Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/230/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Unimpex Bratislava, s.r.o., so sídlom Horné Predmestie 3, Svätý Jur, IČO: 17 321 760, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Barbara Holíková, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava, proti žalovanému: PM SPEDITION, spol. s r.o., so sídlom Sklenárova 38, Bratislava, IČO: 35 967 188, zastúpený: JUDr. Martin Janáč, advokát, Wilsonova 3, Bratislava, o zaplatenie 18.106,08 Eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.05.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 18.106,08 Eur titulom náhrady škody.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že na základe objednávky zo dňa 12.04.2011 si objednal u žalovaného prepravu červeného cisternového vína značky Cabernet Sauvignon. Predmetom prepravy bol tovar, ktorý bol na základe objednávky odkúpený odberateľom navrhovateľa Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o., so sídlom Horné predmestie 16, 900 21 Svätý Jur, IČO: 35 817 925. Tovar bol dodaný dňa 18.04.2011, pričom cena za dopravu mu bola žalovaným vyúčtovaná faktúrou č. 110437 na sumu vo výške 4.188,72 Eur. Túto faktúru žalobca ktorú žalobca uhradil dňa 28.04.2011. Kúpna cena vína predstavovala sumu 13.917,36 Eur, pričom cena za prepravu spolu s cenou tovaru bola žalobcom fakturovaná odberateľovi faktúrou č. FV 01100566 v sume 18.106,08 Eur, ktorú odberateľ uhradil na účet v plnej výške dňa 10.05.2013. Po prevzatí tovaru odberateľom, tento pri jeho následnom fľašovaní zistil, že tovar má skryté vady - víno nebolo možné fľašovať z dôvodu penenia.

3. Spoločnosť Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o. reklamovala vady tovaru u žalobcu dňa 08.07.2011. Za účelom zistenia vád si objednala odborný rozbor vína spoločnosťou BEL/NO\/AMANN lnternational s.r.o„ Protokolom o skúške č. 36674/2011 na stanovenie aniónaktívnych tenzidov vo víne zo dňa 08.07.2011 bola vo víne zistená prítomnosť nežiaducich látok aniónaktívnych tenzidov a preukázané, že koncentrácia týchto nežiaducich látok, (anión aktívnych- MBAS) vo víne je 17,2 mg/liter vína, čo spôsobuje nemožnosť uvádzať víno na trh. Po prešetrení vád žalobca zistil, že zdrojom znehodnotenia tovaru bola nedostatočná dezinfekcia prepravnej cisterny po predchádzajúcej preprave, pričom nežiaduce látky v prepravovanom víne pochádzali z predchádzajúceho tovaru prevážaného cisternou, ktorým bolo tekuté mydlo. Nakoľko vady tovaru boli neodstrániteľné, odberateľ dňa 2.7.2012 odstúpil od zmluvy so žalobcom a vyzval ho na vrátenie zaplatenej ceny tovaru na základe faktúry FV 01100566 v sume 18.106,08 Eur, čo žalobca uskutočnil vystavením dobropisu č. FV 01300051. Žalobca

zároveň dňa 14.08.2012 vystavil žalovanému faktúru, ktorou mu vyúčtoval náhradu škody vzniknutej z dôvodu dodania poškodeného tovaru. Žalobca reklamoval vady prepravy u odporcu dňa 14.6.2011 a opakovane dňa 20.7.2011, avšak žalovaný sa k tejto reklamácií nevyjadril. Z konania žalovaného a jeho komunikácie, však bolo podľa žalobcu možné vyvodiť záver, že uznal a prisľúbil nahradiť škodu cestou poistenia zodpovednosti za škodu jeho subdodávateľa, ktorý dopravu pre neho vykonal. Nakoľko žalovaný na uplatnenú reklamáciu navrhovateľa nijako nereagoval, žalobca ho vyzval na rokovanie o náhrade škody. Po rokovaní bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené stanovisko, v zmysle ktorého odmieta zodpovednosť za vzniknutú škodu.

4. Súd vo veci vydal dňa 03.06.2013 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie. Podľa žalovaného bola medzi stranami sporu uzavretá zasielateľská zmluva podľa ust. § 601 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. povinnosťou žalovaného bolo zabezpečiť pre žalobcu prepravu tovaru, čo aj neskôr žalovaný žalobcovi fakturoval (predmetná faktúra je už súčasťou súdneho spisu). Predmetom zmluvy medzi účastníkmi konania teda nebolo samotné uskutočnenie prepravy tovaru z určitého miesta do iného miesta. O tom svedčí nielen to, že predmetom činnosti žalovaného je zasielateľstvo a nie nákladná doprava, ale aj objednávka žalovaného dopravcovi č. 20110417 zo dňa 12.04.2011 a medzinárodný nákladný list (CMR) č. 00301 zo dňa 13.04.2011. Dopravcom tovaru, ktorý mal byt' poškodený, bola podľa žalovaného spoločnosť HUELVA JARH TRANSPORT, S.L., so sídlom v Španielskom kráľovstve. Na základe uvedeného dospel žalovaný k záveru, že prepravu tovaru neuskutočnil, zásielku od odosielateľa neprevzal a preto za vzniknutú škodu nezodpovedá.

5. Žalovaný taktiež uviedol, že povinnosti zo zasielateľskej zmluvy si splnil riadne a včas, čo žalobca potvrdil aj úhradou predmetnej faktúry a aplikácia § 603 ods. 2 Obchodného zákonníka neprichádza v tomto prípade do úvahy. Žalovaný ako zasielateľ nenesie zodpovednosť za dopravcu. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobca pri uplatnení reklamácie nepostupoval v súlade s ust. kapitoly V článku 30 body 1. a 2. vyhlášky MZV č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) v znení neskorších predpisov a nereklamoval údajnú škodu na tovare u dopravcu včas. Aj z reklamácie žalobcu zo dňa 20. 7. 2011 (ktorá je ako príloha žaloby už súčasťou súdneho spisu) je preukázateľné, že žalobca mal vedomosť o osobe dopravcu a adrese jeho sídla už odo dňa prevzatia zásielky, t.j. 18.04.2011, z medzinárodného nákladného listu (ktorý bol žalovanému zaslaný v prílohe tejto reklamácie). Napriek tejto skutočnosti si žalobca voči žalovanému uplatnil (pravdepodobne omylom) nároky z vád tovaru z kúpnej zmluvy. Z vyššie uvedených dôvodov považuje nárok žalobcu s ohľadom na ust. Kapitoly V Článok 32 bod 1. Dohovoru CMR za premlčaný.

6. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. Žalovaný uviedol, že je nesporné, že odberateľ žalobcu, ktorým bola spoločnosť Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o., odstúpila od kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom dňa 09.07.2012. Z listinných dôkazov nie je ale zrejmé, v akej výške a kedy vznikla škoda žalobcovi. Z pripojených daňových dokladov je síce zrejmé dobropisovanie uplatneného nároku (ako účtovná operácia), ale žalobca nepreukázal, či sa o tento nárok a kedy zmenšila jeho majetková podstata. Vzhľadom na predmetné odstúpenie však nemohla žalobcovi škoda vzniknúť pred 09.07.2012. Podľa názoru žalovaného žalobca nemôže viazať vznik omeškania žalovaného na úhradu škody na deň 20.07.2011 a od tohto dátumu si ani uplatňovať zaplatenie úrokov z omeškania. Nakoľko žalovaný nebol a nie je dopravcom, ust. Kapitoly IV Článok 17 bod 1. Dohovoru CMR sa neho nevzťahuje. Žalovaný súčasne spochybnil skutočnosť, že vady tovaru neboli pri jeho prevzatí zistiteľné. Žalovaný nárok žalobcu neuznal, ako sa uvádza v žalobe a iba z dôvodu predchádzajúcich korektných obchodných vzťahov so žalobcom pomáhal pri komunikácii zamestnanca žalobcu, U.. W. Z. s tretími osobami.

7. Žalovaný na svoju obranu ďalej vzniesol kompenzačnú námietku, v ktorej uviedol, že pre žalobcu na základe objednávky zaslanej žalovanému e-mailovou správou zo dňa 13.08.2012 obstaral v dňoch 13.08. - 20.08.2012 medzinárodnú prepravu tovarov z mesta Adelfia (Taliansko) do Topoľčianok. Vykonanie vyššie uvedenej medzinárodnej prepravy dopravcom, spoločnosťou BKP GLOBAL s. r. o. preukazuje prepravný dokument vystavený dňa 13.8.2012. Zabezpečenie dopravy bolo žalovaným fakturované žalobcovi faktúrou č. 120931 zo dňa 28. 8. 2012, s dňom splatnosti 13.09. 2012, znejúcou na sumu 1.260 Eur, žalobca do dnešného túto sumu žalovanému nezaplatil. Z predmetných dokumentov

je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca musel vedieť, že žalovaný pre neho iba obstaráva dopravu ako zasielateľ, no samotnú dopravu tovaru nevykonáva.

8. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 26Cb/230/2013-177 zo dňa 05.02.2015 žalobu zamietol a zaviazal ho na náhradu trov konania žalovanému. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa uznesením č.k. 4Cob/138/2015-210 zo dňa 26.10.2017 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia Krajský súd v Bratislave uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť, či medzi stranami došlo k platnému uzatvoreniu zasielateľskej zmluvy podľa § 601 Obchodného zákonníka alebo zmluvy o preprave veci podľa § 610 Obchodného zákonníka, ako aj opätovne posúdiť dôvodnosť námietky premlčania.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom konateľa žalovaného, výsluchom svedka U.. W. Z., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a dopravcom, ponuky cisternového vína, faktúry č. 110437, výpisov z účtu žalobcu, faktúry č. FV01100566, príjmových pokladničných dokladov, výdavkových pokladničných dokladu, protokolu o skúške č. 36674/2011, Európskeho protokolu o vyčistení, reklamácie zo dňa 08.07.2011, odstúpenia od kúpnej zmluvy a predžalobnej výzvy, dobropisu č. FV01300051, faktúry č. FV01300052, reklamácie zo dňa 20.07.2011, výzvy na náhradu škody zo dňa 11.07.2012, výzvy na náhradu škody zo dňa 29.01.2013, objednávky č. 20110417, prepravného protokolu, faktúry č. 120931, faktúry č. 110130, nákladného listu CMR č. 924950, dohody o započítaní pohľadávok, článku „Tenzidy a ich vplyv na život okolo nás!, všeobecných zasielateľských podmienok zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky, dohody o urovnaní, ako aj ostatného obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z výsluchu konateľa žalovaného súd zistil, že žalovaný sa zaoberá zabezpečovaním medzinárodnej a vnútroštátnej dopravy. So žalobcom sa poznal na základe dlhoročnej spolupráce z bývalého zamestnania. Poznal sa s pánom Z.. Konateľ žalobcu uviedol, že objednávky sú zadávané telefonicky alebo mailom. Po dohode na cene zabezpečuje žalovaný prepravu. Podľa všeobecne platných zásad sa vyhľadá najefektívnejší spôsob prepravy danej komodity. Táto preprava nebola prvá, ale asi piata a aj dopravca viezol víno zo Španielska druhýkrát. Bol to španielsky dopravca, ktorého objednával žalovaný, pričom s ním už mali skúsenosti. Objednávka e-mailom bola zadaná objednávka na prepravu vína zo Španielska na Slovensko. Cisternu pristavil španielsky dopravca a konateľ žalovaného vyplatil po vykládke šoféra. Prečerpávania vína sa nezúčastnil mal za to, že víno je v poriadku. Žalobca za prepravu riadne zaplatil. Konateľ žalovaného taktiež uviedol, že má za to, že zodpovedný je dopravca. Každá cisterna je pred nakládkou povinná predložiť doklad o bezchybnom umytí a druhu tovaru, ktoré predtým viezla. S týmto dokladom príde šofér na nakládku. A tým preukáže bezchybnosť. A odosielateľ vína, sa mal rozhodnúť, či je cisterna spôsobilá na naloženie ďalšej komodity. Doklad European cleaning document preukazuje, že cisterna bola čistá.

11. Z výsluchu svedka U. W. Z. súd zistil, že svedok pracuje ako riaditeľ žalobcu, pričom v čase kedy sa preprava uskutočnila bol aj jeho konateľom. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že u žalobcu si objednali prepravu tovar. Nesledovali, či žalobca vykonáva prepravu sám alebo prostredníctvom niekoho iného. Objednávka bola daná v predstihu a preprava bola realizovaná v apríli 2011. Pri vykládke vína bol na začiatku kolega a zástupca Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o. Cisterna prišla a víno sa preložilo do tankov. Nakoniec sa dostavil aj svedok. O tom, že sa s vínom niečo deje sa svedok dozvedel až z reklamácie od spoločnosti Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o. Červené víno musí dlho zrieť a oni robili nejaké technologické procesy, pri ktorých zistili, že s vínom sa niečo deje. Pán T. si dal na vlastné náklady urobiť skúšku, z ktorej sa zistilo, že víno obsahuje tenzidy. Protokol o skúške odovzdal aj svedkovi. Podľa názoru svedka cisterna nebola celkom vyčistená a zostali tam zvyšky mydla.

12. Z výsluchu svedka Z. T. súd zistil, že so žalobcom má obchodný vzťah. Zo spoločnosti žalobcu sa kontaktoval s U.. Z., s U.. D. a O. Š.. Svedok je konateľom spoločnosti Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o., ktorá je výrobcom vína. Spoločnosť žalobcu je dodávateľom technológie pre výrobu vína, takže od žalobcu nakupovali rôzne technológie. Medzi žalobcom a spoločnosťou Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o. bola dohoda o dodaní červeného vína Cabernet Sauvignon vrátane prepravy zo Španielska. Víno bolo objednané v roku 2011 a niekedy na jar bolo aj dodané. Išlo o 22.000 litrov vína. Víno zaplatili vopred. V tom čase predávali sudové víno. Pri prečerpávaní všimli, že víno pení, ale penivé bolo aj na druhý deň. A na hladine bola pena, čo bolo podozrivé. Vzorky pri tankovaní v Španielsku ani pri dodaní na Slovensku

nerobili a ani si na tom nedali záležať. Bolo to na dôvere. Dňa 17.6.2011 si dali urobiť rozbor, z ktorého vyplynulo, že víno obsahuje tenzidy - mydlo v hodnote 17,2 mg na liter. Vzorku odobral svedok. Víno chceli vrátiť dodávateľovi - žalobcovi. Tento uviedol, že to ide riešiť s dopravcom. Víno prevziať nechcel a prišiel s návrhom, aby poslali protokol do Španielska do poisťovne AXA. Protokol poslali, ale odpoveď neprišla. Neskôr prišiel žalobca s dobropisom a započítali si vzájomné pohľadávky. S dodacím listom na víno bol dodaný aj certifikát o umývaní cisterny, kde v kolónke predchádzajúci náklad bolo uvedené mydlo. Mydlo spôsobuje penivosť vína. Penivosť vína sa drží pár minút a u tohto vína táto penivosť nezmizla po 24 hodín. Víno je na sklade, nepredáva sa, je majetkom žalobcu. Šofér s kamiónom, ktorý víno doviezol si to asi o týždeň až dva po dodaní odfotil a sondoval, čo to je. Tovar bol nepoužiteľný a preto ho vrátili. Z protokolu o skúške vyplynulo, že víno obsahuje mydlo v koncentrácii 17,2 mg/1. V spoločnosti Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o. sa tanky na víno podľa svedka čistia hydroxidom sodným a ten mydlo neobsahuje. Mydlo sa v pivnici vôbec nepoužíva. K využiteľnosti vína svedok uviedol, že by mohlo byť použité na destiláciu alebo riedenie vína.

13. Z e-mailovej komunikácie súd zistil, že žalobca zaslal dňa 05.04.2011 údaje na nakládku. Dňa 11.04.2011 žalovaný tieto údaje potvrdil, pričom potvrdil ako termín nakládky 12 a 13.04.2011 a termín vykládky deň 16. až 18.04.2011. Dňa 12.04.2011 si žalobca u žalovaného záväzne objednal prepravu vína zo Španielska do Svätého Jura na stredu 13.04.2011 za cenu 15,50 hl. E-mailom zo dňa 14.07.2011 žalobca u žalovaného reklamoval ním vykonanú prepravu a to z dôvodu, že víno pení po mydle. E-mailom zo dňa 22.04.2011 oznámil právny zástupca žalovaného právnej zástupkyni žalobcu, že žalovaný nároky žalobcu neuznáva.

14. Z ponuky cisternového vína súd zistil, že žalobca dňa 12.01.2011 ponúkol svojmu odberateľovi dodávku červeného vína Cabernet Sauvignon za cenu 51,50 hl s dopravou. Odberateľ žalobcu si u neho objednal 25.000 l s dodávkou do 15.04.2011.

15. Z faktúry č. 110437 súd zistil, že žalovaný fakturoval žalobcovi sumu 4.188,72 Eur za prepravu vína z Las Messas, Španielsko do Svätého Jura.

16. Z výpisov z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca dňa 28.04.2011 uhradil žalovanému sumu 4.188,72 Eur. Účel platby bol označený ako doprava cisterna Chowaniec.

17. Z faktúry č. FV01100566 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval svojmu odberateľovi - spoločnosti Vínne pivnice Svätý Jur s.r.o. sumu 18.106,08 Eur za dodávku 225,20 hl cisternového červeného vína.

18. Z príjmových a výdavkových pokladničných dokladov súd zistil, že spoločnosť Vínne pivnice Svätý Jur s.r.o. uhradili žalobcovi za dodávku červeného cisternového vína sumu 18.106,08 Eur.

Z protokolu o skúške č. 36674/2011 súd zistil, že vo vzorke červeného vína dodanej spoločnosťou Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o. boli nájdené aniónaktívne tenzidy v koncentrácii 17,2 mg/l.

19. Z Európskeho protokolu o vyčistení súd zistil, že dňa 11.04.2011 spoločnosť Altaller Sevilla potvrdila, že cisterna s evidenčným číslom GR-01925-R bola dňa 11.04.2011 vyčistená od všetkých nečistôt. Z uvedeného dokumentu zároveň vyplýva, že predchádzajúcim nákladom prepravovaným v tejto cisterne bolo mydlo.

20. Z reklamácie zo dňa 08.07.2011 z reklamácie zo dňa 20.07.2011 súd zistil, že spoločnosť Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o. reklamovala dňa 08.07.2011 u žalobcu kvalitu dodaného vína, v ktorej táto spoločnosť uviedla, že dodané víno obsahuje aniónaktívne tenzidy v koncentrácii 17,2 mg/l. Predpokladaným zdrojom znečistenia bola podľa odberateľa nedostatočne umytá cisterna, ktorá ako predchádzajúci náklad viezla mydlo. Vzhľadom na uvedené požiadala spoločnosť Víne pivnice Svätý Jur, s.r.o. o dodanie nového tovaru alebo o vrátenie zaplatenej kúpnej ceny.

21. Z odstúpenia od kúpnej zmluvy a predžalobnej výzvy zo dňa 02.07.2012 súd zistil, že spoločnosť Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o. týmto listom odstúpila od kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bola dodávka 22.500 l červeného vína Cabernet Sauvignon, ktoré žalobca dodal dňa 18.04.2011. Uvedená spoločnosť odstúpila od kúpnej zmluvy z dôvodu, že v dodanom víne sa nachádzali aniónaktívne tenzidy a to v

koncentrácii 17,2 mg na liter, čo spôsobilo nemožnosť uvádzať toto víno na trh. Spoločnosť Vinne pivnice Svätý Jur zároveň požiadala žalobcu o vrátene kúpnej ceny vína v sume 18.106,08 Eur.

22. Z dobropisu č. FV01300051 súd zistil, že žalobca spoločnosti Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o. doručil daňový doklad, ktorým dobropisoval sumu 18.106,08 Eur.

23. Z faktúry č. FV01300052 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 18.106,08 Eur titulom nákladov spojených s reklamáciou.

24. Z reklamácie zo dňa 20.07.2011 súd zistil, že žalobca u žalovaného písomne reklamoval prepravu červeného cisternového vína vykonanú žalovaným. Dôvodom reklamácia bola prítomnosť aniónaktívnych tenzidov vo víne a to v koncentrácii 17,2 mg na liter, čo spôsobilo nemožnosť uvádzať toto víno na trh. Žalobca požiadal žalovaného o dodanie náhradného tovaru, pričom oznámil, že v prípade, ak dodanie náhradného tovaru nebude možné, bude žiadať žalobcu o vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. Túto písomnú reklamáciu žalovaný prevzal dňa 20.07.2011.

25. Z výziev na náhradu škody súd zistil, že žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne listami zo dňa 11.07.2012 a 29.01.2013 vyzval žalovaného na náhradu škody spôsobenej dodaním vadného tovaru a požiadal ho, aby v lehote 10 dní uhradil žalobcovi cenu vadného tovaru prepravovaného žalovaným a zároveň, aby v tejto lehote vykonal aj likvidáciu vadného tovaru.

26. Z objednávky č. 20110417 súd zistil, že žalovaný objednal dňa 12.04.2011 u spoločnosti HUELVA JARH TRANSPORT S.L. prepravu vína zo Španielska do Svätého Jura.

27. Z medzinárodného nákladného listu CMR súd zistil, že dňa 13.04.2011 spoločnosť HUELVA JAHR TRNASPORT S.L. vykonala v meste Las Mesas nakládku tovaru - vína Cabernet Sauvignon. Tovar bol doručený žalobcovi dňa 18.04.2011.

28. Z faktúry č. 120931 súd zistil, že žalovaný fakturoval žalobcovi sumu 1.260,- Eur za zabezpečenie dopravy nádrže na víno z mesta Adelfia v Taliansku do Topolčianok.

29. Z dohody o započítaní pohľadávok súd zistil, že žalobca a spoločnosť Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o. uzatvorili dohodu, ktorej predmetom bolo započítanie pohľadávok žalobcu voči tejto spoločnosti v celkovej sume 17.328,40 Eur fakturovanej za dodávku preparátov potrebných k spracovaniu vína, kapslí a barikových sudov a s pohľadávkou Vinne pivnice Svätý Jur, s.r.o. voči žalobcovi na vrátenie kúpnej ceny na základe dobropisu č. FV01300051 zo dňa 14.09.2012.

30. Z dohody o urovnaní súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorila dňa 26.09.2016 dohodu o urovnaní, v ktorej sa dohodli na urovnaní záväzku 1.260,- Eur s príslušenstvom vzniknutého neuhradením faktúry č. 120931.

31. Podľa § 601 ods. 1 Obchodného zákonníka zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.

32. Podľa § 603 ods. 1 Obchodného zákonníka pri plnení záväzku je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe.

33. Podľa § 603 ods. 2 Obchodného zákonníka zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

34. Podľa § 607 ods. 1 Obchodného zákonníka zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré zasielateľ vynaložil za účelom splnenia svojich záväzkov. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku.

35. Podľa § 609 Obchodného zákonníka na zasielateľskú zmluvu sa použijú podporne ustanovenia o komisionárskej zmluve.

36. Podľa § 610 Obchodného zákonníka zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

37. Podľa § 617 ods. 1 Obchodného zákonníka dopravca je povinný prepravu vykonať do miesta určenia s odbornou starostlivosťou v dohodnutej lehote, inak bez zbytočného odkladu. Pri pochybnostiach začína lehota plynúť dňom nasledujúcim po prevzatí zásielky dopravcom.

38. Podľa § 621 Obchodného zákonníka dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a zodpovedá pritom, akoby prepravu uskutočňoval sám.

29. Podľa § 622 ods. 1 Obchodného zákonníka dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom až do jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

40. Podľa § 622 ods. 2 Obchodného zákonníka za škodu na zásielke však dopravca nezodpovedá, ak preukáže, že bola spôsobená: a) odosielateľom, príjemcom alebo vlastníkom zásielky, b) vadou alebo prirodzenou povahou obsahu zásielky včítane obvyklého úbytku, alebo c) vadným obalom, na ktorý dopravca upozornil odosielateľa pri prevzatí zásielky na prepravu, a ak bol vydaný nákladný alebo náložný list, bola v ňom vadnosť obalu poznamenaná; ak neupozornil dopravca na vadnosť obalu, nezodpovedá dopravca za škodu na zásielke vzniknutú v dôsledku tejto vadnosti len vtedy, ak vadnosť nebola pri prevzatí zásielky poznateľná.

41. Podľa § 624 ods. 2 Obchodného zákonníka pri poškodení alebo znehodnotení zásielky je dopravca povinný nahradiť rozdiel medzi cenou, ktorú mala zásielka v čase jej prevzatia dopravcom, a cenou, ktorú by v tomto čase mala poškodená alebo znehodnotená zásielka.

42. Podľa § 625 ods. 1 Obchodného zákonníka dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.

43. Podľa § 756 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.

44. Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru CMR tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

45. Podľa čl. 3 Dohovoru CMR pri použití tohto Dohovoru zodpovedá dopravca za konanie a opomenutie svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy, ako za vlastné konanie alebo opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci alebo ostatné osoby konajú v rámci svojich pracovných úloh.

46. Podľa čl. 4 Dohovoru CMR dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.

47. Podľa čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.

48. Podľa čl. 17 ods. 2 Dohovoru CMR dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak stratu zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý nebol

zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky alebo okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci.

49. Podľa čl. 17 ods. 3 Dohovoru CMR dopravca sa nemôže dovolávať v snahe zbaviť sa svojej zodpovednosti ani chýb vozidla použitého na prepravu, ani zavinenia alebo nedopatrenia osoby, od ktorej najal vozidlo, alebo jej zástupcov alebo pracovníkov.

50. Podľa čl. 17 ods. 4 Dohovoru CMR dopravca je s prihliadnutím na ustanovenia článku 18 ods. 2 až 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1975/11/20080520#kapitola-4.clanok-18.bod-2> oslobodený od zodpovednosti, ak strata alebo poškodenie vznikne z osobitného nebezpečenstva súvisiaceho s jednou alebo s viacerými z týchto skutočností: a) použitie otvorených vozidiel bez plachiet, ak také použitie vozidiel bolo výslovne dojednané a poznamenané v nákladnom liste; b) chýbajúci obal alebo chybný obal zásielky, ktorá je pre svoju povahu, ak nie je riadne balená alebo ak nie je balená vôbec, vystavená stratám alebo poškodeniam; c) manipulácia, naloženie, uloženie alebo vyloženie zásielky odosielateľom, príjemcom alebo osobami konajúcimi za odosielateľa alebo príjemcu; d) prirodzená povaha určitého tovaru, pre ktorú podlieha úplnej alebo čiastočnej strate alebo poškodeniu, najmä lomom, hrdzou, vnútorným kazením, vysychaním, unikaním, normálnym úbytkom alebo pôsobením hmyzu alebo hlodavcov; e) nedostatočné alebo chybné značky alebo čísla jednotlivých kusov zásielky; f) preprava živých zvierat.

51. Podľa čl. 17 ods. 5 Dohovoru CMR ak dopravca nezodpovedá podľa tohto článku za niektoré z okolností, ktoré spôsobili škodu, zodpovedá do tej miery, v akej okolnosti, za ktoré podľa tohto článku zodpovedá, prispeli ku škode.

52. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru CMR dôkaz o tom, že strata zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty vznikli niektorou z príčin uvedených v článku 17 ods. 2, patrí dopravcovi.

53. Podľa čl. 23 ods. 1 Dohovoru CMR ak dopravca má podľa ustanovení tohto Dohovoru povinnosť nahradiť škodu za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, vypočíta sa náhrada z hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu.

54. Podľa čl. 23 ods. 2 Dohovoru CMR hodnota zásielky sa určuje podľa burzovej ceny, a ak nie je burzová cena, podľa bežnej trhovej ceny, a ak nie je ani burzová ani bežná trhová cena, podľa všeobecnej hodnoty tovaru rovnakej povahy a akosti.

55. Podľa čl. 23 ods. 3 Dohovoru CMR náhrada škody nesmie presahovať 8,33 číselných jednotiek za kilogram chýbajúcej hrubej hmotnosti.

56. Podľa čl. 23 ods. 7 Dohovoru CMR číselná jednotka uvedená v tomto dohovore je Special Drawing Right (osobitné právo čerpania), ako ho definuje Medzinárodný menový fond. Hodnota uvedená v odseku 3 tohto článku sa prepočíta na národnú menu štátu toho súdu, ktorý rozhoduje spor, na základe hodnoty meny v deň dátumu rozsudku alebo dátumu, na ktorom sa strany dohodnú. Hodnota národnej meny v podmienkach osobitného práva čerpania toho štátu, ktorý je členom Medzinárodného menového fondu, sa vypočítava v zhode s metódou ocenenia používanou Medzinárodným menovým fondom tak, ako platí v príslušný deň pre jeho vlastné operácie a transakcie. Hodnota národnej meny v podmienkach osobitného práva čerpania toho štátu, ktorý nie je členom Medzinárodného menového fondu, sa vypočíta spôsobom, ktorý určil tento štát.

57. Podľa čl. 25 ods. 1 Dohovoru CMR pri poškodení zásielky uhrádza dopravca sumu, o ktorú sa jej hodnota znížila; suma sa vypočítava z hodnoty zásielky určenej podľa článku 23 ods. 1, 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1975/11/20080520#kapitola-4.clanok-23.bod-1> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1975/11/20080520#kapitola-4.clanok-23.bod-4>.

58. Podľa čl. 25 ods. 2 Dohovoru CMR náhrada škody nesmie však presahovať: a) ak je poškodením znehodnotená celá zásielka, sumu, ktorá by sa vyplatila pri jej úplnej strate;

b) ak je poškodením znehodnotená len časť zásielky, sumu, ktorá by sa vyplatila pri strate znehodnotenej časti zásielky.

59. Podľa čl. 27 ods. 1 Dohovoru CMR oprávnený môže požadovať úroky z náhrady škody. Tieto úroky vo výške 5 % ročne sa počítajú odo dňa zaslania písomnej reklamácie dopravcovi, a ak nebola reklamácia podaná, odo dňa podania žaloby na súde.

60. Podľa čl. 30 ods. 1 Dohovoru CMR ak príjemca prevzal zásielku bez toho, že spolu s dopravcom náležite zistil jej stav alebo oznámil dopravcovi výhrady s uvedením všeobecných údajov o povahe straty alebo poškodenia najneskoršie pri prevzatí zásielky, ak ide o straty alebo poškodenia zjavne znateľné, a najneskoršie do 7 dní odo dňa vydania zásielky, nepočítajúc do toho nedele a uznané sviatky, ak ide o straty alebo poškodenia zjavne neznateľné, predpokladá sa, pokiaľ sa nepreukáže opak, že dostal zásielku v stave uvedenom v nákladnom liste. Ak ide o straty alebo poškodenie zjavne neznateľné, musia sa uvedené výhrady urobiť písomne.

61. Podľa čl. 32 ods. 1 Dohovoru CMR nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor, sa premlčujú za jeden rok. V prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná. Premlčacia lehota začína plynúť: a) pri čiastočnej strate zásielky, pri jej poškodení alebo pri prekročení dodacej lehoty dňom vydania zásielky; b) pri úplnej strate tridsiatym dňom po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty, a ak nebola dodacia lehota dohodnutá, šesťdesiatym dňom po prevzatí zásielky dopravcom; c) vo všetkých ostatných prípadoch uplynutím troch mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy. Deň, ktorým premlčacia lehota začína plynúť, sa do premlčacej lehoty nepočíta.

62. Podľa čl. 32 ods. 2 Dohovoru CMR písomná reklamácia zastavuje plynutie premlčacej lehoty až do dňa, keď dopravca reklamáciu písomne odmietne a vráti k nej pripojené doklady. Ak sa reklamácia čiastočne uzná, plynie premlčacia lehota iba pri tej časti reklamácie, ktorá zostala sporná. Dôkaz o prijatí reklamácie alebo o odpovedi na ňu a o vrátení dokladov patrí tej strane, ktorá sa na tieto skutočnosti odvoláva. Neskoršia reklamácia v tej istej veci plynutie premlčacej lehoty nezastaví.

63. Podľa čl. 32 ods. 3 Dohovoru CMR s výnimkou ustanovení odseku 2 spravuje sa zastavenie premlčacej lehoty právom platným na súde, na ktorom sa právna vec prejednáva. To isté platí aj pre prerušenie premlčania.

64. Podľa čl. 32 ods. 4 Dohovoru CMR premlčané nároky sa už nemôžu uplatňovať ani vzájomnou žalobou ani námietkami.

65. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ako predávajúci uzatvoril so spoločnosťou Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo dodanie červeného vína Cabernet Sauvignon. Súd zistil, že žalobca zabezpečil prepravu predmetného vína pre kupujúceho zo Španielska prostredníctvom žalovaného. Žalovaný na základe objednávky zo dňa 12.04.2011 zabezpečil pre žalovaného vykonanie prepravy červeného cisternového vína Cabernet Sauvignon zo Španielska do Svätého Jura. Táto skutočnosť nie je medzi stranami sporu sporná. Spornou nie je ani skutočnosť, že tovar bol do miesta určenia doručený a žalobca cenu prepravy žalobcovi uhradil.

66. Spoločnosť Vínne pivnice, s.r.o. po dodaní vína zistila, že toto bolo kontaminované aniónaktívnymi tenzidmi, ktoré ho znehodnocovali a znemožňovali jeho ďalší predaj. Prítomnosť aniónaktívnych tenzidov vo víne preukázala spoločnosť Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o. žalobcovi výsledkom skúšok vykonaných v spoločnosti BEL/NOVAMANN International, s.r.o. Podľa protokolu o skúške č. 36674/2011 bolo zistené, že vo víne bolo prítomných 17,2 mg aniónaktívnych tenzidov na liter vína. V dôsledku uvedenej skutočnosti spoločnosť Vínne pivnice Svätý Jur odstúpila od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom a požiadala ho o vrátenie kúpnej ceny. Žalobca síce kúpnu cenu žalovanému nevrátil, uzatvoril s ním však dohodu o započítaní, v ktorej započítal pohľadávku spoločnosti Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o. na vrátenie kúpnej ceny za dodané víno s pohľadávkou.

67. Žalobca si voči žalovanému v tomto konaní uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúcej z kúpnej ceny vína. Škoda mala byť spôsobená kontamináciou vína aniónaktívnymi tenzidmi, ku ktorej malo dôjsť práve pri jeho preprave.

68. Žalovaný pri svojej obrane voči nárokom žalobcu v prvom rade namietol premlčanie žalobcových nárokov. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 4Cob/138/2015-220 uložil súdu prvej inštancie, aby sa ešte pred samotným hmotnoprávnym posúdením veci zaoberal otázkou možného premlčania žalobcovho nároku. Vzhľadom na rozličnú úpravu plynutia a najmä spočívania plynutia premlčacej lehoty podľa ustanovenia § 399 Obchodného zákonníka a podľa ustanovenia čl. 32 Dohovoru CMR však bolo pre kvalifikované posúdenie dôvodnosti námietky premlčania vznesenej žalovaným potrebné v prvom rade určiť, či prijatím objednávky zo dňa 12.04.2011 zo strany žalovaného, ako aj následným vykonaním prepravy treťou osobou došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu zasielateľskej zmluvy spravujúcej sa ustanoveniami § 601 a nasl. Obchodného zákonníka, alebo k uzatvoreniu zmluvy o preprave, ktorá by sa vzhľadom na jej medzinárodný charakter spravovala v súlade s čl. § 756 Obchodného, zákonníka, spojení s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky čl. 1 Dohovoru CMR spravovala práve týmto dohovorom, ktorý obsahuje odlišnú úpravu plynutia premlčania oproti úprave ustanovenej § 399 Obchodného zákonníka.

69. Pri uzatváraní obchodných zmlúv treba vychádzať zo všeobecnej úpravy uzatvárania zmlúv, ktorá je zakotvená v Občianskom zákonníku. Proces vzniku obchodnej zmluvy prebieha v dvoch štádiách a to návrh zmluvy a jeho prijatie. obsahuje niektoré ustanovenia o uzavieraní zmlúv, a to v § 269 až 288, ktoré upravujú iba určité odchýlky od všeobecnej úpravy uzavierania zmlúv v Občianskom zákonníku, a to so zreteľom na špecifiká obchodných zmlúv s cieľom zjednodušiť, a tým aj uľahčiť proces kontraktácie v obchodných vzťahoch. Takými odchýlkami sú napríklad prijatie návrhu zmluvy konkludentným správaním akceptanta (§ 275 ods. 4) alebo verejný návrh zmluvy (§ 276). Platnosť návrhu na uzavretie zmluvy sa vyžaduje aby návrh bol zrozumiteľný a dostatočne určitý. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka je návrhom na uzavretie zmluvy taký prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým osobám. Návrh na uzavretie zmluvy má povahu právneho úkonu. Návrh na uzavretie zmluvy je účinný doručením osobe, ktorej je určený.

70. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená písomne. Jej uzatvoreniu predchádzala písomná komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, konkrétne e-maily odoslané v dňoch 05.04.2011, 11.04.2011 a 12.04.2011. K samotnému uzatvoreniu zmluvy došlo prijatím - akceptáciou objednávky odoslanej žalobcom e-mailom dňa 12.04.2011 o 11:08 hod. V tomto e-maily žalobca jednoznačne objednal u žalovaného prepravu a nie obstaranie prepravy. Rovnako aj v priebehu predchádzajúcej komunikácie, ako aj pri uzatváraní iných obchodov medzi žalobcom a žalovaným obe zmluvné strany používali vždy pojem preprava a nie obstaranie prepravy. Pokiaľ žalovaný akceptoval objednávku žalobcu zo dňa 12.04.2011, medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave, pričom k inému záveru nie je možné dospieť ani pri použití výkladových pravidiel stanovených v § 266 Obchodného zákonníka. Na závere, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave nie je nič spôsobilá zmeniť ani skutočnosť, že preprava tovaru nie je predmetom podnikania žalovaného, nakoľko táto skutočnosť nemá vplyv na obsah samotného právneho úkonu a ani na jeho platnosť (§ 3 ods. 1 Obchodného zákonníka). Rovnako bezpredmetná bola obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, podľa ktorého druh právneho úkonu uzatvoreného medzi stranami sporu vyplýva z faktúr, ktoré žalovaný žalobcovi vystavil. Vystavené faktúry sú iba daňovým dokladom a nemajú žiaden vplyv na obsah samotných právnych úkonov, na základe ktorých bolo fakturované plnenie poskytnuté a to ani na obsah ďalších zmlúv uzatvorených neskôr. Pokiaľ žalobca prejavil vôľu uzatvoriť so žalovaným zmluvu o preprave, túto vôľu vyjadril v objednávke, ktorú žalovaný akceptoval a prepravu prostredníctvom tretej

osoby aj vykonal, nie je podstatné, či vedel alebo nevedel v akých činnostiach je žalovaný oprávnený podnikať, resp. ako mu boli predchádzajúce obchodné prípady fakturované.

71. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je tak jednoznačne možné kvalifikovať iba ako vzťah zo zmluvy o preprave a zodpovednosť žalovaného za škodu, ako aj plynutie premlčacej lehoty ustanoveniami Dohovoru CMR. Predmetný dohovor upravuje premlčaciu lehotu pre uplatnenie nárokov z prepravy obdobne ako § 399 Obchodného zákonníka ako lehotu objektívnu. Pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty tak nie je podstatné kedy sa poškodený o škode, resp. o jej výške dozvedel. Pre začiatok plynutia lehoty na náhradu škody je v prípade, ak ku škode došlo poškodením zásielky, podstatný iba deň jej doručenia príjemcovi. Zásielka červeného vína Cabernet Sauvignon bol doručená dňa 18.04.2011. V tento deň začala plynúť aj premlčacia lehota pre uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanému. Táto skutočnosť vyplýva nielen z nesporných skutkových tvrdení, ale aj z vykonaného dokazovania. Dohovor CMR obsahuje odlišnú úpravu spočívania premlčacej lehoty oproti ustanoveniam Obchodného zákonníka. Premlčacia doba na uplatnenie nárokov z prepravy v zmysle čl. 32 ods. 2 Dohovoru CMR neplynie počas doby od uplatnenia reklamácie prepravy u prepravcu až do dňa kedy dopravca reklamáciu písomne odmietne a vráti k nej pripojené doklady. Samotný dohovor CMR ako podstatnú náležitosť reklamácie upravuje iba jej písomnú formu. Žiadne ďalšie formálne alebo obsahové náležitosti tento dohovor neustanovuje. Žalobca písomne reklamoval u žalovaného prepravu dňa 20.07.2011, pričom žalovaný doručenie reklamácie v uvedený deň písomne potvrdil. I keď (zrejme omylom) si v tejto zmluve uplatnil voči žalovanému nároky, ktoré patria kupujúcemu pri kúpe tovaru, obsahom tejto reklamácie bola aj informácie o znehodnotení vína, ktoré tvorilo predmet zásielky. Reklamácia žalobcu tak bola spôsobilá prerušiť plynutie premlčacej lehoty a dňa 20.07.2011 premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody prestala plynúť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný reklamáciu nikdy písomne, teda spôsobom ustanoveným dohovorom, neodmietol nikdy opätovne plynúť nezačala. Námietku premlčania vznesenú žalovanou stranou tak súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

