Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-52-2018.pdf
PDF · 72.41 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/52/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného BL Finance, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 307 683, zast. spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti povinnému T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. V. XXXX/X, XXX XX A., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn. EX 1068/11, o vymoženie istiny 870,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 25Er/796/2011-35 zo dňa 15. februára 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 25Er/796/2011-35 zo dňa 15. februára 2017 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 25Er/796/2011-35 zo dňa 15. februára 2017 exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že nebol zistený hnuteľný ani nehnuteľný majetok a ani žiadne finančné prostriedky vo vlastníctve povinného, z ktorých by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku.
3. O odmene súdneho exekútora, náhrade hotových výdavkov a náhrade za stratu času súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že lustráciou z katastra nehnuteľností zistil, že povinný je vlastníkom viacerých nehnuteľností. Nepoprel, že na tieto nehnuteľnosti povinného sú zriadené exekučné záložné práva, pričom ich množstvo nie je také alarmujúce, aby bolo možné konštatovať, že povinný je nemajetný. Mal za to, že v prípade jednotlivých nehnuteľností bude vymožený aspoň nárok pokrývajúci náklady súdneho exekútora a trovy exekúcie. Považoval za potrebné uviesť, že súdny exekútor na žiadnu z nehnuteľností vo vlastníctve povinného nezriadil záložné právo. Ďalej lustráciou v obchodnom registri oprávnený zistil, že povinný je vlastníkom obchodného podielu a tiež vystupuje ako spoločník a konateľ v prosperujúcej spoločnosti T. M., s.r.o., so sídlom I. V. X, A., K.: D.. Z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nevyplýva, že by súdny exekútor alebo súd skúmali aj tento druh majetku. Z uvedených dôvodov nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť, nakoľko povinný majetok vlastní a je predpoklad, že ako konateľ obchodnej spoločnosti má príjem. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
5. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 a 2 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 05.09.2011 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 03.10.2011 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 13.11.2013 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
8. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Dôvodom na zastavenie exekúcie je aj nemajetnosť povinného podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V tomto prípade existencia majetku musí byť podložená šetrením exekútora.
10. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že z pripojeného spisu súdneho exekútora sp.zn. EX 1086/2011 vyplýva, že súdny exekútor v predmetnej exekúcii skúmal majetkové pomery povinného v roku 2013, pričom napadnuté uznesenie bolo vydané až dňa 15.02.2017, t.j. po uplynutí dlhšej doby. Vzhľadom na to, že od zisťovania majetkových pomerov súdnym exekútorom a vydaním napadnutého uznesenia sa majetkové pomery povinného mohli zmeniť, súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe nedostatočne zistených majetkových pomerov povinného nesprávne rozhodol, keď exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 a 2 CSP vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
12. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).