Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoE/98/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v exekučnej veci v prospech oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., IČO: 36 432 105, so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, zastúpený splnomocnencom: verita, s.r.o., IČO: 35 940 875, so sídlom Bratislava mestská časť Ružinov, Miletičova 5B, proti povinnému: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., O.. F. XXX/XX, pre vymoženie 7.667,63 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Dušan Čerešňa, so sídlom Trnava, Andreja Hlinku 3858/1, pod sp. zn. EX 2992/14, o zastavení exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 7. marca 2017 č. k. 6Er/647/2014 -27, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Povinný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 200 ods. 5, § 243f ods. 1 až 6, Exekučného poriadku, § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a), b), § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ako i smernicou Rady č. 93/13/ EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že dňa 24.11.2014 bolo začaté exekučné konanie doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Dušanovi Čerešňovi, Exekútorský úrad Trnava so sídlom Andreja Hlinku 3858/1, 917 01 Trnava, ktorým oprávnený žiadal vymôcť svoju pohľadávku voči povinnému vo výške 7.667,63 eur s príslušenstvom vyplývajúcu z exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/737/07

- 15 zo dňa 07.04.2008. Súdny exekútor dňa 05.12.2014 požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného a vyššie uvedeného exekučného titulu. Poverením súdu prvej inštancie č. 5206 042998 zo dňa 17.12.2014 bol súdny exekútor Mgr. Dušan Čerešňa, Exekútorský úrad Trnava podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov poverený vykonaním exekúcie. Dňa 18.01.2016 oprávnený predložil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v ktorom oznámil skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. V doplnení návrhu uviedol, že základný zmluvný vzťah zabezpečovaný zmenkou nemá charakter spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, nakoľko ide o úver poskytnutý na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Zabezpečovaný úver poskytnutý právnym predchodcom veriteľa - Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., je úverom spravujúcim sa

ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. a zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a pri vystavení dotknutej zabezpečovacej zmenky a jej prijatí veriteľom neboli porušené ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach a ani iné právne predpisy upravujúce obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky vo vzťahu so spotrebiteľom, platné ku dňu vystavenia zmenky. V nadväznosti na uvedené skutočnosti oprávnený žiadal, aby súd prvej inštancie vydal rozhodnutie o pokračovaní v exekučnom konaní. K doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený doložil Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 27.07.2005, Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky, Návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu a Zmenku. Uviedol, že v danom prípade je exekúcia vykonávaná na podklade zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/737/07 - 15 zo dňa 07.04.2008, t.j. rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky. Povinným je fyzická osoba. Oprávnený si v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku splnil zákonnú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným, predložil súdu príslušnú úverovú zmluvu, z ktorej vznikla pohľadávka oprávneného zabezpečená zmenkou, ktorá bola oprávnenému priznaná exekučným titulom. Súd má povinnosť zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku len v prípade vymáhania nárokov zo zmenky vzniknutých v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd prvej inštancie preto v prvom rade skúmal charakter uzavretej úverovej zmluvy za účelom zistenia, či je možné na predmetnú vec aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinný pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením oprávneného o tom, že predmetná zmluva nemá charakter spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetnú zmluvu o úvere posúdil súd prvej inštancie ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Z predloženej úverovej zmluvy preto vyplýva, že vlastný právny vzťah týkajúci sa právneho predchodcu oprávneného a povinného vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie požiadal Okresný súd Bratislava V o zapožičanie spisu sp. zn. 1Zm/737/2007. Z pripojeného spisu zmenkového súdu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení právneho predchodcu oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a na podklade originálu predloženej zmenky. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie exekúcie sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v ust. § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V závere uviedol, že v posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

4. Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho splnomocnenca odvolanie oprávnený. Navrhol aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že v exekúcii sa pokračuje alternatívne, aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že: konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku, ďalej aj „CSP“); neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) ; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) ; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) ; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) ; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) ; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej pariace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) . Uviedol, že záver o neprijateľnosti zmluvných podmienok nemožno oprieť o Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. 4.

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ,,smernica“), nakoľko tá je právnym aktom sekundárnej povahy, ktorého význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Uviedol, že predmetná zmluva nemá charakter spotrebiteľského úveru. Uvedené odôvodnil tým, že v podľa § 1 ods. 2 písm. a) sa zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, pričom v tomto prípade ide o zmluvu o stavebnom úvere, na ktorú sa teda zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Namietol tiež, že použitie zmenky v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere nebolo zakázané ani obmedzené. Odvolateľ tiež namietal, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa 13.02.2008 a teda je logické že zmenkový súd sa nezaoberal zmluvou o úvere a neskúmal neprijateľné podmienky, nakoľko mu to žiadne vtedy účinné zákonné ustanovenie neprikazovalo. V tomto kontexte poukázal tiež na princíp právnej istoty, zákaz retroaktivity a právo na súdnu ochranu zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Odvolateľ tiež namietol, že predčasné zastavenie exekúcie zo strany súdu by upieralo oprávnenému možnosť riadneho uplatnenia svojho práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. V tejto súvislosti poukázal na to, že exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá sa prejavuje aj v spôsobe jeho skončenia. Na záver uviedol niekoľko rozhodnutí súdov, v ktorých súdy v obdobných veciach rozhodli o pokračovaní v exekúcii.

5. Povinný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu oprávneného sa nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 355 a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vo výroku vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 . 7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.4.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 470 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.

10. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 11. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v predmetnom exekučnom konaní sa vymáha plnenie na základe Exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. 1Zm/737/07 - 15 vydaného dňa 7.4.2008 (ďalej aj „zmenkový platobný rozkaz“) na podklade originálu predloženej zmenky č. 268760 0 01/20050727 (ďalej aj ,,zmenka“). Z pripojeného spisu sp. zn. 1Zm/737/2007 odvolací súd zistil, že v základnom konaní bol zmenkový platobný rozkaz vydaný len na podklade zmenky a návrhu na vydania zmenkového platobného rozkazu, pričom zmluvou, ktorú predmetná zmenka zabezpečovala. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj ,,zmenkový súd“) v spise vôbec nedisponoval, ani jej existenciu neskúmal. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky ani na rozpor s dobrými mravmi.

15. Zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle cit. ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa cit. § 39 ods. 4 povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom je oprávnený povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený si predmetnú povinnosť splnil a k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 13.01.2016 pripojil fotokópiu zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 27.07.2005 uzatvorenú medzi povinným ako dlžníkom a právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom (ďalej aj ,,zmluva o úvere“) a fotokópiu zmenky, ktorá nároky zo zmluvy o úvere zabezpečovala, a na základe ktorej vydal zmenkový súd predmetný zmenkový platobný rozkaz. Na základe predmetnej zmluvy vznikol primárny právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným.

17. Oprávnený v odvolaní uviedol, že predmetná zmluva nemá charakter spotrebiteľského úveru. Uvedené odôvodnil tým, že podľa § 1 ods. 2 písm a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. V tomto prípade ide o zmluvu o stavebnom úvere, na ktorú sa teda zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje.

18. Odvolací súd tejto argumentácii prisvedčuje, avšak zároveň ju považuje za irelevantnú. Na účely splnenia jednej z podmienok zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku totiž nie je potrebné, aby sa vymáhal nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Postačí zistenie, že nárok sa vymáhal v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, a to s poukazom na nižšie uvedené.

19. Z formy a obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal právny predchodca oprávneného už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil.

20. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. S účinnosťou od 25.11.2004 (do 30.01.2006), teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy, citovaný zákon v § 23a definoval spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

21. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008, § 52 Občianskeho zákonníka v znení v období

od 1.4.2004 do 31.12.2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

22. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere účastníkmi, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v uvedenom znení, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou.

24. Keďže z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1, odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust. § 3 zákona č. 250/2007 Z.z..

