Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-306-2017.pdf
PDF · 179.8 KB
No categories available
5Co/306/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcov 1/ H. L., nar. XX.XX.XXXX a 2/ U. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. nová XXXX/XX, X. nad Bebravou, obaja zastúpení Y.. Petrom Ďurmekom, advokátom, so sídlom Radlinského 678/1, Bánovce nad Bebravou proti žalovaným 1/ S.O.S. financ, spol. s r.o., so sídlom Winterova 1777/60, Piešťany, IČO: 36 250 406, 2/ Poľnohospodárskemu družstvu Topoľčany, so sídlom Mojmírova 3, Topoľčany, IČO: 00 596 779, 3/ N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, L., 4/ W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. V. 3, B. X., 5/ V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. V. 3, B. X., 6/ L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, Z. nad V., 7/ P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, o určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolania žalobcov 1/ a 2/ a žalovaných 3/, 4/ a 5/ proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 6C/90/2015-225 zo dňa 10. februára 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II., III., IV. a V. p o t v r d z u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku VII. o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú proti žalovaným 3/, 4/ a 5/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania s ú žalovaní 3/, 4/ a 5/ p o v i n n í žalobcom 1/ a 2/ zaplatiť v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie tak, že polovicu vyčíslenej sumy náhrady trov konania zaplatí žalovaný 3/ a polovicu spoločne a nerozdielne žalovaní 4/ a 5/.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva zo dňa 1.8.2012 uzatvorená medzi žalovanými 4/ a 5/ ako predávajúcimi a žalovaným 6/ ako kupujúcim, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený v konaní Správou katastra Bánovce nad Bebravou pod č. V 1996/2012 je neplatná /výrok I./, určil, že kúpna zmluva zo dňa 8.2.2012 uzatvorená medzi žalovaným 3/ ako predávajúcim a žalovanými 4/ a 5/ ako kupujúcimi, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený v konaní Správou katastra Bánovce nad Bebravou povolený pod V 140/2012 je neplatná /výrok II./, určil, že zmluva o prevode družstevného bytu do vlastníctva zo dňa 8.3.2011 uzatvorená medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 3/ ako nadobúdateľom, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený v konaní Správou katastra Bánovce nad Bebravou pod V 834/2011 je neplatná /výrok III./, určil, že prevod členských práv a užívacích práv a povinností k 3. izbovému družstevnému bytu č. X na X. poschodí na ul. C. B. č. XXXX/XX X. nad X. zo dňa 12.11.2010 uzatvorený medzi žalovaným 7/ ako prevodcom a žalovaným 3/ ako nadobúdateľom, ktorý bol žalovanému 2/ oznámený dňa 12.11.2010 je neplatný /výrok IV./, určil, že úverová zmluva č. 451/06 so zabezpečením záväzku prevodom užívacích práv k družstevnému bytu zo dňa 24.3.2006 uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako veriteľom
a žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi, je v časti v ktorej sa žalovaný 1/ ako veriteľ a žalobcovia dohodli, že žalobcovia ako dlžníci súhlasia s tým, aby si veriteľ v prípade, že úver sa stane splatný uspokojil svoju pohľadávku voči dlžníkovi z tejto úverovej zmluvy s príslušenstvom definitívnym nadobudnutím predmetu zabezpečenia úveru (časť čl. IV bod 1.) neplatná /výrok V./, žalobu vo zvyšnej časti o určenie neplatnosti Úverovej zmluvy č. 451/06 so zabezpečením záväzku prevodom užívacích práv k družstevnému bytu zo dňa 24.3.2006 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi, v časti o určenie neplatnosti prevodu členských práv a užívacích práv a povinností zo dňa 24.03.2006 uzatvoreného medzi žalobcami ako prevodcami a žalovaným 7/ ako nadobúdateľmi zamietol /výrok VI./ a nakoniec rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania /výrok VII./.
2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že podľa úverovej zmluvy č. 451/06 so zabezpečením záväzku prevodom užívacích práv k družstevnému bytu zo dňa 24.3.2006 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako veriteľom, za ktorého konal konateľ-žalovaný 3/ a žalobcami 1/a 2/ ako dlžníkmi (ďalej aj "úverová zmluva") sa žalovaný 1/ a žalobcovia sa dohodli na poskytnutí úveru vo výške 120.000,- Sk, pričom sa žalobcovia zaviazali úver splatiť spôsobom a za podmienok uvedených v úverovej zmluve. V čl. III úverovej zmluvy sa dlžník na zabezpečenie splatenia úveru, jeho príslušenstva a všetkých ostatných platieb, ktoré je podľa tejto úverovej zmluvy povinný znášať zaviazal podľa § 553 Občianskeho zákonníka v prospech veriteľa alebo jeho zástupcu previesť užívacie práva k družstevnému bytu: poschodie 3, Číslo bytu: 10, počet izieb: 3, Výmera 75,73 m2, Mesto: X. nad X., ulica: C. B. XXXX/XX, Bytové družstvo: OSBD Topoľčany so Sídlom: OSBD Topoľčany, 95501 Topoľčany. Zmluvné strany sa zaviazali v deň podpisu úverovej zmluvy uzavrieť a podpísať aj Zmluvu o prevode členských práv a povinnosti k družstevnému bytu na príslušnom bytovom družstve. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že ak stanovy družstva neumožňujú prevod členských práv na právnickú osobu, členské práva k družstevnému bytu budú prevedené na zamestnanca spoločnosti, žalovaného 7/. V čl. IV bod 1. Úverovej zmluvy sa žalovaný 1/ ako veriteľ a žalobcovia dohodli, že žalobcovia ako dlžníci súhlasia s tým, aby si veriteľ v prípade, že úver sa stane splatný uspokojil svoju pohľadávku voči dlžníkovi z tejto úverovej zmluvy s príslušenstvom definitívnym nadobudnutím predmetu zabezpečenia úveru. Z listín predložených žalovaným 2/ označených ako "Prevod členských práv a povinnosti" zo dňa 24.3.2006 a "Súhlas s prevodom členských práv a povinností" zo dňa 24.3.2006, ktoré boli doručené žalovanému 2/ dňa 24.03.2006 a z vyjadrenia žalovaného 2/ na pojednávaní dňa 24.11.2015 a z písomného vyjadrenia žalovaného 2/ súd zistil, že dňa 24.3.2006 žalobcovia, ako členovia a nájomca 3. izbového bytu v XXbj. J. C. XXXX/XX previedli dňa 24.03.2006 členské práva a povinnosti podľa § 230 Obchodného zákonníka na žalovaného 7/. Z listiny zo dňa 21.10.2010 predloženej žalovaným 2/ označenej " Oznámenie" vyplynulo, že táto listina bola žalovanému 2/ doručená dňa 25.10.2010 a v nej žalovaný 3/ uvádza, že na základe zmluvy o prevode členských práv a užívacích práv zo dňa 24.04.2009 a ktorej predmetom nadobudnutia bol 3-izbový byt, družstevný, č. XX na 3. L. na ul. C. B. XXXX/XX, X. nad X. žiada o vyčísleniu dlhu na uvedenom byte. Z listín predložených žalovaným 2/ a to listiny žalovaného 7/ označenej ako "Prevod členských práv a povinností" z 12.11.2010 s osvedčeným podpisom G. U. ako splnomocnenca osoby P. Y. (žalovaný 7/) vrátane splnomocnenia osvedčenia podpisu, a listiny žalovaného 3/ označenej ako "Súhlas s prevodom členských práv a povinností" z 12.11.2010 s osvedčeným podpisom G. U. ako splnomocnenca osoby N. J. (žalovaný 3/), ktoré boli doručené žalovanému 2/ dňa 12.11.2010 mal súd preukázané, že dňa 12.11.2010 žalovaný 7/ previedol členské práva a povinnosti člena a nájomcu družstevného bytu na žalovaného 3/ a týmto dňom vzhľadom na § 230 Obchodného zákonníka členské práva a povinnosti spojené s členstvom prešli na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu, žalovanému 2/. Zo žiadosti žalovaného 3/ o prevod X-izbového byt, družstevného, č. XX na X. poschodí na ul. C. B. XXXX/XX, X. nad X. o celkovej podlahovej ploche 75,73 m2. do osobného vlastníctva, z listiny - podklady potrebné k prevodu bytu do vlastníctva a z listiny - súhlas predstavenstva družstva na prevod družstevného bytu do osobného vlastníctva bolo zrejmé, že dňa 9.2.2011 žalovaný 3/ požiadal žalovaného 2/ o prevod družstevného bytu do osobného vlastníctva, s ktorým predstavenstvo žalovaného 2/ súhlasilo. Zároveň v žiadosti zo dňa 09.02.2011 žalovaný 3/ vyhlasuje, že užívateľom predmetného bytu je na základe prevodu členských práv a povinností zo dňa 12.11.2010. Z listiny - Zmluvy o prevode družstevného bytu do vlastníctva zo dňa 8.3.2011, uzatvorenej medzi prevádzajúcim, žalovaným 2/ a nadobúdateľom, žalovaným 3/, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrálnym úradom dňa 17.8.2011 pod V 834/11 je zrejmé, že žalovaný 3/ nadobudol do výlučného vlastníctva byt č. X (povodne č. XX) na 3. p. bytového domu, súp. č. XXXX, vchod XX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. X. nad X., vedený ako bytový dom na parc. č. XXXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 4/36-ine za cenu 824,47 eur, ktorá predstavuje nesplatený
