Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-75-2016.pdf
PDF · 106.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/75/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: M. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXXXX S., o zaplatenie 320,38 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca svojím návrhom doručeným súdu 23.10.2015 žiadal súd, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 320,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 320,38 Eur od 21.04.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 35,89 eur a nahradiť trovy konania. 2. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, uzavrel s žalovaným dňa 18.01.2012 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb. Na základe zmluvy poskytol žalovanému telekomunikačné služby. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. 3. Žalobca v žalobe uviedol, že jeho právny predchodca vystavil žalovanému nasledovné faktúry: f.č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.05.2013 na sumu 28,44 eur, f.č. 7401325859 so splatnosťou 25.02.2014 na sumu 331,94 eur. 4. Žalovaný do dňa postúpenia pohľadávky uhradil dlžnú čiastku vo výške 20 eur dňa 17.03.2015 a 20 eur dňa 20.04.2015. 5. Pohľadávka žalobcu vo výške 320,38 eur nebola ku dňu podania žaloby uhradená. 6. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzavreli dňa 20.11.2014 medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej sa pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania stala vlastníctvom žalobcu. 7. Okrem toho si žalobca uplatnil aj právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške. 8. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zmluvu o poskytovaní verejných služieb - služba T-mobile mobilný internet vrátane dodatku, zmluvu o kúpe PC/notebooku/ periférneho zariadenia, všeobecné obchodné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby, cenník, , dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, dočasný splátkový kalendár, dotazník, zmluvu po postúpení pohľadávok, vrátane prílohy, faktúry f.č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.05.2013, f.č. 7401325859 so splatnosťou 25.02.2014. 9. Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril. 10. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 11. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 12. Dňa 15.02.2018 bolo na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámené, že dňa 21.03.2018 o 09.00 hod. v pojednávacej miestnosti č.d. 204 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. 13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a žalobcom predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci: 14. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovak Telekom, a. s. a žalovaým ako fyzickou osobou - nepodnikateľom zo dňa 18.01.2012 súd zistil, že na základe zmluvy bola žalovanej poskytnutá SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXX, ku ktorej bolo priradené t. č. XXXXXXXXXXXXXXXf. Dohodnutý program služieb bol MI NEOB3. Súčasne bolo žalovanému poskytnuté mobilné zariadenie typu LEADTEK ROUTER EXPRESSCARD. 15. K uvedenej zmluve bol uzavretý Dodatok dňa 18. 01. 2012, v zmysle ktorého bola zahrnutá do dodatku doba viazanosti 24 mesiacov a maximálna kúpna cena za MT/dátové zariadenie 29,90- Eur. Zmluvná pokuta v tabuľke č. 1 bola uvedená v sume 331,94 Eur. Z bodu 1 písm. b.) Dodatku vyplýva záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, platným Cenníkom služieb uvedenej spoločnosti a Dodatkom. Ďalej v tomto bode bola upravená povinnosť zaplatiť administratívny poplatok, ktorý mal byť vyúčtovaný v prvej faktúre za služby. V bode 1 písm. d.) Dodatku je zahrnutý záväzok Podniku /právneho predchodcu žalobcu/ zabezpečiť účastníkovi predaj zľavneného mobilného telefónu, bližšie špecifikovaný v tabuľke č. 1. Podľa bodu 3 Dodatku vyplynulo, že v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 alebo 2 tohto dodatku a následnej deaktivácie služby, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 tohto dodatku. V prípade žiadosti účastníka o deaktiváciu služby alebo ukončenie zmluvy alebo tohto dodatku v zmysle bodu 2 tohto dodatku, je zmluvná pokuta splatná okamihom doručenia žiadosti účastníka podniku. Týmto dojednaním nie je dotknuté právo účastníka požiadať podnik o dočasné prerušenie poskytovania služby z dôvodov na strane účastníka; prerušením poskytovania služby a programu služby nie je dotknutá povinnosť účastníka platiť podniku mesačný paušálny poplatok za príslušný program služby uvedený v cenníku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto dodatku, nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty. 16. Faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.05.2013 vyfakturoval právny predchodca žalobcu sumu 46,46 eur, za obdobie od 08.04.2013 - 07.05.2013. V uvedenej faktúre boli fakturované mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby a iné poplatky a služby. 17. Faktúrou č XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.02.2014 vyfakturoval právny predchodca žalobcu zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur za obdobie 08.01.2014 do 07.02.2014. na sumu 331,94 eur č. 7304505139 so splatnosťou 25.05.2013 vyfakturoval právny predchodca žalobcu sumu 46,46 eur, za obdobie od 08.04.2013 - 07.05.2013. 18. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2014 právny predchodca postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na žalobcu. 19. S tvrdení žalobcu, ktoré neboli žalovaným spochybnené vyplýva, že žalovaný do dňa postúpenia pohľadávky uhradil dňa 17.03.2015 - 20 eur a dňa 20.04.2015 - 20 eur. 20. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a.) Zákona č. 351/2011 Z.z., o elektronických telekomunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 21. Podľa odseku 12 písm. b.) uvedeného ustanovenia, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
22. Podľa ust. § 44 ods. 8 písm. b.) uvedeného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
23. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe uzavretej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytoval žalovanému služby vo forme hlasových a
nehlasových služieb za obdobie od 18.04.2013 do 07.02.2014, čo vyplynulo z pripojených faktúr. Žalovaný zaplatil za vyfaktúrované služby spolu 40 eur. V konaní teda bolo preukázané, že žalobcom tvrdený nárok na zaplatenie sumy 28,44 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX dňa 20.04.2015 zanikol. Z obsahu uvedenej faktúry je zrejmé že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému 46,46 eur, v žalobe však žalobca tvrdil že jeho nárok voči žalovanému s predmetnej faktúry je vo výške 28,44 eur ktorého zaplatenia sa podaním žaloby domáhal. Vzhľadom na viazanosť súdu žalobným návrhom (ako aj absenciu návrhu žalobcu na zmenu podstatných skutkových tvrdení uvedených v žalobe ako aj nemožnosť súdu pripustiť zmenu žaloby v prípade ak je žalovaným spotrebiteľ) súd dospel k záveru, že v žalobe tvrdené podstatné skutkové tvrdenie ohľadne pohľadávky z faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 28,44 eur boli preukázané a zároveň z tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný uhradil dňa 17.03.2015 20 eur a dňa 20.04.2015 20 eur, t.j. v časti o zaplatenie 28,44 eur bola žaloba nedôvodná, lebo dlh žalobcu v tom rozsahu, akom sa jeho zaplatenia v žalobe žalobca domáha (28,44 eur) zanikol splnením. 24. Súčasťou uplatneného nároku žalobcu bolo aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur. Súd vychádzal pri posudzovaní nároku z ustanovení Občianskeho zákonníka, umožňujúcich preskúmanie spotrebiteľskej zmluvy obsahujúcej nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky. 25. Podľa ust. 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Zmluvy o pripojení a Dodatku k tejto zmluve, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 26. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 27. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 28. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 29. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 30. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 31. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 32. Podľa odseku 4 písm. a.) uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. 33. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 34. Podľa ust. § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. 35. Podľa ust.§ 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 36. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
37. Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. 38. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 39. Podľa ust. § 14 ods. 1 uvedeného zákona, predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cene predávaného výrobku alebo poskytovanej služby a zreteľne označiť výrobok alebo službu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť. Ak je podmienkou na kúpu výrobku alebo poskytnutie služby kúpa iného výrobu alebo poskytnutie inej služby, predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cene tohto iného výrobku alebo o cene tejto inej služby spolu s cenou za predávaný výrobok alebo poskytovanú službu. 40. V zmysle Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 18.01.2012 bolo žalovanej odpredané mobilné zariadenia značky LEADTEK ROUTER EXPRESSCARD za maximálnu kúpnu cenu 29,90- Eur. Doba viazanosti bola uvedená v rozsahu 24 mesiacov. V Dodatku bola zahrnutá aj zmluvná pokuta vo výške 331,94 Eur, ku ktorej sa viazal bod 3 Dodatku, s odkazom na jednotlivé body Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorých mohlo dôjsť k deaktivácii služby zo strany predchodcu žalobcu. Podľa bodu 1 písm. b.) Dodatku mal účastník riadne a včas platiť cenu Služieb Podniku podľa zvoleného programu Služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade s Všeobecnými podmienkami predchodcu žalobcu. Všeobecné podmienky neboli súčasťou pripojených listinných dôkazov a nie je ani zrejmé, či boli žalovanej známe v čase podpisovania Zmluvy a Dodatku. Zo Zmluvy o pripojení a jej Dodatku je zrejmé, že boli pripravené právnym predchodcom žalobcu vopred, vo forme predformulovaných zmluvných podmienok, do ktorých boli vpísané údaje o žalovanej, o type odpredávaného mobilného zariadenia, dobe viazanosti a sume zmluvnej pokuty. Žalovaná nemala možnosť zmeniť obsah podmienok poskytovaných služieb, ktoré boli predmetom Dodatku a už vôbec nie Všeobecných podmienok (ďalej len „VOP“), na ktoré odkazuje Zmluva ako neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.
41. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je vo vzťahu k dodávateľovi v neporovnateľne slabšej pozícii, z hľadiska skúseností a informovanosti a možnosti vyjednávania o zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy. Zmena štandardných vopred pred formulovaných zmluvných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna, pretože dodávateľ služby rozhodne nezmení text, ktorý je určený pre široký okruh spotrebiteľov a je sformulovaný tak, aby to sledovalo finančný záujem dodávateľa. Z tohto pohľadu je teda rovnosť vo vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa len formálna. Bez znevažovania schopnosti spotrebiteľa posúdiť zmluvné podmienky je nesporné, že v podobe ako sú sformulované zmluvné podmienky v Zmluve a Dodatku a predložené spotrebiteľovi, je skutočne málo pravdepodobné, že by sa spotrebiteľ vzhľadom na ich rozsiahlosť, použitú právnu terminológiu, vedel s nimi náležite oboznámiť, zvlášť pokiaľ samotné minimalizované písmo to výrazne sťažuje, až znemožňuje. Pri podpise zmluvy/dodatku nevie spotrebiteľ posúdiť, či v texte Zmluvy/Dodatku sa vyskytuje neprijateľná zmluvná podmienka, aby sa vyhol uzavretiu zmluvy obsahujúcej neprijateľnú podmienku. 42. V danom prípade žalobca zabezpečoval zmluvnou pokutou porušenie akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 alebo v bode 2 tohto Dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k následnej deaktivácii služby zo strany Podniku. Takto koncipovaná úprava zmluvnej pokuty vyvoláva neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov, a to napriek tvrdeniu žalobcu, ktorý trval na tom, že okruh porušených povinností je jasne vymedzený. Pokiaľ mal na mysli žalobca ich taxatívne vymedzenie typu „Účastník sa zaväzuje, že po dobu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku nepožiada o deaktiváciu, resp. zrušenie Služby a že sa nedopustí takého konania alebo neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo deaktivovať Službu, zrušiť Službu odstúpením od Zmluvy...“ (bod 2 Dodatku), podľa názoru súdu rozhodne to nezodpovedá náležitému vymedzeniu pojmu „ konania“. Platí naďalej, že dodávateľ určí druh porušenia. Tieto sankcie zaťažujú jednostranne len spotrebiteľa, čo svedčí o nerovnováhe účastníkov v tomto spotrebiteľskom vzťahu. Takto upravená zmluvná pokuta predstavuje neprijateľnú zmluvnú pokutu. 43. Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 44. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
45. Zmluvná pokuta upravená v ust. § 544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou je to, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu vôle zmluvných strán. Bez takejto dohody, nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ určí výšku zmluvnej pokuty (v danom prípade v typovej zmluve - v Dodatku k zmluve o pripojení a tiež odkazom na Všeobecné podmienky, podľa bodu 3 Dodatku), takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty sa javí ako neprijateľná zmluvná podmienka, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje ho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti je vybavený odbornými a praktickými poznatkami a skúsenosťami pri uzatváraní zmlúv uvedeného druhu. Podmienky pre zaplatenie zmluvnej pokuty boli v Dodatku koncipované tak, že žalovaný pri podpisovaní Dodatku k zmluve by len s ťažkosťami postrehol takúto úpravu, ktorá ju v tomto vzťahu značne znevýhodňuje. S ohľadom na rovnováhu práv a povinností strán spotrebiteľského zmluvy, by nemala byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaná zmluvnou pokutou len jedna strana, a to spotrebiteľ. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. 46. Súd pri posudzovaní zmluvnej pokuty dospel k záveru, že ide o neprimeranú sankciu, nielen z dôvodu, že nebola individuálne vyjednaná - dohodnutá, ale aj z dôvodu, že napríklad pri jej aplikácii vôbec dodávateľ nerozlišuje situáciu, kedy dôjde k ukončeniu zmluvy, k porušeniu inou formou, či je to na počiatku vzťahu alebo pred jeho ukončením. Súd má za to, že dodávateľ, ako autor zmluvnej pokuty, v ktorého prospech bola jednostranne vyjadrená v zmluve, mohol a mal jej výšku, ale aj podmienky stanoviť tak, aby bola prijateľná počas celého obdobia trvania zmluvného vzťahu v zmysle uzavretej zmluvy. 47. Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ (účinného v čase uzavretia Dodatku) zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Toto ustanovenie je dôsledkom transpozície Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a táto v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom EÚ zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Uvedená zmluvná pokuta spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je v zmysle ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka sankcionovaná neplatnosťou takéhoto dojednania, ako neprijateľná zmluvná podmienka. 48. Dojednanie o zmluvnej pokute bolo v konaní vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka, a teda neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ. Z toho dôvodu súd po zhodnotení vykonaného dokazovania, žalobu aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 331,94 Eur(resp. Jej časti 320,38 eur) spolu s úrokom z omeškania, zamietol ako nedôvodnú. 49. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 50. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 51. Podľa Čl. 17 C.s.p., súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (výrok II.). Žalovanému síce vznikol voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko žaloba bola zamietnutá, a teda žalovaný mal plný úspech v konaní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.), no vzhľadom na to, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli a ani mu žiadne z obsahu spisu nevyplývajú súd prvej inštancie rozhodol, ta že mu náhradu trov konania nepriznáva.
53. Je nepochybné že v prípade rozhodnutia o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovaného, by v následnom rozhodnutí o výške týchto trov bolo povinnosťou súdu priznať žalovanému 0,- Eur. Takýto postup by však bol v priamom rozpore zo zásadami vyjadrenými v čl. 17 C.s.p a to zásadou hospodárnosti resp. neprimeraného zaťažovania strán sporu a samozrejme zásady predchádzaniu zbytočným prieťahom. Takýto postup zároveň prispeje k odstránenia právnej neistoty strán sporu skôr keďže k právoplatnému skončeniu sporu čo do jeho meritórnej časti ako aj rozhodovania o nároku na náhradu trov konania a ich výške dôjde súčasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Piešťany
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo e)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej