Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-67-2016.pdf
PDF · 150.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-13Csp/67/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v spore žalobcu C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom v Y., I. č. X, zast. splnomocneným zástupcom N. H., bytom v Y., I. č. XXX/X proti žalovanej Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zast. Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, IČO: 47 234 679 o určenie neplatnosti zmluvy takto
rozhodol:
I. Žalobný návrh zamieta.
II. Priznáva žalovanej voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 11.11.2016 žiadal pôvodne, aby súd rozsudkom určil, že je on
- žalobca povinný žalovanej vrátiť finančnú čiastku vo výške 537,84 eura a nechal na zváženie súdu, či prizná žalovanej nejaké úroky. Odôvodnil, že dňa 23.3.2015 so žalovanou uzatvoril Zmluvu o úvere č. 4503087425 vo výške 1.000,- eur so splatnosťou na 5 rokov. Uviedol, že úver bol podvodom nastavený tak, aby ho splácal celý život, že sa jedná o neprimeranú výšku úrokov. Zistil, že po 1,5 roku splácania úveru žiadnu istinu nesplatil, lebo pri úroku 22,8 % a poplatkoch to ani nie je možné. Na základe toho od zmluvy dňa 7.9.2016 odstúpil. Žalovaná odstúpenie prevzala dňa 13.9.2016. Uviedol, že zmluva bola uzavretá v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona a v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o úvere, uviedol, že je preto absolútne neplatným právnym úkonom. Označil ju za úžernícku, úrok vo výške 20,56 % alebo 22,80 % mal za takmer o 100 % navýšený ako pripúšťa zákon. Konštatoval, že sa teda jedná o neprijateľné zmluvné podmienky. Za nezákonné mal aj upomienky, ktoré uviedol, že sú neuveriteľne vysoké, viac ako 40 % z mesačnej splátky a to len za niekoľko dní, menej ako mesiac. Tvrdil, že sú neprípustné. Uviedol, že zo zmluvy o úvere zaplatil žalovanej 452,16 eura a 10,- eur, teda spolu 462,16 eura a konštatoval, že takmer polovicu úveru splatil, no údajne istinu splatil len minimálne. Uviedol, že sa jedná o účelové klamanie spotrebiteľa. Tvrdil, že splatnosť úveru bola účelovo nastavená tak, aby ho nedokázal splatiť, lebo pri tak vysokých úrokoch 22,8 % to ani nie je možné a neprijateľné sú aj poplatky. Uviedol, že žalovaná si obhajuje úrok vo výške 22,8 % ročne, avšak to nie je všetko, lebo si uplatňuje aj vymyslené poplatky a tak úrok z 22,8 % stúpol na 30 % ročne. Tvrdil, že už úrok 22,8 % ročne, ktorý si žalovaná uplatňuje, je jednoznačne úžernícky.
2. Písomným podaním zo dňa 5.1.2017, doručeným súdu dňa 9.1.2017 (č.l. 34) žalobca navrhol zmenu žalobného petitu a to navrhol, aby súd rozsudkom určil, že zmluva o úvere č. 4503087425 zo dňa 23.3.2015 uzavretá medzi ním a žalovanou je neplatná v zmysle § 39 Obč. zák.. Vo veci odôvodnenia poukázal na ním podaný žalobný návrh s tým, že zdôvodnenie ostáva bez zmeny.
3. Keďže zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanej, podľa ust. § 141 C.s.p. konal súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby.
4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila elektronickým podaním zo dňa 26.5.2017 doručeným súdu dňa 29.5.2017. Konštatovala, že sa žalobca domáha určenia neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu, že ju považuje za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák.. Uviedla, že zmluva bola uzavretá z iniciatívy žalobcu a žalovaná uzavretie zmluvy mu žiadnym spôsobom nevnucovala. Uviedla, že zmluva bola uzavretá na dobu 5 rokov, čo je v nej aj presne uvedené a preto tvrdenie žalobcu o splácaní úveru celý život považovala za zavádzajúce a nepravdivé. Keďže žalobca spochybňoval najmä výšku odplaty dojednanú v zmluve na RPMN 22,8 %, mala žalovaná za potrebné uviesť k dohodnutej odplate, že v čase uzavretia zmluvy bola najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru už upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., z ktorého citovala znenie ust. § 1 ods. 1 a ods. 4. Uviedla, že priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk v čase uzavretia zmluvy podľa zverejnenej tabuľky ministerstva financií v zmysle ust. § 1 ods. 4 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. pre obdobný úver bola stanovená na hodnotu 11,58 %. Najvyššia prípustná výška odplaty v zmysle ust. § 1a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. je stanovená ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, t.j. 2 x 11,58 % = 23,16 %. Žalovaná teda neprekročila zákonom povolený platný strop pre najvyššiu výšku odplaty platnú v čase uzatvorenia zmluvy, keďže za poskytnutý úver bola odplata vypočítaná v zmysle predmetného nariadenia vlády SR na RPMN 22,58 %. Nesúhlasila preto s názorom žalobcu o neprimerane vysokej odplate v rozpore s dobrými mravmi. Mala za nesporné, že úroky za poskytnutie úveru sú vo svojej podstate cenou za poskytnutie peňazí. Mala preto súdnu kontrolu výšky úrokov prostredníctvom širokého výkladu dobrých mravov fakticky za súdnu kontrolu primeranosti zmluvných dojednaní, teda odpovede na otázku, či je dohodnutá cena primeraná dohodnutému vzájomnému plneniu. Uviedla, že slovenská právna úprava však kontrolu primeranosti plnení pripúšťa len v prípade, ak zároveň došlo k vade v kontraktačnom procese. Samotný nepomer plnení na konštatovanie neplatností, uviedla, že nepostačuje. Uviedla, že na základe rozporu s dobrými mravmi nemožno sankcionovať čistý nepomer medzi hodnotou zmluvných plnení. Súdy by sa nemali púšťať do materiálnej korekcie zmluvných podmienok, ak