Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Csp/71/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., IČO: 31 575 951 so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX K., občan SR, o zaplatenie sumy 5.449,42 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu na istine 5.449,42 €, úrok 229,30 €, úrok z omeškania 2,38 €, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z istiny 5.549,42 € od 24.3.2017 do 28.3.2017, z istiny 5.449,42 € od 29.3.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 229,30 € od 24.3.2017 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie 4,82 €, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ V prevyšujúcej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

III/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 18. 04. 2017 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 5.449,42 € ako istinu, úrok 229,30 €, úrok z omeškania 2,38 € a úrok 13,9 % ročne z istiny 5.549,42 € od 24. 03. do 28. 03. 2017, z istiny 5.449,42 € od 29. 03. 2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne z istiny 5.549,42 € od 24. 03. do 28. 03. 2017, z istiny 5.449,42 € od 29. 03. 2017 do zaplatenia. Taktiež žiadal priznať úrok z omeškania 5 % ročne z úroku 229,30 € od 24. 03. 2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že sporové strany uzavreli Úverovú zmluvu dňa 18. 08. 2015, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky 6.000,-- €. Neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky. Jedná s o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá platne. Žalovaný sa zaviazal úver spolu s úrokmi vrátiť žalovanému v pravidelných mesačných anuitných splátkach do 19. 08. 2024. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a neuhrádzal splátky riadne a včas, preto žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti úveru 23. 03. 2017 v súlade s Úverovou zmluvou a Obchodnými podmienkami, tomu predchádzali upozornenia na omeškanie splátok a možnosť predčasného zosplatnenia. Žalobca vyčíslil uplatnený dlh tak, že istina úveru činí 5.549,42 €, kedy na poskytnutom úvere 6.000,-- € bola započítaná úhrada žalovaného 450,58 €, neuhradené úroky do predčasného zosplatnenia vo výške 229,30 € pri dojednanej úrokovej sadzbe 13,9 % ročne, úroky z omeškania 2,38 € za omeškanie dlžných splátok odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená úrokom 5 % ročne. Poplatky za poistenie schopnosti splácať úver 4,82 €. Žalovaný po zosplatnení úveru uskutočnil jednu úhradu 100,-- €, o čo bola znížená istina. Okrem vyčíslených súm žalobca si uplatňuje úroky z omeškania z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov po zosplatnení úveru ako aj zmluvný úrok z uplatnenej istiny po zosplatnení úveru. Žalobca poukázal na to, že jeho nárok odvodzuje od ustanovenia § 502 ods.1 Obchodného zákonníka a § 503 ods.3 Obchodného zákonníka, v zmysle

ktorých je dlžník povinný platiť úroky od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich vrátenia. Žalobca reagoval na to, že nesúhlasí s tvrdením, že po zosplatnení úveru veriteľovi neprislúcha nárok na odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úroku dojednaného v zmluve. Žalobca poukázal na konkrétny rozsudok Krajského súdu Žilina č. k. 11Co/12/2017 zo dňa 31. 01. 2017, vydaný na podklade konania pred Okresným súdom Ružomberok č. k. 5C/26/2016. Podľa uvedeného rozhodnutia, keďže zmluva neobsahuje odlišnú dohodu od úroku, patrí nárok na úrok v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že dlžník je povinný platiť úroky až do okamihu reálneho vrátenia finančných prostriedkov.

2. Žaloba bola doručená do vlastných rúk žalovanému dňa 31. 05. 2017 spolu s uznesením súdu zo dňa 25. 05. 2017, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na písomné vyjadrenie k žalobe. Žalovaný sa písomne k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 21. 03. 2018 a to v neprítomnosti sporových strán, ktoré boli predvolané na pojednávanie včas a riadne. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, čím boli splnené podmienky ustanovenia § 180 C. s. p. Súd po oboznámení sa so žalobou a pripojenými listinnými dokladmi zistil nasledujúci stav veci.

4. Sporové strany uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 18. 08. 2015, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 6.000,-- € ako bezúčelového. Bola dojednaná fixná úroková sadzba 13,9 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru 180,-- €. Boli dojednané anuitné splátky po 98,40 € mesačne v počte 108 s termínom splatnosti prvej splátky 18. 09. 2015, so splatnosťou každej splátky v 18-ty deň kalendárneho mesiaca a konečnou splatnosťou úveru 19. 08. 2024. Bola uvedená výška RPMN 16,03 %, priemerná RPMN 15,44 %. Bol dojednaný súbor poistenia A, a poplatok za poistenie 2,41 € mesačne. Celková čiastka, ktorú mal klient zaplatiť bola 10.807,20 €. V bode 2.1 zmluvy sa klient zaviazal riadne a včas plniť všetky svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, riadne a včas splácať úver, platiť poplatky súvisiace s úverom uvedené v zmluve. V bode 2.8 klient vyhlásil, že prevzal a oboznámil sa pred uzavretím zmluvy s jej súčasťami a to okrem iného OP, VOP, Sadzobník.

5. Žalobca doložil súdu Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01. 03. 2015, Všeobecné obchodné podmienky účinné od 15. 01. 2017 a Obchodné podmienky pre úvery občanom účinné od 15. 12. 2014. Podľa bodu 2.8 písm. a/ VOP, skutočnosti, ktoré zakladajú zmenu okolnosti sú nezaplatenie

- klient nezaplatí ktorúkoľvek čiastku dlžnú podľa Zmluvy o úvere ani do 3 mesiacov po lehote jej splatnosti. Ak nastane akákoľvek zmena okolnosti, môže banka vyzvať klient na predčasné splatenie úveru. Doručením výzvy na predčasné splatenie úveru sa všetky čiastky, ktoré sú dlžné podľa Zmluvy o úvere (istina a príslušenstvo) stanú splatné okamžite alebo v deň určený bankou vo výzve adresovanej klientovi.

6. Listom zo dňa 18. 01. 2017 banka upozornila žalovaného, že je v omeškaní so splácaním úveru a dlh činí 112,91 €. Zároveň bolo žalovanému oznámené, že pre tento prípad si banka uplatňuje zmluvnú pokutu 15,-- €. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy 127,91 € do 23. 01. 2017. Listom zo dňa 23. 03. 2017 banka oznámila žalovanému, že z dôvodu neplnenia povinnosti v zmysle Zmluvy o úvere pristúpila k predčasnej splatnosti úveru. Žalovaný bol vyzvaný uhradiť zostávajúcu sumu úveru 5.824,54 € do 02. 04. 2017.

7. Podľa prehľadu splácania úveru bol úver uhrádzaný do splatnosti splátky 18. 08. 2016, následne dochádzalo k nepravidelným úhradám. Po predčasnom zosplatení dlhu je evidovaná jedna splátka 28. 03. 2017 v sume 100,-- €.

8. Žalobca doložil prepočet zmluvných úrokov do zosplatnenia k 23. 03. 2017 v sume 229,30 € a prepočet úrokov z omeškania k dátumu zosplatnenia vo výške 2,38 €.

9. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods. 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9.1. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových produktov a služieb, vrátane úverov) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho bankových služieb, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“). Hoci zmluva o úvere je upravená ako „absolútny obchod“ podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pri spotrebiteľskom vzťahu sa pri duálnej právnej úprave prednostne použijú predpisy občianskeho práva v súlade so zásadou ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

9.2. Podľa § 261 ods.6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných) zmluvy o úvere (§ 497).

9.3. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9.4. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzavretá za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení úč. do 31.12.2014, podľa § 1 ods.1 tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ods. 2, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9.5. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

9.6. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

9.7. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

9.8. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9.9. Podľa § 3 ods.2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinný od 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9.10. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 16.3.2016 bola vo výške 0,00 %.

10. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd konštatuje, že čiastočne považuje žalobu žalobcu za dôvodnú. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu Úverovej zmluvy, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanému čiastka vo výške 6.000,-- € spolu s dojednaným úrokom a poplatkami. Úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti v súlade s predpismi na ochranu práv spotrebiteľa. Žalovaný úver spočiatku splácal, neskôr od splátky splatnej 18. 09. 2016 sa dostal do omeškania s plnením splátok, nasledujúce splátky neuhrádzal. Pre tento prípad bola medzi zmluvnými stranami dojednaná možnosť zosplatnenia celého úveru, ktorú žalobca ako veriteľ uplatnil ku dňu 23. 03. 2017. Keďže žalovaný na výzvu žalobcu finančný dlh nevyrovnal, dostal sa nasledujúcim dňom do omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorý pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 5.449,42 €, nezaplateného úroku do mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 229,30 €, úroku z omeškania z nezaplatených splátok do mimoriadnej splatnosti úveru 2,38 € a neuhradeného poplatku za poistenia 4,82 €. Úrok z omeškania bol žalobcom uplatnený v súlade s predpismi občianskeho práva. Úrok z meškania patrí žalobcovi z neuhradenej istiny 5.449,42 € a úroku 229,30 € vo výške 5 % ročne od zosplatnenia, po zohľadnení platby 100 € tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd preto priznal žalobcovi takto uplatnený nárok (výrok č. I. rozsudku).

11. V ďalšom sa súd zaoberal uplatneným nárokom žalobcu na zmluvný úrok vo výške 13,9 % ročne z nezaplatenej istiny od zosplatnenia úveru. Súd konštatuje, že právnu problematiku nároku na úrok z úveru po mimoriadnom zosplatnení po právnej stránke riešil vo svojom rozhodnutí Krajský súd Prešov sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30. 06. 2015, z ktorého súd uvádza:

11.1. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

11.2. Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne (C-415/2011, AZIZ).

11.3. Ako už odvolací súd vyššie uvádza, niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Naviac sa takáto dohoda dostáva do rozporu aj s ustanovením § 3a n.n.87/1995 Z. z.

11.4. Odvolací súd sa preto stotožňuje s prvostupňovým súdom o neplatnosti takejto dohody(o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre rozpor so zákonom (§39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods.2 .

11.5. K odvolacím námietkam odvolací súd ďalej poznamenáva.

11.6. Odvolateľ poukazuje na to, že úroky sú cenou a že ich nemožno zamieňať za úroky z omeškania. S týmto sa odvolací súd stotožňuje, a práve preto im súd priznal ich skutočný význam. Cenu (odplatu) za úver má žalobca právoplatne priznanú a mohol si ju už začať vymáhať. Argumentácia o užívaní peňažných prostriedkov zo strany žalovanej patrí medzi časté argumenty zástancov úrokov popri úrokoch z omeškania a opomína sa nelichotivý stav spôsobený úverovaním bez odbornej starostlivosti s podceňovaním bonity spotrebiteľa. Okolností prípadu nepotvrdzujú žiadne užívanie si peňazí, naopak ide už o utrpenie z peňazí a ich drastického nárastu po použití finančno-právnych sofistikovaných konštrukcii. Ak by žalovaná peniaze užívala , nemala by dôvod žiadať 5 eurové splátky pri starostlivosti o dve maloleté deti z príjmu 245 Eur.

11.7. Téma neprimeraných úverových podmienok dlhodobo rezonuje. Štatistiky potvrdzujú nadmerné úverové zaťaženie , nepriaznivá sociálna situácia obyvateľstva , vysoký počet samovrážd a pokusov o samovraždu aj z finančných dôvodov, cca 3,milióny exekúcii, neprimerané úroky a poplatky, formálne oznámenie Európskej komisie (list Európskej komisie Vláde Slovenskej republiky, list EK č. JUST/A3/ RM/kb D (2010) 11360, list (porušenie) č. 2007/2495).

11.8. Odvolateľ argumentuje, že niet žiadnych zákonných ani zmluvných ustanovení limitujúcich povinnosť platiť úroky za úver. Odvolací súd poukazuje na to, že takýto mechanizmus existuje a práve bol vo vzťahu k žalobcovi aplikovaný. Ide o opatrenie súdnej moci v štáte s cieľom naplniť ciele smernice o nekalých zmluvných podmienkach.

