pričom svedok záporne krútil hlavou ešte pred dopovedaním otázky ohľadne toho, čo konkrétne mal A. pre niekoho zabezpečovať).
Svedkyňa J.. Z. V., konateľka a spoločníčka spoločnosti P., B..T..Y.. N. D., na hlavnom pojednávaní potvrdila, že poškodenému zabezpečili vyhotovenie investičného zlata z dodaného materiálu, čo sprostredkoval pán A., z ktorým prišli do kontaktu v súvislosti so spoluprácou s inými osobami a firmou, zaoberajúcou sa klenotmi. Faktúry aj ostatné dokumenty k zlatu boli vyhotovené na meno pána H., ale zlato bolo odovzdané pánovi A.. Svedkyňa nemá vedomosť o akýchkoľvek problémoch s konkurenciou v roku 2013, ani o tom, že by ich spoločnosť bola v podozrení, že ňou vyrábané zliatky nie sú požadovanej kvality alebo by bola preverovaná políciou v súvislosti s výrobou zlata.
Svedok V.. R. M. (operatívny pracovník OR PZ Senec) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného nepozná, poškodeného Z. H. pozná zo svojej služobnej činnosti, keď sa v rámci operatívnej činnosti zaoberal krádežou hotovosti, šperkov a zlata v rodinných domoch v okrese Senec a od svojho informátora získal informáciu, že poškodený by mohol prispieť k objasneniu tejto trestnej činnosti, pretože mal či už priamo alebo sprostredkovane skupovať zlato pochádzajúce z trestnej činnosti. Túto informáciu riadne zaevidoval a následne poškodeného opakovane telefonicky kontaktoval za účelom dohodnutia si stretnutia, čo bolo v roku 2013. Poškodený sa i dostavil osobne na ich útvar, kde bol vyťažený, o čom bol spísaný záznam, pričom výsledok tohto vyťaženia bol negatívny. Svedok vypovedal, že žiadnu domovú prehliadku v tejto súvislosti neinicioval, J. A., M. A. P. T. E. podľa mena nepozná.
Svedok V.. Š. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodený dňa 25.03.2013 kontaktoval prezídium PZ alebo inú zložku, on začal túto vec realizovať, keďže bol v tom čase riaditeľom expozitúry západ N.T. W. Q. W.. Vec bola pridelená vyšetrovateľovi, poškodený podal trestné oznámenie a začali sa vykonávať úkony, pričom boli vyslaní na miesto aj operatívni pracovníci aj pohotovostný útvar, ktorý obsadili dom poškodeného s tým, že páchatelia prídu pre zlato na druhý deň tak, ako povedali poškodenému. On osobne sa tiež dostavil v skorých ranných hodinách k poškodenému, tomuto telefonoval údajný policajt, ktorý mu povedal, že pre zlato neprídu. Bolo zistené, že hovor bol uskutočnený z nejakého policajného čísla a preto boli preverované aj tieto informácie. Neskôr bol zabezpečený sprievod pri odvoze zlata poškodeného do peňažného ústavu. Svedok potvrdil, že pozná M. A., s ktorým bol v minulosti kolegom. Poškodený vtedy u neho v dome spomenul jedno meno s tým, že malo ísť o niekoho z rodiny poškodeného a o jedného z mála ľudí, ktorý o zlate poškodeného vedeli, pričom tá osoba mu mala zabezpečovať overenie zlata alebo niečo podobné. Zavolal preto M. A. a pýtal sa ho na uvedené meno, pričom po pár minútach zistil, že A. sa s ním až veľmi dobre pozná a preto to svedok potom celé zahovoril. A. v tejto súvislosti oslovil preto, že je z Nových D., aj v minulosti pracoval na miestnej kriminálke a chcel si to meno overiť. Následne A. inicioval ich stretnutie, ešte v ten deň poobede mu telefonoval, v podvečerných hodinách sa stretli v F. B. na benzínovom čerpadle, kde sa ho A. pýtal, či niečo robili v N. D., pretože tam videl PPÚ-čkárov. Svedok mu na to povedal, že to mohla byť
aj drogová záležitosť a o uvedenej veci mu nehovoril nič. Svedok potvrdil, že pozná osobu menom B., pričom ide o Q. B., ktorý bol v minulosti jeho podriadeným.
Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že poškodený dobrovoľne pre účely trestného konania vydal 20 ks zliatkov zo zlata, identifikovaných číslom, rýdzosťou, hmotnosťou a výrobcom P., B..T..Y.., N. D. spôsobom, uvedeným v zápisniciach o vydaní veci.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok znalkyne doc. RNDr. Ľudmily Illášovej, PhD., z odboru drahé kovy a kamene, klenoty, hodiny, odvetvie drahé kamene, ktorá znaleckým skúmaním poškodeným vydaných zlatých platničiek dospela k záveru, že ide o zlato, ktorého rýdzosť 999,9/1000 je vyrazená na týchto platničkách, pričom skúšky vykonala nedeštruktívnym spôsobom - skúškami na povrchu platničiek, nakoľko chemická (deštruktívna skúška), bola vlastníkom odmietnutá. Celkovú hodnotu uvedených platničiek vyčíslila ku dňu 25.03.2013 na sumu 83.832,- Eur.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal i znalecký posudok Puncového úradu Slovenskej republiky, ktorý znalecky skúmal poškodeným dňa 23.04.2015 vydaných 20 ks zliatkov zo žltého kovu a z ktorého záverov vyplýva, že všetky posudzované zliatky sú v celom rozsahu (na povrchu i v jadre) vyhotovené zo zlata, ktorého rýdzosť je 999,9‰, hmotnosť každého zliatku je 100 g a cena posudzovaných zliatkov ku dňu 25.03.2013 bola 79.660,- Eur.
Zo zápisnic o rekognícii súd zistil, že poškodenému Z. H. ako poznávajúcej osobe boli dňa 10.04.2013 v rámci rekognície podľa fotoalbumu predložené 4 fotoalbumy, ktorých súčasťou boli aj fotografie obžalovaného, pričom poškodený po predložení mu fotoalbumov č. 1 a 2 neopoznal obžalovaného ani inú osobu, následne vo fotoalbumoch č. 3 a 4 (obsahom ktorých bola fotografia obžalovaného rozdielna od fotografie vo fotoalbumoch č. 1 a 2) obžalovaného označil ako osobu, ktorá sa dopustila žalovaného skutku.
Zo zápisníc o rekognícii z 10.04.2013 súd zistil, že svedkyňa J.. D. H. vo fotoalbume č. 1 a 2 v oboch prípadoch opoznala obžalovaného ako osobu, ktorú videla dňa 25.03.2013 v pracovni svojho manžela.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj údaje o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti, poskytnuté podľa § 116 odsek 1 Trestného poriadku na základe príkazov Okresného súdu Nitra, a to spoločnosťou Orange a.s. Bratislava dňa 23.04.2013, 30.04.2013 a 05.08.2013, spoločnosťou C. B. B..T..Y.. A. dňa 02.05.2013, Ministerstvom vnútra SR dňa 08.04.2014, dokumentujúce uskutočnenú telekomunikačnú činnosť v rozhodnom období z a na telefónne číslo poškodeného Z. H. a tiež aj telefonáty a SMS správy z a na ďalšie telefónne čísla, a to používané aj obžalovaným, J. A. a M. A..
Poškodený ešte v prípravnom konaní predložil oznámenie spoločnosti Orange a.s. Bratislava o telefónnom čísle, ktoré poškodeného kontaktovalo 26.03.2013 v čase o 06.25 hod. s tým, políciou bolo následne zistené, že uvedené číslo používa M. A..
Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil obrazový záznam z kamerového systému poškodeného, monitorujúceho priestor pred jeho rodinným domom a oboznámil i ďalšie listinné dôkazy.
Súd vykonaným vyššie opísaným dokazovaním, po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania dospel k záveru, že obžaloba bola na obžalovaného podaná dôvodne a tento sa dopustil žalovaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný bol v plnom rozsahu usvedčený výpoveďou poškodeného Z. H., ktorý v celom štádiu trestného konania v rozhodujúcich detailoch a nemenne opísal celý priebeh spáchaného skutku a pre súd presvedčivo z jeho spáchania usvedčil práve obžalovaného. Poškodený podrobne opísal aktivity iných osôb, ktoré vytvorili zdanie potreby expertízneho skúmania zlata poškodeného a ktoré bezprostredne predchádzali návšteve obžalovaného v domácnosti poškodeného, pri ktorej, vystupujúc ako policajt, predstierajúc inú totožnosť a realizovanie vyšetrovania pravosti zlatých zliatkov a vykonávanie úkonov trestného konania, od tohto žiadal predmetné zlaté zliatky vydať pre účely údajného znaleckého dokazovania. U poškodeného pritom vzbudilo podozrenie nervózne správanie sa obžalovaného, čo poškodeného viedlo k oznámeniu mu nemožnosti predmetného zlato obžalovanému
vydať a práve z ktorého dôvodu k dokonaniu trestného činu zo strany obžalovaného dňa 25.03.2013 nedošlo.
Poškodený pritom obžalovaného jednoznačne opoznal a usvedčil ako páchateľa skutku. Z tohto hľadiska neobstojí námietka obhajoby vo vzťahu k úkonu rekognície zo strany poškodeného ako poznávajúcej osoby s tým, že táto nebola vykonaná zákonným spôsobom. Súd z oboznámených zápisníc z tohto úkonu nezistil taký postup orgánov prípravného konania, ktoré by boli v rozpore s neopakovateľným charakterom tohto úkonu alebo jeho vykonanie v rozpore so zákonom. Súd totiž nezistil, že by poškodenému bola osoba obžalovaného ukázaná pred tým, ako mu bola jeho fotografia predložená medzi ďalšími fotografiami osôb, zodpovedajúcich opisu osoby páchateľa poškodeným alebo iné ovplyvnenie poškodeného zo strany vyšetrovateľa vo vzťahu k výsledku tohto úkonu, keď poškodený obžalovaného opoznal po zaradení inej jeho fotografie do dvoch zo štyroch fotoalbumov. Naviac, obžalovaného v procese rekognície opoznala aj manželka poškodeného J.. D. H., ktorá obžalovaného videla v čase skutku sedieť s poškodeným v pracovni ich rodinného domu. Poškodený vo vzťahu k identite osoby obžalovaného nezmenil postoj v priebehu celého trestného konania, dokonca následne uviedol i to, že tohto už v minulosti videl, a to opäť v súvislosti s riešením záležitostí s J. A.. Obžalovaný pritom v čase skutku udržiaval pomer práve s dcérou J. A., ktorý obžalovaného vopred pripravoval na možnosť, že polícia bude od neho žiadať vydanie zlatých zliatkov, ktorého výrobu pre poškodeného v minulosti sprostredkoval. Obžalovaný v konečnom dôsledku ani nepopieral, že v rozhodnom čase bol v rodinnom dome poškodeného, ani to, že ho na miesto priviezol M. A. a ako ani to, že sa k poškodenému dostavil z podnetu J. A..
Obrana obžalovaného, ktorú predniesol až v záverečnom štádiu trestného konania po vykonaní všetkého dovtedy navrhnutého dokazovania, pokiaľ ide o charakter a dôvod jeho návštevy u poškodeného, pre súd vyzneli absolútne nevierohodne. Tvrdenie obžalovaného, že iba na žiadosť J. A. poškodenému poskytol istú formu poradenstva vo vzťahu k možnostiam polície žiadať vydanie jeho zlata, je v rozpore nielen s výpoveďou poškodeného, u ktorého súd nemal žiadne pochybnosti o jeho spôsobilosti správne vnímať a reprodukovať udalosti, ktoré zažil, ale je v rozpore aj s výpoveďou samotného svedka J. A., ktorý poprel akúkoľvek aktivitu v tejto veci a takúto verziu priebehu udalostí súdu ani orgánom prípravného konania ani len v náznakoch neopísal.