72. Pre preukázanie existencie nároku na náhradu škody dopravcu podľa Dohovoru CMR je potrebné preukázať vznik samotnej škody na dopravovanom tovare, ako aj jej výšku. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je zároveň potrebné preukázať, že ku škode došlo pri preprave tovaru, t.j. v časovom období od jeho prevzatia až do jeho odovzdania príjemcovi. Dohovor CMR v článku 30 ods. 1 navyše ukladá príjemcovi tovaru povinnosť náležite zistiť jeho stav a oznámil dopravcovi výhrady s uvedením všeobecných údajov o povahe poškodenia tovaru a to najneskoršie pri jeho prevzatí zásielky. V prípade, ak ide o straty alebo poškodenia, ktoré nie sú zjavne môže príjemca svoje výhrady oznámiť dopravcovi výhrady písomne v lehote 7 dní odo dňa vydania zásielky. Márnym uplynutím lehoty sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienkam že príjemca dostal zásielku v stave uvedenom v nákladnom liste. Nakoľko príjemca zásielky, ktorým bol v zmysle nákladného listu CMR č. 00301 žalobca, v stanovenej lehote výhrady neurobil, pričom výhrada kontaminácie dodaného vína nebola v predmetnom nákladnom liste uvedená, došlo k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že tovar (červené víno Cabernet Sauvignon) nebolo v čase jeho doručenia príjemcovi kontaminované aniónaktívnymi tenzidmi. Na to, aby súd mohol žalobe žalobcu vyhovieť tak bolo potrebné, aby žalovaný preukázal nielen skutočnosť, že víno bolo znehodnotené, ale aj to, že k znehodnoteniu došlo v dobe prepravy, teda, že ku kontaminácii neprišlo pred jeho prevzatím a ani po jeho odovzdaní príjemcovi.

73. Žalobca existenciu škody opieral najmä o protokol o skúške č. 36674/2011 vypracovaný spoločnosťou BEl/NOVAMANN International s.r.o., podľa ktorého sa vo víne, ktoré žalovaný prepravoval, skutočne anionaktívne tenzidy nachádzali. Na preukázanie príčinnej súvislosti medzi samotnou prepravou a vznikom škody uviedol žalobca skutkové tvrdenie o tom, že tieto látky sa do vína dostali pri jeho preprave cisternou, ktorá predtým prevážala mydlo, ako aj zo skutočnosti, že tieto látky sú súčasťou mydiel. Toto svoje skutkové tvrdenie žalobca preukazoval listinným dokladom - Európskym protokolom o vyčistení, z ktorého vyplýva, že v cisterne označenej španielskym evidenčným číslom GR-01925-R sa ako predchádzajúci náklad prepravovalo práve mydlo. Súd však pri hodnotení tohto dôkazu nemohol opomenúť ani skutočnosť, že tento doklad svedčí aj o tom, že žalovaný, resp. osoba, ktorej žalovaný zveril fyzické vykonanie prepravy pre žalobcu, dal cisternu pred jej opätovným naplnením riadne vyčistiť od všetkých nečistôt, pričom vykonávateľ tohto čistenia túto skutočnosť potvrdil vydaním predmetného protokolu. Predmetný protokol teda svedčí nielen o tom, že predchádzajúcim prepravovaným tovarom v cisterne bolo mydlo, ale zároveň preukazuje aj to, že pred použitím na prepravu vína bola táto cisterna riadne vyčistená. Nemožno teda konštatovať, že protokol o vyčistení by preukazoval, že k poškodeniu

vína došlo počas prepravy a víno nebolo kontaminované pred jeho načerpaním do cisterny, resp. po jeho odovzdaní príjemcovi.

74. Súd považuje za potrebné uviesť aj skutočnosť, že zodpovednosť prepravcu za škodu na zásielke neustanovuje Dohovor CMR ako zodpovednosť absolútnu, ale dáva prepravcovi možnosť exkulpácie v prípade, ak sa preukáže niektorá zo skutočností uvedených v čl. 17 ods. 2. Podľa tohto ustanovenia Dohovoru CMR nie prepravca zodpovedný (okrem iného) za škody, ktoré nemohol odvrátiť. Pokiaľ bola cisterna pred jej použitím na prepravu vína riadne vyčistená, o jej riadnom vyčistení bol vydaný písomný protokol, v zmysle ktorého sa v cisterne žiadne nečistoty nemali nachádzať, možno konštatovať a to aj s ohľadom nepatrné množstvo týchto látok 17,6mg/l, nemožno s ohľadom na celkový objem cisterny 22.500 l dospieť k záveru, že by bol prepravca reálne schopný tento prípadný nedostatok vyčistenia zistiť a uskutočniť opatrenia, ktoré by mohli poškodenie prepravovaného vína odvrátiť. Z uvedeného je zrejmé, že aj v prípade, ak by žalobca preukázal, že ku kontaminácii vína aniónaktívnymi tenzidmi došlo pri preprave tovaru, nebolo by možné konštatovať zodpovednosť žalovaného za takéto poškodenie, nakoľko jeho zodpovednosť vylučuje ustanovenie čl. 17 ods. 2 Dohovoru CMR.

75. Žalobca tak v konaní nepreukázal existenciu zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu v zmysle dohovoru CMR, keď nepreukázal, že by škoda bola spôsobená pri preprave a nepreukázal ani existenciu takého porušenia povinností žalovaného, ktoré by podľa ustanovení Dohovoru CMR zakladali jeho zodpovednosť za ním uplatnenú škodu. Za takejto situácie žalobca nemohol byť v tomto spore úspešný a to aj napriek tomu, že preukázal, že v dôsledku poškodenia vína spoločnosť Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o. odstúpila od uzatvorenej kúpnej zmluvy a uplatnila si nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny, ktorý zanikol vzájomným započítaním pohľadávok, čím došlo k zmenšeniu majetkového substrátu žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa bezpredmetnou stala aj obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že žalobca pre žalobcu na základe objednávky zaslanej žalovanému e-mailovou správou zo dňa 13.08.2012 obstaral v dňoch 13.08. - 20.08.2012 medzinárodnú prepravu tovarov z mesta Adelfia (Taliansko) do Topoľčianok, pričom žalobca faktúru č. 120931 zo dňa 28.08.2012 vystavenú za vykonanie prepravy, s dňom splatnosti 13.09.2012, na sumu 1.260 Eur nezaplatil, nakoľko nešlo o vzájomnú žalobu ale iba o kompenzačnú námietku.

76. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, že ju zamietol. Nakoľko žalobca nepreukázal zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mu mala byť spôsobená poškodením prepravovaného vína, súd nepovažoval za účelné vykonať opätovnú expertízu vzorky prepravovaného vína, nakoľko táto by mohla preukázať iba skutočnosť, že aniónaktívne tenzidy sa v prepravovanom víne nachádzajú, nebola by však spôsobila preukázať spôsob ako sa tieto látky do vína dostali a ani to, či sa do vína dostali pri jeho preprave.

77. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

78. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).