Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csp-8-2017.pdf
PDF · 103.23 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci žalobcu: O. S., K.. XX.XX.XXXX, O. R. XX, XXX XX I. O., právne zastúpený: JUDr. Ján Falis, advokát so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 630,34 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 680,34 Eur spolu s 8% s ročným úrokom z omeškania zo sumy 680,34 Eur od 20.04.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 20.04.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 680,34 € s úrokom z omeškania 8 % ročne z tejto sumy od 20.04.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dve zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dňa 07.12.2010 a č. XXXXXXXXX dňa 10.12.2010. Na základe prvej zmluvy žalovaný ako podnikateľ žalobcovi poskytol prvý úver vo výške 1 400,-€, ktorý splatil s navýšením 210,-€ a druhý úver v sume 350,-€, ktorý splatil s navýšením o 470,34 €. Predmetné zmluvy o úveroch neobsahujú údaje podľa § 9 ods. 2 písm. a/, f/, i/, j/, y/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok sankciu podľa § 11 ods. 1 písm. a/, že poskytnuté úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov, v dôsledku čoho sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil o sumu 680,34 € (z prvej zmluvy o sumu 210,-€ a z druhej zmluvy o sumu 470,34 €).
3. Žalobca za obidve zmluvy o úvere mal zaplatiť odplatu, ktorá je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a túto je potrebné vyhodnotiť ako neplatný právny úkon v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením peňažného dlhu, žalobca požaduje aj príslušný úrok z omeškania odo dňa počiatku omeškania, t.j. od uplynutia posledného dňa na dobrovoľné vrátenie peňažného dlhu uvedeného v písomnej výzve zo dňa 13.04.2017.
4. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 25Csp/8/2017-20 zo dňa 25.04.2017, proti ktorému žalovaný podal odpor. Súd preto zrušil platobný rozkaz uznesením č.k. 25Csp/8/2017-37 zo dňa 09.06.2017.
5. Žalovaný v odpore uviedol, že pokiaľ žalobca nemienil použiť peňažné finančné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.12.2010 v žiadosti
o úver žalobca vyhlásil, že finančné prostriedky použije na výkon zamestnania, také isté vyhlásenie žalobca uviedol aj v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.12.2010. Nakoľko žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v plnom rozsahu.
6. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nariadené na deň 21.03.2018 riadne a včas dostavil, právny zástupca žalovaného bol na pojednávanie riadne predvolaný, podaním zo dňa 15.03.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal súd, aby konal v jeho neprítomnosti s tým, že trvá na svojich písomných podaniach. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
7. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, s obsahom predložených listinných dôkazov, výsluchom právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav:
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe. K obrane žalovaného, ktorú uplatnil v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca je v tomto právnom vzťahu spotrebiteľom a nie ako to tvrdí žalovaný. Žalobca zmluvu o úvere so žalovaným podpísal v obchodnej kancelárii žalovaného s obchodným zástupcom žalovaného. Žalobca si bral úver na svoju osobnú potrebu, obchodný zástupca žalovaného mal pripravené zmluvné formuláre, ktoré vyplnil a dal ich na podpis žalobcovi. Žalobca v tom čase nepodnikal, peniaze z úveru použil na svoju osobnú potrebu. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Obchodný zástupca žalovaného v zmluve o úvere zaškrtol kolónku, že úver je použitý na výkon zamestnania, čo považuje za obchádzanie zákona zo strany žalovaného s úmyslom vyňať tento právny vzťah z ustanovení, ktoré upravujú spotrebiteľský charakter zmlúv. Poukázal na to, že žalobca je označený údajmi ako meno, priezvisko a rodné číslo. Návrh zmluvy bol vytvorený žalovaným a žalobca k nemu len pristúpil. V tomto konaní nebol preukázaný jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere, logicky nemožno vyvodiť z uvedeného právneho a skutkového stavu iné závery, a to také, že predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter. Žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, mohol zmluvu vrátane všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru iba prijať alebo odmietnuť ako celok. v období podpisu tejto zmluvy bol žalovaný kontrolovaný aj Slovenskou obchodnou inšpekciou dňa 11.11.2010, ktorá označila formulár žalovaného, kde je možnosť zaškrtnutia použitia finančných prostriedkov, možnosť „zamestnania“ (veľmi malým písmom písané) ako nekalú obchodnú praktiku vo svojom druhostupňovom rozhodnutí s číslom rozhodnutí č. SK/0303/99/2011 zo dňa 15.06.2011. Tento záver potvrdil aj Krajský súd Bratislava vo svojom rozsudku 1S/154/2011 zo dňa 14.11.2013 a následne ho potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní 5Sžo/13/2014 zo dňa 27.01.2015. Keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a žalobca je v tomto prípade spotrebiteľ, preto žalobca trvá na miestnej príslušnosti Okresného súdu Žiar nad Hronom, a tak isto odmieta tvrdenie res iudicata, keďže rozhodcovský súd nemá právomoc v tejto veci konať. Záverom dodáva, že žalobca nebol v riadnom pracovnom pomere v čase uzavretia zmluvy, bol čerstvo po škole a zrejme vykonával pracovnú činnosť na základe pracovnej dohody. K dôvodu požičania finančných prostriedkov na účel náklady na reklamu v dodatkoch ku zmluve o úvere, tento dôvod uviedol zástupca žalovaného pri podpisovaní zmluvy. Žalobca v tom čase nepodnikal, bolo by nelogické, aby si na výkon zamestnania bral pôžičku na svoje meno ako fyzická osoba, a aby pre svojho zamestnávateľa z vlastného platil jeho reklamu. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania žalobcu, zaťažuje žalovaného.
9. Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že žalobca uzavrel dňa 07.12.2010 so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobcovi úver vo výške 1 400,-€. Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 1 348,-€ označená ako „príslušný poplatok“. Ročný úrok tak predstavuje 96 %. Žalobca podľa predloženého prehľadu splátok celkove na úver zaplatil sumu 1 610,-€, tzn. o 210,- € viac než mal žalovaný nárok.
10. Žalobca uzavrel dňa 10.12.2010 druhú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 350,-€, odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 310,-€ označená ako „príslušný poplatok“. Ročný úrok tak predstavoval 96 %. Žalobca podľa predloženého prehľadu splátok celkove na úver zaplatil sumu 820,34 €, tzn. o 470,34 € viac než mal žalovaný nárok.
11. Z výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia - pokus o zmier zo dňa 13.04.2017 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 680,34 € titulom bezdôvodného obohatenia na adresu žalobcu najneskôr do 19.04.2017. Poukázal, že predmetné zmluvy sú v časti odplaty v rozpore s dobrými mravmi a neobsahujú všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako to vyžadoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok, že poskytnuté úvery č. XXXXXXXXX G. dňa 10.12.2010 a č. XXXXXXXXX zo dňa 07.12.2010 sa považujú za bezúročné a bez poplatkov.
12. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia sporných zmlúv, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.
17. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobností prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatností.
22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
23. Súd v zmysle vznesených námietok sa musel predovšetkým vysporiadať s námietkou, že žalobca nemá status spotrebiteľa, a že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, a to s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľ je osoba, ktorá po uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Súd z výsluchu právneho zástupcu žalobcu vzhľadom na vznesenú námietku zisťoval za akých okolností došlo k uzavretiu úverových zmlúv. Právny zástupca žalobcu potvrdil, že žalobca zmluvu o úvere so žalovaným podpísal v obchodnej kancelárii žalovaného s obchodným zástupcom žalovaného, pričom úver si bral na svoju osobnú potrebu. Žalobca v tom čase nepodnikal, preto podľa § 52 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Podľa úverových zmlúv uzavretých v dňoch 07.12.2010 a 10.12.2010 žalovaný žalobcovi poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1 400,-€ a vo výške 350,-€. Z formálneho hľadiska sa jednalo o tzv. formulárovú zmluvu, o vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, sumy úveru, poplatku za jeho poskytnutie a označenia účelu poskytnutia finančných prostriedkov
- zamestnanie, povolanie, podnikanie a „iný účel“. V príslušnom políčku zmluvy obsahujú zvolené prehlásenie žalobcu, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania.
25. Vyhodnotením vykonaných dôkazov vrátane toho, čo uviedol právny zástupca žalobcu, súd dospel k záveru, že žalovaný mu v skutočnosti úver „na výkon zamestnania“ neposkytol. Ustanovenie § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy treba chápať v širšom zmysle tak, že išlo o definíciu spotrebiteľa pre potreby jeho odlíšenia od situácie, kedy do úverového vzťahu s veriteľom vstupovala fyzická osoba v rámci svojej „obchodnej činnosti“
- čo zákon definoval slovami povolanie alebo podnikanie a na ostatok nie celkom presne ešte aj slovom zamestnanie. Účel úveru vystupuje do popredia v tomto smere ešte výraznejšie v situácii, keď je poskytovaný formou hotovostnej pôžičky (ako v tomto prípade), ktorej skutočné použitie veriteľ podstatne nemá možnosť nijako ovplyvniť, na rozdiel od úveru v pravom zmysle slova, ktorým veriteľ neposkytuje finančné prostriedky priamo dlžníkovi, ale v jeho prospech tretej osobe. Zákonodarca definíciou spotrebiteľa v § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2011 sledoval len to, aby vylúčil aplikáciu zákona na právne vzťahy zásadne podnikateľského charakteru a nie, aby spod jeho ustanovení „vypadli“ prípady, kedy fyzická osoba si berie úver pre vlastné osobné potreby evidentne nesúvisiace s jej prípadnou obchodnou, podnikateľskou, či profesijnou činnosťou. Preto niet logického podkladu pre vylúčenie ochrany dlžníka ako spotrebiteľa prostredníctvom zákona č. 129/2010 Z.z. v situácii, kedy si bral úver „na účely zamestnania“ ponímaného ako závislý vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa Zákonník práce. Napokon tento nedostatok si uvedomil aj sám zákonodarca, ktorý s účinnosťou od 01.12.2011 definuje spotrebiteľa v § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. tak, že ide o fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Preto žalobca pri uzatvorení úverových zmlúv vystupoval v pozícii spotrebiteľa, žalovaný v pozícii veriteľa (dodávateľa) a na právny vzťah založený zmluvami o úvere sa vzťahuje právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil tým, že vstupoval do zmluvného vzťahu v dobrej viere o jeho „nespotrebiteľskej“ povahe, je dobrý úmysel žalovaného vylúčený už samotnou podobou zmluvného formulára, lebo práve takouto praktikou označenia pretlačených rubrík o tom, že úver je poskytovaný na účely zamestnania, povolania, či podnikania, mal podľa názoru súdu žalovaný snahu vyhnúť sa podriadeniu úverového vzťahu spotrebiteľskej právnej úprave obsiahnutej v tom čase v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z postavenia účastníkov úverových zmlúv evidentne vyplýva, že v prípade žalobcu ide o spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V
prípade žalovaného ide o dodávateľa ako osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverových zmlúv bol jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len ako „RPMN“), ktorý slúži spotrebiteľovi na zorientovanie sa v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery a posúdenie výhodnosti poskytnutého úveru. Ak tento údaj v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Pod hrozbou rovnakej sankcie sa ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch aj uvedenie doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Účastníkmi uzavreté zmluvy žiadnu z týchto náležitostí neobsahujú, nie je v nich uvedená RPMN, doba trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru ani úroková sadzba spotrebiteľského úveru, ktoré údaje sú zmysle predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami týchto zmlúv a ich absenciu zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
27. Pokiaľ žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že sa jedná o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný súdu predložil rozsudok stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. W.. XXXXX/XX zo dňa 16.01.2014 a rozsudok stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. W. XXXXX/XX zo dňa 16.01.2014, avšak z týchto rozsudkov nebolo preukázané, že predmetné rozsudky nadobudli právoplatnosť aj vykonateľnosť. Podľa názoru súdu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdení v jeho odpore, že sa tu jedná o prekážku veci už rozhodnutej, a preto konanie tak, ako to navrhol žalovaný, z tohto dôvodu nezastavil.
28. Je nesporné, že žalobca od žalovaného obdržal na základe zmluvy zo dňa 07.12.2010 sumu 1 400,- € , pričom na účet žalovaného uhradil sumu vo výške 1 610,-€ a rozdiel medzi žalobcom zaplatenou a žalovaným poskytnutou sumou predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v sume 210,- €, keďže v jeho prospech bolo poskytnuté plnenie, ktoré mu podľa zákona neprináležalo. Rovnako na základe zmluvy zo dňa 10.12.2010 žalobca obdržal sumu 350,-€ a uhradil na účet žalovaného sumu vo výške 820,34€, teda suma 470,34 € predstavovala bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktorý je toto bezdôvodné obohatenie povinný žalobcovi zaplatiť podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý určuje, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať a podľa § 456 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
29. V danom prípade bezdôvodné obohatenie je plnením bez právneho dôvodu.
30. Keďže v danom prípade bezdôvodné obohatenie je plnením bez právneho dôvodu, súd priznal bezdôvodné obohatenie vo výške požadovanej žalobcom.
31. Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 8 % ročne od nasledujúceho dňa po uplynutí dňa 19.04.2017 ako dňa určeného vo výzve na dobrovoľné vrátenie tejto sumy, ktorá mu bola zaslaná dňa 13.04.2017 (č.l. 16).
32. Súd má za to, že miestna príslušnosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom je daná v zmysle ustanovenia § 19 písm. d/ CSP, podľa ktorého je popri všeobecnom súde žalovaného na konanie príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie o sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. V danom prípade súd má jednoznačne preukázané, že sa jedná o spotrebiteľský úver, spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca teda podaním návrhu na Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd v obvode jeho bydliska založil miestnu príslušnosť na konanie, preto námietka žalovaného nie je dôvodná.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, t.j. podľa pomeru úspechu strán. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu súd voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.