nie je možné identifikovať procedurálnu vadu v kontraktačnom procese. Uviedla, že v prípade predmetnej úverovej zmluvy bola dojednaná úroková sadzba vo výške 20,56 %, pričom priemerná úroková sadzba bánk v danom období bola vo výške 10 %. Dojednanú úrokovú sadzbu preto považovala za dojednanie platné a v súlade s dobrými mravmi. Dala do pozornosti, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy. Citujúc ust. § 137 písm. c/ C.s.p. uviedla, že pokiaľ súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvňuje právne postavenie žalobcu, nemožno konštatovať danosť naliehavého právneho záujmu. Záverom uviedla, že má za preukázané, že zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola uzavretá v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nepovažovala preto žalobu za dôvodnú, tvrdila, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej, list žalobcu zo dňa 23.10.2017 (č.l. 60), žalobca uviedol, že vyjadrenie žalovanej zo dňa 26.5.2017 je zavádzajúce, klamlivé a hrubo porušujúce práva spotrebiteľa. Mal za to, že v žalobe jednoznačne preukázal hrubé porušovanie práv spotrebiteľa. Tvrdil, že všetky nebankové subjekty boli povinné od r. 2007 predkladať spotrebiteľovi len také úverové zmluvy, ktoré sú v súlade so smernicami EÚ a nezneužívať svoje postavenie proti slabšej strane - spotrebiteľovi. Ak sa žalovaná vo vyjadrení odvolala na nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., žalobca uviedol, že sa jedná o nariadenie nekompetentnej vlády „Mečiarovcov“ a odvolávať sa na také nariadenie je zločinnosť a podpora úžerníctva. Opätovne zopakoval svoje tvrdenie, že úverová zmluva č. 4503087425 zo dňa 23.3.2015 je absolútne neplatným právnym úkonom a žalovaná zneužila svoje postavenie ako poskytovateľ úveru, oklamala spotrebiteľa nekalými obchodnými praktikami a účelovo uzavrela s ním úverovú zmluvu v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona a v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdil, že si žalovaná voči nemu uplatňuje úžernícke úroky, ktoré sú s tzv. sankciami až na úrovni viac ako 40 %. Tvrdil, že v EÚ úverové zmluvy, ktoré majú úrokové sadzby nad 10 % ročne, sú úžernícke a sú neplatné. Tvrdil, že štátne úrokové sadzby v SR pri priznaní nárokov z pohľadávok sú vo výške v priemere 5 %. Bežné banky na Slovensku aj v iných členských štátoch EÚ majú úrokové sadzby za spotrebiteľské úvery vo výške 3 % ročne. Uviedol, že je SR povinná zabezpečiť a dodržiavať práva občana EÚ. Tvrdil, že žalovaná porušila všetko, čo sa len dalo, zneužila svoje postavenie a účelovo ho oklamala, lebo splácanie úveru pri 30 % - 40 % sadzbe úrokov je splácanie úveru na celý život. K žalovanou namietnutej
neexistencii naliehavého právneho záujmu uviedol, že je daný zákonom, lebo on - žalobca je spotrebiteľ a teda slabšia strana.
6. Súd vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi a to Zmluvou o hotovostnom úvere a Zmluvou o revolvingovom úvere č. 45030874255000 zo dňa 22.3.2015, listom žalobcu zo dňa 7.9.2016 - Odstúpenie od zmluvy o úvere, listom žalovanej zo dňa 10.10.2016, splátkovým kalendárom zmluvy a dokladmi žalobcu o úhradách splátok vkladmi hotovostí, resp. poštovými poukážkami a upomienkami žalovanej doručených žalobcovi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
7. Dňa 23.3.2015 uzavreli žalovaná ako spoločnosť a žalobca ako klient na predtlačenom formulári žalovanej Zmluvu o hotovostnom úvere a Zmluvu o revolvingovom úvere č. 45030874255000. Predmetom zmluvy podľa bodu 27. bol bezúčelový úver v celkovej výške úveru 1.000,- eur. Celková výška mesačnej splátky bola určená sumou 28,26 eura, termíny splatností splátok boli určené tak, že prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok bol vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola splatná prvá splátka. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 20,56 %, RPMN bola uvedená vo výške 22,8 %, priemerná hodnota RPMN, uvedená v bode 34. zmluvy, bola vo výške 20,16 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom (bez platieb za doplnkové služby) bola vo výške 1.606,20 eura, dohodnutý počet splátok bol 60 a termín konečnej splatnosti bol 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. V zmluve boli dohodnuté aj „Dôsledky nesplácania úveru podľa Hlavy 11 úverových podmienok“ a to bol dohodnutý poplatok za prvú upomienku 5,- eur, ktorý sa nemal účtovať, pokiaľ sa jednalo o úplne prvú upomienku, poplatok za druhú a ďalšiu upomienku - 12,- eur, pričom mohol klient, t.j. žalobca dostať maximálne dve spoplatnené upomienky za kalendárny mesiac, takisto bola dohodnutá zmluvná pokuta za neuhradenie splátky 17,- eur, ktorá sa mala účtovať iba jedenkrát počas trvania zmluvy a úrok z omeškania v zákonnej výške. Za neoddeliteľnú súčasť zmluvy boli v nej označené aj úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., s vybranými ustanoveniami ktorých žalovaná žalobcu zároveň ich citáciou v zmluve oboznámila. Súčasťou zmluvy bola aj dohoda o revolvingovom úvere (zmluva o úvere z karty vo výške úverového rámca (kreditného limitu) 500- eur s dohodnutými podmienkami, poplatkami a odmenami vzťahujúcimi sa k úveru z karty. Podľa tejto dohody na základe uzatvorenia zmluvy o úvere z karty žalovaná mohla zaslať žalobcovi kartu. Za podmienok stanovených v úverových podmienkach mal právo tento úver opakovane čerpať. Bolo uvedené, že ak kartu neaktivuje, k ničomu sa nezaväzuje. Zmluva o úvere z karty mala sa stať platnou podpisom zmluvy a účinnou okamihom aktivácie karty.
8. Listom zo dňa 7.9.2016 žalobca oznámil žalovanej, že odstupuje od zmluvy o úvere č. 4503087425 zo dňa 23.3.2015, ktorá bola uzavretá v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona a v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že zmluva o úvere č. 4503087425 je absolútne neplatným právnym úkonom, že žalovaná porušila viacero ustanovení zákona a zmluva o úvere bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdil, že je zmluva o úvere úžernícka a úrok vo výške 20,56 % alebo 22,80 % je takmer o 100 % navýšený ako pripúšťa zákon a teda sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. a o nekalé obchodné praktiky. Tvrdil, že nekalé obchodné praktiky sú jednoznačne dané, lebo z úveru vo výške 1.000,- eur podľa žalovanej nezaplatil takmer žiadnu istinu, pričom zaplatil sumu 452,16 eura a 10,- eur, spolu 462,16 eura, teda mal za to, že zaplatil takmer polovicu úveru, no údajne istinu splatil iba minimálne, čo mal za nehorázne, účelové klamanie spotrebiteľa a hrubé porušovanie zákonov a základných ľudských práv. Uviedol, že splatnosť úveru bola tak účelovo nastavená, aby nikdy nedokázal úver splatiť. Uviedol, že z judikatúry Európskych spoločenstiev a Európskeho súdneho dvora vyplýva, že úverové zmluvy, ktoré majú neprijateľné zmluvné podmienky, úrok nad 12 % (spolu aj s poplatkami), je úver neplatný. Podľa pripojenej fotokópie poštovej doručenky doručil žalobca túto písomnosť žalovanej dňa 13.9.2016.
9. Žalovaná reagovala listom zo dňa 10.10.2016. Uviedla v ňom, že nemôže súhlasiť s názorom, že je uzavretá zmluva o hotovostnom úvere č. 4503087425 v rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že v čase uzatvorenia zmluvy najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru bola už upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.. Citovala ust. § 1 ods. 4 a § 1a ods. 1 nariadenia. Uviedla, že priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk v čase uzavretia zmluvy podľa tabuľky zverejnenej MF SR pre obdobný úver bola stanovená na hodnotu 11,58 %. Najvyššia prípustná výška odplaty v zmysle ust. § 1a ods. 1 nariadenia, je stanovená ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, t.j. 23,16 %. Uviedla, že pri poskytnutí
úveru neprekročila tento zákonom povolený strop pre najvyššiu výšku odplaty, keďže za poskytnutý úver mal žalobca zaplatiť odplatu vypočítanú v zmysle predmetného nariadenia vlády SR 20,56 %. Taktiež žalovaná uviedla, že nemôže súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že zmluvné upomienky sú nezákonné, že sú neprijateľnou podmienkou a že sú vyššie ako 40 % mesačnej splátky, pretože zmluvne dohodnuté upomienky v čiastke 5,- eur a 12,- eur, uviedla, že patria k najnižším na finančnom trhu. Taktiež žalovaná uviedla, že nároky z pohľadávok z uzavretých zmlúv si neuplatňuje na rozhodcovských súdoch, ale pred vecne a miestne príslušnými súdmi SR v civilnom konaní.
10. Podľa žalobcom predloženého splátkového kalendára zmluvy č. 4503087425 (č.l. 13) úver bol splatný v 60 splátkach postupne splatných mesačne, počnúc dňom splatnosti prvej splátky dňa 28.4.2015, splatnosťou druhej a ďalších splátok vždy v 20. deň kalendárneho mesiaca počnúc dňom 20.5.2015 až do dňa splatnosti poslednej 60. splátky dňa 20.3.2020 vo výške po 28,26 eura. T.j. celkom mal žalobca zaplatiť 1.695,60 eura. Podľa predloženého splátkového kalendára v čase jeho vyhotovenia nebola zaplatená žiadna splátka.
11. Podľa predložených fotokópií o vkladoch hotovostí v Tatra banke a.s. (č.l. 15-20) uhradil žalobca vkladmi hotovostí a to vždy sumy 28,26 eura splátky úveru na účet žalovanej a to v dňoch 20.6.2016, 18.3.2016, 20.7.2016, 20.3.2016, 30.4.2016, 14.12.2015, 25.1.2016, 11.12.2015 a 19.2.2016.
12. Upomienkou (č.l. 21) žalovaná upozornila žalobcu, že nedostala k úverovej zmluve č. 4503087425 ku dňu 21.9.2015 čiastku vo výške 28,26 eura a uviedla, že zaslanie tejto upomienky žalobcu stojí 10,- eur. Vyzvala ho na úhradu dlžnej čiastky 38,26 eura „ešte dnes“. Podľa pripojenej kópie poštového peňažného poukazu uhradil žalobca na účet žalovanej dňa 9.10.2015 sumu 38,26 eura.
13. Podľa predložených fotokópií poštových peňažných poukazov na účet (č.l. 22) uhradil žalobca na účet žalovanej dňa 22.4.2015 sumu 28,26 eura a dňa 15.5.2015 sumu 28,26 eura. Podľa predloženej fotokópie príkazu na úhradu v Poštovej banke, a.s., pobočka Košice žalobca dal dňa 18.6.2015 príkaz na úhradu sumy 28,26 eura.
14. Upomienkou (č.l. 23) žalovaná upozornila žalobcu, že ku dňu 27.7.2015 nedostala mesačnú splátku vo výške 28,26 euar k úverovej zmluve č. 4503087425 a vyzvala ho na úhradu tejto sumy „ešte dnes“. Podľa pripojenej fotokópie poštového peňažného poukazu uhradil žalobca na účet žalovanej sumu 28,26 eura na pošte dňa 30.7.2015.
15. Výpisom z účtu, č. zmluvy 4503087425 za obdobie 07/2015 (č.l.24), upozornila žalovaná žalobcu, že v uplynulom období neuhradil predpísanú splátku 28,26 eura splatnú dňa 20.7.2015. Podľa pripojenej fotokópie poštového peňažného poukazu uhradil žalobca sumu 28,26 eura na účet žalovanej dňa 21.8.2015.
16. Listom zo dňa 25.3.2015 (č.l. 25) žalovaná zaslala žalobcovi informácie k riadnemu splácaniu jeho pôžičky s tým, že včasným splácaním predíde pokutám a úrokom z omeškania. Zároveň ho vyzvala, aby v prípade, ak nebude môcť splátky splatiť včas, ju kontaktoval vždy pred termínom splatnosti. Podľa pripojenej kópie poštového poukazu na účet, žalobca uhradil na účet žalovanej dňa 22.4.2015 sumu 28,26 eura. Takisto dal príkaz na úhradu v Poštovej banke, a.s. dňa 16.10.2015 na úhradu sumy 28,26 eura.
17. Upomienkou I (č.l. 26) upozornila žalovaná žalobcu, že z jeho úverovej zmluvy nedostala ku dňu 25.8.2015 čiastku vo výške 28,26 eura a oznámila mu, že zaslanie tejto upomienky ho stojí 5,- eur. Vyzvala ho dlžnú čiastku 33,26 eura zaplatiť na svoj účet „ešte dnes“.
18. Upomienkou I (č.l. 27) upozornila žalovaná žalobcu, že k jeho úverovej zmluve nedostala ku dňu 30.11.2015 čiastku vo výške 28,26 eura. Zároveň mu oznámila, že zaslanie tejto upomienky ho stojí 5,- eur. Vyzvala ho dlžnú čiastku 33,26 eura zaplatiť „ešte dnes“.
19. Upomienkou I (č.l. 28) upozornila žalovaná žalobcu, že k jeho úverovej zmluve nedostala ku dňu 29.12.2015 čiastku vo výške 5,- eur. Uviedla, že zaslanie tejto upomienky ho stojí 5,- eur. Celkom vyzvala ho na úhradu dlžnej čiastky 10,- eur „ešte dnes“.
20. Upomienkou I (č.l. 29) upozornila žalovaná žalobcu, že k jeho úverovej zmluve nedostala ku dňu 25.4.2016 čiastku vo výške 28,26 eura. Oznámila mu, že zaslanie tejto upomienky ho stojí 5,- eur. Vyzvala ho na úhradu dlžnej čiastky 33,26 eura „ešte dnes“.
21. Upomienkou I (č.l. 30) upozornila žalovaná žalobcu, že k jeho úverovej zmluve nedostala ku dňu 22.8.2016 čiastku vo výške 33,26 eura a zaslanie upomienky ho stojí 5,- eur. Vyzvala ho na úhradu dlžnej čiastky 38,26 eura „ešte dnes“.
22. Upomienkou II (č.l. 31) žalovaná oznámila žalobcovi, že mu opakovane píše, pretože ku dňu 2.9.2016 nedostala dlžnú čiastku vo výške 38,26 eura k jeho úverovej zmluve. Uviedla, že podľa úverových podmienok zaslanie tejto upomienky stojí 12- eur. Vyzvala ho na úhradu dlžnej čiastky 50,26 eura „ešte dnes“.
23. Podľa ust. § 137 písm. d/ C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
24. Podľa ust. § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba)
25. Podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá zák. č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
26. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (odsek1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (odsek 2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (odsek 4). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (odsek 4).
27. Na základe vyššiecitovaných ustanovení, keďže zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi sporovými stranami dňa 23.3.2015, určenia neplatnosti ktorej sa žalobca domáhal, je bezpochyby zmluvou o spotrebiteľskom úvere, je žaloba o určenie jej neplatnosti právne prípustná.
28. Vzhľadom na právny úkon žalobcu , jeho list zo dňa 7.9.2016, ktorý doručil žalovanej a ktorým odstúpil od zmluvy, bolo potrebné tento jeho právny úkon vyhodnotiť, či sa jedná o odstúpenie od zmluvy platné, pretože odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a zrušenú zmluvu nie je možné určiť za neplatnú, nakoľko neexistuje. Žalovaná, podľa jej reakcie na úkon žalobcu listom zo dňa 10.10.2016, odstúpenie nemala za platné.
29. Podľa ust. § 48 ods. 1 a 2 Obč. zák., od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté (odsek 1). Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (odsek 2).
30. Podľa ust. § 49 Obč. zák., účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
31. Na základe obsahu listu žalobcu zo dňa 7.9.2016, ktorým od zmluvy odstúpil s odôvodnením, že je ním uzavretá zmluva o úvere v rozpore so zákonom a dobrými mravmi a mal ju preto za neplatnú a na základe citovaných zákonných ustanovení upravujúcich v občianskom práve inštitút odstúpenia od zmluvy, súd prejudiciálne nemal odstúpenie žalobcu od zmluvy za platné, a bolo preto možné prípadne určiť zmluvu za neplatnú.
32. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2 a 3 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (odsek 1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (odsek 2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (odsek 3).
33. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
34. Podľa ust. § 53 ods. 5 Obč. zák., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
35. Podľa ust. § 53 ods. 6 Obč. zák., ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa ust. § 1 ods. 1 a 2 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve (odsek 1). Odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok (odsek 3).
37. Podľa ust. § 1 ods. 4 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
38. Podľa ust. § 1a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
39. Podľa ust. § 2 písm. i/ zák. č. 129/210 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
40. Podľa ust. § 19 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 129/210 Z.z., ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 (odsek 1). Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu, 1) na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov1) na platobné transakcie1) a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie1) sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a
samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver (odsek 2). Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere (odsek 3).
41. V predmetnej veci sa stala predmetom súdnej kontroly z hľadiska princípov absolútnej neplatnosti právnych úkonov zmluva o úvere zo dňa 23. 3. 2015 č. 45030874255000, podľa ktorej žalovaná poskytla žalobcovi na päť rokov úver 1.000,- eur za celkovú čiastku žalobcom splatnú 1.606,20 eura, teda za odplatu 606,20 eura (v prepočte na ročné vyjadrenie ceny úveru per annum ide o úver za cenu 12,12 %).
42. Keďže zmluva, ktorou bol založený záväzkový vzťah medzi žalovanou a žalobcom, je bezpochyby v zmysle ust. § 52 Obč. zák. zmluvou spotrebiteľskou a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., súd uzavretú zmluvu podrobil aj skúmaniu z hľadiska spotrebiteľského práva, a to jednak podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa ako aj podľa ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý prieskum súd vykonal z úradnej moci.
43. Pri skúmaní uzavretej zmluvy z hľadiska či obsahuje povinné náležitostí podľa zák. č. 129/2010 Z.z., súd nezistil, že by stranami sporu uzavretá zmluva nemala podľa ust. § 9 ods. 1 potrebnú písomnú formu alebo že by neobsahovala povinné náležitosti podľa ust. § 9 ods.2 označeného zákona č. 129/2010 Z.z. a aby podľa ust. § 11 ods. 1 tohto zákona bolo možné mať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
44. V ďalšom súd sa zaoberal žalobcom vymedzenými dôvodmi, na základe ktorých žiadal určiť ním so žalovanou uzavretú predmetnú zmluvu za neplatný právny úkon, odvolávajúc sa na dôvody neplatnosti právnych úkonov v zmysle ust. § 39 a § 39a Obč. zák., ale súčasne namietal aj neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktorá neprijateľnosť však nie je dôvodom, aby zmluva bola určená za neplatnú, ale v zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatné sú len prípadne zistené neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách.
45. Žalobca za dôvody neplatnosti zmluvy mal, že bola uzavretá v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona a v rozpore s dobrými mravmi, označil ju aj za úžernícku, s tým že úrok vo výške 20,56 % alebo 22,80 % mal za takmer o 100 % navýšený ako pripúšťa zákon. Konštatoval zároveň, že sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky. Za nezákonné mal aj upomienky, ktoré uviedol, že sú neuveriteľne vysoké, viac ako 40 % z mesačnej splátky a to podľa žalobcu „len za niekoľko dní, menej ako mesiac“. Tvrdil, že splatnosť úveru bola účelovo nastavená tak, aby ho nedokázal splatiť, lebo pri tak vysokých úrokoch 22,8 % to ani nie je možné a neprijateľné sú aj poplatky. Uviedol, že keďže žalovaná si uplatňuje aj vymyslené poplatky, tak úrok z 22,8 % stúpol na 30 % ročne, uviedol, že sa jedná o účelové klamanie spotrebiteľa.
46. Z vyššieuvedených námietok žalobcu je zrejmé, čo napokon vyplynulo aj z prednesu splnomocneného zástupcu na pojednávaní, že všetky tieto smerujú proti výške úrokovej sadzby úrokov z úveru a proti poplatkom za upomienky za oneskorené úhrady splátok úveru, ktoré zároveň podľa žalobcu vedú (skryte) k zvýšeniu dohodnutej úrokovej sadzby úrokov, ktorú úrokovú sadzbu beztak mal žalobca za „navýšenú takmer o 100 % ako pripúšťa zákon“.
47. Pokiaľ sa týka uzavretej zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere, vyplynulo z vykonaného dokazovania oboznámením sa súdu s ňou, čo napokon ani nebolo medzi stranami sporné, že sa jedná o formulárovú zmluvu podpísanú žalobcom ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľkou na predtlači - formulári žalovanej dňa 23.3.2015, ktorou jednak sa zaviazala žalovaná poskytnúť žalobcovi bezúčelový úver v celkovej výške 1.000,- eur a žalobca sa zaviazal splatiť žalovanej celkovú čiastku 1.606,20 eura v 60 mesačných splátkach vo výške po 28,26 eura pri ročnej úrokovej sadzbe 20,56 % a pri RPMN 22,80 % (časť zmluvy „Úver“) a zároveň medzi stranami bola uzavretá aj zmluva o revolvingovom
úvere (časť „Revolvingový úver/Zmluva o úvere z karty“), k plneniam záväzkov z ktorej nedošlo, a určenia (ne)platnosti tejto časti zmluvy, ako časti oddeliteľnej od zmluvy o úvere sa žalobca ani nedovolával.
48. Predmetom konania sa tak stalo určenie neplatnosti zmluvy o hotovostnom bezúčelovom úvere.
49. Posudzovaná zmluva je jednak zmluvou o úvere podľa ust. § 497 Obch. zákonníka, a teda musí obsahovať podstatné náležitosti takej zmluvy. Podstatnými časťami úverovej zmluvy podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie je v zmysle § 263 ods. 2 Obch. zák. kogentné, je: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy. Z obsahu tunajšej úverovej zmluvy nevyplynulo, že by uvedené podstatné náležitosti neobsahovala. Súčasne uzavretá zmluva je i zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., v ktorom je vymedzený pojem spotrebiteľský úver ako "dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi". Uzavretá zmluva, ktorou bol založený záväzkový vzťah medzi žalovanou a žalobcom je zároveň v zmysle ust. § 52 Obč. zák. aj zmluvou spotrebiteľskou.
50. Z hľadiska dôvodov (neprimeraná - v rozpore so zákonom dohodnutá výška úrokovej sadzby úrokov z úveru) vymedzených žalobcom na určenie neplatnosti úverovej zmluvy je potrebné si uvedomiť a vychádzať z toho, že záväzok dlžníka - žalobcu vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky je v zmysle ust. § 497 a §269 ods. 1 Obch. zák. podstatnou časťou/náležitosťou zmluvy o úvere, bez ktorej by zmluva o úvere ani nevznikla. Zároveň podľa ust. § 53 ods. 1, 2 a 3 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"), avšak to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. T.j. zmluvnú podmienku o výške úrokovej sadzby, ktorá bola vyjadrená v bode 32. zmluvy určito, jasne a zrozumiteľne a ktorá predstavuje dohodu o hlavnom predmete a cene plnenia (vzhľadom na to, že odplata pri peňažnej pôžičke spočíva v dohode o úrokoch), nie je možné určiť za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku.
51. Žalovaná k dohodnutej odplate (za poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcovi) v zmluve uzavretej so žalobcom uviedla, že v čase uzavretia zmluvy bola najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru už upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a podľa zverejnenej tabuľky ministerstva financií v zmysle ust. § 1 ods. 4 nar. vlády pre obdobný úver bola stanovená na hodnotu 11,58 %. Najvyššia prípustná výška odplaty v zmysle ust. § 1a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., stanovená ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, bola preto 2 x 11,58 % = 23,16 % a teda ona - žalovaná neprekročila zákonom povolený platný strop pre najvyššiu výšku odplaty platnú v čase uzatvorenia zmluvy, keďže odplata vypočítaná v zmysle predmetného nariadenia vlády SR na predmetný žalobcovi poskytnutý úver RPMN bola vo výške 22,58 %. Súd overoval tvrdenia žalovanej, pri ktorom overovaní na stránke MF SR, vo zverejnených Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2010, stav ku dňu 31.12.2014 (t.j. informácia zverejnená naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy) zistil, že ročná percentuálna miera nákladov pre tzv. ostatné spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou „nad 1 do 5 rokov vrátane“ bola 13,95 % a teda v tunajšom prípade uzavretej zmluvy vypočítaná odplata 22,80 % , ktorá nesmela prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (t.j. mohla byť do výšky 27,90 %), stanovenú výšku neprekročila. Pre úplnosť súd dodáva, že keď žalovaná pri výpočte najvyššej prípustnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vychádzala z hodnoty RPMN 11,58 %. ako z hodnoty podľa zverejnenej tabuľky ministerstva financií v zmysle ust. § 1 ods. 4 nar. vlády pre obdobný úver, použila hodnotu RPMN zverejnenú v predmetnej použitej výške pre úvery so zmluvnou splatnosťou „nad 5 do 10 rokov vrátane“, teda nesprávne, keďže v prípade úveru poskytnutého žalobcovi na základe zmluvy zo dňa 23.3.2015 bola jeho splatnosť dohodnutá do 5 rokov (splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá na deň 20.3.2020).
52. Pokiaľ sa jedná o námietky žalobcu, v ktorých argumentoval tým, že „úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 20,56 % alebo 22,80 % je takmer o 100 % navýšený, ako pripúšťa zákon a teda jedná sa o neprijateľné zmluvné podmienky“, súd odkazuje na záver formulovaný v bodoch 50. a 51. odôvodnenia tohto rozsudku. Zároveň je potrebné uviesť na správnu mieru, že v prípade žalobcom za úrok označenej hodnoty 22,80 %, jedná sa nie o úrokovú sadzbu úrokov z úveru, ale o vypočítanú hodnotu RPMN predmetnej ním uzavretej úverovej zmluvy. Pokiaľ sa týka namietanej výšky úrokovej sadzby úrokov z úveru 20,56 % ročne, je potrebné uviesť, že žiaden právny predpis neurčuje najvyššiu prípustnú výšku úrokovej sadzby úrokov z úveru (tak ako napr. je určená najvyššia prípustná výška úrokov z omeškania). Úroky z úveru sú cenou, za poskytnutie úveru a v prípade spotrebiteľských zmlúv je limitovaná len najvyššia prípustná výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Výšku odplaty netvoria len úroky z úveru, ale v zmysle §1 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. aj poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím úveru alebo sa vyžadujú pri poskytnutí úveru. Podľa ust. § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., sa na účely výpočtu RPMN použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve, t.j. aj s výnimkou poplatkov za upomienky za nedodržanie lehoty splatnosti dohodnutých splátok.
53. Je pravdou, že za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zákonníka sa považujú aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, ale v danom prípade žalobca sa žalobou, argumentujúc o.i. aj neprimeranosťou poplatkov za upomienky, domáhal určenia neplatnosti zmluvy, nie určenia bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, z dôvodu neprijateľnej a teda neplatnej zmluvnej podmienky o poplatkoch, obsiahnutej v zmluve. Súd je formuláciou žalobného petitu žalobcom viazaný.
54. Podľa ust. § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
55. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nie je dovolený. Nedovolenosť je teda daná, ak a) obsah alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu, b) obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, c) sa právny úkon prieči dobrým mravom. Ad a): Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v 39 Obč. zák. vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktorá je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. Zákonom je každá právna norma, ktorá v zmysle zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky bola vyhlásená ako zákon. Nemusí to byť len Občiansky zákonník. V danom prípade sa to vzťahuje okrem Občianskeho zákonníka najmä na zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákon. č. 250/2007Z.z. o ochrane spotrebiteľa vrátane vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Ad b): Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Ad c): Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).
56. Pri skúmaní dohodnutej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov, t.j. či je obsah a účel dohody o úrokoch z úveru a o výške RPMN v súlade so zákonom, príp. či zákon neobchádza, ako dôvod na neplatnosť právneho úkonu - zmluvy, súd nezistil, že by dohodnutá odplata, tak ako už bolo uvedené vyššie, odporovala zákonu alebo zákon obchádzala. T.j. súd nezistil, aby v súvislosti s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 20,56 % alebo RPMN (ročnou percentuálnou mierou nákladov) 22,80 % vypočítanou pre daný úver, táto zmluva odporovala zákonu alebo ho porušovala, a teda aby bol daný dôvod podľa ust. § 39 Obč. zák. pre neplatnosť tejto zmluvy. Zároveň súd nezistil ani, aby zmluva v
iných svojich ustanoveniach, týkajúcich sa podstatných náležitostí, odporovala zákonu alebo aby zákon obchádzala a teda súd nezistil dôvod neplatnosti predmetnej zmluvy zmysle ust. § 39 Obč. zákonníka.
57. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi (ako dôvodom neplatnosti zmluvy v zmysle ust.§ 39 Obč. zák), argumentoval opätovne nezákonnou výškou úrokov, RPMN a výškou poplatkov za upomienky, ktoré poplatky mal za „neuveriteľne vysoké“, ktoré pri ich uplatnení žalovanou, zvyšujú podľa žalobcu výšku úroku až na 30 - 40 % ročne. Ku všetkým uvedeným otázkam, ktoré žalobca súčasne mal za porušujúce dobré mravy, sa už súd vyjadril vyššie (ad 51., 52.). Opätovne len dopĺňa, že ak predmetné zmluvné dojednania (o výške úrokov z úveru a výška RPMN) ani neodporujú zákonu, ani ho neobchádzajú a ani žalobca neuviedol iné okolnosti, v spojitosti s ktorými by sa predmetné dojednania mohli priečiť dobrým mravom, súd tvrdenie žalobcu o rozpore zmluvy s dobrými mravmi nemal za preukázané. Je potrebné zohľadniť aj zmluvnú voľnosť zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, čo znamená že žalobca sám dobrovoľne predmetnú zmluvu za dohodnutých podmienok, vrátane úrokov z úveru vo výške 20,56 %, so žalovanou uzavrel. Ak s podmienkami zmluvy nesúhlasil, mal možnosť zmluvu neuzatvoriť.
58. Podľa ust. § 39a Úžera, Obč. zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
59. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 106/2014 Z.z., účinným od 1. júna 2014, zaviedla v § 39a ďalší prípad absolútnej neplatnosti právnych úkonov a to v dôsledku úžery. Sú tam však uvedené aj iné okolnosti, za splnenia ktorých dochádza k neplatnosti právneho úkonu. Úžera je v zmysle Synonymického slovníka slovenčiny (Veda, SAV, 1995, s. 797), ako aj podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka (Veda, SAV, 1997, s. 783) požičiavanie peňazí na vysoké úroky. Zákon však v § 39a kumuluje jednak objektívnu stránku úžery a jednak subjektívnu stránku. Objektívnou stránkou úžery je skutočnosť ak niekto „dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere“. Táto objektívna stránka ale môže byť (a často aj je) naplnená bez toho, aby sa naplnili subjektívne podmienky, ktoré sú uvedené v prvej časti vety. Súčasne sa znovelizovalo aj nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to nariadením vlády SR č. 141/2014 Z.z., ktoré v § 1 a § 1a ustanovilo maximálnu výšku odplaty, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Hrubý nepomer vo vzájomnom plnení môže nastať najmä v dojednanej výške úrokov ako aj v dojednaní neprimeraných odmien. Aj v tomto prípade je najvyššia prípustná miera odplaty upravená v § 1 a § 1a uvedeného nariadenia vlády. Keďže v § 39a sú upravené kumulatívne aj subjektívne podmienky úžery, pre neplatnosť právneho úkonu, okrem uvedenej objektívnej stránky zisteného hrubého nepomeru plnení, musí byť naplnená aspoň jedna zo subjektívnych podmienok. Týmito sú tieseň, neskúsenosť osoby ktorá zmluvu uzatvára, nedostatočná rozumová vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančná závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany.
60. Na základe vyššieuvedeného právneho vymedzenia úžery, súd k námietke žalobcu, že je zmluva neplatná, lebo je úžernícka vzhľadom na žalovanou uplatňované poplatky za upomienky, ktoré zvyšujú výšku úrokov, má za potrebné len zdôrazniť, že pre naplnenie dôvodu neplatnosti právneho úkonu podľa skutkovej podstaty úžery novoupravevej v ust. § 39a Obč. zák. musí byť naplnená okrem objektívnej stránky aj aspoň jedna zo subjektívnych podmienok, ktorými sú tieseň, neskúsenosť osoby ktorá zmluvu uzatvára, nedostatočná rozumová vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančná závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany. Súd nemal v danom prípade preukázané naplnenie ani objektívnej ani subjektívnej stránky úžery, ktorá by viedla k neplatnosti zmluvy.
61. Pokiaľ sa jedná o otázku (ne)primeranosti poplatkov za upomienky, dohodnutých v bode 43. uzavretej zmluvy, nemôže ich neprimeranosť, keďže sa jedná o zmluvné dojednanie oddeliteľné od hlavného predmetu zmluvy, spôsobiť neplatnosť celej zmluvy o úvere. Neprimeranosť poplatkov za upomienky môže byť dôvodom len na určenie tohto zmluvného dojednania za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku zmluvy o úvere, na základe návrhu spotrebiteľa alebo v súvislosti s nepriznaním plnenia dodávateľovi na základe takej zmluvnej podmienky. V tomto spore si však dodávateľ (žalovaná)
neuplatnil nárok na plnenie poplatkov za upomienky proti žalobcovi na základe sporného zmluvného dojednania, aj keď žalovaná v konaní tvrdila, že ich - tieto poplatky žalobca neuhradil.
62. Okrem námietok žalobcu súd skúmal aj či nie sú dané dôvody neplatnosti zmluvy v zmysle všeobecnej úpravy neplatnosti právnych úkonov podľa ust. § 37, 38 a 40 Obč. zák., pričom žiadne dôvody v zmysle uvedených ustanovení Obč. zák. nezistil.
63. Z hľadiska náležitostí právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú, platný právny úkon (platná zmluva) podľa § 37 Obč. zák. predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a s možným predmetom plnenia. Ak nie, je právny úkon neplatný. Súd nezistil dôvod neplatnosti zmluvy podľa ustanovenia § 37 Obč. zákonníka.
64. Dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. 38 ods. 1 a 2 Obč. zák., je nedostatok spôsobilosti na právne úkony (judikovanej alebo faktickej) v dôsledku duševnej poruchy konajúcej osoby. Žalobca takýto dôvod neplatnosti nenamietal, ani súd ex offo taký dôvod na neplatnosť uzavretej zmluvy nezistil.
65. Súd nezistil ani dôvod neplatnosti zmluvy podľa ust. § 40 Obč. zák. Zmluva bola uzavretá tak ako vyžaduje osobitný zákon v písomnej forme a zároveň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere aj obsahovala všetky, osobitným zákonom o spotrebiteľských úveroch vyžadované náležitosti.
66. Keďže súd nezistil žiaden zákonný dôvod na určenie zmluvy za neplatný právny úkon, žalobný návrh ako právne nedôvodne podaný, zamietol.
67. Zároveň súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Obč. zák. priznal súd žalovanej, ktorá bola vo veci plne úspešná právo na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd dodáva, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by v zmysle ust. § 257 Obč. zák. mohli byť dôvodom, aby súd výnimočne, v danom prípade žalovanej, náhradu trov konania nepriznal. Predovšetkým súd poukazuje na to a kladne prihliada na skutočnosť, že práve žalovaná pred otvorením pojednávania, na základe výzvy súdu, urobila žalobcovi návrh na uzavretie dohody a ukončenie ním začatého sporu zmierom, v ktorom návrhu navrhla zníženie výšky úrokovej sadzby úrokov z úveru na úrokovú o viac než polovicu oproti úrokom dohodnutým v zmluve, t.j. prejavila reálny záujem ukončiť spor vzájomnou dohodou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II (§ 355 ods. 1 C.s.p.) písomne v potrebnom počte vyhotovení tak aby jedno vyhotovenie ostalo na súde a jedno aby dostal každý účastník.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).