25. Odvolateľ tiež namietal, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa 13.02.2008 a teda je logické že zmenkový súd sa nezaoberal zmluvou o úvere a neskúmal neprijateľné podmienky, nakoľko mu to žiadne vtedy účinné zákonné ustanovenie neprikazovalo. Uviedol tiež, že použitie zmenky v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere nebolo zakázané ani obmedzené. Namietol tiež, že záver o neprijateľnosti zmluvných podmienok nemožno oprieť o Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ,,smernica“), nakoľko tá je právnym aktom sekundárnej povahy, ktorého význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný.

26. Odvolací súd súhlasí s tým, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere právny poriadok nevylučoval možnosť použiť zmenku na zabezpečenie dlhu z predmetnej zmluvy o úvere. Ak však zmenka slúži na zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. Túto povinnosť zaviedla pre súdy práve novela Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z. z.. Rovnako to platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice Rady č. 93/13 EHS (C-240-244/98 Oceano Grupo Editorial, C-243/08 Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo (C-618/10 Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať alimine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie.

27. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na Stanovisko spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 (ďalej aj ,,stanovisko NSSR“), podľa ktorého v prípade, ak z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,

aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky). Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech spotrebiteľa. V zmysle článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v čl. 7 uvedenej smernice, pretože takéto skúmanie môže mať odradzujúci účinok, smerujúci ku skončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by o pozbavenie Smernice Rady č. 93/13/EHS jej užitočného účinku (effet utilé). Z hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva, najmä ustanovení právnej úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek Smernice, povinný vykladať vnútroštátne právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej Smernice, aby sa dosiahol výsledok stanovený touto Smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom Zmluvy o založení európskeho spoločenstva. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie.

28. Z predmetnej judikatúry Súdneho dvora Európske únie, ako aj stanoviska NS SR jednoznačne vyplýva, že smernica má mať pre normy vnútroštátneho právneho poriadku aj interpretačný význam, teda nie len indikatívny význam ako to tvrdí odvolateľ. S poukazom na vyššie uvedené zastáva odvolací súd právny názor, že v danom prípade povinnosť zmenkového súdu prihliadať na neprijateľné podmienky vyplývala z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, keďže zmenkový súd bol tieto ustanovenia povinný interpretovať tak, aby sa dosiahol účel predmetnej smernice.

29. Napokon odvolateľ namietol, že predčasné zastavenie exekúcie zo strany súdu by upieralo oprávnenému možnosť riadneho uplatnenia svojho práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. V tejto súvislosti poukázal na to, že exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá sa prejavuje aj v spôsobe jeho skončenia. S uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Na podklade oprávneným predložených a označených skutočností a dôkazov vznikla exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Túto zákonnú povinnosť si súd prvej inštancie splnil. Vyžiadal si spis zmenkového súdu, a na základe dôkazov predložených oprávneným v spojení s vyžiadaným spisom dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ktorú zmenkový súd ani nemal k dispozícii, a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, a 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Vzhľadom na uvedené potom exekúciu zastavil. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie si dôsledne plnil svoje zákonné povinnosti, ktoré mu vyplývajú z predmetných ustanovení exekučného poriadku, a preto zastavenie exekúcie nemožno vyhodnotiť ako predčasné. Na uvedenom nič nemení ani odvolateľom uvedená skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, čo sa prejavuje aj v spôsobe jeho skončenia. Uvedené totiž zjavne nemožno interpretovať tak že, už raz začatá exekúcia (resp. exekučné konanie) by sa mohla skončiť len na základe návrhu oprávneného (resp. len úplným vymožením pohľadávky). O uvedenom okrem iného svedčí aj existencia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekúciu aj bez návrhu z dôvodov uvedených v § 57 Exekučného poriadku.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené mal odvolací súd za preukázane, že v predmetnej exekučnej veci prebiehala exekúcia na podklade rozhodnutia, ktoré bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Boli teda splnené všetky zákonné podmienky pre

to, aby exekučný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zastavil.

31. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne s použitím § 387 ods. 1 potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému povinnému priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .