Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/44/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Zvolen, so sídlom Nográdyho 1455/24, 961 50 Zvolen, IČO: 00 222 054, právne zastúpený: TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovanému: K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Y. XXXX/X, XXX XX P., v konaní o zaplatenie 1.110,79 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu zo dňa 02.11.2017 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/328/2015-77 zo dňa 18.09.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/328/2015-77 zo dňa 18.09.2017 vo výroku II. a III. z r u š u j e a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 852,65 Eur spolu s úrokom omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 852,65 Eur od 01.11.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 53,52 %. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Zvolen dňa 23.12.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.110,79 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je vlastníkom bytu č. X na ulici A. Y. XXXX/X, P. a v zmysle čl. 4 ods. 2 Zmluvy o výkone správy č. 191 zo dňa 13.01.2010 je žalovaný povinný platiť mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, na služby a plnenia poskytované s užívaním bytu a poplatok za výkon správy. Žalovaný si uvedené povinnosti neplnil a ku dňu 31.10.2015 dlhoval žalobcovi čiastku vo výške 1.110,79 Eur, ktorá pozostávala z neuhradených preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv (FPÚaO), na služby a plnenia poskytované s užívaním bytu a poplatku za výkon správy vo výške 852,65 Eur, zo zmluvnej pokuty vo výške 1,5 ‰ za každý deň omeškania vo výške 257,94 Eur v zmysle čl. 4 ods. 3 zmluvy o výkone správy a poštovného vo výške 0,20 Eur. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba v predmetnej veci je čiastočne dôvodná. Mal preukázané, že žalovaný v rozhodnom období bol vlastníkom bytu č. X na ulici Y. XXXX/X vo P. a žalobca ako správca vykonával v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správu bytového domu, v ktorom sa nachádza byt žalovaného. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2014 do 31.10.2015 vyplýva, že žalovaný bol povinný platiť platby žalobcovi vo forme preddavkov za jednotlivé mesiace sporného obdobia. Súd v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 852,65 Eur za neuhradené preddavky do FPUaO, na služby a plnenia poskytované s užívaním bytu a poplatku za výkon správy. Keďže bol žalovaný preukázateľne v omeškaní s úhradou dlžnej sumy a jeho omeškanie ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie trvalo, súd zaviazal žalovaného tiež na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5, 05% zo sumy 852,65 Eur od 01.11.2015 do zaplatenia.

2. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že žaloba žalobcu v časti uplatnenia nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1,5 ‰ za každý deň omeškania v sume 257,94 Eur v zmysle čl. 4 ods. 3 Zmluvy o výkone správy a poštovného vo výške 0,20 Eur nie je dôvodná. Zmluva o výkone správy č. 192 zo dňa 13.01.2010 uzatvorená medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu A. Y. XXXX, C. F. XXXX, P. nie je žalovaným podpísaná. Argument žalobcu, že v prejednávanej právnej veci bola zmluva o výkone správy schválená a podpísaná stanovenou väčšinou vlastníkov bytov v bytovom dome, a preto zaväzuje všetkých vlastníkov bytov, t. j. aj tých, ktorí z akéhokoľvek dôvodu zmluvu o výkone správy nepodpísali, čo do uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty neobstojí, rovnako ani argument žalobcu, že písomné dojednanie zmluvnej pokuty zaväzuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí porušili povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o výkone správy alebo právneho predpisu napriek tomu, že o zmluve o výkone správy vôbec nehlasovali alebo boli proti jej prijatiu alebo ju nepodpísali. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako osobitný právny predpis nemá ustanovenia upravujúce zmluvnú pokutu s poukazom na obsah paragrafového znenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (dojednania o zmluvnej pokute), nie sú obligatórnou náležitosťou zmluvy o výkone správy. Preto súd posudzujúc uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vychádzal z ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý jednoznačne, pokiaľ ide o formu dohody o zmluvnej pokute, upravuje, že dohoda musí byť uzatvorená písomne, pričom nezáleží na tom, akú formu má zmluva zabezpečená zmluvnou pokutou. Pretože žalovaný zmluvu o výkone správy č. 192 zo dňa 13.01.2010 nepodpísal, a teda nebola dodržaná písomná forma dojednania zmluvnej pokuty, súd žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1, 262 ods. 1 a ods. 2 a uviedol, že priznal nárok na náhradu trov podľa pomeru úspechu v konaní. Žalovaný mal úspech v pomere 23,24 %, žalobca v pomere 76,76 %, a preto žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 53,52 %. Úspech vo veci súd skúmal čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 02.11.2017, t. j. v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie žalobca. Upresnil, že odvolanie podáva proti rozhodnutiu v časti zmluvnej pokuty, ktorú súd zamietol a v časti nepriznaných trov konania. Rozhodnutie súdu považuje za nesprávne s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a 365 ods. 1 písm. h). V odvolaní poukázal na ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého „schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmenách, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä...“

5. Odvolateľ namietal, že zmluva o výkone správy č. 192 zo dňa 13.01.2010 bola schválená a podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov v bytovom dome, tak ako je táto povinnosť stanovená v § 8 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, a preto je Zmluva o výkone správy záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a to aj pre tých, ktorí túto zmluvu nepodpísali. Práve osobitný spôsob kontraktácie stanovený v zákone o vlastníctve bytov, kde sa pre platnosť a účinnosť zmluvy o výkone správy nevyžaduje súhlas a podpis všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale iba požadovaného kvóra, je tou poistkou danou zákonodarcom vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, aby vedeli svoje práva účinne brániť pred tými vlastníkmi, ktorí si neplnia svoje povinnosti riadne a včas a žijú tak na úkor ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Písomné dojednanie zmluvnej pokuty zaväzuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí porušili povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o výkone správy napriek tomu, že o zmluve o výkone správy vôbec nehlasovali, alebo boli proti jej prijatiu, alebo ju nepodpísali. Odvolateľ poukázal podporne na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/318/2006 zo dňa 17.10.2007, ktorý považoval dojednanie zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o výkone správy, ktorý bol schválený nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov v dome, za platné a účinné dojednanie aj vo vzťahu k odporcom ako vlastníkom bytu, ktorí predmetný dodatok nepodpísali. Vlastníci bytov alebo nebytových priestorov sú povinní prísť podpísať na SBD Zvolen zmluvu o výkone správy. V prípade, ak túto povinnosť dobrovoľne nesplnia, SBD Zvolen ich vyzve, aby sa dostavili do sídla SBD a túto povinnosť si splnili (podpísali zmluvu o výkone správy). Liknavosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nesplnenie si zákonnej povinnosti nemôže byť na škodu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí si svoju povinnosť riadne a včas splnili.

6. Odvolateľ (žalobca) namietal i rozhodnutie o trovách konania a mal za to, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a rozhodovacou praxou súdov, keď zamietol žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu, čím spôsobil čiastočný neúspech žalovaného v súdnom spore a následné krátenie uplatňovaných trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhol zmeniť tak, aby súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a aby priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Uplatnil si tiež trovy v súvislosti s odvolacím konaním.

7. Vyjadrenie zo strany žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

8. V dôsledku podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) v napadnutom výroku II. a III. zrušil a vec mu v tejto časti vrátil podľa ustanovenia § 391 ods. 2 a 3 na ďalšie konanie.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhovaného dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. V ustanovení § 389 ods. 1 sú citované vady, pre ktoré je možné resp. nutné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením základného práva strán sporu na spravodlivý súdny proces, ktoré je zaručené Ústavou SR a ostatnými právnymi normami.

11. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal len žalobca, pričom rozsudok súdu prvej inštancie napadol v časti výroku II. a III., t. j. predmetom rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu bol výrok rozsudku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol (v časti žalovanej zmluvnej pokuty) a taktiež výrok o trovách konania ( výrok III.). Žalovaný odvolanie proti rozsudku nepodal.

12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa zaoberal otázkou dôvodnosti uplatňovaného návrhu v časti zmluvnej pokuty, ktorú súd prvej inštancie zamietol s odôvodnením, že zmluvná pokuta nebola medzi žalobcom a žalovaným ako účastníkmi zmluvného vzťahu na základe Zmluvy o výkone správy písomne dojednaná. V dôsledku nedostatku písomnej formy a s poukazom na ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie žalobu v uvedenej časti (časti uplatňovanej titulom zmluvnej pokuty) zamietol.

13. Odvolací súd vyššie uvedený záver a postup súdu prvej inštancie nepovažuje za správny. Zmluvnú pokutu mali účastníci konania dohodnutú v Zmluve o výkone správy č. 192 zo dňa 13.01.2010. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v prejednávanej veci predmetnú zmluvu o výkone správy osobne nepodpísal a v tom dôsledku absentuje písomná forma dohody o zmluvnej pokute, pričom táto ako čiastková dohoda resp. zmluva musí byť podrobená osobnému prieskumu i z hľadiska dodržania formálnych náležitostí, nakoľko uplatňovaný nárok v časti zmluvnej pokuty vychádzal z ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v zmysle uvedeného tento jednoznačne upravuje, že dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzatvorená písomne.

14. Odvolací súd poukazuje však na zmysel a účel osobitného spôsobu kontraktácie zmluvy o výkone správy aprobovaného zákonodarcom a taktiež na zmysel a účel zakotvenia zmluvnej pokuty do Zmluvy o výkone správy.

15. Podľa ust. § 8a Zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“), veta prvá, druhá, tretia, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správa alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom.

16. V zmysle Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zákonnou povinnosťou správcu alebo spoločenstva je zabezpečovať správu domu, chrániť práva vlastníkov, sledovať úhrady a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Ak by sa narušila alebo by bola sústavne narušovaná platobná disciplína vlastníkov bytov v bytovom dome, malo by to negatívny dosah na schopnosť spoločenstva alebo správcu platiť mesačné zálohové platby zmluvným dodávateľom služieb a médií do bytového domu. Následky neplatenia zálohových platieb by potom museli znášať všetci vlastníci bytov v bytovom dome bez ohľadu na to, či platia mesačné platby alebo nie. Práve na udržanie platobnej disciplíny jednotlivých vlastníkov bytov v rámci bytového domu je zákonom aprobovaná možnosť dohodnutia zmluvnej pokuty v samotnej zmluve o výkone správy. Pokiaľ bola zmluva o výkone správy schválená osobitným kontraktačným procesom, v takom prípade je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, t. j. i tých, ktorí zmluvu nepodpísali, a to v celom jej obsahu a rozsahu. Opačný prípad výkladu t. j. taký, aký použil súd prvej inštancie o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty (ako jednotlivej časti resp. ustanovenia zmluvy o výkone správy) smerom k tým vlastníkom bytov/nebytových priestorov, ktorí zmluvu osobitne nepodpísali, by spôsobil rôzne, nerovnovážne postavenie niektorých vlastníkov bytov v rámci jedného bytového domu. V takom prípade by schválená zmluva o výkone správy, ktorá bola platná a účinná v zmysle riadneho absolvovania kontraktačného procesu, spôsobovala voči niektorým vlastníkom iné právne účinky ako voči inej skupine vlastníkov totožného bytového domu.

17. Odvolací súd sa preto nestotožnil so záverom o neplatnom dojednaní zmluvy o zmluvnej pokute v zmluve o výkone správy; zmluvnú pokutu mali účastníci konania dohodnutú v zmluve o výkone správy č. 192 zo dňa 13.01.2010, uzavretú podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvorili predmetnú zmluvu v písomnej forme so správcom ohľadom výkonu správy, ktorej obsah, ako celok bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov, v dôsledku čoho je zmluva, čo do celého obsahu záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z povahy zmluvy o výkone správy je zrejmé, že táto je výsledkom individuálneho negociačného procesu prebiehajúceho podľa zákonných zásad na uzavretie zmluvy. Zmluvná pokuta, ktorá bola takto dohodnutá medzi správcom a vlastníkmi bytov, nie je jediným príjmom žalobcu a v danom prípade spĺňa sankčný charakter a má slúžiť na dosiahnutie platobnej disciplíny u vlastníkov bytov.

18. V prejednávanej veci žalovaný zmluvu o výkone správy nepodpísal, avšak bolo by krajne nespravodlivé, pokiaľ by neplnenie si povinností malo za dôsledok výhodnejšie postavenie nedisciplinovaného vlastníka bytu, ktorý neplatí riadne úhrady za služby spojené s bývaním, oproti ostatným, disciplinovaným vlastníkom bytov, ktorí úhrady za služby spojené s užívaním bytov platia, avšak na podpis zmluvy o výkone správy sa riadne dostavili a zmluvu podpísali. Záverom a podporne odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6Co/318/2006 zo dňa 17. 10. 2007, ktorý považoval zmluvnú pokutu dojednanú v Dodatku k zmluve o výkone správy, ktorý bol schválený nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov v dome za platné a účinné dojednanie aj vo vzťahu k odporcom ako vlastníkom bytu, ktorí predmetný dodatok nepodpísali.

19. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II. a III.) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd sám nezmenil z toho dôvodu, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie sa prvoinštančný súd bude zaoberať jednak dôvodnosťou zmluvnej pokuty (v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu), ale zároveň posúdi i primeranosť zmluvnej pokuty. V záujme zachovania dvojinštančnosti konania i v otázke posúdenia zmluvnej pokuty čo do výšky, odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

20. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň odvolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania ako závislý výrok. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 rozhodne o náhrade celých trov konania v novom rozhodnutí o veci.

21. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .