Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-149-2017.pdf
PDF · 112.02 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/149/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcov 1) I. P., nar. XX.X.XXXX, Q. XX, Q. F. R., a 2) S. P., nar. XX.X.XXXX, J., J. XXX/XX, obaja zast. JUDr. Rastislavom Sotákom, advokátom, Advokátska kancelária, Michalovce, Nám. Slobody 3, proti žalovanému E. U., nar. X.X.XXXX, P., D. Q. XXXX/XX, zast. JUDr. Rudolfom Žiklom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Tichá 18, o zaplatenie 3.651,00 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku 13C/57/2013-107 zo 14.5.2014 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému proti žalobcom p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Žalobcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalobný návrh, ktorého predmetom je vrátenie zálohy
- časti kúpnej ceny za byt 3651,- eur zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Vychádzajúc z § 43a ods. 1, § 44 ods. 1, § 46 ods. 1, 2, § 49a, § 451 ods. 1, 2, § 456 veta prvá § 488, § 489 a § 490 ods. 1 Obč. zák. (ich znenie citoval), vykonaným dokazovaním nemal preukázané tvrdenie žalobcov, že na základe kúpnej zmluvy zaplatili zálohu - časť kúpnej ceny vo výške 3.651,- eur na byt, ktorým tvrdením v spojení s tým, že ku kúpe nedošlo, odôvodili žalobu na vrátenie poskytnutej zálohy. Žalobcovia súdu nepreukázali uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej by bol prevod bytu, na ktorý prevod by na základe uzavretia zmluvy poskytli zálohu 3.651,- eur. Poukázal na to, že kúpna zmluva o prevode bytu vyžaduje písomnú formu a prejavy účastníkov smerujúce k uzavretiu zmluvy , že musia byť na tej istej listine. Konštatoval, že náležitosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti nespĺňa ani potvrdenie z 3.9.2009, ktorým E. U. potvrdil žalobkyni v 1. rade, že od nej prevzal finančné prostriedky 3.651,- eur na nákup bytu a ani písomný návrh zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, podpísaný 20.10.2009 žalovaným, keďže tento ním predložený návrh nepodpísali žalobcovia, že k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu v danom prípade nedošlo. V konaní mu bolo preukázané, že žalobcovia - žalobkyňa v 1. rade, poskytla 3.9.2009 osobne v hotovosti finančné prostriedky 3.651,- eur E. U., otcovi žalovaného, ktorý prevzatie peňazí potvrdil ako prevzatie zálohy na nákupu bytu. Túto skutočnosť mu zhodne potvrdili vo svojich výpovediach žalobcovia v 1. a 2. rade a aj svedok E. U., ktorý peniaze prevzal a tieto skutočnosti vyplynuli aj z písomného potvrdenia z 13.9.2009. Takisto mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobcovia mali záujem o kúpu bytu v nehnuteľnosti, ktorú rekonštruoval E. U., otec žalovaného, s ktorým začali jednať a ktorému na základe
výberu konkrétneho bytu v nehnuteľnosti poskytla žalobkyňa v 1. rade žalovanú sumu 3.651,- eur ako zálohu na kúpu bytu. Táto platba tak mala, v zmysle § 498 Obč. zák. charakter preddavku na kúpnu cenu poskytnutého žalobcami E. U. pred uzavretím zmluvy. Žalobcovia súdu však nepreukázali, že túto zálohu poskytli a zaplatili žalovanému a ani nepreukázali, že by so žalovaným o kúpe predmetného bytu boli jednali. Zo zápisnice o výsluchu žalobkyne ako svedkyne - poškodenej v vedenej trestnej veci vedenej proti E. U. pre prečin podvodu (č.l. 26 vyšetrovacieho spisu) súdu vyplynulo, že žalobkyňa v 1. rade jednala o kúpe bytu výlučne len s E. U. a až keď sa jej začal zatajovať, niekedy v čase po doručení výziev (17.6.2010 a 4.10.2010) na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 3.651,- eur, kontaktovala telefonicky žalovaného. Aj keď žalobcovia pri uplatnení svojho nároku na zaplatenie 3.651,- eur proti žalovanému tvrdili, že odovzdali peniaze E. U., otcovi žalovaného na základe splnomocnenia na prevzatie peňazí, ktoré mu mal dať ústne jeho syn, žalovaný, o ktorom uviedli, že napokon aj sám potvrdil prevzatie finančných prostriedkov od žalobcov a to v návrhu kúpnej zmluvy, ktorý návrh im predložil na akceptáciu otec žalovaného E. U., súd nemal tieto ich tvrdenia preukázané. Poukázal na to, že žalovaný poprel, že dal plnú moc svojmu otcovi na prevzatie peňazí od žalobcov, príp. že dal ústny súhlas na to, aby žalobcovia zaplatili jeho otcovi zálohu na kúpu bytu, resp. že vôbec došlo k akejkoľvek dohode medzi ním a žalobcami o poskytnutí zálohy na kúpu bytu. Žalobcovia svoje tvrdenia o tom, že platili otcovi žalovaného so súhlasom a vedomím žalovaného súdu nepreukázali. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že jeho otec mu od žalobcov prevzaté finančné prostriedky neodovzdal a keď v predloženom návrhu zmluvy potvrdil, že časť kúpnej ceny bola vyplatená v hotovosti pred podpisom zmluvy ako záloha na kúpnu cenu, uviedol, že tak urobil z nedôslednosti a v skutočnosti žiadne finančné prostriedky neprevzal, ale prevzal ich jeho otec. Súd mal za to, že žalobcovia nepreukázali odovzdanie finančných prostriedkov 3.651,- eur žalovanému a ak sa na preukázanie tejto skutočnosti odvolávali na jeho prehlásenie v návrhu kúpnej zmluvy, z vyjadrení žalobkyne v 1. rade mal za preukázané, že peniaze odovzdala otcovi žalovaného E. U.. Z výpovede svedka E. U. mal preukázané, že peniaze prevzal, ale ich neodovzdal žalovanému a žalovaný o tom, že ich prevzal od žalobkyne, nemal žiadne vedomosti. Otec žalovaného E. U. uviedol, že finančné prostriedky použil na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť napokon vyplynula aj z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ vo Vranove nad Topľou a z tam vykonaného dokazovania. Zdôraznil, že E. U., ktorý finančné prostriedky reálne prevzal a použil ich na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ich nemohol odovzdať žalovanému a ten ich nemohol prevziať. Súd nemal preukázanú pasívnu hmotnoprávnu legitimáciu žalovaného na vrátenie poskytnutej zálohy 3.651,- eur žalobcom, keďže mu zálohu na zamýšľanú kúpu bytu neodovzdali. Pre tento nedostatok pasívnej hmotnoprávnej legitimácie žalovaného súd žalobu smerujúcu proti žalovanému zamietol. Keďže súd nemal preukázanú pasívnu hmotnoprávnu legitimáciu žalovaného, nezaoberal sa ani ním vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku žalobcov, keďže nemal tento nárok žalobcov smerujúci proti nemu za preukázaný a dôvodný. O trovách konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.
3. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f), § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a podania odvolania).
4. Citujúc znenie § 132, § 157 ods. 2 O.s.p. v prvom rade poukázali na to, že napadnutý rozsudok je nejasný a nezrozumiteľný a jeho odôvodnenie je úplne nedostatočné. Citujúc aj zo Súdnej praxe 48/2008, 56/2008, z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/903/2008 a 30Cdo/4389/2009, vytýkali súdu vadu -nepreskúmateľnosť rozsudku. Namietali, že súd svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že nepreukázali, že poskytli zálohu žalovanému a ani nepreukázali, že by so žalovaným o kúpe predmetného bytu boli jednali. S týmto tvrdením nesúhlasili a tvrdili, že tento záver nemá oporu v dokazovaní, že bolo preukázané, že návrh kúpnej zmluvy vypracoval žalovaný, že svedčí o opaku. Poukázali na to, že žalovaný nepoprel, že podpísal tento návrh kúpnej zmluvy a že jeho podpis je osvedčený, že v čl. 5 návrhu kúpnej zmluvy sa uvádza, že časť kúpnej ceny vo výške 3.651,00 eur bola vyplatená v hotovosti ako záloha na kúpu bytu pred podpisom tejto zmluvy, čo predávajúci podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, čo založilo podľa ich názoru vyvrátiteľnú domnienku o existencii dlhu na strane žalovaného a táto domnienka nebola zo strany žalovaného vyvrátená žiadnym dôkazom, a ani logickým, presvedčivým a zrozumiteľným argumentom, že s touto skutočnosťou sa súd v odôvodnení nevysporiadal a dôkazné bremeno o neexistencii dlhu bolo na strane žalovaného a nie na nich. Ďalej uviedli, že žalovaný sa bránil len tým, že aj keď si všimol formuláciu tohto článku zmluvy, spoliehal sa na tvrdenie otca, že k zaplateniu dôjde až po podpise zmluvy, že žalovaný na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz a ani nevyplynul z dokazovania, že by ich vyzýval na zaplatenie zálohy. Nie je preto zrejmé, prečo súd uveril tomuto nepresvedčivému jednostrannému tvrdeniu žalovaného, ktorý naopak o pravdivosti svojho tvrdenia nepredložil ani jeden dôkaz o tom, že nevedel, že bola zložená
záloha, napriek zneniu čl. 5 zmluvy, pričom výška preddavku je presne tá istá ako v potvrdení z 3.9.2009. Tvrdili, že predkladateľ zmluvy - žalovaný tak vzhľadom na formuláciu čl. 5 návrhu kúpnej zmluvy musel mať vedomosť o zložení zálohy, resp. ju musel prevziať, ináč by zmluvu nepodpísal. Aj preto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a nepresvedčivý. Považovali tiež za nelogické tvrdenie žalovaného, že otca nesplnomocnil k prevzatiu žalovanej zálohy. Tvrdili, že o tom, že otec bol splnomocnený na prevzatie zálohy, resp. bol platobným miestom dohodnutým medzi žalobcami a žalovaným, svedčí jednak formulácia dokladu z 3.9.2009 - kde sa výslovne uvádza, že ide o zálohu na kúpu bytu, ale predovšetkým formulácia čl. 5 návrhu kúpnej zmluvy, kde sa konštatuje prevzatie zálohy predávajúcim pred podpisom tejto zmluvy, teda žalovaným. Poukázali aj na výpoveď žalovaného, že mal s otcom uzavretú ústnu dohodu o vykonaní prác, že otec mal záujemcov o byt, povedal mu, akú má predstavu o cenách, že otec vykonával rozsiahle rekonštrukcie na bytovke, to zn., že tieto všetky úkony svedčia o pravdivosti tvrdenia žalobcov, keďže vykonával všetky tieto činnosti, zabezpečoval celú rekonštrukciu, že otec žalovaného bol splnomocnený aj na prevzatie zálohy na základe dohody so žalovaným. Tvrdili, že ako vlastník bytovky žalovaný musel nepochybne zabezpečiť aj financovanie celej rekonštrukcie bytovky a je nepochybné, že so súhlasom žalovaného boli zálohy viacerých budúcich kupujúcich a teda aj záloha žalobcov použité priamo na rekonštrukciu, čo nakoniec vyplýva aj z pripojeného trestného spisu, kde vypovedal otec žalovaného v tom zmysle, že zložené zálohy, teda aj zálohu žalobcov použil na rekonštrukciu bytovky. Vytýkali súdu, že nechal úplne bez povšimnutia výpoveď žalovaného, že na jedného záujemcu o byt prepísal motorové vozidlo zn. AUDI za účelom uspokojenia jeho pohľadávky voči nemu, ktorý taktiež zložil zálohu na kúpu bytu žalovanému cestou jeho otca - tvrdenie žalovaného, že chcel pomôcť otcovi je preto nelogické, lebo z výsledkov trestného konania vyplýva, že zálohy boli použité na rekonštrukcie bytovky, ktorej vlastníkom bol a je žalovaný. Uviedli, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že z peňazí nevidel ani euro, nakoľko z ich financií došlo ku zhodnoteniu jeho stavby - o tom nakoniec svedčí aj pripojený spis z trestného konania a tam vypracovaný znalecký posudok z odboru nehnuteľností. Poukázali na to, že ak by neboli financie použité na zhodnotenie stavby - bytovky, išlo by o spreneveru a práva z tohto titulu bolo trestné konanie vo veci zastavené, že ak vlastníkom bytovky je žalovaný a došlo k investovaniu ich financií - zálohy na rekonštrukciu bytovky, tak aj z toho titulu došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného, keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo a je pasívne legitimovaný. Navrhli rozhodnutie zrušiť, vrátiť vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a priznať im náhradu trov odvolacieho konania vo výške súdneho poplatku 221,00 eur za podané odvolanie a úkonu právnej služby 131,13 eur + DPH a režijný paušál 8,06 eur + DPH.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu považoval rozsudok za vecne správny.
6. Uviedol, že súd rozhodol v súlade so stavom vykonaného dokazovania, ak žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žiadal rozsudok v merite veci v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Do pozornosti odvolacieho súdu dal viacero účelových rozporných tvrdení uvádzaných na strane žalobcov a síce, že žalobkyňa v trestnom konaní udala, že otcovi žalovaného E. U. zaplatila sumu 3.651,00 eur a to na rekonštrukčné práce v byte a to tak, že 1.700,00 eur vrátila svojmu švagrovi D. P. a E. U. poskytla len sumu 1.951,00 eur, ktorá suma mala slúžiť na rekonštrukčné práce. Teda učinil záver, že E. U. nikdy v hotovosti sumu, ktorú si následne dala potvrdiť na Obecnom úrade v Sačurove v rozsahu čiastky 3.651,00 eur fyzicky neposkytla. Poukázal na to, že nehodnovernosti a účelovosti výpovede tejto účastníčky naviac svedčí fakt, že v trestnom konaní tvrdila, že financie boli poskytnuté E. U. na účely rekonštrukcie bytu, ale v potvrdení pred Obecným úradom vydaným E. U. uvádza, že sa jedná o zálohu na nákup bytu, že stav nasvedčuje klamstvám, účelovosti a snahám navádzať súd, že svedčí aj o nevieryhodnosti uvedenej účastníčky. Ako to bolo preukázané v trestnom konaní (preukázané práve výpoveďou žalobkyne) financie boli E. U. skutočne použité na rekonštrukciu bytu, čiže boli účelne využité a neboli určené na zálohu na kúpu bytu. Toto považoval za zásadný postreh celej kauzy. Následne, keď žalobkyne aj napriek poskytnutiu financií na rekonštruovanie bytu, byt neobdržala, začala sa E. U., ako aj E. U. vyhrážať a to bezprávne, že podá voči nim trestné oznámenie, čo nakoniec aj urobila. Za danej situácie sa žalovaný z obavy rozhodol vec riešiť mimosúdne (keďže pracuje ako príslušník polície a nechcel mať kvôli tejto veci problémy v práci, ako aj z nevedomosti) a podpísal potvrdenie v návrhu kúpnej zmluvy, že prevzal poskytnutý preddavok v sume 3.651,00 eur na „údajnú kúpu bytu“. Pričom pravda je však taká, že žalovaný žalovanú čiastku na kúpu bytu nikdy neprevzal - fyzicky. Táto čiastka bola určená na rekonštrukciu bytu a E. U. aj na rekonštrukciu bytu bola použitá, čo tento vo svojej výpovedi ako svedok potvrdil. Zdôraznil, že v žalobe absentuje akýkoľvek dôkaz o tom, že by žalovaný fyzicky prevzal od žalobcov žalovanú čiastku (napr. príjmový doklad, výpis z bankového účtu a pod.), že v tomto smere žalobcovia nezvládli dôkazné bremeno a práve stav dokazovania svedčí opaku a síce, že
nebola poskytnutá fyzicky celá suma, ktorá tvorí predmet žaloby, ale len časť (1.951,00 eur) a to nie E. U., ale E. U. a nie na kúpu bytu, ale na rekonštrukčné práce. Mal jednoznačne za to, že v danom prípade mal byť žalovaný E. U. (ak použité financie nevyužil na rekonštrukciu) a nie E. U.. Stav jednoznačne nasvedčuje nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného. Ak by súd za daného stavu zaviazal žalovaného na vrátenie „dlžnej sumy“, išlo by podľa jeho názoru o bezdôvodné obohatenie žalobcov plnením bez právneho dôvodu. Mal za to, že s poukazom na vyššie opisované skutočnosti žalobcom právo nesvedčí. Žiadal rozsudok v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Napokon dodal, že žalobcovia v konaní nevyvrátili svedeckú výpoveď E. U., závery trestno- právneho vyšetrovania, rozpory vo svojich výpovediach, potvrdenie o prevzatí spornej sumy E. U. atď., že aj tieto skutočnosti osvedčujú záver, že im právo nesvedčí. Naďalej trval na už podanej námietke premlčania uplatňovaného nároku.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovania, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu, odvolací súd sa s rozsudkom v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne a presvedčivé, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
8. Žalobcovia v odvolaní uplatnili odvolacie dôvody v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia, t.j. že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.
10. Výhrady žalobcov o nepreskúmateľnosti rozhodnutia sú neopodstatnené.
11. Písomné vyhotovenie rozhodnutia a jeho odôvodnenie zodpovedá všetkým kritériám uvedeným v § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).
12. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov a ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádza a s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
13. Právne závery súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá zrozumiteľný, jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako interpretoval aplikované ustanovenia a prečo pod ne podradil zistený skutkový stav. V rozhodnutí súdu musí byť jasne a zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu vo všetkých, pre posúdenie veci významných otázkach. Pritom samozrejme platí, že súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný, určujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 115/03, II.ÚS 78/05).
14. So zreteľom na nepreskúmateľnosť rozhodnutia , žalobcovia vytýkajú súdu jeho záver, že mu nepreukázali poskytnutie zálohy žalovanému, že by s ním o kúpe predmetného bytu boli jednali , že podľa nich nemá oporu v dokazovaní, pričom poukázali na to, že návrh samotnej kúpnej zmluvy vypracoval žalovaný, že v zmysle návrhu kúpnej zmluvy v čl. 5 bolo uvedené, že časť kúpnej ceny 3.651,00 eur bola vyplatená v hotovosti ako záloha na kúpu bytu pred podpisom zmluvy, z čoho vyvodili záver, že žalovaný musel mať vedomosť o zložení zálohy, resp. ju musel prevziať, ináč by zmluvu nepodpísal.
15. Odvolací súd k týmto výhradám uvádza, že v rozsudku súd stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a s akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, jeho odôvodnenie je presvedčivé. K záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, v dôsledku čoho žalobu zamietol dospel na základe vyhodnotenia skutkového stavu zisteného z viacerých vykonaných dôkazov, vymenovaných v odôvodnení rozhodnutia, vrátane zápisnice o výsluchu žalobkyne ako svedkyne, poškodenej v trestnej veci proti E. U. pre prečin podvodu (č.l. 26 vyšetrovacieho spisu). Z uvedenej zápisnice súdu vyplynulo, s ktorého záverom sa stotožňuje aj odvolací súd, že žalobkyňa v 1. rade jednala o kúpe bytu výlučne s E. U., otcom žalovaného, že na vrátenie finančných prostriedkov 3.651,00 eur kontaktovala telefonicky žalovaného, pričom žalobcovia sami pred súdom tvrdili, že odovzdali peniaze E. U., otcovi žalovaného na základe splnomocnenia na prevzatie peňazí, ktoré mu mal dať ústne jeho syn - žalovaný, pričom žalovaný poprel, že udelil plnomocenstvo svojmu otcovi na prevzatie peňazí od žalobcov ,pričom žalobcovia svoje tvrdenia o tom, že platili otcovi žalovaného so súhlasom a vedomím žalovaného nepreukázali. Je potrebné stotožniť sa aj s odôvodnením rozsudku, že rovnako žalobcovia nepreukázali odovzdanie finančných prostriedkov vo výške 3.651,00 eur žalovanému a pokiaľ na preukázanie tejto skutočnosti sa odvolávali na prehlásenie v návrhu kúpnej zmluvy v čl. 5, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z ďalších listinných dôkazov, z vyjadrenia žalobkyne v 1. rade, mal za preukázané , že žalobkyňa peniaze odovzdala otcovi žalovaného E. U., z ktorého výpovede zistil, že peniaze prevzal, ale neodovzdal ich žalovanému, ktorý uvedené finančné prostriedky použil na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť napokon vyplynula aj z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou a zo stavu vykonaného dokazovania.
16. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, čo nebolo spochybnené ani návrhom kúpnej zmluvy - čl. 5, že finančné prostriedky ako záloha na kúpnu cenu bytu 3.651,00 eur nebola žalobcami vyplatená žalovanému ale E. U., u ktorého nebolo pred súdom preukázané oprávnenie prevziať zálohu pre žalovaného. Z uvedených dôvodov sa možno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že nemal preukázanú pasívnu hmotnoprávnu legitimáciu žalovaného na vrátenie poskytnutej zálohy 3.651,00 eur žalobcom v 1., 2. rade, keďže títo jemu zálohu na zamýšľanú kúpu bytu neodovzdali. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
17. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočíva v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. ( od 1.7.2016 v súlade s § 191 C.s.p.) , a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).
18. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p. (účinných v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).
19. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý vyčerpávajúco dáva odpovede na všetky spochybňované skutočnosti uvádzané žalobcami v odvolaní, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd.
20. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
21. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal.
22. Je potrebné dodať, že bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodné obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Obč. zák.).
23. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný nie je osobou, ktorá sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatila, lebo bezdôvodné obohatenie - finančné plnenie v žalovanej výške neprijal žalovaný ako zálohu na kúpnu cenu bytu, ale otec žalovaného E. U.. Táto skutočnosť, o.i., vyplynula aj z písomnej výzvy žalobkyne v 1. rade - žiadosť o vrátenie zálohy na kúpu bytu zo 7.6.2010 (č.l. 5), ktorú žalobkyňa adresovala a vyzývala ňou E. U., otca žalovaného, nie žalovaného, na vrátenie zálohy na kúpu bytu.
24. Skutočnosti uvádzané žalobcami ohľadom investovania uvedenej finančnej zálohy E. U. do rekonštrukcie bytov žalovaného, že aj z tohto titulu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, sú novými skutočnosti a novými tvrdeniami žalobcov, ktoré žiadajú zohľadniť až v odvolacom konaní, neboli predmetom dokazovania a hodnotenia dôkazov pred súdom prvej inštancie, na ktoré v odvolacom konaní nemožno prihliadať.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
26. Úspešnému žalovanému bola v odvolacom konaní priznaná proti neúspešným žalobcom náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Neúspešným žalobcom náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.
27. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).