Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15CoPr-6-2017.pdf
PDF · 87.29 KB
Case nature
Subarea
15CoPr/6/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcu: A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. S. XXXX/X, E., štátne občianstvo: SR, zast. JUDr. Roman Blažek, advokát so sídlom v Komárne, Pohraničná 4, proti žalovanému: V.A.R. trans s.r.o., so sídlom Tomašovská 50, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 46 907 343, zast. JUDr. Pavel Balog, advokát so sídlom v Rimavskej Sobote, Železničná 6/1, o zaplatenie 1.669,90 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 25. mája 2017, č. k.: 8 Cpr/8/2017-18, takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku, ktorým rozhodol o trovách konania, mení tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil s tým, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 59,44 %. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal na súd žalobu dňa 26. 4. 2017, ktorou sa domáhal zaplatenia 1.669,90 EUR s príslušenstvom titulom nevyplatenej mzdy za marec 2017. Následne žalobca zobral dňa 4.5.2017 najskôr žalobu späť o sumu 426,36 EUR z dôvodu, žalovaný mu 2. mája 2017 túto sumu previedol na účet. Následne dňa 15. mája 2017 zobral žalobu späť o 905,03 EUR z dôvodu, že dňa 5. 5. 2007 mu žalovaný poukázal túto sumu na účet. Pokiaľ ide o zvyšok uplatňovaného nároku, v tejto časti taktiež zobral žalobu späť z dôvodu, že tento nárok nevie preukázať. 3. Okresný súd s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 CSP konanie zastavil, pričom o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1CSP, keď dospel k záveru, že späťvzatie žaloby zo dňa 4. mája 2017 a 15. mája 2017, spolu vo výške 1331,39 EUR, bolo zavinené žalovaným, ktorý uspokojil nárok žalobcu v tejto výške až po podaní žaloby na súd. Žalobca bol takto úspešný v časti o zaplatenie 1.331,39 EUR. Zastavenie konania v rozsahu 338,51 EUR bolo zavinené žalobcom. Úspech žalobcu tak prestavoval 79,72 %, úspech žalovaného 20,28 %, preto pomer úspechu prospech žalobcu prestavuje 59,44 % (79,72 % -20,28 %). 4. Proti druhému výroku uznesenia podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Namietol, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že žalobca pracoval u žalovaného ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy na základe pracovnej zmluvy zo dňa 6. 9. 2016. V zmluve bola dohodnutá splatnosť mzdy ku dňu 31. nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Mzda bola splatná k poslednému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Žalovaný vyplatil žalobcovi mzdu za mesiac marec 2017 dňa 28. 4. 2017, teda ešte pred lehotou splatnosti mzdy v termíne podľa pracovnej zmluvy.
Žalobca podal žalobu na súd dňa 26. 4. 2017, teda skôr, ako bola určená splatnosť mzdy podľa pracovnej zmluvy. Z tohto dôvodu žaloba bola podaná nedôvodne. Podanie žaloby nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie žalovaného na vyplatenie mzdy. Žaloba sa dostala do jeho dispozície až 12. 7. 2017. Je pravdou, že mzda bola vyplatená po podaní žaloby, no v termíne na výplatu mzdy, ktorý bol 30. 4. 2017. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 129 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Vzhľadom na uplatňované nároky poukázal aj na § 36 ods. 7, 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, podľa ktorého zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad. Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty. 5. Žalobca po skončení pracovnej cesty v marci 2017 odišiel z práce a prestal do nej chodiť. Po skončení pracovnej cesty žalovanému neodovzdal žiadne podklady potrebné pre vyúčtovanie cestovných náhrad. K ich vyúčtovaniu došlo až po vyhotovení mzdových podkladov, teda na základe vyplatenej mzdy, ktorá bola vyplatená 28. 4. 2017. Žalovaný mal 10 dní od získania podkladov na vyúčtovanie cestovných náhrad. Cestovné náhrady vyplatil žalobcovi 4. 5. 2017 bankovým prevodom, teda aj náhrada cestovných náhrad bola vyplatená včas. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť do desiatich dní predložiť podklady na vyúčtovanie cestovných náhrad. 6. Mzda bola žalobcovi za marec 2017 vyplatená riadne a včas vo výplatnom termíne, ktorý bol dňa 30. 4. 2017. Aj keď je to po podaní žaloby, je to v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce a pracovnou zmluvou. Taktiež cestovné náhrady vo výške 905,03 EUR boli vyplatené včas. V časti o zaplatenie 331,51 EUR zobral žalobca žalobu späť, pretože nebola podávaná dôvodne. V časti o 1.331,39 EUR bola žaloba podaná predčasne pred termínom splatnosti jednotlivých peňažných plnení. Preto zastavenie konania zapríčinil žalobca. 7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Napadnuté uznesenie žiadal ako vecne správne potvrdiť a zaviazať žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. Odvolanie žalovaného nepovažoval za dôvodné, pričom na argumentáciu žalovaného ustanovením § 129 ods. 1 Zákonníka práce upriamil pozornosť na § 130 ods. 8 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný po vykonaní zrážok podľa § 131 poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takomto postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. 8. Žalovaný síce zadal prevodný príkaz na výplatu mzdy dňa 28. 4. 2014, ale v skutočnosti na účet žalobcu bola pripísaná táto suma až 2. 5. 2017, čo vyplýva z potvrdenia o prijatej platbe z tohto dňa. Zrejmým impulzom správania sa žalovaného vo vyplatení mzdy žalobcovi bola výzva žalobcu zo dňa 25. 4. 2017, ktorú prevzal žalovaný v deň zadanie prevodného príkazu, t. j. dňa 28. 4. 2017. Predložil výpisy z účtu za mesiace január až marec 2017, z ktorých jednoznačne vyplýva, že cestovné náhrady boli žalovaným vyplácané pravidelne spolu v jednej čiastke 16. dňa v mesiaci. 9. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca prestal chodiť do práce a neodovzdal žalovanému žiadne podklady potrebné na vyúčtovanie cestovných náhrad. Poslednú pracovnú cestu pre žalovaného žalobca vykonal 10. 4. 2017. Dňa 16. 5. 2017 žalovaný zaplatil žalobcovi 797,46 EUR titulom mzdy a cestovných náhrad. Následne bol žalobca nútený v ten deň pre svoje zdravotné problémy vyhľadať lekársku pomoc, čo vyplýva z lekárskej správy zo dňa 10. 4. 2017. Žalobca oznámil žalovanému, že nie je schopný nastúpiť do práce z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, v čom žalobca vidí „kameň úrazu“, pretože žalovaný prehlásil, že on práceneschopnosť zamestnanca „nepozná“. 10. Žalovaný v replike uviedol, že mzda bola žalobcovi vyplatená 28. 4. 2017, v ten deň bol zadaný príkaz na prevod finančných prostriedkov. Kedy boli peniaze pripísané na účet žalobcu, o tom žalobca nepredložil dôkaz. Ak boli v skutočnosti pripísané na účet 2. 5. 2017, je to prvý pracovný deň po zadaní prevodu, preto mzda bola vyplatená včas. 11. Žalovaný po skončení mesiaca marec 2017 mal v lehote desiatich dní predložiť písomné doklady potrebné pre vyúčtovanie náhrad. Najneskôr tak mohol urobiť do konca mesiaca apríl 2017, ani v tejto lehote nepredložil žiadne písomné náklady na vyúčtovaní náhrad. 12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 388 CSP v napadnutej časti vo výroku o trovách konania zmenil. 13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu vyhotovil dňa 25. 4. 2017 prípis pre žalovaného, v ktorom ho upozorňuje na to, že jeho klientovi - žalobcovi nevyplatil mzdu za mesiac marec 2017. Zároveň uvádza,
že žalobcovi patria aj diéty za tento mesiac, spolu vo výške 1.669,90 EUR. V závere tohto listu uvádza, že vyzýva žalovaného, aby po obdržaní tohto listu do troch dní klientovi vyššie uvedenú sumu vyplatil, inak vo veci rozhodne súd. Z poštovej doručenky vyplýva, že tento list bol doručený žalovanému dňa 28. 4. 2017. Žalobca však vyhotovil už dňa 25. apríla 2017 žalobu, ktorá bola doručená Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 26. apríla 2017. 14. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a žalobcom dňa 6. septembra 2016 z bodu 8 vyplýva, že mzda je splatná 31. nasledujúceho kalendárneho mesiaca na bankový účet. Podľa výpisov z VÚB banky žalobcu mu žalovaný vyplatil mzdu dňa 16. januára 2017, 16. februára 2017, 16. marca 2017, teda skôr, ako je to dohodnuté v pracovnej zmluve. 15. Z potvrdenia VÚB banky o prijatej platbe zo dňa 2. mája 2017 vyplýva, že pripísala na účet žalobcu sumu 426,36 EUR. Taktiež podľa potvrdenia zo dňa 12. mája 2017 vyplýva, že dňa 5. mája 2017 zaúčtovala sumu 905,03 EUR. 16. Žalovaný predložil výpis zo Slovenskej sporiteľne, z ktorého vyplýva, že dňa 28. 4. 2017 bola zúčtovaná suma 426,36 EUR, ktorá bola odpísaná z účtu žalovaného na základe platobného príkazu na úhradu v prospech žalobcu. Z potvrdenia je zrejmé, že žalovaný vykonal príkaz na úhradu v tento deň a v tento deň bol platobný príkaz bankou aj zrealizovaný a odpísaná suma bola z účtu žalovaného. Podobne dňa 4. 5. 2017 bol vydaný príkaz na platbu vo výške 905,03 EUR v prospech žalobcu, ktorá suma bola v tento deň aj sa realizovaná. 17. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalobca žalovaného vyzval listom na plnenie do troch dní od jeho obdržania, inak bude vo veci rozhodovať súd, žalobca však nečakal na ním určenú lehotu na plnenie, ale zároveň v tento deň napísal žalobu, ktorá bola doručená na okresný súd dňa 26. apríla 2017, teda skôr, ako vôbec nastala možnosť žalovanému dobrovoľne splniť lehotu, ktorú si sám stanovil žalobca. Žalobu teda podal v čase, kedy ešte neuplynula lehota žalovanému na plnenie. Žalovaný prevzal túto výzvu dňa 28. apríla 2017, podľa výzvy mohol splniť do troch dní, teda do 1. mája 2017 (pondelok). Z vyššie uvedených dôkazov ale vyplýva, že najskorší možný deň, teda 28. apríla 2017 žalovaný dal príkaz na vyplatenie tejto sumy. Keďže bolo dohodnuté plnenie na účet v banke, žalovaný nemohol inak, iným spôsobom túto platbu vykonať, pričom zároveň dodržal podmienky stanovené žalobcom. Žalobca však svoje podmienky nedodržal, keď podal žalobu skôr, teda predčasne zavinil zbytočne vznik súdneho sporu. 18. Hoci podľa predložených výpisov z banky za tri mesiace mzda bola vyplácaná žalobcovi 16. deň mesiaca, podľa pracovnej zmluvy tak žalovaný mohol robiť posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda mzdu za mesiac marec 2017 mohol vyplatiť do 30. apríla 2017. Je ale pravdou, že podľa § 130 ods. 8 Zákonníka práce nepoukázal mzdu tak, aby mohla byť pripísaná najneskôr v deň určený na výplatu, pričom nezohľadnil skutočnosť, že v danom mesiaci jeho koniec pripadol na nedeľu, resp. lehota bola závislá od pracovných dní, ktoré po sebe nenasledovali. Spravidla lehota banky je daná troma dňami, na čo musí zamestnávateľ myslieť. 19. Vzhľadom na to, že v čase výzvy a podania žaloby žalobcom nebolo právo žalobcu na vyplatenie mzdy porušené s prihliadnutím na podmienky stanovené žalobcom, odvolací súd poukazuje na svoje závery uvedené v bode 18, keď považuje žalobu podanú za predčasne a unáhlene. Zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplýva, že by dátum 16. dňa v mesiaci bol akýmkoľvek právnym spôsobom nárokovateľný na výplatu mzdy. Žaloba by bola podaná dôvodne 2. mája 2017, pokiaľ ide o samotnú mzdu, pričom nebolo z obsahu spisu preukázané, že by ďalšie náhrady boli žalobcom vyúčtované v súlade s § 36 ods. 7, 8 zák. č. 283/2002 Z. z. a že by žaloba aj v tejto časti bola v čase jej podania dôvodná. 20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boa v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania (prvoinštančných aj druhoinštančných) rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).