Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s. , so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. č. XXX, o zaplatenie 653,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17Csp/77/2017 - 84, zo dňa 17. októbra 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol p o t v r d z u j e. II. Rozsudok okresného súdu v treťom výroku, ktorým rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania, z r u š u j e. III. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, mení tak, že žalovaný proti žalobcovi nemá nárok na náhradu trov konania pred súdom v prvej inštancii. III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 164,15 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania počnúc od 18.12.2015 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobu žalobcu vo zvyšku zamieta. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že súd vo veci rozhodol dňa 17.10.2017, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) v spojení s § 219 ods. 3 CSP, po zistení, že podmienky pre takýto procesný postup súdu sú splnené. Súd vo veci nevydal platobný rozkaz z dôvodu, že nie sú splnené podmienky v zmysle § 265 ods. 1 CSP. Súd zistil, že žalovaný je prihlásený na trvalý pobyt v obci F. J. č. XXX, na uvedenej adrese nebýva 7 rokov. Oznámením zo dňa 30.08.2017 v zmysle § 116 súd doručoval žalovanému opis žaloby s prílohami, potvrdenie o pridelení veci a výzvu na vyjadrenie k žalobe. Oznámenie bolo zverejnené dňa 11.09.2017 a zvesené dňa 27.09.2017. Podľa § 297 písm. b) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

3. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia sumy 653,15 eur s príslušenstvom, ktorá pozostáva z ceny neuhradených služieb vo výške 164,15 eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 489 eur, ktorá zodpovedá výške zliav, ktoré boli žalovanému poskytnuté pri predaji mobilných telefónov.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca s žalovaným dňa 4.5.2015 uzavreli v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách Zmluvy o poskytovaní verejných

služieb č.A8525091 a č. A8525142 a Dodatkami k týmto zmluvám z toho istého dňa boli žalovanému vypožičané 2 ks SIM karty a odpredané 2 ks telekomunikačných zariadení (mobilné telefóny) za cenu po 0,50 eur, pri predajnej cene mobilu 100 eur a 390 eur. V predmetných Dodatkoch k Zmluvám boli zároveň dohodnuté zmluvné pokuty vo výške 99,50 eur a 389,50 eur, pre prípad nedodržania istých zmluvných podmienok po dobu zmluvnej viazanosti (24 mesiacov). V oboch prípadoch bolo dohodnuté, že zmluvná pokuta sa znižuje o pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý žalovaný dodrží dohodnuté zmluvné podmienky.

5. Predmetné Zmluvy, vrátane Dodatkov, sú podľa názoru súdu spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spadajú pod režim spotrebiteľského práva, kedy je súd ex offo povinný zmluvný vzťah podrobiť prieskumu z hľadísk ochrany spotrebiteľa (§ 53 a nasl. Občianskeho zákonníka).

6. Súd mal preukázané predloženými splatnými faktúrami, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých telekomunikačných služieb na základe Zmlúv o poskytovaní verejných služieb celkom vo výške 164,15 eur, teda žalovaný porušil zmluvné povinnosti. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 28.09.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených splatných faktúr za služby a vyzval žalovaného na úhradu v dodatočnej lehote do 17.12.2015. Ku dňu podania žaloby žalovaný nič nezaplatil, na pokus o pokonávku nereagoval. Súd dospel k záveru, že žaloba v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 164,15 eur, ako ceny neuhradených služieb, je dôvodná a v tejto časti žalobe vyhovel.

7. Nezaplatením faktúr sa žalovaný dostal do omeškania, preto súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výška 5,05 % zo sumy 164,15 eur podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške upravenej § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. a to počnúc od 18.12.2015, teda dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na dodatočné plnenie určenej žalobcom, až do zaplatenia.

8. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 489 eur, ktorá v podstate predstavuje rozdiel medzi akciovou a predajnou cenou telekomunikačných zariadení, súd žalobu zamietol. Podľa názoru súdu, žalobca so žalovaným uzavreli kúpne zmluvy, na základe ktorých žalobca ako predávajúci žalovanému ako kupujúcemu odpredal telekomunikačné zariadenia, za ktoré žalovaný ako kupujúci mal zaplatiť kúpnu cenu určenú žalobcom ako predávajúcim. V zmysle § 588 Občianskeho zákonníka došlo k uzavretiu platných kúpnych zmlúv. Z podanej žaloby, ani z iných žalobcom súdu predložených písomností nevyplýva, že kúpne zmluvy sú neplatné, resp. že nedošlo k odovzdaniu predmetu kúpy, alebo k dohode o kúpnej cene. Taktiež žalobca nepreukázal, že so žalovaným ako kupujúcim pri uzatváraní kúpnych zmlúv si dohodli ďalšie náležitosti. Z ustanovení Občianskeho zákonníka upracujúcich kúpnu zmluvu nevyplýva akciová a predajná cena predmetu kúpy. Podstatnou náležitosťou je dohoda o cene. V danom prípade cenu predmetu kúpy stanovil žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci stanovenú cenu akceptoval. Teda došlo k dohode o cene telekomunikačného zariadenia a podľa názoru súdu nemožno požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade, že v rámci obchodnej politiky žalobcu tento predáva telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Požadovaná zmluvná pokuta obchádza zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku a nezodpovedá ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy. Súd považoval žalobcom vyčíslenú zmluvnú pokutu vo výške 489 eur k výške ceny neuhradených služieb 164,15 eur za neprimerane vysokú, v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvnú podmienku (pokutu) dohodnutú medzi účastníkmi v Dodatkoch k Zmluvám o poskytovaní verejných služieb zo dňa 04.05.2015 (ako je vyššie uvedené ide o spotrebiteľské zmluvy) súd považoval za neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka (§ 545a Občianskeho zákonníka). Súd poukázal na to, že zároveň je mu známe, že zmluvná podmienka rovnakého významu bola vyhlásená za neprijateľnú aj inými všeobecnými súdmi (v odôvodnení uvádza konkrétne rozhodnutia Okresného súdu v Prešove a Krajského súdu v Prešove) a podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobca bol povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách so spotrebiteľmi.

9. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a to podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní v prevažnej miere neúspešný a preto mu nárok na náhradu trov konania nevznikol. Žalovaný mal v konaní úspech v prevažnej časti, náhradu trov konania ale neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd žalobu zamietol a proti výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, alebo aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Rozhodnutie súdu považuje žalobca za nesprávne, nespravodlivé a vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona z toho dôvodu, že súd postupoval nezákonne keď vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP. Takýmto nesprávnym procesným postupom súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. V danom prípade neboli naplnené podmienky cit. ust. CSP. Najmä s prihliadnutím na skutočnosť, ktorú uvádza okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku, že žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril, nakoľko súd doručoval žalovanému opis žaloby s prílohami podľa ust. § 116 CSP, ako aj na skutočnosť, že súd považoval žalobcov návrh v časti sumy vo výške 489 eur za sporný, teda bolo namieste, aby konajúci súd nariadil pojednávanie vo veci, kedy by tak bol žalobcovi poskytnutý priestor na vyjadrenie sa aj k tejto časti nároku. Nakoľko aj vzhľadom na pasivitu žalovaného nebolo možné posúdiť tvrdenia strán ako nesporné, z tohto dôvodu postupom okresného súdu došlo k porušeniu práva žalobcu uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, a teda aj k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Žalovaný so žalobcom uzavrel Zmluvy o poskytovaní verejných služieb s Dodatkami (ich obsahom bolo poskytovanie služieb a odpredaj mobilných telefónov). Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv a Dodatkov prestal plniť už na začiatku zmluvného vzťahu. Žalobca si so žalovaným v rámci uzavretých Dodatkov pre prípad porušenia povinností stanovených v čl. 2 bod 2.5 jednotlivých Dodatkov dojednal povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi zmluvné pokuty v stanovených výškach. Podľa názoru žalobcu došlo nepochybne k porušeniu viacerých zmluvných ustanovení, a to povinností vyplývajúcich z čl. 2 bod 2.3 písm. a), písm. c), písm. e), uzavretých Dodatkov (zotrvanie žalovaného v zmluvnom vzťahu minimálne po dohodnutú dobu 24 mesiacov, že žalovaný sa nedopustí konania zakladajúceho žalobcovi právo odstúpiť od zmluvy, že žalovaný bude riadne a však uhrádzať cenu za služby a iné peňažné záväzky voči žalobcovi). Žalobca poukazuje na čl. 1 bod 1.2 jednotlivých Dodatkov, v zmysle ktorých si bol žalovaný vedomý, že mobilné telefóny sú mu odpredávané za akciovú cenu výlučne z dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované žalobcom v zmysle dohodnutých Zmlúv a Dodatkov k nim. Predaj mobilného telefónu za zníženú cenu pritom predstavuje len vedľajšie zmluvné dojednanie zmlúv s viazanosťou na dobu určitú.

13. Žalobca považuje za mylný aj názor súdu, že žalovaný musel akceptovať Zmluvy a Dodatky k nim ako celok, alebo ich nepodpísať, pretože žalovaný naopak mal možnosť so žalobcom uzatvoriť zmluvy aj bez zakúpenia zľavnených mobilných telefónov, prípade uzatvoriť zmluvy s rozdielnym obsahom. Žalovaný však zmluvné podmienky akceptoval a svoj súhlas prejavil vlastnoručným podpisom na jednotlivých dokumentoch. Žalovaný uzavrel Zmluvy a Dodatky slobodne, na základe vlastnej vôle, bez akéhokoľvek donútenia či nátlaku zo strany žalobcu. Samotnému uzatvoreniu Zmlúv a Dodatkov predchádzala predzmluvná fáza, v rámci ktorej žalobca informoval žalovaného o všetkých podstatných a nevyhnutných informáciách a v rámci ktorej mal žalovaný možnosť vyjadriť sa k zmluvným podmienkam a tieto následne modifikovať. Zmluvné pokuty boli medzi žalobcom a žalovaným dojednané v súlade s ustanovením § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je možné hovoriť o neprijateľnosti vtedy, ak je jej výška daná, bez ohľadu na skutočnosť, kedy k porušeniu povinnosti zo strany spotrebiteľa došlo. Žalobca zakotvuje do svojich zmlúv zmluvnú pokutu ako sankciu za porušenie presne špecifikovaných povinností spotrebiteľa, pričom výška pokuty sa primerane znižuje v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. V danom prípade zmluvné pokuty neprevyšujú predajnú cenu mobilných telefónov a pri stanovení výšky pokút žalobca zohľadňuje obdobie, v ktorom dôjde k porušeniu zmluvných povinností. Žalobca dáva do pozornosti aj rozsudok KS BB č. k. 17Co/572/2015 zo dňa 19.10.2016, v ktorom sa odvolací súd v obdobnom prípade vyjadril: „Okresný súd v minulosti v obdobných veciach nepriznával nároky žalobcu, uplatňované titulom zmluvných pokút, išlo však vždy o prípad, kde nárok vysoko prevyšoval predajnú cenu mobilného telefónu, nebolo zohľadnené obdobie, v ktorom došlo k porušeniu zmluvných povinností a zároveň v zmluve nebola kúpna cena viazaná na odkladaciu podmienku“. Navyše, keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti už v počiatkoch zmluvného vzťahu, dôvodne vzniká dojem, že tento do zmluvného vzťahu so žalobcom vstupoval zo špekulatívneho dôvodu (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka - upravujúce dobré mravy).

14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil. V ostatnej časti rozsudok nie je dotknutý.

16. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne právne posúdil.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu na ktorom je založené jeho rozhodnutie, že keď žalobca v rámci svojej obchodnej politiky predáva mobilný telefón resp. telekomunikačné zariadenie za nižšiu cenu ako je jeho skutočná cena, tento rozdiel nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale je výsledkom ich zmluvného konsenzu. Žalobca od žalovaného za telekomunikačné zariadenie získava dojednanú kúpnu cenu (0,50 eur). Tento zmluvný konsenzus nemôže zo strany žalobcu fungovať ako pasca na spotrebiteľa (žalovaného) v rámci ofenzívnej obchodnej politiky dodávateľa (žalobcu) resp. byť reparovaný prehodnotením rozhodnutia žalobcu, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal, či už uplatňovaním nároku na zmluvnú pokutu, alebo nárokom na náhradu škody a iné.

19. Z vymedzeného nároku žalobcu na zmluvnú pokutu v predmetných Dodatkoch k Zmluvám vyplýva, že žalobca sa tejto zmluvnej pokuty domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky (žalobca aj v odvolaní poukazuje konkrétne na znenie čl. 2 bod 2.3 písm. a), c) e), že došlo nepochybne k porušeniu prinajmenšom týchto povinnosti), hoci žalobca si svoje povinnosti poskytnúť služby a mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil. Žalobca v Dodatkoch k Zmluvám zohľadnil pri určení výšky zmluvných pokút výšky zliav poskytnutých žalovanému pri predaji mobilných telefónov (dohodnuté zmluvné pokuty nie sú vyššie, ako výšky zliav, ktoré boli pri predaji mobilných telefónov žalovanému poskytnuté). Žalobca ale v danom prípade nemohol zohľadniť aj časový aspekt a tomu prispôsobiť výšku zmluvnej pokuty (v prípade, pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období pred uplynutím doby viazanosti 24 mesiacov sa pokuta znižuje v závislosti od doby, ktorá už uplynula do skončenia viazanosti) s odôvodnením, že k porušeniu zmluvných podmienok žalovaným došlo už na začiatku zmluvného vzťahu.

20. V zmysle článku 2.5. Dodatkov uzavretých k Zmluvám o poskytovaní verejných služieb, v prípade porušenia niektorej z povinností Účastníka (v danom konaní žalovaný) uvedenej v bode 2.2., 2.3 alebo 2.4 tohto článku (teda najmä nie len nezaplatenie splatnej ceny za Služby, ale tiež jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti 24 mesiacov - bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je Účastník povinný nahradiť Podniku (v danom konaní žalobca) zmluvnú pokutu vo výške 99,50 eur (podľa Dodatku Zmluvy č. A8525091) resp. zmluvnú pokutu vo výške 389,50 eur (podľa Dodatku Zmluvy č. A8525142), pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa dohodnutých pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením, či obmedzením poskytovania Služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku).

Z uvedeného vyplýva, že v prípade platnosti dojednania predmetnej (paušálne určenej) zmluvnej pokuty v sume 99,50 eur, alebo 389,50 eur, by sa táto vzťahovala (s výnimkou odkedy by sa táto výška znižovala podľa stanovených pravidiel) aj na nezaplatenie faktúry za služby, ktorá znie napríklad iba na niekoľko (málo) eur. Taktiež zaplatenie zmluvnej pokuty bolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté v prípade porušenia hoci aj jednej povinnosti žalovaným a teda žalobca by mohol uplatňovať takúto zmluvnú pokutu voči žalovanému aj viackrát (znova). Je potom otázny dobrý úmysel dodávateľa pri dojednávaní takejto zmluvnej pokuty, hoci aj s poukazom na obranu žalobcu, že žalovaný získava výhodu - benefit vo forme zľavneného mobilného telefónu, či zľavnenej služby. Zjavne ide o nekalú (klamlivú) obchodnú praktiku žalobcu (dodávateľa) pri dojednávaní zmluvnej pokuty (podmienky) a takáto zmluvná podmienka nemôže požívať právnu ochranu. Konajúci okresný súd vo svojom rozhodnutí podporne poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 17C/23/2010-65 zo dňa 13.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2 Co/137/2010 zo dňa 29.06.2010, ktorým bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku a poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1 a § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že tieto ustanovenia predstavujú zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý zákaz vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie. Takéto rozhodnutie nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae), ak by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou plnenie na základe tej istej (alebo významovo rovnakej) neprijateľnej podmienky, konajúci súd musí žalobu uplatňujúcu plnenie z takejto zmluvnej podmienky zamietnuť, pričom už nie je potrebné, aby opätovne zdôvodňoval jej neprijateľnosť. Výrok právoplatného rozsudku, ktorým bola zmluvná podmienka určená za neprijateľnú je totiž záväzný pre všetky orgány. Takáto zmluvná podmienka je teda absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav a potenciálne priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ na ochrane práv spotrebiteľa.

21. Námietky žalobcu, ktorými argumentuje voči procesnému postupu okresného súdu, uvedené v bode 11. tohto rozhodnutia, nie sú opodstatnené a nie sú dôvodné. Ust. § 297 písm. b) umožňuje súdu v prípade, ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, ak skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur rozhodnúť vo veci aj bez nariadenia pojednávania. Posudzujúcim subjektom toho, čo je jednoduché právne posúdenie veci, je konajúci súd. Že tvrdenia strán nie sú sporné, celkom závisí od procesných úkonov žalovaného. Nespornosť tvrdení je skôr pojmom dôležitým pre hodnotenie vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu. Jediným možným výkladom tohto pojmu možno dospieť k záveru, že skutkové tvrdenia možno považovať za nie sporné v tom prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom podľa § 167 ods. 2 k žalobe nevyjadril, resp. vyjadril takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil. Cieľom prvých dvoch znakov je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnuté ústne pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa právneho posúdenia veci. Vychádzajúc z vyššie uvedeného v situácii, kedy sa žalovaný k žalobe nevyjadril a nenavrhol vykonane žiadnych dôkazov, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za dôvodné žalobcom spochybnené splnenie podmienok ust. § 297 písm. b) s poukazom na to, že „aj vzhľadom na pasivitu žalovaného nebolo možné posúdiť tvrdenia strán ako nesporné“. Pokiaľ okresný súd podrobil žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 489,- eur prieskumu, postupoval ex offo v súlade so zákonnými pravidlami vzťahujúcimi sa na spotrebiteľské právne vzťahy, nakoľko o spotrebiteľský právny vzťah, vyplývajúci zo spotrebiteľských zmlúv uzavretých medzi žalobcom a žalovaným, ide v prejednávanom prípade. Odvolací súd nezistil v procesnom postupe okresného súdu také pochybenie, ktoré by bolo treba kvalifikovať tak, že postupom súdu došlo k porušeniu práva žalobcu uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, konkrétne podľa názoru žalobcu, že žalobcovi nebol poskytnutý priestor na vyjadrenie sa k tejto časti nároku. V zmysle § 132 žalobca je v žalobnom návrhu povinný okrem všeobecných náležitostí uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností je povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Posúdenie veci, vrátane posúdenia nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, je obsahom odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vo veci samej. Možnosť vyjadriť sa k ex offo získaným dôkazom bola žalobcovi reálne poskytnutá v odvolacom konaní. Nedošlo k porušeniu práva žalobcu uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany.

22. Rozhodnutie okresného súdu v odvolaním nenapadnutej časti zostalo nedotknuté. Odvolací súd zrušil výrok o trovách konania, ktorým okresný súd vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a zmenil výrok, ktorým nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. V súlade s § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Žalobca sa domáhal zaplatenia 653,15 EUR, úspešný bol len v rozsahu 164,15 EUR, vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Tzn., že vo veci bol v prevažnej miere úspešný žalovaný, ktorému by patrili pomerné trovy konania. Ak súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania, jeho rozhodnutie nie je správne, pretože žalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov konania, tento sa priznáva iba úspešnej strane. Ak strane, ktorej vznikol nárok na náhradu trov konania, trovy konania nevznikli, súd iba jedným výrokom rozhodne, že strana nemá nárok na náhradu trov konania. Tejto procesnej situácii nezodpovedá ani výrok, ktorým by súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože ten možno použiť iba v prípade, ak nastanú okolnosti predpokladané ustanovením § 257 CSP.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto žalovanému prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 a preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).

24. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .