Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cb/144/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. N. XXX, XXX XX S. N., právne zast. JUDr. Jozefom Mačugom, advokátom AK so sídlom 17. Novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: EL - GRIN s.r.o., so sídlom Na Rovni 322/52, 065 41 Ľubotín, IČO: 47 480 564, právne zast. JUDr. Patrikom Kovalčíkom, advokátom AK so sídlom Námestie sv. Mikuláša 20, Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 2.860,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 2.860,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.860,- eur od 01.09.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 2.860,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne a trovami konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe písomne uzavretej Zmluvy o dielo vykonával pre žalovaného elektromontážne práce v Nemecku počas roku 2016. Za vykonané práce sa zaviazal žalovaný uhrádzať žalobcovi odmenu 13,- eur za každú odpracovanú hodinu. Za mesiac júl 2016 bolo zo strany žalobcu vykonaných celkom 220 hodín. Za tie následne po odsúhlasení počtu dňa 30.07.2016 vystavil žalovanému faktúru č. 5/2016 z 30.07.2016 v žalovanej sume, ktorá bola splatná dňa 30.08.2016. Túto faktúru žalovaný riadne prevzal, o čom svedčí jeho podpis na faktúre, ale napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcu k úhrade nedošlo. Dňa 05.10.2016 bola právnym zástupcom žalobcu zaslaná žalovanému predžalobná výzva, v ktorej bol žalovaný vyzvaný k úhrade spornej faktúry v lehote 7 dní. Žalovaný svoj záväzok napriek viacerým urgenciám neuhradil a z toho dôvodu sa domáhal, aby súd túto povinnosť žalovanému uložil súdnym rozhodnutím.

3. Súd platobným rozkazom č.k. 3Cb/144/2016 zo dňa 06.02.2017 návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

4. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podal v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že konanie žalobcu je účelové, pretože ten na základe predžalobnej výzvy zo dňa 05.10.2016 požaduje úhradu spornej faktúry v lehote 7 dní od doručenia výzvy, ale takýto dôkaz o doručení súdu nedoložil a doručenie tejto výzvy nepreukázal. Faktúra č. 5/2016 bez dátumu jej vyhotovenia je v rozpore so zmluvou o dielo XXXX/XXXX uzavretej 03.03.2016. Žalovaný adresoval žalobcovi listinu dňa 14.11.2016, ktorú žalobca neprevzal v odbernej lehote, zrejme z toho dôvodu, že predpokladal, že ide o reakciu na tento

spor. Ňou si uplatňuje žalovaný voči žalobcovi zmluvnú pokutu v súlade so ZoD. Zaujal stanovisko ku úrokom z omeškania a napokon započítava svoju pohľadávku voči nároku žalobcu do výšky 4.200,- eur a ku zániku nároku žalobcu došlo dňa 15.12.2016, kedy sa pohľadávky vzájomne stretli. Spornú faktúru doručil žalobca osobne v deň vyhotovenia predžalobnej výzvy, teda dňa 05.10.2016, ktorú žalovaný bol nútený pod nátlakom žalobcu prevziať, ale túto neskôr vrátil ako vyhotovenú v rozpore so ZoD. Žalobca doposiaľ nijakým spôsobom nereagoval na list žalovaného zo dňa 14.11.2016, ktorým okrem iného si uplatňuje započítanie pohľadávok. Z toho dôvodu žiadal, aby súd platobný rozkaz zrušil.

5. Z vyjadrenia pr. zástupcu žalobcu proti odporu vyplýva, že k doručeniu predžalobnej výzvy muselo dôjsť najneskôr dňa 17.10.2016, o čom svedčí vyjadrenie žalovaného zaslané prostredníctvom emailu dňa 17.10.2016 o 21.16 hod., v ktorom sa žalovaný vyjadruje k neuhradeným faktúram a z jeho obsahu je zrejmé, že nemal v úmysle spornú faktúru žalobcovi zaplatiť, pre nesplnenie „formálnych náležitostí“, ktoré bližšie nekonkretizoval. Uzavretá zmluva bola úplne v rozpore so skutočne realizovanými prácami, pretože v zmysle zmluvy bolo dohodnuté, že vykonané práce sa budú odsúhlasovať osobne na konci mesiaca, avšak tie žalobca realizoval v Nemecku a ich vykonávanie odsúhlasovala nemecká spoločnosť, pre ktorú žalovaný ich vykonával v subdodávke a ich prevzatie a kontrolu realizovala nemecká spoločnosť, ktorá viedla evidenciu odpracovaných hodín na tej-ktorej stavbe. Na konci mesiaca nemecká spoločnosť stále zasielala žalovanému súpis vykonaných prác za všetkých realizátorov prác na stavbe. Počet odpracovaných hodín bol predložený aj v tomto prípade žalobcovi, ktorý na základe súpisu vykonaných prác vystavil žalovanému faktúru. Tvrdenia žalovaného o neprevzatí faktúry sú nepravdivé, pretože preberanie prebiehalo výlučne osobne, kde po prevzatí faktúry bola táto žalovaným podpísaná a tak to bolo aj v spornom prípade. Faktúra č. 20160100, ktorú žalovaný žiada v tomto konaní započítať ako jeho pohľadávku voči žalobcovi bola doručená dňa 18.11.2016 a to s cieľom zastrašiť žalobcu a odradiť ho od prípadného uplatnenia svojho nároku súdnou cestou. Dňa 22.11.2016 bola táto faktúra ako neopodstatnená vrátená žalovanému späť. Ňou si žalovaný umelo vyúčtoval 21 dní omeškania, že žalobca mal nastúpiť na výkon prác dňa 29.08.2016. Pravdou však je, že zo strany žalovaného nebola žalobcovi zaslaná žiadna objednávka, žiadosť, ani pokyn na nástup výkonu prác. Preto nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k týmto výpočtom. Poukázal taktiež na nesprávnosť výpočtu prípadnej zmluvnej pokuty a na možnosť súdu použiť moderačné právo v tomto prípade.

6. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie písomne uzavretou zmluvou o dielo, faktúrou žalobcu č. 5/2016 zo dňa 30.07.2016, faktúrou žalovaného č. 20160100, výsluchom žalobcu, pr. zástupcu žalobcu, konateľa žalovanej spoločnosti, pr. zástupcu žalovaného, svedka p. W., korešpondenciou medzi stranami sporu, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca sa písomne zaviazal vykonať pre žalovaného zmluvou o dielo č. 01/03/2016 zo dňa 03.03.2016 ako živnostník dokončovacie práce v období od 07.03.2016 do 31.12.2016 za podmienok stanovených touto zmluvou v bode III. písomne uzavretej ZoD. V čl. VI bod 1 si dohodli cenu vykonania diela vo výške 13,- eur za 1 hodinu a v čl. VII bod 1 zmluvy bolo dohodnuté miesto plnenia zmluvy Zeka Elektrobau GmbH, Bahnhofstrasse 35a, 06184 Zwinstschöna/Halle, Nemecko. Žalobca v mesiaci júl vykonal pre žalovaného zmluvne dohodnuté práce a za ich vykonanie vystavil spornú faktúru, ktorú žalovaný odmieta uhradiť, pričom žalovaný oproti nároku žalobcu si uplatnil zmluvnú pokutu, ktorú žiada, aby súd započítal ako vzájomnú pohľadávku oproti nároku žalobcu.

8. Pr. zástupca žalobcu v konaní pred súdom poukázal na písomne uzavretú zmluvu a v zmysle nej vystavenú spornú faktúru, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť. Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu, faktúra bola žalovanému vrátená dňa 22.11.2016 a preto nie je možné, aby sa pohľadávky strán sporu stretli a tie nie je možné ani započítať. Žalovaným uplatnená suma je vyššia ako pohľadávka žalobcu a v danom prípade by malo ísť o vzájomný návrh, ktorého sa môže žalovaný domáhať aj samostatnou žalobou. Vo faktúre, ktorou je vyúčtovaná zmluvná pokuta, nie je uvedené, na základe akých výpočtov žalovaný k tejto sume dospel a z čoho vychádzal pri uplatnení za 21 dní, keďže ukončením prác v mesiaci júl a odovzdaním diela zmluvný vzťah medzi stranami sporu zanikol. Ďalej poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval nárok žalobcu, ba práve naopak chce ho započítať so svojou pohľadávkou a tým pádom priznal odôvodnenosť nároku žalobcu. Ku uplatneniu možnosti započítania poukázal, že tento inštitút sa vzťahuje len na pohľadávky, ktoré nie sú sporné a ktorých oprávnenosť účastníci vzájomne uznávajú, avšak nárok žalovaného nie je možné považovať za prostriedok procesnej obrany, keďže žalovaný si uplatňuje viac, ako si žalobca uplatňuje voči žalovanému. Následne žalovaný podaním zo dňa 13.02.2018 si tento nárok uplatňuje ako prostriedok

procesnej obrany, ktorou je započítanie, ale len do výšky žalovanej sumy, čo podľa jeho názoru nie je možné, keďže žalovaný neprepracoval pôvodnú faktúru na žalovanú sumu a túto nechal v pôvodnej výške. V krajnom prípade by ju bolo možné považovať za vzájomnú žalobu, ale taký nárok v konaní doposiaľ uplatnený nebol.

9. Z výpovede žalobcu vyplýva, že pracoval u žalovaného dlhšiu dobu, postupne vznikali problémy s ubytovaním, bola ťažká komunikácia so žalovaným, nedvíhal telefóny, problémy sa hromadili a povedali si s partiou, že „dosť“, že ďalej už nechcú pracovať preňho. Išlo hlavne o to, že sa rýchlo menili zákazky, podmienky práce a podobne. V auguste už nenastúpili do práce z týchto dôvodov a v dôsledku rôznorodých problémov si našli nového zamestnávateľa. Jemu osobne žiadna výzva na nastúpenie do práce nijakým spôsobom nebola doručená, iba W., ktorý bol nemčinár a on im vybavoval všetky formality a náležitosti. Zmluvu uzatvárali so žalovaným veľmi rýchlo. Mama konateľa žalovanej spoločnosti im vybavila poistenie A1 a rýchlo nastúpili do práce. Pracovali v turnusoch 3-4 týždne, nástup do práce bol dohodnutý telefonicky a každá zákazka bola iná a nemali dohodu ohľadom presného turnusu. Záviselo to od dokončenia prác a tieto boli rôzne. Oznámenie o ukončení a nástupe na turnus im oznamovala buď mama konateľa alebo on, prípadne jeho brat. Nespochybnil, že mu bol doručený dňa 24.08.2016 email, ale ten neobsahoval nič konkrétne, iba to, že si majú vybaviť podklady, ale nevie, prečo by taká povinnosť mala prináležať im. Koncom augusta bol oznámiť mame konateľa žalovanej spoločnosti, že do práce nenastúpi, ale tá mu povedala, že aj keby to oznámil písomne, tak to od neho neprijme, ale toto nevie nijakým spôsobom preukázať. Žalovaný sa vyjadroval o nejakých škodách, ktoré mali vzniknúť na stavbách, kde pracovali. Túto skutočnosť si boli osobne overiť vo firme, kde pracovali a tam im bolo povedané, že žiadne škody nevznikli a žalovanej spoločnosti bolo vyplatené všetko, čo malo byť. S určitosťou vie, že ku vzniku žiadnych škôd nedošlo.

10. Konateľ žalovanej spoločnosti uviedol, že posledný deň odchodu mu žalovaný, ako aj ďalší členovia partie oznámili prostredníctvom W., že do práce nenastúpia, pretože sú rozhádaní. W. chcel nastúpiť, ale sám do práce nechcel ísť.

11. Pr. zástupca žalovaného vo svojej výpovedi poukázal na to, že podľa jeho názoru ide o bezdôvodnú žalobu, pretože právny nárok žalobcu zanikol tým, že žalovaný využil inštitút vzájomného započítania pohľadávok. Strany sporu si dohodli v zmluve podmienky výkonu prác v zmysle čl. III bod 1, čl. V bod 2, ako aj ďalších. Boli dojednané určité sankcie a žalobca chce spochybniť a vyhnúť sa akejkoľvek z nich za vlastné porušenie zmluvy, že si našiel nového zamestnávateľa, ako to vyplýva z jeho výpovede i z výpovede p. W. v inom konaní. Teda svojim postojom cielene a vedome porušil zmluvu. Žalobca si nesplnil ďalšiu povinnosť písomne ukončiť zmluvný vzťah tak, ako to bolo písomne dohodnuté medzi nimi. Žalobca vedel o nástupe do práce dňa 29.8.2016, o čom svedčí výpoveď jeho na pojednávaní dňa 13.09.2017, ako aj výpoveď svedka na tomto pojednávaní, kde vypovedal úplne inak, ako dňa 21.02.2018. Pán W. sa vyjadril, že prišli do americkej kasárne v Nemecku, odrobili asi dva týždne a odišli domov, pretože na výkon týchto prác potrebovali nejaké papiere. Zisťovali možnosti vybavenia A1, bolo to v období koniec júla a začiatok augusta 2016 a dňa 24.08.2016 bol zaslaný žalobcovi email, ktorý ako dôkaz predložil na pojednávaní, išlo o výkon týchto prác. Ďalším dôkazom vedomosti žalobcu o nastúpení do práce je to, že sám uvádza, že všetka komunikácia medzi stranami sporu prebiehala ústne, telefonicky, prípadne sms a žalobca tvrdí, že nevedel o termíne nástupu do práce a svojimi nepravdivými tvrdeniami zavádza súd. Napokon poukázal na to, že zmluvná pokuta je vystavená nie za škodu, ako sa mylne domnieva žalobca, ale za porušenie povinnosti dojednaných v čl. X ods. 2 ZoD. Žalobca si zrejme účelovo zamieňa zmluvnú pokutu s nárokom na náhrady škody, čo je úplne iný druh nároku. Faktúra č. 20160101 na sumu 4.200,- eur bola doručená žalobcovi dňa 29.11.2016, a to prostredníctvom neho. Pred doručením tejto faktúry žalovaný doručil ešte žalobcovi dňa 11.10.2016 odstúpenie od zmluvy a až následne si vyčíslil a uplatnil zmluvnú pokutu. Žalobca so žalovaným na základe písomne uzavretej zmluvy o dielo bol povinný správať sa nielen preventívne, ale aj zodpovedne voči svojmu zmluvnému partnerov, ak vedel, že dielo nedokončí podľa zmluvy, resp. nenastúpi na výkon ďalších prác. Z toho dôvodu žiadal, aby súd na porušenie týchto povinnosti prihliadol a návrh žalobcu zamietol.

12. Svedok H. W. uviedol, že konateľ žalovanej spoločnosti p. P. mu nedal nič vedieť pokiaľ ide o prácu a oni v tom čase ešte nemali žiadnu inú náhradnú prácu. Kedy naposledy spolu komunikovali, nevedel uviesť.

13. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je zákonný a dôvodný.

14. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ObZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

15. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

16. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

18. V zmysle § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len , objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 2) je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

19. Dňa 03.03.2016 v zmluve č. 0103/2016 v čl. VI zmluvy bod 1 si strany sporu dohodli cenu za vykonanie prác 13,- eur za 1 hodinu. V zmysle tejto dohody žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 5/2016 žalovanú istinu 2.860,- eur za 220 odpracovaných hodín v mesiaci 7/2016.

20. Žalovaný najskôr takto vyúčtovanú faktúru spochybňoval, poukazoval na formálne nedostatky tohto účtovného dokladu, chýbajúce podklady atď.. Neskôr v odpore proti platobnému rozkazu a v ďalších podaniach si uplatnil voči nároku žalobcu svoje nároky, a to nárok týkajúci sa zmluvnej pokuty. Túto si započítal vzájomne voči uplatnenej pohľadávke žalobcu a navrhol, aby súd toto započítanie akceptoval, pretože spĺňa všetky formálne náležitosti a keďže zmluvná pokuta žalovaného vyúčtovaná vo výške 4.200,- eur prevyšuje nárok žalobcu započítaním pohľadávka žalobcu zanikla vo vzťahu k žalovanému a žalovaný si neuplatňuje zvyšok ním vyúčtovanej zmluvnej pokuty len do výšky žalovanej sumy.

21. Teda týmto procesným úkonom žalovaný uznal pohľadávku žalobcu, pretože započítať možno len existujúce pohľadávky.

22. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

23. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

24. Pre právne posúdenie dojednanej zmluvnej pokuty sa v zmysle citovaného ustanovenia § 1 ods. 2 subsidiárne použijú predpisy občianskeho práva. Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady nesplnenia povinností zo strany dlžníka riadne a včas zabezpečenie záväzku (popri úrokoch z omeškania alebo poplatku z omeškania) aj špeciálnym zabezpečovacím prostriedkom vo forme dohody o zmluvnej pokute. Kým napr. pri úrokoch z omeškania, ktoré nastávajú priamo zo zákona a sú všeobecnej povahy, k vzniku zmluvnej pokuty je potrebný právny úkon. Dohoda o zmluvnej pokute je dohoda, ktorá ukladá dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi pokutu, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť resp. zmluvné povinnosti za podmienky ich presného vymedzenia a špecifikácie. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Pre priznanie zmluvnej pokuty je nevyhnutné, aby boli splnené obe podmienky, t. j. písomné dojednanie a určená, resp. určiteľná, jej výška. V predmetnom prípade bola zmluvná pokuta predmetom úpravy čl. X bod 2 písomne uzavretej zmluvy. Hoci sa jedná o formu sankcie smerujúcej proti dlžníkovi, musí byť aj ten vo vzťahu k jej dojednaniu

chránený tak, aby mal vedomosť, porušenie akých konkrétnych povinností bude viesť k nároku veriteľa na jej zaplatenie.

25. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že za nesporný možno považovať nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela za vykonané práce, keďže ich chce žalovaný vzájomne započítať. Relevantným zostalo v konaní zodpovedanie otázky, či a v akom rozsahu tento nárok žalobcu zanikol uplatnenou kompenzačnou námietkou. Ak má totiž žalovaný proti žalobcovi aj svoj vlastný kompenzabilný nárok, je oprávnený ho v spore uplatniť ako započítaciu námietku. Je oprávnený túto kompenzačnú námietku uplatniť vtedy, ak má existujúcu pohľadávku, ktorú možno jednostranne započítať proti žalobou uplatnenej pohľadávke podľa predpisov hmotného práva, teda v zmysle § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka alebo § 358 až § 363 Obchodného zákonníka. Započítanie pohľadávok je totiž jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku a z povahy veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. Pokiaľ žalovaný, ktorý inak nárok žalobcu nepopiera, vznesie v sporovom konaní kompenzačnú námietku, súd ju musí posúdiť podľa predpisov hmotného práva. Samotná kompenzačná námietka je hmotnoprávnou námietkou v zmysle § 152 CSP, ktorú zákon zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany (§ 149 . V súlade s § 124 ods. 2 je hmotnoprávny úkon strany voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom dozvedeli. Účinky započítania nastávajú v súlade s hmotným právom spätne ku dňu, kedy sa vzájomne započítané pohľadávky stretli. Keďže započítanie pohľadávky je právne účinné iba proti reálne existujúcej vzájomnej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu, musí sa súd pred definitívnym vyhodnotením účinkov započítania prednostne zaoberať dôvodnosťou pôvodnej žaloby. Žalovaný pritom môže účinne započítať akúkoľvek svoju pohľadávku, ak to nie je v rozpore s hmotným právom. Môže ísť o judikovanú pohľadávku, osobitne uznanú pohľadávku, pohľadávku, ktorá je predmetom iného súdneho konania a podobne.

26. Ak žalovaný v sporovom konaní účinne uplatnil svoju kompenzabilnú pohľadávku na započítanie proti pohľadávke žalobcu, dochádza tým k zániku oboch záväzkov v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú (§ 580 . Z procesného hľadiska tak platí, že námietka započítania zo strany žalovaného je možná v sporovom konaní, a takto sa aj z hľadiska prostriedkov procesnej obrany posudzuje.

27. Žalobca koncipoval v čl. X bod 2 ZoD porušenie zmluvnej povinnosti „v prípade, že sa nedodrží termín nástupu na výkon dohodnutom práce, alebo odíde zo staveniska bez písomného ukončenia tejto zmluvy, zhotoviteľ uhradí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 200,- eur. Za každý deň omeškania.“ (čl. 9). Povinnosťou žalovaného bolo pre platné uplatnenie tohto nároku voči žalobcovi preukázať porušenie tohto zmluvného dojednania. Žalovaný od podania odporu i v priebehu celého konania tvrdil, že žalobca nenastúpením do práce dňa 29.08.2016 porušil toto zmluvné dojednanie a žalovanému vznikol nárok domáhať sa voči nemu zmluvnej pokuty. Žalobca sa naopak bránil, že ho žalovaný nevyzval nijakým spôsobom na nástup a jediným písomným dôkazom mal byť email zo dňa 24.08.2016.

28. Žalovaný by bol úspešný v časti uplatnenej zmluvnej pokuty a jej kompenzácie s nárokom žalobcu len ak by jednoznačne a bez pochyby preukázal, že žalobcu vyzval na nástup do práce dňa 29.08.2016 a on si túto povinnosť nesplnil. Podľa názoru súdu žalovaný nepreukázal žiadnym hodnoverným spôsobom, aby žalobca bol porušil povinnosť nastúpiť do práce tak, ako to žalovaný tvrdí v uvedený deň. Nemožno súhlasiť s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného, že to dokazuje email zo dňa 24.08.2016, pretože v ňom je obsiahnutá iba požiadavka žalovaného na vybavenie si určitých formalít pre ďalší výkon prác, ale nie deň nástupu do práce. Za takýto dôkaz nemožno považovať ani výpoveď žalobcu, že si našiel novú prácu, ani výpoveď svedka W., ktorý pracovali u žalovaného skôr, potom prerušili práce, zase sa vrátili na ich výkon, ale v dôsledku nezhôd sa rozhodli z pracoviska odísť. Žalovaný v priebehu konania ani nijakým spôsobom nepreukázal, aby výška vyúčtovanej zmluvnej pokuty za 21 údajne omeškaných dní zodpovedala skutočnosti, že toľko trvalo zabezpečenie náhrady za nenastúpenie žalobcu do práce. Súd teda dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal vznik nároku na vyúčtovanie zmluvnej pokuty voči žalobcovi tým, že po výzve na nastúpenie do práce by bol žalobca do tejto práce nenastúpil a preto aj nárok žalovaného na kompenzáciu voči nároku žalobcu je podľa názoru súdu neopodstatnený a nemá žiadne právne účinky. Z toho dôvodu nároku žalobcu vyhovel.

29. Žalovaný listom zo dňa 10.10.2016 oznámil odstúpenie od zmluvy žalobcovi, ale dôvodom je opäť nenastúpenie do práce. Podľa názoru súdu však toto podanie nemá žiadne právne účinky, pretože bolo

učinené v čase, keď žalobca pracoval inde a žalovaný mal zabezpečenú náhradu a ani jedna zo strán sporu už nemala záujem na trvaní zmluvy.

30. Žalobca sa okrem istiny domáhal zaplatenia úroku z omeškania.

31. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

32. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

33. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

34. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,nariadenie“), namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

35. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá toto omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania. Úroky z omeškania neboli stranami sporu osobitne dojednané, preto má žalobca nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, resp. v ním uplatnenej výške, ak je táto nižšia ako zákonná. Žalobca má teda vo vzťahu k žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.860,- eur.

36. Podľa § 2 nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

37. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi v predmetnom konaní vznikli náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo forme administratívnych interných monitorovacích nákladov pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov, súd žalovaného zaviazal na ich náhradu žalobcovi v zákonom stanovenej výške 40,- eur.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol v spore v plnom rozsahu neúspešný, teda je povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 .

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . 1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.