Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/248/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova 2, Bratislava, zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanej: N. I., G.. X.X.XXXX, K. F. XX, K., zastúpená Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., IČO: 50 491 300, Miletičova 21, Bratislava, o zaplatenie 5.940,03 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 60,-Eur z a s t a v u j e .

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou, doručenou súdu dňa 1.3.2012 sa pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO, a.s. domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 5.940,03 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že poskytol žalovanej na základe žiadosti- návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.10.2007 úver vo výške 8.298,48 Eur na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzavretá prijatím návrhu právnym predchodcom žalobu tak, že za žalovanú uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 60 mesačných splátkach, každá vo výške 182,83 Eur, svoj záväzok však neplnila riadne a včas. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej na základe časti C) návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 6.3.2001 revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Žalovaná ku dňu 28.9.2009 vyčerpala z úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 3.518,31 Eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z tohto rámca, t.j. vo výške 48,-Eur. Ani tento svoj záväzok neplnila riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaná na úhradu zmluvnej pokuty. Dňa 30.4.2011 sa stal splatný dlh žalovanej vo výške 5.126,25 Eur, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov, po úhrade niekoľkých platieb, zostala výška pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej v sume 4.926,25 Eur. Dňa 31.5.2011 sa stal splatným aj dlh žalovanej vo výške 1.133,78 Eur , ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov, pričom po úhrade niekoľkých platieb žalovanou, činí výška dlhu sumu 1.013,78 Eur.

2.V rámci podaného odporu voči vydanému platobnému rozkazu v konaní, zo dňa 20.8.2012 žalovaná uviedla, že má vedomosť o svojej dlžobe. Poukázala na svoju ekonomickú a sociálnu situáciu, ktorá jej neumožňuje plniť si svoje finančné záväzky.

3.Podaním, doručeným súdu dňa 12.2.2013 právny predchodca žalobcu zhrnul svoju skutkovú a právnu argumentáciu prostredníctvom právnej zástupkyne. Zároveň s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná po podaní žalobného návrhu uhradila sumu 60,-Eur, zobral v tejto časti žalobu späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Žiadal zaviazať žalovanú na úhradu sumy 5.880,03 Eur s príslušenstvom. Podanie s obdobným obsahom zaslal právny predchodca žalobcu súdu aj dňa 9.4.2013.

4.Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pre jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

5.Nakoľko právny predchodca zobral žalobu vo vyššie vymedzenej časti späť, súd konanie v tejto časti zastavil. Čiastočné späťvzatie predstavuje dispozitívny úkon žalobcu, ktorý týmto vyjadruje vôľu nepokračovať v konaní v časti uplatňovaného nároku. Súd nezisťoval súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie. Je nutné dodať, že na pojednávaní dňa 21.3.2018 súd v rámci vyhlásenia rozsudku opomenul vyhlásiť výrok o zastavení konania v rozsahu čiastočného späťvzatia. Preto v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia, prvým výrokom, zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 60,-Eur. Rozhodnutie o zastavení konania je, napriek tomu, že tvorí súčasť výroku rozsudku pri rozhodovaní vo veci samej, po svojej obsahovej i formálnej stránke, uznesením, ktoré nie je potrebné v zmysle § 235 Civilného sporového poriadku vyhlásiť. Postačuje písomné vyhotovenie uznesenia a v tomto prípade, jeho riadne doručenie obom sporovým stranám.

6.Uznesením súdu č.k. 15C 248/2012-239 zo dňa 19.1.2017, právoplatným dňa 17.2.2017 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu a to spoločnosťou BNP PARIBAS FINANCE SA, konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713. Dôvodom bol výmaz spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s. z obchodného registra dňa 22.8.2016, s tým, že tento zanikol zlúčením s právnym nástupcom spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, ktorá na území SR vykonáva činnosť prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, IČO: 47 258 713.

7.V priebehu súdneho konania Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 2K 62/2012-201 zo dňa 6.3.2013, právoplatným dňa 13.3.2013 vyhlásil konkurz na majetok žalovanej. Zo zákona takto došlo k prerušeniu súdneho konania.

8.Žalobca reagoval na priebeh konkurzného konania tvrdením, že vyhlásením konkurzu vzniká v súdnom konaní len prekážka v podobe prerušenia súdneho konania avšak tým, že konkurz bol zrušený bez ohľadu na spôsob jeho zrušenia, táto procesná prekážka odpadla, v konaní je možné ďalej pokračovať a neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by zakladalo hmotnoprávnu prekážku, ktorý by mala vplyv na uplatnenú pohľadávku. Je právom veriteľa a nie jeho povinnosťou prihlásiť si svoju pohľadávku do konkurzného konania.

9.Žalovaná namietala, že žalobca si mal svoju pohľadávku uplatniť v konkurznom konaní. Po skončení konkurzu rozhodne súd o oddlžení žalovanej, pričom pohľadávky, ktoré zostali po skončení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia sa uznesením v obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné.

10.Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa 21.3.2018. Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Ten svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil listom, doručeným súdu dňa 20.3.2018 s tým, že súhlasil, aby pojednávanie prebehlo v jeho neprítomnosti. Rovnako vec prejednal aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá na pojednávanie volaná nebola.

11.Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom svoju pozornosť venoval najmä otázke priebehu konkurzného konania, vyhláseného na majetok žalovanej ako úpadcu a dopadu tohto konania na dôvodnosť uplatňovanej pohľadávky v tomto konaní.

12.V konaní nebolo sporné, že spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 6.3.2001, tejto poskytla úver vo výške 4.090,-Sk. V rámci písm. C) návrhu žalovaná ďalej žiadala, aby jej spoločnosť poskytla úverový rámec vo výške 20.000,-Sk a vydala úverovú kartu. Zaviazala sa, že bude splácať čerpaný úver a príslušné úroky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 5 % z poskytnutého úverového rámca. Rovnako nebolo sporné, že žalovanej na základe žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.10.2007 bol poskytnutý úver v maximálne výške 250.000,-Sk. Oba tieto úvery sa žalovaná zaviazala uhrádzať vo forme mesačných splátok, pričom v rámci splátky mala splácať dlh nielen na istine ale aj na dojednaných zmluvných úrokoch.

13.V liste zo dňa 26.4.2011 právny predchodca žalobcu odstúpil od úverovej zmluvy o kreditnej karte č. XXXXXXXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá so žalovanou na základe jej žiadosti zo dňa 6.3.2001. Vzhľadom k omeškaniu so splácaním úveru poskytnutého formou prečerpania peňažných prostriedkov žalovanou, sa ku dňu 31.5.2011 stal jej dlh splatným v celom rozsahu, pričom výška dlžnej sumy činila 1.133,78 Eur. Túto sumu vyzval právny predchodca žalobcu uhradiť žalovanú v lehote 14 dní.

14.V liste zo dňa 10.3.2011 právny predchodca žalobcu odstúpil od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 8.298,48 Eur na nákup spotrebného tovaru a to z dôvodu omeškania so splácaním úveru. Rovnako v liste vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 5.126,25 Eur v lehote 14 dní.

15.Žalovaná po podaní žaloby uhradila žalobcovi sumu 60,-Eur, čo je zrejmé z predložených poštových poukazov ( č.l. 35 spisu).

16.Súd si pripojil konkurzný spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2K 62/2012 a zistil, že žalovaná podala návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podaním, doručeným súdu dňa 7.12.2012. V rámci tohto návrhu špecifikovala svoje záväzky, medzi nimi aj záväzok voči právnemu predchodcovi žalobcu v konaní, ktorého preskúmavanie je predmetom tohto súdneho konania. Ako už bolo vyššie uvedené súd vyhlásil uznesením č.k. 2K/62/2012-201 zo dňa 6.3.2013, právoplatným dňa 13.3.2013 konkurz na majetok žalovanej, zároveň otvoril malý konkurz, ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty a vyzval veriteľov na prihlásenie svojich pohľadávok v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku. Z obsahu konkurzného spisu súd zistil, že právny predchodca žalobcu ani žalobca si neprihlásili svoju pohľadávku do konkurzného konania. Žalovaná v konaní osvedčila, že listom doručeným do konkurzného spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 2K 62/2012, navrhla, aby súd po zrušení konkurzného konania povolil jej oddlženie ako úpadcu. Uznesením č.k. 2K 62/2012-317 zo dňa 11.11.2016 právoplatným dňa 9.12.2016 Okresný súd Bratislava I konkurz na majetok žalovanej ako úpadcu zrušil po splnení konečného rozvrhu výťažku s odôvodnením, že v konkurznom konaní došlo k speňaženiu všetkého spísaného majetku úpadcu a k uspokojeniu veriteľov v súlade so schváleným konečným rozvrhom výťažku. Okresný súd Bratislava I v uznesení č.k. 2K 62/2012-343 zo dňa 11.12.2017, právoplatným dňa 16.12.2017 oddlžil dlžníka Eriku Horváthovú.

17.Podľa § 497 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len "ObZ") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 28.2.2017 ( ďalej len "zákon č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 28.2.2017") dlžník- fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí.

Podľa § 167 ods. 1, 2, 3 zákona č. 7/2005 z.z. v znení účinnom do 28.2.2017, návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu ( veta prvá). Súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. O povolení oddlženia súd rozhodne bezodkladne po zrušení konkurzu. V uznesení o povolení oddlženia súd ustanoví správcu a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu ( veta prvá pred bodkočiarkou).

Podľa § 168 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 28.2.2017, právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70% svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka.

Podľa § 169 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 28.2.2017 pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § 171 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 28.2.2017 po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverení v Obchodnom vestníku. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné.

Podľa § 206f ods. 1, 3, 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom od 1.3.2017, konania začaté pred 1.marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28.2.2017. Ak súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28.2.2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené. Ak súd vyhlásil konkurz podľa právnych predpisov účinných do 28.februára 2017 a po zrušení konkurzu sú dôvody, aby sú dlžníkovi oddlženie povolil a doposiaľ o povolení oddlženia nerozhodol, súd rozhodne o oddlžení dlžníka, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom; ustanovenia § 166f a § 166g sa v takom prípade použijú primerane.

Podľa § 166e ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom od 1.3.2017, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom ( § 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojované

iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom ( § 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

18.Súd pre účely rozhodnutia vo veci samej konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že na základe uzavretých zmlúv o úveroch, v zmysle ktorých právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančné prostriedky, došlo aj k vzniku záväzku žalovanej vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s dojednaným úrokom. Tým, že si túto povinnosť neplnila, pristúpil právny predchodca k zosplatneniu svojej pohľadávky v celej výške. Na základe uvedeného je nesporné, že už v čase začatia konkurzného konania mal právny predchodca žalobcu voči žalovanej splatnú pohľadávku a stal sa voči nej, ako dlžníkovi, veriteľom. Po vyhlásení konkurzu na majetok žalovanej, mal ako veriteľ možnosť prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzného konania, čo neurobil ( túto skutočnosť žalobca v konaní nepoprel).

19.Z vykonaného dokazovania a najmä nahliadnutím do konkurzného spisu Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že žalovaná navrhla v konkurznom konaní svoje oddlženie a to podaním, doručeným dňa 3.5.2013. Okresný súd Bratislava I vo výroku uznesenia č.k. 2K 62/2012-343 zo dňa 11.12.2017, právoplatného dňa 16.12.2017 oddlžil dlžníka Eriku Horváthovú s odkazom na ustanovenie § 206 f ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Zákon v citovanom ustanovení § 206f ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.3.2017, jednoznačne uvádza, že rozhodnutie o oddlžení má za následok nevymáhateľnosť všetkých pohľadávok voči dlžníkovi, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené. Rovnaký následok v podobe nevymáhateľnosti pohľadávky, ktorá nebola v konkurze prihlásená stanovuje aj ustanovenie § 166e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom po 28.2.2017. Znamená to, že samotný zákon v prípade oddlženia dlžníka ( a je irelevantné, či súd o oddlžení rozhodne podľa starej alebo novej právnej úpravy) konštatuje materiálnu nevymáhateľnosť všetkých pohľadávok, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. V tomto prípade Okresný súd Bratislava I rozhodol o oddlžení žalovanej podľa právnej úpravy účinnej do 28.2.2017, čo je zrejmé jednak zo všeobecného ustanovenia § 206f ods. 1 zákona, ktoré konštatuje, že konania začaté pred 1.3.2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28.2.2017 a jednak zo samotného výroku uznesenia konkurzného súdu, ktoré nekorešponduje obsahovo s ustanovením § 166e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. účinného od 1.3.2017. Rozhodnutie o oddlžení aj podľa právnych predpisov účinných do 28.2.2017 má za následok nevymáhateľnosť pohľadávky žalobcu voči žalovanej ( § 206f ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.3.2017), preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

20.Uvedené zákonné ustanovenia, podľa názoru súdu, rešpektujú charakter a cieľ konkurzného konania, ktoré sleduje pomerné uspokojenie pohľadávok veriteľov voči predlženému alebo platobne neschopnému dlžníkovi. V žiadnom prípade nemožno poskytnúť ochranu veriteľovi, ktorý napriek riadnej výzve správcu na prihlásenie si pohľadávok, si túto do konkurzu účelovo neprihlási, v snahe zaistiť si plnenie voči svojmu dlžníkovi v plnom rozsahu. Je pravdou, že v predchádzajúcej právnej úprave zákona č. 7/2005 ( v znení účinnom do 28.2.2017) nebola vyslovená nevymáhateľnosť neprihlásených pohľadávok, avšak prechodné ustanovenie § 206f ods. 3 túto zákonnú medzeru vyplnilo, keď sankcionovalo nevymáhateľnosťou aj neprihlásené pohľadávky. Tým došlo k zamedzeniu špekulatívnych konaní veriteľov. Najmä v spotrebiteľskom práve by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby súd vyhodnotil prihlásenie pohľadávky do konkurzu ako právo veriteľa, ktoré nenachádza svoju sankciu v podobe zániku súdnej vymáhateľnosti pohľadávky, vzniknutej ešte pred vyhlásením konkurzu.

21.Na základe vyššie uvedeného súd žalobu voči žalovanej v celom rozsahu zamietol.

22.Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, s prihliadnutím na základné princípy tohto zákona, vyjadrené v článku 4 ods. 2. Hoci zákon v súčasnom znení nepozná pojem neúspech len v pomerne nepatrnej časti, práve v tomto prípade, s prihliadnutím na princíp spravodlivosti, má súd za to, že treba žalovanej priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Dôvodom je pomerne nepatrný úspech žalobcu v konaní ( v časti o zaplatenie istiny 60,-Eur, ktorú žalovaná uhradila po podaní žaloby a v dôsledku tohto procesne zavinila zastavenie konania v tejto časti). Vo zvyšnej časti nároku o zaplatenie 5.880, 03 Eur bola úspešnou stranou žalovaná, nakoľko súd žalobu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.