Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/15/2018

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, 841 03 Bratislava, zastúpená: Mgr. Marek Šmida, advokát, Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so sídlom Polianky 9, 844 37 Bratislava, IČO: 00 169 731, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podaním doručeným súdu 19.03.2018 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanému zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v okrese Bratislava IV, obci Bratislava - m. č. I., katastrálne územie I. zapísanej na LV č. XXXX, a to bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode na V. XX, v bytovom dome so súpisným č. XXXX, postavenom na parcele č. XXX do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a zároveň aby súd žalobkyni uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že je riadnou členkou žalovaného, ktorý je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bratislava IV, obci Bratislava - m. č. I., katastrálne územie I., zapísanej na LV č. XXXX, a to bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode na V. XX, v bytovom dome so súpisným č. XXXX, postavenom na parcele č. XXX. Žalobkyňa užíva nehnuteľnosť na bývanie na základe zmluvy o užívaní družstevného bytu a zároveň má v danej nehnuteľnosti aj trvalý pobyt. Žalobkyňa pravidelne platí žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti mesačné preddavky na správu bytu a nebytových priestorov v dome v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktoré je žalovaný povinný platiť správcovi nehnuteľnosti. Nakoľko si žalovaný neplnil svoju zákonnú povinnosť a neuhrádzal správcovi nehnuteľnosti Správcovské bratislavské družstvo, so sídlom Drobného 27, 841 01 Bratislava, IČO: 35 803 843 preddavky na správu bytu a nebytových priestorov, správca pristúpil k výkonu záložného práva k nehnuteľnosti. Po zistení tejto skutočnosti bola žalovanému doručená výzva žalobkyne na upustenie od protiprávneho konania, v odpovedi na ktorú správca uviedol, že voči žalovanému evidoval ku 30.11.2017 pohľadávku v celkovej výške 7.961,58 Eur, v dôsledku čoho sa odmietol zdržať výkonu záložného práva. Následne bolo na vchode do nehnuteľnosti vyvesené oznámenie o schválení výkonu dobrovoľnej dražby predajom nehnuteľnosti. Odhliadnuc od uvedeného žalobkyňa využila svoje zákonné aj zmluvné právo na kúpu nehnuteľnosti a vyzvala žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy. Keďže žalovaný do dnešného dňa nereagoval, žalobkyňa plánuje podať žalobu o nahradenie súhlasnej vôle žalovaného s uzavretím kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť, avšak s ohľadom na výkon dobrovoľnej dražby by mohlo dôjsť k zmareniu práva žalobkyne. Žalobkyňa zároveň v súvislosti s konaním žalovaného zvažuje podanie trestného oznámenia. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je na základe zmluvy o užívaní družstevného bytu a vyplýva aj z trvalého pobytu žalobkyne v nehnuteľnosti. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov považuje žalobkyňa za odôvodnenú najmä hrozbou

vzniku ujmy žalobkyne, a to predajom nehnuteľnosti, ktorú reálne užíva a zároveň v nej má vedený aj trvalý pobyt. Žalobkyňa má v súčasnosti 86 rokov a prípadný predaj nehnuteľnosti, ktorú dlhodobo užíva, by ju mohlo dostať, aj vzhľadom na jej značne vysoký vek, do neriešiteľnej životnej situácie, v dôsledku ktorej by sa mohla 86 ročná žalobkyňa ocitnúť bez domova. Uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou predstavuje jedinú a navyše zákonom predpokladanú procesnú ochranu žalobkyne. Obdobne sa po uložení žiadanej povinnosti nebudú môcť tretie osoby domáhať výkonu záložných, prípadne iných práv. Už iba z povahy žiadaného neodkladného opatrenia je zrejmé, že jeho uložením nemôže byť vytvorený nenávratný stav, keďže uložená povinnosť by spočívala v zdržaní sa nakladania s nehnuteľnosťou do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Právne účinky žiadaného neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom ani nad nevyhnutný rozsah, nakoľko práve domnelý nedoplatok, ktorý je tvorený z neuhradených preddavkov na správu nehnuteľnosti, zakladá právny titul na výkon záložného práva správcu nehnuteľnosti. Samotné neodkladné opatrenie iba zabráni vzniku nezvratného protiprávneho stavu, ktorý by nastal v prípade neoprávnenej zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Sledovaný účel nemôže byť zabezpečený zabezpečovacím opatrením, nakoľko predmetom sporu nie je peňažná pohľadávka.

2. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

3. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. Potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy pomerov strán konania. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami.

8. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí súd porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť nariadením, resp. nenariadením neodkladného opatrenia dotknuté, je potrebné prihliadať na možné následky nariadeného opatrenia, najmä s dôrazom na vznik neprimeranej ujmy osobe, ktorá je povinná z nariadeného opatrenia a tiež musí súd skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou.

9. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a z jeho dočasného charakteru vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia (v tomto prípade žalobkyni) a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať

iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné.

10. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o vydanie neodkladného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti so stranami tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012).

11. Žalobkyňa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má povinnosť osvedčiť súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčiť aj pravdepodobnosť možného ohrozenia. Súd má za to, že žalobkyňa neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. V prvom rade žalobkyňa uvádza, že byt č. XX na V. XX v Bratislave užíva na základe zmluvy o užívaní družstevného bytu, avšak túto skutočnosť súd nemal žiadnym spôsobom preukázanú. Žalobkyňa takúto zmluvu súdu nepredložila, a preto uvedené zostával len v rovine tvrdenia žalobkyne. Z predložených listín, najmä výpisu z LV č. XXXX je zrejmé, že vlastníkom bytu č. XX na V. XX v Bratislave je žalovaný, t.j. Stavebné bytové družstvo Bratislava IV. Údajné užívanie tohto bytu žalobkyňou na základe nájomnej zmluvy súd nemal za preukázané, to znamená, že žalobkyňa neosvedčila ani samotnú existenciu nároku. Na viac súd konštatuje, že aj v prípade, ak by mal súd za preukázané užívanie bytu žalobkyňou na základe zmluvy uzavretej so žalovaným, výkonom záložného práva, t.j. dobrovoľnou dražbou bytu, by sa postavenie žalobkyne ako nájomcu predmetného bytu nezmenilo, nakoľko nový vlastník by vstúpil do práv a povinností predchádzajúceho vlastníka vrátane práv a povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. Skutočnosť, že žalobkyňa uhrádzala mesačné zálohové platby za užívanie bytu nespochybnil ani samotný správca, avšak je zrejmé, že žalobkyňa tieto mesačné zálohové platby neuhrádzala na účet bytového domu, ale žalovanému. Pokiaľ si žalovaný neplnil svoje povinnosti a tieto mesačné zálohové platby ako vlastník bytu neposielal správcovi, ide o vzťah žalobcu so žalovanou, ktorý však nesúvisí s výkonom záložného práva správcu bytového domu, nakoľko pre správcu je rozhodujúci len vzťah s vlastníkom bytu, t.j. žalovaným, pričom je zrejmé, že vlastník bytu si svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako aj zmluvy o výkone správy riadne a včas neplnil, v dôsledku čoho vznikol voči žalovanému nedoplatok vo výške 7.961,58 Eur. Správca bytového domu preto konal v súlade so zákonom, keď prostredníctvom zástupcu vlastníkov bytov uskutočnil hlasovanie ohľadom schválenia podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby na byt č. XX na V. XX.

12. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že nemal za preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa sa nariadením neodkladného opatrenia domáhala uloženia povinnosti žalovaného nakladať s nehnuteľnosťou, pričom z predložených listinných dokladov je zrejmé, že nie žalovaný podal návrh na výkon záložného práva, ale správca nehnuteľnosti, t.j. Správcovské bytové družstvo dalo odhlasovať vlastníkom bytov a nebytových priestorov na schválenie návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu č. XX na V. 10. Na viac súdu nebola predložená ani zápisnica o hlasovaní vlastníkov bytov, prípadne iný dôkaz preukazujúci, že vlastníci bytov v bytovom dome na V. odsúhlasili návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby predmetného bytu.

13. Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že samotná skutočnosť, že žalobkyňa chce podať návrh na nahradenie súhlasnej vôle žalovaného s uzavretím kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť, nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému, ako vlastníkovi predmetného bytu, nakladať s nehnuteľnosťou. V danom prípade by sa podľa názoru súdu jednalo o neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného garantovaného Ústavou Slovenskej republiky.

14. Súd preto s ohľadom na predložené dôkazy ako aj tvrdenia žalobkyne dospel k záveru, že v danom konaní nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému a nie je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu, nakoľko žalobkyňa neosvedčila jednak samotnú existenciu nároku ako ani naliehavú potrebu dočasnej úpravy strán sporu.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný, mal by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 251 CSP, kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne na Okresný súd Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).