Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/68/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom: Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanému: O. R., V.. XX.XX.XXXX, P. J. XXXX, Ž., o zaplatenie 327,88 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.9.2017 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 327,88 eur, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním 1,40 eur a náhradu trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Žalovaná je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a/ zákona vo výške 4,64 eur podľa § 6 ods. 1 zákona s periodicitou platenia úhrad mesačná v zmysle § 7 zákona. Žalobca kontrolou úhrad zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu nezaplatil úhradu v zmysle zákona za kontrolované obdobie 1.4.2008 - 31.1.2015. Žalobca písomnou výzvou z 11.4.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je povinný v zmysle § 10 ods. 3 zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného prestavuje 327,88 eur, ktorá suma pozostáva z 67 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období 1.4.2008 - 31.12.2015. Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady.

2. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 7C/68/2017-13 zo dňa 10.10.2017, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odpor. Uviedol, že platobný rozkaz považuje za neopodstatnený a neuznáva uplatnený nárok v celom rozsahu. Nakoľko je majiteľom elektrickej prípojky, ktorá sa nachádza v katastri obce B. V. Y. Č. XXX a tá slúži ako zdroj elektrickej energie pre ešte nie skolaudovanú rozostavanú stavbu bez súpisného čísla a nie rodinného domu. Nakoľko zákon vraví, že koncesionárske poplatky sa neplatia na rozostavanú stavbu, ani vtedy, ak tam elektrická prípojka už je. Podmienkou platenia koncesionárskych poplatkov je odber elektrickej energie pre spotrebu v byte alebo rodinnom dome. Povinnosť platiť úhradu sa tak môže na majiteľa domu začať vzťahovať až po kolaudácii stavby. Nakoľko je majiteľom stále rozostavanej stavby a nie skolaudovaného domu, čo dokazuje výpis z LV č. XXXX.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu, že pokiaľ sa týka námietky žalovaného, že odberné miesto elektrickej energie nemá doposiaľ pridelené popisné číslo, stavba nie je skolaudovaná, uviedol, že zákon striktne stanovuje, že povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom. Poukázal na ustanovenie § 3 písm. a/ zákona s tým, že pre vznik povinnosti platiť úhradu je relevantné, či je konkrétna fyzická osoba evidovaná v uvedenej evidencii ako odberateľ elektriny v domácnosti a nie, či elektrinu skutočne aj odoberá. Žalobca namietol, že prípadná kolaudácia nehnuteľnosti až po prihlásení odberného miesta nemá vplyv na povinnosť platiť úhradu. Koncesionárske poplatky sa platia odo dňa zriadenia odberného miesta elektrickej energie. Teda povinnosť platiť úhrady vzniká platiteľovi, ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého je vznik povinnosti platiť úhrady viazané na moment kolaudácie stavby, je účelové so zrejmou snahou bezdôvodne sa vyhnúť povinnosti platiť úhrady.

4. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobcu. Doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané, neprítomnosť ospravedlnil elektronickým podaním s poukazom na právny stav a na hospodárnosť konania. Súd preto pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a otvoril pojednávanie.

5. 7. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise a to prehľadom predpisov a platieb, výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 12.4.2016 spolu s doručenkou, potvrdením tarifnej ceny za úradnú zásielku, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. B., ako i celým spisovým materiálom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

6. 8. Podľa prehľadu predpisov a platieb za obdobie od 04/2008 do 07/2017 predpisy žalovaného predstavovali spolu sumu 521,08 eur, platby 120,64 eur, rozdiel 400,44 eur. Výzvou na zaplatenie nedoplatku vo výške 312,38 eur žalobca dňa 12.4.2016 žiadal žalovaného o zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti za kontrolované obdobie 1.4.2008 - 31.12.2015 najneskôr do 30 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedenú výzvu žalovaný podľa doručenky prevzal 21.4.2016. Podľa potvrdenia Slovenskej pošty a.s. tarifná cena pre produkt úradná zásielka od 1.1.2016 do 30.9.2016 bola 1,40 eur.

7. Z výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie TC. súd zistil, že je na ňom evidovaná rozostavaná stavba na parcele č. 945/2, ktorej vlastníkmi sú žalovaný a J. R. v podiele 1/1.

8. Na výzvu súdu žalobcovi v zmysle § 150 ods. 2 CSP, aby doplnil skutkové tvrdenia o uvedenie, v evidencii ktorého dodávateľa elektrickej energie je žalovaný vedený ako odberateľ elektriny pre domácnosť v odbernom mieste B., resp. v ktorom odbernom mieste a odkedy, žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca podľa výzvy na zaplatenie nedoplatku z 12.4.2016 eviduje nedoplatok žalovaného na úhrade za služby verejnosti za obdobie od 1.4.2008 od 31.12.2015 na odbernom mieste B. 325, variabilný symbol XXXXXXXXXX. Poukázal na ustanovenie § 3 písm. a/ zákona s tým, že po zaevidovaní odberateľa elektriny v domácnosti má dodávateľ elektriny povinnosť oznámiť žalobcovi údaje z evidencie odberateľov elektriny. Žalobca nie je dodávateľom elektrickej energie, ale len vedie evidenciu platiteľov na základe oznámenia dodávateľa elektrickej energie. Žalobca nedisponuje zmluvami, na základe ktorých odberateľ elektrickej energie začal odoberať od dodávateľa elektrickú energiu. Žalobca vychádza zo správnosti údajov, ktorému v zmysle zákona oznamuje dodávateľ elektrickej energie. V prípade, ak by medzi žalobcom a žalovaným vznikol spor o to, či žalovaný bol odberateľom elektrickej energie v žalovanom období, za žalované odberné miesto, má žalobca za to, že je potrebné overiť žalobcom tvrdené skutočnosti priamo u dodávateľa elektrickej energie. Žalovaný ani len netvrdil, že by nebol odberateľom elektrickej energie v žalovanom období za žalované odberné miesto. Žalobca má preto za to, že žalobcom tvrdené skutočností, ktoré žalovaný nepoprel, sa považujú za preukázané.

9. Na pojednávaní žalovaný zotrval na tvrdeniach uvádzaných v odpore, zdôraznil, že vlastní elektrickú prípojku k rozostavanej stavbe, ktorá ešte nie je skolaudovaná a koncesionárske poplatky sa neplatia k rozostavanej stavbe, iba k bytovej jednotke. Nepoprel skutočnosť, že má uzatvorenú zmluvu o odbere elektrickej energie so Slovenskými elektrárňami, teda so Stredoslovenskými energetickými závodmi Žilina, avšak tento odber je na rozostavanú stavbu, nie pre spotrebu v byte alebo v dome, nakoľko táto stavba je rozostavaná už 20 rokov, začali ju stavať spolu s bývalou manželkou, potom sa rozviedli a stavba v podstate zostala tak, nikto tam nebýva. Stavba je v takom stave, že je pred kolaudáciou, dalo by sa povedať, že by sa mohla skolaudovať. Žalovaný stále býva v Ž. V. J. X, v byte s rodičmi. Pokiaľ začali stavať rodinný dom v Turí, bolo to vedľa rodinného domu, ktorý vlastnil jeho otec, ktorý sa volal

B. O. R. a bol na súpisnom čísle XXX a vlastne na túto adresu potom aj chodili výzvy na zaplatenie koncesionárskych poplatkov a nejaký čas sa to aj platilo, vtedy to platili za tú stavbu. Potom však došlo k zmene zákona a keď teda začali koncesionárske, vtedy to automaticky prehodili na platbu, že teda sa to musí platiť ako koncesionárske poplatky. Stále vychádza z toho, že nie je ako odberateľ elektriny v domácnosti pre byt alebo rodinný dom, ale pre stavbu. Nevedel uviesť, ako je koncipovaná zmluva o odbere elektrickej energie a ako to zaevidovala Stredoslovenská energetika. Nevedel, kedy zmluvu uzatváral, zrejme to bolo, keď sa robila tá prípojka a to mohlo byť v roku 1997 a tá prípojka bola robená iba na parcelné číslo 945, nie k nejakému súpisnému číslu, lebo tá stavba nemá ani súpisné číslo. Preto tvrdil, že to nemôže byť bytová jednotka, keď to nie je skolaudované a takto to určuje zákon, že koncesionárske poplatky sa platia keď je to bytová jednotka alebo dom.

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z.z.“), vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.

11. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome,

12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).

13. Žalobca žalobou uplatnený nárok odvodzoval od zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, ktorý upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. Povinnosť žalovaného platiť tieto úhrady podľa žalobcu vyplýva z citovaného ustanovenia § 3 písm. a/ ako fyzickej osoby, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, Žalovaný nepopieral, že je majiteľom elektrickej prípojky na parcele č. XXX L. Q.. Ú.Í. B.. Spornou zostala medzi stranami sporu otázka, či na základe tejto elektrickej prípojky je žalovaný evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti. Žalobca na základe výzvy súdu tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, ani nenavrhol vykonanie dôkazu na ich preukázanie. Všeobecne len uviedol, že je to potrebné overiť priamo u dodávateľa elektrickej energie. Konkrétny návrh na vykonanie dôkazu neurobil, dodávateľa elektrickej energie ani nešpecifikoval, i keď informáciou, s kým žalovaný uzatvoril zmluvu o dodávke elektrickej energie musel z oznámenia tohto dodávateľa disponovať. Naopak tvrdenia žalovaného o tom, že na parcele č. XXX/X v katastrálnom území je len rozostavaná stavba, mal súd preukázané z výpisu z LV XXXX Q.. Ú. B.. Z uvedeného je nepochybné, že rozostavaná stavba bez kolaudácie nemôže slúžiť na bývanie a teda v nej nemôže byť domácnosť, do ktorej by žalovaný odoberal elektrickú energiu. 14. Rovnako ak žalobca uvádza, že žalovaný nárok na zaplatenie úhrady za služby verejnosti sa týka odberného miesta B. XXX, nepreukázal, že by žalovaný bol evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v tomto odbernom mieste evidovaný. Ak odberným miestom je nehnuteľnosť označená popisným číslom rodinného E.. XXX, pričom rozostavaná stavba evidovaná na K. Č.. XXXX Y. Q.. Ú. B. (ktorej spoluvlastníkom je žalovaný) ešte popisné číslo nemá, žalovaný nemôže byť platiteľom úhrady za odberné miesto B. XXX. XX. Úspech strany v spore je podmienený unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané, je pre túto stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. 16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný je evidovaný v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti pre spotrebu v rodinnom dome, konkrétne na odbernom mieste B. XXX a teda že je

platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z.z. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však zo spisu nebolo zistené, že by žalovanému nejaké trovy spojené s týmto konaním preukázateľne vznikli, ich náhradu mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).