Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sa-22-2017.pdf
PDF · 99.35 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci žalobkyne: Z. Š., Č. XX, H., zastúpená: Mgr. Tomáš Čerepán, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Štúrova 27, Košice, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 5.5.2017 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobkyni n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 5.5.2017 podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvolanie žalobkyne zamietol a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 3.2.2017, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo 4.1.2017, pretože nesplnila zákonné podmienky invalidity stanovené v § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.
2. Z obsahu pripojených spisov správny súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou z 2.9.2016 doručenou Sociálne poisťovni, ústredie 12.1.2017 žiadala priznať invalidný dôchodok od 2.9.2016. Podľa odborného posudku o invalidite posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Sociálnej poisťovne Košice zo 4.1.2017 vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobkyne po vlastnom vyšetrení posudkového lekára a zhodnotení odborných lekárskych nálezov z interného, kardiologického, diabetologického, endokrinologického, hematologického, očného, bioptického vyšetrenia a z prepúšťacej správy z VOÚ Košice na rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil choroby ženských pohlavných orgánov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XIII., položka 4 písm. a/, kde je stanovený rozsah 30% až 40% stanovil v rozsahu 30% s prihliadnutím na štádium ochorenia a rozsah infiltrácie nádorových buniek nepresahujúcich polovicu hrúbky myometria.
3. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán, t.j. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 3.2.2017 podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo 4.1.2017. V odôvodnení uviedla, že podľa posudku posudkového lekára zo 4.1.2017 žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu zodpovedá percentuálne vyjadreniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť čo je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo 4.1.2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, v ktorom poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav a žiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity, lebo s posúdením zdravotného stavu, čo sa týka určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nesúhlasí. Zároveň k odvolaniu pripojila ďalšie lekárske nálezy.
5. Zdravotný stav žalobkyne po podaní odvolania opätovne posúdil posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky Sociálnej poisťovne Košice a v posudku zo dňa 17.3.2017, kde zhodnotil aj novo doložené odborné lekárske nálezy z endokrinologického, gynekologického a psychiatrického vyšetrenia, v ktorom uviedol, že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na dolnej hranici 30% vzhľadom na štádium ochorenia, grading ochorenia, ktorý patológom označený ako gr.I., v novembri 2016 zrealizovaný radikálny chirurgický výkon bez potreby ďalšej onkologickej liečby. K novo doloženým odborným lekárskym nálezom uviedla, že vyššie uvedené pridružené ochorenia sú posudkovo nevýznamné a neodôvodňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
6. Zdravotný stav žalobkyne posúdil aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie a v odbornom lekárskom posudku zo 4.5.2017 po zhodnotení odborných lekárskych nálezov, a to diabetologického, kardiologického, endokrinologického, hematologického, očného, psychologického, psychiatrického, urologického a správy z hospitalizácie na gynekologickom oddelení VOÚ Košice dospel k zhodnému záveru ako predchádzajúci posudkový lekár, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobkyne sú choroby ženských pohlavných orgánov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XIII., položky 4, písmena a/, kde je stanovený rozsah 30% až 40%, stanovil na dolnej hranici 30%. V posudku uviedol, že žalobkyňa v staršej anamnéze liečená pre hypertenziu bez orgánových komplikácií hypotyreóza (znížená činnosť štítnej žľazy) na substitučnej liečbe, dobre kompenzovaná cukrovka liečená perorálnou liečbou bez výskytu chronických diabetických komplikácií a porucha metabolizmu kyseliny močovej bez príznakov zápalu kĺbov. V novembri 2016 bola operovaná pre histologicky verifikovaný zhubný nádor tela maternice (začiatočné štádium ochorenia) po chirurgickom odstránení bez potreby onkologickej liečby, bez onkologického sledovania. Od januára 2017 navštevuje psychologickú poradňu pre depresiu s doporučením psychoterapie. Prvýkrát psychiatrom bola ambulantne vyšetrená v apríli 2017, kde stav uzavretý ako úzkostná neurotická porucha. Stav vyžaduje ďalšie sledovanie a liečbu. Toto ochorenie z posudkového hľadiska nehodnotí. Onkologické ochorenie v začiatočnom štádiu stanovuje za rozhodujúce zdravotné postihnutie vzhľadom ku klinickému priebehu ochorenia. Iné zdravotné postihnutia sú posudkovo nevýznamné, liečbou dobre kompenzované, nespôsobujú pokles pracovnej schopnosti a neodôvodňujú ani percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia.
7. Na základe takto doplneného dokazovania žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 5.5.2017 podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 70 ods. 1, § 71, § 153 Zákona o sociálnom poistení na závery posudkových lekárov, ktoré vyplývajú z odborných posudkov o invalidite a skonštatoval, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi a z hľadiska skutkového úplne dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne nie sú subjektívne ťažkosti žalobkyne dokázanými vyšetreniami potvrdené.
8. Včas podanou žalobou žalobkyňa navrhla rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 5.5.2017 zrušiť, vrátiť vec na ďalšie konanie a zároveň jej priznať právo na náhradu trov konania. Uviedla, že je presvedčená, že rozhodnutie žalovaného nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, nakoľko neboli zohľadnené všetky jej ochorenia. Jej zdravotný stav je dlhodobo zlý, je nepretržite práceneschopná a to aj v tom čase. Posudkoví lekári nezohľadnili a neposúdili jej zdravotný stav objektívne, komplexne a v súlade s odbornými lekárskymi nálezmi, pretože jej zdravotný stav reálne je nepriaznivejší ako to posúdili posudkoví lekári. Vo svojich záveroch nijakým spôsobom bližšie nešpecifikujú, prečo sa rozhodli určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri jej rozhodujúcom zdravotnom postihnutí - onkologickom ochorení v začiatočnom štádiu a mieru poklesu pracovnej schopnosti určili na dolnej hranici, pričom horná hranica môže byť až 40%. Zároveň mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno
zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo je jej prípad. Na základe lekárskych vyšetrení okrem onkologického ochorenia v začiatočnom štádiu boli jej diagnostikované aj tieto zdravotné postihnutia: arteriálna hypertenzia 3. stupňa, diabetes mellitus 2. typu, primárna hypotyreóza, málokrvnosť, retinopatia zadnej steny oka a cievne zmeny sietnice, začínajúca senilná katarakta, hyperurikemický syndróm a častý únik moču. Od apríla 2017 navštevuje psychiatrickú ambulanciu, trpí zmiešanou depresívnou poruchou. Na tieto diagnostické ochorenia ako dôkazy označila odborné lekárske nálezy. Je presvedčená, že spomenuté ochorenia nie sú posudkovo nevýznamné, nakoľko napriek stanoveným liečbam lekári nie sú schopní jej zdravotný stav zlepšiť, trpí na vysoký krvný tlak, je dlhodobo práceneschopná, nesmie dvíhať akékoľvek čo len ťažšie predmety, má za to, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa podmienku preukázanosti spoľahlivo zisteného skutočného stavu a tým ani dostatočnú odôvodnenosť prijatých záverov. V žalobe nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie.
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietkam uvedeným v žalobe uviedol, že pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol pred vydaním rozhodnutia správne posúdený považuje za nedôvodné vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Pritom poukázal na záver posudkového lekára v odbornom posudku o invalidite zo 4.5.2017. K zdravotnej dokumentácii pripojenej k žalobe uviedol, že povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok treba doložiť v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky o neúplnom zistení zdravotného stavu žalobkyne považuje za nedôvodné. Skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu, bol objektívne zistený, neboli diskrepancie medzi názormi odborných vyšetrení a ich posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkoví lekári nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodných posudkov a spochybnila na ich základe posúdený nárok žalobkyne na invalidný dôchodok. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také dôkazné prostriedky, ktorými by spochybnila alebo doplnila dôkazné prostriedky obsiahnuté v administratívnom spise do vydania rozhodnutia, z ktorého dôvodu jej rozhodnutie je správne a bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Posudkový záver posudkových lekárov vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznaní invalidného dôchodku. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, žalobkyňa má možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity na základe nového posudkového záveru o opätovné posúdenie jej nároku na invalidný dôchodok.
10. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, predloženým obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
11. Žalobkyňa písomnou žiadosťou požiadala o priznanie invalidného dôchodku.
12. Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70 a nasl. Zákona o sociálnom poistení.
13. Podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
14. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je upravená v § 71 zákona o sociálnom poistení tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
15. V zmysle § 153 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
16. Nárok na invalidný dôchodok je podľa citovaného ustanovenia § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení okrem iného podmienený aj invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení.
17. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 Zákona o sociálnom poistení).
18. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí v danom prípade vyhotovili odborné posudky o invalidite tak pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, teda po podaní opravného prostriedku postupovali v súlade so zákonom o sociálnom poistení a zdravotný stav žalobkyne v jej prítomnosti posudzovali na základe ňou predložených odborných lekárskych nálezov ako aj zo správy z hospitalizácie.
19. Námietky žalobkyne, že jej zdravotnému stavu zodpovedá vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, správny súd nepovažuje za dôvodnú alebo z predložených odborných posudkov o invalidite vyhotovených posudkovými lekármi nevyplýva zmena diagnostického záveru oproti záverom posudkových lekárov. Posudkoví lekári, ktorí posudzovali zdravotný stav žalobkyne na účely invalidity, posudzovali v jej prítomnosti na základe ňou predložených a absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení, v ktorých sú popísané nielen jej zdravotné ťažkosti, problémy, ale odborní lekári stanovili aj diagnózy, ktoré v skutočnosti ohľadne zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom boli známe, pretože ako už bolo uvedené, vyplývajú z ňou predložených odborných lekárskych nálezov, ktoré skutočnosti posudkoví lekári v odborných posudkoch o invalidite aj uvádzajú. Z ustanovenia § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia, z hodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, teda sa posudzuje na základe objektívnych odborných lekárskych vyšetrení a nie na základe subjektívnych pocitov žiadateľa o invalidný dôchodok. Z uvedeného dôvodu nie je podstatnou a rozhodujúcou skutočnosťou pre uznanie invalidity to, že žalobkyňa má subjektívny pocit, že jej zdravotný stav zodpovedá invalidite tak ako bolo už uvedené. Posudkoví lekári posudzovali zdravotný stav žalobkyne na účely invalidity objektívne, a to na základe ňou predložených aktuálnych odborných lekárskych nálezov.
20. Správny súd považuje odborné posudky o invalidite posudkových lekárov o zdravotnom stave žalobkyne a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav žalobkyne nespôsobuje viac ako 30%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa zhodných záverov posudkových lekárov ostatné ochorenia žalobkyne sú posudkovo nevýznamné a neovplyvňujú závažnosť rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t.j. choroby ženských pohlavných orgánov, čo ani neodôvodňuje navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
21. Tak ako už uviedol žalovaný, ak dôjde k podstatnému zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, čo bude vyplývať predovšetkým z aktuálnych odborných lekárskych nálezov, nič jej nebude brániť podať opakovanú žiadosť o invalidný dôchodok.
22. Z uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto podľa § 190 SSP ju zamietol.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná, nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.