Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-13Csp/156/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie samosudkyňou JUDr. Ľubicou Nemcovou v právnej veci žalobcu: Z. L., H.. XX.XX.XXXX, C. D. XX, XXX XX D., zast.: Mgr. Peter Baran, advokát so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, a.s., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast.: Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o zaplatenie 500 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 500 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 20.01.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

Žalobca podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 500 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 500 eur od 20.01.2017 do zaplatenia, ako aj náhradu trov tohto konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 18.11.2011 žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej Zmluva). Predmetnú zmluvu považuje žalobca za zmluvu o spotrebiteľskom úvere nakoľko žalobca vystupoval v tomto právnom vzťahu ako fyzická osoba a žalovaný poskytuje úvery v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný pred uzavretím zmluvy žalobcovi neposkytol informácie vyžadované zákonodarcom v zmysle § 9 o spotrebiteľských úveroch vo forme štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, a teda porušil právnu úpravu už pred uzatvorením zmluvy. V zmluve absentuje aj údaj o termíne konečnej splatnosti, rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažností. Žalobcovi bol tak poskytnutý úver vo výške 720 eur, s 70,03% ročným úrokom, RPMN vo výške 69,22%, priemernej RPMN vo výške 45,66%, ktorý sa zaviazal žalobca zaplatiť v 42 mesačných splátkach v sume 40,19 eur, čím celková čiastka splatná spotrebiteľom činila sumu 1687,98 eur. V zmysle ust. čl. 8 je v zmluve inkorporovaná Dohoda o poskytnutí služby, ktorej predmetom je záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi na jeho žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu, a záväzok žalobcu zaplatiť za poskytnutie predmetnej služby odplatu vo výške 107,65 eur. Odplata za poskytnutie služieb obsiahnutých v takejto Dohode sa stala splatnou dňa, kedy bol žalobcovi poskytnutý úver a žalobca reálne od žalovaného obdŕžal sumu 642,35 eur. Žalobca v dobrej viere, pravidelne mesačne od uzatvorenia zmluvy splácal sumu 40,19 eur mesačne, pričom žalovanému vyplatil sumu 1687,98 eur, teda o 937,98 eur viac než mal žalovaný

nárok. Vzhľadom na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú základné náležitosti takejto zmluvy, ktoré má mať a to podľa § 9 ods.2 písm.: c,f,g,j, k, o, p, t v, w, x, preto žalobca považuje túto zmluvu podľa § 11 ods. 1 predmetného zákona ako bezúročnú a bez poplatkov a preto žiada súd, aby zaviazal žalovaného na plnenie v zmysle podaného žalobného návrhu, teda vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi ako aj nahradiť mu trovy konania.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 20.03.2018. Nedostavil sa žalovaný, ktorý sa však písomne ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu, preto súd v zmysle § 180 rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, Zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, predsporovou výzvou, a ostatným spisovým materiálom, a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca ako spotrebiteľ a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 18.11.2011 žiadosť č.XXXXXXXXXX o poskytnutie revolvingového úveru, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 750 eur, ktorý sa zaviazal žalobca splatiť v 42 mesačných splátkach v sume 40,19 eur, pri predpokladanej RPMN za úver 69,22%, ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,03%, priemernej RPMN vo výške 45,66%. Celkovo tak sa zaviazal žalobca vrátiť žalovanému sumu 1687,98 eur. Žalobca pravidelne, riadne a včas vykonával tieto mesačné úhrady na účet žalovaného, pričom celkovo mu uhradil sumu 1687,98 eur, teda o 937,98 eur viac, než mal žalovaný nárok. Žalovaný pravidelne mesačne od uzatvorenia zmluvy prijímal plnenie od žalobcu vo výške 40,19 eur, čím sa jeho majetok zvýšil celkovo o sumu 1687,98 eur, obohatenie žalovaného, ktoré predstavuje rozdiel medzi peňažnou čiastkou, ktorá bola reálne žalobcovi poskytnutá t.j. 750 eur a sumou, ktorú žalobca zaplatil t.j. 1687,98 eur. V zmysle ust. čl. 8 je v zmluve inkorporovaná Dohoda o poskytnutí služby, ktorej predmetom je záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi na jeho žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu, a záväzok žalobcu zaplatiť za poskytnutie predmetnej služby odplatu vo výške 107,65 eur. Odplata za poskytnutie služieb obsiahnutých v takejto Dohode sa stala splatnou dňa, kedy bol žalobcovi poskytnutý úver a žalobca reálne od žalovaného obdŕžal sumu 642,35 eur. Keďže zmluva o poskytnutí revolvingového úveru neobsahuje povinné náležitosti v súlade s §9 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere, považuje túto zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov a teda žalovaný prijal jeho plnenia bez právneho dôvodu a žiada súd aby ho zaviazal na plnenie v zmysle podaného žalobného návrhu.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj ako „OZ“), ďalej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zákonníka (ďalej v texte aj ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a to v zneniach účinných ku dňu spísania úverovej zmluvy.

7. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Z povahy právneho vzťahu medzi sporovými stranami nepochybne vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ zobral predmetný úver pre svoju osobnú potrebu, pričom žalovaný ako veriteľ ponúka tieto úvery v rámci svojej obchodnej činnosti. Okrem toho z obsahu uzavretej zmluvy ako aj zo znenia všeobecných obchodný podmienok vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko sa veriteľ odvoláva na znenie zákona 129/2010 Z.z. ako aj na úpravu úrokov a odplaty uvedenej v Nariadení Vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 87/1995 Z.z., pričom v čase uzavretia zmluvy už bolo účinné aj Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a preto argument žalovaného,

že na predmetný spor je potrebné aplikovať a neprichádza, vzhľadom na vyššie uvedené, do úvahy.

9. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

10. Prv než súd pristúpil ku skúmaniu uzatvorenej zmluvy medzi sporovými stranami, skúmal na námietku žalovaného, či nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný. Po preštudovaní spisového materiálu konajúci súd dospel k záveru, že k premlčaniu práva žalobcu nedošlo, pretože je potrebné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 2 OZ, a teda v tomto prípade platí desaťročná premlčacia lehota, odo dňa kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Žalovaný ako osoba, ktorá má v predmete svojho podnikania okrem iného aj poskytovanie úverov, je logicky osoba, ktorá je z hľadiska svojho postavenia odbornejšia v medziach finančného trhu. Spotrebiteľ - v tomto prípade žalobca, teda očakáva, že ako skúsenejšia strana tohto vzájomného vzťahu predpokladá, že sa voči nemu bude správať v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, v súlade s dobrými mravmi a v neposlednom rade v súlade s právnymi predpismi nielen slovenskými, ale aj európskymi, nakoľko je Slovenská republika od r. 2004 súčasťou Európskej únie a svojim vstupom sa zaviazala dodržiavať aj právo Európskej únie. Spotrebiteľ v tomto smere nemá šancu ovplyvniť vopred naformulované spotrebiteľské zmluvy, a naopak veriteľ využíva svoje dominantnejšie postavenie a vedome neuvádza všetky podstatné náležitosti zmlúv v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného tak súd skonštatoval, že k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo.

11. Uvedený názor súdu je potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.12.2011, ktorý uviedol, že: „pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd má za to, že k premlčaniu nedošlo, lebo platí premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. desaťročná lehota, lebo žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho oprávnene očakávať, že sa vo vzťahu k nemu bude správať poctivo, dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Je preto dôvodné predpokladať, že žalovaný musel vedieť, že neuvedením náležitosti podľa § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. nastane sankcia predpokladaná zákonom. t.j. že nebude môcť od dlžníka žiadať úrok z úveru ani iné poplatky a pre prípad, že tak urobí bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený a jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech:“

12. Podľa ust. § 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej v texte len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

15. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

16. Súd preskúmal sporovými stranami uzavretú úverovú zmluvu a dospel k jednoznačnému záveru, že neobsahuje obligatórne náležitosti, ktoré predpisuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úverov ku dňu, kedy boli tieto zmluvy uzavreté. Už po prvom preskúmaní zmlúv je zjavné, že úroky z úveru ako aj RPMN sú dohodnuté v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb (na webovom sídle Národnej banky Slovenska: http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne- urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank) poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období (t.j. ku dňu 18.11.2011 kedy bola uzavretá úverová zmluva) v kategórii Nové úvery pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1-5 rokov činila úroková sadzba hodnotu 11,32 % ročne. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 70,03% čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Okrem týchto skutočností v zmluvách absentuje uvedenie konečnej splatnosti úveru (porušenie § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch), totiž uvedenie počtu mesiacov splátok (42) nestačí, nakoľko ani zo všeobecných obchodných podmienok nemožno zistiť kedy je splatná prvá splátka, ku ktorému dňu v mesiaci je splatná každá splátka, a teda bez pracného vypočítavania konečnej splatnosti úveru nemožno riadne ustáliť kedy by mala táto konečná splatnosť nastať. Tieto informácie sa nachádzajú až v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi ,avšak tento list má len informačnú hodnotu a tieto vyššie uvedené údaje musia byť súčasťou zmlúv.

17. Takýto názor potvrdil aj Krajský súd v Prešove sp.zn: 17Co/2/2015 zo dňa 14.07.2015, podľa ktorého absencia údaju konečnej splatnosti v zmluve spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí, napr. počtu splátok úveru. Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru.

18. Žalovaný pri podpise zmlúv vložil do týchto zmlúv aj ďalšiu zmluvu a to dohodu o poskytnutí služby uvedenú v bode 8.1 - 8.6 zmluvy. Napriek grafickému oddeleniu tejto zmluvy, je súčasťou týchto zmlúv, nespôsobuje to ich samostatnú povahu a túto zmluvu je nutné chápať ako zmluvnú súčasť zmlúv o úvere. Jej podstatou je to, že ide o ďalšie náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, pričom úhradu tohto poplatku si žalovaný vopred zabezpečil tak, že žalovanému poskytol úver vo výške zmenšenej o tento poplatok, pričom takáto služba ešte ani nemohla byť využitá a zo zmluvy nemožno zistiť akým spôsobom bol tento poplatok vypočítaný. V tomto prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá bola aj vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to Rozsudkom Okresného súdu v Prešove, pod sp.zn::17C/56/2016 zo dňa 15.07.2016. Vzhľadom na túto skutočnosť sa mal žalobca zdržať používania tejto podmienky resp. podmienky s rovnakým významom, a pokiaľ túto podmienku využívať upustiť od jej využívania. Žalovaný sa teda dopustil porušenia ustanovení § 53a občianskeho zákonníka.

19. Podľa § 53a ods. 1,2 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

20. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená.

21. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.

22. K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 nemá vlastnú priamu platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

23. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

24. Krajský súd v Prešove, v právnej veci sp. zn. 3Co/114/2014, v ktorom sa vyjadril aj k výške zmluvných úrokov: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

25. Podľa § 451 ods. 1,2, Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

27. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

28. Na základe vyššie uvedeného má teda súd za to, že Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože nespĺňajú požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úverov, a tento zákon s absenciou týchto náležitostí spája túto sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobca prijal z podpísanej Zmluvy o úvere na svoj účet od žalovaného sumu 642,35 eur (750 -107,65)a vykonal úhrady v prospech žalovaného v sume 1687,98 eur. Vzhľadom na uvedené tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného v rozsahu 1045,63 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len vo výške 500 eur. Na základe toho, súd vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur, nakoľko toto plnenie žalobca vykonal v prospech žalovaného bez právneho dôvodu, preto súd posúdil tento nárok žalobcu ako bezdôvodné obohatenie.

29. Podľa ustálenej judikatúry sa nevyžaduje, aby všeobecný súd musel dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom rozhodnutia, ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. (viď Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2004, sp.zn.: III. ÚS 209/04)

30. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa ust. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,00%.

32. V zmysle vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne od 20.01.2017 do zaplatenia.

33. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Súd rozhodol podľa § 262 o trovách konania tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.