Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-24C/26/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: New and Media Holding a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 47 256 281, zastúpenému advokátskou kanceláriou SCHWARZ advokáti s.r.o., so sídlom Podbrezovská 40, 831 06 Bratislava a advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobným návrhom podaným na súd dňa 29.1.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému ako obchodnej spoločnosti, podnikajúcej v mediálnej oblasti a vydavateľovi tlačových médií a prevádzkovateľovi internetových portálov, mimo iných aj www.aktualne.sk <http://www.aktualne.sk> a www.pluska.sk <http://www.pluska.sk>, povinnosť na úvodnej strane internetového portálu www.aktualne.sk <http://www.aktualne.sk> a na úvodnej strane internetového portálu www.pluska.sk <http://www.pluska.sk> zverejniť po dobu troch dní ospravedlnenie v nasledovnom znení: „Redakcia aktualne.sk a pluska.sk sa týmto ospravedlňuje Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., za uverejnené výroky v článku zo dňa 10.11.2015 pod názvom EXKLUZÍVNE: Foraiovi pomáhala so zmluvami, dnes sedí v predstavenstve poisťovne, v článku zo dňa 10.11.2015 pod názvom Záhadná žena v pozadí Foraiových zmlúv: Dnes má teplé miestečko a v článku zo dňa 11.11.2015 pod názvom Fico aj Čislák pri pokračovaní kauzy Forai už nemajú čo povedať, nakoľko uverejnené informácie sa nezakladajú na pravde.“ Súčasne sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť závadný stav tak, že z internetových portálov www.aktualne.sk <http://www.aktualne.sk> a www.pluska.sk <http:// www.pluska.sk> odstráni článok zo dňa 10.11.2015 s názvom „EXKLUZÍVNE: Foraiovi pomáhala so zmluvami, dnes sedí v predstavenstve poisťovne“, článok zo dňa 10.11.2015 s názvom „Záhadná žena v pozadí Foraiových zmlúv: Dnes má teplé miestečko“ a článok zo dňa 11.11.2015 s názvom „Fico aj Čislák pri pokračovaní kauzy Forai už nemajú čo povedať“, vrátane diskusií k týmto článkom. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 10.11.2015 žalovaný na ním prevádzkovanom spravodajskom portáli www.aktualne.sk <http://www.aktualne.sk> uverejnil článok s názvom „EXKLUZÍVNE: Foraiovi pomáhala so zmluvami, dnes sedí v predstavenstve poisťovne“, v ktorom sa okrem iného uvádza, že „dohliadala na všetky škandalózne zmluvy, dnes sedí vo vedení... vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni je možné všetko... ide o vedúcu sekretariátu generálneho riaditeľa Vieroslavu Králičkovú... jej rukami mali prechádzať všetky zmluvy... či už sa jedná o zmluvy s tetou Ankou alebo zmluvu, na základe ktorej poisťovňa pripravuje podozrivé sťahovanie... práve Králičková mala tvoriť dodatky s firmami Foraiovej

tety... väčšina dodatkov s tetou Ankou bolo antedatovaných do obdobia, keď Forai viedol krajskú pobočku poisťovne v Košiciach... poisťovňa tak údajne platila Foraiovej tete za fingovanú zdravotnú starostlivosť spätne... Králičková mala o všetkom vedieť a podieľať sa na tom.“ Dňa 10.11.2015 žalovaný na ním prevádzkovanom spravodajskom portáli www.pluska.sk uverejnil článok s názvom „Záhadná žena v pozadí Foraiových zmlúv: Dnes má teplé miestečko“, v ktorom sa uvádza, že „škandalózne zmluvy exriaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcela Foraia mala pod palcom jedna osoba, dnes sa teší pohodlnému miestu v predstavenstve poisťovne... Vieroslava Králičková, to je meno ženy, ktorej rukami prešli škandalózne zmluvy počas vedenia Marcela Foraia... po Foraiovom odchode sa stala v októbri tohto roku nečakane členkou predstavenstva VšZP... práve ona mala tvoriť kontroverzné dodatky k zmluvám s firmami Foraiovej tety Anky, pre ktoré musel samotný Forai odstúpiť z postu riaditeľa.“ Dňa 11.11.2015 žalovaný na ním prevádzkovanom spravodajskom portáli www.aktualne.sk <http://www.aktualne.sk> uverejnil článok s názvom „Fico aj Čislák pri pokračovaní kauzy Forai už nemajú čo povedať“, v ktorom sa uvádza, že „osoba, ktorá vedela o všetkých škandalóznych zmluvách VšZP, vláde Roberta Fica v predstavenstve poisťovne zrejme neprekáža. Ide o vedúcu sekretariátu generálneho riaditeľa Vieroslavu Králičkovú, ktorá pôsobila počas vedenia Marcela Foraia ako šéfka právneho odboru. Jej rukami teda prechádzali všetky zmluvy či dodatky z jeho dielne. Po jeho odchode postúpila do predstavenstva štátnej poisťovne. Čislák sa teda nevyjadril ani k tomu, či mu človek, ktorý sa mal možnosť vyjadrovať k škandalóznym zmluvám s tetou Ankou, ale aj k iným kontaktom v predstavenstve štátnej poisťovne neprekáža.“ Žalobca považoval predmetné články za klamlivé a napísané spôsobom, ktorý poškodzuje jeho dobrú povesť, články vykresľujú žalobcu aj vedenie spoločnosti žalobcu, osobitne jednu členku štatutárneho orgánu žalobcu, ako nedôveryhodnú a konajúcu protizákonne. Nepravdivé tvrdenia v predmetných článkoch výrazným spôsobom znížili dôveryhodnosť žalobcu ako inštitúcie celoštátneho významu a sú spôsobilé poškodiť dobrú povesť žalobcu ako najväčšej zdravotnej poisťovne v Slovenskej republike, ktorá sa pravidelne ročne uchádza o dôveru minimálne 3,3 milióna poistencov. Tvrdenia o akýchkoľvek antedatovaných zmluvách sú nepravdivé, žalobca všetky zmluvy uzatváral transparentne a v súlade s platným právnym stavom. Od 1.1.2011 je zákonná povinnosť zverejňovania zmlúv, pričom povinnosť zverejňovať zmluvy s poskytovaním zdravotnej starostlivosti platí od 1.8.2011. Od 1.8.2011 do 31.12.2011 sa zmluvy a dodatky s poskytovaním zdravotnej starostlivosti zverejňovali v centrálnom registri zmlúv a od 1.1.2012 sa zverejňovala v centrálnom registri zmlúv len informácia. Od 1.11.2011 sa zverejňujú zmluvy s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na webovom sídle príslušnej zdravotnej poisťovne, a to do 30 dní odo dňa ich uzavretia. Predsedom predstavenstva žalobcu a generálnym riaditeľom bol Ing. Marcel Forai, MPH od 20.4.2012 do 23.9.2015, dôkazom o tom, že zmluvy neboli počas uvedenej doby antedatované je v centrálnom registri zmlúv a webovej stránke žalobcu. Postup uzatvárania zmlúv a dodatkov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti upravuje u žalobcu interná norma - Metodický pokyn č. 27/6/2010 Uzatváranie zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Žalovaný v predmetných článkoch uvádza pojem „škandalózne zmluvy“, pričom pravdepodobne myslí medializované zmluvy so spoločnosťami, v ktorých figurovala príbuzná bývalého predsedu predstavenstva žalobcu Ing. Marcela Foraia, MHP, hoci žalovaný nemá o predmetných zmluvách relevantné informácie, ide o zmluvy so spoločnosťami WELIX s.r.o., MEDICAL CASSOVIA s.r.o., BRAVIA s.r.o., BRILANCE s.r.o., MEDICAL PARTNERS s.r.o.. Zo zoznamu predložených zmlúv je zrejmé, že všetky zmluvy a dodatky boli uzavreté na základe objektívnych skutočností, u všetkých bol dodržaný postup ich schvaľovania, vrátane odporúčaní príslušných komisií a rozhodnutí orgánov žalobcu, čo dokazuje objektívnosť postupu žalobcu. Žalovaný nemá relevantné vedomosti o procese tvorby zmlúv v spoločnosti žalobcu, napriek tomu tvrdí, že členka súčasného predstavenstva JUDr. Králičková mala tvoriť dodatky so spoločnosťami, kvôli ktorým musel z funkcie odstúpiť bývalý predseda predstavenstva. Toto tvrdenie je absolútne lživé, nepravdivé a vymyslené. JUDr. Králičková pôsobila ako vedúca právneho odboru generálneho riaditeľa od novembra 2005 do marca 2015, právny odbor sa na tvorbe vzorových zmlúv a dodatkov len podieľal vecný obsah konkrétnych zmlúv a dodatkov je v kompetencii iných príslušných odborných útvarov a odbor právny sa ku konkrétnym zmluvám a dodatkom, uzatvoreným s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti vôbec nevyjadruje, o čom svedčí aj ustanovenie bodu 12.4 v spojení s prílohou č. 4 Organizačného poriadku VšZP, podľa ktorého prípravu vzorov zmlúv, dodatkov a platobných podmienok ako aj samotné uzatváranie zmlúv spadá do kompetencie odboru nákupu zdravotnej starostlivosti. Články bez akýchkoľvek dôkazov napádajú najvyššie vedenie spoločnosti žalobcu a kriminalizujú vykonávanie jednej zo základných činností žalobcu, akým je uzatváranie zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Široká verejnosť, to sú poistenci, klienti žalobcu, ktorých má žalobca podľa aktuálneho stavu k septembru 2015 v počte 3286724, v ich prípade je konanie žalovaného spôsobilé negatívne vplývať na výber zdravotnej poisťovne a môže mať za následok ich

odchod do iných zdravotných poisťovní. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti môžu mať pocit krivdy, diskriminácie a nerovného zaobchádzania, ktorý môžu nadobudnúť po prečítaní predmetných článkov. U platiteľov poistného, teda zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov taktiež vzniká nedôvera voči žalobcovi, nakoľko na základe predmetných článkov môžu nadobudnúť dojem, že žalobca s odvedeným poistným hospodári netransparentne, že prijaté poistné nevynakladá v záujem poistencov žalobcu. Tvrdenia, že „Poisťovňa tak údajne platila Foraiovej tete za fingovanú zdravotnú starostlivosť spätne a Králičková mala o všetkom vedieť a podieľať sa na tom“ sú lživé, vymyslené a nepravdivé, kriminalizujú žalobcu, konkrétne člena jeho štatutárneho orgánu a vykresľujú ho ako neetického, uchyľujúceho sa k podvodnému konaniu, konajúceho v prospech tretích osôb a nie žalobcu. Žalobca na preukázanie tvrdení uvádzaných v žalobe predložil nasledovné listinné dôkazy procesného útoku: predmetné články, zmluvy zverejnené na internetových stránkach www.crz.gov.sk <http://www.crz.gov.sk> a www.vszp.sk <http://www.vszp.sk>, Metodický pokyn č. 27/6/2010, zoznamy zmlúv a dodatkov, protokoly o kontrole č. 14610536 a 15610005, emailovú komunikáciu medzi žalobcom a Martinou Tvardzíkovou Ruttkayovou, Organizačný poriadok VšZP, emailovú žiadosť žalobcu o uverejnenie reakcie zo dňa 10.11.2015.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení oznámil, že neuznáva nároky uplatňované žalobcom, žalobu považuje za neopodstatnenú. Žalovaný uviedol, že predmetné články sa týkajú predovšetkým JUDr. Vieroslavy Králičkovej, ktorá je v súčasnosti členkou predstavenstva VšZP, a to v súvislosti s medializovanou kauzou „zmlúv s tetou Ankou“, ktorá kauza bola v čase zverejnenia článkov predmetom verejného záujmu, nakoľko sa venovala otázke nehospodárneho nakladania s verejnými financiami, na základe čoho bol daný legitímny záujem informovania verejnosti o tejto téme. Žalovaný poukázal na to, že vo vzťahu k výrokom týkajúcim sa JUDr. Vieroslavy Králičkovej nie je žalobca aktívne legitimovanou osobou, keďže sa výroky týkajú p. Králičkovej ako fyzickej osoby. V zmysle judikatúry NS SR zásah do dobrej povesti právnickej osoby môže predstavovať neoprávnené alebo nesprávne tvrdenie, rovnako aj pravdivé vyhlásenie, vždy však musí ísť o zásah takej intenzity, ktorý už nie je možné v demokratickej spoločnosti tolerovať. Podobne ako subjekty verejného záujmu, aj právnické osoby verejného práva alebo právnické osoby s majetkovou účasťou štátu či inej verejnoprávnej korporácie, by mali strpieť vyššiu mieru kritiky ako bežné právnické osoby súkromného práva (rozhodnutie NS SR sp.zn. 4 Cdo 212/2007). NS SR v uvedenom rozhodnutí tiež konštatoval, že pri strete dvoch základných práv, a to práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu prejavu, treba zohľadniť, že sloboda prejavu predstavuje jeden z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti a jednu z hlavných podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca a preto sa vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky priaznivo prijímané či považované za neškodné alebo za bezvýznamné, ale aj na tie, ktoré zraňujú, šokujú alebo znepokojujú, a aj nadnesené a zveličujúce názory, a že fyzické i právnické osoby majú v rámci slobody prejavu právo verejne vyslovovať svoje názory na hospodárenie obchodnej spoločnosti, v ktorej má účasť aj štát. Obdobne konštatoval taktiež Európsky súd pre Ľudské práva (ESĽP), ktorý uviedol, že každý názor, stanovisko či kritika je vzhľadom na význam slobody prejavu podľa č. 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako jedného z pilierov každej demokratickej spoločnosti zásadne prípustnou záležitosťou a v každom konkrétnom prípade je vždy potrebné skúmať intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na ochranu dobrej povesti, a to v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv a ich ochrany. Takýto zásah je daný len vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. Ďalej sa ESĽS vyjadril, že úlohou tlače je šíriť informácie a myšlienky o otázkach všeobecného záujmu, novinárska sloboda taktiež zahŕňa možnosť použitia určitej miery preháňania, či dokonca provokácie. Žalovaný v zmysle uvedeného realizoval právo na slobodu prejavu plne v súlade s čl. 26 Ústavy SR. Napadnutými článkami iba informoval verejnosť o aktuálnej celospoločenskej téme, týkajúcej sa nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami. Navyše sa články týkali právnickej osoby verejného práva, ktorá musí v zmysle vyššie uvedenej judikatúry strpieť vyššiu mieru kritiky, nehovoriac o legitímnom záujme verejnosti byť informovaná o nakladaní s verejnými financiami. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý tvrdil, že predmetné články poškodzujú dobrú povesť žalobcu a nestotožnil sa ani s ďalšími vyjadreniami žalobcu, že považuje za neprípustné, aby bolo žalovaným ústavné právo slobody prejavu a práva na informácie zneužívané na kriminalizovanie inštitúcií, verejných činiteľov a na traumatizovanie verejnosti. Povinnosťou žalobcu je strpieť vyššiu mieru verejného záujmu a kritiky, a to na základe faktu, že žalobca je inštitúciou celoštátneho významu - verejná zdravotná poisťovňa, ktorá nakladá s verejnými prostriedkami, pričom tento fakt sám o sebe zakladá legitímny záujem verejnosti na jeho kontrole. K napádaným výrokom žalovaný uviedol, že tieto predstavujú hodnotiace úsudky a nie skutkové tvrdenia, autorka článkov podľa použitých slovných spojení neformuluje skutkové tvrdenia. Hodnotiaci úsudok

vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných kritérií. Naopak, skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná (uznesenie NS SR sp.zn. 4 Cdo 149/2009). Podľa záverov judikatúry ESĽS treba starostlivo rozlišovať medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami, kým existencia faktov môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich úsudkov dokazovaniu nepodlieha. Žalobcom napádané výroky boli použité plne v súlade s požiadavkou oprávnenej kritiky, nakoľko sa venovali otázke pomerov vo verejnom zdravotnom poisťovníctve a taktiež otázke nakladania s verejnými financiami. Kritika pomerov vo verejnom zdravotnom poisťovníctve, vrátane kritiky nakladania s verejnými zdrojmi, je témou legitímneho záujmu verejnosti. Žalovaný predložil ako listinné dôkazy procesnej obrany mediálne zdroje - články zaoberajúce sa v iných médiách danou problematikou tzv. „Foraiových zmlúv“.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 49C 104/2016 bolo zistené, že JUDr. Vieroslava Králičková si ako fyzická osoba uplatňuje voči žalobcovi v žalobe na ochranu osobnosti rovnaký nárok ako žalobca v predmetnom konaní.

5. Podľa informácií Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou počet poistencov VšZP k 30.9.2015 bol 3257137, k 30.9.2016 bol 3256835, teda úbytok predstavoval 8663 poistencov.

6. Svedkyňa JUDr. Vieroslava Králičková popísala štýl, akým sa robila tvorba predmetných zmlúv, v prípade zmlúv na nákup zdravotnej starostlivosti právny odbor vytvorí vzory zmlúv a nastaví text, potom sekcia nákupu sama dáva vecnú stránku zmluvy, teda uvedie poskytovateľa, cenu a podobne. Dodatky ku zmluvám Foraiovej tety nerobil právny odbor, tento nemá nič s poskytovateľom, neprichádza do styku s tým, ako sa zmluvy napĺňajú. Žiadne antedatovanie zmlúv nebolo, zmluvy aj dodatky sa od roku 2011 zverejňujú na centrálnom registri zmlúv aj na webe poisťovne. Nemohlo ísť o fingovanú zdravotnú starostlivosť, všetci poskytovatelia môžu zmluvu uzavrieť až potom, čo majú rozhodnutie VÚC, musia mať splnené určité predpoklady. Ako osoba nikdy nemala nič spoločné s týmito zmluvami, nemala možnosť pracovať so zmluvami, vyplnené zmluvy na právne oddelenie neprišli. V čase keď pracovala ako vedúca právneho odboru generálneho riaditeľstva žalobcu (november 2005 až marec 2015) mala ako náplň práce metodickú a kontrolnú činnosť právnikov na krajských pobočkách a regresné náhrady, spoluprácu na legislatívnej činnosti týkajúcej sa zdravotnej problematiky. Mala všeobecný prístup do interného systému o nahrávaní zmlúv, ale do systému nevstupovala. Zodpovednosť za naplnenie zmlúv, teda uvedenie poskytovateľa, objemu, ceny, podpisu zmluvy, mali príslušné sekcie zdravotnej starostlivosti alebo krajské pobočky.

7. Svedkyňa Mgr. Martina Tvardzíková Ruttkayová, autorka napadnutých článkov zverejnených na internete, uviedla, že čerpala zo svojich zdrojov, išlo o fyzické osoby, informácie skladala postupne, tému riešia polícia, SIS a ďalšie orgány, cez ktoré si overovala pravosť informácií, tiež si pravosť overovala cez ľudí pracujúcich v poisťovni, poslala aj oficiálne otázky na poisťovňu, ktorá ich zodpovedala. Pani Králičkovú ani p. Foraia osobne nekontaktovala, informácie mala overené z viacerých zdrojov, chodila na stretnutia s pracovníkmi žalobcu, policajtami a ďalšími osobami, tú vec monitorovali všade, na vláde, rôznych orgánoch, p. Forai bol rozpracovaný všetkými zložkami, nakoniec musel vo funkcii skončiť. Články písala sama, zmluvy určite čítala, podstatou však nie je obsah zmlúv, ale to, že tieto zmluvy vôbec vznikli a boli podpísané. Informáciu, že žalobca platil za fingovanú zdravotnú starostlivosť spätne jej poskytli zdroje, písali o tom aj iné médiá. Ako novinárka pracuje 13 rokov, venuje sa politike, korupcii, trestným veciam, kauzám ako boli VšZP. Na napísanie daných článkov ju motivovali informácie o tom, ako štátna poisťovňa pracuje s peniazmi daňovým poplatníkov, myslí si, že je povinnosťou novinárov tieto veci kontrolovať a písať o nich.

8. Rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 5.8.2016, č.k. 911/00015/2016/R, právoplatným dňa 8.8.2016, predseda úradu uložil VšZP pokutu vo výške 15.000,- € za porušenie povinnosti pri uzatváraní zmlúv a dodatkov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti WELIX s.r.o., MEDICAL CASSOVIA s.r.o., BRAVIA s.r.o., BRILANCE s.r.o., ENDOTOP s.r.o., a to z nasledovných dôvodov: 1./ účastník konania porušil povinnosť ustanovenú v §3 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z. tým, že v období od septembra 2013 do júna 2015 nevykonával efektívne vnútornú kontrolu dodržiavania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných aktov

riadenia, upravujúcich postup pri uzatváraní zmlúv a kontrolu svojej činnosti, čím udržiaval protiprávny stav, 2./ účastník konania porušil povinnosť ustanovenú v §6 ods. 1 písm. j/ v spojení s §9 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. tým, že v období od septembra 2013 do júna 2015 nevykonal u kontrolovaných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti žiadnu kontrolu so zameraním na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

9. Rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 25.8.2016, č.k. NZ 920/00004/2016/R, právoplatným dňa 30.8.2016, predseda úradu uložil VšZP pokutu vo výške 75.000,- € za porušenie povinnosti pri uzatváraní zmlúv a dodatkov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti CPKSB s.r.o., so sídlom Štefánikova 992/45, Spišská Belá, a to z nasledovných dôvodov: 1./ účastník konania porušil povinnosť ustanovenú v §15 ods. 1 písm. e/ zákona č. 576/2004 Z.z.o zdravotnej starostlivosti tým, že v období od septembra 2013 do júna 2015 na základe Dodatku č. 1 z 28.7.2011 k Zmluve č. 47OPLK000311 zo dňa 30.6.2011 neúčelne, neefektívne a nehospodárne vynakladal finančné prostriedky verejného zdravotného poistenia na úhradu výkonu, ktorý nebol zaradený v zozname zdravotníckych výkonov, vydanom Ministerstvom zdravotníctva SR, 2./ účastník konania porušil povinnosť ustanovenú v §6 ods. 1 písm. h/ zákona č. 581/2004 Z.z. v spojení s §42 ods. 5 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že v období od septembra 2013 do mája 2015 uhrádzal CPKSB z finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia zdravotný výkon, ktorý nie je uvedený v zozname zdravotníckych výkonov indikovaných pri jednotlivých chorobách, bez predchádzajúceho súhlas revízneho lekára účastníka konania, 3./ účastník konania porušil povinnosť ustanovenú v §3 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z. tým, že v období od septembra 2013 do mája 2015 nevykonával efektívne vnútornú kontrolu dodržiavania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných aktov riadenia upravujúcich postup pri uzatváraní zmlúv a kontrolu svojej činnosti, čím udržiaval protiprávny stav, 4./ účastník konania porušil povinnosť ustanovenú v §6 ods. 1 písm. j/ v spojení s §9 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. tým, že v období od septembra 2013 do mája 2015 nevykonal u CPKSB žiadnu kontrolu so zameraním na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, rozsah a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti a dodržiavanie zmluvy.

10. Súd po vykonaní a zhodnotení dokazovania dospel k nasledovnému právnemu záveru:

11. Podľa §19b ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení.

12. Podľa §19b ods. 2 pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

13. Podľa §19b ods. 3 odsek dva platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

14. Právnická osoba má možnosť domáhať sa ochrany dobrej povesti v prípade, že do dobrej povesti danej právnickej osoby niekto neoprávnene zasiahne, pričom podmienkou tejto ochrany je, že právnická osoba požívala v čase zásahu „dobrú povesť“, pod povesťou pritom treba rozumieť všeobecne vytvorený názor na činnosť danej právnickej osoby, osobami, ktoré s právnickou osobou prišli do priameho alebo nepriameho kontaktu. Samotné posúdenie dobrej povesti právnickej osoby je pritom treba posudzovať v správaní tejto osoby vo vzťahoch tvoriacich predmet jej činnosti. Pre posudzovanie dobrej povesti platí, že každá právnická osoba má dobrú povesť, ide o vyvratiteľnú domnienku, pričom dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že právnická osoba nemá dobrú povesť, zaťažuje osobu, ktorá do povesti danej právnickej osoby zasiahla, musí sa teda preukázať, že uskutočnený zásah spočívajúci v negatívnom tvrdení, je pravdivý. Ku vzniku občianskoprávnych sankcií za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie konkrétneho zásahu voči dobrej povesti právnickej osoby, tento zásah musí byť neoprávnený a musí existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou (nezákonnosťou) zásahu. Fyzická alebo právnická osoba môže byť zodpovedná za zásah do dobrej povesti právnickej osoby len vtedy, ak

tento neoprávnený zásah skutočne tiež vyvolala, resp. spôsobila. Povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno o príčinnej súvislosti zaťažuje dotknutú právnickú osobu.

15. Dobrá povesť právnickej osoby patrí k niekoľkým osobným právam, ktoré sa právnickým osobám priznávajú, v súlade so všeobecne uznávanou prezumpciou poctivosti konania subjektov práva sa predpokladá, že právnická osoba má dobrú povesť do tej doby, kým nie je vykonaný úspešne dôkaz opaku, teda hodnotí sa aj neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Občiansky zákonník chráni dobrú povesť právnickej osoby pred neoprávneným zásahom, ide predovšetkým o ochranu pred šírením rôznych nepravdivých informácií o konkrétnej právnickej osobe. Ochrana môže byť realizovaná najmä tak, že zásahom dotknutá právnická osoba sa môže na súde domáhať, aby sa od neoprávnených zásahov upustilo a bol odstránený závadný stav. U difamujúcich skutkových tvrdení je dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť zásahu spravidla skutočnosť, že takéto tvrdenia sú pravdivé, pričom pravdivosť tvrdení musí preukázať jeho pôvodca (dôkaz pravdy).

16. Slobodu prejavu a právo na informácie treba vždy posudzovať v súvislosti s právami ostatných subjektov, v danom prípade s právom na ochranu dobrého mena žalobcu, podľa všeobecne uznávanej zásady, že sloboda slova nie je inštitútom bezbrehým. Samotné uverejnenie nepravdivého údaja, dotýkajúceho sa dobrej povesti právnickej osoby, zakladá spravidla neoprávnený zásah do dobrej povesti, avšak každé zverejnenie nepravdivých údajov nemusí automaticky znamenať takýto zásah. Takýto zásah je daný len vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu takej miery, ktorá sa už v demokratickej spoločnosti tolerovať nedá (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 32 Odo 1159/2004). Pritom je nutné rešpektovať zrejmé špecifiká periodickej tlače, prípadne informácie zverejnené na webovej stránke periodika, určené pre informovanie najširšej verejnosti. Tlač, pokiaľ prispieva k verejnej diskusii o záležitostiach legitímneho záujmu, by mala mať bežné právo spoliehať sa na obsah oficiálnych správ, lebo inak by mohla byť podkopaná životne dôležitá úloha „strážneho psa“, ktorú tlač v demokratickej spoločnosti zohráva. V rozhodovacej činnosti súdov platí, že pri hodnotení konkrétneho výroku je potrebné v prvom rade rozlíšiť, či ide o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok, pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z uvedených kategórií sa líšia. Prezumpciou dovolenia kritiky je chránený iba hodnotiaci úsudok, nie tvrdenie faktov. V rozhodovacej súdnej praxi sa ustálilo, že všeobecným pravidlom odvodeným z európskej judikatúry je, že ak chce ktokoľvek zverejniť o inej osobe informáciu difamačného charakteru, nemožno jeho konanie považovať za rozumné či legitímne, pokiaľ nepreukáže, že mal rozumné dôvody pre spoliehanie sa na pravdivosť informácie, ktorú šíril a ďalej ak preukáže, že podnikol riadne dostupné kroky na overenie pravdivosti takejto informácie.

17. Právnu úpravu práva na informácie zakotvuje SR, ktorá v čl. 26 ods. 1 uvádza, že sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené, v ods. 2 uvádza, že každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu, v ods. 4 uvádza, že slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Listina základných práv a slobôd v druhej hlave, čl. 17 upravuje právo na slobodu prejavu a právo na informácie. V článku 17 ods. 2 Listiny je zabezpečené právo na vyjadrenie svojho názoru obdobne ako v Dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd, podľa ods. 4 je možné obmedziť slobodu prejavu a právo na informácie zákonom vtedy, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné aj pre ochranu práv a slobôd druhých. Podmienky, za ktorých možno obmedziť právo slobody prejavu formuluje čl. 10 ods. 2 Dohovoru, kde sa, okrem iného uvádza, že výkon slobôd môže podliehať obmedzeniam alebo sankciám, stanovených zákonom, nevyhnutných v demokratickej spoločnosti v záujme ochrany povesti alebo práv iných, zachovaniu autority a nestrannosti súdnej moci.

18. Pri hodnotení oprávnenosti predmetnej žaloby súd prijal a stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že vo vzťahu k napadnutým výrokom, nachádzajúcim sa v predmetných článkoch, týkajúcich sa JUDr. Vieroslavy Králičkovej, pričom ide o z hľadiska množstva o najpodstatnejšiu časť výrokov, nie je žalobca aktívne právne legitimovaný na podanie žaloby na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, nakoľko sa výroky týkajú p. Králičkovej ako osoby fyzickej, ktorá sa môže domáhať ochrany svojich osobnostných práv samostatnou žalobou, čo p. Králičková aj urobila, konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 49C 104/2016. Napriek uvedenému súd poukazuje na to, že v predmetných článkoch sa vo vzťahu k p. Králičkovej uvádzajú prevažne hodnotiace úsudky, o čom svedčia použité jazykové prostriedky v konkrétnych vetách. V článku s názvom „EXKLUZÍVNE: Foraiovi pomáhala so

zmluvami, dnes sedí v predstavenstve poisťovne“, zverejnenom 10.11.2015, autorka článku okrem iného uvádza: ... mali prechádzať jej rukami..., ...mala tvoriť kontroverzné dodatky s firmami Foraiovej tety..., ... Králičková mala o všetkom vedieť..., z čoho jednoznačne vyplýva, že ide o hodnotiace úsudky autorky články, podliehajúce ochrane prezumpcie dovolenia kritiky. Rovnako za hodnotiaci úsudok súd vyhodnotil výrok uvedený v článku s názvom „Záhadná žena v pozadí Foraiových zmlúv: Dnes má teplé miestečko“, zverejnenom dňa 10.11.2015 na žalovaným prevádzkovanom spravodajskom portáli www.pluska.sk, ...mala tvoriť kontroverzné dodatky ku zmluvám..., všetky uvedené výroky sa týkali výlučne osoby p. Králičkovej a ide o vyjadrenie subjektívneho názoru autorky článkov, zaujímajúcej k daným faktom určitý postoj na základe vlastných kritérií. Hodnotiacim úsudkom je aj napadnutý výrok, týkajúci sa priamo žalobcu, uvedený v článku zverejnenom 11.11.2015 s názvom „Fico aj Čislák pri pokračovaní kauzy Forai už nemajú čo povedať“, v ktorom sa uvádza ... poisťovňa tak údajne platila Foraiovej tete za fingovanú zdravotnú starostlivosť spätne..., nakoľko obsahuje slovo „údajne“, čiže ide jednoznačne o vyjadrenie subjektívneho názoru autorky článku na danú problematiku.

19. Pokiaľ ide o zostávajúce napadnuté výroky, súd dospel k záveru, že tieto nepresiahli prípustnú intenzitu takej miery, ktorá sa v demokratickej spoločnosti nedá tolerovať. Žalobca je právnickou osobou nakladajúcou s finančnými prostriedkami svojich poistencov, jeho činnosť musí byť sledovaná nielen samotnými poistencami, ale aj médiami, ktoré v súlade s ústavným právom slobody tlače, informujú širokú verejnosť o legitímnych témach, v danom prípade o pomeroch vo verejnom zdravotnom poisťovníctve a otázkach nakladania s verejnými financiami. Žalobca ako inštitúcia verejného charakteru, právnická osoba verejného práva, musí strpieť vyššiu mieru kritiky ako bežné právnické osoby súkromného práva, výroky zverejnené žalovaným súd vyhodnotil ako primerane kritické vzhľadom na postavenie žalobcu v spoločnosti, ktorý je najväčšou zdravotníckou poisťovňou v Slovenskej republike. Žalobcom prezentovaný následok predmetných článkov, spočívajúci v poklese počtu poistencov, súd neprijal, samotný pokles vzhľadom na celkový počet poistencov žalobcu bol veľmi nízky a tiež medializované kauzy žalobcu v iných médiách mohli spôsobiť úbytok poistencov, príčinnú súvislosť medzi predmetnými článkami a poklesom počtu poistencov žalobca nepreukázal, dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. V neposlednom rade súd zobral do úvahy aj rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 5.8.2016, č.k. 911/00015/2016/R, právoplatným dňa 8.8.2016 a zo dňa 25.8.2016, č.k. NZ 920/00004/2016/R, právoplatným dňa 30.8.2016, ktorými úrad uložil žalobcovi pokuty vo výške 15.000,-€ a 75.000,-€ za porušenie povinnosti pri uzatváraní zmlúv a dodatkov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti WELIX s.r.o., MEDICAL CASSOVIA s.r.o., BRAVIA s.r.o., BRILANCE s.r.o., ENDOTOP s.r.o., CPKSB s.r.o., teda zmlúv tvoriacich predmet záujmu napadnutých článkov, zverejnených na internetových spravodajských portáloch žalovaného. V kontexte uvedeného mal súd preukázané, že pri uzatváraní týchto zmlúv a dodatkov bol porušený zákon zo strany žalobcu a preto kritika uvedená v predmetných článkoch bola prípustná, primeraná a žalobca nemá oprávnený nárok domáhať sa ospravedlnenia a odstránenia ním tvrdeného závadného stavu.

20. V demokratickej spoločnosti má sloboda prejavu nezastupiteľný význam, spočívajúci v šírení informácií a myšlienok o otázkach verejného záujmu, uvedená úloha médií sa spája s právom verejnosti informácie a myšlienky prijímať. Súd uznáva významnú úlohu prináležiacu tlači, najmä v prípadoch verejného záujmu, ktorými kauzy okolo zmlúv s tetou Ankou a p. Foraia jednoznačne boli, nakoľko išlo o legitímne témy verejného záujmu, týkajúce sa právnickej osoby verejného práva, ktorá je povinná zniesť vyššiu mieru kritiky ako bežné súkromné právnické osoby.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.

V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o exekučný výkon súdneho rozhodnutia.