11.9. V ďalšej časti odvolania odvolateľ poukazuje na ustanovenie § 16 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré podporuje úroky aj po splatnosti. K tomu odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na úver poskytnutý vo 2/2010 je uvedená norma so zreteľom na nepravú retroaktivitu na predmetnú vec nepoužiteľná. Zákon č. 129/2010 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 2.4.2010. Bez ohľadu na to treba poznamenať, že citovaný zákon v ustanovení § 16 ods.1 upravuje povinnosť platiť úroky pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru a nemá ani len zmienku o úrokoch po splatnosti úveru.

11.10. Odvolací súd poznamenáva, že dominus nad predčasným zosplatnením je dodávateľ a povaha formulárových zmlúv je aj o panstve dodávateľa nad zmluvnými podmienkami, ktoré pre kontrakt sám pripravil vrátane primeraného sankčného mechanizmu za neplnenie povinnosti vrátiť úver.

11.11. Odvolateľ poukazuje na rozhodnutie NS SR R 59/98 o úrokoch z omeškania z úrokov a vykladá uvedené rozhodnutie tak, že Najvyšší súd v ňom konštatuje záver, že úroky z úveru patria veriteľovi až do jeho splatenia. Odvolací súd k tejto časti odvolania poukazuje na to, že sud nikdy nespochybnil úroky z omeškania zo žiadnej neskoro zaplatenej ceny produktu a preto ani z úrokov za úver, ktoré sú tiež cenou. Súd za neprípustné označil úroky popri úrokoch z omeškania a nie úroky z omeškania z úrokov. Tie sú v skutočnosti aj právoplatne priznané.

11.12. Pre poriadok odvolací súd konštatuje, že 1.úroky z úrokov (anatocizmus) sú pre odvolací súd neprijateľné. 2.Úroky z omeškania z úrokov (z ceny produktu) nie sú zakázané a v predmetnej veci sú právoplatne priznané.3. Úroky popri úrokoch z omeškania navyšujú zákonný limit a preto sú v rozpore s § 517 ods.2 OZ.

12. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s takouto právnou argumentáciou a má zato, že žalobcovi neprináleží právo na účtovanie úroku z nezaplatenej sumy úveru popri úrokoch z omeškania. Žalobca vo svojej argumentácii poukazoval na ustanovenie § 502 a § 503 Obchodného zákonníka. Súd konštatuje, že žalobca si nesprávne vyložil ustanovenie Obchodného zákonníka, kde v zmysle § 503 ods.1 je upravený záväzok dlžníka platiť úroky, pričom splatnosť úrokov je viazaná na záväzok vrátiť použité finančné prostriedky. To znamená, že úrok je veriteľ oprávnený účtovať len do splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov. Splatnosťou sa pri tom rozumie dojednaná splatnosť záväzku a nie skutočné vrátenie peňažných prostriedkov. Pokiaľ veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, to znamená, že došlo k zmene záväzku týkajúceho sa splatnosti poskytnutého úveru. Podľa zmluvy bol dlžník oprávnený uhrádzať dlh (poskytnuté finančné prostriedky) v splátkach, kedy so splatnosťou každej splátky bola splatná aj zodpovedajúca časť úroku a tento úrok bol veriteľ oprávnený účtovať počas celej doby splácania úveru. Pokiaľ však veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, dlžník stráca výhodu splátok, avšak dochádza tiež k zmene splatnosti jeho povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a tým aj spravidla k skráteniu dojednanej doby, na ktorú sú peňažné prostriedky dlžníkovi poskytnuté a úroky môže veriteľ uplatňovať len do takto novej určenej splatnosti úveru. To vyplýva aj z tretej vety citovaného ustanovenia, kedy úroky sú splatné ku koncu kalendárneho roka, pokiaľ splatnosť presahuje jeden kalendárny rok, úroky sú splatné spolu so zvyškom poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorých sa týkajú. Takýto spôsob účtovania úrok je zákonom stanovený aj pri situácií, kedy sa dlžník sám rozhodne predčasne vrátiť finančné prostriedky pred dojednanou lehotou splatnosti, čo vyplýva z ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie si žalobca taktiež nesprávne vykladá.

13. Pokiaľ žalobca dôvodil ustanovením § 503 ods.3 druhá veta Obchodného zákonníka, tu súd poukazuje, že sa jedná o iný právny stav ako v prejednávanej veci Nemožno vytrhnúť jednu vetu z

kontextu zákonného ustanovenia a uplatniť ju na inú situáciu, než akú rieši uvedený ods. 3. V odseku 3 sa rieši situácia, kedy je sám dlžník oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve a v takom prípade je povinný platiť v zmysle zákonného ustanovenia úroky len za dobu do vrátenia peňažných prostriedkov. Opäť sa jedná o skrátenie doby, po ktorú sú finančné prostriedky poskytnuté dlžníkovi a opäť zákon uprednostňuje stav, kedy veriteľ má právo na úroky len za takto skrátenú dobu poskytnutia finančných prostriedkov. Je však pravdou, že v danom prípade sa nejedná o kogentné ustanovenia a strany zmluvy si uvedené právne vzťahy môžu upraviť aj inak. Žalobca však nepoukázal, že by v zmluve alebo v Obchodných podmienkach bola iná zmluvná úprava oproti zákonnej úprave. V takom prípade súd podotýka, že v prípade spotrebiteľského vzťahu by takáto zmluvná úprava podliehala súdnemu prieskumu zmluvných podmienok z hľadiska vyváženosti a primeranosti zmluvnej podmienky tak, ako na to poukazuje uvedené súdne rozhodnutie. Súd ďalej uvádza, že pre prípad neplnenia povinností zo strany dlžníka, má veriteľ viacero možností, ktoré môže využiť. Právo uplatniť zosplatnenie celej pohľadávky je právom a nie povinnosťou veriteľa. Je na veriteľovi, aby vyhodnotil situáciu, či je pre neho výhodnejšie ponechať v platnosti dlžný záväzok a vymáhať od dlžníka plnenie jednotlivých splátok spolu so sankciou, ktorou je úrok z omeškania. Rozhodnutia súdov priznávajú veriteľovi nárok na úrok z omeškania pri úverových vzťahoch ako z uplatnenej nezaplatenej istiny, tak i z neuhradených úrokov z úveru, s ktorými je dlžník v omeškaní. Ani v takomto prípade nie je zákonné ustanovenie, podľa ktorého by si veriteľ mohol účtovať úroky z nezaplatenej istiny aj po uplynutí konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ sa však veriteľ rozhodne, že bude žiadať vrátenie celej pohľadávky naraz predčasne od spotrebiteľa, hoci v dôsledku neplnenia povinností na strane spotrebiteľa, je pravdou, že dochádza k zmene záväzkového právneho vzťahu v tom, že má nárok na úrok len za dobu od poskytnutia finančných prostriedkov do doby, kedy žiada vrátenie finančných prostriedkov predčasne. Pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok v takto novo určenej dobe splatnosti, patrí veriteľovi sankcia priznaná zákonnými predpismi, ktorým je úrok z omeškania. Nič nebráni veriteľovi dojednať s dlžníkom aj iné prostriedky zabezpečenia plnenia zmluvných povinností. Závery prezentované žalobcom preto podľa názoru súdu nemajú oporu v zákonných ustanoveniach, ani v zmluvných dojednaniach. Súd preto žalobu žalobcu v časti uplatnených riadnych úrokov z úveru po mimoriadnom zosplatnení úveru zamietol.

14. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p. a priznal žalobcovi ako úspešnej strane plnú náhradu trov konania, t. j. v rozsahu 100 %. Neúspech odporcu súd vyhodnotil len ako nepatrný vzhľadom na to, že sa jednalo len o príslušenstvo pohľadávky. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.