Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-227-2017.pdf
PDF · 84.84 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/227/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej Q. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. R. XXX, XXX XX W., v konaní o zaplatenie 76,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2Csp/52/2016 - 51 zo dňa 12. mája 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku, ktorým žalobu v časti sumy 54,- Eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 54,- Eur od 10. 09. 2013 do zaplatenia zamietol m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 54,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 54,- Eur od 10. 09. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 22,16 Eur od 10. 10. 2013 do zaplatenia na účet žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok) a vyslovil, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,80 % (tretí výrok).
2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 76,16 Eur titulom neuhradených faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby s príslušenstvom - úrokmi z omeškania. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, konania sa nezúčastnila. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telecom, a.s., uzatvorila so žalovanou dňa 26. 06. 2013 podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o poskytovaní verejných služieb (č. l. 18 spisu), na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá SIM karta s telefónnym číslom, umožňujúca využívanie telekomunikačných služieb. Súčasne právny predchodca žalobcu a žalovaná v ten istý deň uzavreli dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorého právny predchodca žalobcu žalovanej aktivoval program služieb Happy XL a poskytol jej mobilný telefón značky Samsung Galaxy S4 White za zľavnenú cenu 9,- Eur. V dodatku bola zmluvným stranami dohodnutá 24 mesačná viazanosť. Právny predchodca žalobcu žalovanej za poskytnuté služby vystavil faktúru s VS 7308912459, splatnú dňa 09. 09. 2013 znejúcu na sumu 54,- Eur a faktúru s VS
7310144154, splatnú dňa 09. 10. 2013 znejúcu na sumu 22,16 Eur. Žalovaná doposiaľ tieto faktúry neuhradila.
3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za to, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď právny predchodca žalobcu mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie veriteľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba (žalovaná). Vzhľadom na to, že žalobcom uplatnený nárok je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, súd s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol na premlčanie nároku z úradnej povinnosti bez toho, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával. Zároveň z dôvodu spotrebiteľského charakteru predmetného konania dobu premlčania posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a v danom prípade mal za to, že je s poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zistil, že trojročná lehota na premlčanie nároku v prípade faktúry s VS 7308912459 začala plynúť dňa 10. 09. 2013. Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba mu bola doručená až dňa 12. 09. 2016, žalobca teda uplatnil nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 54,- Eur s príslušenstvom po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 54,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 54,- Eur od 10. 09. 2013 do zaplatenia a žalobu v tejto časti z dôvodu premlčania nároku zamietol. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 22,16 Eur vyúčtovanej faktúrou s VS 7310144154, tento nárok bol uplatnený včas, preto súd prvej inštacnie v tejto časti žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu s požadovaným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 10. 10. 2013 do zaplatenia v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, nakoľko sa žalovaná s plnením peňažného záväzku dostala do omeškania.
4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovanej, a preto priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomernej časti 41,80 %.
5. Proti druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom zamietnutí žaloby a proti tretiemu závislému výroku o nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne v podstate z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. s tvrdením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie vyčítal, že nesprávne vyhodnotil premlčanie nároku na zaplatenie sumy 54,- Eur s príslušenstvom, pretože žaloba bola na súd prvej inštancie podaná už dňa 09. 09. 2016 v elektronickej podobe bez autorizácie formou e-mailu. Trojročná premlčacia doba ohľadne tohto nároku teda neuplynula.
6. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobcovi aj sumu 54,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 54,- Eur od 10. 09. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
8. Krajský súd ako súd funkčne príslušný v zmysle § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) na rozhodnutie o odvolaní preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodu vymedzeného v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil z nasledovných dôvodov:
9. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd uvádza, že tento správne poukázal na to, že neuplynula trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie sumy 54,- Eur s príslušenstvom. Žaloba bola totiž skutočne doručená na súd prvej inštancie v piatok 09. 09. 2016 v elektronickej podobe bez autorizácie (e-mailom). Nakoľko sa tak však stalo až neskoro v noci o 23:47 hod. (čo odvolací súd zistil z potvrdenia technického asistenta súdu prvej inštancie), teda len dve
minúty po odoslaní e-mailu žalobcom a následne bola žaloba v zmysle § 125 ods. 2 C. s. p. doplnená v listinnej podobe dňa 16. 09. 2016, t.j. v desaťdňovej lehote, súd prvej inštancie mal na doručenie žaloby v elektronickej podobe bez autorizácie prihliadnuť. Uspokojil sa však len s podacou pečiatkou podateľne z pondelka 12. 09. 2016, ktorá však svedčí len o tom, kedy podateľňa žalobu spracovala a bola pridelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR zákonnej sudkyni pod sp. zn. 2Csp/52/2016. Nakoľko právo na uplatnenie nároku bolo možné vykonať po prvý raz 10. 09. 2013, žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 54,- Eur s prísl. v trojročnej premlčacej dobe. Žalobca má nárok aj na uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 54,- Eur od 10. 09. 2013 do zaplatenia v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., nakoľko percentuálna sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania so zaplatením tejto sumy (10. 09. 2013) činila 0,5 %, čo po pripočítaní 5 percentuálnych bodov činí až 5,50 %. Vzhľadom na uvedené druhý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie naozaj vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalovaná je teda v spojení s prvým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý nebol odvolaním dotknutý, povinná zaplatiť žalobcovi spolu sumu 76,16 Eur s prísl.
10. Krajský súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho, pretože zmenil prvostupňové rozhodnutie (§ 396 ods. 2 C. s. p.). Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. odvolací súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške a prijímateľovi náhrady trov týchto konaní rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti druhého výroku tohto rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).