investičný úver pripadajúci na prevádzaný byt. Z listiny - Kúpna zmluva zo dňa 8.2.2012 uzatvorenej medzi predávajúcim, žalovaným 3/ a kupujúcimi, žalovaným 4/ a 5/, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrálnym úradom dňa 13.2.2012 pod V 140/12 bolo zrejmé, že žalovaný 4/ a 5/ nadobudli do výlučného vlastníctva režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov byt č. X na 3. p. bytového domu, súp. č. XXXX, vchod XX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. X. nad X., vedený ako bytový dom na parc. č. XXXX, na ul. C. B. v X. nad X. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 4/36-ine za dohodnutú kúpnu cenu 10.500,- eur. Z listiny - Kúpna zmluva zo dňa 1.8.2012 uzatvorenej medzi predávajúcimi žalovanými 4/ a 5/ a kupujúcim, žalovaným 6/, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrálnym úradom dňa 11.12.2012 pod V 1996/2012 a z čiastočného výpisu LV č. XXXX bolo zrejmé, že žalovaný 6/ nadobudol do výlučného vlastníctva byt č. X na 3. p. bytového domu, súp. č. XXXX, vchod XX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. X. nad X., vedený ako bytový dom na parc.č. XXXX, na ul. C. B. v X. nad X. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 4/36-ine za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 50.500,- eur. Z pripojeného spisu OR PZ v Bánovciach nad Bebravou ČVS: ORP-139/VYS-BN-2014 súd zistil, že žalobkyňa 1/ podala dňa 09.07.2014 trestné oznámenie, na základe ktorého bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania pre zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a prečin podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako vyplýva zo znenia uznesenia o začatí trestného stíhania. Z obsahu tohto spisu je zrejmé, že vo veci bol dňa 10.12.2014 vypočutý aj svedok P. Javro (žalovaný X/) a v tomto spise sa nachádzajú fotokópie listín (vyplýva z č.l. 166 pripojeného spisu), ktoré si tento svedok priniesol na výsluch, z ktorých súd zistil, konkrétne z listiny označenej ako "Splátkový kalendár stav plnenia ku dňu:23.04.2009, dlžník: U. L., č.UZ:451/06" je zrejmé, že žalobcovia za účelom splácania úveru uhradili platby v celkovej výške 8.021,88 eur, pričom dňa 15.04.2009 bola uskutočnená platba vo výške 5.300,- eur. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že žalobcovia si zobrali pôžičku s S.O.S. financ, pôžička im bola poskytnutá. Potom ich kontaktoval pán Y. a pod rôznymi vyhrážkami museli podpísať prevod členských práv. 3. Uvedené zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov účinného do 30.6.2016 (ďalej iba O.s.p.) a podľa § 2, § 3, § 33a písm. a), § 37 ods. 1, § 39, § 40, § 41, § 50 ods. 1 až 3, § 118 ods. 1 a 2, § 123, § 553 ods. 1 až 3, § 553c ods. 2 § 879j Občianskeho zákonníka, podľa § 230 Obchodného zákonníka, podľa § 2 písm. a) a b), § 4 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 30.6.2006 a podľa § 24 a § 25 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách. 4. Súd prvého stupňa potom uviedol, že podľa neho žalobcovia ako pôvodní nájomcovia družstevného bytu a členovia družstva (žalovaného 2/) preukázali naliehavý právny záujem na určení nimi uvedených právnych úkonov a to z nasledovných dôvodov. Návrhom na začatie konania, návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu (navrhovateľa). Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy práva pôvodného vlastníka. Je nesporné, že žalovaný 6/ je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník tohto bytu, ktorého boli žalobcovia nájomcovia a s užívaním ktorého bolo spojené ich členstvo v bytovom družstve (žalovaného 2/). Nadobudnutiu vlastníckeho práva k tomuto bytu žalovaným 6/ predchádzal rad právnych úkonov, ktorých neplatnosti sa žalobcovia domáhajú a len určujúci rozsudok o neplatnosti týchto úkonov môže byť podkladom pre obnovu pôvodného stavu t.j. že vlastníkom bytu sa stane žalovaný 2/ ako družstvo a žalobcovia sa stanu nájomcami bytu a členmi žalovaného 2/. Taktiež vzhľadom na okolnosti danej veci, keď žalobcovia prišli o svoje práva spojené s užívaním a členstvom v bytovom družstve (žalovaný 2/) v súvislosti a na základe uzatvorenej úverovej zmluvy zo dňa 24.3.2006, ktorej súčasťou je aj dohoda žalovaného 1/ a žalobcov o zabezpečovacom prevode práva majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu aj v tej časti žaloby, v ktorej sa domáhajú neplatnosti tejto zmluvy a zmluvy o prevode členských a užívacích práv a povinností zo dňa 24.3.2006 a dňa 12.11.2010 pretože, v prípade určenia neplatnosti tejto úverovej zmluvy so zabezpečením záväzku prevodom užívacích práv k družstevnému bytu zo dňa 24.3.2006 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi, by bol neplatný (z dôvodu akcesority) aj právny úkon Zmluva o prevode členských práv a povinnosti zo dňa 24.03.2006 uzatvorená medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 7/, keďže táto vznikla v súvislosti s uzatvorenou úverovou zmluvou, konkrétne časťou upravenou v čl. III Predmet zabezpečenia úveru. 5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nebolo sporné, že žalovaný 2/ je družstvom - bytovým družstvom, ktorého členmi sa žalobcovia stali od 25.4.1988. Taktiež nebolo sporné, že žalobcovia 1/ a 2/ so
žalovaným 1/ uzatvorili dňa 24.3.2006 úverovú zmluvu č. 451/06 , na základe ktorej žalovaný 1/ poskytol žalobcom úver vo výške 120.000,- Sk (3.983,27 eur). Z úverovej zmluvy vyplýva, že úver sa žalobcovia zaviazali žalovanému 1/ vrátiť i s navŕšením (z ktorého podľa čl. XII úverovej zmluvy 50% predstavuje úrok a 50 % náklady na správu úveru) podľa podmienok tejto úverovej zmluvy, pričom v čl. XIII úverovej zmluvy č. 451/06 sa dohodli na splatnosti a výške jednotlivých splátok. Taktiež z úverovej zmluvy č. 451/06, z čl. III a IX vyplýva, že sa žalobcovia a žalovaný 1/ dohodli na zabezpečení úveru - a to prevodom užívacích práv k družstevnému bytu, špecifikovanému v čl. III tejto zmluvy na veriteľa t.j. žalovaného 1/ alebo jeho zástupcu, s tým, že ak stanovy bytového družstva neumožňujú prevod práv na právnickú osobu členské práva bytu budú prevedené na žalovaného 7/ a zmluvné strany sa zaväzujú v deň podpisu tejto zmluvy uzavrieť a podpísať aj Zmluvu o prevode členských práv a povinností na príslušnom bytovom družstve. Čl. IX bod 3 a 4 úverovej zmluvy upravoval podmienky prechodu predmetu zabezpečenia úveru späť na dlžníka a čl. IV bod 1 podmienky ako sa zmluvné strany vyporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi neuhradí riadne a včas. Z vyjadrenia žalovaného 2/ mal súd preukázané, že žalobcovia boli vlastníkmi členských práv spojených s členstvom a nájmom k družstevnému bytu od 25.4.1988, kedy im bol pridelený byt č. X v bytovom dome so sup. č. XXXX na par. č. XXXX v k.ú. X. nad X., ul. C. B.. Zároveň z vyjadrenia žalovaného 2/ vyplýva, že pôvodne mal tento byt č. XX a k prečíslovaniu bytu došlo na základe usmernenia katastra, pričom však išlo stále o byt v užívaní žalobcov, čím mal súd vyvrátené tvrdenia žalobcov o neurčitosti predmetov (vzhľadom na odlišné číslovanie bytu) zmlúv, ktorých neplatnosti sa domáha. Súd mal tiež preukázané listinami, "Prevod členských práv a povinnosti" zo dňa 24.3.2006 a "Súhlas s prevodom členských práv a povinností" zo dňa 24.3.2006, ktoré boli doručené žalovanému 2/ dňa 24.03.2006, že týmto dňom nadobudol členské práva a povinnosti spojené s členstvom v bytovom družstve (žalovaného 2/) žalovaný 7/, tak ako sa žalovaný 1/ so žalobcami dohodli v čl. III úverovej zmluvy v súvislosti so zabezpečením úveru podľa úverovej zmluvy. Nebolo sporné, že žalovaný 6/ je v súčasnosti výlučným vlastníkom bytu, ku ktorému mali užívacie práva v súvislosti s členstvom v bytovom družstve (žalovaného 2/) žalobcovia (a prevodom ktorých práv bolo zabezpečená pohľadávka žalovaného 1/, voči žalobcom z úverovej zmluvy zo dňa 24.3.2006 č. 451/06) pričom žalovaný 6/ tento byt (i s príslušným podielom na spoločných častiach a zariadeniach) nadobudol od žalovaných 4/ a 5/ na základe kúpnej zmluvy a žalovaný 4/ a 5/ tento byt (i s príslušným podielom na spoločných častiach a zariadeniach) nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.2.2012 od žalovaného 3/, ktorý tento byt (i s príslušným podielom na spoločných častiach a zariadeniach) nadobudol od žalovaného 2/ ako člen žalovaného 2/, potom ako dňa 12.11.2010 na neho previedol členské práva a povinnosti spojené s členstvom v bytovom družstve žalovaný 7/, ktorý tieto nadobudol na základe dohody žalovaného 1/ dňa 24.3.2006, len za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcom. Aj keď žalovaný 7/ nebol účastníkom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, jej účastníci (žalovaný 1/ a žalobcovia) sa dohodli (súhlasili) s takýmto prevodom práva za účelom zabezpečenia a v okamihu ako so žalobcami 1/ a 2/ uzavrel žalovaný 7/ dňa 24.3.2006 u žalovaného prevod členských práv platili vo vzťahu k nemu práva a povinnosti zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva za podmienok dohodnutých medzi žalobcom a žalovaným 1/. Vykonaným dokazovaním súd nedospel k záveru, že úverová zmluva so zabezpečením záväzku prevodom užívacích práv k družstevnému bytu č. 451/06 zo dňa XX.XX.XXXX je ako celok neplatná. Súd mal preukázané, že dlžníci t.j. žalobcovia pri jej uzatváraní uspokojovali svoje osobné potreby a žalovaný 1/ ako veriteľ konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo znamená, že ide medzi nimi o spotrebiteľský vzťah a uzatvorená zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Zmluva o úvere je uzatvorená písomne. Súd nezistil žiadny rozpor so zákonom v jej podstatných náležitostiach (zmluvy o úvere) a s prihliadnutím na okolnosť, že v zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miery nákladov je úver bezúročný a bez poplatkov. Aj keď žalobcovia poukazujú na neprijateľné zmluvné podmienky, tieto však nespôsobujú neplatnosť zmluvy ako celku, ale len týchto podmienok, a tieto podliehajú preskúmavaniu avšak nie v súvislosti so žalobou, ktorú podali žalobcovia, Ani žalobcovia ale ani žalovaný 1/ sa touto žalobou z takto dohodnutých podmienok nedomáhajú plnenia resp. ich vrátenia (ak už na ich podklade došlo k plneniu), preto súd ustálil že úverová zmluva ako celok o poskytnutí úveru je platným právnym úkonom, a žalobu v tejto časti zamietol. Taktiež zamietol žalobu aj v časti, v ktorej sa domáhali určenia neplatnosti zabezpečenia záväzku z tejto úverovej zmluvy prevodom užívacích práv k družstevnému bytu ako celku. Účelom zabezpečovacieho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi - v konkrétnom prípade poskytnutý úver (v tomto zabezpečení splnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu (nevrátenie úveru riadne a včas) dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia (zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu). Tieto základné skutočnosti pri výklade a aplikácii § 553 Občianskeho
zákonníka v znení do 31. decembra 2007 nemožno opomenúť; je treba ich rešpektovať a z nich vychádzať aj pri odvodzovaní náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. So zreteľom na stručné vymedzenia daného inštitútu (do 1.1.2008) v jeho pôvodnej podobe, treba uzavrieť, že písomná zmluva podľa § 553 Občianskeho zákonníka musí obsahovať ustanovenia určujúce a/ zmluvné strany účastníkov zmluvy), b/ zabezpečovaný záväzok, c/ majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza, d/ to, že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t.j. že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia plnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona zaniká), e/ to, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí. Súd dospel k záveru, že zmluva všetky tieto náležitosti obsahuje a preto je ako celok platná. Súd však vzhľadom na § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvu o zabezpečovacom prevode práva považoval v časti, v ktorej dlžník súhlasil s tým, aby si veriteľ v prípade, že úver sa stane splatný uspokojil svoju pohľadávku voči dlžníkovi z tejto úverovej zmluvy s príslušenstvom definitívnym nadobudnutím predmetu zabezpečenia úveru, a to z dôvodu, že mal preukázané výpoveďou žalovaného 3/ (čo nebolo v konaní stranami spochybnené) že stanovy žalovaného 2/ neumožňovali nadobudnutie členských práv v bytovom družstve žalovaného 2/ právnickou osobou, čiže plnenie dohodnuté v zmluve je od začiatku nemožné a preto je právny úkon - zabezpečovací prevod práva v tejto časti neplatný a predmet zabezpečenia takýmto spôsobom nemohol plniť uhradzovaciu funkciu, a prichádzal by do úvahy len postup podľa § 553c ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 t.j. dražbou podľa osobitného zákona. Z vykonaného dokazovania úverovou zmluvou so zabezpečením záväzku prevodom užívacích práv k družstevnému bytu je zrejmé, že aj keď žalobcovia postupom podľa § 230 Obchodného zákonníka previedli dňa 24.3.2006 práva a povinnosti spojených s členstvom v bytovom družstve (žalovaného 2/) nešlo o trvalý prevod; a to vzhľadom na zmluvu podľa § 553 Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 2007, ktorá spočíva vo vymedzení, že ide o zabezpečovací prevod práva, teda iba o dočasný prevod práva, čo znamená o podmienený prevod práva z dlžníka za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi (žalovanému 1/) žalobcami s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka (prevod práva tak zo zákona zaniká). Vykonaným dokazovaním výsluchom žalobkyne 1/ a listinou úverovou zmluvou zo dňa 24.03.2006 mal súd preukázané, že táto je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy. A keďže úverová zmluva zo dňa 24.03.2006 neobsahuje náležitosť podľa ust. 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch (ročnú percentuálnu mieru nákladov) úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že dlžníci (t.j. žalobcovia) boli povinný zaplatiť (vrátiť) veriteľovi (žalovanému 1/) len istinu (t.j. 120.000,- Sk (3.983,27 eur) s prípadným úrokom z omeškania (a v prípade, ak by aj neplatili žiadnu splátku vo výške 6.000,- Sk (199,16 eur) v počte 20 úrok z omeškania predstavuje sumu nie vyššiu ako 1.586 eur, keďže k úhrade istiny došlo v apríli 2009). Z listiny Splátkový kalendár stav plnenia ku dňu: 23.04.2009, dlžník: U. L., č.UZ:451/06" je zrejmé, že žalobcovia za účelom splácania úveru uhradili žalovanému 1/ v čase od 27.4.2006 do 18.07.2008 celkom sumu 2.289,56 eur a dňa 15.04.2009 vykonali úhradu celkom vo výške 5.300,- eur. Z uvedeného vyplýva ale i z výpovede žalovaného 7/ na pojednávaní dňa 17.01.2017, že dňa 15.04.2009 dlh žalobcov z úverovej zmluvy zo dňa 24.3.2006 voči žalovanému 1/ v celom rozsahu zanikol a vzhľadom na ustanovenie 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka zo zákona na žalobcov prešlo spätne právo (právo spojené s členstvom v bytovom družstve, ktoré žalovaný 7/ nadobudol dňa 24.3.2006), teda späť na toho, kto právo previedol na žalovaného 7/. Uvedené znamená, že žalovaný 7/ (ktorý prostredníctvom ustanoveného zástupcu, ktorému udelil plnomocenstvo dňa 11.11.2010) v čase keď dňa 12.11.2010 spisoval písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva (na žalovaného 7/) už nebol oprávnený týmito právom disponovať a nemohol ho previesť na žalovaného 3/ podľa zásady "nikto nemôže previesť viac práv, než má sám" a preto je zmluva o prevode členských práv a povinností uzatvorená medzi žalovaným 7/ a žalovaným 3/ absolútne neplatná a následne sú neplatné aj právne úkony, ktoré boli vykonané a uzavreté. Čo znamená, že žalovaný 3/ sa nestal členom bytového družstva (žalovaného 2/), a preto mu žalovaný 2/ následne nemohol previesť do vlastníctva družstevný byt, pretože ako vlastník bytu bol oprávnený nakladať s družstevným bytom len v medziach zákona podľa zákona č. 42/1992 Zb. a teda aj zmluva o prevode družstevného bytu do vlastníctva zo dňa 8.3.2011 medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/, ktorej vklad povolený v konaní V 834/2011 je podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom absolútne neplatná. K tvrdeniam žalovaného 3/, že tento prevod mal byť vykonaný na písomnú žiadosť
žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 24.4.2009, ktorí žalovaného 7/ požiadali aby tieto práva na žalovaného 3/ previedol, bol súd názoru, že ani na základe týchto okolností nedošlo k platnému prevodu, a to z dôvodu, že pravosť podpisov žalobcov 1/ a 2/ ako splnomocniteľov musela by byť overená, pretože podľa žalovaného 2/ je to podmienkou prevodu členských a užívacích práv, ale hlavne žalobcovia by museli v tejto žiadosti výslovne uviesť, že splnomocnenec je oprávnený plnomocenstvo na prevod udeliť inej osobe, pretože ako vyplýva z listín predložených žalovaným 2/ za žalovaného 7/ prevod uskutočňoval, realizoval G. Šťahel. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 96/1995, podľa ktorého absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu "uzná alebo neuzná" (resp. či ju zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio). Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie ("modus") a zodpovedajúci právny titul ("titulus"), napríklad zmluva. Pokiaľ "titulus" preukazuje právo inej osoby než "modus", je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti "prevedených" ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov "modus", chýba im "titulus". Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami: pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri. Uvedené právne závery sú plne opodstatnené a akceptovateľné aj v predmetnej veci. Ak je prvotná kúpna zmluva (o prevode vlastníckeho práva k bytu) neplatná, nestal sa prvý kupujúci s ohľadom na prejednávanú vec (žalovaný 3/) vlastníkom nehnuteľnosti (bytu spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach) a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov (žalovaných 4/ až 6/) vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Na základe uvedených skutočnosti súd potom určil, že je neplatná aj Kúpna zmluva zo dňa 08.02.2012 uzatvorená medzi žalovanými 3/ (ako predávajúcim) a žalovanými 4/ a 5/ ako kupujúcimi, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V 140/2012 a aj následná kúpna zmluva medzi žalovanými 4/ a 5/ ako predávajúcim a žalovaným 6/ ako kupujúcim, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený v konaní pod č. V 1996/2012 je neplatná. Základná zásada súkromného práva, a to zásada "nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet" (nikto nemôže previesť viac práv, než má sám) chráni vlastnícke právo skutočného ("pravého") vlastníka. Jej uplatnenie znamená, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. februára 2010 sp. zn. I. ÚS 50/10). Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z vyššie uvedenej zásady je nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka, nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov najvýšší súd zastáva názor, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou "nikto nemôže previesť viac práv, než má sám" možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3314/11 z 2. októbra 2012). O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri
(evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí. V prejednávanej veci vzhľadom na zistený skutkový stav veci dobrú vieru žalovaných 4/ až 6/ (posudzujúc ju prísne) konštatovať nemožno. Len samotná skutočnosť, že prevodcovia boli zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti - bytu, nemohla sama o sebe založiť dobrú vieru (presvedčenie) právnych predchodcov žalovaného 6/ ani samotného žalovaného 6/, že im svedčí aj platný právny titul, na základe ktorého je ich vlastnícke právo v evidencii nehnuteľností zapísané. Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od nich požadovať, je nutné zahrnúť požiadavku aktívneho zistenia konkrétnych skutočností, vedúcich (z hľadiska kritéria priemernej obozretnosti) k presvedčeniu, že prevodcovia disponovali platným nadobúdacím vlastníckym titulom. Nevynaložením potrebnej aktivity bola aj okolnosť, že predtým ako nadobudli vlastnícke právo k bytu či už žalovaný 4/ a 5/ alebo žalovaný 6/ (súčasný vlastník) sa nezaujímali o stav, hodnotu bytu, osobne s prevodcami nedohadovali podmienky prevodu, kúpy, ani len samotný predmet kúpy, byt si neboli obzrieť na mieste samom (kde by zistili, že byt je obývaný žalobcami a na základe akých skutočností byt užívajú, keď nie sú jeho vlastníkmi v zmysle evidencie nehnuteľností, že k bytu sa viazal zabezpečovací prevod práv za účelom splatenia dlhu), ale ani okolnosť, že potom ako nehnuteľnosť nadobudli, neoznámili správcovi bytu jeho nadobudnutie, nepristúpili k uzatvoreniu zmluvy o výkone správy so správcom bytového domu. Ak by žalovaný vykonali všetky tieto aktivity pochybnosti o platnom nadobúdacom titule ich predchodcov či už žalovaný 4/ a 5/ a následne i žalovaný 6/ mohli mať. V prejednávanej veci dobrá viera nesvedčí ani žalovanému 3/ a to z dôvodu, že ako štatutár veriteľa, účastníka zmluvy zo dňa 24.3.2006 o zabezpečovacom prevode práv musel vedieť, že prevod členských práv a povinností spojených s členstvom žalobcov v bytovom družstve a s nájmom k predmetnému bytu (žalovaného 2/) v súvislosti so zabezpečením dlhu žalobcov voči žalovanému 1/ že ide len dočasný prevod, ktorý prevod splnením dlhu zo zákona zaniká. A aj keď vo svojej výpovedi spochybnil splneniu dlhu žalobcami ku dňu 15.4.2009 (čo však mal súd preukázané výpoveďou žalovaného 7/ a listinami z pripojeného spisu) a tvrdil, že k splneniu dlhu došlo až 24.4.2009 musel vedieť, keď spoločne so žalovaným 7/ postupom podľa § 230 Obchodného zákonníka doručovaním družstvu (žalovanému 2/) písomného oznámenia doterajšieho člena o prevode členstva a písomného súhlasu nadobúdateľa členstva dňa 12.11.2010 resp. 11.11.2010, keď splnomocnil na tento postup inú osobu) že žalovaný 7/ už nie je v tomto čase oprávnený s predmetom zabezpečovacieho práva disponovať v dôsledku, že došlo k splneniu zabezpečovaného záväzku. V tejto súvislosti súd poukazuje, že aj keď žalovaný 3/ v spore predložil Zmluvu o prevode členských práv a povinnosti spojených s členstvom v bytom družstve (žalovaného 2/) zo dňa 24.4.2009 medzi ním a žalobcami, tento právny úkon nie je predmetom tohto sporu a v spore bolo preukázané, že členské práva a povinnosti spojené s členstvom na žalovaného 3/ vo vzťahu k družstvu na základe tejto zmluvy nikdy nenastali, pretože táto zmluva nebola predložená žalovanému 2/ (žalovaný obdržal len oznámenie) a aj sám žalovaný 3/ v listine, ktorou žiada žalovaného 2/ o odkúpenie družstevného bytu do osobného vlastníctva tvrdil, že členom a nájomcom sa stal na základe prevodu členských práv a povinností zo dňa 12.11.2010. Na základe takto vykonaného dokazovania a zákonných ustanovení súd rozhodol o neplatnosti vo výroku uvedených právnych úkonov a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. 6. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 ods. 2 CSP s tým, že vzhľadom na okolnosť, že žalobe nebolo v celom rozsahu vyhovené, súd postupom podľa tohto ustanovenia rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 7. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie tak žalobcovia 1/ a 2/ ako aj žalovaní 3/, 4/ a 5/. 8. Žalobcovia 1/ a 2/ svoje odvolanie smerovali proti výroku VII. rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Nesúhlasili s tým, že im nebola priznaná náhrad trov konania, keď v prevažnej miery boli v spore úspešní. Napadli platnosť piatich zmlúv a súd prvej inštancie určil neplatnosť všetkých piatich a to pri štyroch zmluvách úplne a pri jednej čiastočne. Žalobcovia boli teda v spore úspešní v rozhodujúcej miere a preto im patrí právo na náhradu trov konania celkom, prípadne mohol súd prvej inštancie náhradu trov konania pomerne rozdeliť. Súd prvej inštancie však v napadnutom rozsudku žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, pričom z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé prečo. Žalobcovia preto navrhli, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil. 9. Žalovaný 3/ svojím odvolaním napadol výroky II., III., IV. a VII. rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa neho súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu záveru, že žalovanému 3/ nepatrili pred nadobudnutím predmetného bytu do vlastníctva členské práva a povinnosti v družstve žalovaného 2/. V spore bolo preukázané a nebolo sporné, že zmluvou o prevode členských práv a povinností zo dňa 24.03.2006 uzatvorenej medzi žalobcami ako prevodcami a žalovaným 7/ ako nadobúdateľom žalobcovia previedli svoje členské práva a povinnosti v družstve žalovaného 2/ na žalovaného 7/. Podľa súdu prvej inštancie išlo o dočasný, zabezpečovací prevod práva, ktorého účinky mali momentom zániku záväzku žalobcov z úverovej zmluvy zaniknúť, a to najneskôr dňa 15.04.2009. K tomu malo dôjsť zo zákona a žalobcom sa tak obnovilo ich právne postavenie nositeľov príslušných
členských práv a povinností v družstve žalovaného 2/. Ak je tomu tak, a nič na tom nemení ani fakt, že družstvo žalovaného 2/ stále ako nositeľa členských práv a povinností evidovala žalovaného 7/, mohol žalovaný 3/ dňa 24.04.2009 bez akýchkoľvek pochybností a zmluvných, či zákonných prekážok uzatvoriť so žalobcami ako prevodcami zmluvu o prevode členských práv a povinností v družstve. V tomto zmysle je potom nesprávny záver súdu prvej inštancie vyslovený v prvom odseku na strane 16. rozsudku, podľa ktorého nemali žalobcom dňa 24.04.2009 prináležať žiadne členské práva a povinnosti v družstve žalovaného 2/, nakoľko tieto mali prináležať žalovanému 7/. Toto je v úplnom rozpore s iným, už uvedeným záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého splnením záväzku žalobcov zabezpečovací prevod práva založený zmluvou o prevode členských práv a povinností zo dňa 24.03.2006 zo zákona zanikol. Je neprípustné, aby súd prvej inštancie na jednej strane vyhodnotil zmluvu o prevode členských práv a povinností zo dňa 24.03.2006 ako formu zabezpečovacieho prevodu práva, ktorá zo zákona zanikla okamihom zániku záväzku žalobcov z úverovej zmluvy a na druhej strane vyslovil, že ku dňu 24.04.2009 nemali žalobcom prináležať žiadne členské práva a povinnosti v družstve žalovaného 2/. Tieto závery sú vzájomne rozporné a neudržateľné. Okrem toho žalovaný 3/ poukázal na to, že so žalobcami uzatvoril ešte jednu zmluvu o prevode členských práv a povinností v družstve žalovaného 2/ a to dňa 25.10.2010. Táto okolnosť rovnako nebola sporná, keď existenciu takejto zmluvy potvrdil aj žalovaný 2/. Táto zmluva tak predstavuje ďalší právny titul, ktorý na jednej strane žalovaného 3/ oprávňoval požadovať od žalovaného 2/ previesť vlastníctvo bytu, s ktorým boli spojené členské práva a povinnosti a na druhej strane žalovanému 2/ na takýto prevod umožňoval. Následne preto nemohlo nič žalovaného 3/ obmedzovať v prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu na osoby žalovaných 4/ a 5/. Žalovaný 3/ poukázal aj na to, že ak sa odvolací súd nestotožní so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o prevode členských práv a povinností zo dňa 24.03.2006 medzi žalobcami a žalovaným 7/ mala charakter zabezpečovacieho prevodu práva, potom splnením záväzku žalobcov nemohlo dôjsť k obnoveniu ich členských práv a povinností v družstve žalovaného 2/ a žalovaný 7/ tak mohol dňa 12.11.2010 bez akéhokoľvek obmedzenia previesť členské práva a povinnosti v družstve žalovaného 2/. Nakoniec žalovaný 3/ uviedol, že podľa neho na strane žalobcov 1/ a 2/ nebol daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nemôže viesť k definitívnemu usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi a k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníkov. Žalobcami navrhnuté žalobné petity nezohľadňujú ani synalagmatický charakter napadnutých právnych úkonov, a teda povinnosť ich účastníkov vydať si navzájom prijaté plnenia. Žalovaný 3/ preto navrhol, aby odvolací súd v napadnutých častiach rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietne, prípadne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. Žalovaní 4/ a 5/ svojím odvolaním napadli výroky I., II., III., IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa nich mala byť žaloba žalobcov zamietnutá pre absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žaloba musí byť účinná a správne zvolená, aby sa prostredníctvom nej žalobcovia domohli požadovaného práva bez toho, aby muselo byť z ich strany iniciované ďalšie konanie. V danej veci sa žalobcovia dožadovali určenia neplatnosti viacerých zmlúv, a to aj takých, ktorých neboli účastníkmi, a výsledkom napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o určení neplatnosti zmlúv je, že nie je zrejmé, kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, resp. komu prináležia členské práva a povinnosti v bytovom družstve a s tým súvisiace užívacie práva k predmetnému bytu. Nie je teda zrejmé, čo sa požadovanými určovacími výrokmi vyriešilo, t.j. aký bol naliehavý právny záujme žalobcov na takomto určení. Podľa žalovaných 4/ a 5/, aby sa dalo aspoň uvažovať o naliehavom právnom záujme žalobcov na požadovanom určení, bolo potrebné, aby bola za neplatnú určená každá zo zmlúv, ktoré boli v žalobe označené. Tak by sa dalo aspoň teoreticky uvažovať o tom, že neisté postavenie žalobcov sa rozhodnutím súdu vyriešilo. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie však bola žaloba v časti o určenie neplatnosti prevodu členských práv a povinností medzi žalobcami a žalovaným 7/ zo dňa 24.03.2006 zamietnutá /výrok VI. rozsudku/a je nutné potom dedukovať, že žalobcovi na žalovaného 7/ platne previedli svoje členské a užívacie práva a povinnosti. Podľa presvedčenia žalovaných 4/ a 5/ súd prvej inštancie nesprávne tento prevod posúdil ako zabezpečovací prevod práva, keď tento by mohol byť dohodnutý len medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovaným 1/ ako ich veriteľom a nie treťou osobou
- žalovaným 7/. Okrem toho ani zo samotného obsahu tejto zmluvy nie je zrejmé, že by sa jednalo o zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, keď neobsahuje ani základné náležitosti tohto typu zmluvy. Jednalo sa teda o klasický prevod členských práv a povinnosti a to prevod platný, ako to zhodnotil aj súd prvej inštancie. Vzhľadom na tento záver nie je jasné, aký mali žalobcovi naliehavý právny záujme na požadovanom určení, keď vzhľadom na platnosť uvedeného prevodu nemohli a nemôžu naspäť nadobudnúť členské práva a povinnosti v bytovom družstve a ani užívacie práva k predmetnému bytu. O tom, že by mali žalobcovia nadobudnúť vlastnícke práva k tomuto bytu nemôže byť reč, pretože nikdy jeho vlastníkmi neboli. Celá žaloba je podľa žalovaných 4/ a 5/ značne zmätočná a oni sú toho názoru,
že platnosť zoskupenia právnych úkonov, aké boli riešené v tomto konaní nebolo možné riešiť v rámci jedného konania, ale len v rámci viacerých konaní, keďže v napadnutých zmluvách išlo jednak o prevod vlastníckeho práva k predmetnému družstevnému bytu a zároveň o prevod členských práv a povinností v bytovom družstve. Žalobcovia mali skôr žalovať o určenie, že sú členmi družstva a majú užívacie práva k predmetnému bytu. Na takomto určení by najskôr mali naliehavý právny záujem. V takomto konaní by už ani žalovaní 4/ a 5/ neboli účastníkmi konania, pretože s predmetnou nehnuteľnosťou už nemajú nič spoločné a konanie by ich zbytočne nezaťažovalo. Žalovaní 4/ a 5/ preto navrhli, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcov zamietne. 11. K odvolaniu žalovaného 3/ sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/. Podľa nich súd prvej inštancie vo výrokoch I. až V. dospel k správnym skutkovým zisteniam, svoje rozhodnutie po právnej stránke posúdil správne a dostatočne a precízne svoje rozhodnutie odôvodnil. Žalovaný 3/ využíva skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu súdneho konania vo svoj prospech tak, ako mu to vyhovuje, pritom počas konania žalovaný viackrát menil svoje vyjadrenia, uvádzal odlišné verzie. Tvrdenie žalovaného 3/, že časť odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie /bod 16./, kde súd konštatuje, že dňa 24. 04. 2009 nemali žalobcom 1/ a 2/ prináležať žiadne členské práva a povinnosti u žalovaného 2/, nakoľko tieto mali prináležať už žalovanému 7/, považujú žalobcovia za celkom nesprávnu. Toto tvrdenie je v rozpore so znením písomného odôvodnenia rozsudku, kde na strane 16. rozsudku sa takéto konštatovanie, ani dátum 24. 04. 2009 neuvádza. Navyše sa nejedná o konštatovanie súdu, ale o konštatovanie právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/. Žalobcovia nevedia akú zmluvu o prevode členských práv a povinností zo dňa 25. 10. 2010 uzatvorenú medzi nimi a žalovaným 3/, žalovaný 3/ spomína vo svojom odvolaní. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalobcovia 1/ a 2/ previedli svoje členské práva v bytovom družstve na žalovaného 7/, ten následne na žalovaného 3/ a žalovaný 3/ odkúpil od žalovaného 2/ byt do svojho vlastníctva. Tieto následné právne úkony súd určil za neplatné. Teda žalovaný 2/ najprv ako riadneho člena s členskými právami k bytu evidoval žalovaného 7/ a až po vykonanom prevode evidoval žalovaného 3/. Žalovaný 3/ si uvedomoval, že prevod členských práv v bytovom družstve nenadobudol od žalobcov 1/ a 2/ a preto dňa 12. 11. 2010 uzatvoril zmluvu o prevode členských práv v bytovom družstve práve so žalovaným 7/. Následne bol žalovaný 3/ zapísaný do evidencie žalovaného 2/ a požiadal o odkúpenie bytu do svojho výlučného vlastníctva (nie však na základe toho, že by členské práva nadobudol od žalobcov 1/ a 2/ ale že ich nadobudol od žalovaného 7/ na základe zmluvy o prevode zo dňa 12. 11. 2010). Pokiaľ ide o existenciu naliehavého právneho záujmu, k tejto sa vyjadrili žalobcovia v samostatnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 4/ a 5/. Navyše iba uviedli, že žalobcovia l/a 2/ mali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti jednotlivých právnych úkonov tak, ako to žalovali, pretože bez výslovného určenia neplatnosti jednotlivých úkonov by Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor nevykonal výmaz jednotlivých vlastníkov a to najmä z dôvodu, že žalobcovia 1/ a 2/ nikdy neboli vlastníkmi predmetného bytu. Katastrálny úrad je viazaný pri vykonávaní zápisu formou záznamu iba výrokovou časťou rozsudku (nie odôvodnením), pričom určovací výrok, že žalobcovia 1/ a 2/ sú nositeľmi členských práv a povinnosti v bytovom družstve nie je listinou, ktorú by katastrálny úrad vedel zapísať, pretože vo výroku sa neriešia vlastnícke práva. Žalobcovia 1/ a 2/ sa písomne vyjadrili aj k odvolaniu žalovaných 4/ a 5/. Uviedli, že s ním nesúhlasia v celom rozsahu. Odvolanie žalovaných 4/ a 5/ je zdôvodnené jediným dôvodom a to neexistenciou naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe žalobcovia opísali v článku IV. žaloby. Na určení neplatnosti právneho úkonu bol daný naliehavý právny záujem, keďže bez takéhoto určenia tu je aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu a právne postavenie žalobcov 1/ a 2/ je neisté. Žalobcovia 1/ a 2/ užívajú predmetný byt, ku ktorému došlo k zmene vlastníckych práv na základe spornej úverovej zmluvy so zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva a následnými právnymi úkonmi a v prípade ak vlastník predmetného bytu využije právo na podanie návrhu na vypratanie bytu, žalobcovia 1/ a 2/ sa môžu ocitnúť bez obydlia. Bez určovacieho výroku súdu nie je možné vykonať zmenu v katastri nehnuteľností. Naopak, na základe napadnutého rozsudku sa vlastníkom predmetného bytu stane žalovaný 2/ a žalobcovia 1/ a 2/ ako nájomcovia bytu a členovia žalovaného 2/ získajú právo na užívanie tohto bytu ako aj právo na jeho odkúpenie do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/. V takom prípade sa právneho postavenie žalobcov 1/ a 2/ stane istým. Pokiaľ ide o to, že vo výroku VI. napadnutého rozsudku bola žaloba žalobcov zamietnutá v časti o určenie, že zmluva o prevode členských práv a užívacích práv a povinnosti medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 7/ je neplatná a preto je potrebné dedukovať, že žalobcovia platne previedli svoje členské práva a užívacie práva a povinnosti na žalovaného 7/, žalobcovia zdôraznili, že sa jednalo o dočasný prevod členských práv a splatením celého záväzku žalobcov 1/ a 2/ dňa 15. 04. 2009 dlh žalobcov zanikol a na žalobcov 1/ a 2/ spätne prešli členské práva a užívacie práva k bytu spojené s členstvom v bytovom dome. Tieto práva nadobudli žalobcovia 1/ a 2/ automatický (rozväzovacia podmienka) bez
potreby písomného spätného prevodu zo strany žalovaného 7/. Keďže po uzatvorení úverovej zmluvy a prevode členských a užívacích práv došlo k ďalším právnym úkonom, pričom žiadna informatívna poznámka v katastri nehnuteľností nie je zapísaná, bolo potrebné pre zabezpečenie vykonania výmazu v katastri nehnuteľností navrhnúť určenie neplatnosti aj nasledujúcich kúpnych zmlúv. 12. Žalobcovia 1/ a 2/ sa písomne vyjadrili aj k odvolaniu žalovaných 4/ a 5/. Uviedli, že s ním nesúhlasia v celom rozsahu. Odvolanie žalovaných 4/ a 5/ je zdôvodnené jediným dôvodom a to neexistenciou naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe žalobcovia opísali v článku IV. žaloby. Na určení neplatnosti právneho úkonu bol daný naliehavý právny záujem, keďže bez takéhoto určenia tu je aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu a právne postavenie žalobcov 1/ a 2/ je neisté. Žalobcovia 1/ a 2/ užívajú predmetný byt, ku ktorému došlo k zmene vlastníckych práv na základe spornej úverovej zmluvy so zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva a následnými právnymi úkonmi a v prípade ak vlastník predmetného bytu využije právo na podanie návrhu na vypratanie bytu, žalobcovia 1/ a 2/ sa môžu ocitnúť bez obydlia. Bez určovacieho výroku súdu nie je možné vykonať zmenu v katastri nehnuteľností. Naopak, na základe napadnutého rozsudku sa vlastníkom predmetného bytu stane žalovaný 2/ a žalobcovia 1/ a 2/ ako nájomcovia bytu a členovia žalovaného 2/ získajú právo na užívanie tohto bytu ako aj právo na jeho odkúpenie do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/. V takom prípade sa právneho postavenie žalobcov 1/ a 2/ stane istým. Pokiaľ ide o to, že vo výroku VI. napadnutého rozsudku bola žaloba žalobcov zamietnutá v časti o určenie, že zmluva o prevode členských práv a užívacích práv a povinnosti medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 7/ je neplatná a preto je potrebné dedukovať, že žalobcovia platne previedli svoje členské práva a užívacie práva a povinnosti na žalovaného 7/, žalobcovia zdôraznili, že sa jednalo o dočasný prevod členských práv a splatením celého záväzku žalobcov 1/ a 2/ dňa 15. 04. 2009 dlh žalobcov zanikol a na žalobcov 1/ a 2/ spätne prešli členské práva a užívacie práva k bytu spojené s členstvom v bytovom dome. Tieto práva nadobudli žalobcovia 1/ a 2/ automatický (rozväzovacia podmienka) bez potreby písomného spätného prevodu zo strany žalovaného 7/. Keďže po uzatvorení úverovej zmluvy a prevode členských a užívacích práv došlo k ďalším právnym úkonom, pričom žiadna informatívna poznámka v katastri nehnuteľností nie je zapísaná, bolo potrebné pre zabezpečenie vykonania výmazu v katastri nehnuteľností navrhnúť určenie neplatnosti aj nasledujúcich kúpnych zmlúv. 13. K odvolaniam žalovaných 3/, 4/ a 5/ sa vyjadril žalovaný 2/. Podľa neho prevod členských práv a užívacích práv a povinností uskutočnili žalobcovia 1/ a 2/ na žalovaného 7/ dňa 24.3.2006 dobrovoľne. U žalovaného 2/ boli tlačivá potrebné na uskutočnenie prevodu členských a užívacích práv a povinností spísané, následne ich všetci účastníci prevodu boli overiť u notára a priniesli ich osobne žalovanému 2/. Týmto bol prevod členských práv a užívacích práv a povinností platný a novým členom družstva a nájomcom bytu sa stal žalovaný 7/. Žalovaný 7/ nemal v čase uvedeného prevodu znalosť a ani neskúmal dôvod prečo k prevodu členských práv a užívacích práv a povinnosti dochádza. V tomto prípade neskúmal dôvod, že uskutočneným prevodom členských práv a užívacích práv a povinností žalobcovia 1/ a 2/ zabezpečujú záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy, ktorú uzavreli so žalovaným 1/. Do 12.11.2010 k spätnému písomnému prevodu členských a užívacích práv a povinností nedošlo zo žalovaného 7/ na žalobcov 1/ a 2/, a pre žalovaného 2/ tak bol žalovaný 7/ stále členom družstva a nájomcom bytu, a mal právo uskutočniť prevod členských a užívacích práv a povinností na žalovaného 3/ dňa 12.11.2010. Dňom 12.11.2010 prevod bol žalovaným 2/ aj akceptovaný a členom a nájomcom sa stal žalovaný 3/. Keďže ani potom žalobcovia 1/ a 2/ nespochybnili a ani iným spôsobom nenapadli právoplatnosť prevodu žalovaný 2/ previedol vlastníctvo bytu na základe žiadosti žalovaného 3/ do jeho vlastníctva dňa 8.3.2011. Prevody bytu medzi žalovaným 3/ a žalovanými 4/ a 5/ a neskôr žalovanými 4/ a 5/ na žalovaného 6/ bol uskutočnený kúpnymi zmluvami a skutočnosť zmeny vlastníka bytu oznamuje žalovanému 2/ nový vlastník predložením právoplatných dokladov (rozhodnutie z katastra nehnuteľností a kúpna zmluva). Žalovaný 2/ je preto toho názoru, že postupoval v súlade splatnou legislatívou a právne úkony spojené s prevodom členských a užívacích práv a povinností a následne prevod bytu do osobného vlastníctva považuje za právoplatné. 14. K odvolaniam žalobcov 1/ a 2/ a žalovaných 3/, 4/ a 5/ sa písomne vyjadril žalovaný 6/. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcov, žalovaný 6/ má za to, že podané odvolanie nie je dôvodné. Žalovaný 6/ vyjadril súhlasné stanovisko s dôvodmi podaných odvolaní zo strany žalovaných 4/ a 5/ ako aj žalovaného 3/, ktoré odôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu a v konečnom dôsledku aj zmenu vo výroku VII. o náhrade trov konania. Čo sa týka odvolania žalovaného 3/ s dôvodmi jeho odvolania sa žalovaný 6/ stotožňuje. Žalobcovia 1/ a 2/ v konaní neuniesli dôkazné bremeno preukázať, že v čase rozhodovania súdu je na ich strane naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení. Z napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmá tá skutočnosť, komu v skutočnosti náležia členské práva v
bytovom družstve a s tým i užívacie práva a povinnosti vo vzťahu k bytu, špecifikovaného v napadnutom rozhodnutí. Z výrokov napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu tak, ako boli súdom koncipované, vôbec nevyplýva jednoznačnosť usporiadania vzťahov jednotlivých účastníkov napadnutých právnych úkonov, t.j. ani žalobcov 1/ a 2/, a teda nedochádza nimi k odstráneniu stavu právnej neistoty žalobcov. Z rovnakého dôvodu, nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, sa žalovaný 6/ stotožňuje aj s odvolaním žalovaných 4/ a 5/. Rovnako súhlasí aj s tvrdením žalovaných 4/ a 5/, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď vychádzal z predpokladu, že prevod členských práv a povinností zo žalobcov na žalovaného 7/ bol zabezpečovacím prevodom práva, keď tento nesmeroval v prospech veriteľa, ale v prospech tretej osoby. 15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /CSP/ v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcov 1/ a 2/ a žalovaných 3/, 4/ a 5/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch I., II., III., IV. a V. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdiť a v napadnutej časti vo výroku VII. o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a v tejto časti vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. 16. Strany sporu napadli svojimi odvolaniami všetky výroky rozsudku súdu prvej inštancie s výnimkou výroku VI., ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov v časti o určenie neplatnosti Úverovej zmluvy č. 451/06 so zabezpečením záväzku prevodom užívacích práv k družstevnému bytu zo dňa 24.3.2006 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi v časti o určenie neplatnosti prevodu členských práv a užívacích práv a povinností zo dňa 24.03.2006 uzatvoreného medzi žalobcami ako prevodcami a žalovaným 7/ ako nadobúdateľmi. V zmysle § 367 CSP potom tento výrok nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu právoplatnosť tohto výroku rozsudku súdu prvej inštancie nie je dotknutá. 17. Pokiaľ ide o zostávajúce, odvolaniami strán sporu napadnuté výroku rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej /výroky I., II., III., IV. a V./ odvolací súd preskúmaním veci v týchto častiach dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaných 3/, 4/ a 5/ dodáva nasledovné: 18. Žalovaní 3/, 4/ a 5/ vo svojich odvolaniach vytýkajú, že žalobcovia nemali na požadovanom určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. /zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok/ v znení platnom a účinnom ku dňu podania žaloby žalobcov, ktorý stanovoval, že žalobou možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V zmysle konštantnej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky naliehavý právny záujme na určovacej žalobe je daný vtedy, ak sa požadovaným určením dosiahne odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu /viď. napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/34/1999 z 28. apríla 1999, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/112/2004 zo dňa 01. novembra 2006, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/20/2007 zo 16. decembra 2008/. 19. Z odôvodnenia žaloby žalobcov 1/ a 2/ vyplynulo, že títo boli členovia družstva žalovaného 2/ a za účelom zabezpečenia svojho záväzku z pôžičky od žalovaného 1/ previedli svoje členské práva a povinnosti v družstve spolu s užívacím právom k bytu na žalovaného 7/, ten neskôr tieto práva previedol na žalovaného 3/, na ktorého družstvo žalovaného 2/ potom previedlo vlastnícke právo k predmetnému bytu, ktoré bolo neskôr predmetom ďalších prevodov, až sa predmetný byt stal vlastníctvom žalovaného 6/. Žalobcovia 1/ a 2/ sú podľa žaloby presvedčení o neplatnosti týchto právnych úkonov a tvrdia, že družstvo žalovaného 2/ je stále vlastníkom predmetného bytu a im patria členské práva a povinnosti v družstve žalovaného 2/ spolu s užívacím právom predmetného bytu. Svoje postavenie žalobcovia označili ako stav právnej neistoty, keď v katastri nehnuteľností je napriek uvedenému ako vlastník predmetného bytu zapísaný žalovaný 6/, ktorý sa môže dožadovať vypratania žalobcov z predmetného bytu. 20. Odvolací súd je rovnakého názoru ako súd prvej inštancie, že naliehavý právny záujme žalobcov na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov daný bol. Určenie neplatnosti právnych úkonov, ktorými bolo nakladané s vlastníckym právom k predmetnému bytu bude v zmysle § 34 ods. 2 zákona
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) viesť k vyznačeniu stavu vlastníctva pred týmito právnymi úkonmi. Ako vlastník predmetného bytu tak bude v katastri nehnuteľností opätovne zapísané družstvo žalovaného 2/. Otázka vlastníckeho práva k predmetnému bytu tak bude vyriešená. Pokiaľ ide o otázku kto je členom družstva žalovaného 2/, komu patria členské práva a povinnosti v družstve žalovaného 2/ spolu s užívacím právom k predmetnému bytu, tak žalobcami požadovanými určeniami neplatnosti prevodov členských práv a povinností, ktoré prevody boli družstvu žalovaného 2/ oznámené alebo predložené /§ 230 Obchodného zákonníka/, bude aj táto otázka vyriešená. Družstvo žalovaného 2/, pre ktorého bude rozsudok o požadovaných určeniach záväzný, bude musieť akceptovať stav predchádzajúci prevodom členských práv a povinností, ktoré boli určené za neplatné a bude musieť za člena družstva, ktorému patria členské práva a povinnosti spolu s užívacím právom k predmetnému bytu, považovať žalobcov 1/ a 2/. 21. Na existencii naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení nič nemení ani skutočnosť, že súd prvej inštancie nakoniec v napadnutom rozsudku neurčil neplatnosť prvého z prevodov členských práv a povinností /výrok VI./. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu musí byť daný a zistený ešte pred posúdením samotnej platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu. Jeho danosť nie je od platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu závislá. Opak by znamenal, že na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu je naliehavý právny záujme len vtedy, ak je právny úkon skutočne neplatný. Tak to však nie je. Naliehavý právny záujem je vyjadrením určitej potencionality požadovaného určenia zmeniť stav právnej neistoty žalobcu. Teda je daný vtedy, ak by stav právnej neistoty žalobcu odstránilo požadované určenie. Podstatné teda nie je, či stav právnej neistoty žalobcu odstráni platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu ale či ho odstráni jej určenie. 22. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky formulované v odvolaní žalovaného 3/, ani tieto neboli podľa odvolacieho súdu dôvodné. 23. Žalovaný 3/ sa dovoláva prevodu členských práv a povinností na jeho osobu zo strany žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 24.04.2009, tvrdiac, že ak bol prvý prevod členských práv a povinností žalobcov na žalovaného 7/ len zabezpečovacím prevodom práva, ktorého účinky odpadli splnením záväzku žalobcov z pôžičky najneskôr dňa 15.04.2009, neboli žalobcovia pri prevode členských práv a povinností na žalovaného 3/ dňa 24.04.2009 ničím obmedzený. Podľa odvolacieho súdu však dokazovaním, ktoré vo veci vykonal súd prvej inštancie nebolo preukázané, že by tento prevod nadobudol účinnosť v zmysle § 230 Obchodného zákonníka. Nebolo preukázané, že zmluva o prevode členských práv a užívacích práv a povinností uzatvorená dňa 24.04.2009 medzi žalobcami a žalovaným 3/ bola predložená družstvu žalovaného 2/. Nebolo preukázané ani to, že by tento prevod členských práv a povinností bol písomne oznámený doterajším členom družstvu žalovaného 2/ spolu s písomným súhlasom nadobúdateľa členstva. Z písomného vyjadrenia žalovaného 2/ ani z jeho výpovede pred súdom prvej inštancie dňa 24.11.2015 nevyplýva, že by družstvu žalovaného 2/ bola predložená predmetná zmluva o prevode členských práv a užívacích práv a povinností uzatvorená dňa 24.04.2009 alebo že by mu tento prevod doterajší člen družstva oznámil spolu so súhlasom nadobúdateľa. Žalovaný 2/ sa vyjadril len v tom zmysle, že dňa 25.10.2010 mu bolo doručené oznámenie o prevode členských práv medzi žalobcami a žalovaným 3/, ktoré neakceptoval. Toto oznámenie žalovaný 2/ súdu predložil a z jeho obsahu vyplynulo, že ho družstvu žalovaného 2/ podal žalovaný 3/ a oznamuje v ňom že dňa 24.04.2009 došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode členských práv a užívacích práv a povinností medzi žalobcami a ním, a preto z tohto dôvodu žiada o vyčíslenie dlhu na byte. Z obsahu oznámenia je teda zrejmé, že samotnú zmluvu zo dňa 24.04.2009 žalovaný 3/ družstvu žalovaného 2/ nepredkladal a oznámenie potom podľa obsahu nemožno ani považovať za písomné oznámenie doterajšieho člena družstva žalovaného 2/ o prevode členských práv a povinností spolu s písomným súhlasom nadobúdateľa členstva. V spore tak neboli preukázané podmienky účinnosti prevodu členských práv a povinností medzi žalobcami a žalovaným 3/ zo dňa 24.04.2009. Tomuto záveru svedčí aj skutočnosť, že družstvo žalovaného 2/ považovalo žalovaného 3/ za svojho člena s členskými právami a povinnosťami na základe dohody o prevode členských práv a povinností uzatvorenej medzi žalovaným 7/ a žalovaným 3/, ktorá nadobudla účinnosť oznámením žalovaného 7/ o prevode zo dňa 12.11.2010 spolu s písomným súhlasom nadobúdateľa - žalovaného 3/ z rovnakého dňa. Na základe tejto skutočnosti potom žalovaný 2/ preukázane previedol predmetný družstevný byt do vlastníctva žalovaného 3/. 24. Neobstojí ani ďalšia odvolacia námietka žalovaného 3/, ktorý tvrdí, že so žalobcami uzatvoril ešte jednu zmluvu o prevode členských práv a povinností a to dňa 25.10.2010. Túto okolnosť mal podľa žalovaného 3/ potvrdiť žalovaný 2/. Uvedené závery však nezodpovedajú dokazovaniu vykonanému v spore súdom prvej inštancie. Žalovaný 2/ v žiadnom z písomných vyjadrení ani vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie nepotvrdil existenciu takejto zmluvy o prevode členských práv a povinností zo dňa 25.10.2010. V písomnom vyjadrení, ktoré predložil na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa
24.11.2015, len uviedol, že dňa 25.10.2010 mu bolo doručené oznámenie o prevode členských práv medzi žalovaným 3/ ako nadobúdateľom a žalobcami ako prevodcami. Z obsahu oznámenie /viď. vyššie/ potom vyplýva, že ide len o žiadosť žalovaného 3/ o vyčíslenie dlhu na byte s odvolaním sa na prevod členských práv a povinností zo dňa 24.04.2009. Tento dôkaz, a ani žiadny iný v spore vykonaný, teda nesvedčí o existencii žalovaným 3/ v odvolaní tvrdenej zmluve o prevode členských práv a povinností zo dňa 25.10.2010. 25. Odvolací súd teda z dôvodov tvrdených v odvolaniach žalovaných 3/, 4/ a 5/ nezistil nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II., III., IV. a V. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 26. Čo sa týka výrok VII. napadnutého rozsudku o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, tu odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť p a v tejto časti vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. Odvolaniu žalobcov do výroku VII. rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania možno prisvedčiť v tom zmysle, že ak predmetom konania bolo určenie neplatnosti piatich právnych úkonov a súd svojím rozhodnutím určil neplatnosť štyroch z nich a pri piatom právnom úkone určil, že je neplatný sčasti, je dôvodné, aby o náhrade trov konania bolo rozhodované podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní podľa § 255 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie túto právnu normu vo veci aj aplikoval, avšak nesprávnym spôsobom. Ak nemala žiadna zo strán v spore plný úspech súd náhradu trov konania čiastočne rozdelí alebo rozhodne, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán je ale odôvodnené len vtedy, ak úspech, resp. neúspech protistrán v spore je v zásade rovnaký. Ak ale niektorá zo strán sporu bola v konaní prevažne úspešnejšia, je namieste náhradu trov konania rozdeliť podľa pomeru úspechu strán v spore. V tomto prípade je s ohľadom na už uvedené nepochybné, že strana žalobcov bola v konaní prevažne úspešnejšia a mal jej tak byť priznaný nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd prvej inštancie napriek tomu rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pričom toto svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie tak nie je zrejmé, čo súd napriek prevažnej miere úspechu žalobcov vo veci viedlo k nepriznaniu náhrady z trov konania žiadnej zo strán sporu. Týmto spôsobom tak bolo porušené právo strán sporu na spravodlivé konanie, ktoré právo v sebe zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 27. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd výrok VII. rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie zrušil a vec vrátil v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie posúdi úspech každej strany sporu v konaní a prihliadne na skutočnosť, že predmetom konania boli viaceré nároky žalobcov /určenie neplatnosti piatich právnych úkonov, ktoré síce spolu súvisia, ale sú samostatnými právnymi úkonmi/ a preto je potrebné o náhrade trov konania rozhodovať v zásade vo vzťahu ku každému z uplatnených nárokov osobitne. Pri rozhodovaní je tiež nutné prihliadnuť na to, že nie všetky osoby na strane žalovanej tvoria určitý typ procesného spoločenstva vo vzťahu ku každému z uplatnených nárokov, resp. inak povedané, nie každého zo žalovaných sa týka každý jeden z uplatnených nárokov žalobcov. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 257 CSP. V odvolacom konaní vo veci samej boli úspešní žalobcovia 1/ a 2/ a preto im súd priznal proti v odvolaní neúspešným žalovaným 3/, 4/ a 5/, ktorí sú povinní náhradu trov odvolacieho konania zaplatiť žalobcom v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie a to tak, že polovicu vyčíslenej sumy náhrady trov konania zaplatí žalovaný 3/ a polovicu spoločne a nerozdielne žalovaní 4/ a 5/. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).