Súd vyhodnotil výpoveď poškodeného ako vierohodnú nielen preto, že táto zodpovedá zásadám logického myslenia, ale i preto, že s touto korešponduje aj výpoveď svedka M. A. z prípravného konania, kedy tento detailne opísal prípravu celej akcie a účasť obžalovaného na nej a predovšetkým fakt, že obžalovaný išiel k poškodenému dňa 25.03.2013 s jednoznačným cieľom, vylákať od poškodeného jeho zlaté zliatky, videl listiny, ktoré obžalovaný mal u poškodeného použiť (listiny, majúce byť príkazmi na vykonanie domovej prehliadky a iné) s tým, že tento mal konať na pokyn J. A., ktorý práve tohto svedka požiadal o odvoz obžalovaného k domu poškodenému. Svedok A. síce na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď tak, ako je vyššie uvedené, avšak odôvodnenie zmeny výpovede svedka pre súd vyznelo nevierohodne až absurdne. Snaha svedka zmenu výpovede odôvodniť tým, že v prípravnom konaní vypovedal iba to, čo sa následne dozvedel od iných osôb, z toho jednej už mŕtvej, totiž v žiadnom prípade nezodpovedá formulácii výpovede svedka v zápisnici o tomto úkone v prípravnom konaní, ktorá bola realizovaná aj v prítomnosti obhajcu obžalovaného, ale naopak, z tejto je jednoznačne zrejmé, že svedok vypovedal o tom, čo videl a počul a ktorej udalosti bol istým spôsobom účastný. Práve svedkom M. A. uvádzané skutočnosti v jeho výpovedi z prípravného konania plne zodpovedajú opisu skutku poškodeným a súčasne z tejto výpovede svedka A. súd vyvodil záver aj o nevierohodnosti celej výpovede svedka J. A. a časti obrany obžalovaného, keď sa obaja snažili súd presvedčiť, že v uvedenom období sa nekontaktovali a že obžalovaný nikdy nebol v byte J. A.. Tvrdenia poškodeného pritom nepriamo potvrdzuje nielen výpoveď jeho manželky, ale aj výpoveď svedkyne P. B., ktorá uviedla, že aj pred ňou J. A. pred spáchaním skutku udával informáciu o údajnom vyšetrovaní firmy, u ktorej J. A. pre poškodeného sprostredkoval výrobu uvedených zlatých zliatkov.
Priebehu skutku tak, ako tento detailne opísal poškodený, pritom zodpovedajú aj zistené údaje o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti, dokumentujúce čas telefonátov a SMS správ medzi jednotlivými v tejto veci rôznymi spôsobom zainteresovanými osobami.
Obhajoba na hlavnom pojednávaní namietala zákonnosť tohto dôkazu a následne odvodene od neho aj ostatných v tejto veci produkovaných dôkazov, a to s poukazom na skutočnosť, že účinnosť § 116
Trestného poriadku, postupom podľa ktorého boli uvedené údaje o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti zadovážené, bola pozastavená uznesením Ústavného súdu SR PL.ÚS 10/2014 z 23.04.2014, v dôsledku čoho sú zistenia z uskutočnenej telekomunikačnej činnosti najmä z telefónneho čísla používaného svedkom A. a všetky ostatné, nezákonné s tým, že totožnosť obžalovaného bola zistená práve z takto získaných údajov z uskutočnenej telekomunikačnej činnosti z čísla používaného svedkom A.. Súd už v priebehu hlavného pojednávania túto námietku obhajoby vyhodnotil ako nedôvodnú s tým, že trestný čin, kladený obžalovaného za vinu v prejednávanej veci, aj po novelizácii ust. § 116 Trestného poriadku po predchádzajúcej strate jeho účinnosti práve na základe nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 10/2014 z 29.04.2015, spadá do kategórie trestných činov, pre ktoré je možné žiadať zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti. Naviac, nemožno súhlasiť s v tejto súvislosti prednesenou námietkou obhajoby vo vzťahu k nezákonnosti všetkých ďalších dôkazov, majúcich byť zadovážených na základe zistení o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti s tým, že na tomto základe bola zistená totožnosť obžalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že údaje o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti boli ako prvé oznámené zo strany mobilných operátorov až dňa 23.04.2013 a následne neskôr, pričom osoba obžalovaného bola stotožnená už pri úkonoch rekognície poškodeným a svedkyňou J.. D. H., ktoré oba úkony boli zrealizované už dňa 10.04.2013. Poškodený sám pritom už dňa 26.03.2013 vyžiadal údaje o tzv. zlomyseľnom hovore z telefónneho čísla, o ktorom bolo zistené, že patrí práve M. A.. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že zmena ust. § 116 Trestného poriadku v priebehu trestného konania v prejednávanej veci nemôže mať obhajobou uvádzané dôsledky vo sfére zákonnosti orgánmi prípravného konania zadovážených dôkazov.
Skutočnosť, že obžalovaný konal s presným úmyslom vylákať práve tie zlaté zliatky, ktorých výrobu u firmy P. B..T..Y.. N. D.Á. pre poškodeného sprostredkoval v minulosti práve J. A., pre súd vyplynula z plne vierohodnej výpovede poškodeného, ktorý uviedol, že obžalovaný v čase jeho návštevy v dome poškodeného dňa 25.03.2013 presne vedel, v akej forme, množstve a obaloch tieto zliatky poškodený vlastní ako aj to, ktorá spoločnosť tieto zlaté zliatky vyrobila.
Pri vyčíslení hodnoty uvedených zlatých zliatkov súd vychádzal zo znaleckého posudku Puncového úradu Slovenskej republiky a tak dospel k záveru o výške škody 79 660,00 Eur, ktorá by bola poškodenému spôsobená, pokiaľ by bolo došlo k dokonaniu trestného činu obžalovaným.
Obžalovaný už v priebehu konania pred súdom navrhol prerušiť konanie do doby, než Ústavný súd SR vydá nález týkajúci sa otázky, či Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, ktorej vyšetrovateľ viedol vyšetrovanie v prípravnom konaní, je oprávnená vykonávať úkony v zmysle Trestného poriadku, v ktorej súvislosti poukázal na obdobný postup Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 4To/5/2016, ktorý uznesením zo dňa 04.07.2017 podľa § 318 odsek 1 Trestného poriadku s ohľadom na dôvod uvedený v § 283 odsek 5 Trestného poriadku prerušil konanie v ním prejednávanej veci. Súd na základe označeného písomného podania obžalovaného a ani z iného dôvodu nevzhliadol dôvod pre záver o nezákonnom vedení prípravného konania v tejto veci, v čase rozhodovania súdu mu ani nebolo známe žiadne preň záväzné rozhodnutie nadriadeného súdu (ktorým je jedine rozhodnutie vydané nadriadeným súdom v tejto konkrétnej veci a nie je ním žiadne rozhodnutie Najvyššieho súdu vydané v inej trestnej veci) a ako ani iné skutočnosti, odôvodňujúce záver, že vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci vykonával na to nepríslušný orgán. Naopak, súd v tejto otázke rešpektuje a stotožňuje sa so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj/62/2015 z 29.09.2015 a na jeho právnu argumentáciu preto len odkazuje. Z tohto dôvodu súd nevzhliadol dôvod ani splnené podmienky na postup podľa § 283 odsek 5 Trestného poriadku a jednotlivé v prejednávanej veci dôkazy, ako podľa neho zákonným spôsobom a na to príslušným policajtom vykonané, hodnotil tak, ako je hore uvedené a ich vyhodnotením dospel k vyššie uvedeným skutkovým záverom.
Súd dospel k záveru o vine obžalovaného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom o jeho vine nemal žiadne dôvodné pochybnosti. Súd súčasne ustálil, že obžalovaný sa skutku dopustil po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ďalšími osobami, pretože mal z na hlavnom pojednávaní vykonaného dokazovania preukázané, že obžalovaný nekonal sám, bol len jedným z článkov celej pripravenej akcie viacerých osôb, ktoré vopred pripravili podmienky pre to, aby v čase, keď sa dňa 25.03.2013 obžalovaný dostavil do domu poškodeného a predstierajúc vyšetrovanie pravosti zlatých zliatkov, vyrábaných tou spoločnosťou, ktorá ich vyrobila i pre poškodeného, poškodený tejto vykonštruovanej situácii uveril a obžalovanému svoje zlaté zliatky vydal. Aj v tomto smere obhajoba
namietala, že obvinenie v celej veci bolo vznesené a obžaloba bola podaná výlučne na obžalovaného Z. E., pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, ktoré konkrétne ďalšie osoby vykonali jednotlivé dielčie aktivity, opísané v obžalobe. V tomto smere je súd povinný rešpektovať autonómiu orgánov prípravného konania, a to zvlášť prokurátora ako „pána prípravného konania“ pokiaľ ide o jeho rozhodnutie o dostatočnej dôvodnosti záveru o spáchaní trestného činu určitou osobou (§206 Trestného poriadku) a po podaní obžaloby súd postupuje podľa obžalovacej zásady a zásady prezumpcie neviny a preto je oprávnený robiť závery o vine výlučne osoby, na ktorú bola podaná obžaloba pre konkrétny skutok, kvalifikovaný ako trestný čin. Z týchto dôvodov súd v skutkovej vete výroku o vine odsudzujúceho rozsudku uviedol, že obžalovaný sa skutku v prejednávanej veci dopustil síce spoločným konaním, ale konkrétne osoby spolupáchateľov obžalovaného v zmysle vyššie uvedených zásad nešpecifikoval, nie súc na to ani oprávnený.
Súdu pre rozhodnutie postačovalo vo veci vykonané, vyššie uvedené dokazovanie. Prokurátor potom, ako obžalovaný v závere dokazovania na hlavnom pojednávaní využil svoje právo sa vyjadriť k žalovanému skutku a vypovedal tak, ako je hore uvedené, navrhol za účelom odstránenia rozporov na hlavnom pojednávaní doplniť dokazovanie o vykonanie konfrontácie medzi obžalovaným na jednej strane a poškodeným Z. H. a svedkami M. A. P. J. A. na strane druhej. Súd nevzhliadol navrhovaný postup podľa § 125 odsek 1 Trestného poriadku za dôvodný. Výpoveď obžalovaného je totiž v rozpore, a to nielen v určitých okolnostiach, ale diametrálnom, s výpoveďami všetkých uvedených svedkov, pričom navzájom si odporujú aj výpoveď poškodeného s výpoveďou J. A. a výpoveď M. A. z prípravného konania aj s výpoveďou J. A., pričom svedok M. A. na hlavnom pojednávaní dokonca zmenil svoju výpoveď a táto zmena tiež musela byť predmetom hodnotenia súdu. Súd pritom mal za to, že rozpory vo výpovedi obžalovaného a uvedených svedkov možno vyjasniť aj inak, a to ich hodnoteným jednotlivo ako aj v súvislostiach nielen ich vzájomných, ale aj v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi, ktorý hodnotiaci proces súd v konečnom dôsledku i aplikoval a na jeho základe dospel k záveru o vine obžalovaného. Z týchto dôvodov súd návrh prokurátora na doplnenie dokazovania v tomto smere odmietol.
Poškodený Z. H. navrhoval na hlavnom pojednávaní vykonať dôkaz prehratím záznamov, nachádzajúcich sa na CD - nosičoch, prostredníctvom ktorých právnické osoby, disponujúce údajmi o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti, tieto na základe príkazov Okresného súdu Nitra, vydaných podľa § 116 Trestného poriadku oznámil, s tým, že v odposluchoch telekomunikačnej prevádzky sú jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy o plánovaní, priebehu a vykonaní trestného činu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že vykonať dôkaz oboznámením na hlavnom pojednávaní záznamu z odpočúvania telekomunikačnej činnosti nebolo možné, pretože takýto dôkaz v prípravnom konaní zadovážený nebol. Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti sa totiž realizuje na základe príkazu súdu, vydaného podľa § 115 a nasl. Trestného poriadku, odpočúvanie realizuje a ho zaznamenáva útvar PZ a nie poskytovateľ telekomunikačných služieb a už z povahy tohto dôkazu vyplýva, že odpočúvať a zaznamenávať telekomunikačnú prevádzku nemožno spätne. V prejednávanej veci nebol Okresným súdom Nitra ani v jednom prípade vydaný príkaz podľa § 115 Trestného poriadku, ale na návrh prokurátora výlučne príkazy na postup podľa § 116 Trestného poriadku, t.j. na zistenie a oznámenie údajov o už uskutočnenej telekomunikačnej činnosti, t.j. na oznámenie údajov o čase a forme takej komunikácie (t.j. či išlo o hovor, ak áno, ako dlho trval, alebo SMS správa a medzi akými účastnými - tzv. zoznam prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov a SMS správ), ktorými sa nezisťuje a ani nedá zisťovať vlastný obsah takej telekomunikačnej prevádzky. Jednotlivý mobilný operátori tieto údaje v prípravnom konaní poskytli v elektronickej podobe na CD nosičoch, t.j. ako súbory textov s uvedenými údajmi. Súd však v rámci prípravy vykonania tohto dôkazu na hlavnom pojednávaní zistil, že tieto súbory sú zašifrované, pričom dotknutým poskytovateľom telekomunikačných služieb bolo súdu oznámené (ktoré oznámenie je i súčasťou spisu), že dešifrovacím kľúčom disponuje orgán, ktorému boli údaje poskytnuté. Z tohto dôvodu súd vyzval prokurátora na predloženie uvedeného dôkazu v takej podobe, aby ho bolo možné vykonať na hlavnom pojednávaní, ktorej výzve prokurátor vyhovel a zoznamy prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov a SMS správ z jednotlivých účastníckych staníc súdu predložil v listinnej podobe a súd ich následne v rozsahu, podstatnom pre rozhodnutie v prejednávanej veci, prečítaním oboznámil na hlavnom pojednávaní. Keďže tak, ako je vyššie uvedené, na pamäťových médiách, obsiahnutých v spise, neboli a ani nemohli byť záznamy z odpočúvania telekomunikačnej činnosti, ako sa mylne domnieval poškodený, súd jeho návrh na vykonanie tohto neexistujúceho dôvodu odmietol podľa § 277 odsek 4 Trestného poriadku.
Súd pre svoje rozhodnutie nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie oboznámením obrazového záznamu z priestorov pobočky UniCredit Bank a.s. v Nových Zámkoch zo dňa 16.04.2013, nakoľko sa týka okolnosti, nepodstatnej pre rozhodnutie.
Súd dospel k záveru, že obžalovaný protiprávnym konaním, opísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, pretože úmyselne (§15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorým je záujem na ochrane majetku fyzických a právnických osôb tým, že sa dopustil spoločného konania s dosiaľ nestotožnenými páchateľmi, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatiť tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku značnú škodu, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej.
Súd na rozdiel od obhajoby nemal za to, že by došlo k zániku trestnosti pokusu uvedeného zločinu. Obžalovaný totiž nesplnil podmienky podľa § 14 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a súčasne nemožno konštatovať, že by obžalovaný dobrovoľne upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a splnil tak základnú podmienku ustanovenú v § 14 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona. Je pravdou, že k dokonaniu zločinu zo strany obžalovaného nedošlo, avšak z výsledkov dokazovania je nepochybné, že k dokonaniu zločinu nedošlo v dôsledku upustenia obžalovaného od ďalšieho konania, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako dobrovoľné. Dobrovoľnosť upustenia od ďalšieho konania je totiž vylúčená vtedy, keď páchateľ od dokonania trestného činu upustil prevažne pod vplyvom prekážky, teda pod vplyvom vonkajších okolností, ktoré objektívne dokonaniu trestného činu prekážali, ale aj z dôvodu, že upustenie od ďalšieho konania zo strany obžalovaného dosiahol poškodený alebo iná osobu napr, aj použitím ľsti. V prejednávanej veci pritom išlo presne o taký prípad, keď obžalovaný dňa 25.03.2013 v dome poškodeného nedosiahol vylákanie jeho zlatých zliatkov iba preto, že poškodenému sa správanie obžalovaného a celá situácia stala podozrivou a tvrdením, že zlato nemôže vydať hneď z dôvodu spôsobu jeho zabezpečenia, dosiahol, že obžalovaný s ním dohodol odovzdanie týchto zlatých zliatkov na druhý deň po údajnom súhlase svojho nadriadeného. Z tohto hľadiska je preto pre záver o nesplnení podmienok pre vyslovenie zániku trestnosti obžalovaným spáchaného pokusu zločinu irelevantné, že poškodený následne vec oznámil na políciu ako aj to, že obžalovaný na druhý deň pre zlaté zliatky poškodeného už neprišiel bez ohľadu na to, či vedel alebo vôbec mohol vedieť o zainteresovaní polície do uvedeného prípadu.
S poukazom na hore uvedené závery súd uznal obžalovaného vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Zo správ a charakteristík, zadovážených k osobe obžalovaného, súd zistil, že o ňom z miesta bydliska nie sú uvádzané žiadne negatívne poznatky, doteraz nebol súdom trestaný a nemá záznam ani v evidencii priestupkov. Z hodnotenia obžalovaného ako príslušníka Policajného zboru SR, vypracovaného riaditeľom OO PZ Nové Zámky vyplýva, že tento bol v služobnom pomere od 01.04.2004 a od 01.03.2008 bol zaradený do funkcie starší referent s územnou a objektovou zodpovednosťou OO PZ Nové Zámky, stanovené úlohy si plnil riadne a včas. Počas trvania služobného pomeru mu bola jedenkrát uložená pochvala a dvakrát mu bolo uložené disciplinárne opatrenie -písomné pokarhanie. Zo služobného pomeru bol prepustený personálnym rozkazom ministra vnútra SR z 08.01.2014.
Súd pri rozhodovaní o treste u obžalovaného postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život), priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona u neho nezistil žiadnu. Súd trest ukladal v sadzbe trestu odňatia slobody podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, t.j. 3 až 10 rokov. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona posúdil mieru a závažnosť zistenej poľahčujúcej okolnosti a pri absencii okolnosti priťažujúcej znížil podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona hornú hranicu trestu odňatia slobody postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona o jednu tretinu. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky ako trest nepodmienečný a na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za splnenia podmienok podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona. Súd považoval za potrebné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v uvedenej výmere majúc za to, že tento vytvorí u obžalovaného podmienky na jeho nápravu a vedenie riadneho života v budúcnosti a súčasne splní účel trestu aj z hľadiska generálnej prevencie. Súd pri úvahe o výmere trestu a spôsobe jeho výkonu prihliadol na podľa jeho názoru pomerne vysokú organizovať obžalovaným spáchanej trestnej činnosti a mieru jeho účasti na nej, keďže práve obžalovaný vykonal v podstate finálnu časť vopred pripraveného plánu trestného činu v prejednávanej veci, on bol tým, ktorý sa dňa 25.03.2013 dostavil k poškodenému a pod uvedenou zámienkou žiadal od neho vydať jeho zlaté zliatky, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo iba vďaka duchaprítomnosti poškodeného. V tomto smere obžalovanému priťažoval fakt, že v čase spáchania trestného činu skutočne bol v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru SR, u ktorých osôb sa dôvodne očakáva bezvýhradné dodržiavanie právneho poriadku aj mimo priameho výkonu služby a je neprípustné, aby sa práve policajti dopúšťali trestnej činnosti, a to takej vysokej závažnosti, ako obžalovaný v prejednávanej veci. Súd je preto toho názoru, že uložený trest dostatočne vyjadrí i morálne odsúdenie obžalovaného a súčasne i iných odradí od páchania takejto trestnej činnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek l Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).