Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-38-2018.pdf
PDF · 121.34 KB
Case nature
Subarea
2Co/38/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci navrhovateľa: F.. K. E., J. XX.X.XXXX, G. G. XX, G., štátny občan Slovenskej republiky právne zastúpený Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, proti odporcovi: F.. F. E., J. X.XX.XXXX, G. Z. XX, G., štátny občan Slovenskej republiky, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č. k. 43C/13/2017- 48 zo dňa 20.7.2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I, v časti, ktorou súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorý by znefunkčnil inžinierske siete navrhovateľa, vodovodné potrubie a elektrické vedenie umiestnené na parcelách odporcu číslo XXXX, Č. XXXX/X, Č. XXXX/X v katastrálnom území S., obec S., okres Pezinok, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, p o t v r d z u j e a v zostávajúcej časti, tento výrok mení tak, že vo zvyšku návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . Odporcu p o u č u j e , že súdnej ochrany sa môže domáhať podaním žaloby v právnej veci, v ktorej bude vystupovať on ako žalobca, proti navrhovateľovi ako žalovanému, o ochranu svojich práv vyplývajúcich mu z kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, ktorú medzi sebou uzavreli 5.12.2008, ako aj o výkon práv navrhovateľa z vecného bremena podľa článku VI označenej zmluvy. Následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Pezinok, uznesením č. k. 43C/13/2017-48 zo dňa 20.7.2017 uložil odporcovi povinnosť zdržať sa zásahov do výkonu práva navrhovateľa vyplývajúceho mu z vecného bremena zriadeného na základe rozhodnutia o vklade V 4946/2008 Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom, spočívajúceho v práve vstupu v prípade opravy inžinierskych sietí na parcelách odporcu KNC č. XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, v katastrálnom území S., Q. S., okres Pezinok, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor, ako aj povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorý by znefunkčnil inžinierske siete navrhovateľa, vodovodné potrubie a elektrické vedenie umiestnené na parcelách odporcu KNC Č.. XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, v katastrálnom území S., Q. S., okres Pezinok, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX. 2. Pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal z listín predložených navrhovateľom, z ktorých vyplynulo, že medzi stranami konania bola dňa 5.12.2008 uzavretá Kúpna zmluva a Dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva. Na základe tejto zmluvy vzniklo vecné bremeno na pozemkoch, parcely registra C KN č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX v katastrálnom území S., Q. S., Okres: Pezinok, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Pezinok - katastrálny odbor, pod V4946/2008 z 20.02.2009, v prospech vlastníka pozemku parcela registra C KN č. XXXX I. katastrálnom území S., Q. S., Okres: Pezinok, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Pezinok -
katastrálny odbor. Vlastníkom pozemkov parcely registra U. H. Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX I. H. Ú. S. je odporca a vlastníkom pozemku parcela registra C KN č. XXXX I. H. Ú. S. je navrhovateľ. Z geometrického plánu vyhotoveného Ing. Ondrejom Dernerom je zrejmý prechod inžinierskych sietí v jednotlivých parcelách, a z výpisov z LV č. XXXX pre H.. Ú.. S. a LV č. XXXX pre H..Ú.. S. vyplýva existencia vecného bremena spočívajúca v práve vstupu v prípade opravy inžinierskych sietí v prospech každodobého vlastníka parcely č. XXXX. Právo vstupu sa týka parciel XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X M. K. XXXX, XXXX/X, XXXX/X. Záznamom o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov mal súd prvej inštancie preukázané, že odporca odpojil navrhovateľovi dňa 22.6.2017 o 7:30 hodine elektrickú prípojku do chaty a navrhovateľa nevpustil na pozemky, teda zasahoval do jeho práva vyplývajúceho mu z predmetného vecného bremena. S prihliadnutím na ustanovenia § 324 odsek 1, § 325 odsek 1, § 328 odsek 1, § 329 odsek1, § 332 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) prvoinštančný súd skúmal potrebu dočasnej úpravy pomerov, pričom dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, pretože mal osvedčené, že odporca neumožnil navrhovateľovi vstup na pozemok, za účelom opráv inžinierskych sietí, ale do týchto zariadení zasahoval spôsobom, ktorý navrhovateľovi znemožnil ich riadne užívanie. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia zakladá podľa názoru súdu prvej inštancie aj skutočnosť, že pre nútený výkon práva na slúžiacom pozemku nepostačuje len zápis v liste vlastníctva, ale je potrebné vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého orgány štátu výkon tohto práva môžu vynútiť. Zápis na liste vlastníctva síce deklaruje právo vstupu na slúžiaci pozemok, ktoré vzniklo rozhodnutím Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor na základe predloženej zmluvy, avšak v prípade jeho neplnenia sú orgány štátu bez oprávnenia akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť. Na to, aby sa navrhovateľ práv vyplývajúcich mu z vecného bremena domohol, potrebuje mať vykonateľné rozhodnutie. 3. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP a úspešnému navrhovateľovi priznal voči neúspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené procesné podmienky; že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade namietal, že súd prvej inštancie nedodržal procesný postup podľa § 337 odseky 1 a 2 CSP, pretože ak nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej a navrhovateľovi neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, bol povinný poučiť odporcu <http://ww/v.ulpianus.sk/%7d_je_%c4%8falej_zrejm%c3%a9,_%c5%bee_ak_s %c3%bad_nariadi_neodkladn%c3%a9_opatrenieuznesen%c3%adm_(tu:_Uznesen %c3%adm)_pred_za%c4%8dat%c3%adm_konania_(vo_veci_samej)_a_%c5%bealobcovi_neulo %c5%be%c3%adpovinnos%c5%a5_poda%c5%a5_v_ur%c4%8ditej_lehote_ %c5%bealobu_vo_veci_samej,_je_s%c3%bad_povinn%c3%bd_v_zmysleaktu%c3%a1lnych_civiln %c3%bdch_procesn%c3%bdch_predpisov_(CSP)_pou%c4%8di%c5%a5_stranu,_ktorej_sa> o jeho možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, čo súd prvej inštancie neurobil. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko súd prvej inštancie ním rozhodol o trvalej úprave pomerov bez toho, aby zistil všetky skutočnosti potrebné na vydanie takéhoto rozhodnutia, najmä či navrhovateľ mal právo na vybudovanie, uloženie, respektíve prevádzku inžinierskych sietí na pozemkoch odporcu, či ich vybudoval v zmysle zákona, či ich skolaudoval, a či tieto sú schopné bezpečnej a trvalej prevádzky. Odporca rozporuje aj zmluvu zo dňa 5.12.2008 o zriadení vecného bremena, pretože neobsahuje dostatok náležitostí, pre čo i len teoretické vymáhanie neplnenia povinností navrhovateľom u odporcu, čo súd prvej inštancie nezohľadnil. Ďalej uviedol, že zásah do elektrického vedenia dňa 22.6.2017 nevykonal on, ale bol urobený odbornou obchodnou spoločnosťou, za ktorý odporca zaplatil fakturovanú cenu. Preto je absurdné tvrdenie navrhovateľa, že to bol odporca, kto zasahoval do elektrického vedenia. Nie je pravdou, že by navrhovateľa nevpustil na svoj pozemok, pretože navrhovateľ sa k jeho pozemku ani len nepriblížil, a ani nepreukázal, že by disponoval prítomnosťou odbornej osoby, ktorá by bola spôsobilá vykonať práce na elektrickom zariadení, z čoho vyplýva, že nemá skutočný záujem vykonávať oprávnenie vyplývajúce mu z vecného bremena. Odporca poukazuje na to, že navrhovateľ právny vzťah k elektrickému vedeniu nachádzajúcemu sa
na pozemkoch odporcu nijako, napríklad kolaudačným rozhodnutím, nepreukázal, a teda neosvedčil právny stav do takej miery, že by bolo zrejmé, či preukázané, že je oprávnený užívať elektrické vedenie, resp. napojenie, vyhotovené podľa príslušných právnych a technických predpisov bez toho, aby tým vznikla škoda, alebo iná ujma odporcovi alebo tretím osobám. Napokon odporca namieta aj to, že rovnopis napadnutého uznesenia nie je podpísaný sudcom, ale je opatrený len nečitateľnou šifrou s textom „Za správnosť vyhotovenia“, a namieta ako zmätočnú aj formuláciu poučenia o opravnom prostriedku, keď súd prvej inštancie uviedol, „ Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok“. K skutkovému stavu veci uviedol, že pripojenie navrhovateľa k elektrickej sieti na technickom zariadení odporcu bolo obnovené, čo zistil dňa 29.7.2017, a preto v rámci odvolania podáva aj návrh na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia v zmysle § 334 CSP.
5. Navrhovateľ sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.9.2017 vyjadril k odvolaniu odporcu a uviedol, že zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva, že poučenie podľa § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených musí byť súčasťou uznesenia, ktorým sa neodkladné opatrenie nariaďuje. Preto skutočnosť, že napadnuté uznesenie poučenie podľa § 337 ods. 1 CSP neobsahuje, nemôže spôsobovať jeho nezákonnosť. K odporcom spochybňovanému právu navrhovateľa na vybudovanie, uloženie, respektíve prevádzku inžinierskych sietí na pozemkoch odporcu, a ich vybudovanie v zmysle zákona, skolaudovanie ako aj to, či sú schopné bezpečnej a trvalej prevádzky poukázal na to, že v čase (takmer pred 30-timi rokmi), kedy došlo k vybudovaniu inžinierskych sietí, boli pozemky, na ktorých sa predmetné inžinierske siete nachádzajú vo vlastníctve matky navrhovateľa a odporcu. Žiadna dohoda o vybudovaní, uložení, respektíve prevádzke predmetných inžinierskych sietí medzi navrhovateľom a odporcom preto neexistovala. V dôsledku terénu bol prívod elektrickej energie do chaty navrhovateľa, ktorá bezprostredne susedí s chatou odporcu, realizovaný takým spôsobom, že od stĺpa elektrického vedenia bol ťahaný podzemný kábel k chate odporcu (na pozemok s parc. č. XXXX/X) kde sa rozdvojuje, pričom jedna vetva smeruje priamo k chate odporcu (do rozvodnej skrine) a druhá vetva pokračuje podzemným káblom k chate navrhovateľa (do rozvodnej skine). V decembri roku 2008 sa navrhovateľ s odporcom dohodli na zrušení a vzájomnom vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k pozemkom (nadobudnutých dedením), na ktorých boli zriadené predmetné inžinierske siete a to tak, že v zmysle geometrického plánu č. 192/99 zo dňa 9.6.1999, vyhotoveného autorizovaným geodetom a kartografom Ing. Ondrejom Dernerom, ktorý bol úradne overený dňa 18.6.1999 pod č. 398/99, došlo k reálnemu rozdeleniu parciel. Nakoľko sa v dôsledku rozdelenia parciel časť inžinierskych sietí navrhovateľa ocitla na pozemku odporcu, písomnou zmluvou zo dňa 5.12.2008, ktorou došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a k jeho vyporiadaniu, došlo medzi navrhovateľom a odporcom aj k zriadeniu vecného bremena v prospech navrhovateľa, ktoré bolo zavkladované do katastra nehnuteľností podľa V4946/2008. Zo zriadeného vecného bremena vyplýva pre navrhovateľa oprávnenie vstupu v prípade opravy inžinierskych sietí na parcelách odporcu a odporca je povinný zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorý by znefunkčnil inžinierske siete navrhovateľa, vodovodné potrubie a elektrické vedenie umiestnené na parcelách odporcu. Skutočnosť, že stavba - rekreačná chata so súpisným číslom XXXX spolu s vodovodnou a elektrickou prípojkou, ktoré boli vybudované v súlade so zákonom, je navrhovateľom užívaná oprávnene, preukazuje Kolaudačné rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Modre č. XXX/XX/Jš zo dňa 13.5.1994. Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporca nepoprel, že nechal dňa 22.6.2017 odpojiť jeho nehnuteľnosť bez upozornenia od elektrickej energie, hoci mu zo zriadeného vecného bremena vyplýva povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorý by znefunkčnil inžinierske siete navrhovateľa a sám odporca poukázal aj na faktúru a doklad o úhrade za poskytnutú službu dňa 22.6.2017 - odpojenie domu od elektrickej siete. Odporca dňa 22.6.2017 bránil navrhovateľovi vo výkone oprávnenia z vecného bremena, nakoľko mu neumožnil vstup na jeho pozemok za účelom opravy - obnovenia dodávky elektrickej energie. K obnoveniu dodávky elektrickej energiu do chaty navrhovateľa došlo až dňa 6.7.2017, v čase neprítomnosti, a to na základe objednávky navrhovateľa o znovupripojenie odberného miesta, a to odborne spôsobilou osobou, ktorú odporučila Západoslovenská distribučná, a.s. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa navrhovateľ v rámci ochrany svojich ohrozených a porušených práv domáha, predstavuje pre navrhovateľa právnu istotu, že odporcovi sa do budúcna ukladá povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorý by znefunkčnil inžinierske siete navrhovateľa, umiestnené na parcelách odporcu, a ak by sa v budúcnosti odporca opätovne dopustil porušenia povinnosti, ktorá mu vyplýva zo zriadeného vecného bremena, odporca by mohol bezodkladne pristúpiť k nútenému výkonu súdneho rozhodnutia exekúciou.
6. Odporca v replike k vyjadreniu navrhovateľa zotrval na dôvodoch odvolania a uviedol, že dikcia ustanovenia § 337 odsek 1 CSP jednoznačne vyjadruje povinnosť súdu, ak nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi neuloží povinnosť podať žalobu vo veci samej, poučiť stranu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených a je logické, že predmetné poučenie musí byť súčasťou rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo v prvom stupni konania o neodkladnom opatrení. Odporca odmieta skutkové tvrdenie navrhovateľa, že mu bránil vo výkone oprávnenia z vecného bremena. V odvolaní navrhol dôkazy (napr. Výsluch pracovníkov OOPZ Modra účastných úkonov na pozemkoch navrhovateľa a odporcu dňa 22.6.2017), ktorými je možné preukázať, že navrhovateľovi v danej súvislosti nekládol prekážky, ani inak neznemožňoval výkon práv. Uvedené vyplýva už len zo samotného faktu, že v čase údajného „bránenia“ sa na mieste nenachádzala žiadna odborne spôsobilá osoba, ktorá by úkon (prácu s elektrickým zariadením), v bránení ktorého mal odporca pôsobiť, mohla vykonať. 7. Navrhovateľ v duplike k vyjadreniu odporcu zotrval na všetkých jeho písomných podaniach v danej veci. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/>) po zistení, že odvolanie odporcu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/ >), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, preskúmal napadnuté uznesenie viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné. 9. V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 10. V zmysle § 325 odsek 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V odseku 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. 11. V zmysle § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Podľa ustanovenia § 337 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/ >, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 14. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody, alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (§ 337 ods. 2 CSP <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>). 15. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť námietke odporcu, ktorý tvrdí, že súd prvej inštancie ho zmätočne poučil o práve podať proti predmetnému uzneseniu odvolanie, ktoré formuloval textom „Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok“, pretože z textu poučenia vyplýva, že lehota na podanie odvolania má začať plynúť počnúc dňom doručenia uznesenia na Okresný súd v Pezinku. Odporcovi však v dôsledku tohto pochybenia súdu prvej inštancie nebolo znemožnené vykonávať jemu patriace práva a už vôbec nie v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Odporca sa riadne v zákonnej lehote proti predmetnému uzneseniu odvolal a Civilný sporový poriadok v ustanovení § 362, ktoré sa v zmysle § 234 odsek 2 CSP aplikuje aj na uznesenia, obsahuje úpravu na odstránenie nepriaznivých následkov, ktoré by mohli postihnúť stranu sporu v dôsledku pochybenia súdu pri poučení o opravnom prostriedku. Preto odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 odsek 1 písmeno b) CSP nebol odporcom dôvodne uplatnený. Dôvodne nebola uplatnená ani ďalšia námietka odporcu, ktorý tvrdí, že súd prvej inštancie procesne pochybil, pretože predmetné uznesenie, ktoré mu bolo doručené, nebolo podpísané v zmysle ustanovenia § 222 CSP sudcom, ani iným povereným sudcom. V zmysle § 222 CSP v spojení s ustanoveniami § 58, § 61 vyhlášky č 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku
pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, sudca vlastnoručne podpisuje prvopis rozhodnutia, čo je vyhotovenie prvého výtlačku rozhodnutia a ďalšie vyhotovenia rozhodnutia podpisuje už len osoba zodpovedajúca za správnosť tohto vyhotovenia. Uvedený procesný postup bol v danej veci súdom prvej inštancie riadne dodržaný. 16. Nariadiť neodkladné opatrenie v civilnom sporovom konaní je možné iba na návrh. Predpoklady pre jeho nariadenie sú osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Rovnako musí byť aspoň osvedčená danosť (dôvodnosť a trvanie) práva (nároku), resp. právneho vzťahu medzi stranami. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej (hoci i len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Účelom neodkladného opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán, a to takým spôsobom, ktorý efektívne zabezpečuje dosiahnutie navrhovateľom požadovanej ochrany. V prípade, že neodkladné opatrenie má mať dočasnú povahu, nesmie ním byť vytvorený nezvratný stav. Pri posudzovaní návrhu treba prihliadať i na princíp proporcionality, nakoľko neodkladné opatrenie nesmie povinný subjekt zaťažiť neprimeraným spôsobom a nad rámec nevyhnutného rozsahu. Neodkladné opatrenie má subsidiárnu povahu vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, nemožno ho nariadiť, ak sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V súvislosti s rozhodovaním súd vzhľadom na krátkosť lehoty na rozhodnutie nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, postačuje osvedčenie skutočností rozhodujúcich pre jeho nariadenie. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v jeho priebehu i po skončení konania. Ak má súd za to, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť konečnú úpravu pomerov medzi stranami, neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Poučí iba stranu, ktorej neodkladným opatrením ukladá určitú povinnosť, o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch jej podania. V opačnom prípade uloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. 17. Pretože pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. 18. Keďže súd rozhoduje pomerne v krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 19. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy tiež zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a napokon aj posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru (podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere), čo znamená, že odporca môže byť obmedzený v nakladaní len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom navrhovateľa . 20. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ a odporca uzavreli medzi sebou 5.12.2008 kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, ktorej súčasťou je aj ich dohoda o zriadení vecného bremena na pozemkoch odporcu, parcelách č. XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, I. H. Ú. S., Q. S., okres Pezinok, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor, spočívajúceho v práve vstupu v prípade opravy inžinierskych sietí v prospech navrhovateľa respektíve, každodobého vlastníka pozemku, parcely č. XXXX I. H. Ú. S., Q. S., okres Pezinok, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor. V označenej zmluve sa navrhovateľ s odporcom v článku VI. dohodli, že odporca sa zdrží akéhokoľvek zásahu, ktorý by znefunkčnil inžinierske siete oprávneného z vecného bremena, a to vodovodné potrubie plastové v hĺbke 80 cm a elektrické vedenie podzemné v hĺbke 60 cm v zmysle priloženého nákresu v geometrickom
pláne zo dňa 18.6.1999, ktorý je súčasťou zmluvy. V článku VI bod 6.5 danej zmluvy sa navrhovateľ a odporca dohodli, že vodovodné potrubie zostáva vo vlastníctve navrhovateľa a elektrické vedenie podľa pôvodného stavu v ich spoluvlastníctve v podiele 1. Z výpisu listov vlastníctva č. XXXX M. Č.. XXXX Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor, pre katastrálne územie S., Q. S., okres Pezinok, vyplýva, že vlastníkom parciel č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX je odporca a vlastníkom parcely č. XXXX je navrhovateľ. Odporca dňa 22.6.2017 narušil uzáver rozdvojky podzemného elektrického vedenia, ktorý sa nachádza na jeho pozemku, čím došlo k prerušeniu dodávky elektrického prúdu do objektu navrhovateľa a dodávanie elektriny nebolo obnovené ani po príchode príslušníkov polície, ktorých zavolal navrhovateľ. Zo záznamu polície vyplýva, že navrhovateľ a odporca sú bratia a ich osobné vzťahu nie sú dobré. Z dôvodu tejto udalosti, v úmysle obmedziť odporcu v protiprávnom konaní a v úmysle v pokoji užívať svoj majetok sa navrhovateľ domáha neodkladného opatrenia s cieľom trvalej úpravy pomerov strán. 21. Na základe vyššie uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci boli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia len čiastočne. Medzi stranami tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia existuje právny vzťah spočívajúci v ich spoluvlastníctve elektrického vedenia, podľa pôvodného stavu, ktoré je vedené cez pozemok odporcu na pozemok navrhovateľa (článok VI, bod 6.5 zmluvy), ako aj v práve vecného bremena zriadeného na pozemku odporcu v prospech navrhovateľa, ktoré navrhovateľa oprávňuje vstúpiť na pozemok odporcu v prípade opravy inžinierskych sietí, vodovodného potrubia a elektrického vedenia. V zmysle ustanovenia §123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. V zmysle § 151n Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z pripojených dôkazov vyplýva, že odporca 22.6.2017 konal vo vzťahu k inžinierskym sieťam, konkrétne vo vzťahu k elektrickému vedeniu, ktoré cez jeho pozemok prechádza na pozemok navrhovateľa tak, že vedome, bez predchádzajúceho, zdôvodneného upozornenia navrhovateľa, prerušil dodávku elektrického vedenia do objektu navrhovateľa a nápravu tohto stavu odporca nevykonal ani potom, ako navrhovateľ požiadal o súčinnosť polície. Elektrické vedenie podľa stavu vyplývajúceho zo zmluvy uzavretej medzi stranami tohto konania 5.12.2008 je v ich spoluvlastníctve, vodovodné potrubie je vo vlastníctve navrhovateľa (článok VI, bod 6.5). Za takejto situácie odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k uloženiu povinnosti odporcovi zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorý by znefunkčnil inžinierske siete navrhovateľa umiestnené na pozemkoch odporcu (parcelách č. XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X), a to tak vo vzťahu k elektrickému vedeniu ako aj k vodovodnému potrubiu, pretože konanie odporcu (prerušenie dodávky elektriny do objektu navrhovateľa dňa 22.6.2017) bez preukázaného právneho základu, teda právnej dôvodnosti takéhoto zásahu, porušuje právo navrhovateľa užívať predmetné inžinierske siete vyplývajúce mu zo zmluvy uzavretej stranami tohto konania dňa 5.12.2008 a vyvoláva obavu ohrozenia práv navrhovateľa aj do budúcna, keď z obsahu spisu vyplýva, že vzťahy medzi stranami sú napäté. Samotné prerušenie dodávky elektriny do objektu navrhovateľa odporcom, je síce spôsobilé vyvolať stav, z ktorého sa možno domnievať, že odporcom sledované prerušenie dodávky elektriny do objektu navrhovateľa má mať trvalejší charakter a teda nebude mať vôľu umožniť sfunkčnenie pripojenia elektrického vedenia, avšak neodkladné opatrenie nemožno nariadiť, keď je ohrozenie práv iba domnelé, bez osvedčenia akýchkoľvek objektívnych skutočností, ktoré by domnienku navrhovateľa potvrdzovali. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepoukázal na konkrétne správanie, ktoré by mohlo nasvedčovať takémuto úmyslu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani z priložených dôkazov (policajný záznam) nevyplýva, že odporca sa správal takým spôsobom, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že zasahoval do práva navrhovateľa vstúpiť na jeho pozemok za účelom opravy inžinierskych sietí. Navrhovateľ elektrické vedenie spoločne s odborne spôsobilou osobou sfunkčnil ešte v čase pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (podľa jeho vyjadrenia 6.7.2017), a teda realizoval svoje právo z vecného bremena bez toho, aby bol konfrontovaný s prekážkou v osobe odporcu. Podľa ustanovenia § 329 odsek 2 CSP je pre nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a takýto stav je relevantný aj pre odvolací súd. Účelom a cieľom nariadenia neodkladného opatrenia nie je plniť preventívnu funkciu, ale potreba bezodkladnej úpravy pomerov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. 22. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov postupom podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, v časti, ktorou odporcovi uložil povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek zásahu, ktorý by znefunkčnil inžinierske siete navrhovateľa, vodovodné potrubie a elektrické vedenie umiestnené na parcelách odporcu č. XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, I. H. Ú. S., Q. S., okres Pezinok, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vo vzťahu ku ktorému nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil ako právne dôvodné. V zostávajúcej časti napadnutý výrok predmetného uznesenia postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keď neboli naplnené predpoklady pre jeho nariadenie. 23. Pokiaľ súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 odsek 1 CSP neuložil, bol povinný postupovať podľa ustanovenia § 337 odseky 1 a 2 CSP a osobitným výrokom poučiť protistranu, teda stranu, ktorej neodkladným opatrením uložil určitú povinnosť o tom, že môže podať proti navrhovateľovi žalobu vo veci samej, ako aj o právnych následkoch s tým spojených. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou odporcu, že súd prvej inštancie pochybil, pretože takto nepostupoval. Predmetné pochybenie súdu prvej inštancie je však z procesného hľadiska napraviteľné v odvolacom konaní a korekciu porušených procesných práv odporcu vykonal odvolací súd vyslovením daného poučenia v svojom rozhodnutí (§ 389 odsek 1 písmeno b/ CSP ). 24. Z porovnania petitu návrhu a výroku konečného rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ bol v konaní úspešný vo vyhovujúcej časti, teda v jednej polovici žalovaného petitu. Odporca bol v konaní úspešný v časti, v ktorej bol žalovaný petit zamietnutý. Z tohto dôvodu, keďže každá zo strán mala v danej veci rovnaký úspech, rozhodol odvolací súd o nároku na náhradu trov (celého) konania podľa § 396 odsek 2 v spojení s § 255 odsek 2 CSP tak, že žiadnej z procesných strán právo na náhradu trov (prvoinštančného a odvolacieho) konania nepriznal.
25. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že odporca súčasne s odvolaním proti predmetnému uzneseniu, podal aj návrh na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia. 26 . Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).